Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, June 19, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123211575
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6123211575.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v sporovej veci žalobcu: I. I., L.: XX.XX.XXXX, J.

K. Q. XX, XXX XX J., právne zastúpený: KADUC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
na Trojičnom námestí 4, 917 01 Trnava, proti žalovanému: O. - K., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, D. D. K. J.
X/A, XXX XX P., právne zastúpený: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o., so sídlom paulínska
24, 917 01Trnava, o zaplatenie 50 000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.01.2023 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 50 000,00 eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako fyzická osoba si pri kontrole výpisov z bankových
účtov našiel podozrivé transakcie z bankového účtu žalobcu, medzi ktorými patria dve platby pre
žalovaného bližšie špecifikované nasledovne: platba zo dňa 14.1.2021 označená ako ,,vratenie pozicky"
v sume 30 000,- eur; platba zo dňa 14.1.2021, označená ako ,,vratenie pozicky" v sume 20 000,- eur.
Spoluplatby:50000,-eur.Žalobcauviedol,že,ženikdynemaluzatvorenúzmluvuopôžičkeaniobdobnú
zmluvu so žalovaným, preto uvedené platby nie sú a nemohli byť vrátenie pôžičky. Žalobca je toho

názoru, že išlo o zneužitie jeho bankového účtu a maskovanie platieb za údajné vrátenie pôžičky, ktorá
nikdy neexistovala. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí: ,,Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.“ Podľa názoru žalobcu ide v danom prípade o prípad bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, nakoľko žalobca žiadnu zmluvu o pôžičke ako je označené neuzatváral. Nakoľko majetkové
plnenie neexistujúcej pôžičky je v zmysle citovanej definície bezdôvodným obohatením na strane

žalovaného, ten je povinný toto bezdôvodné obohatenie vo výške oboch platieb 30 000,- eur + 20 000,-
eur (spolu 50 000,- eur) vydať žalobcovi.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.01.2023 platobný rozkaz v konaní vedenom pod sp. zn.
25Up/72/2023.

4. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, v ktorom poprel nárok žalobcu uplatnený z

titulu bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu ako zjavne nedôvodný, bez právneho titulu, ktorý
má vyplývať výlučne z nepodložených tvrdení žalobcu, naviac z časovým odstupom v rozsahu
okolo 2 rokov, t. j. na hranici premlčania uplatneného právneho titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný z procesnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že medzi stranami sporu nieje sporná výlučne nasledovná skutočnosť - dňa 14.01.2021 boli pripísané finančné prostriedky na
účet žalovaného z osobného bankového účtu žalobcu s poznámkou „vrátenie pôžičky“. Všetky ostatné
tvrdenia žalobcu žalovaný popiera, najmä, nie však výlučne, tvrdenia o neexistencii pôvodu právneho

vzťahu zakladajúceho bezhotovostné peňažné plnenie v podobe vrátenia pôžičky, plnenie z nepoctivých
zdrojov, účelové a nepodložené tvrdenia o zneužití osobného bankového účtu žalobcu za účelom
realizácie bezhotovostnej transakcie na účet žalovaného, nepodložené tvrdenia o maskovaní platieb
za údajné vrátenie pôžičky, neprimeraný časový odstup v rozsahu okolo 2 rokov od realizácie platby
(t. j. na hranici premlčania z uplatneného titulu bezdôvodného obohatenia) atď. Žalovaný k sporným

skutočnostiam uvádzaným žalobcom uviedol, že má informácie od p. Q. C., P. J. V. A. Č..XX, XXX XX
P., Ž. Ž.S. D. G.. Q. C. ako fyzickou osobou uzatvoril dňa 14.01.2021 ústnu zmluvu o pôžičke peňazí
na sumu 50 000,00 Eur (t.j. v deň žalobcovej realizácie bezhotovostného peňažného prevodu rovnakej
čiastky prevedený na bankový účet žalovaného). Takéto uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke s p. Q. C.
ako fyzickou osobou sa malo uskutočniť z dôvodov na strane žalobcu, ktorý potreboval v tom čase väčší
objem hotovosti, ktorú si nevedel zabezpečiť výberom prostredníctvom bežných pobočiek komerčných

bánk.P.Q.C.zaprítomnostisvedkovsaosobnestretolsožalobcomadohodolsasnímnapodmienkach
zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi nimi uzatvorená v ústnej forme. Žalobca sa s p. Q. C. dohodol, že
žalobca mu ešte v deň poskytnutia hotovostných finančných prostriedkov obratom vráti rovnakú čiastku
na bankový účet žalovanej (bankový účet žalovanej bol výlučne platobným miestom p. Q. C. pre účely
zmluvného vzťahu z dôvodu, že p. Q. C. ako veriteľ nedisponoval žiadnym bankovým účtom v tom

čase a žalobca ako dlžník sa mu zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky bezhotovostne, a to z
dôvodu, že ich mal na svoj osobný bankový účet načerpať prevodom z podnikateľských bankových
účtov, ktorými disponoval - z bankového účtu spoločnosti I. O., D..O..M.. ,alebo z bankového účtu
spoločnosti O. I., D..O..M..). Pred svedkami p. Q. C. pri uzatvorení zmluvy o pôžičke fyzicky odovzdal
žalobcovi hotovosť v sume 50 000,00 eur, ktorú žalobca prevzal a zaviazal sa vrátiť veriteľovi p. Q. C.

bezhotovostným prevodom ešte v ten deň obratom totožnú čiastku na bankový účet žalovaného (ako
platobné miesto pre veriteľa), ku ktorej mal veriteľ oprávnený prístup ako konateľ žalovaného. Žalovaný
v súčasnosti tiež disponuje informáciami, že žalobca takto narýchlo poskytnutú hotovosť z pôžičky
uzatvorenej s p. Q. C., ktorú obratom bezhotovostne vrátil, potreboval s najvyššou pravdepodobnosťou
z dôvodov, že ich následne použil pri svojich aktivitách. Z informácií dostupných žalovanému je žalobca

závislý na ťažkých drogách a prepadol hazardným hrám, na ktoré podľa právneho názoru žalovanej
potrebovalžalobcavdanomčasepremeniťjehobezhotovostnéfinančnéprostriedkynaväčšiemnožstvo
hotovosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný spochybňuje aj jeho žalobcom stanovené
procesné postavenie v súdnom spore, a to ako pasívne vecne legitimovanú osobu. Žalovaný nie je
zmluvnou stranou ústnej zmluvy o pôžičke, jeho bankový účet slúžil výlučne ako platobné miesto pre

veriteľa žalobcu p. Q. C. dohodnutého medzi veriteľom a dlžníkom. Žalobcove tvrdenia po 2 rokoch od
poskytnutia hotovostných prostriedkov veriteľom p. Q. C. sú výlučne účelovými tvrdeniami smerujúcimi
voči účelovo nesprávne označenej osobe - žalovanému na základe skutkovo a právne nepodloženého
právneho titulu. Právny titul v danom prípade preukázateľne existuje a rovnako preukázateľne bol medzi
zmluvnými stranami uzatvorený občianskoprávny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, ktorý

ako žalobca, tak aj p. Q. C. dodržali a v jeho intenciách sa plnilo. Odhliadnuc od vyššie uvádzaných
sporností žalovaný poukazuje tiež na skutočnosti, ktoré sú právne a najmä logicky neúnosné. Účelové
tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal zneužiť jeho osobný bankový účet, nie sú pravdivé. Žalovaný k
uvedenému bankovému účtu nikdy nemal žiadny prístup a takýmto prístupom ani nikdy nedisponoval.
Žalobca podľa informácií od veriteľa p. Q. C. mal realizovať skoršie prevody z jeho podnikateľských

účtov na svoj osobný bankový účet, čo zároveň spochybňuje nevedomosť žalobcu ako aj potvrdzuje
jeho účelovosť nepodložených tvrdení. Proces prístupu do bankového účtu pri realizácii platby je
podľa právneho názoru žalovaného tak technicky a elektronicky chránený proces, že pri takýchto
vysokýchprevádzanýchčiastkachniejemožnérealizovaťprevodinakakoprostredníctvomviackrokovej
technickej a elektronickej ochrany, ktorá overí totožnosť platiteľa/disponenta a vlastníka bankového

účtu (žalobcu). P. J., S..D.. ako banka žalobcu naviac disponuje tvárovou, hlasovou a odtlačkovou
biometriou, ktorá sa ako nevyhnutný krok môže vyžadovať pri realizácii takýchto bezhotovostných
platieb, čo tiež nepochybne naznačuje nevyhnutnú osobnú účasť žalobcu na realizácii bezhotovostných
platieb. Žalobca neuvádza, že by za 2 roky od realizácie platieb svojej banke alebo orgánom činným v
trestnomkonanínahlásilstratualebozneužitiejehoprihlasovacíchúdajovdoosobnéhobankovéhoúčtu.

Žalovaný predpokladá, že v období od odoslania platieb žalobcom do súčasnosti realizoval nespočetné
množstvo bezhotovostných platieb z bankového účtu, pri ktorých by si takéto zneužitie prihlasovacích
údajov jednoznačne všimol a nahlásil takéto zneužitie banke alebo orgánom činným v trestnom konaní.
Poukázal aj na priložený dôkaz žalobcu v podobe Výpisu z účtu žalobcu a detaily platieb pre žalovaného,kde žalobca zabielitkoval zjavne realizované ďalšie platby pomedzi platbami realizovanými na účet
žalovaného v totožnom čase. Čiastka 50 000,00 eur je dosť vysoká finančná čiastka na to, aby si
žalobca všimol nižší disponibilný zostatok na svojom osobnom bankovom účte skôr ako po 2 rokoch

od momentu, kedy k nemu došlo. Podľa právneho názoru žalovaného je rovnako zrejmé, že žalobcova
reakcia na ním uvádzané závažné skutočnosti by mala byť diametrálne odlišná od reakcie ako žalobca
zareagoval. Aj z tohto atypického právneho postupu v takýchto bežných veciach je opätovne možné
vnímať účelovosť konania žalobcu. Právna reakcia žalobcu by v prípade pravdivosti žalobcových tvrdení
mala byť podložená podkladmi o bezprostrednej blokácii bankového účtu, nahlásení týchto skutočností

banke, v žiadosti o zmenu prihlasovacích údajov a pod., čo žalovaný nikdy nerealizoval, pretože
uvádzané skutočnosti sú výlučne umelo vykonštruované s vidinou zisku na úkor žalovaného. Žalobca
ďalej bez akýchkoľvek bezpečnostných úkonov bez akejkoľvek uvádzanej zmeny realizoval a realizuje
platby z osobného bankového účtu, napriek tomu, že uvádza o 3. osobe - žalovanom, že mal mať k jeho
bankovému účtu prístup, a to v období z pred 2 rokov, od realizácie platby, čo je absolútne nelogické.
Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako prima facie nedôvodnú zamietol. Žalovaný si

uplatňuje nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nikdy nemal uzatvorenú zmluvu o pôžičke
so žalovaným ani s jeho spriaznenými osobami, pričom nikdy nedošlo k odovzdaniu sumy pôžičky.
Žalovaný vo svojom odpore uvádza, že žalovaný bol len akýmsi údajným platobným miestom, pričom

skutočnýmveriteľommábyťináosoba.Tútoosobuoznačilžalovanýakop.Q.C..Konateľomžalovaného
je tiež osoba s menom Q. C., preto argumentáciu žalovaného o tom, že išlo o uzatvorenú zmluvu
o pôžičke s touto osobou a nie žalovaným považuje žalobca len za snahu vniesť chaos do tohto
súdneho konania. Pre úplnosť žalobca popiera aj tvrdenie žalovaného, že by mal pôžičku uzatvorenú
s Q. C. a že by od neho prevzal sumu pôžičky. Argumentáciu žalovaného považuje žalobca zároveň

za zmätočnú, pretože ani nemá logický význam, prečo by si žalobca požičiaval peniaze od fyzickej
osoby v hotovosti a následne by ich údajne vracal bankovým prevodom, a ešte k tomu úplne inému
subjektu - obchodnej spoločnosti. Žalobca preto zotrváva na svojej argumentácií, že o žiadnu zmluvu
o pôžičke ani obdobný právny titul nešlo a nemohlo ísť, preto sa žalovaný bezdôvodne obohacuje o
prijaté peniaze - vrátenú údajnú pôžičku v sume 50 000,00 eur. Pasívne legitimovaným v prípade

nárokov z vydania bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil (§
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tu možno poukázať na rozhodovaciu činnosť súdov, podľa ktorej
platí, že v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je pasívne legitimovaným ten, koho majetok
sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci to tak
malo v súlade s právom nastať (napr. rozsudok NSČR 33 Odo 1253/2005). Keďže z predloženého

dôkazu vyplýva, že sumy údajnej pôžičky prijal žalovaný, je možné uzavrieť, že na úkor žalobcu
sa zväčšil majetok práve žalovaného, nie inej osoby. Nemenej dôležitým faktom je, že žalovaný
sám v odpore uvádza, že žalobcom uplatňovaný nárok nevedie v účtovníctve. Je vylúčené, aby
žalovaný prijal plnenie v tak vysokej sume a pritom to neuviedol v účtovníctve. Podľa ustanovenia §
8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov platí: ,,Účtovná jednotka je

povinnáviesťúčtovníctvosprávne,úplne,preukázateľne,zrozumiteľneaspôsobomzaručujúcimtrvalosť
účtovných záznamov.“ Ak by sa aj pripustila argumentácia žalovaného o tom, že žalovaný ako obchodná
spoločnosť bol len údajným platobným miestom (s čím žalobca nesúhlasí), žalovaný bol povinný o
tom viesť účtovné záznamy, a to min. vo vzťahu k prijatiu údajnej sumy pôžičky, ako aj vo vzťahu k
vysporiadaniu tejto sumy peňazí medzi konateľom a spoločnosťou. Tým, že žalovaný sám uvádza, že

o uvedených transakciách neviedol účtovníctvo len potvrdzuje, že ide o fiktívnu, neexistujúcu zmluvu
a bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca vopred popiera, že by mali byť akékoľvek
osoby pri odovzdávaní peňazí. Keďže k odovzdaniu sumy pôžičky nikdy nedošlo, nemôžu byť pri
tom ani svedkovia. Žalobcovi je však zvláštne, že žalovaný len všeobecne uvádza, že pri tom boli
svedkovia, pričom žiadneho z nich konkrétne neoznačil a odkazuje sa len na výsluch svedka Q. C.

- konateľa žalovaného. V tomto smere žalobca poukazuje na konštantnú judikatúru a rozhodovaciu
činnosť súdov Slovenskej republiky o tom, že zmluvy o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom v zmysle
ktorého je platnosť zmluvy o pôžičky podmienená reálnym odovzdaním sumy peňazí veriteľom dlžníkovi.
Poukázať možno napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2015, sp.
zn. 4Cdo/403/2014. Pozornosti žalobcu nemohlo ujsť útočné tvrdenie žalovaného v ods. 2.1.5 odporu

žalovaného, v ktorom žalobca tvrdí: ,,Z informácií dostupných žalovanému je žalobca závislý na ťažkých
drogách a prepadol hazardným hrám, na ktoré podľa právneho názoru žalovanej potreboval žalobca
v danom čase premeniť jeho bezhotovostné finančné prostriedky na väčšie množstvo hotovosti.“.
Toto závažné tvrdenie žalovaného žalobca zatiaľ necháva bokom, avšak žalobca musí vzhľadom natakéto závažné tvrdenia žalovaného poukázať na inštitút úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého platí: ,,Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,

finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo
poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.“
Žalobca len zopakuje, že žalovaným tvrdenú zmluvu o pôžičke prioritne považuje za neplatnú z dôvodu,
že suma pôžičky nebola nikdy odovzdaná žalobcovi. Je však nevyhnutné poukázať aj na prípadný
sekundárny dôvod neplatnosti a to z dôvodu zneužitia stavu osoby žalobcu. V zmysle judikatúry súdov

Slovenskej republiky a právnej teórie platí nasledovné: ,,Tiesňou sa podľa § 39a OZ predovšetkým
rozumie mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (napr. dlžníka), ktorá je vyvolaná určitou, v danej
situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Okolnosť, či dlžník
za svoju tieseň znáša zodpovednosť, t. j. či si túto tieseň zavinil sám a znáša si za to dôsledky, nemá
žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy zmluvy, teda na jej platnosť alebo neplatnosť.“ Sám
žalovaný tvrdí, že žalobca údajne nevyhnutne rýchlo (v ten istý deň) potreboval vysoký obnos peňazí - 50

000,00eur,abytýmfinancovalsvojuzávislosťnadrogáchahazardnýchhrách.Napriektomu,žežalobca
žiadnu pôžičku od žalovaného neprevzal, v rámci opatrnosti spomenie, že aj tak by išlo o absolútne
neplatný právny úkon, pretože by sa využívala žalobcova tieseň spôsobená chorobou, tzv. žalovaným
tvrdenou závislosťou žalobcu. To, že využitie závislosti tiež spadá pod úžeru, potvrdzuje aj rozhodovacia
činnosťsúdov,napr.podľaRozsudkuKrajskéhosúduvŽilinezodňa30.4.2015,sp.zn.6Co/173/2015. V

prípade vyššej intenzity konania môže takéto konanie žalovaného dokonca napĺňať aj skutkovú podstatu
trestného činu úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého platí: ,,Kto zneužívajúc niečiu
tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť
alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto
takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody až

na jeden rok až päť rokov. Alternatívne z toho istého dôvodu je možné poukázať na dôvody neplatnosti
podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí: ,,Takisto je neplatný právny úkon osoby
konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou“. Ak sa žalovaný snaží
preukázať odovzdanie sumy pôžičky údajnou závislosťou žalobcu na ťažkých drogách a hazardných
hrách, nie je vylúčené, že žalobca musel v danom čase konať v duševnej poruche, ktorá ho robila

neschopným na akýkoľvek právny úkon. Prípadne možno poukázať aj na ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého platí: ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
poskytnutie údajnej pôžičky na financovanie závislosti inej osoby nielen odporuje zákonu, ale aj sa prieči
dobrým mravom. Všetky uvedené dôvody predstavujú dôvod absolútnej neplatnosti údajnej zmluvy o

pôžičke. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, preto
si žalobca dovoľuje navrhnúť, aby: (i) prioritne súd vykonal dokazovanie na preukázanie, že žalovaný
(resp. jeho konateľ) nikdy neodovzdal sumu pôžičky žalobcovi; a (ii) alternatívne, ak by žalovaný uniesol
dôkazné bremeno o odovzdaní sumy pôžičky žalobcovi (s čím žalobca nesúhlasí), aby súd skúmal
dôvody absolútnej neplatnosti z dôvodu podľa § 38 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka v zmysle

tvrdení žalovaného o závislosti žalobcu na ťažkých drogách a hazardných hrách. K uplatnenej námietke
premlčania žalobca uvádza, že žaloba bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby a nárok žalobcu
nie je premlčaný. K tvrdeniam žalovaného o tom, že prečo žalobca podal návrh dodatočne, žalobca
uvádza, že ide o právne irelevantnú námietku, pretože žalobca má právo uplatniť svoje nároky na súde.
Kedy sa ich rozhodne uplatniť mu nemôže byť na ťarchu (s výnimkou premlčania, o ktoré však v danom

prípade nejde). Keďže žalobca nemá vedomosť o tom, že by mal uzatvorenú zmluvu o pôžičke, ktorá
by mu bola odovzdaná a ktorú by reálne splatil prevodom na účet, trvá na tom, že došlo k zneužitiu jeho
bankového účtu a to nielen na transakcie pre žalovaného, ale aj pre iné tretie osoby. Žalobca však môže
potvrdiť, že situáciu po právnej stránke rieši vo vzťahu k všetkým transakciám, kde bol zneužitý on a
jeho bankový účet. Rovnako žalobca popiera aj tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nevykonal žiadne

úkony smerujúce k ochrane jeho bankového účtu. Žalobca ich vykonal a postaral sa o to, aby k takejto
situáciiužnemohlodôjsť.Naprávneposúdenietohtosporutovšakniejerelevantné.Preúplnosťžalobca
zopakuje, že jedinou právne relevantnou okolnosťou je to, že žalobcovi nikdy nebola odovzdaná suma
pôžičky v dôsledku čoho ide o absolútne neplatný právny úkon zakladajúci bezdôvodné obohatenia
žalovaného, resp. že ide o absolútnu neplatnosť z dôvodu iných, vyššie označených dôvodov.

6. K replike žalobcu doručil žalovaný dupliku, v ktorej uviedol, že v súvislosti s aplikovaným právnym
inštitútom žalobcu poukazuje na zhrnutie základných hmotnoprávnych podmienok, ktoré je nevyhnutné
kumulatívne preukázať žalobcom pri jeho procesnom uplatnení. Najvyšší súd Slovenskej republiky vUznesení 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.01.2012, na ktoré si žalovaný dovoľuje odkázať príslušný súd,
zosumarizoval kumulatívne podmienky pre uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia
v nasledovnom znení: „... podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť

toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými

sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané.“ Žalobca od počiatku súdneho sporu uvádza, že medzi ním a
žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, čo nie je sporné, pretože sám žalovaný uvádza,

že jeho bankový účet, na ktorý žalobca plnil bol len dohodnutým platobným miestom medzi žalobcom
ako dlžníkom a p. Q. C. - fyzickou osobou ako veriteľom. To, že došlo k reálnemu kontraktu medzi
žalobcom ako dlžníkom a p. Q. C. ako veriteľom popiera žalobca výlučne vo vzťahu k skutočnosti,
že nemalo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu predmetu reálneho kontraktu, a teda peňazí v hotovosti.
Vo zvyšku svojho vyjadrenia však naopak žalobca pripúšťa, že mohlo dôjsť k reálnemu kontraktu

avšak za podmienok, ktoré majú voči tomuto právnemu úkonu medzi žalobcom ako dlžníkom a p.
Q. C. ako veriteľom vyvolávať automaticky neplatnosť. Žalobca v tejto súvislosti neuvádza žiadnu
relevantnú skutočnosť preukazujúcu spojitosť p. Q. C. ako veriteľa s žalovaným, čo žalovaný striktne
odmieta. Ipso facto žalobca pripúšťa, že vstúpil do zmluvného vzťahu s treťou osobou p. Q. C. ako
veriteľom, ktorý je jednoznačne ako fyzická osoba odlíšiteľný od žalovaného ako právnickej osoby, čo

je jednoznačným dôvodom na zamietnutie uplatneného žalobného nároku voči žalovanému. Rovnako
žalovaný opätovne poukazuje na jeho nesprávne označenie ako pasívne vecne legitimovanej osoby v
žalobnomnávrhužalobcu.Rovnakožalovanýpoukazujenaprípustnosťdohodystránreálnehokontraktu
zmluvy o pôžičke, kedy p. Q. C. ako veriteľ mal možnosť dohodnúť sa so žalobcom ako dlžníkom
na plnení na bankový účet tretej osoby, teda na bankový účet žalobcu bez nutnosti vstupu žalobcu

do tohto reálneho kontraktu ako zmluvnej strany. Žalovaný sám uviedol, že p. Q. C. použil jeho
bankový účet výlučne z dôvodu, že sám nedisponoval bankovým účtom, a teda on sám sa bezdôvodne
neobohatil na úkor žalobcu. To, že je p. Q. C. štatutárnym orgánom u žalovaného výlučne naznačuje
skutočnosť, že môže byť oprávneným disponentom s bankovým účtom tretej osoby - žalovaného.
Žalovaný v súvislosti s tvrdením o možnosti dohody plnenia na jeho účet ako tretej osoby (výlučne ako

platobné miesto) poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý konštatoval
prípustnosť takejto podmienky reálneho kontraktu zmluvy o pôžičke a rovnako konštatuje, že takýto
dohodnutý spôsob plnenia je plnením voči samotnému veriteľovi a nie voči majiteľovi bankového
účtu, a teda voči tretej osobe - žalovanému ako naznačuje žalobca. Samotný žalobný návrh žalobcu
z titulu bezdôvodného obohatenia podľa právneho názoru žalovaného neobstojí, pretože nespĺňa

kumulatívne predpoklady právneho titulu bezdôvodného obohatenia citované z Uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.01.2012. Žalobca na jednej strane vo vyjadrení
odôvodňuje svoj žalobný návrh tým, že titul bezdôvodného obohatenia je z neexistujúceho právneho
úkonu (tvrdí, že neexistoval žiadny právny úkon) a na druhej strane vo vyjadrení žalobný návrh
odôvodňuje tým, že titul bezdôvodného obohatenia je z neplatného právneho úkonu (tvrdí, že mohlo

dôjsť k vzniku právneho úkonu avšak tento má byť absolútne neplatným právnym úkonom). Žalovanému
nie je z doterajších písomných podaní jednoznačne zrejmé, ktoré žalobcom uvádzané skutočnosti a
tvrdenia je možné priradiť ku ktorým dôkazne odlišným právnym titulom aplikovateľným podľa chaoticky
uvádzanej skutkovej a právnej argumentácie žalobcu. Žalovaný sa rovnako domnieva a poukazuje
na skutočnosť, že zjavnú zmätenosť v súdnom konaní spôsobuje intuitívnosť a tendenčnosť konania

zo strany žalobcu, ktorá nie je vo viacerých rovinách v celom rozsahu skutkovo podložená. Žalobca
je ako dominus litis zaťažený dôkazným bremenom pri žalobnom nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia, pričom je povinný preukázať kumulatívne podmienky bezdôvodného obohatenia, ku ktorým
v predmetnom procesnom konaní patrí napríklad tiež preukázanie absolútnej neplatnosti reálneho
kontraktu, spojitosť žalovaného s týmto reálnym kontraktom, protiprávnosť konania žalovaného a pod.

Kumulatívnymi podmienkami k preukázaniu bezdôvodného obohatenia u žalobcu sú podľa právneho
názoru žalovaného v zmysle obsahového znenia Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2Cdo/92/2010 zo dňa 19.01.2012 najmä: Žalobca podľa právneho názoru žalovaného, nie je vzhľadom
na chaotický podaný žalobný návrh spôsobilý svoje dôkazné bremeno preukázať svojimi predloženýmidôkazmi, a preto zjavne tendenčne a bez relevantného odôvodnenia prenáša na žalovaného dôkazné
bremeno. Žalovaný ako aj prípadne skutočný veriteľ p. Q. C. ako samostatná fyzická osoba (ktorý
však nie je procesne správne pasívne vecne legitimovaným, a teda nie je stranou sporu ako žalovaný

ale je výlučne navrhovaný žalovaným ako svedok) nad svoj nevyhnutný procesný rozsah z ich
postavenia skutkovo preukazujú skutočnosti v záujme objasniť prejednávanú vec príslušnému súdu.
Tieto dôkazy majú mať výlučne vysvetľovací charakter zo strany žalovaného nie obrátený dôkazný
charakter ako navodzuje žalobca. Žalovaný tak napriek tomu, že nie je dôkazne zaťaženou stranou
sporu, ktorá má skutkovo preukazovať stav merita veci, okrem rozporovania nepodložených tvrdení

žalobcu navrhol vykonať také dôkazy, ktoré jednoznačne nad vysvetľovací rozsah preukazujú existenciu
reálneho kontraktu medzi skutočným veriteľom p. Q. C. a žalobcom ako dlžníkom, čím v celom rozsahu
potvrdzujú nepodloženosť tvrdení žalobcu o absolútnej neplatnosti tohto spochybňovaného reálneho
kontraktu.Rovnakožalovanýzatýmtoúčelomnavrhujevykonaťvýsluchprítomnýchsvedkov,ktorýsapri
uzatvorení a realizácii reálneho kontraktu zúčastnili. Ku kumulatívnym podmienkam žalobného nároku
žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia žalobca skutkovo a ani právne nepreukazuje ani jednu z

kumulatívne nevyhnutných podmienok k priznaniu žalobného nároku na bezdôvodné obohatenie voči
žalovanému. Žalobca sa vo veľkej miere výlučne zameriava na popretie podporných tvrdení žalovaného,
pričom tieto vo veľkej miere sledujú cieľ preukázania existencie skutočného právneho titulu Zmluvy o
pôžičke. Inter alia je žalobca sám dôkazne zaťažený preukázať existenciu nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný zdôrazňuje, že má v súdnom konaní výlučne vysvetľovaciu povinnosť k tvrdeným

skutočnostiam žalobcu, nedochádza k obráteniu dôkazného bremena na žalovaného. Žalobca v
doterajšom súdnom konaní neuviedol a nie to ešte preukázal ako sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť
na úkor žalobcu. Žalobca taktiež presne neuviedol akým spôsobom a za akých okolností sa mal
žalovaný dopustiť protiprávneho konania pri získavaní tohto uvádzaného bezdôvodného obohatenia
a tiež skutkovo nepodložil takéto nevyhnutné tvrdenia. Žalovaný v tejto súvislosti v celom rozsahu

poprel akékoľvek nepodložené tvrdenia o uvádzanom zneužití bankového účtu žalobcu, čo žalobca
napriek opätovnému holému tvrdeniu o opaku ničím skutkovo ani právne nepodložil. Žalovaný pritom
túto nepoloženú skutočnosť namietal vo viacerých skutkových rovinách. Napriek uvádzanej majetkovej
ujme žalobcu žalovaný poukázal na dobrovoľný zámer žalobcu previesť bezhotovostné finančné
prostriedky na účet žalovaného za účelom vrátenia pôžičky veriteľovi p. Q. C. (poznámky pri oboch

bezhotovostný prevodoch „vrátenie pôžičky“). Pričom okrem vyššie navrhovaných dôkazov vo výsluchu
svedkov žalovaný navrhoval tiež vykonať lustráciu bankových prevodov z obchodných spoločností
žalobcu v príslušnom časovom rámci vo vzťahu k jeho osobnému bankovému účtu, čo rovnako
žalobca vôbec nespochybnil. Žalovaný má v tejto súvislosti naviac indikatívne informácie, že prístup
a dispozičné oprávnenie k osobnému účtu žalobcu mohla mať zároveň sestra žalobcu, ktorá okrem

prístupu a dispozičného oprávnenia k osobnému účtu mohla mať prístup a dispozičné oprávnenie aj k
firemným bankovým účtom žalobcu (v spoločnosti I. O., D..O..M.. alebo v spoločnosti O. I., D..O..M..)
ako firemná účtovníčka. Žalobca konštatovaným obsahom vo vyjadrení výlučne potvrdil uvádzané
domnienkyžalovanéhoktejtoskutočnosti.Žalobcaďalejnekonkretizovalakobysažalovanýmalpričiniť,
resp. aká bola príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným údajným bezdôvodným obohatením na

strane žalovaného a majetkovou ujmou na strane žalobcu. Žalobca skutkovo v celku nespochybňuje
existenciu občianskoprávneho vzťahu s treťou osobou, čo samo o sebe je jednoznačne prekážkou pri
preukázaní žalobného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Naviac žalovaný
ako právnická osoba sa sám osobne, alebo resp. v zastúpení nezúčastnil tohto reálneho kontraktu,
preto z logiky veci nie je vhodné od žalovaného požadovať, aby vyšpecifikoval okruh prítomných

svedkov. V prípade ak sa súd bude domnievať, že sú vznesené pochybnosti zo strany žalobcu k
absolútnej neplatnosti tohto reálneho kontraktu so skutočným veriteľom p. Q. C. opodstatnené, žalovaný
vopred z opatrnosti navrhol vykonať výsluch samotného veriteľa a uviedol, že sám veriteľ p. Q. C.
ako samostatná, odlíšiteľná fyzická osoba navrhnutá k výsluchu ako svedok vie presne vyšpecifikovať
okruh prítomných svedkov. V pod odseku 2.1.5. odporu žalovaného vo vzťahu k účelu poskytnutia

hotovostných prostriedkov žalobcovi veriteľom p. Q. C. bolo uvedené, že žalovaný „v súčasnosti
disponuje informáciami“ o účele pôžičky, a to v spojení s domnienkou, že ich žalobca potreboval „s
najvyššou pravdepodobnosťou z dôvodov, že ich následne použil pri svojich aktivitách“, čo zjavne
účelovo žalobca vo vyjadrení zamlčal. Vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam žalobcom, ktoré mali
spôsobiť neplatnosť je nevyhnutné uviesť, že vyjadrené dôvodné podozrenie žalovaného na aké účely

žalobca zrejme nevyhnutne potreboval hotovostné finančné prostriedky nie je možné automaticky
žalobcom stotožniť vo vyjadrení s preukázaním chorobnosti alebo závislosti na strane žalobcu v čase
uskutočnenia právneho úkonu, čo žalobca naznačuje. Týmto skutkovým záverom žalobcu vo vyjadrení
je možné výlučne konštatovať, že účel na ktoré mal žalobca použiť hotovostné finančné prostriedky bolpredikovaný žalovaným správne, a teda žalobca nerozporuje ani takéto tvrdenie. Akákoľvek účelovosť,
schválnosť alebo zámernosť smerovaná k aplikácii občianskoprávneho inštitútu úžery alebo k inej tiesni
žalobcu naznačovaná žalobcom zo strany veriteľa p. Q. C. alebo dokonca zo strany žalovaného nie je v

žiadnom prípade skutkovo podložená a dôvodná, pretože žalovaný nikdy nič v takej súvislosti neuviedol
a v žiadnom prípade nemal takéto informácie v čase kedy došlo k reálnemu kontraktu medzi žalobcom
a veriteľom p. Q. C.. Žalobca rovnako svojimi tvrdeniami vo vyjadrení vyvracia pochybnosti v súvislosti
s postupom ochrany bankového účtu, pričom však opätovne a to napriek žalovaného upozorneniu na
túto skutočnosť neuvádza žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie takýchto závažných podozrení,

ktoré neopodstatnene vznáša voči žalovanému ako aj voči veriteľovi p. Q. C.. Rovnako skutkovo žalobca
neodôvodňuje v tejto súvislosti prečo došlo k podaniu žaloby až na hranici premlčacej doby právneho
titulu bezdôvodného obohatenia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd
žalobu o zaplatenie 50 000,00 eur spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia v celom
rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

7. Podaním doručeným súdu dňa 11.05.2023 sa žalobca vyjadril k stanovisku žalovaného, pričom zhrnul
svoje doterajšie vyjadrenia a vyjadril sa aj k navrhovaným dôkazom zo strany žalovaného.

8. Na pojednávaní dňa 19.06.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojej doterajšej
argumentácie a všetkých písomných podaní. Žalobca zistil, že z jeho bankového účtu boli realizované

platby bez právneho titulu, resp. z neplatných právnych titulov. Tieto platby boli označené ako pôžička,
pričom tieto platby prijal na svoj bankový účet žalovaný, ktorým je obchodná spoločnosť. Žalobca
však nikdy od žalovaného, ani od inej osoby neprijal sumu pôžičky. Nakoľko zmluvy o pôžičke sú
reálnym kontraktom, na platnosť ktorého sa vyžaduje reálne odovzdanie sumy pôžičky, akékoľvek
zmluvy o pôžičke sú neplatné, nakoľko suma pôžičky nebola nikdy odovzdaná žalobcovi. S tým súvisí,

že akékoľvek vrátenie fiktívnej pôžičky je bezdôvodným obohatením, ktoré je potrebné žalobcovi vrátiť.
Argumentáciu žalovaného považuje žalobca za účelovú, pretože je minimálne nelogické, aby konateľ
žalovaného, ktorý podľa svojho tvrdenia ani nemá bankový účet, disponoval takou hotovosťou na jej
urýchlené údajné požičanie žalobcovi v rámci toho istého dňa. Argumentácia žalovaného o použití
obchodnej spoločnosti len ako tzv. platobného miesta, má za jediný cieľ vniesť chaos do konania, a

teda zakryť potrebu unesenia dôkazného bremena o reálnom odovzdaní sumy pôžičky žalobcovi. Podľa
konštantnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít odovzdanie sumy pôžičky preukazuje
vždy veriteľ, nikdy nie dlžník. Nemenej dôležitým faktom je to, že s obdobným skutkovým stavom je
vedené aj trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania kde je
obvinenou osobou O. P.S., ktorého ako svedka poskytnutia pôžičky označil žalovaný. Žalobca vystupuje

v tejto trestnej veci ako poškodený, od ktorého mali byť vylákavané peňažné prostriedky na základe
vymyslených pôžičiek. Keďže aj vďaka aktívnej práci OČTK sa žalobca už nebojí, začal svoje práva
riešiť a to vo viacerých konaniach, vrátane už spomenutého trestného konania. Žalobca si dovolí len
pripomenúť v rámci právnej opatrnosti, že ak by bol akýkoľvek právny úkon dosiahnutý trestným činom,
ten by bol neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň rozšíril žalobu aj o úroky z

omeškania, a to v zákonnej výške 11,5 % ročne zo sumy 50 000,00 eur odo dňa nasledujúceho po
dni doručenia platobného rozkazu s návrhom na jeho vydanie žalovanému do zaplatenia. Žalobca
spomenie, že neuplatňoval príslušenstvo v návrhu na vydanie PR z dôvodu, že na to určený formulár
upomínacieho konania neumožňuje takto označiť začiatok omeškania. Žalobca by si preto dovolil
požiadať súdu, aby ten takémuto návrhu na zmenu, rozšírenie žaloby vyhovel. Vo vzťahu k veci samej

žalobca navrhuje, aby súd žalobe v zmysle návrhu spolu so zmenou vyhovel a aby priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomných vyjadrení, ktoré boli doposiaľ založené v súdnom spise. Spomenul 4 základné a skutkové

momenty, na základe ktorých má byť žaloba zamietnutá: Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, kedy
je zrejmé z obsahu tvrdení, že fyzická osoba Q. C. požičala v hotovosti sumu, ktorá je predmetom
žalobného návrhu žalobcovi na účel hrania alebo realizovania hazardných hier. Napriek tejto skutočnosti
je žalovaný obchodná spoločnosť O. - K., ktorej číslo účtu bolo len platobným miestom na vrátenie
poskytnutej pôžičky. Žaloba neobsahuje základné právne náležitosti titulom bezdôvodného obohatenia,

pričom nespĺňa kumulatívne predpoklady titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca zmätočne uvádza
v časti svojho žalobného návrhu, že právnym titulom bezdôvodného obohatenia má byť neexistujúci
právny vzťah, t.j. neexistencia zmluvy o pôžičke, pričom v inej časti textu uvádza, že ide o neplatný
právny titul, čiže absolútna neplatnosť domnelej zmluvy o pôžičke. Z uvedených dôvodov preto žalovanýnavrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K rozšíreniu žaloby uviedol, že takisto navrhuje
zamietnuť, nakoľko poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

10. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do
spisu a to výpisom z bankového účtu a výpisom z obchodného registra žalovaného, podanou žalobou
a ďalšími vyjadreniami, pričom uvádza:

11. V konaní nebolo sporným vykonanie bezhotovostnej platby dňa 14.01.2021 vo výške 30 000,00

eur, vykonanie bezhotovostnej platby dňa 14.01.2021 vo výške 20 000,00 eur a žalobca a žalovaný
neuzatvorili zmluvu o pôžičke.

12. Súd pred pojednávaním dňa 29.05.2023 vyzval žalobcu, aby vzal žalobu späť, pričom súd žalobcovi
poskytol lehotu 10 dní na späťvzatie žaloby. Zároveň súd upozornil strany sporu na koncentráciu
konania, pričom na nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy nebude súd prihliadať.

13. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd nepripustí
zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe.
14. Na pojednávaní dňa 19.06.2023 žalobca predniesol zmenu - rozšírenie žaloby priamo do zápisnice

o príslušenstvo. Súd zamietol návrh na rozšírenie žaloby a to v zmysle § 143 ods. 1 CSP, nakoľko
výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (uplatnenie
11,5% úroku z omeškania). Ďalej súd nepripustil zmenu - rozšírenie žaloby aj z dôvodu, že žalobu ako
celok bolo nutné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca mal zmenu žaloby
navrhnúť vo vyjadrení k odporu, ak formulár v upomínacom konaní nebol dostatočný.

15. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné
(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

20. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tietoskutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana

má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného

bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno,
ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní, nakoľko nesplnenie tejto povinnosti je vynesenie
nepriaznivého rozsudku pre sporovú stranu, ktorá ju nesplnila. Súd sám nie je povinný pátrať po
významných skutočnostiach (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1900/2005 zo

dňa07.09.2006).Žalobcavcivilnomsporovomkonanítakmusípostupovaťvrámciprejednacejzásadys
potrebnou starostlivosťou o vlastný výsledok sporu a koncentrovane, aby si splnil všetky svoje procesné
povinnosti, aj podľa pokynov súdu. Ak ich nesplní, nemôže legitímne očakávať výsledok v podobe
uznania jeho nároku alebo priznania ochrany jeho právam. O to viac, ak je zastúpený advokátom, ktorý
sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s výkonom advokácie (článok 11

ods. 3 CSP).

25. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník”),
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.

Podprávnyminštitútomrozumiemesúhrnprávnychnoriem,ktorýchzmysel,účelafunkciasúpodriadené
totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je
reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére
subjektov právnych vzťahov. O bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje
právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe

zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a pod.). Právna úprava bezdôvodného
obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní
výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou
predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je
právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná

právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia
sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak
nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie
relevantného právneho dôvodu. Napríklad majetková nerovnováha v dôsledku zmluvy o výpožičke
nemôže byť riešená ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, ale aplikáciou všeobecného režimu

zmluvy o výpožičke. Tento všeobecný právny režim vylučuje aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom
obohatení.Uvedenéplatímutatismutandisiosúbehubezdôvodnéhoobohateniasozodpovednosťouza
škodu. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu (či škodná
udalosť), povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody, nie od
bezdôvodného obohatenia. Uvedený vzťah generality a špeciality platí nielen v prípadoch potenciálneho

súbehu majetkového prospechu (obohatenia) získaného následkom právneho dôvodu alebo absencie
právneho dôvodu, ale aj v rámci vnútornej stratifikácie právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia
upraveného v rámci Občianskeho zákonníka, no aj iných právnych predpisov. Tam, kde Občiansky
zákonník upravuje osobitné prípady svojou povahou blížiace sa kvázideliktnej koncepcii bezdôvodnéhoobohatenia, bude mať vždy táto právna úprava prednosť pred všeobecným režimom bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. Uvedené platí aj o vzťahu právnej úpravy osobitných právnych predpisov
upravujúcich špecifické aspekty bezdôvodného obohatenia v súvislosti so špecifikami príslušného

právneho odvetvia, akými sú napríklad zákon o rodine či Obchodný zákonník.

28. K jednotlivým skutkovým podstatám bezdôvodného obohatenia a v nadväznosti na prejednávaný
prípad súd uvádza: Plnenie bez právneho dôvodu - jedná sa o poskytnutie plnenia jedným subjektom
druhémusubjektu,bezpočiatočnejexistencieakéhokoľvekprávnehodôvodutohtoplnenia.Vpraximôže

ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu
(teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom
tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala
subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto
vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. Žalobca k
tejto skutkovej podstate neposkytol žiadne substancované skutkové tvrdenia, na základe ktorých by

súd mohol pod toto ustanovenie subsumovať tvrdený skutkový stav. Žalobca v žalobe uviedol, že išlo o
zneužitie jeho bankového účtu, a že nikdy nemal uzatvorenú zmluvu o pôžičke ani obdobnú zmluvu so
žalovaným. Samotné platby však sú však nazvané ako vrátenie pôžičky, čo vylučuje úvahy o tom, že sa
plnilo bez existencie právneho dôvodu. Zároveň žalobca ak uviedol, že neuzavrel so žalovaným zmluvu
o pôžičke (ani obdobnú zmluvu), tak nemohol plnil žalovanému ako domnelému veriteľovi, keďže ho ako

veriteľa vylúčil. Žalobca však neuviedol prečo na účet žalovaného poslal finančné čiastky špecifikované
v žalobe, neuviedol ani, že vrátenie pôžičky do poznámky napísal omylom, alebo neuviedol ani iný
dôvod, prečo do poznámky uviedol vrátenie pôžičky - dohoda, výslovné želanie veriteľa, alebo že
vykonanie týchto platieb na účet žalovaného vykonal v omyle, na nesprávny účet a pod. Ak žalobca
sám prevádzal na účet žalovaného spomínané finančné prostriedky, musel mať nejaký dôvod, ktorý bolo

nutné uviesť, rovnako, ak určitý dôvod nemal, mal uviesť skutočnosti vedúce ho k prevodu finančnej
čiastky označené ako vrátenie pôžičky. V replike pripustil uzatvorenie zmluvy o pôžičke, avšak vylúčil
uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovaným, pričom žiadal posúdiť neplatnosť takejto zmluvy o pôžičke.
Nedostatočne a neúčinne poprel skutkové tvrdenia žalovaného o platobnom mieste zo zmluvy o pôžičke
(účet žalovaného), nakoľko neuviedol vlastné tvrdenia o platobnom mieste zo zmluvy o pôžičke, a že sa

omylom domnieval, že miesto platenia je iný účet a pod.. Ak aj došlo k zneužitiu jeho bankového účtu, o
čom žalobca nepredložil žiadne dôkazy, vznikla žalobcovi škoda. Túto škodu je nutné si však uplatňovať
podľapríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka,nievšakakovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Preto súd nevykonal ani dokazovanie listinami z vyšetrovacieho spisu, a to z dôvodu hospodárnosti
konania. Ak žalobca v trestom konaní vystupuje ako poškodený (ako žalobca sám uvádza), má si tento

predmet sporu uplatniť žalobou o náhradu škody, nie však žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia
- a to s poukazom na subsidiaritu inštitútu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k ostatným inštitútom
(uvedené vyššie).

29. Pri plnení z neplatného právneho úkonu súd uvádza, že môže dochádzať k situáciám, kedy si strany

na základe právneho úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný, plnili (je pritom bez významu, či
plnila len jedna strana alebo obe, resp. všetky strany právneho úkonu). Reparačná sankcia vo forme
povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje na všetky prípady absolútnej alebo
relatívnej neplatnosti právneho úkonu - s výnimkou právneho úkonu neplatného len pre nedostatok
formy. V prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu však toto konštatovanie platí iba za predpokladu,

že sa oprávnená strana neplatnosti právneho úkonu dovolala. Do momentu účinného dovolania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa na právny úkon hľadí ako na platný, a teda aj plnenie získané
na jeho základe sa považuje za plnenie v dôsledku právneho dôvodu. Bezdôvodným obohatením sa
takéto plnenie stáva až momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Od
tohto momentu začína plynúť aj premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v

žalobe a v následných vyjadreniach vylúčil akýkoľvek dvojstranný právny úkon, kde žalovaný by mal
byť stranou tohto úkonu. Preto ak sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť finančnej čiastky označenej
ako „vrátenie pôžičky“ bolo možné, aby súd skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom mohol subsumovať
pod túto skutkovú podstatu, avšak v tomto ohľade žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Samotné
vylúčenie žalobcom akéhokoľvek hmotnoprávneho úkonu, na základe ktorého by žalovaný mohol

byť nositeľom povinnosti v tomto konaní, má za následok, že žalobca nežaloval osobu z právneho
úkonu, ktorý by súd mohol posúdiť ako neplatný a následne uložiť povinnosť žalovanému bezdôvodné
obohatenie vydať.30. Pri skutkovej podstate právneho dôvodu, ktorý odpadol, je podobne, ako v prípade relatívne
neplatného právneho úkonu, poskytnuté plnenie na základe určitého právneho dôvodu stáva
bezdôvodným obohatením od okamihu, kedy tento počiatočne existujúci právny dôvod odpadol. Pod

odpadnutím právneho dôvodu plnenia rozumieme všetky prípady, kedy zo zákona alebo na základe
zákona dochádza k jeho zrušeniu. Pôjde typicky o prípady platného odstúpenia od zmluvy, naplnenia
tzv. rozväzovacej (rezolutívnej) podmienky v právnom úkone, poskytnutie tzv. preddavku podľa § 498 .
Zo žaloby a následných vyjadrení súdu nevyplynulo, že sa jedná o tento dôvod, na základe ktorého
sa mal žalovaný obohatiť. Žalobca neuviedol také skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol

tieto tvrdenia priradiť k tejto skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia. Žalobca neuviedol, žiadny
právny dôvod, na základe ktorého plnil a ten neskôr odpadol.

31. Pri majetkovom prospechu získaného z nepoctivých zdrojov pôjde vo všeobecnosti o všetky
prípady získania majetkového prospechu získaný činnosťou (omisívnym alebo komisívnym konaním)
obohacujúceho sa subjektu, ktorú objektívne právo akýmkoľvek spôsobom reprobuje a zároveň sú

naplnené predpoklady vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Typicky
pôjde o trestnú činnosť, činnosť naplňujúcu znaky civilného deliktu a pod. Ak však dôjde k získaniu
majetkového prospechu z trestnej činnosti a páchateľ bude zaviazaný v adhéznom konaní (či v
osobitnom civilnom súdnom konaní) na náhradu škody, platí, že v prípade tejto konkurencie právnych
inštitútov má prednosť osobitný právny režim pred ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (uvádzané

vyššie). Z uvedeného dôvodu, kedy mal súd vedomosť o trestnom konaní, musel žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietnuť, nakoľko keď žalobcovi vznikne nárok na náhradu škody, túto si
musí uplatniť prostredníctvom žaloby o náhradu škody (osobitným právnym režimom).

32.Napokon,plneniezainého-základnýmpredpokladomvznikutohtozáväzkovéhovzťahujezákonom,

zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť, pričom za
túto osobu plnil niekto iný. Žalobca neuvádzal v konaní také skutkové tvrdenia, ktoré by súd vyhodnotil
tak, že takýmto konaním bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia - plnenia za iného.

33.Podľanázorusúdu,žalobcaporušilsvojupovinnosťsubstancovanetvrdiť.Povinnosťtvrdiťpodstatné

a rozhodujúce skutočnosti (§ 150 CSP) sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane
tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú byť relevantné z hľadiska
hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena, ktoré zaťažuje
toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia
protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod

konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia
povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že
následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie,
nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a
nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Žalobca si teda v tomto smere nesplnil

procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalovaného vyplývajúcu z ust. § 151 CSP. Popierajúca
strana totiž musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení
platí rovnako § 150 CSP. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia,
že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o

predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany
nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je
popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná. V zásade však
platí, že každý pozná predmet svojho konania, t.j. to čo urobil a predmet svojho vnímania, t.j. to čo
videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového
tvrdenia protistrany neúčinné.

34. Žalobca teda vo svojej žalobe uviedol, že neexistuje žiadna uzatvorená zmluva o pôžičke ani
obdobná zmluva so žalovaným. Avšak v replike pripúšťa uzatvorenie zmluvy s osobou odlišnou od

osoby žalovaného, pričom neúčinne popiera platobné miesto z tejto zmluvy o pôžičke - bez uvedenia
vlastnýchskutkovýchtvrdení,napr.ajoinommiesteplnenia.Zároveňžalobcažiada,abysúdposúdiltúto
zmluvu pôžičke ako neplatný právny úkon, následkom čoho bude žalovaný musieť vydať bezdôvodné
obohatenie.Vosvojichvyjadreniachuvádzadôvodypreneplatnosťzmluvyopôžičke.Žalovanýnadruhejstrane uvádza vlastné konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré žalobca účinne nepopiera, teda s uvádzaním
vlastných skutkových tvrdení. Zároveň žalovaný poukazuje, že žalobca súdu skutkovo nevymedzil a ani
nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

35. Pre úspešnosť podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné uviesť také skutkové
tvrdenia a tie následne aj preukázať, na základe ktorých môže súd skutkový stav tvrdený žalobcom
spoľahlivo a jednoznačne subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát uvádzaných v § 451
Občianskeho zákonníka. Samozrejme, zachovaná musí byť aj možnosť žalovať prostredníctvom

žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia s rešpektovaním zásady subsidiarity uvádzanej vyššie v
rozhodnutí.

36. Žalobca v žalobe a ďalších vyjadreniach neuvádza, že žalovanému plnil bez právneho dôvodu
(pomýlenie si čísla účtu, omyl pri vypĺňaní údajov pri platení, omyl pri platobnom mieste). Zároveň
ani skutkovo neuviedol, prečo mala vzniknúť takýmto konaním majetková nerovnováha medzi

stranami sporu a príčinnú súvislosť medzi získaným majetkovým prospechom na strane žalovaného a
majetkovým úbytkom na strane žalobcu. Žalobca uviedol len zneužitie svojho účtu, ktoré však nijakým
spôsobom nepreukázal, hoci aj sám uviedol, že také opatrenia urobil. Žalobca na pojednávaní a vo
vyjadrení tvrdil, že prebieha trestné konanie, ohľadom neoprávnene vylákavaných platieb (z údajných
pôžičiek). Tu je na mieste podotknúť, že ak by sa aj takéto protiprávne konanie potvrdilo, žalobca

mal prioritne žalovať podľa právneho režimu náhrady škody, nie o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ani dokazovanie z vyšetrovacieho spisu by nezmenilo názor súdu o tom, že žalobu je potrebné
zamietnuť, keďže škodu ani nemal spôsobiť žalovaný (nakoľko obvineným je Róbert Tollarovič podľa
vyjadrenia žalobcu č. l.51). nakoniec, ak by aj žalovaný spôsobil škodu žalobcovi, nemohla byť žalovaná
prostredníctvom inštitútu o bezdôvodnom obohatení.

37. Žalobca ďalej neuviedol žiadny konkrétny dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi ním a
žalovaným, ktorý by súd mohol a mal vyhlásiť za neplatný a na základe takéhoto konštatovania súdu
by bolo možné tvrdiť, že sa práve žalovaný bezdôvodne obohatil. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj
existoval takýto právny úkon, bolo nutné žalovať žalobou o zaplatenie titulom zmluvy o pôžičke (keďže

primárne žalobca pripúšťa uzatvorenie zmluvy o pôžičke, nie však so žalovaným). V rámci konania o
zaplatenie by súd mohol pristúpiť k posúdeniu predbežnej otázky - platnosti alebo neplatnosti tohto
konkrétneho právneho úkonu. Avšak žalobca vylúčil akýkoľvek právny titul, zmluvu, obdobný právny
vzťah. V tomto smere je nutné uzavrieť, že ak neexistuje hmotnoprávny úkon žalobcu a žalovaného,
žalovaný tak nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Teda mohlo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu z neplatného právneho úkonu, avšak nie na strane žalovaného. K takému to záveru, že sa
malojednaťobezdôvodnéobohateniezneplatnéhoprávnehoúkonusúddospelajtak,ževpoznámkach
je uvádzané „vrátenie pôžičky“, čo inklinuje k tomu, že existovala nejaká zmluva o pôžičke, pričom účet
žalovaného malo byť platobným miestom. Žalovaný však nebol druhou stranou (t. j. veriteľom), keďže
túto možnosť žalobca vylúčil a žalovaný toto tvrdenie potvrdil.

38. Žalobca v žalobe a v následných svojich vyjadreniach neuvádza žiadne skutkové tvrdenia k vzniku
bezdôvodného obohatenia žalovaným z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov a ani
plnenia za iného.

39. Žalobca po koncentrácii konania a po upozornení súdom na koncentráciu konania a o možnosti
vziať túto žalobu späť, podal vyjadrenie, kde o. i. uviedol, že žalovaný prijal peniaze bez právneho
dôvodu. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd upozornil žalobcu a žalovaného, že na ďalšie skutkové
tvrdenia nebude prihliadať, súd pre úplnosť uvádza, že žalobca ani v tomto prípade neuviedol žiadne
skutkové tvrdenia k tomu, ako sa mal žalovaný bez právneho dôvodu obohatiť, a to na úkor žalobcu.

Neuviedol prečo boli peniaze poslané práve na účet žalovaného s poznámkou „vrátenie pôžičky“. Nie
je úlohou súdu, aby od žalobcu získaval ďalšie informácie, resp. navádzať žalobcu, ako má správne
žalovať, aby mohol byť v konaní úspešný, pričom sa ani nejedná o konanie so slabšou stranou v
spore. Došlo by k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a porušeniu prejednacej zásady. Žalobca
ako dominus litis je zodpovedný za obsah žaloby, za uvedenie substancovaných tvrdení, za označenie

strán sporu a označenia a predloženia dôkazov. Musí skutkový stav opísať a vymedziť tak, aby súd
mohol spor právne kvalifikovať (nakoľko žalobca nie je povinný spor právne kvalifikovať). Súd však
pri takomto tvrdenom skutkovom stave, kedy aj skutkové tvrdenia žalovaného žalobca popieral podľa
názoru súdu z opatrnosti (teda neúčinne), nemohol rozhodnúť inak, ako tak, že žalobu zamietne.Súd má za to, že zo skutkových tvrdení žalobcu nemohol spor právne kvalifikovať inak, ako vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (nakoľko platby boli vykonané ako „vrátenie
pôžičky“), kedy však žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Súdu tak nie je známy žiadny právny

úkon so žalovaným ako druhou stranou, na základe ktorého by sa mohol žalovaný obohatiť. Ak aj je
žalovaný platobným miestom (k čomu by bolo možné dospieť vykonaním dokazovania, avšak v konaní
so žalovaným, ktorý je skutočnou zmluvnou stranou právneho vzťahu), sa plnenie na určené platobné
miesto považuje za plnenie veriteľovi, teda sa neobohatí platobné miesto, ale veriteľ. Ak aj žalobca, čo i
len z opatrnosti pripustil uzatvorenie nejakej zmluvy o pôžičke (nie však so žalovaným), bolo namieste,

aby vzal žalobu späť a žaloval iného veriteľa podľa príslušných právnych predpisov s rešpektovaním
prednosti iných právnych inštitútov pred žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia.

40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41.Podľa§107ods.1-3Občianskehozákonníkaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

42. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že peniaze z účtu žalobcu boli odoslané
dňa 14.01.2021, pričom pripísané na účet žalovaného mohli byť už 14.01.2021 alebo 15.01.2021.

Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola na Okresný súd Banská Bystrica doručená dňa
12.01.2023,teda bola podaná v trojročnej objektívnej lehote.

43. Súd, ako uviedol pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní, nevykonal dokazovanie
navrhované stranami sporu, nakoľko to pri takto zistenom skutkovom stave považoval za nehospodárne.

Súd nevykonal ani navrhovaný výsluch žalobcu, nakoľko na otázku súdu k akým skutočnostiam má byť
vyslúchnutý, žalobca, bolo súdu uvedené, že tento dôkaz bol navrhnutý z opatrnosti. K dokazovaniu z
vyšetrovacieho spisu súd zaujal stanovisko vyššie v rozhodnutí.

44. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný

argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (O. P. Q.. Š. X. X. K.
XXXX, D. S., Č.. XXX-S., D..XX, §. XX; Y. J. Q.. Š. X. X. K. XXXX, D. S., Č.. XXX-J.; N. Q.. N.Q. X. XX.
C. XXXX; Y. Q.. V. z 19. februára
1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, kedy priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu

aj s príslušenstvom. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia §
257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.