Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Milan Krajči
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/137/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342665
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124342665.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
62Cb/137/2024
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: S-Line Systems, s.r.o., so
sídlomMartinaRázusa1140/98,01001Žilina,IČO:46997229,zastúpenéhoadvokátomJUDr.Jozefom
Dobrovičom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: AG Engineer, s. r .o.,
so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 35 779 144, zastúpenému advokátkou Mgr. Máriou
Čechovou, so sídlom Slnečná 38/A, 900 26 Slovenský Grob, o zaplatenie 3.600,-- eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
62Cb/137/2024
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
62Cb/137/2024
1. Žalobca sa žalobou z 9. júla 2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
3.600,-- eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaný si u neho objednal na základe objednávky č.
23040019 PD komplexné služby, ktoré spočívali najmä, nie však výlučne vo vyhotovení projektovej
dokumentácie, vrátane následnej realizácie, a to v rozsahu zmena stavby pred dokončením - ZTI a PD
a zmeny stavby pred dokončením – vykurovaním. Žalobca vyhotovil projektovú dokumentáciu, ktorá
bola schválená a na tomto základe realizoval prípravné práce. K ďalším prácam nemohol žalobca
pristúpiť z dôvodov na strane žalovaného, ktorý napriek opakovaným výzvam nedodal požadovanú
dokumentáciu.
2.1. Žalobca tvrdil, že s p. A. sa mal ústne dohodnúť na tom, že ak žalobca nebude realizovať montáž
objednaných zariadení, žalovaný uhradí projektovú dokumentáciu, za ktorú žalobca vystavil faktúru na
sumu 2.160,-- eur. Následne žalobca vystavil aj faktúru na sumu 1.440,-- eur na zmeny stavby pred
dokončením – chladenie a vzduchotechnika. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu 3.600,-- eur neuhradil
napriek opakovaným výzvam.2.2. K žalobe žalobca pripojil faktúry č. 20230311 a č. 20230171, e-mailovú komunikáciu z júna 2023,
objednávky č. S-LINE 20210811-RF-001 a č. S-LINE 20210811-RF-002 a predžalobnú výzvu zo 16.
apríla 2024.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 15. augusta 2024,
sp. zn. 9Up/1304/2024 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
4. Žalovaný namietol, že žalobca si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z objednávky, ktoré nútili
žalovaného hľadať alternatívne riešenia, aby dielo mohlo byť dokončené. Všetky čiastkové práce, ktoré
žalobca vykonal, boli zo strany žalovaného uhradené napriek ich nedostatkom. Žalovaný poukázal na to,
že si u žalobcu objednal služby, ktoré zahŕňali celkovú realizáciu diela, a nielen vyhotovenie projektovej
dokumentácie. Dokumentácia bola požadovaná výlučne pre účely realizácie diela, a nie ako samostatné
dielo.
4.1. Žalovaný uviedol, že dňa 16. februára 2023 uhradil faktúru za dodávku materiálu rekuperácie
a po tejto úhrade opakovane vyzýval žalobcu na určenie termínu inštalácie dodaných dielov, ktorý bol
nakoniec stanovený na 29. mája 2023, pričom žalobca dňa 29. mája 2023 oznámil žalovanému, že sa
inštalácia nezačne údajne z dôvodu ochorenia montážneho pracovníka. Dňa 17. mája 2023 mu žalobca
zaslal faktúru za projektovú dokumentáciu, s ktorou žalovaný nesúhlasil, a ktorú neuznal, pretože bola
vystavená na základe objednávky, ktorú žalovaný nikdy nezadal. Podľa žalovaného bolo povinnosťou
žalobcu predložiť dôkaz o existencii objednávky a o tom, že bola uzavretá zmluva medzi stranami.
4.2. Dňa 4. januára 2024 bola žalovanému doručená predžalobná výzva, na základe ktorej mal zaplatiť
žalobcovi sumu 5.760,-- eur, pričom ako odpoveď na vysvetlenie dôvodu faktúr vystavených žalobcom
dostal iba odpoveď, že dlh predstavuje sumu 3.600,-- eur. Pokiaľ ide o neexistenciu nároku z faktúry
č. XXXXXXXX za zmeny stavby pred dokončením, táto je preukázaná tým, že v dôsledku nečinnosti
a nespolupráce zo strany žalobcu bol nútený hľadať iného dodávateľa na dokončenie diela. Žalobca
nevykonal práce podľa dohodnutých podmienok, a preto faktúra č. XXXXXXXX nemá opodstatnenie.
4.3. Žalovaný poukázal na to, že konanie žalobcu mu spôsobilo oneskorenie stavby takmer o jeden
rok a aj dodatočné náklady. Žalovanému mal vzniknúť nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku
konania žalobcu, v podobe nákladov na búracie práce vo výške 1.960,-- eur, ktoré boli vynaložené
vdôsledkunesprávnevykonanýchprípravnýchprácžalobcom,nákladovnaprenájommontážnejplošiny
vo výške 420,05 eur a nákladov na opravu montážnych otvorov vo výške 2.524,-- eur.
4.4. K odporu žalovaný pripojil faktúry č. XXXXXX, B. XXXXXXXX, B. XXXXXXXXXX, B. XXXXXXXX,
B. XXXXXXXX, doklady o platbách realizovaných žalovaným, cenové ponuky, e-mailovú komunikáciu
medzi stranami z mája a júna 2023, e-maily žalovaného z januára 2024, predžalobnú výzvu spoločnosti
ELOCHIM SOLVERE, s. r. o. zo 4. marca 2024 a cenové ponuky žalobcu z júla 2021 a zo septembra
2021.
5. Žalobca v replike z 18. októbra 2024 uviedol, že po schválení cenovej ponuky sa žalovaný na
neho obrátil s požiadavkou na vypracovanie projektovej dokumentácie z dôvodu, že na stavbe došlo
k zmenám. Projektová dokumentácia bola vyhotovená ako realizačný projekt za účelom získania
stavebného povolenia zo strany žalovaného, ktorá mala byť označená ako projektová dokumentácia
– stavebné povolenie – zmena stavby pred dokončením, o čom má svedčiť aj e-mailová komunikácia
z 22. septembra 2021. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnej dohode, v zmysle ktorej, ak žalobca
nebude realizovať dodávku a montáž diela, žalovaný uhradí za projektovú dokumentáciu, bez existencie
ktorej by žalovanému nebolo vydané stavebné povolenie. Projektová dokumentácia bola zo strany
žalovaného odsúhlasená prostredníctvom e-mailu zo 6. októbra 2021, v ktorom žalovaný odsúhlasil
aj projekt rekuperácie, následne ďalším e-mailom z 11. októbra 2021 odsúhlasil projekt vykurovania/
chladenia a projekt ZTI. Všetka dokumentácia bola žalovanému riadne dodaná a slúžila ako podklad
pre vydanie stavebného povolenia.
5.1. Žalobca okrem iného poukázal na to, že osobná obhliadka vykonaná ním dňa 17. mája 2023
preukázala, že práce na vykurovaní a ZTI boli dokončené a z tohto dôvodu pristúpil k vystaveniu
faktúry za projektovú dokumentáciu kúrenia a ZTI, nakoľko ústna dohoda nebola zo strany žalovaného
dodržaná. Žalobca fakturovanú sumu znížil v časti kotolne – tepelné čerpadlo, nakoľko túto časť
si realizoval žalovaný prostredníctvom iného dodávateľa. Dňa 10. októbra 2023 žalobca pristúpil
k vystaveniu vyúčtovacej faktúry za dodávku tovaru na rekuperáciu bez DPH, keďže žalobca z dôvodov
na strane žalovaného nemohol pristúpiť k dodaniu montážnych prác. Žalobca zároveň pristúpil
k vystaveniu faktúry dňa 15. decembra 2023 za projekty k častiam ZTI, vykurovanie, vzduchotechnika –
rekuperácia a stropné chladenie, ktoré boli súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie– zmena stavby pred dokončením vo výške 3.600,-- eur. Kontrolou dňa 10. januára 2024 žalobca zistil,
že prvé dve položky, a to projektová dokumentácia zmena stavby pred dokončením ZTI a projektová
dokumentácia zmena stavby pred dokončením – vykurovanie boli žalovanému fakturované už faktúrou
zo 17. mája 2023, preto bola faktúra z 15. decembra 2023 opravená na sumu 1.440,-- eur.
6. Žalovaný v duplike zo 17. novembra 2024 uviedol, že v rozhodnom období nevystavil žiadnu
objednávku než objednávky S-LINE 20210811-RF-0011 a S-LINE 20210811-TF-002. Žalovaný doplnil,
že žalobcu žiadnym spôsobom neobmedzoval v obstarávaní materiálu a nebránil mu v realizácii
inštalačnýchprác.Následnežalovanýpoukázalnato,žedňa17.mája2023muvolalC.D.sinformáciou,
že bude vystavená faktúra za projektovú dokumentáciu súvisiacou so zmenou stavby pred dokončením,
hoci takáto fakturácia nebola dohodnutá. Žalobcom doručenú faktúru žalovaný okamžite rozporoval
a odmietol ju uhradiť, pričom údajnú objednávku č. XXXXXXXX z 25. apríla 2023 žalovaný nikdy
nevystavil.Následnemaldňa22.mája2023C.D.zaslaťe-mail,vktoromtvrdil,žefaktúrabolavystavená
na základe ústnej dohody, podľa ktorej mala byť faktúra vystavená v prípade, že sa nebude dielo
realizovať, avšak takáto dohoda nikdy neexistovala.
6.1. Faktúry č. XXXXXXXX E. XXXXXXXX boli neoprávnené, navyše faktúra č. XXXXXXXX nebola
žalovanému riadne doručená, bola následne zmenená a označená za splatnú bez akéhokoľvek
právneho základu. Žalovaný nikdy neuzatvoril žiadnu ústnu a ani písomnú dohodu, ktorá by ho
zaväzovala k úhrade týchto faktúr a opakovane vyjadril nesúhlas s ich obsahom. Podľa žalovaného bolo
na žalobcovi, aby preukázal uzatvorenie objednávky č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobca vystavil
faktúru č. XXXXXXXX. K neexistencii nároku z faktúry č. XXXXXXXX vo výške 1.440,--eur za zmeny
stavby pred dokončením – chladenie a vzduchotechnika, žalovaný uviedol, že v dôsledku nečinnosti
a nespolupráce zo strany žalovaného bol nútený hľadať iného dodávateľa.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 15. mája 2025 o 9:30 hod., na ktoré
sa dostavili strany sporu a ich právni zástupcovia.
8. Súd pre ustálenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci vychádzal z nasledovných
listinných dôkazov: z faktúr žalobcu B. XXXXXXXX E. B. XXXXXXXX, z objednávok žalovaného č.
F. XXXXXXXX-XX-XXX z 11. augusta 2021 a č. F. XXXXXXXX-XX-XXX zo 6. septembra 2021, z e-
mailu žalobcu zo 17. mája 2023 a z odpovede žalovaného naň z toho istého dňa, z e-mailu žalobcu
z 22. mája 2023, z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou COFACE SLOVAKIA
SERVICES z januára 2024, výzvy spoločnosti ELOCHIM SOLVERE zo 4. marca 2024 a z predžalobnej
výzvy žalobcu zo 16. apríla 2024. Ostatné listinné dôkazy (aj v kontexte spôsobu vymedzenia žalobou
uplatneného nároku) považoval súd za nadbytočné pre rozhodnutie v spore, pričom pokiaľ ide o listiny
predložené žalobcom súdu dňa 28. októbra 2024 (po replike), nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti
mali v konaní preukazovať. Bolo povinnosťou žalobcu uviesť, ktoré listinné dôkazy majú preukazovať
ktoré konkrétne skutkové tvrdenia uvedené v replike, čo si žalobca nesplnil. Podľa názoru súdu je
zo strany žalobcu (jeho právneho zástupcu) nanajvýš nekorektné, ak zahltí súd množstvom listinných
dôkazov bez toho, aby uviedol dôvod ich predloženia. Nie je úlohou súdu a ani žalovaného vyskladať
si zo žalobcom predložených listín procesný útok žalobcu a pospájať jednotlivé skutkové tvrdenia
s konkrétnymi listinami, toto bolo povinnosťou žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu), ktorý si však
v spore túto povinnosť nesplnil.
8.1. Z vyššie vyšpecifikovaných listinných dôkazov súd zistil, že
- objednávkou č. F. XXXXXXXX-XX-XXX z 11. augusta 2021 si žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie
diela, ktoré bolo vymedzené s odkazom na cenovú ponuku 20210589, 20210590, 20210591, 20210593,
20210594, vyhotovenú podľa dokumentácie architekta „20210728 LINJE.ZIP“, pričom súčasťou diela
malo byť vyhotovenie a dodanie projekčnej a realizačnej dokumentácie, s dohodnutou cenou diela
59.431,-- eur bez DPH;
- objednávkou č. F. XXXXXXXX-XX-XXX zo 6. septembra 2021 si žalovaný objednal u žalobcu
zhotovenie diela, ktoré bolo vymedzené s odkazom na cenovú ponuku 20210674 vyhotovenú podľa
dokumentácie architekta „XXXXXXXX G.“, pričom súčasťou diela malo byť vyhotovenie a dodanie
projekčnej a realizačnej dokumentácie, s dohodnutou cenou diela 6.100,-- eur;
- faktúrou č. 20230171 zo 17. mája 2023 na sumu 2.160,-- eur žalobca fakturoval žalovanému
nasledovný predmet: PD zmena stavby pred dokončením ZTI (7 C., digitálny výstup) a PD zmena stavby
pred dokončením Vykurovanie (7 C., digitálny výstup). Predmetnú faktúru žalobca zaslal žalovanému e-
mailom zo 17. mája 2023 s textom, že na základe objednávky č. 23040019 z 25. apríla 2023 žalobca
žiadaúhraduprvýchdvochpoložiek,atoPDzmenastavbypreddokončenímZTIvsume1.050,--eurbezDPH(1.260,--eursDPH),aPDzmenastavbypreddokončenímVykurovanievsume750,--eurbezDPH
(900,-- eur s DPH). Žalovaný e-mailom z toho istého dňa oznámil žalobcovi (p. D.), že neeviduje žiadnu
objednávku 23040019 z 25. apríla 2023 na výkony fakturované vo faktúre 20230171 a ani neeviduje
žiadne podlžnosti voči žalobcovi, keď faktúru žalovaný neakceptoval a uviedol, že ju neuhradí. V správe
z 22. mája 2023 žalobca odkázal na iné objednávky, a to č. F. XXXXXXXX-XX-XXX z 11. augusta 2021
a č. F. XXXXXXXX-XX-XXX zo 6. septembra 2021, keď ústna dohoda mala znieť, že ak žalobca nebude
realizovať montáž, zaplatí žalovaný dodanú projektovú dokumentáciu;
- faktúrou č. 20230311 z 15. decembra 2023 na sumu 1.440,-- eur žalobca fakturoval žalovanému
nasledovný predmet: PD zmena stavby pred dokončením Chladenie (7 C., digitálny výstup) a PD zmena
stavby pred dokončením Vzduchotechnika (7 C., digitálny výstup);
- listom zo 4. januára 2024 vyzvala spoločnosť COFACE SLOVAKIA SERVICES žalovaného na úhradu
istiny 5.760,-- eur (2.160,-- eur z faktúry č. 20230171 a 3.600,-- eur z faktúry č. 20230311) a úrokov
z omeškania 127,36 eur najneskôr do 11. januára 2024. Žalovaný dňa 4. januára 2024 oznámil
predmetnej spoločnosti, že voči žalobcovi neeviduje žiadne podlžnosti a požiadal o uvedenie na základe
čoho mali byť vystavené faktúry. Dňa 8. januára 2024 spoločnosť COFACE SLOVAKIA SERVICES
poslala žalovanému objednávky č. S-LINE 20210811-RF-001 z 11. augusta 2021 a č. S-LINE 20210811-
RF-002 zo 6. septembra 2021. Žalovaný v správe z 9. januára 2024 uviedol, že faktúra zo 17. mája
2023 mala byť vystavená na objednávky 23040018 z 25. apríla 2023, čo označil žalovaný za nepravdivé.
Následne dňa 10. januára 2024 bola žalovanému zaslaná opravená faktúra č. 20230311 na sumu
1.440,-- eur a v zmysle e-mailu z 12. januára 2024 má byť dlh žalovaného v sume 3.600,-- eur, na čo
žalovaný dňa 12. januára 2024 opakovane oznámil, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky;
- listom zo 4. marca 2024 vyzvala spoločnosť ELOCHIM SOLVERE žalovaného na úhradu sumy
3.906,19 eur, ktorá predstavuje istinu a príslušenstvo z faktúr č. 20230171 a č. 20230311 v lehote do
11. marca 2024;
- predžalobnou výzvou zo 16. apríla 2024 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 3.600,-- eur,
v ktorej uviedol, že si mal žalovaný na základe objednávky č. 23040019 PD objednať zmenu stavby
pred dokončením, pričom žalobcom vystavené faktúry č. 20230171 a č. 20230311 žalovaný doposiaľ
neuhradil.
9. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
9.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci,
jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok
inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo
jej časti (ods. 2).
9.2. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný
zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.
9.3. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
9.4. Podľa ustanovenia § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú
na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný
zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ
povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
9.5. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku
ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu
potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela (ods. 2).
10. V súvislosti s rozhodnutím vo veci súd poukazuje na to, že súd je pri svojim rozhodovaní
viazaný žalobným návrhom, a to nielen pokiaľ ide o žalobou uplatnenú sumu, ale aj pokiaľ ide o opis
rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok na zaplatenie konkrétnej finančnej
sumy.
10.1. Súd dáva do pozornosti znenie článku 7 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet
konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom a na znenie článku 8 Základnýchprincípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Rovnako tak súd odkazuje na niektoré z ustanovení zákona,
z ktorých vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh (k tomu viď znenie ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p.), resp. že strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (k tomu viď znenie
ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p.), prípadne že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (k tomu viď
znenie ustanovenia § 216 ods. 1 C.s.p.).
10.2. V rámci vyššie vysloveného právneho záveru súd odkazuje na doktrinálne závery, ktoré predmetný
právny záver súdu potvrdzujú. V zmysle právnej doktríny totiž platí, že
- Vo všeobecnosti tak možno konštatovať, že doktrinálne názory na pojem „predmet civilného sporového
konania“ sú už pomerne ustálené, a v zásade sa za prevalentné považujú tie názory, ktoré pod
predmetom konania rozumejú konkrétny procesný nárok sporovej strany (spravidla žalobcu). Tento
konkrétny procesný nárok však nemožno stotožňovať len s tzv. žalobnou žiadosťou (petitom). Procesný
nárok tvoria dve kľúčové zložky: tou prvou je vecné odôvodnenie nároku, ktoré spočíva v substancovaní
konkrétnych skutkových okolností, z ktorých sporová strana (spravidla žalobca) dovodzuje porušenie
alebo ohrozenie svojho subjektívneho práva (porovnaj článok 8 a komentár k nemu). Druhou zložkou
procesného nároku je žalobná žiadosť sústredená v tzv. petite žaloby, ktorý tvorí návrh na konkrétnu
procesnú ochranu subjektívneho práva sporovej strany. Stanovenie predmetu civilného sporového
konania však nie je len otázkou akademickou či doktrinálnou, no vykazuje i výrazné praktické konotácie.
Poukazujeme predovšetkým na prekážku právoplatne rozhodnutej veci, podľa ktorej rozhodnutie
o konkrétnom procesnom nároku znemožňuje ďalšie prejednávanie a rozhodovanie toho istého
procesného nároku v budúcnosti. Stanovenie toho, čo vlastne tvorí obsah konkrétneho procesného
nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, je teda výsostne praktickou otázkou (k tomu viď aj
ŠTEVČEK, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J.,
TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. BECK: Praha, 2016, s. 49).
- Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca
má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia,
z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby
nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom.
Judikatúra považuje za rozhodujúce skutočnosti údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné,
o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,
ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie
žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce
skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza,
že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (k tomu viď aj
BAJÁNKOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,
J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. BECK: Praha, 2016, s. 486).
Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na
základe podanej žaloby.
Žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to ak ide o:
I. konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený,
II. konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu,
III. druh, výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať (resp. spôsob ochrany, ktorú
žiada poskytnúť formou zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia).
Medzi stranami sporu totiž môže existovať viac právnych vzťahov, resp. aj v rámci jedného právneho
vzťahu môže existovať niekoľko ohrozených alebo porušených práv a žalobca sa nemusí domáhať
ochrany celého nároku, ale napríklad len jeho časti (napr. žaluje len dlžnú istinu bez úroku z omeškania).
V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu
ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude
vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než
aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite (k tomu viď aj MOLNÁR,
P., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,
M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. BECK: Praha, 2016, s. 800).11. Súd zvýrazňuje, že v zmysle žalobného návrhu, ktorým je pri svojom rozhodovaní viazaný, keďže
zo strany žalobcu nedošlo počas konania k zmene žaloby, vyplýva, že žalobca si uplatňoval podanou
žalobou nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 3.600,-- eur (2.160,-- eur z faktúry č. 20230171
a 1.440,-- eur z faktúry č. 20230311) zo zmluvy o dielo, ktorú mala predstavovať objednávka žalovaného
č. 23040019.
11.1. Z tohto dôvodu môže súd posudzovať žalobou uplatnený nárok výlučne v kontexte tohto
vymedzenia, a teda predmetom tohto sporu je výlučne posúdenie, či na základe objednávky žalovaného
č. 23040019 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o dielo, či žalobca dielo, ktoré bolo
predmetom takto tvrdenej zmluvy, zhotovil, a či žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu
diela. Iné otázky (vrátane prípadnej otázky, či medzi stranami sporu neexistoval iný zmluvný vzťah,
z ktorého by mohol mať žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy) nie je
súd v rozhodovanom spore oprávnený riešiť, keďže by rozhodol v rozpore so zásadou ne ultra petitum
zakotvenou v ustanovení § 216 ods. 1 C.s.p.
11.2. Tu je potrebné zvýrazniť, že žalobca je pánom sporu, a teda žalobca určuje rozsah súdneho
prieskumu (ktorého mantinely sú v zmysle obsahu žalobného návrhu uvedené vyššie), a rovnako tak
žalobca nesie procesnú zodpovednosť za to, ak zo spôsobu vymedzenia uplatneného nároku v žalobe
tento nárok neexistuje, prípadne nie je preukázaný.
12. Ako už bolo uvedené vyššie, súd mohol žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.600,-- eur
posudzovať len v zmysle tvrdenej zmluvy o dielo, ktorá mala byť medzi stranami sporu uzavretá na
základe objednávky žalovaného č. XXXXXXXX.
12.1. Existenciu predmetnej (žalobcom tvrdenej) objednávky žalovaný v konaní výslovne namietal, keď
vrámciprocesnejobranyžalovanýjednoznačnepopieraljejexistenciuaokreminéhojednoznačnetvrdil,
že iné objednávky, než objednávky č. S-LINE XXXXXXXX-XX-XXX a č. S-LINE XXXXXXXX-XX-XXX,
v rozhodnom období pre žalobcu nevystavil.
13. V okolnostiach rozhodovaného sporu tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať existenciu objednávky
žalovaného č. XXXXXXXX, z ktorej mal vyplývať žalobou uplatnený nárok. Súd nemohol v okolnostiach
rozhodovanéhosporuopomenúťtúskutočnosť,žežalovanývodporeprotiplatobnémurozkazuvýslovne
uviedol, že žalobca musí predložiť dôkaz o tom, že objednávka č. XXXXXXXX z 25. apríla 2023 existuje,
a že bola platne uzatvorená medzi stranami. Na predmetnú jednoznačnú námietku žalovaného žalobca
žiadnym spôsobom nereflektoval. Zároveň pozornosti súdu neušlo, že žalobca v konaní označil ako
dôkaz objednávku č. 23040019 C., ktorú však žalobca v konaní nepredložil, namiesto nej predložil dve
iné objednávky, konkrétne objednávky č. F. XXXXXXXX-XX-XXX E. B. F. XXXXXXXX-XX-XXX, z ktorých
však žalobou uplatnený nárok nevyvodzoval.
13.1. Súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“
v príslušnom gramatickom tvare) z 22. septembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010, v zmysle ktorého platí,
že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, resp. § 267
ods. 1 C.s.p.), alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako
aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca
(veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej
základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas
dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie
plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, akoaj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté
procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté
plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov
konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
13.2. Je tak nepochybné, že v rozhodovanom spore bolo (osobitne s poukazom na námietky žalovaného
v riadne a včas uplatnených prostriedkoch procesnej obrany) povinnosťou žalobcu preukázať existenciu
zmluvy o dielo, ktorá mala mať pôvod v objednávke č. XXXXXXXX (t. j. bolo povinnosťou žalobcu
preukázať existenciu objednávky č. XXXXXXXX), a že na základe tejto zmluvy žalobca zrealizoval
pre žalovaného dielo. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno bolo v konaní na žalobcovi, ktorý bol
v konaní povinný preukázať existenciu ním označenej objednávky, jej predmet, a následne aj realizáciu
dojednaných činností, t. j. bolo povinnosťou žalobcu preukázať predmetné skutočnosti, ktoré by
preukazovali uplatnené právo a ktorých preukázanie by bolo v rozhodovanom spore nevyhnutné, keďže
jedine v takom prípade by mohol súd žalobcovi uplatnený nárok priznať.
13.3. Žalobca, napriek tomu, že ho v spore zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku
nároku na zaplatenie ceny diela (o to viac, keď jeho neunesenie v konaní výslovne namietal žalovaný),
dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca v konaní nepredložil objednávku žalovaného č. 23040019, na
základe ktorej mal údajne vykonávať práce pre žalovaného, a z ktorej mal fakturovať cenu diela.
Nepredloženie predmetnej objednávky, z ktorej žalobca vyvodzoval uplatnený nárok, bez ďalšieho
zakladá nedôvodnosť podanej žaloby.
13.4. Tu je potrebné si uvedomiť, že žalobca na preukázanie svojho nároku (v nadväznosti na tvrdenú
objednávku žalovaného č. 23040019) predložil len faktúru č. 20230171 zo 17. mája 2023 na sumu
2.160,-- eur s predmetom fakturácie PD zmena stavby pred dokončením ZTI (7 Paré, digitálny výstup)
a PD zmena stavby pred dokončením Vykurovanie (7 C., digitálny výstup), a faktúru č. 20230311 z 15.
decembra 2023 na sumu 1.440,-- eur s predmetom fakturácie PD zmena stavby pred dokončením
Chladenie (7 C., digitálny výstup) a PD zmena stavby pred dokončením Vzduchotechnika (7 C., digitálny
výstup).Žiadneinédôkazy,ktorébypreukazovaliexistenciuzmluvnéhovzťahu(t.j.zmluvuodielo,alebo
aspoň objednávku žalovaného), alebo realizáciu a odovzdanie fakturovaných prác žalobca v konaní
nepredložil. V tejto súvislosti súd poukazuje na e-mail žalobcu zo 17. mája 2023, ktorý v konaní predložil
žalovaný ako prílohu odporu (č. l. 84 spisu), v zmysle ktorého objednávka č. 23040019 mala byť zo
dňa 25. apríla 2023, čiže práce na základe predmetnej objednávky by žalobca mohol vykonávať až po
tomto dátume. Z tohto dôvodu (okrem dôvodov uvedených už v bode 8. odôvodnenia rozsudku vyššie)
považuje súd žalobcom predloženú e-mailovú komunikáciu doručenú súdu dňa 28. októbra 2024 (č.
l. 160 – 194 spisu) za nepodstatnú pre posúdenie nároku, keďže táto (v rozsahu, v ktorom sú z nej
zrejmé dátumy – pozn. súdu) prebiehala medzi stranami sporu v období rokov 2021 a 2022, a preto
nemôže žiadnym spôsobom preukazovať realizáciu prác na základe objednávky z 25. apríla 2023, č.
23040019, na podklade ktorej boli vystavené žalobcom predložené faktúry, a z ktorej si žalobca uplatňuje
v konaní predmetný nárok. Zároveň súd poukazuje na to, že faktúra ako účtovný doklad bola vystavená
výlučne žalobcom bez akejkoľvek súčinnosti žalovaného, a preto z nej nemožno vyvodiť prejav súhlasu
žalovanéhosjejobsahom,pričomodkazujenauznesenienajvyššiehosúduz29.novembra2018,sp.zn.
5Obdo/64/2017,ktorýuviedol,žedoklady,odktorýchžalobcaodvodzujenímtvrdenýrozsahvykonaných
prác, boli vystavené bez akejkoľvek súčinnosti žalovaného, len jednostranne právnym predchodcom
žalobcu a z týchto listín nemožno zistiť prejav súhlasu žalovaného s ich obsahom. Z tohto dôvodu
samotné faktúry žalobcu (pri absencii iných listinných dôkazov) existenciu nároku žalobcu tak, ako bolo
tento skutkovo vymedzený v žalobe, nepreukazujú.
13.5. Pozornosti súdu pritom neušlo, že žalovaný už dňa 17. mája 2023 (t. j. v deň, kedy mu žalobca
doručil faktúru č. XXXXXXXX) e-mailom oznámil žalobcovi, že žiadnu objednávku z 25. apríla 2023,
č. 23040019, na základe ktorej žalobca mal vystaviť faktúru, neeviduje, a preto predmetnú faktúru
neakceptuje a neuhradí ju. Z tohto dôvodu je zarážajúci postup žalobcu, keď už v deň vystavenia faktúry
č. XXXXXXXX mu žalovaný oznámil dôvod, pre ktorý faktúru považuje za neoprávnenú (neexistencia
objednávky z 25. apríla 2023, č. 23040019), napriek tomu predmetnou objednávkou (samozrejme bez
jej predloženia – pozn. súdu) žalobca odôvodňoval v konaní uplatnený nárok. Taktiež žalovaný oznámil
e-mailom z 9. januára 2024 spoločnosti COFACE, ktorú žalobca splnomocnil na „vymáhanie“ nároku, že
objednávka 23040019 z 25. apríla 2023 nebola vystavená, a opakovane dňa 12. januára 2024 uviedol,
že voči žalobcovi neeviduje žiadne záväzky. Je tak nepochybné, čo bolo dôvodom neuhradenia faktúr
žalobcu zo strany žalovaného, napriek tomu na tento dôvod žalobca v žalobe (a ani následne neskôr
v konaní) relevantným spôsobom nereflektoval, a práve naopak žiadnym spôsobom nepreukázanouobjednávkou č. XXXXXXXX z 25. apríla 2023 žalobca argumentoval aj v predžalobnej výzve zo 16.
apríla 2024.
13.6. Zároveň dáva súd do pozornosti, že aj vo vzťahu k ďalšej faktúre, k faktúre č. 20230311,
žalovaný v konaní namietal (okrem už vyššie popísaného nepreukázania objednávky č. XXXXXXXX),
že žalobca nepreukázal vykonanie prác, a že si musel vyhľadať iného dodávateľa prác. Túto námietku
žalovaný zopakoval žalovaný aj na pojednávaní, keď uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie diela,
keďže nepredložil žiadny dodací list, prípadne iný doklad preukazujúci zhotovenie a odovzdanie diela
žalovanému, na čo však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.
14. Súd zvýrazňuje, že v konaní nemôže posudzovať, či žalobca má voči žalovanému nárok na
zaplatenie žalovanej sumy z iného právneho titulu, než uviedol v žalobe, a to pre vyššie popísanú
viazanosť súdu žalobným návrhom, keďže žalobca v konaní nenavrhol (kvalitatívnu) zmenu žaloby
v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 C.s.p. Napriek tomu sa súd musí v krátkosti pristaviť k objednávkam
žalovaného č. F. XXXXXXXX-XX-XXX E. B. F. XXXXXXXX-XX-XXX, ktoré k žalobe pripojil žalobca ako
listinné dôkazy a doplniť, že tieto nezodpovedajú uplatnenému nároku.
14.1.Vprvomradepozornostisúduneušlo,žetietoobjednávkyžalovanéhosúzaugustaazoseptembra
2021, v zmysle ktorých malo byť žalovaným objednané dielo žalobcom zhotovené do marca 2022,
žalobca si však v konaní uplatňuje nároky za plnenie, ktoré mal poskytnúť (na základe objednávky
žalovaného z 25. apríla 2023) žalovanému v máji, resp. decembri 2023, ako to vyplýva z dátumov
uvedených na faktúrach, ktoré predstavujú dátumy poskytnutia plnenia.
14.2. Zároveň súd uvádza, že v zmysle objednávky žalovaného č. F. XXXXXXXX-XX-XXX z 11.
augusta2021bolodielovymedzenésodkazomnacenovúponuku20210589,XXXXXXXX,XXXXXXXX,
XXXXXXXX, XXXXXXXX, vyhotovenú podľa dokumentácie architekta „XXXXXXXX G.“, pričom
súčasťou diela malo byť vyhotovenie a dodanie projekčnej a realizačnej dokumentácie s cenou
diela 59.431,-- eur bez DPH. V zmysle objednávky žalovaného č. F. XXXXXXXX-XX-XXX zo 6.
septembra 2021 bolo dielo vymedzené s odkazom na cenovú ponuku 20210674 vyhotovenú podľa
dokumentácie architekta „XXXXXXXX G.“, pričom súčasťou diela malo byť vyhotovenie a dodanie
projekčnej a realizačnej dokumentácie s cenou diela 6.100,-- eur. Súd poukazuje na to, že žalobcom
fakturované položky nezodpovedajú rozsahu diela, ktorý je uvedený v objednávkach žalovaného č.
F. XXXXXXXX-XX-XXX a č. F. XXXXXXXX-XX-XXX (pri súčasnom nepredložení žalobcom tvrdenej
objednávky č. 23040019), a ani dohodnutej cene diela.
14.3. V zmysle obsahu predmetných objednávok (a v súlade s ustanovením § 548 v spojení s § 546
ods. 1 Obchodného zákonníka) platí, že žalovaný ako objednávateľ je povinný cenu diela dohodnutú
alebo určenú v zmluve povinný zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi vykonaním diela, t. j. zrealizovaním
všetkých položiek uvedených v jednotlivých objednávkach žalovaného. Tu súd uvádza, že ak by aj
žalobcom fakturované položky mali mať pôvod v objednávkach žalovaného č. F. XXXXXXXX-XX-XXX
E. B. F. XXXXXXXX-XX-XXX E. H. C. I. J. K. B. XXXXXXXX E. B. XXXXXXXX mali predstavovať
časť dojednaného diela, tak žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie časti ceny diela.
Opakovane súd zvýrazňuje, že zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané dojednanie o postupnom
vzniku nároku na zaplatenie časti ceny diela po vykonaní jednotlivých etáp diela, navyše v zmysle
žalobcom predložených objednávok vyplývať, že cena diela sa vzťahuje na vykonanie celého diela a nie
jeho časti, a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny po prípadnom vyhotovení časti
diela.
14.4. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal,
že by po prípadnom zhotovení časti diela došlo k zániku zmluvy o dielo (dohodou, odstúpením,
prípadne v dôsledku nemožnosti plnenia, alebo z iného dôvodu). Súd taktiež uvádza, že v konaní
nebola relevantne tvrdená a už vôbec preukázaná prípadná dohoda o obmedzení rozsahu diela
podľa ustanovenia § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka (prípadne podľa ustanovenia § 549 ods.
2 Obchodného zákonníka), kedy by mohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela
zodpovedajúcej vykonaným prácam, a preto platí, že žalobcovi môže vzniknúť nárok na zaplatenie ceny
diela až vykonaním celého diela predpokladaného zmluvou o dielo uzavretou medzi stranami sporu.
V tomto smere súd poukazuje na to, že síce žalobca v žalobnom návrhu argumentoval ústnou dohodou
s C. A. (konateľom žalovaného), v zmysle ktorej ak žalobca nebude realizovať montáž objednaných
zariadení, zaplatí žalovaný žalobcovi za dodanú projektovú dokumentáciu, avšak žalovaný v riadne
a včas uplatnených prostriedkoch procesnej obrany, v duplike (na strane 8), existenciu takejto ústnej
dohody (ktorou E. C. D. E. v e-mailovej správe z 22. mája 2023) výslovne poprel, keď uviedol, že takáto
dohoda nikdy neexistovala. V takejto situácii nemohol súd pri svojom rozhodovaní vychádzať z ničím
nepodložených skutkových tvrdení žalobcu, ktorých pravdivosť žalovaný poprel, a ktoré je nutné z tohtodôvodu považovať za sporné. V rozhodovanom spore bolo preukázanie prípadnej (tvrdenej) ústnej
dohody (a odstránenie vzniknutej spornosti v skutkových tvrdeniach medzi stranami sporu) výlučne
v prospech žalobcu, avšak žalobca na jej preukázanie v konaní nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.
Súd si uvedomuje, že v prípade ústnej zmluvy sa môže strana sporu (v danom prípade žalobca) dostať
do dôkaznej núdze, pričom v tomto smere odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2025,
sp. zn. 9Cdo/130/2024, v ktorom dovolací súd uviedol, že ak zákon nestanovuje obligatórnu písomnú
formu zmluvy, je zodpovednosťou zmluvných strán, či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy
alebopísomnú,pričomvtejtosúvislostimusiaznášaťprípadnérizikodôkaznejnúdzevspore,aksizvolili
formu ústnu. Prejavy vôle zmluvných strán, ktoré nie sú zachytené objektívne poznateľným spôsobom
pretretiestrany(písomnouformou)aktorésastanúvkonanísporné,súspojenéstzv.dôkaznounúdzou,
ktorá ide na ťarchu strany sporu, ktorá sporný prejav vôle v konaní tvrdí. Zmyslom dôkazného bremena,
ktoré nesie každá strana sporu ohľadom svojich tvrdení, je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takýchprípadoch,keďurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutieoveci,nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Žalobca
– ako už bolo uvedené – na preukázanie existencie prípadnej ústnej dohody nenavrhol vykonanie
žiadnych dôkazov, a preto nemohol súd zohľadňovať pri svojom rozhodovaní žalobcom tvrdenú, ale
nepreukázanú, ústnu dohodu týkajúcu sa toho, že žalovaný zaplatí cenu diela po vykonaní projektovej
dokumentácie. V kontexte už uvedeného súd zvýrazňuje aj procesnú obranu žalovaného, ktorý v konaní
výslovne uvádzal, že si u žalobcu objednal zhotovenie diela a nie zhotovenie projektovej dokumentácie
(t. j. že dielom malo byť niečo iné, než žalobca žalovanému fakturoval a následne uplatňoval v súdnom
konaní).
14.5. Taktiež v stručnosti súd uvádza, že ak žalobca poukazoval na to, že žalovaný mu nemal poskytovať
súčinnosť pri zhotovení diela, mal využiť zákonné mechanizmy (napr. odstúpiť od zmluvy pre omeškanie
žalovaného ako objednávateľa), ktoré však žalobca nevyužil a namiesto toho vystavil faktúry na údajnú
časť diela, v dôsledku čoho sa (vlastným konaním) samotný žalobca dostal do situácie, v ktorej nemôže
súd skonštatovať existenciu nároku na zaplatenie ceny diela a dôvodnosť podanej žaloby.
15. Záverom, pokiaľ ide o oznámenie Mestskej časti Bratislava – Ružinov z 25. marca 2025, predložené
žalobcom na pojednávaní dňa 15. mája 2025, ktoré má podľa neho preukazovať, že na základe
výsledkov jeho činnosti mal žalovaný získať stavebné povolenie, čo malo podporovať ním uplatnený
nárok, s takouto argumentáciou žalobcu sa súd nestotožňuje. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle
predmetného oznámenia mali jednotlivé podklady vyhotoviť nasledovné osoby: L. C. M. – N. L. (N.); L.
O. P. – J. E. P. a Klíma-Term s.r.o. L. O. O. – Vzduchotechnika. Z predmetného potvrdenia predloženého
žalobcom nevyplýva, že by akýkoľvek z dokumentov, ktorý mal byť predmetom fakturácie žalobcu,
a na základe ktorého malo byť v prospech žalovaného vydané stavebné povolenie, realizoval žalobca.
Naopak z predmetného oznámenia je zrejmé, že tieto dokumenty vyhotovili tretie subjekty odlišné
žalobcu, pričom žalobca netvrdil, že by ktorákoľvek z týchto osôb (L. C. M., L. O. P. a Klíma-Term s.r.o.
L. O. O.) vypracovala jednotlivé podklady pre stavebné povolenie žalovaného v mene (alebo na účet)
žalobcu, keďže samotnú „projektovú dokumentáciu“ žalobca v konaní nepredložil. Je tak nepochybné,
že ani oznámenie Mestskej časti Bratislava – Ružinov z 25. marca 2025 a jeho obsah nepotvrdzujú
existenciu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela.
16. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.600,-- eur ako
nedôvodný.
17. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % (výrok II.).
18.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
62Cb/137/2024Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.