Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 11, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-9Sp/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200118
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1016200118.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci

navrhovateľa: A. B. C., súdny exekútor, sídlom D. XX, E., právne zastúpený JUDr. Jurajom Gajdošíkom,
advokátom, Miletičova 23, Bratislava proti odporkyni: Slovenská komora exekútorov, Disciplinárna
komisia - disciplinárny senát č. 6, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, za účasti Ministerstva
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,sídlomRačianska71,Bratislava,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. k. F. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie 6. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov, č. k. F. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov prvostupňového
konania ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Šiesty disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len
„odporkyňa“) rozhodnutím, č. k. F. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), uznal navrhovateľa vinným, že pri výkone exekúcie, sp. zn. G. XXXX/XXXX, vedenej na
jeho úrade (ako nástupca súdneho exekútora H. I. H. J.) v bode 1.) disciplinárneho návrhu konal v
rozpore s opravným uznesením Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 19 Er/1102/2000 zo dňa 29.04.2010,
ktorým opravil poverenie na vykonanie exekúcie číslo XXXX XXXXXX* č. k. 19 Er/1102/2009 vydané

Okresným súdom Nitra dňa 08.01.2010, keď vydal exekučné príkazy, na základe ktorých postihol
majetok A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L., teda subjektu odlišného od subjektu uvedeného v
opravnom uznesení k povereniu na vykonanie exekúcie - A. G. J. - C., K. XX, L., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu M. J., bytom C. XX, N., IČO: XX XXX XXX; v bode 2.) disciplinárneho návrhu po
vydaní opravného uznesenia k povereniu na vykonanie exekúcie nevydal nové upovedomenie o začatí
exekúcie, kde by v zmysle opravného poverenia upovedomil o začatí exekúcie subjekt uvedený v
predmetnom opravnom uznesení - A. G. J. - C., K. XX, L., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu M. J.,

bytom C. XX, N., IČO: XX XXX XXX, čím uvedenému subjektu nedal možnosť v zákonnej lehote podať
námietky proti exekúcii; v bode 3.) disciplinárneho návrhu v požadovanej lehote nepredložil ministerstvu
požadovaný spis G. XXXX/XX, hoci bol k tomu výzvami zo dňa 24.11.2014 a 11.02.2015 vyzvaný, teda
v bode 1.) disciplinárneho návrhu zavinene nesplnil a porušil povinnosť súdneho exekútora stanovenú
v § 3, § 37 ods. 1, 3, § 61a ods. l Exekučného poriadku, ktoré ukladajú súdnemu exekútorovi konať
nestranne a nezávisle, pričom je viazaný Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie, ďalej viedol exekúciu voči inému, než tomu,

kto je v rozhodnutí označený ako povinný a ďalej viedol exekúciu, hoci táto bola neprípustná, čím porušil
aj povinnosť uvedenú v § 61a Exekučného poriadku platného v čase spáchania skutku, lebo exekúciou
nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa Exekučného poriadku alebo podľa osobitných
predpisov exekúcii nepodliehajú, a to aj napriek tomu, že bol listom zo strany exekučného súdu 19Er/1102/2009-169zodňa22.10.2014(doručeným27.10.2014)vyzvanýktomu,abynesiahalnamajetok
fyzickej osoby odlišnej od osoby uvedenej v opravnom uznesení a opakovane vyzvaný urgenciou zo
dňa 25.11.2014 (doručenou 02.12.2014); v bode 2.) disciplinárneho návrhu zavinene porušil povinnosť

stanovenúsúdnemuexekútorovivzmysle§47ods.1,2Exekučnéhoporiadku-upovedomiťkonkrétneho
povinného o začatí exekúcie a o spôsobe vykonania exekúcie; v bode 3.) disciplinárneho návrhu
zavinene porušil povinnosť uvedenú v § 8 ods. 4 písm. a) a b) Exekučného poriadku, čím v bode 1.)
spáchal závažné disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, vzhľadom na
povahu porušenej povinnosti a opakované nesplnenie povinnosti voči súdu, v bode 2.) disciplinárne

previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, v bode 3.) disciplinárne previnenie v zmysle
§ 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo sa mu uložilo disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods.
2 písm. b) peňažná pokuta vo výške 700,- EUR. Súčasne bol zaviazaný uhradiť trovy disciplinárneho
konania vo výške 433,60 EUR.
2. Navrhovateľ v opravnom prostriedku podanom proti napadnutému rozhodnutiu žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ napadol rozhodnutie

odporkyne v celom rozsahu, z dôvodu, že odporkyňa nesprávne právne vec posúdila a napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nesprávne právne
posúdenie veci podľa navrhovateľa spočíva v tom, že správny orgán tvrdil, že navrhovateľ viedol
exekúciu proti inej osobe, než je v rozhodnutí (exekučnom titule) označená ako povinná. Navrhovateľ
poukázal na to, že nie je zrejmé, od čoho správny orgán odvodil svoje konštatovanie o osobitnej

subjektivite povinnej, u ktorej odlišoval jej postavenie správkyne konkurznej podstaty a postavenie
fyzickej osoby, pričom dal do pozornosti rozhodnutia exekučného súdu o námietkach povinnej zo
dňa 16.02.2010 a zo dňa 22.02.2010. Navrhovateľ uviedol, že postupoval v exekučnom konaní
v zmysle poverenia vydaného exekučným súdom a že exekučný súd nevyhovel námietkam povinnej,
v ktorých namietala nemožnosť vedenia exekúcie voči nej. Navrhovateľ si bol vedomý, že exekúciu proti

konkurznej podstate nie je možné viesť, a preto v zmysle rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní
mal za to, že exekučný súd pripustil exekúciu voči osobe navrhovateľky ako fyzickej osoby, ktorá jej
totožná s osobou správkyne konkurznej podstaty. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s názorom odporkyne,
že po vydaní opravného uznesenia exekučným súdom mal vydať nové upovedomenie o začatí exekúcie
a dať tým možnosť povinnej podať námietky, pretože nešlo o iný subjekt na strane povinného, ale

opravným uznesením sa len v súlade s exekučným titulom upresnilo označenie povinnej (nešlo o zmenu
v subjekte povinného). Navrhovateľ sa preto nemohol dopustiť zavineného konania, keďže konal
v súlade s rozhodnutiami exekučného súdu. Listy exekučného súdu zo dňa 22.10.2014 a 25.11.2014
nie sú rozhodnutiami a navrhovateľovi ani účastníkom exekučného konania z nich nevyplývali žiadne
povinnosti ani práva. Navrhovateľovi nemožno klásť za vinu pochybenie exekučného súdu. Správny

orgán nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpoklade nesprávnosti rozhodnutí exekučného súdu.
K bodu 3. disciplinárneho návrhu uviedol, že konal síce s časovým sklzom, ale súčinnosť ministerstvu
pri výkone štátneho dohľadu poskytol, a preto má za to, že sa v tomto bode disciplinárneho previnenia
nedopustil. K nepreskúmateľnosti uviedol navrhovateľ, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí
polemizuje s postupom exekučného súdu a chýba mu zrozumiteľné uvedenie dôvodov a konkretizácia,

v čom mal navrhovateľ porušiť povinnosti súdneho exekútora, keďže nie je zrejmé, ktoré povinnosti mali
byť porušené s odkazom na konkrétnu právnu normu.
3. Odporkyňa na základe výzvy súdu podaním zo dňa 31.03.2016 predložila súdu administratívny spis
a uviedla, že k odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrovať nebude, keďže ide o jej rozhodnutie ako správneho
orgánu.

4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vo vyjadrení k opravnému
prostriedku zo dňa 22.03.2016 uviedlo, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuvádza korektné
informácie, keďže aj po vydaní opravného uznesenia exekučným súdom vykonal viacero úkonov, ktoré
s ním boli v rozpore a ktoré postihovali majetok iného subjektu než aký v ňom bol uvedený. Navrhovateľ
ako exekútor tiež pochybil, keď nevydal opravné upovedomenie o začatí exekúcie na základe opravného

uznesenia exekučného súdu. Výzvy exekučného súdu, na ktoré v opravnom prostriedku poukazoval
navrhovateľ, síce nie sú rozhodnutiami exekučného súdu v exekučnom konaní, ale súd nimi upresnil,
ako mienil vydanie opravného uznesenia k povereniu a vyzval navrhovateľa, aby konal v zmysle
vydaného poverenia a nesiahal na majetok fyzickej osoby. Ministerstvo poukázalo na to, že hoci vyzvalo
navrhovateľa na predloženie vyjadrenia a exekučného spisu v lehote 10 dní listom zo dňa 24.11.2014,

doručeným 27.11.2024, navrhovateľ spis predložil až 12.03.2015. V ostatnom odkázalo na návrh na
začatie disciplinárneho konania.
5. Na nariadenom pojednávaní dňa 12.11.2019 navrhovateľ uviedol, že nepripustenie exekúcie na
osobný majetok povinnej by znamenalo spochybnenie samotného exekučného titulu, na čo disciplinárnakomisia ani exekučný súd nemali oprávnenie. Uviedol, že predmetná peňažná pohľadávka podľa
v tom čase platných predpisov nebola pohľadávkou proti konkurznej podstate úpadcu, ale osobne
proti správkyni konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty nevlastní špecifický majetok ako

„správca konkurznej podstaty“ a akýkoľvek majetok nadobúda, ide o jeho osobný majetok, vrátane
odmeny správcu. Upozornil tiež na fakt, že do zoznamu správcov v tom čase vedeným Krajským súdom
v Bratislave, sa zapisovali fyzické osoby s údajmi stotožňujúcimi sa s údajmi fyzickej osoby napr. dátum
narodenia, bydlisko, miesto výkonu správcu. V žiadnom prípade však postavením správcu nevzniká
osobitná hmotnoprávna subjektivita voči tretím osobám. Zástupca odporkyne na pojednávaní poukázal

na označenie povinnej v exekučnom titule. Podľa jeho názoru nepochybne došlo zo strany exekučného
súdu k chybe v poverení, kde bola povinná označená v rozpore s exekučným titulom ako fyzická osoba.
Keďže zo stany exekučného súdu došlo k náprave prostredníctvom vydania opravného poverenia,
čo disciplinárne obvinený súdny exekútor nereflektoval, jeho následné konanie bolo posúdené ako
disciplinárne previnenie. Poukázal tiež na súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že na základe
exekučného titulu získaného v spore, v ktorom vystupovala osoba ako správca konkurznej podstaty

konkrétnehoúpadcuztitulusvojejfunkcie,exekúciounemôžebyťpostihnutýosobnýmajetoktejtoosoby,
keďže v spore nevystupuje ako súkromná osoba, ale jej úlohou je zabezpečiť uspokojenie nárokov
veriteľov úpadcu z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným zákonom. Práve preto sú prípadné
pohľadávky prisúdené, teda formálne smerujúce voči správcovi konkurznej podstaty, pohľadávkami proti
podstate. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie zástupcu odporkyne uviedol, že uvedené judikáty sa

na predmetnú vec nevzťahujú, pretože nešlo o spor vyvolaný konkurzom ani súvisiaci s konkurzom,
čo uviedol aj súd rozhodujúci v konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul. Súdne rozhodnutia, na ktoré
poukazovalzástupcaodporkyne,savzťahujúlennaprípadysporovvyvolanýchkonkurzomsmožnosťou
ich uspokojenia z konkurznej podstaty. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že
sa odporkyňa odvoláva na skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Zástupca ministerstva

na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža podaného vyjadrenia zo dňa 22.03.2016.
6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 9Sp/10/2016-80 zo dňa 12.11.2019 napadnuté rozhodnutie
odporkyne potvrdil a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
súduviedol,ženámietkyvznesenénavrhovateľomvočinapadnutémurozhodnutiuodporcunevyhodnotil
ako dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

7. Proti rozsudku, č. k. 9Sp/10/2016-80 zo dňa 12.11.2019 podal navrhovateľ včas odvolanie, o ktorom
Najvyšší správny súd SR rozhodol uznesením, č. k. 5Sžo/1/2020-106 zo dňa 16.11.2021 tak, že
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že krajský súd sa bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia stotožnil
so závermi, ku ktorým dospela odporkyňa v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby čo i len z časti

reflektoval námietky uplatnené navrhovateľom v opravnom prostriedku. Zároveň krajskému súdu vytkol,
že v rozsudku absentujú podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené na pojednávaní dňa
12.11.2019. Odvolací sú poukázal aj na ďalšiu argumentáciu navrhovateľa, s ktorou sa krajský súd
nevysporiadal a keďže podľa odvolacieho súdu išlo o zásadné námietky prednesené účastníkom
konania, na ktoré sa vyžadovala relevantná odpoveď, ale krajský súd sa opomenul s nimi vysporiadať,

dopustil sa vo vzťahu k účastníkovi konania procesného pochybenia majúceho za následok odňatie
možnosti konať pred súdom. Napadnutý rozsudok preto odvolací súd vyhodnotil ako nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov a zaviazal konajúci súd v ďalšom konaní opätovne sa vecou dôsledne zaoberať,
vec prejednať v medziach podaného opravného prostriedku, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu
odporkyne, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

8. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) „Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“
9. Nakoľko v predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na skutočnosť, že

správny súd rozhodoval o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu,
v konaní postupoval podľa ustanovení OSP.
10. Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 OSP „Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto
časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je
prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

opravný prostriedok nie je prípustný.“
11. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 OSP „Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa
primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.“12. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol ako miestne a vecne
príslušný postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 11.10.2024. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila

odporkyňa podaním zo dňa 31.03.2016 a ministerstvo v podaní zo dňa 22.03.2016. Navrhovateľ na
výzvu správneho súdu, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v podaní
zo dňa 23.01.2024 uviedol, že súhlasí, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené
na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156 ods. 3 OSP so zachovaním minimálnej 5-dňovej lehoty.

13. Podľa § 250l ods. 1 OSP „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.“
14. Podľa § 250q ods. 3 OSP „O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.“
15. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (platného a účinného v čase spáchania
skutku a rozhodovania správneho orgánu; ďalej len „Exekučný poriadok v znení účinnom v rozhodnom
čase“)„Exekútorvykonávaexekučnúčinnosťnestranneanezávisle.Privýkonesvojejčinnostijeviazaný
len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a
5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na

ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.“
16. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ministerstvo je pri výkone štátneho dohľadu oprávnené žiadať v lehote, ktorú určí, písomné vyjadrenie
exekútora k postupu, ktorý je predmetom štátneho dohľadu.“
17. Podľa ustanovenia § 8 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri

výkone štátneho dohľadu je exekútor povinný ministerstvu poskytnúť súčinnosť tým, že v lehote určenej
ministerstvom predloží kópie požadovaných listín a spisy, o ktoré ministerstvo požiada.“
18. Podľa ustanovenia § 8 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri
výkone štátneho dohľadu je exekútor povinný ministerstvu poskytnúť súčinnosť tým, že v lehote určenej
ministerstvom poskytne písomné vyjadrenie podľa odseku 3 písm. b).

19.Podľaustanovenia§37ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Účastníkmi
konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto
postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.“
20. Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Proti

inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,
sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo
dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.“

21. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Exekútor
poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o
predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,

b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so
svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za
účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo
bezhotovostným prevodom z účtu v banke.“
22. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Exekútor

upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.“
23. Podľa ustanovenia § 61a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase
„Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných
predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.“24.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája
2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.

25. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
opravný prostriedok bol podaný včas (§ 250m ods. 2 OSP), oprávnenou osobou (§ 205m ods. 1 a 3
OSP) a je prípustný (§ 250l ods. 1 OSP, § 248 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).
26. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach opravného prostriedku, vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 244 ods. 2 a § 250i OSP). Pri zisťovaní

skutkového stavu správny súd vychádzal z odporkyňou predloženého administratívneho spisu, ktorý
zahŕňal spis z disciplinárneho konania a exekučný spis (G. XXXX/XX).
27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne, ktorého výrok je špecifikovaný v bode 1.
odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia a ktorým odporkyňa uznala navrhovateľa vinným vo všetkých
bodoch disciplinárneho návrhu podaného ministerstvom, uložila mu disciplinárne opatrenie vo forme

peňažnej pokuty vo výške 700 ,-EUR a zaviazala navrhovateľa uhradiť trovy disciplinárneho konania.
28. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom,
(i) že správny orgán tvrdil, že navrhovateľ viedol exekúciu proti inej osobe, než je v rozhodnutí
(exekučnom titule) označená ako povinný, (ii) a že po vydaní opravného uznesenia exekučným súdom
mal vydať nové upovedomenie o začatí exekúcie a dať mu tým možnosť povinnej podať námietky. Vo

vzťahu k tretiemu bodu disciplinárneho návrhu uviedol, že síce konal s časovým sklzom, ale nakoniec
súčinnosť ministerstvu poskytol, a preto má za to, že v tomto bode sa disciplinárneho previnenia
nedopustil. Zároveň namietal, že v napadnutom rozhodnutí chýba zrozumiteľné uvedenie dôvodov
a konkretizácia, v čom mal navrhovateľ porušiť povinnosti súdneho exekútora tvrdeným konaním resp.
opomenutím.

29. Spornou v predmetnej veci je skutočnosť, či navrhovateľ konaním uvedeným v disciplinárnom návrhu
porušil povinnosti ustanovené Exekučným poriadkom, ktorými je pri výkone svojej činnosti viazaný,
konkrétne (i) v bode 1.) disciplinárneho návrhu povinnosti súdneho exekútora stanovené v § 3, § 37 ods.
1 a 3 a § 61 a ods. 1 Exekučného poriadku, (ii) v bode 2.) disciplinárneho návrhu povinnosti súdneho
exekútora stanovené v § 47 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a (iii) v bode 3.) disciplinárneho návrhu

povinnosti súdneho exekútora stanovené v § 8 ods. 4 písm. a) a b) Exekučného poriadku.
30. Disciplinárnym previnením podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým
narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti,
ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Správny súd, vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia, keďže

posudzované konanie navrhovateľa bolo správnym orgánom vyhodnotené ako porušenie povinností
súdneho exekútora, v prvom rade hodnotil, či skutkami, ktoré boli disciplinárne obvinenému kladené za
vinu, porušil zavinene niektoré z povinností pri výkone činnosti exekútora.
31. Správny súd poukazuje na to, že disciplinárne previnenie exekútorov je v § 220 Exekučného
poriadku okrem iného definované ako zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora

alebo iných povinností podľa Exekučného poriadku, preto ak navrhovateľ (ministerstvo) disciplinárne
obvinenému vytýkal porušenie jeho povinností pri výkone exekúcie, bolo jeho povinnosťou aj určiť, aké
konkrétnepovinnostivyplývajúcezExekučnéhoporiadkualeboinéhozáväznéhoprávnehopredpisuboli
disciplinárne obvineným porušené (navrhovateľ návrh nekoncipoval ako porušenie sľubu alebo etických
pravidiel a také porušenie ani disciplinárny senát neidentifikoval), čo aj v návrhu identifikoval. Z toho

dôvodu následne správny súd skúmal, akým spôsobom odporkyňa vyhodnotila či skutkami, ktoré boli
disciplinárne obvinenému kladené za vinu, porušil niektoré z povinností stanovených zákonom alebo
iným všeobecne záväzným predpisom.
32. V bode 1.) je navrhovateľovi v disciplinárnom návrhu vytýkané zavinené nesplnenie a porušenie
povinností súdneho exekútora stanovených v § 3, § 37 ods. 1 a 3, § 61a ods. l Exekučného poriadku.

33. Podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku je súdny exekútor viazaný aj rozhodnutím súdu
vydanom v exekučnom konaní. Navrhovateľ bol uznaný vinným, že konal v rozpore s opravným
uznesením Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 19 Er/1102/2000 zo dňa 29.04.2010, ktorým exekučný súd
opravil poverenie na vykonanie exekúcie číslo XXXX XXXXXX* č. k. 19 Er/1102/2009 vydané Okresnýmsúdom Nitra dňa 08.01.2010, keď vydal exekučné príkazy, na základe ktorých postihol majetok A. G.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L., teda subjektu odlišného od subjektu uvedeného v opravnom
uznesení k povereniu na vykonanie exekúcie - A. G. J. - C., K. XX, L., správkyňa konkurznej podstaty

úpadcu M. J., bytom C. XX, N., IČO: XX XXX XXX. Charakter poverenia na vykonanie exekúcie nie je
zákonom definovaný. Vychádzajúc z judikatúry je poverenie považované za „procesný úkon exekučného
súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať
exekúciu.... poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného,
preto nakoniec povinný voči nemu nemôže využiť žiadne opravné prostriedky“ (uznesenie Ústavného

súdu SR, III. ÚS 45/08) resp. „Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt,
ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného
súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať
exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 205/2011). Poverenie je teda procesný úkon exekučného súdu,
ktorý predstavuje autoritatívnu licenciu (osvedčenie) pre súdneho exekútora na realizáciu všetkých

procesných úkonov, na ktoré je podľa Exekučného poriadku oprávnený. Aktuálne sa právna teória
prikláňa k názoru, že poverenie na vykonanie exekúcie je rozhodnutím súdu a že súd môže vydať aj
opravné poverenie, ktorým sa opravia zrejmé chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti,
a to podľa analogického použitia ustanovenia § 224 CSP, ktorého aplikáciu § 200 Exekučného poriadku
v platnom znení nevylučuje (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný

poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018,s. 278), (pozn. predtým § 251 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 164 Občianskeho súdneho poriadku). Správny súd sa
stotožňuje s názorom, že poverenie na vykonanie exekúcie je možné považovať za osobitný druh
rozhodnutia exekučného súdu, vo vzťahu ku ktorému môže exekučný súd kedykoľvek aj bez návrhu
opraviť chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti, pričom poverený súdny exekútor je

týmto rozhodnutím exekučného súdu viazaný.
34. Ako vyplýva z predloženého exekučného spisu, navrhovateľ ako súdny exekútor, hoci pôvodne
vyzval povinnú, ktorú označil spôsobom súladným s exekučným titulom a opravným uznesením
exekučného súdu sp. zn. 19 Er/1102/2000 zo dňa 29.04.2010, výzvou zo dňa 31.05.2012, aby oznámila
majetok patriaci do konkurznej podstaty a uhradila dlžnú sumu, následne dňa 19.05.2014 vydal (i) dva

príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v ktorých povinnú označil ako
„A. G. J. - C., r. č. XXXXXX/XXX, K. XXXX/XX, XXX XX L., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
M. J., bytom C. XX, N., IČO: XX XXX XXX“, (ii) jeden príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných
príjmov, v ktorom povinnú poznačil ako „A. G. J. - C., r. č. XXXXXX/XXX, K. XXXX/XX, XXX XX L.“, (iii)
jeden exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v ktorom označil

povinnú ako „A. G. J. - C., r. č. XXXXXX/XXX, K. XXXX/XX, XXX XX L., správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu M. J., bytom C. XX, N., IČO: XX XXX XXX“ a (iv) jeden príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami
z dôchodku povinnej, ktorú označil ako „A. G. J. - C., r. č. XXXXXX/XXX, K. XXXX/XX, XXX XX L.“.
Navrhovateľ teda ani v jednom prípade neoznačil v príkaze na začatie exekúcie a exekučnom príkaze
povinnú v súlade s exekučným titulom a poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 08.01.2010 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 19Er/1102/2009-33 zo dňa 29.04.2010. Na
základe uvedených príkazov došlo k zexekvovaniu finančných prostriedkov z bankových účtov A. G. J.
– C. a z jej dôchodku, a to do výšky uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvo vrátane trov exekučného
konania.
35. Správny súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že postupom súdov, ktorý predchádzal konaniu

navrhovateľa, ktoré bolo posúdené ako disciplinárne previnenie v bode 1., bola vytvorená sčasti
neprehľadná situácia, ktorá vo svojich dôsledkoch viedla k realizácii úkonov v exekučnom konaní,
ktoré je možné považovať za rozporné so zákonom. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré bolo exekučným titulom v dotknutom exekučnom konaní, správny súd uvádza, že
záväzný je len výrok rozhodnutia. Na jednej strane sa správny súd stotožňuje s právnym názorom, že

pokiaľ tvorí exekučný titul rozhodnutie súdu, exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku tohto
exekučného titulu v tom zmysle, že je viazaný rozhodnutím súdu v nachádzacom konaní. V predmetnej
veci prešiel exekučný titul prvostupňovým konaním, odvolacím konaním, dovolacím konaním aj konaním
pred Ústavným súdom SR (hoci treba podotknúť, že dovolací súd a ústavný súd sa nezaoberali vecou
meritórne z dôvodov uvedených v ich rozhodnutiach) a rozhodnutie samotné nemôže byť exekučným

súdom posúdené ako rozporné so zákonom. Na druhej strane exekučný súd a samotný navrhovateľ
ako súdny exekútor sa mohli a mali zaoberať tým, či oprávnený zvolil vhodný prostriedok na uplatnenie
svojich práv, ktoré mu z exekučného titulu plynú a či je exekúcia je v tomto prípade prípustná aj
s ohľadom na v tom čase prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom mala povinná postavenie správkynekonkurznejpodstatyúpadcuM.J.,bytomC.XX,N.,IČO:XXXXXXXX(podľaverejnedostupnýchúdajov
z Obchodného vestníka uvedené konkurzné konanie prebiehalo minimálne ešte v roku 2016). Exekučný
titul súvisel so súdnym konaním, v ktorom povinná podala ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu

M. J., bytom C. XX, N., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „úpadca“) návrh na pokračovanie v konaní a stala sa
jeho účastníkom namiesto úpadcu. Správca konkurznej podstaty, na ktorého prešlo oprávnenie nakladať
s konkurznou podstatou, koná vo svojom mene na účet úpadcu a označuje sa spôsobom, z ktorého
je zrejmé, že tak koná pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty. Súčasťou jeho označenia je,
v záujem odlíšenia od sporov, v ktorých je účastníkom konania ako fyzická osoba vo veci, ktorá sa netýka

výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty (teda v ktorej koná „na svoj účet“), aj označenie dlžníka/
úpadcu, s ktorého konkurznou podstatou nakladá. Správca konkurznej podstaty sa preto v občianskych /
civilných/ súdnych konaniach, ktoré sa týkajú nakladania s konkurznou podstatou, označuje rovnako,
ako sa označujú fyzické a právnické osoby ako účastníci konania, pričom sa k týmto údajom pripojí
označenie jeho funkcie (v tomto prípade “správkyňa konkurznej podstaty úpadcu“). Správny súd sa
stotožňuje s právnym názorom, že na základe exekučného titulu získaného v spore proti príslušnej

osobe, v ktorom táto osoba vystupovala ako správca konkurznej podstaty, nemôže byť exekúciou
postihnutý osobný majetok tejto osoby. Pohľadávky vychádzajúce z exekučného titulu získaného proti
tejto osobe v spore, v ktorom vystupovala ako správca konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, z titulu
výkonu tejto funkcie idú na ťarchu „konkurznej podstaty úpadcu“ a potom, ako nastanú účinky zrušenia
konkurzu na majetok úpadcu, prechádza povinnosť na úhradu týchto záväzkov, v rozsahu, v akom

neboli uspokojené z majetku konkurznej podstaty, na úpadcu. Zodpovednosťou exekútora je na jednej
strane rešpektovať rozhodnutia exekučného súdu, na druhej strane však súdny exekútor zodpovedá
za zákonný výkon exekúcie. Rozhodnutie exekučného súdu o námietkach povinnej zo dňa 29.10.2010
len konštatuje, že v upovedomení o začatí exekúcie ide iba o nesprávne označenie povinnej, ktoré
bolo napravené opravným uznesením exekučného súdu zo dňa 29.04.2010. Napokon aj exekučný súd

dospel k záveru, že exekúcia postihujúca osobný majetok povinnej je neprípustná a v tejto časti ju
uznesením, č. k. 19Er/1102/2009-183 zo dňa 10.05.2015, zastavil. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na
viazanosť exekútora vykonať exekúciu na základe poverenia exekučného súdu, správny súd uvádza, že
súdny exekútor nie je iba vykonávateľom pokynov exekučného súdu, ale v konaní postupuje nezávisle,
s odbornou starostlivosťou a disponuje aj oprávneniami a povinnosťami voči exekučnému súdu – napr.

podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase bol exekútor
povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú dôvody
na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Správny súd je presvedčený, že súdny
exekútor ako kvalifikovaná osoba mohol a mal mať vedomosť, že z rozhodnutí exekučného súdu
nevyplýval záver, že na základe exekučného titulu je možné viesť exekúciu voči povinnej ako fyzickej

osobe. Opravným uznesením nedošlo k zmene subjektu na strane povinného v exekučnom konaní, ale
k oprave chyby spôsobenej súdom pri vydaní poverenia na výkon exekúcie tak, aby označenie povinnej
osobyvpoverenízodpovedalojejoznačeniuvexekučnomtitule(vktoromniejepovinnáosobaoznačená
ako fyzická osoba, ale ako správkyňa konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu). Na okraj správny súd
poznamenáva, že v právne predpisy účinné v rozhodnom čase, nevylučovali, aby sa správca konkurznej

podstaty nechal v súdnom konaní, v ktorom sa pokračovalo na návrh správcu konkurznej podstaty podľa
ustanovenia § 14 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v rozhodnom
čase, zastúpiť advokátom, keďže aj správca konkurznej podstaty má v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe súdov Slovenskej republiky garantované právo na právnu pomoc s poukazom na čl. 47 ods.
2 Ústavy. Ak teda súdny exekútor napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vydal exekučné príkazy

postihujúce osobný majetok povinnej ako fyzickej osoby, postupoval v rozpore s § 3, § 37 ods. 1 a 3,
§ 61a ods. l Exekučného poriadku.
36. V bode 2.) disciplinárneho návrhu je disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi kladené za
vinu porušenie povinnosti podľa § 47 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase, ktoré okrem iného upravuje povinnosť povereného súdneho exekútora upovedomiť povinného

i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách
exekúcie, pričom tak má súdny exekútor urobiť pred vydaním exekučného príkazu. Ustanovenie §
48 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase ďalej upravuje, aké náležitosti má
obsahovať upovedomenie o začatí exekúcie, ktorého obsahom má byť okrem iného aj označenie
oprávneného a povinného (§ 48 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase). Na

druhej strane Exekučný poriadok neukladá explicitne súdnemu exekútorovi povinnosť vydávať opravné
upovedomenie o začatí exekúcie. Zároveň Exekučný poriadok neupravuje výslovne možnosť podať proti
opravnému upovedomeniu o začatí exekúcie opravný prostriedok v rozsahu vykonanej opravy. Vzťah
Exekučného poriadku k Občianskemu súdnemu poriadku bol v rozhodnom čase daný ustanovením §251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“

37. Osobitosťou poverenia na vykonanie exekúcie ako osobitného druhu rozhodnutia je skutočnosť,
že účastník exekučného konania nemôže dať proti nemu žiadny opravný prostriedok resp. realizovať
procesnú obranu. Samotná exekúcia začína až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a jeho
doručením exekútorovi. Účastník v rozhodnom čase mohol podať námietky (ako prostriedok procesnej
obrany povinného) len proti upovedomeniu o začatí exekúcie, čo je následný úkon povereného súdneho

exekútora, na základe ktorého sa povinný dozvedá, že je voči nemu vedené exekučné konanie.
38. Správny súd dospel k záveru, že upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať náležitosti tak,
ako sú uvedené v § 48 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase. Ak teda poverený
súdny exekútor zistil na základe opravného uznesenia, že na základe pôvodného poverenia na výkon
exekúcie vydal a doručil účastníkom exekučného konania upovedomenie o začatí exekúcie obsahujúce
chyby v písaní resp. iné zrejmé nesprávnosti, mal vydať a doručiť účastníkom exekučného konania

opravné upovedomenie o začatí exekúcie. Z judikatúry vyplýva, že ide o pomerne bežnú prax (viď
napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 33D/15/2023 zo dňa 14.03.2024). Exekučný
poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase nestanovoval presne, v akej lehote musí súdny exekútor
upovedomenie o začatí exekúcie vydať a doručiť príslušným subjektom, vyplýva z neho však, že tak
musí urobiť pred vydaním exekučného príkazu (§ 47 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom

v rozhodnom čase). Navrhovateľ preto mal pred vydaním exekučného príkazu uviesť upovedomenie
o začatí exekúcie do súladu s poverením na vykonanie exekúcie a až po jeho doručení a uplynutí lehoty
na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o
námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydať exekučný príkaz.
39. Pokiaľ ide o bod 3.) disciplinárneho návrhu, správny súd sa stotožňuje s názorom odporkyne,

vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, že disciplinárne obvinený súdny exekútor sa zavinene dopustil
disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase, keď vo veci označenej vo výroku napadnutého rozhodnutia v bode 3.) porušil ustanovenie § 8
ods. 4 písm. a) a b) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase tým, že nepredložil
ministerstvu exekučný spis vo veci vedenej pod sp. zn. G. XXXX/XX ani písomné vyjadrenie exekútora

k postupu, ktorý je predmetom štátneho dohľadu, v stanovenej 10-dňovej lehote po tom, ako ho na to v
rámci výkonu štátneho dohľadu nad jeho postupom vyzvalo ministerstvo listom zo dňa 24.11.2014, ktorý
mu bol doručený dňa 28.11.2014, a listom zo dňa 11.02.2015, ktorý mu bol doručený dňa 16.02.2015.
Súdny exekútor výzve vyhovel až dňa 12.03.2015. Výkon štátneho dohľadu ministerstva predstavuje
určitú výnimku zo zásady nezávislosti súdneho exekútora zakotvenú v § 2 Exekučného poriadku. Súdny

exekútor je povinný ministerstvu pri výkone štátneho dohľadu bez zbytočného odkladu predložiť spisy,
o ktoré ministerstvo požiada, či poskytnúť mu inú súčinnosť pod sankciou disciplinárneho previnenia
súdneho exekútora za nesplnenie tejto povinnosti. Túto zákonnú povinnosť však navrhovateľ včas
nesplnil, hoci mu v tom nebránila žiadna vážna prekážka.
40. K uloženiu disciplinárneho opatrenia správny súd uvádza, že pri jeho ukladaní sa prihliada najmä na

rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia. V prejednávanej
veci sa správny súd stotožnil so záverom odporkyne, že závažnosť konania navrhovateľa bola zvýšená
povahou porušenej povinnosti a následkom - neoprávneným zásahom do majetkových práv povinnej,
pričom k tomuto konaniu pristúpil navrhovateľ v čase, keď mu bol známy názor exekučného súdu
(opakovaná výzva exekučného súdu, aby sa zdržal výkonu exekúcie na osobný majetok povinnej

ako fyzickej osoby). Tieto okolnosti boli odporkyňou správne zhodnotené pri kvalifikácii disciplinárneho
previnenia ako závažné. Ostatné dva skutky zodpovedajú disciplinárnemu previneniu podľa ustanovenia
§ 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Správny súd preto považoval uložené disciplinárne opatrenie
za spravodlivé a primerané charakteru skutkov a následkov z nich plynúcich. Peňažnú pokutu
vo výške 700,-EUR, ktorú odporkyňa navrhovateľovi ako disciplinárne obvinenému uložila za tri

protiprávne skutky uvedené vo bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorých jeden má charakter
závažného disciplinárneho previnenia, vo výške približne na úrovni 1/5 hornej hranice pokutového
pásma podľa ustanovenia § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase, možno pokladať za dostatočne plniacu represívny, ako aj preventívny účel. Jej výška zároveň
nepochybne nemá voči navrhovateľovi likvidačný charakter.

41. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami
podľa § 250q ods. 3 veta prvá OSP preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.
42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP, § 224
ods. 3 OSP a § 492 ods. 1 SSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradutrov konania nepriznal a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. O trovách
konania zúčastnenej osoby súd nerozhodoval, nakoľko si ich zúčastnená osoba neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave, a to písomne v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.