Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391987
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122391987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Domega s.r.o., so
sídlom Nábrežná 856/3, 085 01 Bardejov, IČO: 50 183 001, zastúpený JUDr. Miroslavom Ondrušekom,
advokátom so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanému: Obec
Tarnov, so sídlom Tarnov 6, 086 01 Rokytov, IČO: 00 322 661, zastúpený JUDr. Stanislavom Súletym,
advokátom so sídlom Námestie SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 150 665, o zaplatenie 4.500,25 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1Cb/28/2022-301
zo dňa 14.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 1Cb/28/2022-301 zo dňa 14.02.2024.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.500,- eur, z titulu bezdôvodného obohatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
500,- eur a náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je zhotoviteľom stavieb a mal záujem pre žalovaného vystavať

nájomné bytové domy. Prostriedky na kúpu nájomných bytov mohol žalovaný, ako subjekt verejnej
správy, získať na základe bodovacieho systému od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky a z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len ,,ŠFRB“). Výška
dotácií bola určovaná na základe vyhlášky číslo 326/2015 Z.z. o výške dotácie na obstaranie nájomného
bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy a výške oprávnených
nákladov na obstaranie nájomného bytu (ďalej len ,,vyhláška“), podľa ktorej boli dotácie poskytované
na obstaranie budovy ako aj na obstaranie technickej vybavenosti (ako príslušenstvo hlavnej stavby).

Oznámením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky číslo 383/2016
Z.z. bolo vydané Opatrenie z 15. decembra 2016 číslo 27706/2016/B820-SBPMR/79633-M, ktorým sa
mení a dopĺňa Opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
zo 6. decembra 2013 číslo 17343/2013/B821-SBPMR/73158-M, ktorým sa ustanovujú kritériá prevyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,bodovací systém“). Po vyhodnotení bodovacieho systému nebolo pre žalovaného výhodné čerpať
peňažné prostriedky aj na príslušenstvo a súčasť bytových domov, preto vyhlásil, že technická

vybavenosť nebude súčasťou žiadosti o dotáciu. So žalovaným prebiehali predzmluvné jednania,
ktorých obsahom bola budúca dohoda o kúpnej cene, spôsob realizácie výstavby, ako aj návrhy na
prijatie uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného. Dňa 16.01.2017 bolo na obecnom zastupiteľstve
žalovaného prijaté uznesenie číslo 1/2017, v ktorom bola cena za infraštruktúru znížená na
sumu 4.773,77 eur. Žalobca ústne konzultoval so žalovaným uvedené uznesenie, pričom ho žalovaný

požiadal o zhotovenie technickej infraštruktúry a bol ubezpečený, že po odpredaji bytových domov,
žalovaný nájde prostriedky na zaplatenie. Následne boli uzavreté dve samostatné zmluvy, a to Zmluva
o budúcej kúpnej zmluve číslo 01/2017 zo dňa 20.01.2017 a Zmluva o budúcej kúpnej zmluve číslo
02/2017 zo dňa 20.01.2017, v ktorých boli dohodnuté podmienky, za akých žalobca ako budúci
predávajúci odpredá bytové domy a technickú infraštruktúru k ním, taktiež boli dohodnuté podmienky za
akých žalovaný uhradí kúpnu cenu, osobitne za bytové jednotky a osobitne za technickú vybavenosť.

Boli realizované samostatné stavebné objekty, na podklade stavebného povolenia vydaného žalovaným
číslo konania 49/2016/91/Ha24-02 zo dňa 19.02.2016, ktoré boli kolaudačným rozhodnutím žalovaného
číslo konania 292/2018/733/Ha153-02 zo dňa 10.12.2018 povolené na užívanie. Následne boli uzavreté
dve kúpne zmluvy, ktoré boli obsahovo totožné s obsahom budúcich kúpnych zmlúv, predmetom
ktorých bol prevod vlastníckeho práva k dvom bytovým domom s príslušenstvom a súčasťami, ktoré

vybudoval žalobca. Žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k bytovým domom a k technickej
infraštruktúre a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi dojednanú kúpnu cenu. Žalobca uviedol, že
žalovaný, aj napriek výzvam, neuhradil ani časť kúpnej ceny s ním nanútenej sumy za technickú
infraštruktúru. Žalobca, faktúrou číslo FV19001 zo dňa 13.02.2019 splatnou dňa 27.02.2019, fakturoval
žalovanému výstavbu nájomnej bytovej jednotky - vlastné zdroje žalovaného na sumu 2.380,61 eur,

ktorú žalovaný uhradil dňa 21.02.2019. Žalobca, faktúrou číslo FV19002 zo dňa 13.02.2019 splatnou
dňa 27.02.2019, fakturoval žalovanému výstavbu nájomnej bytovej jednotky - vlastné zdroje žalovaného
na sumu 2.380,61 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 21.02.2019. Žalobca, faktúrou číslo FV19003 zo
dňa 02.04.2019 splatnou dňa 23.04.2019 v sume 414.293,84 eur, fakturoval žalovanému výstavbu
prvej bytovej jednotky, ktorá bola platená zo strany Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky a ŠFRB s tým, že rozdiel zmluvne dohodnutej ceny 145.000 eur a 269.290
eur a ceny fakturovanej 414.296,84 eur, je suma 6,84 eur. Žalobca, faktúrou číslo FV19004 zo dňa
02.04.2019 splatnou dňa 23.04.2019 v sume 414.293,84 eur, fakturoval žalovanému výstavbu druhej
bytovej jednotky, ktorá bola platená zo strany Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky a ŠFRB s tým, že rozdiel zmluvne dohodnutej ceny 145.000 eur a 269.290 eur

a ceny fakturovanej 414.296,84 eur, je suma 6,84 eur. Žalovaný neuhradil žalobcovi kúpnu cenu za
technickú vybavenosť vo výške súhrnne 4.773,77 eur, pričom presne táto suma bola aj odsúhlasená
zo strany obecného zastupiteľstva žalovaného uznesením zo dňa 16.01.2017. Žalobca, listami zo
dňa 08.11.2021 doručenými žalovanému do elektronickej schránky dňa 09.11.2021, dodatočne vyzval
žalovaného na úhradu sumy 2.400 eur a sumy 2.373,77 eur titulom vybudovanej technickej vybavenosti,

pričom žalovaný listom zo dňa 12.11.2021 oznámil žalobcovi, že kúpnu cenu považuje v plnom rozsahu
za zaplatenú, a tak žalobca listom zo dňa 25.11.2021 čiastočne odstúpil od obidvoch kúpnych zmlúv, v
znení ich dodatkov číslo 1, a to v časti prevodu vlastníckeho práva k technickej vybavenosti, čo žalovaný
považuje za neplatné a nedôvodné. Odo dňa 27.11.2019 užíva žalovaný technickú infraštruktúru bez
právneho dôvodu, ktorej vrátenie nie je dobré možné bez znehodnotenia hlavnej veci, preto sa žalobca

uchádza o vydanie náhrady v peniazoch, a to na podklade znaleckého posudku číslo 59/2022, v ktorom
znalkyňa A. B. B. určila za obdobie od 27.11.2021 do 31.12.2021 vzniknuté bezdôvodné obohatenie v
sume 624,52 eur a za obdobie od 01.01.2022 do 10.06.2022 v sume 2.946,36 eur. Technická hodnota
nájmu za obdobie od 01.01.2022 do 31.07.2022 je 3.875,73 eur, a teda celková náhrada bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného za obdobie od 27.11.2021 do 31.07.2022 je vo výške 4.500,25 eur.

Žalobca si uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky vo výške 500,- eur titulom zaobstarania znaleckého
posudku.
4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že po výstavbe, kolaudácii a zápise oboch bytových domov
do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu, uzatvorili zmluvné strany dve kúpne zmluvy, predmetom
ktorých bol prevod vlastníckeho práva k bytovým domom a technickej infraštruktúre. Kúpna cena a

spôsobúhradyboldohodnutývčlánkuIV.tejktorejkúpnejzmluvy.Priprvombytovomdome,postavenom
na parcele CKN 871/65, bola za prevod bytového domu spolu s technickou vybavenosťou dohodnutá
celková cena vo výške 416.670,61 eur s DPH, pričom z tejto sumy čiastka 414.296,84 eur predstavuje
kúpnu cenu za prevod všetkých bytov v prvom bytovom dome a čiastka 2.373,77 eur predstavujekúpnu cenu za prevod technickej vybavenosti. Podľa článku IV. odseku 4 kúpnej zmluvy bola kúpna
cena 416.670,61 eur rozdelená na sumu 145.000,- eur ako dotácia z Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sumu 269.290,- eur ako úver zo ŠFRB a sumu 2.380,61 eur

akovlastnézdroježalovaného.Dohodnutúkúpnucenufakturovalžalobcažalovanémudvomafaktúrami;
faktúrou číslo FV 19004 zo dňa 02.04.2019, splatnou dňa 23.04.2019 v sume 414.296,84 eur a faktúrou
číslo FV 19001 zo dňa 13.02.2019, splatnou dňa 27.02.2019 v sume 2.380,61 eur. Časť dohodnutej
kúpnej ceny fakturovanej faktúrou číslo FV 19004 v sume 414.296,84 eur bola uhradená tak, že suma
145.000,- eur bola uhradená priamou platbou z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, suma 269.290,- eur bola uhradená priamou platbou zo ŠFRB a suma 2.380,61
eur bola uhradená z vlastných zdrojov žalovaného dňa 02.04.2019, pričom časť dohodnutej kúpnej
ceny fakturovanej faktúrou číslo FV 19001 v sume 2.380,61 eur bola uhradená v celom rozsahu z
vlastných zdrojov žalovaného dňa 21.02.2019 a faktúrou číslo FV 19001 zo dňa 13.02.2019, splatnou
dňa27.02.2019vsume2.380,61eur,vktorejbolazahrnutákúpnacenazatechnickúvybavenosťvsume
2.373,77 eur. Rozdiel súm 2.380,61 eur a 2.373,77 eur je čiastka 6,84 eur, ktorou sa žalovaný podieľal

z vlastných prostriedkov na úhrade faktúry číslo FV 19004. Obdobné žalovaný uviedol aj k druhému
bytovému domu, postavenému na parcele CKN 871/66. Žalovaný dodal, že si riadne a včas splnil všetky
povinnosti s úhradou dohodnutých kúpnych cien v celom rozsahu, čiastočné odstúpenie od kúpnych
zmlúv považuje žalovaný za nedôvodné a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinnými dôkazmi, podanou

žalobou zo dňa 09.08.2022 a k nej pripojenými listinami Kritériá pre vyhodnocovanie žiadostí o
poskytnutie dotácie na obstaranie nájomného bytu na účel sociálneho bývania a žiadostí o poskytnutie
dotácie na obstaranie technickej vybavenosti, čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 20.01.2017,
snímky obrazovky z e-mailovej komunikácie žalovaného a C. D. zo dňa 11.02.2016, výpis z uznesenia
obecného zastupiteľstva obce Tarnov číslo 1/2016, výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva obce

Tarnov číslo 1/2017 zo dňa 16.01.2017, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve číslo 01/2017, Zmluva o
budúcej kúpnej zmluve číslo 02/2017, stavebné povolenie číslo 49/2016/91/Ha24-02 zo dňa 19.02.2016,
Kúpna zmluva zo dňa 19.01.2019, dodatok číslo 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 27.02.2019, Kúpna
zmluva zo dňa 19.01.2019, dodatok číslo 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 27.02.2019, faktúra FV 19001,
splatná dňa 13.02.2019 na sumu 2.380,61 eur, výpis z čísla účtu zo dňa 21.02.2019 o bezhotovostnom

vklade na sumu 2.380,61 eur, faktúra FV 19002, splatná dňa 13.02.2019 na sumu 2.406,64 eur,
výpis z čísla účtu zo dňa 21.02.2019 o bezhotovostnom vklade na sumu 2.406,84 eur, faktúra FV
19003, splatná dňa 23.04.2019 na sumu 414.296,84 eur, faktúra FV 1900, splatná dňa 23.04.2019
na sumu 414.296,84 eur, Evidenčný list stavby Programu rozvoja bývania zo dňa 18.06.2019, výpisy
z účtu žalovaného, pohľadávky a záväzky podľa firiem zo dňa 07.05.2021, uznesenie Okresného

súdu Bardejov zo dňa 30.09.2021 pod číslom konania 3Cb/11/2021 - 315 s doložkou právoplatnosti,
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2022 pod číslom konania 3Cob/12/2022 - 349,
žiadosť žalovaného o storno zaslaných faktúr zo dňa 18.06.2019, list žalovaného zo dňa 07.08.2019,
list žalobcu k poskytnutiu dodatočnej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 08.11.2021, vyjadrenie k
čiastočnému odstúpeniu od kúpnych zmlúv zo dňa 03.12.2021, žiadosť žalobcu o vyjadrenie žalovaného

pred podaním žaloby zo dňa 28.02.2022, vyjadrenie žalovaného k žiadosti žalobcu zo dňa 20.05.2022,
znalecký posudok číslo 59/2022, výpis z účtu žalobcu k platbe za znalecký posudok zo dňa 16.06.2022,
vyjadrenie sa žalovaného k výzve na peňažné plnenie zo dňa 12.11.2021, čiastočné odstúpenie žalobcu
od kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2019 v znení jej dodatku zo dňa 25.11.2021 k SO 01, čiastočné
odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2019 v znení jej dodatku zo dňa 25.11.2021

k SO 02, platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v rámci upomínacieho
konania zo dňa 22.08.2022 pod spisovou značkou 17Up/1100/2022, odporom žalovaného zo dňa
03.09.2022 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi snímky obrazovky z výpisov z účtu žalovaného,
vyjadrením žalobcu zo dňa 29.09.2022, výpisom z Obchodného registra žalobcu zo dňa 11.10.2022,
výpisom zo štatistického registra organizácií - žalovaného zo dňa 11.10.2022, vyjadrením žalovaného

k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.11.2022, návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov zo dňa 03.04.2023,
vyjadrenie ŠFRB zo dňa 16.08.2023, vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2023, výsluchom bývalej štatutárnej zástupkyne E. F. na pojednávaní
konanom dňa 20.09.2023, ktorej výsluch navrhol žalobca, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.09.2023 spolu
s predloženými listinnými dokumentami Zmluvou o úvere číslo 700/141/2017, Zmluvou číslo XXXX-

XXX/XXXX o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov, Záložná zmluva NCRZP číslo 939/
CC/17 - ZZ3 zo dňa 11.01.2019, vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.10.2023 s listinnými dôkazmi snímkou
obrazovky výpisu z účtu o bezhotovostnom vklade vo výške 2.380,61 eur, snímkou obrazovky výpisu z
účtu o bezhotovostnom vklade vo výške 2.406,84 eur, e-mailovou komunikáciou štatutárnehozástupcu žalobcu a E. F. zo dňa 23.07.2023, ktorej predmetom doručenia bol účtovný denník zo
dňa 19.09.2022, oznámenie o skončení právneho zastúpenia žalobcu a predloženie dôkazov zo dňa
24.10.2023, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.01.2024,

faktúrou FV19005, splatnou dňa 20.06.2019 na sumu 46.240,04 eur a žiadosťou žalobcu o storno
zaslaných faktúr zo dňa 18.06.2019 s kópiou doručenky ), zistil skutkový stav, podľa ktorého:
5.1. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2019 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcimvyplýva,žejejpredmetom(článokII.)jeodplatnýprevodvýlučnéhovlastníctvapredávajúceho
k nehnuteľnostiam špecifikovaných v tejto zmluve do výlučného vlastníctva kupujúceho a to prevod

vlastníckeho práva k bytom podľa listu vlastníctva číslo XXX na parcele číslo 871/65, nachádzajúcim
sa v katastrálnom území G. ako byt č. 1 až byt č. 8 nachádzajúce sa na I., II. a III. NP bytového
domu vchod číslo 1 a k týmto bytom prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu. Z bodu 2 uvedeného článku ďalej vyplýva, že predávajúci
zároveň prevádza na kupujúceho technickú vybavenosť (komunikácia a parkovisko, vodovodná
prípojkasošachtami,žumpasošachtami,prípojkaNNelektro,chodníkyaverejnéosvetlenie)potrebnúk

užívaniu prevádzaných bytov. Z označenej zmluvy ďalej vyplýva, že predávajúci je výlučným vlastníkom
nehnuteľností (prevádzaného bytu č. 1 až bytu č. 8) a technickej vybavenosti. Z článku IV. bolo súdom
ďalej zistené, že medzi označenými zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena za prevádzané
nehnuteľnosti vo výške 345.247,40 eur bez DPH, čo je 414.296,84 eur s DPH. Za technickú vybavenosť
bola dohodnutá kúpna cena 2.373,77 eur s DPH a teda celková dohodnutá suma za prevod vlastníckych

práv k všetkým prevádzaným nehnuteľnostiam predstavuje sumu 347.146,38 eur bez DPH, čo je
416.670,61 eur s DPH.
V ďalšom súd prvej inštancie odcitoval článok III. bod 1, článok IV. bod 1, článok IV. bod 2, článok IV.
bod 3 a článok IV. bod 5 Kúpnej zmluvy k SO 01.

5.2. Súčasne súd prvej inštancie zistil, že z kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2019 uzavretej medzi žalobcom
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že jej predmetom (článok II.) je odplatný prevod
výlučného vlastníctva predávajúceho k nehnuteľnostiam špecifikovaných v tejto zmluve do výlučného
vlastníctva kupujúceho a to prevod vlastníckeho práva k bytom podľa listu vlastníctva číslo XXX na
parcele číslo 871/66, nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. ako byt č. 1 až byt č. 8 nachádzajúce

sa na I., II. a III. NP bytového domu vchod číslo 1 a k týmto bytom prislúchajúci spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Z bodu 2 uvedeného článku ďalej
vyplýva, že predávajúci zároveň prevádza na kupujúceho technickú vybavenosť (komunikácia a
parkovisko, vodovodná prípojka so šachtami, žumpa so šachtami, prípojka NN elektro, chodníky a
verejné osvetlenie) potrebnú k užívaniu prevádzaných bytov. Z označenej zmluvy ďalej vyplýva, že

predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností (prevádzaného bytu č. 1 až bytu č. 8) a technickej
vybavenosti. Z článku IV. bolo ďalej zistené, že medzi označenými zmluvnými stranami bola dohodnutá
kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 345.247,40 eur bez DPH, čo je 414.296,84 eur
s DPH. Za technickú vybavenosť bola dohodnutá kúpna cena 2.400,- eur s DPH a teda celková
dohodnutá suma za prevod vlastníckych práv k všetkým prevádzaným nehnuteľnostiam predstavuje

sumu 347.247,37 eur bez DPH, čo je 416.696,84 eur s DPH.
Odcitoval článok IV. bod 1, článok IV. bod 2, článok IV. bod 3 Kúpnej zmluvy k SO 02 a článok XI., článok
XIII. bod 1 oboch kúpnych zmlúv.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2,§ 261 ods. 1, 2,

3ObZ, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 488, § 489, § 588, § 589 OZ, a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia sa súd prvej inštancie primárne vysporiadal s charakterom vzťahu
medzi stranami sporu, keď uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou obchodnú
činnosť v rámci svojho predmetu činnosti, o.i. aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Žalovaný je v

zmysle § 261 odsek 3 písmeno b/ Obchodného zákonníka subjektom verejného práva, ktorý vykonáva
svoju činnosť v zmysle § 1 odsek 2 zákona o obecnom zriadení, pričom predmet uzavretých kúpnych
zmlúv sa zo strany žalovaného týkal zabezpečenia verejných potrieb. Aj keď v zmysle citovaného
ustanovenia § 261 odsek 1 až odsek 2 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy medzi stranami
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, Občianskym zákonníkom sa v zmysle ustanovenia

§ 1 odsek 2 Obchodného zákonníka riadi kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností, a to bez ohľadu
na to, že ju uzavreli subjekty uvedené v § 261 odsek 1 až 3 Obchodného zákonníka; rovnako platí
aj o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo žaloby, písomných vyjadrení strán konania,
vyjadrení svedka a predložených listinných dôkazov vyplýva, že strany konania medzi sebou uzatvorilidve kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol odplatný prevod výlučného vlastníctva predávajúceho k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v týchto zmluvách do výlučného vlastníctva kupujúceho, a to prevod
vlastníckeho práva k tam uvedeným bytom a technickej vybavenosti v katastrálnom území obce Tarnov.

Následne strany konania uzatvorili dodatok číslo 1 ku každej kúpnej zmluve, ktorý tvorí ich prílohu.
Žalobca v konaní ďalej tvrdil, že žalovaný prijal uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Tarnov číslo
1/2017zodňa16.01.2017,vktorombolacenazatechnickúvybavenosťšpecifikovanánasumu4.773,77
eur, čo žalobca so žalovaným konzultoval, pričom mal byť ústne ubezpečený, že po realizácii odpredaja
bytovýchdomov,žalovanýnájdeprostriedkynazaplatenietýchtoprácadôjdekvysporiadaniutejtočasti.

Žalovanýsavkonaníbrániltým,žekúpnecenybolivzmysleuzatvorenýchkúpnychzmlúvaichdodatkov
žalobcovi uhradené v plnom rozsahu. Medzi stranami konania bolo podľa súdu nesporné, že došlo k
uzatvoreniu kúpnych zmlúv zo dňa 19.01.2019 a ich dodatkov zo dňa 27.02.2019. Sporné bolo naopak
zaplatenie kúpnych cien za technickú vybavenosť a právny titul nároku žalobcu. Súd prvej inštancie mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv
a jej dodatkov číslo 1 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súdu sa ako podstatné javilo v konaní

ozrejmiť skutočnosti, či žalobca má nárok na peňažné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo vzniknúť na strane žalovaného užívaním technickej vybavenosti, ktorého vlastníkom má byť v
dôsledku odstúpenia od kúpnych zmlúv v časti technickej vybavenosti žalobca.

6.2. Na základe uvedeného, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného z vyjadrení strán a z dôkazov

predložených a navrhnutých stranami konania, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu. Podľa súdu žalobca nepreukázal naplnenie ani jednej zo zákonných skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že zo stranami v konaní tvrdených skutočností, ktoré nie sú
vzájomne rozporné, je zrejmé, že na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom v postavení
predávajúceho a žalovaným v postavení kupujúceho, ktoré napĺňajú esenciálne náležitosti zmluvného

typu kúpnej zmluvy upravenej v § 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, medzi ktoré, okrem
iného, patria jasne vymedzený predmet kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy
kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu a dohodnutá kúpna cena v súlade
so záväzkom kupujúceho, kúpnu cenu zaplatiť, keďže kúpna zmluva má zásadne odplatnú povahu.
Predmetom kúpnych zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k bytovým domom aj k ich prislúchajúcej

technickej vybavenosti, ktoré boli presne špecifikované v článku II. bode 1. a bode 2. tej ktorej kúpnej
zmluvy. Výlučným vlastníkom sa v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv stal žalovaný. Podľa článku IV.
bodu 4. kúpnej zmluvy k bytovému domu pod súpisným číslom 140, postavenom na parcele CKN 871/65
bola za prevod bytového domu spolu s technickou vybavenosťou dohodnutá kúpna cena vo výške
416.670,61 eur s DPH, ktorá bola rozdelená na kúpnu cenu za byty číslo 1 až 8 vo výške 414.296,84

eur a osobitne za technickú vybavenosť vo výške 2.373,77 eur s DPH. Zmluvné strany sa dohodli,
že 35% z kúpnej ceny uvedenej v článku IV. bod 1. kúpnej zmluvy za byty vo výške 145.000 eur s
DPH bude hradených z dotácie poskytnutej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky; 65% z kúpnej ceny uvedenej v článku IV. bod 1. kúpnej zmluvy za byty vo výške
269.290,- eur s DPH kupujúci uhradí z úveru poskytnutého zo strany ŠFRB a suma vo výške 2.380,61

eur budú vlastné zdroje kupujúceho, ktoré uhradí kupujúci do 20.02.2019. Dohodnutú kúpnu cenu vo
výške 416.670,61 eur fakturoval predávajúci kupujúcemu dvoma faktúrami, a to faktúrou číslo FV 19004
zo dňa 02.04.2019, splatnou dňa 23.04.2019 v sume 414.296,84 eur a faktúrou číslo FV 19001 zo dňa
13.02.2019, splatnou dňa 27.02.2019 vo výške 2.380,61 eur, ktorá bola vyplatená z vlastných zdrojov
kupujúceho.

Podľa článku IV. bodu 4. kúpnej zmluvy k bytovému domu pod súpisným číslom 141, postavenom na
parcele CKN 871/66, bola za prevod bytového domu spolu s technickou vybavenosťou dohodnutá kúpna
cena vo výške 416. 696,84 eur s DPH, ktorá bola rozdelená na kúpnu cenu za byty číslo 1 až 8 vo výške
414.296,84 eur a osobitne za technickú vybavenosť vo výške 2.400,- eur s DPH. Zmluvné strany sa
dohodli, že 35% z kúpnej ceny uvedenej v článku IV. bod 1. kúpnej zmluvy za byty vo výške 145.000,- eur

s DPH bude hradených z dotácie poskytnutej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky; 65% z kúpnej ceny uvedenej v článku IV. bod 1. kúpnej zmluvy za byty vo výške
269.290,- eur s DPH kupujúci uhradí z úveru poskytnutého zo strany ŠFRB a suma vo výške 2.406,84
eur budú vlastné zdroje kupujúceho, ktoré uhradí kupujúci do 20.02.2019. Dohodnutú kúpnu cenu vo
výške 416.670,61 eur fakturoval predávajúci kupujúcemu dvoma faktúrami, a to faktúrou číslo FV 19003

zo dňa 02.04.2019, splatnou dňa 23.04.2019 v sume 414.296,84 eur a faktúrou číslo FV 19002 zo dňa
13.02.2019, splatnou dňa 27.02.2019 vo výške 2.406,84 eur, ktorá bola vyplatená z vlastných zdrojov
kupujúceho.Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z kúpnych zmlúv, že pri sumách uvedených
ako vlastné zdroje kupujúceho absentuje, ktoré body (článok IV. bod 1. alebo 2.) sa na dané sumy
vzťahujú. Žalobca úhradu spomínaných faktúr potvrdil. V kúpnych zmluvách je taktiež v článku IV.

bod 4. uvedené, že dotáciou poskytovanou zo strany Ministerstva dopravy Slovenskej republiky sa
rozumejú prostriedky poskytované na základe zákona číslo 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania
a o sociálnom bývaní za účelom obstarania nájomného bytu a technickej vybavenosti. Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení uviedlo, že celkové
obstarávacie náklady stavby na obstaranie 2x8 nájomných bytov, boli podľa predložených podkladov

(zmluva o budúcej kúpnej zmluve a kúpna zmluva) vo výške 828.593,68 eur s DPH, z toho dotácia z
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bola vo výške 290.000,-
eur a vlastné zdroje vo výške 538.593,68 eur, z čoho úver zo ŠFRB vo výške 538.580,- eur a vlastné
prostriedky vyčlenené z rozpočtu obce vo výške 13,68 eur. Obec Tarnov deklarovala, že súvisiacu
technickú vybavenosť, ktorá podmieňuje kúpu a užívanie obstarávaných bytov, zabezpečí zo zdrojov
rozpočtu obce a uznesením obecného zastupiteľstva obce Tarnov číslo 01/2017 zo dňa 16.01.2017 obec

Tarnov schválila na obstaranie technickej vybavenosti vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu
obce vo výške 4.773,77 eur. Súd prvej inštancie tak mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že
kúpna cena za technickú vybavenosť bola v celom rozsahu vyplatená riadne a včas. Súčasne uviedol, že
ak nie sú splnené zmluvné, resp. zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená,
že nárok nezanikne. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil

žiadnu svoju zmluvnú ani zákonnú povinnosť voči žalobcovi, a teda absentuje zákonný alebo zmluvný
dôvod na platné odstúpenie žalobcu od kúpnych zmlúv v časti technickej vybavenosti a preto odstúpenie
od oboch kúpnych zmlúv vyhodnotil ako neplatné.

6.3. Nakoniec súd prvej inštancie, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalovaný je

vlastníkom celého predmetu oboch kúpnych zmlúv, a teda žalobcov záver o bezdôvodnom sa obohatení
žalovaného je nedôvodný. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava
nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Súd
však dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia; nebolo
preukázané a ani z ničoho nevyplýva, že by sa žalovaný bezdôvodne na úkor žalobcu obohatil.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP
a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
8.1. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie napriek tomu, že k absolútnej neplatnosti
právneho úkonu je povinný prihliadať i bez návrhu, na túto u oboch kúpnych zmlúv nevzhliadol a to

v otázke platnosti dojednania o predaji predmetnej infraštruktúry.
V tomto smere uviedol, že obe kúpne zmluvy (SO 01 aj SO 02) obsahujú totožný popis infraštruktúry,
teda oboma zmluvami malo byť údajne predávané to isté, obe zmluvy sú uzavreté v ten istý deň medzi
totožnými subjektami a preto obe zmluvy trpia vadou neurčitosti a nedostatkom vôle, nakoľko nemôžu
platne zmluvné/sporové strany previesť/nadobudnúť vlastníctvo ku totožným predmetom vlastníctva

dvakrát. Súčasne odcitoval článok I. zmluvy SO 01 a článok I. zmluvy SO 02 ako obsahovo totožné.
Zuvedenéhopotomvyvodzoval,žetotožnýpredmetvlastníctvabolmedzitotožnýmistranamiprevedený
dvakrát, čo má za následok nedostatok určitosti právnych úkonov, nakoľko dané zmluvy sú medzi
totožnými subjektami a nie je zrejmé, ktorou zmluvou sa prevádza aká časť totožne popísanej
infraštruktúry. Podľa odvolateľa kúpne zmluvy nešpecifikujú, ktorá časť prevádzaného majetku je

prevádzaná ktorou zmluvou a oboma zmluvami je prevádzaná duplicitne celá infraštruktúra. Obe kúpne
zmluvy, ktoré sú medzi totožnými subjektami sú preto z dôvodu neurčitosti a nedostatku vôle, resp. jej
vážnosti neplatnými. Zmluvné strany totiž nemohli mať vážnu, určitú vôľu previesť totožnú vec dvakrát,
a to dokonca za rôzne ceny.
Za ďalší dôvod absolútnej neplatnosti žalobca považoval to, že obe kúpne zmluvy majú ten istý obsah

infraštruktúry a pritom je za daný totožný obsah infraštruktúry stanovená odlišná cena. Uviedol, že
jednoznačne určená kúpna cena je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy, pričom v prejednávanom
prípade je zásadný rozpor medzi kúpnymi cenami za totožný predmet prevodu. Teda nie len, že v dvoch
kúpnych zmluvách je totožná vec predávaná dvakrát, ale v daných zmluvách je za totožný predmetprevodu stanovená cena odlišne. Opätovne nie je preto daná určitosť právneho úkonu ako ani vôľa daný
právnyúkonuskutočniť,resp.vážnosťvôleuzmluvnýchstrán,nakoľkozatotožnúvecnemôžebyťplatne
dojednaná odplata rôzne dvoma odlišnými zmluvami, uzavretými v totožný deň, totožnými subjektami.

Dôvodom absolútnej neplatnosti v časti malo byť podľa žalobcu i to, že v oboch zmluvách je zrejmé,
že súhrne určená kúpna cena (aj keď v každej zmluve odlišná suma) pre všetky časti infraštruktúry je
stanovená spolu aj za prevod verejného osvetlenia, pričom je zrejmé, že verejné osvetlenie vybudované
žalobcom nebolo a teda ten ho nemohol platne previesť. Napriek tomu, že zmluvné/sporové strany
mali vedomosť o tom, že verejné osvetlenie nebolo predmetom prevodu, je prevod nevybudovaného

verejného osvetlenia uvedený v oboch zmluvách. Nie je preto daná vážnosť vôle strán o predmete
prevodu.

8.2. Za dôvod absolútnej neplatnosti označil žalobca i rozpor kúpnej ceny za infraštruktúru s dobrými
mravmi, spočívajúcimi v konaní žalovaného, ktorý sa prv dohodol na cene za infraštruktúru v inej sume,
ako bola reálne možná. S ohľadom na preukázaný spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv a nesporné

konanie žalobcu smerujúce ku domáhaniu sa pôvodných dohôd, ktoré žalovaný (svedkyňa F. – bývala
starostka) konaním v rozpore s dobrými mravmi odmietla, mal odvolateľ za to, že je daný dôvod
neplatnosti dojednania o prevode infraštruktúry taktiež z dôvodu neprimerane nízkej ceny.

8.3. Nakoniec žalobca zhrnul odvolanie keď uviedol, že pokiaľ by súd postupoval v zmysle vyššie

uvedenej zásady – povinnosť súdu prihliadnuť ex offo na absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
nakoľko táto neplatnosť vyplynula v konaní z predložených dôkazov (prejednacia zásada), dospel by
k inému záveru ako je uvedené v rozsudku a síce, ku dôvodnosti podanej žaloby, nakoľko nie otázka
platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv bola (pri zohľadnení vyššie uvedenej čiastočnej neplatnosti
kúpnych zmlúv) rozhodná pre rozhodnutie predmetného sporu. Podstatnou bola otázka, či došlo vôbec

platne ku prevodu vlastníckeho práva k infraštruktúre, ktorú žalovaný nesporne užíva. Keďže žalovaný
preukázateľne užíva cudzí majetok (vlastnícke právo ku infraštruktúre nenadobudol), tak sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

9. K doručenému odvolaniu žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so

zákonom a napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca sa v predmetnom
prvoinštančnom konaní domáhal na žalovanom peňažného plnenia titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného užívaním technickej vybavenosti, ktorej mal byť
žalobca vlastníkom v dôsledku odstúpenia od kúpnych zmlúv v časti technickej vybavenosti. Podľa
žalobcom v žalobe a v priebehu prvoinštančného konania tvrdeného, tento mal platne odstúpiť od

predmetných kúpnych zmlúv v časti prevodu technickej vybavenosti z dôvodu, že mu žalovaným
nebola vyplatená tá časť dohodnutej kúpnej ceny, ktorá sa mala týkať prevodu technickej vybavenosti
prislúchajúcej k tomu ktorému bytovému domu. Výsledky vykonaného dokazovania v prvoinštančom
konaní jednoznačne preukázali, že žalovaný uhradil žalobcovi kúpne ceny v celom rozsahu riadne a
včas, teda aj tú časť kúpnej ceny, ktorá sa týkala technickej vybavenosti.

9.1. Zároveň uviedol, že ak žalobca podané odvolanie odôvodňuje aj § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
z obsahu podaného odvolania nie je zrejme akým nesprávnym procesným postupom prvoinštančného
súdu bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvoinštančný

súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom a vyhlásil dokazovanie za ukončené až po tom, čo ani
žalobca nemal ďalší návrh na doplnenie dokazovania. Procesným postupom prvoinštančného súdu tak
nedošlovovzťahukžalobcovikporušeniujehoprávanaspravodlivýproces.Niejetakpodľajehonázoru
daný ani odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

9.2. K v odvolaní žalobcom namietanej absolútnej neplatnosti časti predmetných kúpnych zmlúv
v rozsahu prevodu technickej vybavenosti žalovaný poukázal na to, že v priebehu prvoinštančného
konania až do ukončenia dokazovania žalobca žiadnym spôsobom absolútnu neplatnosť ani čo len
v časti predmetných právnych úkonov nenamietal. Práve naopak, až do ukončenia dokazovania
dôvodnosťnímuplatnenéhonárokunapeňažnéplnenievočižalovanémutitulomvydaniabezdôvodného

dokazovania žalobca opieral o tvrdenie, že platne odstúpil od predmetných kúpnych zmlúv v časti
technickej vybavenosti. Úvahu žalobcu o absolútnej neplatnosti časti predmetných kúpnych zmlúv
z dôvodu údajného duplicitného prevodu vlastníckeho práva, rôznych kúpnych cien za prevod totožného
majetku či prevodu neexistujúceho majetku považuje za účelovú prezentujúcu žalobcom v snahe zvrátiťvýsledok predmetného súdneho konania vo svoj prospech. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že
ak žalobca v tej ktorej kúpnej zmluve vyhlásil, že je zároveň vlastníkom v tej ktorej kúpnej zmluve,
špecifikovanej technickej vybavenosti, bolo mu zrejme, že ide napr. o žumpu, parkovisko, vodovodnú

prípojku so šachtami či elektrickú prípojku patriacu k tomu ktorému bytovému domu, ktorú technickú
vybavenosť nemožno oddeliť od toho ktorého bytového domu ako hlavnej veci bez toho, že by sa táto
hlavná vec neznehodnotila a aby bola užívania schopná. V súvislosti s technickou vybavenosťou tiež
poukázal aj na to, že táto bola zriadená na pozemkoch, ktoré nikdy neboli vo vlastníctve žalobcu, ale
vo vlastníctve žalovaného.

10. Žalobca v odvolacej replike v podstatnom zotrval na obsahu svojich doterajších vyjadrení.

11. Krajský súdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobcu,ktorébolopodanévzákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne
prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné,
presvedčivé a rozumné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje

(§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia
odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza:

20.1. Podstatou odvolania žalobcu bolo jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie neprihliadol na absolútnu
neplatnosť oboch kúpnych zmlúv v otázke dojednania o predaji technickej infraštruktúry poukazujúc na
to, že v oboch kúpnych zmluvách je a) prevádzaná totožná infraštruktúra – totožné predmety prevodu,
b) za rôzne kúpne ceny, c) kúpne ceny sú určené súhrnne a pritom je v oboch zmluvách prevádzaný

totožný majetok, d) prevádza sa aj neexistujúce verejné osvetlenie. Uvedené malo podľa odvolateľa
za následok neplatnosť oboch kúpnych zmlúv v časti o prevode vlastníckeho práva ku infraštruktúre z
dôvodu nedostatku vôle, určitosti prejavu vôle a vážnosti prejavu vôle. Zároveň tvrdil, že nakoľko nie
je možné určiť, ktorá časť infraštruktúry sa predáva za akú cenu (infraštruktúra sa predáva dvakrát za
rozdielne sumy) a kúpna cena je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy, nie je možné oddeliť predaj/

kúpu niektorej časti infraštruktúry od ostatných častí infraštruktúry. Kúpna cena bola určená súhrnne pre
celú infraštruktúru a preto neurčitosť ceny jednotlivých položiek infraštruktúry má za následok absolútnu
neplatnosť tejto časti kúpnych zmlúv.20.2. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo
zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal,
ako aj že súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu (ex offo), pričom strana

sporuvtakomtoprípadenemusítvrdiťanamietaťneplatnosťtakéhotoúkonu,lebosúdjepovinnýskúmať
všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Zároveň je však potrebné uviesť, že vzhľadom na prejednaciu
zásadu, na ktorú žalobca opakovane v odvolaní poukazoval, prihliada súd na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy,
neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne

korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený
a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod, aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral
a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.

20.3. V danom prípade odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady, preskúmal daný právny
úkon z hľadiska jeho platnosti a to aj napriek tomu, že procesne korektná aktivita v uvedenom smere

nastala u odvolateľa až potom, čo bol pred súdom prvej inštancie neúspešný a jeho žaloba z titulu ním
označeného titulu – bezdôvodného obohatenia, bola zamietnutá.
Tvrdenie odvolateľa o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv SO 01 a SO 02 v časti prevodu
infraštruktúry, vychádza zo skutočnosti, že článok I. – Úvodné ustanovenia oboch zmlúv v druhom
odseku, definuje prevádzané technické vybavenosti totožne, čím má byť daný nedostatok určitosti

predmetu kúpnych zmlúv a nedostatok vážnosti vôle.
V danom prípade je nepochybné, že vzťah strán sporu je vzťahom obchodnoprávnym a teda pri
výklade prejavu vôle je potrebné vychádzať zo zásad upravených v § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ. Pri
aplikácii uvedených interpretačných pravidiel sa preto musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré
súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa

prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy a na následné správanie strán, ak to povaha veci
pripúšťa. Ustanovenia § 35 ods. 2 OZ a § 266 ObZ formulujú výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu,
aby prípadné pochybnosti o obsahu právneho úkonu odstránil výkladom, založeným na tom, že popri
jazykovom vyjadrení právneho úkonu zachyteného slovne podrobí skúmaniu aj vôľu (úmysel) konajúcich
osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve musí byť preto najprv vykladané

prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z
hľadiska vzájomnej nadväznosti požitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v
štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho na základe vykonaného dokazovania je potrebné posúdiť
aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou k prihliadnutiu na vôľu
účastníka je, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu.

20.4. Riadiac sa vyššie uvedenými zásadami odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v článkoch I. ako
Úvodné ustanovenia oboch zmlúv je síce totožne vymedzená technická vybavenosť, avšak samotný
predmet oboch zmlúv je vymedzený v článku II., kde v bodoch 2 je technická vybavenosť naviazaná na
bod 1 ( byty na LV č. XXX na parc. č. 871/65, resp. byty na LV č. XXX na parc. č. 871/66 ) a z ktorého

jednoznačne vyplýva rozdielnosť v predmete zmluvy, čo do technickej vybavenosti. Táto skutočnosť
je následne umocnená aj tým, že na daný článok II. ako predmet zmluvy, sa potom viažu i ďalšie
dojednania, ktoré sa týkajú i rozdielnej kúpnej ceny ( článok IV. oboch zmlúv ) technickej vybavenosti.
Súčasne odvolací súd prihliadol aj na následné správanie sa žalobcu po uzavretí zmlúv, ktorý pre dôvody
ním uvedené v odvolaní, nemohol zmluvy v príslušnej časti považovať za absolútne neplatné, ak listami

zo dňa 25.11.2021 od týchto zmlúv v časti prevodu práva k technickej vybavenosti odstúpil. V tomto
štádiutedažalobcapovažovalzmluvyivtýchtočastiachzaplatnéadožadovalsalenzaplateniakúpnych
cien za technickú vybavenosť.
Zároveň odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa aj za situácie, že konkrétny
dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nebol tvrdený a ani nijak v konaní nevyšiel najavo,

zaoberal posúdením oboch zmlúv keď v bode 45. odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že tieto
napĺňajú esenciálne náležitosti zmluvného typu kúpnej zmluvy upravenej v § 588 OZ, medzi ktoré,
okrem iného, patria jasne vymedzený predmet kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej
zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo a dohodnutá kúpna cena v súlade so záväzkom
kupujúceho kúpnu cenu zaplatiť.

20.5. Nakoniec k odvolateľom tvrdenému rozporu kúpnej ceny za infraštruktúru s dobrými mravmi
odvolací súd uvádza, že v dôsledku § 1 ods. 2 ObZ, je i v obchodnoprávnych vzťahoch uplatniteľné
pravidlo o rozpore s dobrými mravmi, avšak na to, aby nastala sankcia neplatnosti právneho úkonuje potrebné, aby strana v konaní preukázala, že druhá strana pri svojej činnosti konala v rozpore
s pravidlami morálneho charakteru všeobecne platnými a všeobecne uznávanými v spoločnosti.
Z užšieho aspektu, viažuceho sa i na daný prípad, je však podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať

zozásadpoctivéhoobchodnéhostyku,kdeporušenierovnováhyúčastníkovprostredníctvomzmluvných
dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán je práve tým kritériom, uplatnením ktorého sa
účastník sporu dožaduje ochrany pred súdom a navrhuje neposkytnutie súdnej ochrany.
V danom prípade žalobca nepreukázal, resp. ani odvolací súd v rámci prieskumu nezistil, žeby proces
rokovania o cenách za infraštruktúru, či samotné výšky ceny napĺňali znaky konania žalovaného

v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Každá zo strán sporu vstupovala do
predmetného zmluvného vzťahu s určitými predstavami, motiváciami, ale aj s mierou rizika, pričom tieto
atribúty boli povinné zohľadniť už v samotnom procese dojednávania zmluvných podmienok, ktoré sa
následne zhmotnili v predmetných kúpnych zmluvách SO 01 a SO 02. V neposlednom rade za podstatné
v tomto smere považuje odvolací súd i to, že kúpna cena za technickú vybavenosť, predstavuje len
nepatrnú časť z celkovej kúpnej ceny pri oboch zmluvách, čo neevokuje, že by žalovaný práve v tejto

časti mal konať v rozpore s dobrými mravmi a nakoniec ani žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, č.k. 3Cdo/244/2018, nie je vzhľadom na obsah právnej vety tým, ktoré by názor žalobcu
potvrdzovalo.

21. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko procesný

postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalobca nepreukázal, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).