Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201334
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2722201334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa B. C. XXX, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XX, XXX XX F., 3.
A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa B. C. XXX, XXX XX D., zast. zákonným zástupcom matkou A. B., nar.
XX.XX.XXXX, právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12,
811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Fakultná nemocnica AGEL Skalica a.s., Koreszkova
7, 909 82 Skalica, IČO: 44 444 761, právne zast.: Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol.
s.r.o., so sídlom Těšnov 1/1059, 110 00 Praha 1, Česká republika, o náhradu nemajetkovej ujmy, na

odvolanie žalobcov 1, 2 a 3 proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. SI-2C/60/2022-244 zo dňa
14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcom v plnom

rozsahu o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, Občianskeho zákonníka, čl. 8
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 11 ods. 17, § 2 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 1 a 3 Vyhlášky MZ SR č. 95/2018 Z.z., § 255 ods. 1 a 2, § 262
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.Súdprvejinštancievychádzalztoho,žežalobcoviasasvojoužaloboudomáhalináhradynemajetkovej
ujmy, žalobkyňa 1 v sume 50.000 €, žalobca 2 v sume 25.000 € a žalobkyňa 3 v sume 12.500
€ a náhrady trov konania. Skutkovo svoj nárok odôvodnili tým, že žalobkyňa 1 a žalobca 2 sa
dňa XX.XX.XXXX o 1:20 hod., z dôvodu začatia pôrodných kontrakcií žalobkyne 1 dostavili do

pôrodnice Fakultnej nemocnice AGEL Skalica a.s.. Žalobkyňa 1 bola vyšetrená a následne prijatá
za účelom hospitalizácie na gynekologickom oddelení žalovaného. O 13 min. neskôr o 1:33 hod.
žalobkyňa 1 spontánnym pôrodom porodila novorodenca, dcéru - žalobkyňu 3. Žalobcovi 2 ako otcovi
novonarodeného dieťaťa bol službukonajúcim zdravotníckym personálom odopretý prístup k žalobkyni1 a žalobkyni 3 ako počas pôrodu, tak aj následne bezprostredne po pôrode. Službukonajúci personál
túto žiadosť žalobkyne 1 a žalobcu 2 odmietol. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý
prostredníctvom službukonajúceho personálu neumožnil žalobcom byť spolu počas pôrodu žalobkyne

1, ako aj bezprostredne po ňom , došlo k neoprávnenému zásahu do ich práv na rodinný a súkromný
život v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 11 Občianskeho zákonníka v spojení
čl. 8 Európskeho dohovoru a ľudských právach, čím vznikla žalobcom nemajetková (citová) ujma
na ich rodinnom a súkromnom živote. Žalobkyňa 1 rodila v období december 2020, kedy na území
SR prebiehala druhá vlna ochorenia COVID-19. Žalobcovia 1 a 2 mali v danom čase pri sebe

výsledky negatívnych Ag testov na ochorenie COVID-19 zo dňa 27.11.2020, avšak žiadny z prítomných
zdravotníckych pracovníkov sa ich na to či boli testovaní nepýtal. Žalobcovia sami deklarovali personálu,
že takéto testy majú. Nič nebránilo službukonajúcemu personálu, aby aj po pôrode vykonali žalobcovi
2 Ag test na ochorenie COVID-19 a v prípade jeho negatívneho výsledku, bola žalobcovi 2 prítomnosť
po pôrode bezodkladne umožnená. Žalobcu 2/ dokonca po pôrode bez akéhokoľvek vysvetlenia a
informácií poslali domov, pričom keď žalobca 2/ prosil o prítomnosť bol agresívnym spôsobom poslaný

domov, nechajúc žalobcov celú noc v útrapách z dôvodu ich núteného odlúčenia. Žalobkyňa 1/ a
žalobca 2/ si pre pôrod vybrali nemocnicu aj preto, že na svojom webovom sídle prezentoval a dodnes
prezentuje možnosť sprievodu rodičky, čo bolo pre nich rozhodujúcim faktorom pri výbere pôrodnice.
Skúsenosť ktorú si museli prežiť v súvislosti s pôrodom žalobkyne 1/, v dôsledku konania žalovaného,
na ich zanechala hlboké emocionálne rany, ktoré možno len s ťažkosťami zahojiť, resp. odstrániť.

Žalovaná uviedla, že čase 1:30 hod., teda 10 minút po potvrdenom príjazde žalobcov do nemocnice,
bola zavolaná službukonajúca lekárka B. G. F., ktorá sa na pôrodnú sálu dostavila služobným výťahom,
preto ani nevedela o partnerovi rodičky (žalobcovi 2), ktorý sedel na chodbe pred pôrodnou sálou. Ako
náhle B. F. prišla na pôrodnú sálu, začalo sa rodiť. Vzhľadom k prebiehajúcej pandemickej situácii,
s tým spojenými epidemiologickými opatreniami a najmä vzhľadom na aktuálnu fázu prebiehajúceho

pôrodu navrhli pôrodné asistentky žalobkyni 1, že žalobca 2 už k pôrodu púšťať nebudú, a že mu
detská sestra ukáže novorodenca cestou na novorodenecké oddelenie; žalobkyňa 1 s navrhovaným
riešením súhlasila so slovami jasné, to sa už neoplatí. Žalovaná tak popiera tvrdenia žalobcov, že sa
žalobkyňa 1 dožadovala, aby mu (žalobcovi 2) bolo umožnené byť spolu ako počas pôrodu, tak aj
bezprostredne po pôrode. Žalobkyňa 1 bola počas pôrodu aj po pôrode a po celú dobu na pôrodnej

sále po fyzickej a psychickej stránke úplne v poriadku, bola spokojná, príjemne naladená, dokonca
pobavená rýchlosťou pôrodu. Počas pôrodu použili všetci zdravotnícki pracovníci žalovanej príslušné
ochranné prostriedky, zodpovedajúce danej situácii a epidemiologickým odporúčaniam. Vzhľadom k
rýchlosti priebehu pôrodu bol administratívny príjem pacientky lekárkou realizovaný dodatočne až po
pôrode a ukončení všetkých úkonov súvisiacich s lekárskou starostlivosťou pri a po pôrode. Test na

COVID-19 bol u pacientky rovnako realizovaný až po pôrode, vzhľadom k tomu, že nebolo možné
časovo stihnúť realizovať a vyhodnotiť test pred samotným pôrodom. Vieme, že pôrod v posudzovanom
prípade trval 13 minút. Zo všeobecnej známosti, odborných vyjadrení aj príbalových letákov antigénnych
testov vieme, že relevantný výsledok antigénnych testov je k dispozícii za 15 až 30 minút, teda za
dobu zrejme presahujúcu dobu pôrodu. Z rovnakých dôvodov nebolo pochopiteľne možné realizovať

test na COVID-19 ani u žalobcu 2, a to navyše aj pre neodkladnosti zdravotnej starostlivosti1 o prekotne
rodiacu žalobkyňu 1 - starostlivosť o ňu bola v tom momente tým najdôležitejším. Počas administratívy
po pôrode (príjem a zapisovanie priebehu pôrodu), vrazil priamo až na pôrodnú sálu žalobca 2, nadával
a kričal na personál, že ho nepustili k pôrodu, že mu odopreli jeho základne práva, prečo ho nezotreli
na COVID-19 a nepustili k pôrodu. Na argumenty zdravotníckych pracovníkov žalovanej, že v danej

situácii bolo potrebné uprednostniť potreby pacientky (žalobkyne 1) pred jeho potrebami nebral žiadne
ohľady. Potom v rýchlosti a bez dovolenia či súhlasu personálu vošiel cez celú pôrodnú sálu až do
vzdialenejšieho pôrodného boxu, pozrel sa na žalobkyňu 1 a po slovách Ukáž, si v poriadku? sa o
žalobkyňu 1 ďalej nezaujímal. Žalobkyňa 1 sa pokúšala žalobcu 2 ukľudniť, vravela, že to bolo strašne
rýchle, že je všetko v poriadku, aj ona aj dieťa. Žalobca 2 však pokračoval v agresívnom správaní,

v nadávkach a vyhrážal sa žalobou. Službukonajúci personál opakovane povedal žalobcovi 2, že na
oddelenie a pôrodnú sálu svojvoľne vstupovať nesmie, že nerešpektuje epidemiologické nariadenia.
Na druhú stranu aj napriek nevhodnému správaniu žalobcu 2 ho personál informoval o rýchlom a
bezproblémovom pôrode, ako aj o aktuálnom fyziologickom stave rodičky (žalobkyne 1) aj dieťaťa
(žalobkyne 3). Žalobkyňa 1 sa personálu žalovanej potom opakovane ospravedlňovala za správanie

žalobcu 2 a ďakovala za starostlivosť pri pôrode. V danom prípade by nebolo možné ani akceptovať
žalobcami spomínaný test na prítomnosť COVID-19, ktorý žalobca 2 podstúpil dňa 27. 11. 2020 - teda
8 dni pred pôrodom - resp. certifikát o prevedení takého testu, ktorý žalobcovia priložili k žalobe. Doba,
ktoráodvykonaniatohtotestuuplynula,bolaužtakdlhá,žetentotestbyužCOVID-19negativitužalobcu2 spoľahlivo nepreukazoval. Žalovaná môže zodpovedne vyhlásiť, že ak by pôrod nebol prekotný a
prebiehal pomalšie a žalobca 2 sa správal lucidne a nie agresívne, po negatívnom antigénnom teste na
COVID-19 by bol na pôrodnú sálu po príprave (najme nasadení príslušných ochranných prostriedkov)

pripustený, samozrejme ak by tým nebola ohrozená zdravotná starostlivosť o žalobkyňu 1 a žalobkyňu
3, resp. bezpečnosť službukonajúceho personálu.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil z Predbežného protokolu č. 960/2021 o vykonanom
dohľade na mieste súd zistil, že predmetom dohľadu bolo prešetrenie správnosti postupu FN AGEL

Skalica a.s. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti p. A. B., nar. XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX
D., v období od 01.11.2020 do 31.12.2020. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej
len „úrad“), pobočke Trnava, bol doručený podnet p. A. B. a p. E. B., v ktorom bola o.i. vyjadrená
nespokojnosť s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou p. A. B., nar. XXXX, vo FN AGEL Skalica a.s., v
uvedenom období. V Žiadosti o prešetrenie postupu PZS podávatelia uvádzajú, že pri pôrode očakávali
sprevádzajúcu osobu (otec pri pôrode), štandardnú polohu rodenia a tzv. rooming in, ktorý nariaďujú

aj štandardné postupy. Zhodnotenie prípadu: Dňa 04.12.2020 (piatok) začala u pacientky o 23,00 hod.
pôrodná činnosť únikom plodovej vody. Približne o 01,30 hod. prišla do pôrodnice. Službukonajúca
lekárka GPO dohliadaného subjektu bola privolaná k pôrodu telefonicky, pacientku vyšetrila o 01,32
hod. a zistila zašlú bránku, hlavička bola v pošvovom východe, pred hlavičkou sa masívne vyklenoval
vak blán. Pri príjme spontánne praskol. O 01,33 hod., čiže jednu minútu po vstupnom vyšetrení, došlo

k pôrodu zrelého donoseného novorodenca ženského pohlavia (XXXX H., XX I., J. K. XX/XX/XX).
Zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že po príchode pacientky do nemocnice boli pôrodné cesty
už otvorené a vak blán sa vyklenoval. Celý pôrod u pacientky trval podľa zdravotnej dokumentácie
02,35 min. V predmetnom prípade išlo o prekotný pôrod. Popri dodržiavaní protiepidemických opatrení,
ako napr. nosenie rúšok, resp. iných ochranných prostriedkov a obmedzení kontaktu s inými osobami,

základným predpokladom prítomnosti sprevádzajúcej osoby na pôrodnej sále bola negativita testu na
ochorenie COVID-19. Preto sa vyžadoval minimálne Ag test pri príjme do pôrodnice. Tento test trvá cca
15 min. a vypudzovacia fáza od príjmu pacientky trvala 1 min. To bol akceptovateľný dôvod, prečo sa
otec nedostal na pôrodnú sálu. Keď uvážime, že pôrod u pacientky trval 2 hod. 35 min. a otec bol s
pacientkou 2 hod. 32 min., tak si úlohu sprevádzajúcej osoby pri pôrode splnil takmer dokonale. Ako je

uvedené vyššie, jeho neprítomnosť na pôrodnej sále ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19. Úrad
konštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany gynekológov dohliadaného subjektu bola pacientke
poskytnutá správne, všetky diagnostické a terapeutické postupy boli lege artis. Záver: Výkonom dohľadu
na mieste úrad nezistil porušenie § 19 až 21 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z Predbežného protokolu č. 961/2021 o vykonanom dohľade na mieste súd zistil, že predmetom dohľadu
bolo prešetrenie správnosti postupu FN AGEL Skalica a.s. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
maloletej A. B., nar. XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX D., v období od XX.XX.XXXX do 31.12.2020.
Výkonom dohľadu na mieste úrad nezistil porušenie § 19 až 21 zákona č. 576/2004 Z. z.. Z Dekurzu
(zdravotnícka dokumentácia pacienta) súd zistil, že pacientka (žalobkyňa 1/) prišla na oddelenie dňa

XX.XX.XXXX o 01:32 hod. bránka zašlá, vyklenutý vak blán. O 1:33 hod. pôrod plodu dievča XXXX/XX.
O 1:35 hod. pôrod placenty. O 05:00 hod. pacientka sa cíti dobre. O 07:00 hod. ranná vizita - pacientka sa
subjektívne cíti dobre, bolesti primerané. Podaný MEDIPYRIN 500. Pri záznamoch je uvedená pôrodná
asistentka J. L.. O 08:33 hod. pacientka raňajkovala, dojčí, osprchovaná. O 12:00 hod. pacientka
obedovala, cíti sa dobre, analgetiká nežiada. Z lekárskej správy B. M. B., všeobecný lekár pre dospelých,

z 11.12.2020 mal súd preukázané, že žalobca 2/ má úzkostné stavy, žena porodila „vraj nemohol byť
pri pôrode z toho má úzkosti a nespí“. Predpísané lieky Nuerol. Z lekárskej správy B. M. B., všeobecný
lekár pre dospelých, z 30.12.2020 mal súd preukázané, že pacient - žalobca 2/ prišiel na konzultáciu pre
úzkostné stavy, ktoré pri užívaní neurolu, len s miernym zlepšením, ale napriek liečbe stále neschopný
práce, roztrasený, nespavosť už od 5.12.2020, v hlave má neustále krik rodiacej manželky a zabuchnuté

dvere, keď ho v nemocnici nepustili k pôrodu. Chcel by výmenný lístok k psychiatrovi, chcú ísť s
manželkou. Dg. postraumatická úzkostná porucha. Terapia : Neurol. Z lekárskej správy psychiatra B.
N. O. z 4.1.2021 súd zistil, že pacient - žalobca 2/ sa dostavil ako neodkladný stav, keď uviedol, že sa
im stala taká vec, pri pôrode, boli zvyknutý byť pri pôrode, teraz ho však nepustili, cvičili s ním, on mal
obavu o ženu, sú na seba naviazaní, mal také vnútorné chvenie, no už je to lepšie, ale mesiac to bolo

také zlé, on by potreboval pomôcť, také upokojenie, už vie fungovať, predsa ešte príde také, budí sa s
tým, že je pred dverami, ako mu nadáva personál, on sa chcel postarať, jeho to vzalo, ostal vydesený,
bol v obrovskom strachu, tak bol smutný, je to už mesiac, ale stále ho to trápi, k večeru je smutný, také aj
sklamanie, chvenie vnútorné, teraz užíva neurol 1 mg, dobre sa vyspí, myšlienky na smrť nemá, povedalsi, že načo je taký chlap, ktorý sa nevie postarať, vidiny nemá, pocity prenasledovania nemá, náladu
má dobrú, iba keď si zmyslí, je taký nijaký. F 43.2 adaptačná porucha, Odp.: psychoterapia . terapia:
Trittico AC 75, 1 pred spaním. Z lekárskej správy psychiatra B. N. O. z 3.2.2021 súd zistil, že pacient

- žalobca 2 sa cíti lepšie, spí lepšie, ale dieťa ich budí, už je to lepšie, aj trochu už začal pracovať,
na dome. Je už v pohode viac, pnutie vnútorné nemá, vracia sa k tomu, spí lepšie , náladu má dobrú,
myšlienky na smrť nemá. F 43.2. Terapia: Trittico AC 75, 1 pred spaním. Z lekárskej správy psychiatra
B. N. O. z 10.3.2021 súd zistil, že pacient - žalobca 2 sa cíti lepšie, je v poriadku, chodí do práce, aj
vysadil lieky, je to lepšie, chce však žalovať nemocnicu, no nevie..., občas ťažoba, ale lepšie zvláda.

F 43.2. Trittico neužíva, podporná psychoterapia, verbálna intervencia. Z lekárskej správy psychiatra
B. N. O. z 10.02.2021 súd zistil, že A. N. - žalobkyňa 1 TO.: no jej sa o tom ťažko rozpráva, nespí,
málo, no ten pôrod, a že jeho tam nepustili, no strašné, také ťažoby máva, toto ich dorazilo, oboch,
stále na to myslí, je to už lepšie, snaží sa, myslí stále na to, že tam nebol, no potom si vyčíta, že mala
nástojčiť, no nevie..., sú na seba takí viazaní, plánovali to, myslí na to celý deň, má strach, keď manžel
pôjde do práce, keď sa stará o deti, tak na to myslí, ale inak myslí stále na tú situáciu išla s hlavičkou

už vonku z vyšetrenia na sál..., to bolo hrozné a potom už keď bola na izbe prišiel manžel a potom
bol konflikt, sestričky kričali, ju to moc vzalo, toto sa jej stále pred očami vynára, aj je plačlivá, keď si
spomenie, náladu má dobrú, len toto, má strach ako bude, lebo toto je nová skúsenosť, ona bola s deťmi
u matky, pocity prenasledovania nemá, hlasy nemá, užíva pc sedativ, a čaj na upokojenie, to jej pomáha.
F 43.2 adaptačná reakcia, dg. postraumatická stresová porucha. Z lekárskej správy psychiatra B. N. O.

z 10.03.2021 súd zistil, ...no lepšie, snaží sa tým nezaoberať, aj manžel už bol v práci, tak zvláda, spí už
lepšie, náladu má lepšiu, stres menej, dobre je to. F 43.2. Psychoterapia podporná, sedativ pc, kontrola
objednása.Žalobkyňa1odmietatvrdenia,žebolapočaspôroduajpopôrodeapocelúdobunapôrodnej
sále po fyzickej a psychickej stránke úplne v poriadku, bola spokojná, príjemne naladená, dokonca
pobavená rýchlosťou pôrodu. Žalobkyňa 1 ťažko znáša odlúčenie a pri predchádzajúcich pôrodoch v

nemocnici vždy plakala; pri predchádzajúcich pôrodoch žalobca 2 každý deň navštevoval žalobkyňu 1.
Aj preto to bola jeho prítomnosť pri pôrode a pôrode pre žalobkyňu 1 dôležitá. Žalobkyňa 1 spoliehala na
prítomnosť svojho partnera - otca dieťaťa pri pôrode, pričom vzhľadom k tomu, že žalobca 2 musel ostať
na chodbe, stratila istotu, dostala strach o seba a dieťa, čo sa znásobilo pri nebezpečnom transporte na
sálu bez riadnej jak psychickej, tak fyzickej podpory. Dôkazom toho, že žalobkyňa 1 po pôrode nebola

po psychickej stránke v poriadku je skutočnosť, že žalobkyňa 1 po pôrode v závale pocitov úzkosti a
samoty od 3.23 hod. až do 8.00 hod. viacnásobne telefonicky komunikovala so žalobcom 2, nakoľko
potrebovala jeho psychickú podporu, čo je v rozpore s tvrdením, že bola počas celého obdobia psychicky
v poriadku. To, že sa žalobkyňa 1 personálu žalovaného nezdôverovala so svojim pocitmi so svojím
psychickýmstavom,považujezapochopiteľné,vzhľadomktomu,žekonaniezamestnancovžalovaného

bolo spúšťačom negatívneho psychického stavu žalobkyne 1. Žalobca 2 navštívil všeobecného lekára
pre úzkostné stavy prvý krát 11.12.2020, t.j. 6 dní po pôrode. Keďže sa jeho psychický stav nezlepšil,
znova navštívil všeobecného lekára dňa 30.12.2020, pričom všeobecný lekár mu vystavil odporúčanie
na psychiatrické vyšetrenie. Psychiatra B. N. O. navštívil prvý krát dňa 04.01.2021. žalobkyňa 1 ani
žalobca 2 pred tým nikdy nenavštevovali psychiatra. Obaja prvý krát vyhľadali odbornú psychiatrickú

pomoc až po pôrode. Žalobca 2 bol prítomný pri narodení svoj ostatných detí a boli to najšťastnejšie
okamihy v jeho živote. Žalobca má strach z toho, že sa ho žalobkyňa 3 raz opýta, prečo nebol pri jej
narodení a čo jej povie žalobkyňa 3. Ako to žalobkyňa 3 bude vnímať, aká bude jej reakcia? Žalobkyňa
3 ešte ani poriadne neprišla na svet a už bola diskriminovaná.

5. Súd prvej inštancie vypočul žalobkyňu 1, ktorá vypovedala, že prišli so žalobcom 2/ do nemocnice
a zazvonili pri dverách pôrodnice. Mala už veľké kontrakcie. Čakali, ale nikto neotváral. Potom otvorila
sestričkaažalobca2/jejpovedal:“Dobrýdeň,rodíme“.Sestričkapovedalaže:„dobre,počkajtechvíľku“.
A zase sa zatvorili dvere. Zasa čakali a po 3-4 minútach im povedali, že môže ísť dnu. Povedala im, že
ale manžel ide so mnou, oni, že nie, že manžel počká tu, že nie je otestovaný. Zobrala ju na vyšetrovňu,

že sa má vyzliecť. Sestrička zostala prekvapená, pretože stačilo zatlačiť a bábätko je vonku. Sestrička
jej povedala, že sa má rýchlo prezliecť a pozerala na ňu, ako keby jej nemohli pomôcť. Ona nevládala,
mala kontrakcie. Prezliekla sa a začali ju doslova vliecť, chytili ju pod paže, na pôrodný box. Stále
zdôrazňovala, že to už nevydrží. Ako sa približovali k boxu stála tam ďalšia sestra a tá jej hovorila: „ Ako
to chodíte, vystrite sa, kráčajte normálne“. Ako tak vyliezla na „kozu“ a už rodila. Po narodení malinkej,

dali jej ju na prsia a zavolali pani doktorku, ktorá prítomná nebola. Čakali na príchod doktorky. Keď
prišla tak jej povedala: „ maminka vy ste teda šikovná, to ste sem ani nemuseli chodiť“, a odstrihla jej
pupočnú šnúru. Povedala jej, že ešte musí zatlačiť, že ešte musí ísť placenta. Doktorka ju skontrolovala
a išla písať. Hovorila im, aby jej zavolali muža. Pozrela na ňu a nič jej nepovedala. Bavili sa niečo medzisebou (doktorka a sestry) a povedali jej, že mu pôjdu povedať, že má dcéru a že mu ju poprípade
ukážu. O chvíľu sa medzi dverami zjavil jej manžel a spýtal sa jej, či je v poriadku. Doktorka mu hneď
povedala: „Vy čo tu robíte, ako ste sa sem dostali, okamžite vypadnite“. Manžel nehovoril nič, on sám

mal stres, nakoniec sa zobral a odišiel, iba počula ako hovoril, že to nenechá takto, čo je to za správanie.
Sestričky jej hovorili, že tak drzého a arogantného muža nevideli. Sestrička jej potom zobrala dieťa,
že ho idú okúpať. Otestovali ju na covid a dali na izbu. Dieťa mala pri sebe 2 hod. a následne ho
zobrali, nevie čo s ním robili. Nemala ho asi 7,5 hod., neinformovali ju čo s dieťaťom robili. Vôbec
nespala a potom ani celé tri noci. Telefonovala manželovi, boli to dlhé telefonáty. Sms správy, ktoré

poslala nemá v telefonáte, pretože si ich nezálohovala. Keď sa vrátila domov, musela navštíviť lekára
- psychiatra. Staršie deti museli byť u jej rodičov, lebo sa nevládali o nich starať. Chcela priviesť na
svet dieťa spoločne s manželom. Chodili spolu do všetkých poradní, na vyšetrenia. Dali sa zodpovedne
otestovať. U psychiatra bola 2x, teraz ho už nenavštevuje. Stále sa jej vracia tá udalosť, hlavne keď má
malinká narodeniny, sníva sa jej o tom, zo spánku sa preberie s tým, že „ toto nie je možné“. Keď bol
manžel v práci, boli spolu na telefóne, alebo odišla k rodičom, nemohla byť sama doma. Manžel videl

dieťa až na štvrtý deň po pôrode, keď odchádzala z nemocnice. Dieťatko je zdravé, aj v nemocnici jej
povedali, že je to zdravé bábo. Zatiaľ nemá žiadne psychické problémy, to sa uvidí až v predškolskom
veku. Čiastka, ktorú požaduje je malá, na to aby takto traumatizovali dvoch dospelých ľudí. Na otázku
či sa žalobkyňa 1 dožadovala od niekoho zo zdravotného personálu, aby jej manžel bol prítomný pri
pôrode, uviedla, že potom už nie, keď išli z vyšetrovne na pôrodný box už nehovorila nič. Bolo to pár

minút, tam už sa nič nestíhalo. Po pôrode sa spýtala jednej sestričky či by jej mohla zavolať manžela,
ona jej povedal, že až potom, že mu povie, že má dcéru a že mu ju ukáže. Žalobca 2 vypovedal, že to
bolo to ich tretie dieťa. S manželkou chodili spolu po vyšetreniach, pretože je to jeho povinnosť, postarať
sa o svoju rodinu. Dňa 24.11. išiel s manželkou do poradne aby bol informovaný ako sa má následne
kompetentne postarať o svoju ženu. Čakal na manželku v aute. Vrátila sa naspäť do poradne aby zistila,

či môže byť pri pôrode. Povedali jej, že to nie je problém, ale že ich budú testovať na covid. Dňa 27.12.
sa s manželkou dali otestovať, pretože boli suspektní, aby nikoho neohrozili. Pôrod začal o 23.20 hod.
Rýchlo išiel zobudiť mladšiu dcéru, obliekol druhú dcéru, obliekli sa, rýchlo naložil kufor do auta a išli
do H. zaviezť deti k dedovi. Za N. P. už kontrakcie išli rýchlo. Do nemocnice prišli tak cca 1:26 hod..
Čakali 6 min., prišla sestrička a pýtala sa ako dlho má žena kontrakcie. Povedal jej, že už rodí. Vedel,

že pôrod je život ohrozujúci stav a že žena potrebuje pomoc. Zostal za dverami, bál sa aby sa niečo
nestalo žene, keď sa s nimi bude hádať. Žena porodila o 1:33 hod. Začul výkrik svojej manželky, na
čo naňho doľahol smútok, prečo tam s ňou nebol, prečo nebol pri narodení svojho dieťaťa. Pamätá si
na ten výkrik, pretože sa naň dva mesiace budil. Dostal obrovský strach, pretože nastalo ticho. Už to
nevydržal, preto zazvonil na zvonček na dverách. O chvíľu na to prišla sestra, otvorila dvere a hovorí

mu: „ Narodila sa vám krásna, zdravá dcéra, všetko je v poriadku. Tu dajte veci a choďte domov“. Položil
veci a hovoril jej, aby ho pustila za ženou. Na to mu z „kukane“ povedala: „ Nie ste vytretý, choďte
domov“. Išiel za sestričkou, nevedel kde je pôrodná sála, prišiel k dverám, bol tam pôrodný box a vzadu
sa svietilo. Postavil sa tak, aby videl na ženu. Nedovolil si vojsť do sálu a spýtal sa manželky: „ A.,
si v poriadku ?“. Ani mu nestihla nič povedať a v tom momente doktorka „ čo tu hľadáte, tu nemáte

čo robiť, okamžite vypadnite...“. Žena mu povedala, aby to nechal tak, že je v poriadku, aby sa nebál.
Otočil sa a odchádzal preč. V tom sa ozvalo „ aký drzý človek“. Toto povedal tá sestra „N.“. Nepamätá
si už či sa rozčúlil a čo rozprával. Odišiel preto do auta, hneď vola žene, ozvala sa mu až o 3:30 hod.
Každú chvíľu mu písala sms správy, telefonovala. Bol z toho hotový, dva mesiace sa budil na ten výkrik
manželky čo počul na chodbe. Štyri dni nespal. Kamarátka im priniesla lieky lexaurín, aby sa aspoň

mohol vyspať. Navštívil obvodného lekára, ale keď už potreboval vyššiu dávku antidepresív tak navštívil
psychiatra B. O.. Nechodil ani do práce, nebol schopný. A. je tretie dieťa, majú štyri deti. Svedkyňa
B. G. L., uviedla, že je zamestnankyňou nemocnice v Kyjove. Do skalickej nemocnice chodila iba do
služieb, ako externista. V súčasnosti už pre žalovanú nepracuje. Uviedla, že to bolo v noci, keď bola
privolaná na sál k pôrodu. Vyskočila z postele, bola oblečená, vzali si kľúče, razítko a išla na pôrodnú

sál. Presúvala sa z 1. poschodia na 2. poschodie vnútorným výťahom pre personál na pôrodnú sálu kde
bola žalobkyňa 1 na výrazne pokročilom pôrodnom náleze. Jedna pôrodná asistentka kontrolovala ozvy
plodu, pretože to je pre nich priorita a druhá asistentka jej chystala sterilný pôrodný balík. Ona si akurát
navliekla rukavice a p. B. rodila. Dieťa sa narodilo za jej asistencie. O. 1:30 hod. bol príchod na pôrodnú
sálu, 1.32 hod. praská plodová voda, 1:33 hod. sa rodí dieťa. Vôbec to nebolo o tom, že by p. B. nechceli

pustiť (k pôrodu), ale oni na to nemali čas. Každý zamestnanec tam má svoje miesto a vie čo má robiť. O
matku aj dieťa sa starali, je to zapísané aj v dokumentácií. Samotná rodička bola pobavená na tom ako
to rýchlo prebiehalo. Pôrod prebehol bez komplikácií, dieťa bolo v poriadku, p. B. ho dostala na bruško
a potom ho ošetrila sestrička. Ona kontrolovala pôrodné poranenie. Pamätá si, že sestričky sa pýtali p.B., že keď to tak rýchlo prebehlo, či sa oplatí pustiť p. B., na čo im ona odpovedala, že sa to už neoplatí,
že detská sestrička mu ho pôjde ukázať. Jej žalobkyňa nepovedala, že chce aby bol pri nej prítomný jej
manžel. Ona si sadla k počítaču a išla zapisovať samotný priebeh. Pri zapisovaní do počítača bola p.

B. dobre naladená, ešte spolu vtipkovali. Potom tam vletel p. B. v bagancoch cez celú pôrodnú sálu, v
prípade, že by rodila ešte jedna rodička, vpálil by jej priamo medzi nohy. Naprosto nevhodne vletel na
miesto kde nemá čo robiť. Nemal ani respirátor a „hulákal“ po nich, že mu odopreli jeho právo, že sa
bude sťažovať. Pôrodné asistentky mu povedali, že tu nemá čo robiť a nech pôrodný sál opustí. Na túto
výzvu p. B. odišiel. Oni v ničom nepochybili, nevhodne sa správal p. B.. Keby na to bol čas, tak ho k

pôrodu pustia. N. B. bola na nich veľmi milá, bola veľmi príjemná a bola pobavená z toho ako to rýchlo
prebiehalo. Keby mali reálne 15 min., tak ho otestujú a pustia k pôrodu. Pamätala si, že žalobkyňa 1
telefonovala a hovorila, že nemá blázniť, že je všetko v poriadku.

6. Súd prvej inštancie pokračoval výsluchom ďalších svedkov, pričom J. L., zamestnankyňa žalovanej-
zdravotnásestrauviedla,ženapôrodnicipracuje40rokov.Žalobcoviazvonili,takimotvorili.Nepamätala

si kto im otvoril, či ona, alebo kolegyňa. Pani mala kontrakcie jednu za druhou tak ju hneď brala na
pôrodnú sálu. N. B. chcel ísť s nimi, tak ho upozornili, že kvôli covidu nemôže, musel by byť otestovaný.
Uviedla, že sa viac menej starala o pani B.. Prezliekli ju, uložili na lôžko, vyšetrili a hneď volali pani
doktorku, ktorá hneď prišla. Pustila plodovú vodu a za cca 3-4 minúty mala p. B. odrodené. S pôrodom
problém nebol vôbec žiadny, dieťatko kričalo, bolo zdravé. Pani bola usmiata, ďakovala. Nebol s ňou

žiadny problém, ani potom po prevoze a ani v rámci šestonedelia. Na pôrodnú sálu dobehol p. B.,
nemal rúško na ústach, ohrozoval skôr on ich ako oni jeho. Kričal, že on im ukáže a že bude pri pôrode
svojho dieťaťa. Bol prakticky skoro u lôžka. Aj pani doktorka mu dohovárala, potom opustil pôrodnú
sálu. Novorodenecká sestrička mu ešte ukázala bábätko a už viac v kontakte neboli. otázky právneho
zástupcužalobcov,čisapýtaližalobcu2čimajúurobenýantigénovýtestuviedla,žeoninemaliabsolútne

na nič čas. Hneď zobrali žalobkyňu 1 pod pazuchu a išli s ňou na pôrodnú sálu. Svedkyňa Q. I. pred
súdom uviedla, že žalobcov pozná z pôrodnice. Od minulého roka už je však na dôchodku, pracovala
ako zdravotná sestra 44 rokov. Pamätá si, že všetko bolo v poriadku. Pani prišla, hneď ju brali na
pôrodnú sálu. Manželovi povedali, že musí počkať, pani išla hneď rodiť. Jena sestra pomáha pacientke
a druhá chystá na pôrod. Medzitým musia zavolať na novorodenecké oddelenia a zavolať lekárku.

Počúvajú ozvy plodu, nie je priestor na to aby odbehli a robili antigénový test. Pán ohrozil ich, prišiel bez
masky, čapice, nemal na sebe plášť. Keď mu povedali, že musí opustiť pôrodnú sálu tak sa nahneval,
vykrikoval, povedal: „ ja vám ešte ukážem“. Bolo to podľa nej absurdné čo sa stalo. Pani bola v pohode,
ospravedlňovala svojho muža za jeho správanie. Po pôrode mu ešte chceli urobiť test, zavolať ho, ale
ona potom už nechcela. Pôrod išiel tak rýchlo, že nemali čas mu robiť test. Z vyšetrovacieho spisu

OR PZ v Skalici ČVS:ORP-74/SI-SI-2021 mal súd preukázané, že žalobca 2/ podal trestné oznámenie
pre podozrenie, že počas trvania pôrodu, prišlo k spáchaniu trestného činu podľa § 420 mučenie a iné
neľudské alebo kruté zaobchádzanie, § 127 ods. 4/ rozdelenie blízkych osôb, keď v tak citlivom okamihu,
keď už boli obe osoby pripravené, že budú pri narodení ich dieťaťa určite spolu považoval za neľudské a
kruté, podľa § 375 poškodzovanie cudzích práv podľa ods. 1, a 2 písm. a), b), podozrenie zo spáchania

trestnéhočinupodľa§192nátlakods.1,ods.2písm.b),c),ods.3písm.a),ods.4písm.d),zospáchania
trestného činu podľa § 177 ods. 2, § 157, § 158 a § 20, § 285 ods. 1,2 a 3 písm. b), § 138 písm. g),
h), § 285 a ďalšie. ORPZ v Skalici Uznesením zo dňa 09.04.2021 trestné oznámenie E. B. odmietlo,
nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 TP. Uznesenie
je právoplatné. Zo Zápisu z rokovania krízového štábu FNsP Skalica, a.s. zo dňa 29.9.2020 súd zistil,

že krízový štáb, okrem iného, odporúčal v bode 5. od 5.10.2020 sa zavádza povinnosť negatívnych
vstupných PCR COVID testov pre plánované hospitalizácie . Toto platí aj pre sprievodné osoby. Doteraz
objednaní pacienti podstúpia PCR test v deň nástupu na hospitalizáciu. Zo Zápisu z rokovania krízového
štábu FNsP Skalica, a.s. zo dňa 03.11.2020 súd zistil, že krízový štáb sa uzniesol, v bode 4., pacienti
prichádzajúci do nemocnice na ošetrenie sa preukážu certifikátom z celoplošného testovania alebo PCR

testom. Pacientom bez certifikátu sa spraví antigénový test, pri hospitalizácii dlhšej ako 48 hodín aj PCR
test, platí aj pre sprevádzajúce osoby.

7. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa 1 a žalobca 2 sa dňa
XX.XX.XXXX (po tvrdenom príjazde o 1:20 hod.) dostavili do pôrodnice žalovaného. Z Dekurzu

zdravotníckeho zariadenia mal súd preukázané, že „Pacientka prišla na oddelenie s pravid. por.
činnosťou á 1 min. o 01:32 bránka zašlá, vyklenutý vak blán, rodička potláča ad por. sál. 01:33 porod
plodu, 01:35 porod placenty“. Počas prekotného pôrodu ( samotné vypudenie trvalo 1 min.) nie je
potrebná účasť sprevádzajúcej osoby, aby napríklad usmerňovala rodičku ako má tlačiť, naviac ak ideo treťoričku. Vzhľadom k t.č. prebiehajúcej pandemickej situácii, a stým spojenými epidemiologickými
opatreniami, pôrodné asistentky upozornili pacientku - rodičku, že otca k pôrodu púšťať nebudú a že
mu sestra ukáže dieťa cestou na neonatologické oddelenie. Rodička s navrhovaným riešením súhlasila.

Rýchlosť pôrodu na pôrodnej sále ( jedna minúta) nedovolila vykonať u sprevádzajúcej osoby Ag test
na ochorenie COVID-19. Tento test trvá cca 15 min. a vypudzovacia fáza od príjmu pacientky trvala
1 min. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že žalovaný ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti neporušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke žalobkyni 1 a
jej narodenému dieťaťu - žalobkyni 3 ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, pretože zdravotnú starostlivosť poskytol žalobkyni 1 a žalobkyni 3 správne. V prvom rade
sa súd zaoberal tým, či niektorý z radov zamestnancov gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia FNsP
Skalica, ktorí vykonávali ústavnú pohotovostnú službu dňa 5.12.2020 porušili povinnosti zdravotníckeho
pracovníka uloženej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, keď podľa tvrdenia
žalobcov 1/ a 2/ neumožnili žalobcovi 2/ byť prítomný pri pôrode. Zákon č. 576/2004 Z.z., § 11 ods.
17 uvádza, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom má žena právo na

prítomnosť ňou určenej sprevádzajúcej osoby. Žene sa umožní prítomnosť viacerých ňou určených
sprevádzajúcichosôb,aktodovoľujúpodmienkyzdravotníckehozariadenia.Žiadneustanoveniezákona
č. 576/2004 Z.z., alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, však neupravuje postup zamestnancov
zdravotníckeho zariadenia voči sprevádzajúcej osobe, ktorá má byť prítomná pri rodičke počas pôrodu.
V predmetnom zákonnom ustanovení (§11 ods. 17, tretia veta) je upravená len situácia, kedy prítomnosť

osôb podľa prvej a druhej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný
čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Otázne tak
zostalo, či sa žalobkyňa 1 alebo žalobca 2 vôbec domáhali od niektorého zdravotníckeho pracovníka
gynekologicko-pôrodníckeho oddelenie žalovaného prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode, resp.
následne po ňom. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru,

že zdravotnícky personál žalovaného po príchode žalobkyne 1 na pôrodnícke oddelenie neporušil
žiadne z povinností pracovníka zdravotného zariadenia. Vzhľadom na rýchlosť pôrodu, žalobkyňa prišla
do pôrodnice o cca 1:30 hod., o 1:32 hod. bola vyšetrená a o 1:33 hod. došlo k pôrodu, čiže jednu
minútu po vyšetrení, je evidentné, že zdravotnícky personál poskytoval žalobkyni 1 a žalobkyni 3
neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z.z. a vyhlášky MZ SR č. 95/2018 Z.z. a je

nepochybné, že takáto zdravotná starostlivosť má prednosť pred zachovaním práv pacienta, akým je aj
právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby, keď ich odloženie, či neumožnenie, neohrozí život pacienta.
Dokonca podľa vyjadrenia samotného žalobcu 2 mal súd preukázané, že on sám vedel, že pôrod je
život ohrozujúci stav a že žena potrebuje pomoc, vedel aké sú jeho povinnosti ako sprevádzajúcej
osoby, zostal za dverami. Možno preto uzavrieť, že absencia sprevádzajúcej osoby, s ohľadom na

konkrétne okolnosti prípadu, neohrozila život a zdravie žalobkyne 1, žalovaná poskytla žalobkyni 1 a
následne aj žalobkyni 3 zdravotnú starostlivosť správne , všetky diagnostické a terapeutické postupy
boli lege artis, pri zohľadnení stavu pacientky. Je otázne, či by v prípade odkladu pôrodu, z dôvodu
realizácie vtedy platných protiepidemických opatrení (testovanie žalobcu 2 antigénovým testom na
covid-19, vyhodnotenie testu trvá cca 15 min.) mohlo reálne nastať riziko komplikácií pri pôrode a

ohrozenie života oboch žalobkýň. V takom prípade by bolo možné konštatovať, že išlo o protiprávne
konanie žalovaného, avšak mohlo by mať pre žalobcov fatálne následky. Pokiaľ žalobcovia 1 a 2 tvrdili,
že zdravotnícky personál mohol vykonať žalobcovi 2 test aj po pôrode a vpustiť ho za žalobkyňou 1
a 3, toto tvrdenie si protirečí s výpoveďami svedkýň - službukonajúcej lekárky, pôrodných asistentiek,
ktoré uvádzali, že samotná matka povedala, že: „to už sa neoplatí“. Súd zamietol návrh žalobcov

na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, keď doplnenie dokazovania s ohľadom
na právny záver súdu o nepreukázaní dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesplnenia základného predpokladu akým je protiprávnosť zásahu, by bolo nadbytočné, nemajúce vplyv
na vyslovené právne posúdenie veci. Doplnenie dokazovania by bolo nehospodárne a neúčelné a
smerovalo by len k predlžovaniu sporu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262

ods. 1 CSP, a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Voči tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1 až 3

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení niekoľkokrát poukazuje na
ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z.z., avšak pozornosti súdu prvej inštancie ušlo,
že predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2024, t.j. až po vyhlásení rozsudku.

Argumentovať v odôvodnení rozhodnutia právnou normou, ktorá nadobudla účinnosť až po vyhlásení
rozsudku je neprijateľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukazuje na to, že Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že žalovaný neporušil povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Žalobcovia toto ani nenamietali, nepoukazovali na porušenie § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z.. Žalobcovi v reakcii na argumentáciu žalovaného stanoviskom UDZS uviedli, že UDZS

nie je oprávnený posudzovať, čí žalovaný bol alebo nebol povinný umožniť účasť žalobcu 2 pri pôrode
žalobkyne 1, nakoľko toto nie je otázkou správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. V konečnom
dôsledku, pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na ustanovenie § 11 ods.
7 zákona č. 576/2004 Z.z. (aj keď nesprávne), mal súd prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností
dospieť k rovnakému záveru. Porušenie § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z.z., je porušením § 79 ods. 1
písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., ktoré prešetruje a sankcionuje orgán príslušný na vydanie povolenia

(VUC, MZ SR) (§ 82 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.) a nie UDZS. Rozhodnutie UDZS nemožno
považovať za správne a dôveryhodné, aj vzhľadom na skutočnosť, že sa odvoláva na pôrodné babice.
Ak by sa súd hlbšie zaoberal otázkou správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti, musel by dospieť k
záveru,ženebolaposkytnutásprávne.Zozákonajasnevyplýva,žezdravotnástarostlivosťjeposkytnutá
správne, ak sú dodržané štandardné postupy, ktoré dodržané neboli. Poukázali na nález ÚS ČR sp.

zn.: IV ÚS 3035/15. Možnosť mať pri sebe počas pôrodu sprevádzajúcu osobu podľa vlastného výberu
je nielen ľudským právom, ale aj praxou, ktorú odporúča WHO, a to aj počas pandémie ochorenia
COVID-19. Na odporúčania WHO reagoval Úrad verejného zdravotníctva SR svojím odporúčaním
č. OE/3976/92429/2020, zo dňa 11.05.2020. V zmysle predmetného odporúčania Úrad verejného
zdravotníctva SR bol sprievod rodičky akceptovateľný, ale bol podmienený splnením nasledujúcich

podmienok: a) negatívna epidemiologická anamnéza na COVID-19 a neprítomnosť príznakov akútnej
infekcie dýchacích ciest, v prípade indikácie lekára aj vyšetrenie na dôkaz vírusovej RNA s negatívnym
výsledkom, b) používanie osobných ochranných pomôcok (OOP): chirurgické rúško, jednorazový plášť,
adekvátna hygiena rúk (umývanie mydlom a tečúcou vodou, dezinfekcia alkoholovým dezinfekčným
roztokom) a ďalšie opatrenia podľa nariadenia nemocnice, c) zaevidovanie do zoznamu návštev/knihy

sprievodov pri pôrode, d) osoba sa zdržiava výlučne v izbe určenej pre pobyt v zariadení a minimalizuje
pohyb na oddelení a v ústavnom zdravotníckom zariadení. Výnimkou je návšteva dieťaťa na jednotke
intenzívnej starostlivosti o novorodencov za dodržania stanovených preventívnych opatrení. Podľa bodu
4 Zápisu z rokovania krízového štábu FNsP SKALICA, a.s. zo dňa 03.11.2020: „Pacienti prichádzajúci
do nemocnice na ošetrenie sa preukážu certifikátom z celoplošného testovania alebo PCR testom.

Pacientom bez certifikátu sa spraví antigénový test, pri hospitalizácii dlhšej ako 48 hodín aj PCR test,
platí aj pre sprevádzajúce osoby.“ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase príchodu žalobkyne
1 a žalobcu 2 na gynekologicko pôrodnícke oddelenie boli na oddelení prítomné dve pôrodné asistentky
(p. L. a p-. I.) a neonatologická sestra (p. K.). Svedkyňa p. L. vypovedala, že rodičku (žalobkyňu) na
pôrodnú sálu viedla ona a kolegyňa. To znamená, že tretia osoba – p. K. sa mala možnosť venovať

svoju pozornosť žalobcovi 2 a spýtať ho, či je suspektný, či má test, prípadne mu navrhnúť vykonanie
testu, aj keď tento vzhľadom na odporúčanie WHO A ÚVZ SR a MZ SR nebol potrebný u nesuspektných
osôb a zároveň podľa WHO a MZ SR ako aj podľa deklarovania žalovanej mohli byť pri pôrode spolu
aj COVID-19 pozitívne osoby. Toto je naviazané na skutočnosť, že osobu nemožno diskriminovať ani
na základe zdravotného stavu. Žalobcu 2 sa nikto nepýtal, čí má záujem byť prítomný pri pôrode, či

je suspektný, či má vykonaný test, resp. nikto mu neponúkol vykonanie testu. Jednoducho povedané
žalobcovi 2 nebola poskytnutá ani len šanca byť prítomný pri pôrode a to napriek tomu, že bola na
oddelení prítomná osoba, ktorá mohla žalobcovi 2 venovať niekoľko sekúnd na položenie uvedených
otázok. Žalovaný argumentuje rýchlosťou pôrodu, že nebola prítomnosť sprevádzajúcej osoby možná.
S týmto nemožno súhlasiť, pretože zákon pozná viacero situácií, kedy je potrebné a povinné plniť si

viacero povinností účastne. Zároveň žalobcovia boli spolu pri pôrodoch, kde boli po celý čas spolu
aj pri príjme rodičky, aj pri vyšetrení (etický kódex), čiže žalobcovia na základe vlastných skúseností
vedia, že rýchlosť pôrodu nemôže mať vplyv na prítomnosť resp. neprítomnosť sprevádzajúcej osoby.
V danom období nebol potrebný žiaden test na COVID-19. V čase pôrodu žalobkyne 1 už celoplošné
testovanie neprebiehalo, , pretože žalobcovia už ani nemohli mať test z celoplošného testovania, keďže

neprebiehalo. Ak bol vykonaný test z nejakého dôvodu v súlade v tom čase platnými protipandemickými
opatreniami, ten bol platný až do momentu, kedy sa osoba nestala opätovne suspektnou. Pre prípad
tvrdenia, že test žalobcov bol starší ako 7 dní, uvádzame, že v čase pôrodu boli testy staršie ako 7
dní len o nevýznamnú 1 a pol hodinu. Súd pri uvedenom skutkovom zistení skutkovom vychádza lenzo svedeckej výpovede: B. G. L., ktorá uviedla: „Viem, že sa sestričky pýtali p. B., že keď to takto
rýchlo prebehlo či sa oplatí p. B. pustiť, a ona povedala, že sa to už neoplatí, že detská sestrička mu
ho pôjde ukázať.“, svedkyne I., ktorá uviedla, že o pôrode sme chceli urobiť test, zavolať ho, ale ona

potom už nechcela. Obe výpovede považujú za nedôveryhodné. Svedkyňa B. G. L. na otázky žalobcu,
či si je istá tým, že telefonoval s manželkou, odpovedala, že nevidela som komu telefonuje, ale videla
som, že mala v ruke mobil. Následne, keď svedkyňa bola konfrontovaná z výpisom hovorov, že taký
hovor nie je zaznamenaný, tak nevedela odpovedať. Výpoveď svedkyne I. považujú za nedôveryhodnú,
vzhľadom k tomu, že na väčšinu otázok povedala, že si nepamätá napr. na otázku, či jej žalobkyňa

povedala, aby potom nerobili otcovi test, odpovedala, neviem, to si nepamätám, ona potom povedala,
že nemusí prísť za ňou, toto povedala po pôrode, ja si to dobre už nepamätám, sú to 3 roky. Pokiaľ
svedkyne nevedia presne určiť, okamih tak zapamätateľnej udalosti, ako je vstup žalobcu 2 do pôrodnej
miestnosti a údajný konflikt žalobcu 2 so zamestnancami žalovaného, ako si môžu pamätať, či žalobkyňa
1 odmietla prítomnosť žalobcu 2. Súd prvej inštancie ignoruje výpoveď žalobkyne 1, ktorá vypovedala,
že po pôrode povedala tej jednej sestričke, či by mi mohli zavolať muža a ona až potom, že ide za

mojím mužom povedať mu, že má dcéru, a že mu ju ukážem. Je nepochopiteľné a nelogické, aby
žalobkyňa 1 nemala záujem o prítomnosť žalobcu 2, keď predchádzajúce dve deti a následnej aj 4.
dieťa priviedli na svet spolu, žalobca 2 chodil so žalobkyňou 1 po všetkých poradniach, vyšetreniach4,
žalobkyňa 1 so žalobcom 2 počas noci po pôrode neustále komunikovali. Podľa výpovede B. G. L.
žalobca 2 vstúpil do pôrodnej sály až potom, ako sa mala žalobkyňa 1 vyjadriť, že už sa ho neoplatí

volať. Prečo by žalobkyňa 1 pred vstupom žalobcu 2 na pôrodný sál, t.j. pred tým, ak mal možnosť
vidiek dieťa a uistiť sa, či je žalobkyňa 1 a žalobkyňa 3 v poriadku, odmietla jeho prítomnosť? Nedáva
to žiadny zmysel. Na základe uvedeného máme za to, že nie je možné dospieť k presvedčivému
a jednoznačnému skutkovému zisteniu, že žalobkyňa 1 nemala záujem o prítomnosť žalobcu 2 pri
pôrode alebo po pôrode. Ako ospravedlnenie konania zamestnancov žalovaného neobstojí argument,

že nemali čas. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že cca po 20 minútach po pôrode, kedy ukončili
starostlivosť o žalobkyňu 1, mali pôrodné asistentky čas venovať sa žalobcovi 2. Ak by sa žalobcu
spýtali na test, prípadne mu test spravili, čo podľa nášho názoru s poukazom na vyššie uvedené,
nebolo potrebné, pri 2 hodinovom bondingu, by mal žalobcu možnosť pri žalobkyniach 1 a 3 stráviť
cca 1 hod. až 1 hod a 30 minút. Taktiež B. G. L. mohlo prerušiť vykonávanie zápisu do zdravotnej

dokumentácie a zistiť u žalobcu 2 jeho záujem ísť za žalobkyňami 1 a 3. Je zjavné, že žalobcovi 2
sa zo strany personálu žalovaného nedostalo žiadnej podpory, žiadnej ochoty, empatie. Žalobcovi 2
nebolo umožnené, aby mohol byť so žalobkyňou 1 a s novo narodeným dieťaťom, ani bezprostredne
po pôrode, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na rodinný a súkromný život. Súd prvej inštancie v
tejto časti vec nesprávne právne posúdil v tom, že zásah do práv na ochranu osobnosti posudzoval

len vo vzťahu k žalobkyni 2, ale nezohľadňuje vôľu a právo žalobcu 2 prežívať radostné chvíle so
žalobkyňou 1 a 3. Zdravotnícki pracovníci, ako službukonajúci personál žalovaného postupovali tiež v
rozpore s Etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka, tvoriaceho prílohu č. 4 zákona č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď odopreli žalobcom ich právo na rodinný

a súkromný život. Svojím konaním postupovali vo vzťahu k žalobcom nehumánne, a chladnokrvne, v
rozpore so svojím zdravotníckym poslaním a empatiou. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal: s právnou argumentáciou žalobcovov poukazujúc na odporúčania WHO, UVZ SR a MZ
SR, podľa ktorých rodička a sprievod rodičky mali negatívnu epidemiologická anamnéza na COVID-19
a nepotrebovali test; s preukazným tvrdením žalobcov, že mali k dispozícii potvrdenia a absolvovaní

testu, ktoré zamestnanci žalovaného ignorovali, so skutkovým zistením, že na oddelení sa nachádzala
neonatologická sestra, ktorá mala dostatočný čas na zabezpečenie naplnenia práv žalobcov. Súd v
bode 62 uvádza: „vtedy platných protiepidemických opatrení“, ale platné protiepidemické opatrenia
nikdy v texte rozsudku bližšie nešpecifikuje; z rozsudku nie je možné zistiť, rozsah týchto údajných
opatrení a reagovať na argumentáciu súdu, čo len zvýrazňuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Pokiaľ

súd prvej inštancie mal na mysli bod 4 zápisu z rokovania krízového štábu FNsP Skalica, a.s. zo dňa
03.11.2020, toto nie je možné považovať za platné protiepidemické opatrenia. Opatrenia sa prijímali
pre celú SR vládou SR alebo UVZ SR. Nemocnice neboli oprávnené prijímať vlastné opatrenia. Súd
prvej inštancie ďalej nevysvetlil, prečo uveril svedeckej výpovedi pôrodnej asistentky, ktorá si na väčšinu
vecí nepamätala a ošetrujúcej lekárky, podľa ktorých žalobkyňa 1 nežiadala o prítomnosť žalobcu 2,

keď takého tvrdenia sú v rozpore s výpoveďou žalobkyne 1, postrádajú akúkoľvek logiku vo vzťahu k
záverom psychiatra B. O., ktorý v zápise do zdravotnej dokumentácie žalobkyne 1 zo dňa 10.02.2021
uvádza: no jej sa o tom ťažko rozpráva, nespí, málo, no ten pôrod, a že jeho nepustili, no strašné, také
ťažoby máva, toto ich dorazilo, oboch, stále na to myslí, myslí stále na to, že tam nebol, no potom sivyčíta, že mala nástojčiť, sú na seba tak naviazaní, plánovali to, má strach, keď manžel pôjde do práce,
myslí na to celý deň, má strach ako bude, lebo toto je nová skúsenosť. Nedáva zmyslel, aby žalobkyňa
1 netrvala na prítomnosti žalobcu 2 pri alebo po pôrode, pričom následne absencia jeho prítomnosti

vyvolávala u žalobkyne 1 psychické problémy.

10. K odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná s tým, že súd prvej inštancie
správne vychádzal aj výsledkov dohľadu ÚDZS, keď v konaní bolo riadne preukázané, že matka
prišla do pôrodnice v tak pokročilej fáze pôrodu, kde bolo z povahy poslania a základných zákonných

povinností zdravotníckeho personálu primárne zaistiť zdravotnú starostlivosť matke a dieťaťu tak,
aby nedošlo k ujme na ich životoch a zdraví. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za dôkladne
odôvodnený. Žalobcovia úplne opomenuli incident, ku ktorému došlo, a to vpád žalobcu 2 na pôrodnú
sálu bez akýchkoľvek ochranných pomôcok, v civilnom odeve a obuvi, bez dezinfekcie. Žalovaná
nikdy neodopierala rodičkám prítomnosť sprevádzajúcich osôb, a to ani počas pandémie. Za účelovú
dezinterpretáciu považujú tvrdenie, že žalobcovi 2 s mala venovať tretia osoba – p. K., keď táto mala

na starosti celé novorodenecké oddelenie. Považuje za absurdnú schopnosť žalobcu 2 posúdiť svoju
potencionálnu infekčnosť. Zdôraznila, že od príchodu žalobkyne 1 do pôrodnice do pôrodu ubehlo len
7 minút. Zdravotnícky personál si svoje povinnosti voči žalobkyni 1 splnil v plnom rozsahu. Výpovede
svedkýň sa zhodujú a poskytujú verný obraz na priebeh pôrodu. Dôrazne sa ohradzuje voči tomu, že
by mali voči žalobcom postupovať nehumánne a chladnokrvne. Čo sa týka správ B. O., nejde o závery

lekára, ale o popis subjektívnych ťažkostí žalobcov. Navrhla rozsudok potvrdiť.

11. Žalobcovia reagovali odvolacou replikou a uviedli, že ak sestra K. mala toľko práce na
novorodeneckom oddelení, prečo bola prítomná na gynekologicko – pôrodníckom oddelení v čase
príchodu žalobcov na gynekologicko – pôrodnícke oddelenie, keď podľa jej výpovede k pôrodu je volaná

až na ošetrenie novorodenca po narodení. Sestra K. v čase pôrodu žalobkyne 1 nebola ani pôrodnej
sále ani novorodeneckom oddelení. Počas tohto času jej nič nebránilo v tom venovať žalobcovi 20
až 30 sekúnd na položenie otázok ohľadom testovania alebo suspektnosti na COVID-19, prípadne
mu navrhnúť vykonanie testu. Nič také sa neudialo. Vo zvyšku v podstate zopakoval svoju odvolaciu
argumentáciu.

12. Žalovaná v odvolacej duplike poukázala na to, že odvolacia argumentácia žalobcov je v podstate
zhodná s tým, čo prezentovali pred súdom prvej inštancie. Žalobcovia sa domáhajú ochrany svojich
tvrdených práv bez akéhokoľvek zohľadnenia práv ostatných pacientov a zdravotníckeho personálu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, keď skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre priznanie
nemajetkovej ujmy.

15. Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (ods. 1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickejosoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. (ods. 2)

16. Žalobcovia si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnili v dôsledku tvrdeného zásahu do ich práva
na rodinný a súkromný život tým, že dňa XX.XX.XXXX po príchode do pôrodnice žalovanej bol
službukonajúcimzdravotníckympersonálomžalobcovi2odopretýprístupkžalobkyni1ažalobkyni3ako
počaspôrodu,takajnáslednebezprostrednepopôrode.Vodvolaníargumentovalitým,žetakžalobca2,
ako žalobkyňa 1 disponovali negatívnymi testami na Covid-19, pričom mali za to, že ich ani nepotrebovali

a po príchode do nemocnice bol dostatok času, aby personál nemocnice zabezpečil prítomnosť otca pri
pôrode. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje, že prítomnosť otca pri pôrode
(pokiaľ si to rodička želá) má veľký význam, nielen z hľadiska psychickej podpory, ale aj celkového
uľahčenia zvládnutia tohto vyčerpávajúceho a náročného fyziologického procesu. Dôsledok stmelenia
rodičov dieťaťa počas pôrodu má nepochybne vplyv aj ich rodinný život a prežívanie okamihov privítania
nového člena rodiny. Pôrody však nemožno generalizovať a otázka, či je prítomnosť otca pri pôrode

vhodná a objektívne možná závisí od každého pôrodu samostatne. Odvolací súd poukazuje na dôsledne
vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, výsledkom ktorého je spoľahlivo zistený skutkový stav,
z na podklade ktorého následne súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade nebolo zo
strany zdravotníckeho personálu možné zabezpečiť prítomnosť žalobcu 2 pri pôrode. Odvolací súd len
zdôrazňuje, že celá vypudzovacia fáza pôrodu u pacientky trvala podľa zdravotnej dokumentácie 02,35

min, pri zohľadnení príchodu do nemocnice podľa protokolu o vykonanom dohľade ÚDZS o 01:30, podľa
tvrdení žalobcov o 01:20, od príchodu do nemocnice až po narodenie dieťaťa uplynulo 3 – 13 minút.
Pokiaľ opomenieme otázku potrebnosti negatívneho testu na Covid-19 (k uvedenému viď nižšie), za
tento čas nebol zdravotnícky personál s prihliadnutím na zistené pokročilé štádium pôrodu objektívne
schopný a ani nebolo možné, aby vykonával úkony za účelom umožnenia vstupu žalobcu 2 na pôrodnú

sálu.Jepotrebnésiuvedomiť,ževčaseodvstupudopriestorovnemocnicebolopotrebnéanevyhnutné,
aby bola všetka pozornosť zameraná na žalobkyňu 1 a zistenie stavu priebehu pôrodu, jej prijatie
a vyšetrenie, je vylúčené, aby namiesto týchto úkonov personál vykonával úkony za účelom evidencie
žalobcu 2 a zabezpečenia primeraných ochranných prostriedkov (chirurgické rúško, jednorazový plášť,
hygiena rúk atď.). Nakoľko pri vyšetrení bolo zistené, že bránka je zašlá, pozícia hlavičky pri pošvovom

východeavakyblánvyklenuté,bolopotrebnébezodkladnezabezpečiťtransportžalobkyne1napôrodnú
sálu,kdetakmervzápätídošlokpôrodudieťaťa.Odvolaciemusúduniejezrejmé,kedypočastohtoveľmi
krátkeho, potencionálne zdravie a život ohrozujúceho časového rozhrania mal zdravotnícky personál
opustiť žalobkyňu 1, prestať sa zaujímať o pôrod a zdravie dieťaťa a ísť sa venovať želaniu (nie potrebe)
žalobcu2.Pokiaľbyajnastalasituácia,akúzjavneočakávaližalobcovia1a2podľaichtvrdeníapodanej

žaloby, teda že by zdravotnícky personál namiesto poskytovania nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti
žalobkyni 1 a 3, venoval svoj čas zabezpečovaciu splnenia podmienok vstupu žalobcu na pôrodnú
sálu, v takom prípade by nepochybne bolo potrebné konštatovať porušenie povinností zdravotníckeho
personálu s potencionálnym dôsledkom poškodenia zdravia u matky aj dieťaťa s nezanedbateľným
rizikom fatálnych následkov.

17. Z pohľadu odvolacieho súdu žalobcovia 1 a 2 opomínajú významnú skutočnosť, a to že
pôrod pozostáva z troch fáz: otváracej (začína sa pravidelnými kontrakciami a vedie k otváraniu
krčka maternice), vypudzovacej (narodenie dieťaťa) a popôrodnej (oddelenie a vypudenie placenty
a plodových obalov), teda nezahŕňa len vypudzovaciu fázu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že u žalobkyne 1 kontrakcie začali v noci o 23:00 predchádzajúceho dňa – 04.12.2020. Pôrod podľa
zdravotnej dokumentácie skončil o 01:35 pôrodom placenty. Z celkovej doby pôrodu 2 hod. a 35
minút, tak bol žalobca 2 nepretržite pri žalobkyni 1 po celú dobu pôrodu s výnimkou 3 – 13 minút
(presný čas absencie žalobcu 2 nie je možné s istotou ustáliť), kedy bolo potrebné zabezpečiť
príjem, vyšetrenie, transport žalobkyne na pôrodnú sálu a poskytnutie náležitej zdravotnej starostlivosti

v priebehu vypudzovacej a popôrodnej fázy pôrodu. Jeho neprítomnosť na tak krátky čas, kedy navyše
nebolo objektívne ani možné jeho prítomnosť zabezpečiť, nebola za žiadnych okolností vyvolaná
konaním či nekonaním zdravotníckeho personálu a nemohla spôsobiť u žalobcu 2, ani žalobkyne 1 a 3
žiadne emociálne útrapy, či traumu takej intenzity, ktorá by predstavovala zásah do ich osobnostných
práv do takej miery, že by bolo na mieste uvažovať o vzniku ujmy na ich strane a už vôbec nie

o kompenzácii tejto ujmy.

18. Pokiaľ ide o otázku potrebnosti negatívnych testov na Covid-19, žalobcovia si v odvolaní odporujú.
Na jednej strane uvádzajú, že nebolo potrebné, aby mali negatívne testy a strane druhej citujúz odporúčania Úradu verejného zdravotníctva č. SROE/3976/92429/2020, zo dňa 11.05.2020, podľa
ktorého bol sprievod rodičky akceptovateľný, ale bol podmienený splnením nasledujúcich podmienok:
a) negatívna epidemiologická anamnéza na COVID-19 a neprítomnosť príznakov akútnej infekcie

dýchacích ciest, v prípade indikácie lekára aj vyšetrenie na dôkaz vírusovej RNA s negatívnym
výsledkom, b) používanie osobných ochranných pomôcok (OOP): chirurgické rúško, jednorazový plášť,
adekvátna hygiena rúk (umývanie mydlom a tečúcou vodou, dezinfekcia alkoholovým dezinfekčným
roztokom) a ďalšie opatrenia podľa nariadenia nemocnice, c) zaevidovanie do zoznamu návštev/
knihy sprievodov pri pôrode, d) osoba sa zdržiava výlučne v izbe určenej pre pobyt v zariadení a

minimalizuje pohyb na oddelení a v ústavnom zdravotníckom zariadení. Je nepochybné, že celé územie
Slovenska bolo počas prebiehajúcej pandémie zasiahnuté týmto ochorením, pričom prvý potvrdený
prípad na území SR bol zaznamenaný dňa 06.03.2020, v polovici marca vláda vyhlásila mimoriadnu
situáciu, v čase pôrodu žalobkyne prebiehala tzv. druhá vlna ochorenia trvajúca od septembra 2020
do mája 2021, kedy došlo k výraznému zhoršeniu s mutáciou vírusu, preťažením nemocníc a vysokým
počtom úmrtí na ochorenie. Z pohľadu odvolacieho súdu je absurdné, aby žalobcovia spochybňovali

význam náležitého zistenia ohrozenia matky a dieťaťa vrátane ďalších pacientov a nemocničného
personálu týmto ochorením, pričom je vylúčené, aby žalobcovia mali istotu pri príchode do nemocnice,
že nie sú nositeľmi vírusu. S prihliadnutím na prekotný pôrod žalobkyne 1 je zjavné, že u nej
nebol priestor ani čas zisťovať potencionalitu nakazenia, avšak u žalobcu 2 nebol dôvod opomenúť
dodržať tieto opatrenia, ktoré navyše uvádzajú v odvolaní aj samotní žalobcovia, a to zabezpečenie

zistenia negatívnej epidemiologickej anamnézy na COVID-19 a neprítomnosť príznakov akútnej infekcie
dýchacích ciest. Dodržanie uvedených opatrení by však bolo možné iba vtedy, ak by prebiehajúci
pôrod časovo umožnil ich vykonanie (množstvo pôrodov prebieha hodiny až dni), v danom prípade, ako
odvolací súd uviedol vyššie, vykonaniu opatrení zabránila významne pokročilá fáza pôrodu, keď bolo
potrebné zabezpečiť príjem, vyšetrenie, transport žalobkyne na pôrodnú sálu a poskytnutie jej náležitej

zdravotnej starostlivosti v priebehu vypudzovacej a popôrodnej fázy pôrodu.

19. Úvahy žalobcov v tom smere, koľko sestier bolo k dispozícii po príchode žalobcov a čo mohla
a mala robiť svedkyňa K. (neonatologická sestra), sú nelogické až absurdné. Ako odvolací súd uviedol
vyššie, bolo potrebné a nevyhnutné v danej chvíli venovať všetku pozornosť rodiacej žalobkyni 1 a nie

tomu, aby ktorákoľvek zo sestier namiesto poskytovania zdravotnej starostlivosti zameriavala svoju
pozornosť na diskusiu so žalobcom 2 o tom, či má k dispozícii negatívne testy na Covid-19, prípadne
zabezpečovala úkony smerujúce k zabezpečeniu aktuálneho zistenia negatívnej epidemiologickej
anamnézy na COVID-19 u žalobcu 2 a neprítomnosť príznakov akútnej infekcie dýchacích ciest. Je
potrebné vziať na vedomie aj to, že v nemocnici sa nachádzajú aj iní pacienti, vrátane novorodencov,

ktorí si vyžadujú pozornosť a starostlivosť neonatologickej sestry. Preto úvahy odvolateľov o tom, aké
priority by mala mať neonatologická sestra nie sú na mieste.

20. Ďalej odvolatelia spochybňujú dôveryhodnosť výpovedí svedkýň B. L. a p. I. v tom smere, že obe
vypovedali pred súdom prvej inštancie, že žalobkyňa 1 po pôrode bola dotazovaná na to, či urobia

žalobcovi 2 test a pustia ho k nej, pričom táto reagovala, že sa to už neoplatí. Nedôveryhodnosť
výpovedí odvolatelia videli v tom, že svedkyňa B. L. si mala chybne pamätať, či žalobkyňa 1 telefonovala
a svedkyňa I. si nepamätala presne, či žalobkyňa nechcela, aby žalobcovi 2 robili test alebo či povedala
že už nemusí ísť za ňou. Ďalej sa nezhodli presne v ktorom okamihu mal žalobca 2 vstúpiť do pôrodnej
sály. Odvolací súd konštatuje, že je vylúčené, aby si svedkovia s odstupom času pamätali presne všetky

detaily pôrodu, najmä ak denne asistujú pri niekoľkých pôrodoch. Pokiaľ však ide o otázku, či žalobkyňa
1 po tom, ako porodila zdravé dieťa žiadala prítomnosť žalobcu 2 v pôrodnej sále, svedkyne vypovedali
v obsahovej zhode, že žalobkyňa 1 bola dotazovaná na to, či si jeho prítomnosť želá, pričom odpovedala
v tom zmysle, že už to nie je potrebné. Pokiaľ ide o moment, kedy žalobca 2 vstúpil do pôrodnej sály,
toto je vo vzťahu k predmetu sporu nepodstatné, pričom identická spomienka svedkýň o momente

danej udalosti nie je nijako spôsobilá vyvolať pochybnosti dôveryhodnosti svedkýň. Súd prvej inštancie
preto správne vychádzal aj z ich výpovedí, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa 1 po pôrode
prítomnosť žalobcu 2 už výslovne nežiadala.

21. Pokiaľ ide o namietanú aplikáciu ust. §11 ods. 7 zák. č. 576/2004 Z. z. (právo na výber poskytovateľa

sa nevzťahuje ani na osobu, ktorá je príslušníkom a) ozbrojených síl Slovenskej republiky, b) Policajného
zboru, c) Slovenskej informačnej služby, d) Národného bezpečnostného úradu, e) Zboru väzenskej a
justičnej stráže, f) Horskej záchrannej služby, g) Hasičského a záchranného zboru, ak takejto osobe určilposkytovateľa služobný orgán alebo služobný úrad), ktoré malo nadobudnúť účinnosť až po vyhlásení
rozsudku, odvolací súd z preskúmavaného rozsudku nezistil aplikáciu uvedeného ustanovenia.

22.Vzávereodvolaniažalobcovianamietajú,žesúdprvejinštancienereflektovalnazáverypsychiatraB.
O., podľa ktorých sa žalobkyni 1 o tom ťažko rozpráva, nespí, máva ťažoby a strach, atď. K uvedenému
je potrebné zdôrazniť, že ide o popis subjektívnych ťažkostí žalobkyne, nie o závery samotného lekára.
Hoci nie je vylúčené, že žalobkyňa 1 pri spontánnom rýchlom pôrode, pri ktorom nebolo dostatok
času zabezpečiť prítomnosť žalobcu 2 mohla prežívať strach a obavy, tieto pocity však nemožno

charakterizovať ako psychickú ujmu takého rozsahu, ktorá by odôvodňovala jej odškodnenie, navyše,
ak nemožno konštatovať, že zdravotnícky personál akokoľvek zasiahol do osobnostnej sféry žalobcov
z hľadiska ich práv na súkromný a rodinný život.

23. Preskúmaním napadnutého rozsahu má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
týkajúce sa žalobcami v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne

zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky

oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnutý rozsudok tak
nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

24. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie,
včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov
prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP, potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred

odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).