Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209070
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123209070.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Cpr/4/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX D., zast. Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 576 942, proti žalovanému: Vihorlatské múzeum
v Humennom, so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 781 391, zast. JUDr. Martin
Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

29Cpr/4/2023

I. U r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným zo dňa 27.07.2023 j e n e p l a t n é a pracovný
pomer žalobcu u žalovaného, založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.11.1985 t r v á .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 24 347 EUR v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu o nároku na náhradu mzdy z a m i e t a .

IV. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

V. Vo vzťahu k výroku II. a III. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 84 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

29Cpr/4/2023
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2023 sa domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením zo dňa 27.07.2023, ako aj náhrady mzdy.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu
na pozíciu samostatný historik. Dňa 27.07.2023 sa žalovaný pokúsil žalobcovi doručiť nejakú listinu,

o ktorej tvrdil, že je okamžitým skončením pracovného pomeru. Predmetné stretnutie bolo zvolané
za účelom riešenia možnosti výkonu pracovnej činnosti zo strany manželky žalobcu, pričom žalobcu
si manželka dala privolať, pretože sa obávala nekorektného správania žalovaného. K samotnému
odovzdávaniu predmetnej listiny nedošlo, uvedené bolo len v štádiu rozhovoru o akejsi vymyslenejpotýčke medzi žalobcom a E. F. - kolegom žalobcu a zamestnancom žalovaného. Nakoľko manželke
žalobcu v dôsledku napätej situácie prišlo zle a povedala, že takéto nekultúrne správanie žalovaného
nemôže znášať, vstala a odchádzala do svojej kancelárie, avšak cestou odpadla, pričom žalobca

išiel svojej manželke prirodzene na pomoc. Následne bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá
manželku žalobcu odviezla do nemocnice a žalobcu do nemocnice za manželkou odviezol kolega G.
H. B.. Následne aj žalobca vzhľadom na predmetnú situáciu mal zdravotné problémy a bol uznaný
dňom 27.07.2023 za práceneschopného. Žalovaný predmetné konanie vyhodnotil ako odmietnutie
prevzatia listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru napriek tomu, že žiadna listina žalobcovi

doručovaná nebola. Žalobca sa následne dňa 03.08.2023 dožadoval preposlania doručenia uvedenej
listiny, aby vedel čo je jej obsahom. Nakoľko žalobcovi skončila dňa 01.09.2023 práceneschopnosť, tak
s prihliadnutím na oznámenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru neakceptuje a trvá na ďalšom
zamestnávaní sa riadne dostavil do práce dňa 04.09.2023, čo mu umožnené nebolo.

3. Žalovaný uviedol, že žalobca sa mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny a to tak, že

dňa 14.06.2023 mal svojho kolegu pána E. F. slovne, ako aj fyzicky napadnúť. Takýmto konaním mal
žalobcaporušiťpracovnýporiadokvčlánku7,bodu2,písm.a),vzmyslektoréhozamestnancisúpovinní
dodržiavať pracovnú disciplínu a bod 2 písm. f), v zmysle ktorého zamestnanci sú povinní zdržať sa
takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť postavenia zamestnanca alebo zamestnávateľa.

4. Žalovaný taktiež uviedol, že dňa 20.07.2023 sa malo uskutočniť stretnutie za prítomnosti štatutárneho
orgánu zamestnávateľa, personalistu - G. H. B., A. A. I. - zástupkyne odborovej organizácie, G. A.
J. ako vedúcej ekonomického úseku a pána E. F., ktorého cieľom malo byť prešetrenie uvedenej
udalosti. Žalobca jednoznačne popiera, že by sa dňa 14.06.2023 vyskytol incident tak, ako to žalovaný
uvádza a od ktorého odvodzuje aj dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, keďže

k žiadnemu incidentu nedošlo. Taktiež poukázal na to, že úkon okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ak vôbec bol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov pomerne neštandardným
spôsobom, hoci je to jedna zo zákonných povinností a náležitostí platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že listina okamžitého skončenia pracovného pomeru je
pomerne rozsiahla a snažiaca sa okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodniť a to aj s poukazom

na rôznu zákonnú úpravu, avšak žiadne písomné dokumenty o tejto zákonnej povinnosti nie sú súčasťou
okamžitého skončenia pracovného pomeru.
5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že dňa 13.06.2023 sa uskutočnila u žalovaného porada, na ktorej

pán E. F. ako zamestnanec na pracovnej pozícii fotograf sa vecne opýtal manželky žalobcu, ktorá je
zamestnaná u žalovaného na pracovnej pozícii marketing, z akého dôvodu neuverejňuje na Facebooku
činnosť múzea.

7. Dňa 14.06.2023 v čase po 13. hodine vyšiel zo svojej kancelárie, v ktorej boli ešte 2 kolegyne, A. A.

I. a K. L. M. a ktorá prakticky jednou spoločnou chodbičkou susedí s kanceláriou žalobcu, zaklopal na
dvere kancelárie žalobcu a opýtal sa ho, či platí plánovaný výjazd na deň 15.06.2023. Zamestnanec E.
F. stál vo dverách kancelárie, do kancelárie nevstúpil, ale videl do vnútra kancelárie žalobcu, v ktorej
nikto iný okrem žalobcu nebol.

8. Na otázku zamestnanca na žalobcu, či platí zajtrajší výjazd reagoval žalobca zvýšeným hlasom, že
s ním nikdy nikde nepôjde, nech vypadne, lebo ho zabije. Na to sa žalobca rozbehol k pánovi F. s krikom,
že čo si to dovoľuje k jeho žene, ako sa s ňou rozpráva, pánovi F. vulgárne nadával a následne na
neho fyzicky zaútočil rukami, ktorými ho udieral do hornej časti tela tak, že sa pán F. musel brániť.
Pán F. sa opýtal žalobcu, či zošalel a tento sa vyjadril, že áno, že zošalel. Počas incidentu sa žalobca

viackrát pánovi F. vyhrážal. Po ukončení úderov žalobca pokračoval v hrubých, vulgárnych nadávkach
a vyhrážkach na pána F., následne sa rozmachol a tresol do dverí.

9. Dňa 15.06.2023 napadnutý zamestnanec E. F. doručil žalovanému zamestnávateľovi písomný list
zo dňa 15.06.2023, v ktorom popísal fyzický útok žalobcu na pracovisku. Dňa 16.06.2023 A. A. I. a K.

L. M. doručili žalovanému list označený ako informácia o incidente na pracovisku. Dňa 20.07.2023 sa
uskutočnilo prešetrenie tohto incidentu, ktorého sa zúčastnila poverená riaditeľka žalovaného, pán B.
ako personalista, pán F. ako napadnutý zamestnanec, pani I. ako zástupca odborov a pani J.. Na tomtoprešetrení bol vypočutý napadnutý zamestnanec, ktorý popísal uvedený incident, zároveň aj zástupkyňa
odborov pani I., ktorá mala byť svedkyňou uvedeného fyzického útoku.

10. V žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.07.2023, doručenej
zástupcom zamestnancov Základnej odborovej organizácii SLOVES dňa 27.07.2023 o 08:57 hodine
požiadal žalovaný ako zamestnávateľ o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcom. Dňa 27.07.2023 bola žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
prerokovaná so zástupcami zamestnancov a to tak, že o 09:00 hodine v zasadačke žalovaného sa

uskutočnilo prerokovanie žiadosti medzi riaditeľkou žalovaného a predsedom základnej odborovej
organizácie. Následne po prerokovaní žiadosti žalovaný dňa 27.07.2023 o 10:30 hodine pristúpil
k osobnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. A. N. M. ako poverená
riaditeľka dňa 27.07.2023 o 10:30 hodine za prítomnosti G. H. B., A. A. I., H. G. O. a žalobcu
tomuto najprv oznámila, že žalovaný s ním okamžite končí pracovný pomer, prečítala žalovanému celý
text a následne v čase o 10:40 hodine požiadala žalobcu, aby svojim podpisom potvrdil doručenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru.
11. Keďže žalobca uvedenú písomnosť odmietol prevziať, žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil ako
odmietnutie prevzatia listiny a tak nastali účinky jeho doručenia. K odmietnutiu prevzatia okamžitého
skončenia pracovného pomeru uviedol, že je to klasický modus operandi žalobcu, že odmieta prevziať
písomnosti týkajúce sa zániku jeho funkcie alebo pracovného pomeru, nakoľko aj pri odvolaní žalobcu

z funkcie riaditeľa dňa 16.03.2023 odmietol odvolací dekrét prevziať.

12. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že stretnutie bolo zvolané za účelom riešenia výkonu pracovnej
činnosti jeho manželky a že žalovaný ho ľstivo zavolal do kancelárie s tým, že s ním vykonal nejaký
pohovor, pri ktorom naznačoval vymyslený incident. Až následne po odmietnutí prevzatia písomností

žalobcom bola riaditeľka žalovaného oboznámená s tým, že manželke žalobcu prišlo pri jej vlastnej
kancelárii nevoľno, ťažko sa jej dýchalo a preto z dôvodu istoty privolala kolegyňa RZP. Je pravdou, že
manželkažalobcubolaprítomnávkanceláriiriaditeľkypridoručovaníokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru, avšak nie je pravdou, že tam jej prišlo nevoľno, lebo nemohla znášať nekultúrne správanie
sa žalovaného. Manželke žalobcu prišlo nevoľno na chodbe, pri jej vlastnej kancelárii a zrejme išlo

o stresovú situáciu. Po privolaní rýchlej zdravotnej pomoci žalobca využil jej príchod na to, aby
s manželkou odišiel do nemocnice a následne za lekárom a dal si vypísať PN.

13. Emailom zo dňa 03.08.2023 zaslaným žalovanému žalobca účelovo tvrdil, že neštandardným
a zmätočným spôsobom sa žalovaný mu pokúšal doručovať nejaké písomnosti. Žalovaný reagoval

listom zo dňa 08.08.2023, v ktorom podrobne vysvetlil, že v emaily zo dňa 03.08.2023 žalobca uviedol
účelovo a úmyselne nepravdivé skutočnosti.

14. Žalovaný vníma, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je
súd viazaný tým ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie svojho

zamestnanca, avšak žalovaný ako zamestnávateľ vzhľadom na judikatúru vyhodnotil konanie žalobcu
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

15. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že ako zamestnávateľ mal
vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že incident zo dňa 14.06.2023 sa stal tak ako ho

popísal poškodený zamestnanec. Nie je však zrejmé akú výpovednú a preukaznú hodnotu má uvedený
postup a konštatovanie žalovaného, avšak z pohľadu objektívneho posúdenia veci a údajného incidentu
po právnej stránke nulovú. Nie je predsa možné konštatovať záver o určitej udalosti, tobôž nie o videní
niekoho, ak danej osobe nebol daný žiaden priestor na obhajobu. Žalobca v plnom súhlasí s výsluchom
osôb pána E. F., A. A. I. a K. L. M., keďže sa ich výsluchom jednoznačne preukáže, že skutočnosti

uvedené pánom F. sa nezakladajú na pravde, ale že navrhovaní svedkovia neboli svedkami žiadneho
incidentu, nakoľko tento sa nestal. Je taktiež zarážajúce, že pán F. uvádza a odvoláva sa na negatívne
názory a pocity iných ľudí, ktorých ani len neuvádza, hoci tieto on sám nemá ani žiadnym spôsobom
zaznamenané a snaží sa ich prezentovať ako preukázané skutočnosti.

16. Má za to, že sa jedná iba o osobnú nevraživosť pána F. voči žalobcovi, rovnako ako je to aj
vprípadeštatutáražalovanéhoatovychádzajúczichkonania,akoajpostupovpriprešetrovaníúdajného
incidentu.17. Žalobca v bode 12 tohto vyjadrenia uvedené nerobil ľstivo tak ako to uvádza žalovaný, ale ako
riadny a zákonný postup v rámci svojej pracovnej zmluvy a výkonu svojej práce. Nakoľko žalovaným
uskutočnené skončenie pracovného pomeru je nezákonné a vzhľadom na skutočnosť, že ho za také

považuje aj žalobca, pričom v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce trval na ďalšom zamestnávaní, tak
úplne prirodzene a správne a nie ľstivo prišiel po ukončení dočasnej PN dňa 04.09.2023 do práce.

18. Žalobca sa od žalovaného dožadoval informácií, na ktoré má zo zákona nárok a týkali sa najmä
okolností skončenia jeho pracovného pomeru a bežného chodu múzea. Je potrebné poukázať na to, že

prvotne sa ich žalobca dožadoval bežnou korešpondenciou, nakoľko mal za to, že mu budú žalovaným
úplne bežne poskytnuté a nakoľko neboli, tak sa žalobca musel obrátiť na žalovaného prostredníctvom
svojho práva upraveného v zákone č. 211/2001 Z.z.. Čo sa týka argumentácie žalovaného uvedené v čl.
IV. vyjadrenia, tak k tej uvádza, že s prihliadnutím na skutočnosť, že k žiadnemu fyzickému napadnutiu
zo strany žalobcu nedošlo, takéto konanie nebolo preukázané, tak nie je potrebné novou argumentáciou
odvolávajúcou sa na rôzne súdne rozhodnutia reagovať.

19. O účelovosti konania zo strany žalovaného okrem skutočností uvedených v podaní žaloby svedčí
aj postup pri údajnom prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného
s odborovou organizáciou. Ako je z predložených listín možné vyčítať, tak stretnutie bez osoby žalobcu
sa uskutočnilo 20.07.2023. Následne chcel žalovaný ľstivo a účelovo skončiť so žalobcom pracovný

pomer a to prostredníctvom úkonu pracovnej porady zvolanej za účelom pracovných vecí manželky
žalobcu na deň 27.07.2023. Žalovaný si však uvedomil, že daný úkon okamžité skončenie pracovného
pomeru treba prerokovať so zástupcami odborov, len v rámci tej účelovosti svojho postupu voči
žalobcovi na to zabudol a tak musel konať v chvate a narýchlo. Večer 26.07.2023 poslala poverená
riaditeľka o 21:02 hodine email pánovi E. C. s pozvánkou na pracovné rokovanie. Z uvedeného emailu

nebolo zrejmé, čo konkrétne má byť predmetom pracovného rokovania, pričom daný email nemal ani
žiadnu prílohu. Predmetnú pozvánku dokonca pani riaditeľka žalovaného neposlala ani len zo svojho
pracovného emailu. Nakoľko žalobca bol v danom čase členom odborového zväzu, tak odborový
zväz mal uvedené umožniť, teda zúčastniť sa každého rokovania odborových orgánov, ak sa toto
bezprostredne týka jeho práv, záujmov a povinností v zmysle čl. 13 bodu 13.1 písm. b) a i) stanov.

Nakoľko zástupca odborovej organizácie pán C. nekonal podľa vyššie uvedeného, je možné považovať
aj toto za porušenie zákonného ustanovenia o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru.

20. Žalovaný v duplike uviedol, že Zákonník práce neukladá povinnosť zamestnávateľovi viesť
vyšetrovanie na zistenie závažného porušenia pracovnej disciplíny, ani zisťovať stanovisko a vyjadrenie

zamestnanca, ktorý porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Ide o autoritatívne jednostranné
rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý berie na seba zodpovednosť za zákonnosť a vecnú správnosť
skončenia pracovného pomeru.

21. Skutočnosť, že žalobca popiera incident, patrí k jeho osobnostnej výbave, nakoľko aj v minulosti sa

žalobca vyjadril inému zamestnancovi, že nech to urobí tak a tak, ale bez svedkov. Aj v tomto prípade
si bol žalobca istý, že má priestor na fyzické napadnutie pána F., nakoľko neevidoval žiadnych svedkov,
avšak neuvedomil si, že vo vedľajšej kancelárii sa nachádza pani I. a pani M., ktoré počuli priebeh
incidentu.

22. Ušlo zrejme pozornosti žalobcu, že žalovaný k incidentu zo dňa 14.06.2023 vypočul pána F.,
pričom písomné stanovisko pani I. a pani M. mal k dispozícii, keďže dňa 16.06.2023 svedkyne doručili
žalovanému ako zamestnávateľovi list označený ako vec, informácia o incidente. Žalobca nesprávne
argumentuje tým, že k incidentu by malo prebiehať nejaké vyšetrovanie per analogiam v zmysle
Trestného poriadku. Zamestnávateľ nie je povinný vypočúvať porušovateľa pracovnej disciplíny, ani

svedkov, nakoľko postačuje, ak má objektívne za preukázané alebo zistené porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný mal incident za preukázaný výpoveďou poškodeného, ktorého
vierohodnosť,vzhľadomnajehovek,osobnostnúvýbavu,dlhoročnébezproblémovéplneniepracovných
úloh a pokynov bez porušenia pracovnej disciplíny nebola žiadnym spôsobom oslabená, ani znížená.
Okrem dôkazu formou listu a výpovede mal k dispozícii stanovisko svedkýň.

23. Zo strany pána F. nešlo o žiadnu osobnú nevraživosť, nakoľko tento poznal žalobcu od 80tych
rokov, teda viac ako 40 rokov, teda osobná nevraživosť za tak dlhé obdobie vzájomného spolupôsobenia
je vylúčená, nakoľko minimálne jeden z nich dvoch by zmenil zamestnanie a nestrácal drahocennýčas svojho života nejakým 40 ročným konfliktom s tým druhým. Poverená riaditeľka žalovaného je
profesionál, ktorý prevzal vedenie múzea práve po žalobcovi titulom poverenia z PSK a nemá žiaden
vzťah ani animozitu voči žalobcovi. Práve naopak, žalobca nezvládol svoje odvolanie z funkcie riaditeľa

azačalsasprávaťagresívne,mstiťsabývalýmpodriadeným,vočiktorýmsavofunkciiriaditeľadlhodobo
správal povýšenecky, arogantne, mobingom a bossingom.

24. Pokiaľ ide o spôsob predvolania zástupcu odborovej organizácie na pracovné rokovanie, žalobca
namieta právne bezvýznamné skutočnosti. Zákonník práce vyžaduje podľa § 74, aby okamžité

skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Neupravuje
však formu, akou má byť zvolané rokovanie so zástupcami zamestnancov za účelom doručenia
žiadostioprerokovanieokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.Žiadosťmôžebyťdoručenáosobne,
poštou alebo emailom. Ak je žiadosť doručovaná osobne, je úplne právne neopodstatnené ako sa
zamestnávateľ skontaktuje so zástupcom zamestnancov za účelom osobného doručenia žiadosti.
Podstatné je, aby sa stretli a aby došlo k osobnému doručeniu žiadosti.

25. S poukazom na uvedené je potom absolútne irelevantné, že riaditeľka žalovaného poslala email na
súkromný email pána C.. Žalovaný podotýka, že poverená riaditeľka mala 80 % pracovný úväzok na
PSK ako vedúca odboru kultúry a 20 % pracovný úväzok ako riaditeľka žalovaného a preto používala
pri svojej práci aj emailovú adresu ako zamestnanec PSK.

26.Žalovanýsidalzáležaťnatom,abynavšetkýchdokumentochmalvyznačenýnielendátum,aleajčas
doručenia dokumentov, aby bolo v zmysle Zákonníka práce a konštantnej judikatúry jasne preukázané,
že k doručeniu žiadosti, ako aj k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo pred
doručením samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.

27.ZožiadnehoustanoveniaZákonníkaprácenevyplýva,abydoručenážiadosťoprerokovanienemohla
byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov v ten istý deň alebo v priebehu toho istého dňa pár hodín.

28. Preto je nesprávny poukaz žalobcu na to, že pozvánka alebo žiadosť o prerokovanie nebola
predmetom žiadnej oficiálnej korešpondencie. Následne po prerokovaní žiadosti so zástupcami

zamestnancov pristúpil žalovaný dňa 27.07.2023 o 10:30 hodine k osobnému doručeniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, kedy poverená riaditeľka za prítomnosti G. B., A. I., H. O. a žalobcu
tomuto oznámila, prečítala okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom tento o 10:40 hodine
odmietol uvedenú listinu prevziať, preto ho žalovaný ako zamestnávateľ aj odhlásil zo Sociálnej
poisťovne ihneď dňa 27.07.2023 o 16:57 hodine.

29. Pokiaľ žalobca poukazuje na čl. 13 stanov, tento je zavádzajúci, nakoľko podľa bodu 13.1 písm.
b) stanov, člen odborového zväzu má právo zúčastniť sa každého rokovania odborových orgánov,
avšak v tomto prípade išlo o rokovanie medzi zamestnávateľom a odborovým orgánom, na ktorom
zamestnávateľ právo zúčastniť sa nemá a podľa bodu 13.1 písm. i) stanov, člen odborového zväzu

má právo na ochranu pred šikanovaním, avšak zamestnávateľ a nikto iný žalobcu žiadnym spôsobom
nešikanoval.

30. K osobnosti žalobcu je potrebné uviesť, že bol to práve žalobca, ktorý sa ešte v pracovnej
pozícii riaditeľa snažil ovládnuť a znefunkčniť odbory prostredníctvom svojej manželky, pričom musel

rozhodovať rozhodcovský senát rozhodnutím zo dňa 30.06.2023, kto je predsedom závodného výboru
a členmi základnej organizácie pri Vihorlatskom múzeu v Humennom. Z rozhodnutia rozhodcovského
senátu je zrejmé, že žalobca ako riaditeľ žalovaného začal aktívne využívať svoje práva člena základnej
organizácie a na členskej schôdzi aktívne vystupoval proti členom závodného výboru, pričom podobne
aktívny ako člen nebol pred začatím skúmania podozrení voči jeho osobe v postavení riaditeľa

auvedené,akoajnáslednékonaniežalobcuvykazujeznakyzneužívaniaprávpriznanýchmustanovami.

31. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
výsluchom strán sporu, svedkov H. A. M., G. H. B., A. E. C., K. L. M., A. A. I., E. F., A. N. M., A. E. C.,
G. A. J., H. G. O., P. Q., R. B. a A. F., oboznámením pracovnej zmluvy, oznámením fyzického útoku

na zamestnanca, informáciou o incidente na pracovisku, zápisom zo stretnutia z dôvodu incidentu na
pracovisku, žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, okamžitým skončením
pracovného pomeru, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:32. Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 01.11.1985 ako samostatný
historik.

33. Žalovaný podaním zo dňa 27.07.2023 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa §
68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa
14.06.2023 po tom, čo zamestnanec Vihorlatského múzea v D., E. F. zaklopal na dvere jeho kancelárie
s dotazom, či platí zajtrajší výjazd tomuto odpovedal slovami: ty už so mnou nikde nepôjdeš, vypadni
stade, lebo ťa zabijem, začal na tohto zamestnanca kričať, rozbehol sa k nemu s krikom, že čo si

to dovoľuje voči jeho manželke a za súčasného požívania vulgárnych výrazov na jeho adresu ho
fyzicky napadol údermi rukami. Následne žalobca na otázku zamestnanca E. F., či zošalel, odpovedal
slovami: hej, zošalel som. Fyzickému útoku žalobcu sa zamestnanec E. F. bránil rukami. Po skončení
fyzického útoku žalobca pokračoval vo vulgárnych nadávkach a vyhrážal sa zamestnancovi E. F.
a následne sa rozmachol a tresol do dverí. Žalobca tým porušil pracovný poriadok v čl. 7 bodu 2 písm.
a) v zmysle ktorého sú zamestnanci povinní dodržať pracovnú disciplínu a bod 2 písm. f) v zmysle

ktorého zamestnanci sú povinní zdržať sa takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť postavenia
zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zamestnávateľ uzavrel, že v danom prípade je okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom ako výnimočné disciplinárne opatrenie dôvodné. Pri rozhodovaní
o kvalifikácii intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancov prihliadol aj na to, že správaním
žalobcu sú narušené vzťahy na pracovisku, viacerí zamestnanci majú z neho strach a obavy a odmietajú

ďalšiu spoluprácu s ním. Zamestnávateľ akcentuje, že je neprípustné, aby sa pracovné problémy alebo
osobné nezhody riešili takýmto impulzívnym a zavrhnutiahodným spôsobom na pracovisku a uzavrel,
že prácu u zamestnávateľa nemôžu zamestnanci vykonávať v napätom ovzduší a obávať sa kolegu,
ktorý problémy rieši neadekvátnym spôsobom, fyzickým útokom na spolupracovníka, z ktorého dôvodu
nemožno spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby žalobcu naďalej zamestnával.

34. Z písomného vyhotovenia uvedeného okamžitého skončenia vyplýva, že žalobca mal dňa
27.07.2023 o 10:40 hodine odmietnuť prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo potvrdili
svedkovia, osoby prítomné pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a to A. A. I., A. N.
M. ako poverená riaditeľka zamestnávateľa a G. H. B. ako personalista.

35. Listom zo dňa 15.06.2023 E. F. oznámil žalovanému fyzický útok zamestnanca na pracovisku tým,
že dňa 13.06.2023 po porade odborných pracovníkov sa opýtal manželky žalobcu, prečo nezverejňuje
činnosť organizácie na facebookovej stránke, na ktorú má len ona prístup a nariadením žalobcu sa nikto
iný nesmel na propagácii múzea podieľať. Nedostal žiadnu zrozumiteľnú odpoveď. Na otázku, prečo

nezverejnila propagačný materiál na Štúrov Zvolen odpovedala, že nedostala súhlas od poverenej
riaditeľky. Podľa nej ním vytvorená propagácia by poškodila múzeum. Vlastným rozhodnutím jeho
prácu odignorovala a zverejnila pohľadnicu kaštieľa, na čo už zrejme súhlas poverenej riaditeľky
nepotrebovala. Konflikty so zverejňovaním propagačnej a fotografickej dokumentácie z činnosti
odborných pracovníkov začali po odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa múzea. Cielene majú zrejme

zavádzať verejnosť, že po jeho odvolaní je v organizácii chaos a rastúca nefunkčnosť. Dňa 14.06.2023
zaklopal na dvere kancelárie žalobcu a medzi dverami sa opýtal, či platí zajtrajší výjazd bez zmeny. Jeho
reakciabola,tyužsomnounikdenepôjdeš,vypadnistade,leboťazabijem,rozbeholsaknemuskrikom,
čo si to dovoľuje k jeho žene, ako sa s ňou rozpráva a s bohatým slovníkom vulgárnych výrazov na neho
fyzicky zaútočil údermi rukami, ktoré tiež rukami vykryl. Ostal stáť na chodbe tak, že stret prebiehal medzi

dverami, čo mu zúžilo manévrovací priestor. Na jeho otázku či zošalel odpovedal, hej, zošalel. Fyzický
útok prestal, nasledovali vyhrážky a vulgárne nadávky a následne sa rozmachol a tresol do dverí.

36. Svedkyne A. A. I. a K. L. M. dňa 16.06.2023 odovzdali žalovanému písomnú informáciu o incidente
na pracovisku, ktorej obsahom bolo, že dňa 14.06.2023 pár minút po 13. hodine boli na pracovisku

Vihorlatského múzea v Humennom vo svojej kancelárii č. XX, v tom čase počuli krik za dverami
kancelárie. Zostali sedieť na svojich miestach. Počuli jasne hlasný krik, vulgárne nadávky žalobcu na
adresu pána F. a buchot dverí. Zreteľne počuli ako pán F. vyzval žalobcu, aby sa upokojil na čo tento
hlasno vykríkol, že sa neupokojí. Hneď na to počuli ako žalobca vykríkol na pána F. vypadni do pi...
a následne počuli hlasný buchot dverí. Celý incident trval 5 minút.

37. Uvedený incident bol prejednaný dňa 20.07.2023 za prítomnosti riaditeľky múzea, G. H. B. –
personalistu, A. A. I. ako zástupcu odborov ZO SLOVES, G. A. J. ako vedúcej ekonomického úseku a E.
F. ako ohlasovateľa incidentu, o čom bol zrealizovaný aj písomný zápis.38. Dňa 27.07.2023 o 08:57 hodine predseda základnej odborovej organizácie SLOVES A. E. C. prevzal
žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, ktorého

prílohou bol aj rovnopis okamžitého skončenia pracovného pomeru.

39.Zpredloženéhozápisuzodňa27.07.2023vyplýva,ževčaseo09.hodinevzasadačkeVihorlatského
múzeavHumennomsauskutočniloprerokovaniežiadostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruso
žalobcom medzi štatutárom žalovaného a predsedom ZO SLOVES v Humennom A. E. C.. Prerokovaný

bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v žiadosti o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.07.2023.

40. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dlhodobo pôsobil ako štatutárny zástupca žalovaného
a vrátil sa na pracovisko po dlhodobej práceneschopnosti, kedy zistil, že určitá skupina zamestnancov
nedodržiava pracovné podmienky. Na pracovnej porade, ktorá prebehla dňa 21.03.2023 poverená

riaditeľkažalovanéhooboznámilaodbornýchzamestnancovojehoodvolanízfunkcieasúčasnežalobca
žiadal, aby boli prejednané dôvody jeho odvolania, ako aj prejednané záležitosti týkajúce sa odborných
pracovníkov.

41. Následne podľa jeho názoru začal šikanózny postup voči jeho osobe zo strany poverenej riaditeľky,

ktorej sa opýtal, či dôvod jeho odvolania je adekvátny, na čo mala reagovať, že dokedy chce riaditeľovať,
či chce do 70. rokov, čo považoval za diskriminačné. Taktiež mu nefungovala internetová adresa a zmizla
mu akákoľvek komunikácia a kontakty, ktoré mal na svojej pracovnej mailovej adrese v čase pôsobenia
ako štatutárny zástupca žalovaného. Obštrukčné konanie zo strany poverenej riaditeľky voči jeho osobe
pokračovalo naďalej, preto sa opakovane obrátil aj na Inšpektorát práce, ktorý v dvoch prípadoch

konštatoval jej protizákonný postup.

42. Inicioval stretnutie s riaditeľkou múzea, ktoré sa uskutočnilo 15.05.2023, ktorú upozorňoval, že
nemôže fungovať bez osobného plánu práce a dotazoval sa prečo vyšetruje jeho osobu za obdobie,
kedy pôsobil ako riaditeľ múzea. Poukazoval na to, že ako môže fungovať múzeum, pokiaľ sa nezvoláva

porada odborných zamestnancov. Uviedol, že vedenie pracuje neprofesionálne, keďže ešte v čase jeho
pôsobenia ako štatutára sa začalo pracovať na projekte zníženia energetickej náročnosti kaštieľa s tým,
že ak sa s týmto projektom nebude nič robiť, nakoniec sa neuskutoční. Pokiaľ ide o šikanózny výkon
vo vzťahu k jeho osobe zo strany poverenej riaditeľky žalovaného, tento sa prejavil aj v tom, že mu
zamietla vydanie dvoch publikácií, na čo si dovolil reagovať otvoreným listom vo vzťahu k poslancom

Prešovského samosprávneho kraja. Zároveň považoval za absolútne neprimerané a dehonestáciu jeho
osoby, pokiaľ zo strany poverenej riaditeľky mu nebolo oznámené, že za svoju publikáciu mal dostať
cenu, o čom informovaný nebol. Reakciou na jeho vystúpenie, že ak sa nebude v organizácii pracovať
ako sa má, poukáže na to verejne, bolo doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nebolo
preukázané,žezjehostranydošlokzastrašovaniupánaC.alebo,žebysasprávalnevhodnekostatným

zamestnancom. Zistil, že pán C. chodieva po pracovisku a zisťuje údaje o jeho údajnom šikanóznom
správaní voči zamestnancom. Postupne si zvolal jednotlivých zamestnancov, pričom pri tomto jednaní
bol prítomný buď personalista alebo iný vedúci zamestnanec, pričom ani v jednom prípade nebolo
potvrdené, aby uvedení zamestnanci mali voči jeho osobe akékoľvek námietky.

43. Pokiaľ pani M. uvádzala, že údajne v čase jeho pôsobenia ako štatutára bolo vyvolávané nejaké
napätie medzi zamestnancami, on osobne žiadal, aby boli tieto osoby konkretizované.

44. Pokiaľ ide o tvrdený fyzický incident, ktorý sa mal uskutočniť 14.06.2023, uviedol, že k žiadnemu
nedošlo. Bolo to v čase, keď mal návštevu so svojim priateľom, pánom M.. Mal telefón, ktorý vybavil;

následne pán F. zaklopal na dvere a opýtal sa, že či idú na služobnú cestu. Ja som povedal niečo v tom
zmysle, že žiadna pracovná cesta nebude, lebo mu starosta oznámil, že obec nevyzerá tak, aby ju bolo
možnézadokumentovať.NáslednepánF.odišiel.Dňa27.07.2023prišieldo práceo08:30hodine.Prišla
za ním manželka s tým, že jej prišiel email, že má prísť pred 10. hodinou v súvislosti s vybavovaním jej
záležitostí týkajúcich sa pracovnej činnosti. Išla na sekretariát, kde jej zo strany pána B. bolo oznámené,

že pani riaditeľka ešte neprišla, avšak, že ju zavolá.

45. K stretnutiu malo dôjsť niekedy asi o 10:05 alebo 10:07 hodine, pri ktorom on osobne nebol. Asi
o 15 alebo 20 minút po tom ako manželka odišla, mal telefón či príde, že si ho manželka vyžiadala. Keďprišiel, prekvapilo ho auditórium, ktoré tam bolo, teda bola tam pani M., pani I., pán B. a pani O.. Keď sa
pani riaditeľky opýtal, prečo je tam také obsadenie, uviedla že preto, lebo to ona chcela. Argumentoval,
že nevidí dôvod na prítomnosť pani I. ako zástupkyne odborovej organizácie, keďže sa prejednávali

pracovné záležitosti týkajúce sa jeho manželky a zamestnávateľa. Vtedy sa dozvedel, že už bolo
právoplatne rozhodnuté, že legitímnym odborovým orgánom je odborový orgán, kde ako zástupcovia
boli pán C., pani I. a pán C.. Následne sa pani M. vrátila k prejednaniu pracovných záležitostí týkajúcich
sa jeho manželky; začala jej klásť otázky týkajúce sa jej zdravotného stavu, teda či jej tento dovoľuje
pracovať. On trval na realizácii zápisu týchto otázok kladených zo strany poverenej riaditeľky, keďže

sa mali preberať informácie zdravotného stavu jeho manželky, ktorá dokonca žiadala, aby pán B. ako
personalista uviedol, či v súvislosti s ochranou GDPR je možné tieto otázky klásť pred ďalšími osobami.
Podľa jeho názoru takéto konanie bolo nekompatibilné s morálnym kódexom zamestnancov múzea
tak ako to konštatovala jeho manželka. Následne bolo uvedené k jeho osobe, že došlo k porušeniu
povinnosti z jeho strany ohľadom fyzického napadnutia pána F., čo ho veľmi prekvapilo, keďže deň
predtým ako k tomuto údajnému napadnutiu malo dôjsť práve on nevhodným spôsobom slovne zaútočil

na jeho manželku, neprimerane a vulgárne po porade zo dňa 13.06.2023, ktorá sa v súvislosti s týmto
napadnutímajobrátilanapaniO..Zostranypaniriaditeľkyjejbolooznámené,žebolatochybamojejpani
manželky,ženepodalatakýtopodnetpísomne.Dovtedyžiadnazmienkaoúdajnomokamžitomskončení
pracovného pomeru prednesená nebola. Opätovne žiadal o zápis všetkých otázok a keď žiadal, aby
boli predložené všetky listinné dôkazy, ktoré sa mali týkať tvrdeného fyzického napadnutia, bolo mu

oznámené, že všetko sa mu doloží potom. Vtedy jeho manželka odišla, vrátila sa po kľúče, preto poprosil
pána B., aby jej otvoril kanceláriu, tento následne pribehol s tým, že jeho manželka leží na zemi a ťažko
dýcha. Hneď vstal, išiel k nej, bol pri nej pán B., ktorý pokiaľ vie, aj privolal rýchlu zdravotnú pomoc a bola
tam aj pani O.. Teda z tohto je zrejmé, že dovtedy nielenže nedošlo k absolútnemu prečítaniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ale ani k samotnému formálnemu procesu podpisovania a prevzatia

uvedenej listiny. Keďže mal peňaženku na stole, vrátil sa po ňu, boli tam ešte pani M. a pani I., ktorej sa
opýtal, či k tomu smerovala činnosť, poukazujúc na stav jeho manželky. Vtedy podľa jeho názoru dosť
cynicky pani M. zareagovala a povedala doslovne, choďte zachraňovať svoju manželku. Z jeho hľadiska
išlo o vypätú situáciu a nepredpokladal, že tvrdenia jedného človeka, resp. dvoch pracovníčok, ktoré iba
potvrdili, že niečo počuli a nič nevideli môže mať takýto dôsledok. Ani z časového, ani z obsahového

hľadiska nesedí to, čo uvádzala pani M.. Zo samotného vyjadrenia alebo podnetov na Inšpektorát práce
vyplýva, že stretnutie s jeho manželkou malo prebiehať 45 minút, pričom prvé volanie na záchrannú
službu bolo realizované o 10:55, teda nebol tu daný časový priestor na to, aby sa vôbec mohlo okamžité
skončenie pracovného pomeru prečítať, pokiaľ sama pani M. tvrdí, že som jej mal skákať do reči. Ja som
si uvedený dokument prečítal, pričom pri bežnom čítaní môže trvať čítanie tohto dokumentu 10 až 12

minút a pokiaľ som jej mal skákať do reči, tak to mohlo trvať 15 a viac minút. Zároveň sú tu pochybnosti,
aby pán B. mohol vôbec overiť svojim podpisom v tom čase, že odmietol podpísať okamžité skončenie
pracovného pomeru, keďže odišiel ešte pred ním. Zároveň uviedol, že prečítanie uvedeného okamžitého
skončenia pracovného pomeru nebolo realizované v ten deň, ale až následne.

46. Svedkyňa A. N. M. uviedla, že od 21.03.2023 do 30.11.2023 pôsobila ako poverená riaditeľka
žalovaného.Vie,žekincidentudošlodňa14.06.2023;vtomčasebolaPNod08.06.do11.07.2023,preto
sa o incidente dozvedela až po návrate z PN. Oboznámila sa s podnetom pána F., ako aj informáciou,
ktorú spísali po incidente pani M. a pani I. a za tým účelom zvolala stretnutie za účelom prešetrenia
uvedenej udalosti. Uvedené prešetrenie ju utvrdilo, že to, čo sa odohralo, nebolo bežné, s tým, že

žalobca sa správal arogantne, vulgárne, čo nebolo prvý krát, keďže 15.03. došiel podnet na odbor
hlavného kontrolóra v súvislosti s podnetom iného zamestnanca a jeho prešetrením bolo potvrdené,
že žalobca sa správal vulgárne a arogantne. Následne tieto skutočnosti vyhodnotila, že nemá inú
možnosť len ukončiť pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením a k tomuto záveru dospela
nielen na základe predmetnej udalosti. Plánovala zvolať jednanie so žalobcom 27.07.2023, keďže v tom

čase mala naplánované aj pracovné rokovanie s manželkou žalobcu z dôvodu úpravy jej pracovnej
zmluvy, konkrétne dodatku, v ktorej mala určené pracovisku na svojej domácej adrese, s čím mali
problém iní zamestnanci, teda chceli sa dohodnúť, aby časť svojej pracovnej činnosti realizovala na
pracovisku. Predtým ako bolo prejednané skončenie pracovného pomeru žalobcu, oslovila pána C.,
predsedu odborových zväzov, ktorému doručila návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru. O 10.

hodine sa uskutočnilo rokovanie s pani C. za účasti pani I., pána B. a pani J., ktorá si následne vyžiadala
účasť žalobcu, s čím súhlasila. Bolo prejednávaný návrh dodatku, zmeny pracovnej zmluvy, ktorá sa
týkala výkonu jej pracovnej činnosti, keďže pani C. trvala na prítomnosti právnika, rokovanie ukončila.
V tom čase bol prítomný žalobca, preto tomuto ako riaditeľka žalovaného prečítala okamžité skončeniepracovného pomeru; počas čítania sa žalobca správal arogantne, po dočítaní listiny ho požiadala o jej
podpis; tento ju zobral do ruky a následne vrátil späť, že ju nepodpíše, vtedy pani C., ktorá ešte v tom
čase prítomná bola, sa zdvihla a uviedla, že odchádza do svojej kancelárie. Vtedy vyzvala žalobcu

o odovzdanie kľúčov, ako aj agendy z výkonu jeho odbornej činnosti. Nevie po akom čase počula
z chodby, že pani C. sa urobilo nevoľno, vtedy pán C. z riaditeľne vybehol a žiadal o privolanie záchranky.
V tom čase zúčastneným oznámila, že žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného
pomeru, preto všetkých prítomných požiadala, aby podpísali jej odmietnutie. Následne pán B. odviezol
pána C. do nemocnice za jeho manželkou a po návrate jej oznámil, že pán C. bude PN. Uviedla, že po

jej návrate z PN bola atmosféra na pracovisku žalovaného vystrašená, keďže zamestnanci si uvedomili
ich určité konflikty, avšak incident s pánom F., ktorý bol vekovo blízko so žalobcom vyvolal napätie
v organizácii, nakoľko predchádzajúci konflikt vnímali skôr ako konflikt medzigeneračný. Kolegyne jej
oznámili, že sa boja chodiť do práce a obávali sa ďalšej ostrej reakcie žalobcu. Pokiaľ uvádzala, že
žalobca mal iný konflikt, bolo to v roku 2022, kedy ešte nepôsobila ako poverená riaditeľka žalovaného,
išlo o konflikt žalobcu ako riaditeľa žalovaného so zamestnancom, ktorému sa taktiež mal vyhrážať.

Od 14.04.2018 pôsobila ako vedúca odboru kultúry Prešovského samosprávneho kraja, preto aktivity
žalobcu ako riaditeľa žalovaného vnímala ako odborné a ľudské, ktoré v organizácii zamestnanci
vnímajú citlivo. Boli tu rôzne podnety, aj keď nie písomné, ale vyplynuli zo vzájomnej komunikácie
so zamestnancami, ktorí poukazovali na neadekvátne správanie sa žalobcu a potom tu bolo riešenie
konfliktu na základe podnetu pána C.. Nevidela dôvod, aby predvolala žalobcu v súvislosti s prešetrením

uvedeného incidentu z obavy, že by mohol vzniknúť nový atak na pracovisku, zároveň jej osobnosť pána
C. bola zrejmá a jeho správanie si sama na pracovisku zažila. Uviedla, že nebola negatívne nastavená
voči osobe žalobcu, očakávala od neho spoluprácu, odborné skúsenosti v pozícii historika, avšak
musela v tomto prípade prihliadať aj na záujmy organizácie a zamestnancov. Skončenie pracovného
pomeru prerokovala so zástupcami zamestnancov, kde vopred mailom doručila pánovi C. pozvánku na

rokovanie, súčasne ho kontaktovala telefonicky, kde uviedla kde uvedené rokovanie bude a kedy.

47. Dňa 27.07.2023 prišla na pracovisko a po podpísaní základnej agendy došlo k stretnutiu s pánom
C. o 9. hodine, ktorý určitý čas potreboval na preštudovanie materiálov, ktoré následne podpísali. Potom
prebiehalo jednanie s pani C., ktoré trvalo 15 až 20 minút. Následne prečítala okamžité skončenie

pracovného pomeru žalobcovi, ktorý ju prerušoval. Presne nevie, ale zdá sa jej, že to je zaznamenané
v listine, ktorú zamestnanci mali podpísať, teda čas, kedy žalobca odmietol podpísanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Pri prerokovaní s odbormi bola prítomná iba ona a pán C., pokiaľ išlo
o zmenu pracovných podmienok s pani C., boli tam pani I., pán B., pani J. a následne prišiel pán C.
a pri prejednaní okamžitého skončenia pracovného pomeru bola aj pani O.. Pani C. v priebehu čítania

okamžitého skončenia pracovného pomeru priestory opustila, po dočítaní posledných viet poprosila
pána C. o prevzatie okamžitého skončenia, podpísanie a odovzdanie kľúčov a agendy, čo však odmietol,
vtedy prišla informácia, že pani C. má zdravotné problémy, žalobca odišiel, čo významným spôsobom
narušilo prejednávanie uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak nevidela dôvod,
aby žalobcu opätovne vyzvala, aby sa vrátil na prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Záznam z prejednania zmeny pracovných podmienok, ako aj z odovzdania okamžitého skončenia
pracovného pomeru nebol vykonávaný, keďže žiaden zákon, ani smernica túto povinnosť neukladali
a nepovažovala to v tom čase za potrebné. Žalobcu po odbornej stránke vnímala, že ako štatutár si plnil
svoje povinnosti, nemali žiadne informácie, aby si tieto povinnosti neplnil a pokiaľ ako o historika, tak
štandardne, ako nič výnimočné. Následne sa vyjadrila k osobe pána F. s tým, že jej nebolo doručené

žiadne písomné upozornenie na osobu pána F.. V čase, keď v múzeu bola, vedela odkontrolovať jeho
prítomnosť na pracovisku kedy tam aj bol a pokiaľ ide o nastavenie jeho pracovného času, bola také ako
aj za pôsobenia žalobcu. Viedla sa evidencia dochádzky písomne, ktorú kontrolovala, avšak samotné
pracovné nastavenie pána F. nemenila. Nemala informácie, žeby pán F. realizoval činnosti aj vo vzťahu
ku konkurenčnej činnosti. Mala informáciu od pána C., že sa mu žalobca mal vyhrážať, ale ako to bolo

v konečnom dôsledku vyriešené, túto informáciu už nemala. Pokiaľ ide o podnet na Úrad hlavného
kontrolóra, na osobu žalobcu uviedla, že záver o tom, či dochádzalo k bossingu zo strany žalobcu v čase
jeho pôsobenia ako štatutára žalovaného nebolo áno, ani nie. Obsahom záznamu bolo prešetrenie
situácie na pracovisku so záverom, že atmosféra je napätá a že správanie žalobcu ako štatutára je
neadekvátne jeho postaveniu.

48. Svedok E. F. uviedol, že je zamestnancom žalovaného a bývalým kolegom žalobcu. Dňa 14.06.2023
išiel za pánom C. sa informovať, či pôjde na služobnú cestu po obciach, ktorá bola naplánovaná na deň
15.06.2023. Vtedy na neho žalobca zaútočil, teda akým spôsobom sa správa k jeho manželke, keďžepredchádzajúci deň bola porada, pričom jej dal niekoľko otázok. Žalobca naňho zaútočil spôsobom
ako sa s jeho manželkou rozpráva zrejme preto, že mal za to, že sa s ňou rozprával neprístojným
spôsobom. Zaútočil na neho fyzicky rukami, pričom sa musel rukami brániť, avšak k zraneniu nedošlo.

Pred fyzickým útokom mu vulgárne nadával použitím rôznych vulgarizmov, pokračoval v tom aj po
ustaní fyzického útoku, dokonca sa mu vyhrážal, že ho zabije. Potom buchol dverami a odišiel. Išiel
na sekretariát za ekonómkou s ktorou mal dohodnuté 2 dni predtým zapožičanie notebooku pre účely
pracovnej cesty, ktorej oznámil, že tento nepotrebuje, keďže pracovná cesta sa neuskutoční. Následne
sa vrátil do kancelárie, ktorá je situovaná oproti kancelárii pána C.. Kolegyne boli zľaknuté a pýtali sa

ho čo sa stalo na čo im odpovedal. V tom čase bol prítomný aj kolega F., ktorý reagoval v tom smere,
aby to tak nenechal, preto to oznámil vedeniu Prešovského samosprávneho kraja, ale nič sa nedialo.
O týždeň sa z dovolenky vrátila zástupkyňa riaditeľky, ktorú bol informovať s oznámením čo sa deje. Po 2
týždňochnapísallistnaodborkultúrysožiadosťou,abymuuviedličosadejesjehooznámením,naktorú
reagovala pani P. s tým, že čaká na vyjadrenie zástupkyne riaditeľky, pani O.. Na porade 13.06.2023
oslovil manželku žalobcu z dôvodu, že nezverejňovala činnosť múzea, pričom iba ona jediná mohla

túto činnosť vykonávať. Oslovil ju preto, že neboli zverejňované propagačné materiály činnosti múzea,
ktoré spracovával on a to od doby kedy bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa, ale boli zverejňované
iba tie aktivity múzea, ktoré zastrešoval žalobca s manželkou. V čase incidentu stál pred dverami na
chodbičke, žalobca v miestnosti kancelárie, teda k stretu došlo medzi dverami. Neprekročil prah jeho
kancelárie. Vtedy mu žalobca oznámil, že nikde s ním nepôjde, ako sa rozpráva s jeho manželkou, čo

si to dovoľuje, ide už iba o reprodukciu jeho slov. Vie, že ho poslal do pi..., ale nevie už povedať, či mu
povedal, že je chuj, hajzel alebo niečo v tom zmysle. Keď prišiel, žalobca sedel za stolom, niečo jedol,
potom ako mu povedal čo si to dovoľuje k jeho manželke, prešiel cez miestnosť, začal útočiť naňho
rukami, pričom niečo verbálne hovoril, bol to taký zvukovo-pohybový zmätok. Použil vulgárne vyjadrenia,
na to buchol dverami a on odišiel. Ešte predtým mu povedal, že ho zabije. Po uvedenom incidente išiel

na sekretariát, kde bola ekonómka J., kolegyňa Q., ktorá má na starosti galériu, pýtali sa ho čo sa stalo,
povedal, že sa stal určitý incident, ďalej to nerozvíjal. Po návrate do kancelárie boli prítomné kolegyne A.
I., L. M. a kolega z vedľajšej kancelárie A. F.. Kolegyne sa ho pýtali čo sa stalo, bolo na nich vidno, že sú
rozladené a pán F. reagoval spôsobom, že to nemôže prejsť bez povšimnutia, teda, že má to oznámiť.
On žalobcu žiadnym spôsobom neprovokoval, vždy si hľadá kladnú cestu, nevyvolávaním akýchkoľvek

konfliktov. Atmosféra na pracovisku po uvedenom incidente bola stiesňujúca, ľudia sa báli chodiť po
priestoroch. Báli sa žalobcu, v akom bude rozpoložení keď ho stretnú, chodili po dvojiciach a keď ho
stretli, radšej sa vrátili do kancelárie. Osobu žalobcu pozná z 80. rokov, kedy pracovali na Osvetovom
stredisku;vprácihovidelmálo,nevieakábolajehopracovnánáplň,vie,ževypomáhalkolegomnasekcii
názorná edukácia a propagácia. V čase, keď pôsobil ako riaditeľ žalobca pôsobil neprístupne, v prípade

potreby prejednania nejakých pracovných záležitostí bolo sa potrebné vopred objednať. Objednávalo
sa cez telefón. Mal za to, že je to nepraktické v takejto kultúrnej inštitúcii a pokiaľ išlo o medziľudské
vzťahy, príchodom vedenia nikto s nikým nechcel spolupracovať; zamestnanci sa sledovali, báli jeden
druhého alebo sa donášalo vedeniu.

49. Uvedený incident polícii nenahlásil z dôvodu, že nedošlo k jeho zraneniu. Pokiaľ ide o písomné
oznámenie,totorealizovalvdeňincidentu,nadruhýdeňhoodovzdalvedeniu,keďžesichcelpremyslieť,
či uvedené oznámenie má alebo nemá podať. O tom, že sa kolegovia obávajú osoby pána žalobcu mu
povedali viacerí kolegovia, okrem pani I. a pani M. pani R. B., pán B., pani Q., pán A. F. a A. H..

50. Uvedenú skutočnosť tak ako už uvádzal oznámil Prešovskému samosprávnemu kraju, odovzdal to
ekonómke, ktorá to pred ním opečiatkovala a odoslala do Prešova. On osobne to nerobil. 2 týždne po
incidente napísal na odbor kultúry, aby sa opýtal čo sa deje s jeho oznámením. O 2 týždne mu prišla
odpoveď, že to budú riešiť po tom ako bude doručené stanovisko pani O., preto za ňou išiel sa opýtať,
či tento mail dostala a uviedla, že áno, ale nemá čo napísať, lebo vtedy na pracovisku prítomná nebola.

Povedal jej, aby teda pani P. odpísala, že na pracovisku nebola, lebo dovtedy sa nič nebude diať. Pred
incidentom mal so žalobcom korektný vzťah, správali sa ako ľudia, ktorí sa dlhodobo poznali a boli
v podstate v priateľskej rovine. Po incidente spolu nekomunikovali. Stretli sa, ale už sa nepozdravili,
zároveň uviedol, že v čase incidentu v kancelárii okrem žalobcu nikto iný prítomný nebol.

51. Svedok H. A. M. uviedol, že navštívil žalobcu na jeho pracovisku lebo mal meniny, dlho sa nevideli,
mal za sebou ťažkú životnú situáciu. Počkal na nádvorí pred kaštieľom, tento ho potom zobral do
kancelárie, bolo to okolo obeda. Porozprával mu o rekonštrukcii kaštieľa, pozrel si publikáciu, potom
žalobca mal telefón a on si sadol za skriňu. Neskôr počul, že niekto vošiel do kancelárie, bol to rozhovorskôr pracovný, veľmi to nepočúval, keď skončil, potom nazrel a videl už iba chrbát odchádzajúceho
muža. Nevšimol si žiaden incident, počul iba pracovný rozhovor, bol tam asi trištvrte hodiny, následne
odišiel,nechcelhozdržiavať.DoHumennéhoprišielautomniekedypredobedom,časnesledoval,keďže

bol už na dôchodku. Mal dobré výhľadové možnosti, keďže bola tam skriňa, otvorené dvere, nazrel až
keď pán odchádzal, v tom čase čítal a pozeral knihu o rekonštrukcii kaštieľa.

52. G. H. B. uviedol, že sa dňa 20.07.2023 zúčastnil za účasti pani M., I., pána F. a pani J. rokovaní
v súvislosti s napadnutím pána F.. Bolo mu predložené jeho písomné vyjadrenie, na uvedenom stretnutí

bol pán F. vypočutý a následne bol aj oboznámený zápis pani I. a pani M..

53. Dňa 27.07.2023 sa začalo stretnutie s pani C., kde bolo prejednávané, či by nemohla niektoré dni
chodiť do práce, keďže mala teleprácu. Nakoniec sa to neukončilo s tým, že bude rokovanie pokračovať
za prítomnosti právnika pani C., avšak presný termín dohodnutý nebol. Na tomto stretnutí bol prítomný
on, pani C., M., I., O., neskôr prišiel pán C.. Uvedené stretnutie sa malo začať o 9. hodine, začalo sa

o 09:15 alebo aj o 09:20 hodine. Po ukončení jednania pani M. vybrala okamžité skončenie pracovného
pomeru, čo oznámila pánovi C.. Toto prečítala, trvalo to dlhšie, keďže pán C. jej skákal do reči a následne
mu okamžité skončenie pracovného pomeru odovzdala, tento ho zobral do ruky, ani ho nečítal a vrátil ho
späťstým,žehonepodpíše.PaniC.bolaprítomnápričítaníokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,
nie je si však istý, či do konca. Možno pred koncom odišla. Následne sa vrátila, že nemá kľúče, ktoré jej

dal pán C., ktorý ho poslal za ňou. Prišla pred kanceláriu, videl, že sa jej ťažko dýcha, nevedela otvoriť
dvere, išiel teda sekretariát po kľúče. Kancelária, kde sa prejednávalo okamžité skončenie pracovného
pomeru bola po celý čas otvorená, vrátil sa k pani C., ale bol tam už pán C., ktorý povedal, že máme
zavolať záchranku, preto sa vrátil späť do riaditeľne. Bol osobne prítomný pri prečítaní a doručovaní
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rýchlu zdravotnú pomoc privolala pani O.. Po privolaní

rýchlej zdravotnej služby opätovne prišla na sekretariát do riaditeľne, kde podpisovala s pani I., že pán C.
odmietol podpísanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Potom spolu s pani O. zavolali rýchlu
zdravotnú službu ešte raz. Bol tam chvíľu, potom sa vrátil do riaditeľne.

54. Následne zrejme zavolali ešte raz rýchlu zdravotnú službu, ktorá naďalej neprichádzala, preto išiel

po vlastné motorové vozidlo s tým, že bude potrebné pani C. odviezť do nemocnice. Medzitým rýchla
zdravotná služba prišla a on odišiel do svojej kancelárie. Na prerokovaní incidentu dňa 20.07.2023, ako
aj na rokovaní dňa 27.07.2023 bol prítomný ako personalista. Záverom stretnutia zo dňa 20.07.2023
bolo, že sa zobralo na vedomie oznámenie zo dňa 15.06.2023 zo strany pána F. a 16.06. ako informácia
zo strany pani I. a pani M.. Zápis zo dňa 20.07.2023 spisoval on osobne. Následne sa vyjadroval

k rozhodnutiu rozhodcovského senátu, týkajúceho sa neplatnosti odvolania členskej schôdze, ako aj
ďalších rozhodnutí prijatých dňa 09.03.2023 a vyslovením, že predsedom závodného výboru základnej
organizácie SLOVES pri žalovanom je A. E. C. s členmi závodného výboru A. A. I. a G. A. C.. Súčasne
uviedol, že nepovažoval za potrebné vypočuť stanovisko žalobcu k tvrdenému incidentu.

55. Pokiaľ ide o stretnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.07.2023, toto bolo dohodnuté dopredu, vedel, že
sa bude prejednávať zmena pracovných podmienok s pani C., o tom, že sa má prejednávať aj okamžité
skončenie pracovného pomeru informáciu nemal.

56. Uviedol, že stretnutie s pani C. sa začalo niekedy o 09:15 alebo 09:20 hodine a skončilo o 10:00

hodine. Pani C. tam ďalej ostala, keď sa čítalo okamžité skončenie pracovného pomeru s pánom C.,
kedy odišla, to uviesť nevie. Zároveň si nepamätá, či sa pani C. po kľúče vrátila v čase kedy malo dôjsť
už k prečítaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

57. V čase kedy za pani C. odišiel bolo už stretnutie s pánom C. ukončené. Vie, že sa spisoval záznam

z rokovania s pani C., s tým, že ho spisovala pani O.. Súčasne uviedol, že sa spisoval aj záznam
o rokovaní s pánom C., ktoré on čítal a podpisoval. Išiel za pani C. k jej kancelárii. Keďže nevedela
nájsť kľúče na zväzku ku kancelárii, šiel na sekretariát po náhradné kľúče. Vrátil sa späť k pani C. k
jej kancelárii a potom prišiel pán C.. Nevie kedy to bolo, ale vie, že na základe čoho, aby volal rýchlu
záchrannú službu. Potom šiel naspäť do riaditeľne, kde s pani I. podpisovali, že pán C. neprevzal

výpoveď. Pani O. volala rýchlu zdravotnú pomoc, potom ju volali ešte raz a tak išiel po svoje auto.
Keďže pán C. odmietol podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru, bolo potrebných svedkov na
odmietnutie, kde dopisoval svoje meno, priezvisko a adresu, čas a podpis. Vie, že to podpisoval o 10:40
hodine.58. Svedkyňa A. E. C. vo svojej výpovedi uviedla, že bola predvolaná poverenou riaditeľkou pani M.
na prejednanie dodatku k pracovnej zmluve na 10. hodinu. Rokovanie sa nezačalo presne, keďže

riaditeľka nebola na pracovisku ešte prítomná, ale až o 10:05 alebo 10:10 hodine. Rokovanie sa
začalo za veľmi nepríjemnej situácie, keďže okrem pani riaditeľky boli prítomné aj ďalšie osoby, ktorých
prítomnosť namietala. Následne začala uvádzať, že ide rozprávať o jej pracovných aktivitách, čo
opätovnenamietla,nakoľkotietonebolipredmetomuvedenéhopracovnéhostretnutiaapretosananeho
nepripravila. Reagovala tým, že budú teda rokovať iba o zrušení dodatku č. 1 k jej pracovnej zmluve,

na základe ktorého mohla vykonávať teleworking v mieste trvalého bydliska. Zároveň uviedla, že si
želala prítomnosť ďalších dvoch osôb a to pani I. ako členky závodného výboru základnej organizácie
SLOVES a G. B. ako personalistu. Vtedy sa dozvedela o rozhodnutí rozhodcovského senátu týkajúceho
sa vedenia závodného výboru základnej organizácie SLOVES pôsobiaceho u žalovaného. Nakoľko
na uvedenom pracovnom rokovaní boli prítomné uvedené osoby ktorým nedôverovala, požiadala
o prítomnosť žalobcu, s tým, že riaditeľka zároveň požiadala, aby sa tohto rokovania zúčastnila aj pani

O.. Zápis zo stretnutia realizoval pán B.. Po príchode žalobcu sa tento opätovne informoval prečo je na
uvedenom pracovnom rokovaní tak veľa ľudí, čo pani riaditeľka vysvetlila. Vtedy sa poverená riaditeľka
obrátila na pani O., aby uvedený zápis robila a teda zrejme pokračovala v tom zápise, ktorý začal pán
B.. Žalobcovi boli predložené materiály rozhodcovského senátu, ktoré si preštudovala. Ona požiadala
riaditeľku o uvedenie dôvodov, prečo došlo k direktívnemu zrušeniu dodatku č. 1 v apríli roku 2023, na

ktoré neodpovedala.

59. Opätovne žiadala, aby uviedla aj dôvody prečo sa má pristúpiť k zmene pracovnej zmluvy, na
ktorú opätovne riaditeľka žalovaného neodpovedala. Následne žiadala, aby uviedla, prečo nechce
byť v kontakte s pracovníkmi, na čo povedala, že v zmysle pracovnej zmluvy je v kontakte so

zamestnancami, ako aj klientmi múzea na dennej báze mailom alebo telefonicky s tým, že riaditeľka
veľmi dobre vedela, že prestal s nimi komunikovať jeden zamestnanec, na čo upozorňovala z dôvodu,
že nie s dostatočným predstihom jej zaslal fotografické a písomné materiály, čím boli ohrozené
marketingové kampane múzea. Uviedla, že neskoré predkladanie týchto materiálov spomaľuje jej
činnosť a teda argumentovala tým, že je v kontakte so zamestnancami na dennej báze, avšak nemá

spätnú väzbu u daného zamestnanca.

60. Následne sa jej začali pýtať na jej zdravotný stav, teda či chce a môže pracovať, čo považovala za
nepatričné otázky, na čo riaditeľka reagovala spôsobom, že ona je oprávnená žiadať informácie o jej
zdravotnom stave. Svedkyňa to spochybňovala a obrátila sa na G. B. ako rezidenta GDPR, ktorý uviedol,

že sa riaditeľka má právo informovať o jej zdravotnom stave.

61. Vyzvala riaditeľku, aby dodržiavala etický kódex zamestnancov, kedy už reagovala riaditeľka
spôsobom, že žalobca sa mal dopustiť fyzického útoku. Jej pocity boli neopísateľné, nevedela o čom
hovorí, myslela si, že si poplietla udalosti, keďže dňa 13.06.2023 na ňu pán F. verbálne zaútočil, keď po

útoku túto skutočnosť oznámila pani O. a opýtala sa jej, či s tým niečo robila, povedala, že nie. V podstate
týmto bola ukončená akákoľvek komunikácia týkajúca sa zmeny jej pracovnej zmluvy. Ešte predtým
sa však žalobca dožadoval vysvetlenia, kedy malo dôjsť k tomuto útoku, kto bol tým zamestnancom,
či tam boli nejakí svedkovia, kedy bolo zo strany riaditeľky oznámené, že sa to dozvie neskôr. Ďalšia
debata sa v podstate viedla okolo uvedeného útoku, kde žalobca trval na dôslednom zápise otázok,

ako aj odpovedí, preto to aj určitý čas trvalo; ona opätovne vyzvala, aby bolo ukončené rokovanie jej
pracovnej záležitosti s tým však, že ako to bude takto v budúcnosti prebiehať, bude trvať na účasti svojho
právneho zástupcu. Vtedy začala pociťovať tlaky na hrudníku, začali jej tŕpnuť ruky a ústa, preto vstala
a povedala, že za takýchto nehumánnych okolností nebude v rokovaní pokračovať. Ponáhľala sa do
svojej kancelárie susediacej s kanceláriou, kde prebiehalo rokovanie. Cítila, nakoľko je silný astmatik,

že sa zrejme blíži astmatický záchvat; po pár sekundách zistila, že nemá kľúče, preto sa vrátila do
kancelárie, kde pracovné stretnutie prebiehalo, zaklopala, vzala kľúče a odišla preč. Keď sa vracala ku
kancelárii, začali jej opätovne tŕpnuť nohy, spadla, udrela sa a pamätá si, že bol pri nej pán B., spätne
však vie, že nemala na svojom zväzku kľúč, nakoľko zo strany štatutára jej nebol daný kľúč po výmene
zámkov, preto tento kľúč dal žalobca pánovi B..

62. Uviedla, že stretnutie za jej prítomnosti trvalo 40 minút a že v čase jej neprítomnosti nedošlo
k prečítaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom.63. Svedkyňa K. L. M. uviedla, že dňa 14.06. bola svedkom incidentu, v tom čase bola na pracovisku,
v kancelárii, kde pracuje ona, pani I. a pán F.. Pred 13. hodinou prišla ďalšia kolegyňa, pani Q.
s pracovnou záležitosťou za pánom F., po chvíli odišla. Ich kancelária č. XX má spoločnú predsieň

s kanceláriou, kde predtým sedel žalobca. Po odchode pána F., pár sekúnd po zabuchnutí dverí
bolo spoza dverí počuť krik, spoznali hlas pána C., ktorý kričal na pána F., počuli vulgárne nadávky
a buchnutie dverí. Následne prišiel do ich kancelárie pán F., ktorý hľadal pána F., keďže tento v kancelárii
nebol, čakal ho. Po chvíli sa vrátil pán F., ktorý povedal, že ho pán C. slovne napadol, vulgárne mu
nadával, vyhrážal sa mu zabitím a tiež naňho fyzicky zaútočil. V tom čase bola atmosféra na pracovisku

napätá,pánC.sasprávalvočizamestnancomarogantne,povýšenecky,bolnáladový.Potomtoincidente
sa situácia ešte zhoršila. Nepočula všetky slová, ktoré boli obsahom rozhovoru medzi pánom F. a pánom
C., vie, že pán C. povedal F., vypadni do pi..., potom, to čo si jej povedal, na to pán F. reagoval, ukľudni
sa a pán C., že sa neukľudní, neupokojí. Keďže s pani I. sedia oproti sebe, vystrašene sa na seba
pozreli, zostali sedieť, počuli, že je to hádka, konflikt, agresívny krik. Po príchode pána F. bolo vidno, že je
vyvedený z miery a rozrušený. Povedal, že pán C. ho slovne vulgárne napadol, vyhrážal sa mu zabitím,

došlo aj k fyzickému útoku a že malo k nemu dôjsť v priestore dverí kancelárie pána C.. Informáciu
o incidente sa rozhodli zaznamenať v časovej chronológii, nakoľko to mali čerstvo v pamäti v prípade,
ak by prebehlo nejaké spätné prešetrovanie udalostí zo strany zamestnávateľa. Po príchode žalobcu
po jeho dlhodobej práceneschopnosti bola atmosféra na pracovisku napätá a nepríjemná, žalobca sa
správal povýšenecky, arogantne, zadával nezmyselné úlohy, ktoré potom zmenil a následne na nich

netrval. Nakoľko každý zamestnanec mal plán práce, bolo to zbytočné. Ďalej uviedla, že ona osobne
podnet alebo sťažnosť na žalobcu nepodávala, vie, že to riešili členovia výboru slovne a už aj z toho
plynulipotomďalšiekonflikty.VčaseuvedenéhoincidentukričalpánC.napánaF.,vulgárnemunadával,
pán F. nekričal, hovoril iba dôrazne, pokojne. Celý incident trval možno 3 až 5 minút. Vie, že to bolo okolo
jednej, presný čas si nepamätá, ale kolegyňa I. o tom čo sa stalo poslala domov smsku, teda vie presný

čas. Následne sa vyjadrovala k popisu dvier kancelárie, k osobám ďalších kolegov, ktorí mali počuť
uvedený konflikt ako pani J., pani Q. a pani B. s tým, že pán F. po incidente zrejme išiel do kuchynky
umyť si šálku. Potom ako pán F. im porozprával o incidente, pokračovala v práci, keďže mala službu,
sprevádzala návštevníkov a preto išla do vstupenkovej miestnosti. Uvedenú skutočnosť v čase incidentu
nemohli oznámiť, keďže nebola prítomná ani riaditeľka, ani je zástupkyňa. Písomnú informáciu spísali

až 16.06., keďže pani I. dňa 15.06. nebola v práci a ona mala službu. Mali informáciu, že oznámenie
o incidente spísal aj pán F.. Nepočula čo povedal pán F. pánovi C., keď za ním prišiel; informáciu po
spísaní odniesli na sekretariát, nevie, či tam bola riaditeľka prítomná, ale dali uvedené oznámenie na
podateľňu s tým, že zrejme to prevzala pani J.. Následne sa vyjadrovala k tomu, že dvere do vchodu
z komunikačnej chodby boli v čase incidentu otvorené, s tým, že žalobca sa k nej mal správať arogantne

a povýšenecky po svojom návrate z dlhodobej neprítomnosti od septembra roku 2022.

64. Svedkyňa A. A. I. uviedla, že od roku 2018 pôsobí u žalovaného ako regionálny historik. Dňa
14.06.2023 bola na pracovisku v kancelárii č. XX s kolegyňou M. a pánom F.. Do kancelárie prišla pani
Q. poradiť sa v pracovnej záležitosti s pánom F. a po jej odchode sa pán F. postavil, odišiel z kancelárie,

zatvoril dvere a nepovedal kde ide. Spoza dverí počuli krik, s kolegyňou M. sa zľakli, spoznali hlas pána
C., keďže ich kancelárie majú spoločnú predsieň. Pán C. vulgárne pánovi F. vynadal do pi..., počuli
buchot dverí a potom ešte pána F., ktorý hovoril, aby sa pán C. ukľudnil. Potom ako dvere buchli, pán
F. sa do kancelárie hneď nevrátil. Prišiel do kancelárie pán F., zisťoval prítomnosť pána F. keď tam
nebol, povedal, že ho počká. Po pár minútach sa pán F. vrátil a povedal čo sa stalo; teda, že ho pán

C. vulgárne a fyzicky napadol. Veľmi sa zľakla, necítila sa na pracovisku bezpečne, preto to napísala
svojej mame na messenger. Po nejakom čase si pamätá, že odišla na sekretariát, koľko času uplynulo
uviesť nevie. Pani J. na sekretariáte sa jej opýtala, že čo sa stalo, keďže počuli krik. Na druhý deň mala
lekárske voľno, do práce prišla 16.06., kedy s kolegyňou spísali správu o incidente. Dňa 20.07.2023
bola prítomná na prerokovaní incidentu ako zástupca odborov, keďže pôsobila ako tajomník odborovej

organizácie SLOVES, bol tam prítomný pán B., pani J., pani M., pán F.. Na tomto stretnutí bol vypočutý
pán F., spomínal aj poradu 13.06., ktorej sa ona osobne nezúčastnila, keďže na pracovisku prítomná
nebola. Vyjadrovala sa osobne k tomu čo počula s tým, že to počuli aj iní zamestnanci. Vyjadrovala
sa aj pani J.. Dňa 27.07.2023 prišla na pracovisko o 10. hodine, išla hneď do kancelárie poverenej
riaditeľky, kde prebiehalo stretnutie, malo ísť o personálny pohovor s pani C., kde malo dôjsť k zmene

jej práce z home office na prácu na pracovisku. Pani C. si vyžiadala prítomnosť pána C. a pani riaditeľka
prítomnosť pani O.. Tento personálny pohovor, keďže nedošlo k dohode, poverená riaditeľka ukončila
a začal sa pohovor s pánom C. v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru. Pani riaditeľka
oznámila, že má pripravený pre pána C. text okamžitého skončenia pracovného pomeru, s tým, žeho začala čítať, pán C. počas čítania sa voči riaditeľke správal povýšenecky, arogantne a ironicky. Po
dočítaní uvedený text posunula pánovi C., ktorý listinu zobral do ruky a po výzve na podpis uviedol,
že nič preberať a podpisovať nebude. V tom čase bola tam prítomná ona, pani riaditeľka, pani O., pán

B., pani C. a pán C.. Prvá z kancelárie vyšla pani C., potom aj pán B., ktorý sa vrátil s tým, že pani C.
je zle. Pani O. z pevnej linky zo sekretariátu zavolala zdravotnú službu. Vie, že potom odišiel pán C.
a pokiaľ vie, volali zdravotnú službu ešte raz z mobilného telefónu. Z počutia vie, že následne zdravotná
služba prišla a zobrala pani C.. Ona po celý čas ostala v kancelárii s poverenou riaditeľkou. Keďže pán
C. neodovzdal kľúče na príkaz poverenej riaditeľky, zapečatili depozitár a 2 miestnosti v múzeu. Pokiaľ

ide o incident, počula pána C., ktorý povedal pánovi F., že čo si dovoľuje k jeho žene, že s ním nikam
nepôjde; poznámku pána C. vypadni do pi... a následne buchot dverí. Po príchode pán F. roztraseným
hlasom popísal celý incident, teda, že ho pán C. vulgárne a fyzicky napadol a že sa mu vyhrážal zabitím.
Povedal aj dôvod prečo za ním išiel, s tým, že mali ísť spolu na služobnú cestu po dedinách v okrese
Snina, ktorú zrušil. Uviedol, že pán C. na neho išiel päsťami, že on sa bránil tým, že pán F. nemal
vstúpiť do kancelárie, ale malo sa to stať v priestore medzi kanceláriou a predsieňou. Od času, kedy

vstal a odišiel z kancelárie ubehlo asi 5 minút, keďže mame písala správu o 13:06 hodine. Ďalej uviedla,
že je právoplatnou členkou výboru, tajomníčkou základnej odborovej organizácie SLOVES s tým, že
predsedom bol pán C. a hospodárom pán C.. Bol spor, kto je právoplatným výborom základnej odborovej
organizácie s tým, že ona bola v mesiacoch február a marec 2023 PN.V čase jej práceneschopnosti jej
prišlo oznámenie, že je odvolaná z funkcie s tým, že bol založený nový výbor s predsedom, pánom B.,

tajomníkom pani C. a hospodárom pánom F.. Rozhodcovský senát SLOVES rozhodol, že právoplatným
výborom základnej odborovej organizácie je pôvodné zloženie. Rozhodnutie rozhodcovského senátu
bolo doručované pánovi B. a pánovi C.. Z ich strany žiaden podnet na rozhodcovský senát podávaný
nebol. Pokiaľ ide o pracovný pohovor s pani C., táto po príchode žiadala vysvetlenie, prečo je tam
prítomná ona (svedkyňa I.) na čo jej riaditeľka odpovedala, že si vyžiadala jej prítomnosť. Bol vyhotovený

záznam z personálneho stretnutia, ktorý vyhotovoval pán H. B.. Pán C. prišiel na stretnutie asi po
5 minútach, teda asi o 10:05 hodine, ktorý žiadal vysvetlenie, prečo opätovne je tam prítomná ona,
kedy pani M. odpovedala, že si ju vyžiadala ako zástupcu odborov a predložila pánovi C. rozhodnutie
rozhodcovského senátu. Následne sa začal prejednávať dodatok ku zmluve pani C.. Celý priebeh
personálneho pohovoru spisoval pán B.. Následne pani M. oznámila, že má pripravený text okamžitého

skončenia pracovného pomeru s pánom C., celý text začala čítať tak ako už uviedla. Pán C. sa správal
povýšenecky, mal voči riaditeľke ironické poznámky, po dočítaní textu posunula listinu pánovi C. na
prevzatie a podpis. Personálny pohovor ukončila pani M. po tom ako pani C. si vyžiadala prítomnosť
právnika. Pani C. bola prítomná pri čítaní celého dokumentu a to aj v čase, keď pani poverená riaditeľka
uvedený text predložila pánovi C. na prevzatie a podpis. V tom čase sa nesťažovala na zdravotné

problémy,odišlazkancelárie,následnesavrátilapokľúčeavtedysazačalasťažovaťnasvojezdravotné
problémy. Po tom ako pani C. odišla, aj pán B. odišiel z kancelárie. V kancelárii po druhom odchode
pani C. ostala ona, riaditeľka M., pani O. a pán C.. Potom sa pán B. vrátil s tým, že pani C. je zle,
vtedy z kancelárie odišiel pán C. s pani O.. Nepamätá si presne čas, len vie, že podpisovala, že žalobca
odmietol prevziať a podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru.

65. Žalobca sa počas celého svojho pôsobenia správal nátlakovo, povýšenecky, báli sa chodiť do práce,
správal sa voči nim ponižujúco aj pred návštevníkmi s tým, že jeho správanie vykazovalo známky
mobingu a bossingu a to duplicitným zadávaním úloh, nerovnosťou medzi zamestnancami a to tým, že
samostatní odborní zamestnanci boli povinní vypracovať týždenné práce, to znamená s kvantifikáciou

každej hodiny čo robili. Pokiaľ išlo o čítanie odbornej literatúry, vyžiadal si to kvantifikovať koľko strán
prečítali s výnimkou pani C., ktorá taktiež mala postavenie samostatného odborného zamestnanca.
Na správanie žalobcu spracovali sťažnosť na Prešovský samosprávny kraj, nakoľko aj zo strany
zamestnancov na výbor boli predkladané sťažnosti na osobu žalobcu. Vie, že sa to riešilo niekedy
v mesiaci január 2023, ale nakoľko v priebehu mesiaca február, marec 2023 bola PN, nemá informácie

o vybavení tohto podnetu. Zároveň mala informáciu o ďalšom nevhodnom správaní žalobcu voči pánovi
C., ktorý sa taktiež vyhrážal zabitím niekedy v novembri 2022. V ten deň bola v práci, malo prebehnúť
stretnutie výboru s pánom C.. Pán C. pred koncom pracovnej doby zavolal s tým, že zrušil uvedené
stretnutie a oznámil, že pán C. sa mu vyhrážal zabitím. Vtedy ona spolu s pánom C. a pánom C. išla
túto skutočnosť oznámiť. Akým spôsobom oznámenie vybavené bolo, informáciu nemá. Svedkyňa sa

následne opakovane vyjadrovala k priebehu celého incidentu dňa 14.06.2023 a na základe opakovane
kladených otázok zo strany právneho zástupcu žalobcu, ako aj popisu dverí ich kancelárie. Ďalej uviedla,
že pán F. po príchode do kancelárie im celý incident popísal sám. V tom čase uvedenú situáciu neriešili,
boli roztrasené s kolegyňou, riešili to až 16.06.2023, keďže deň predtým na pracovisku nebola. Nakoľkoriaditeľka, ani zástupkyňa riaditeľky na pracovisku neboli, rozhodli sa spísať s pani M. správu o incidente.
Vedela, že správu o incidente spísal aj pán F., ale kedy, o tom informáciu nemala. Strach zo žalobcu mala
aj v čase, kedy pôsobil ako riaditeľ, preto túto skutočnosť neriešila, rozprávala o tom len s poverenou

riaditeľkou M.. Opísala len svoj strach, ale žiadnu nápravu nežiadala. Obsah informácie o incidente
nekonzultovali s pánom F., ani ho o tom neinformovali.

66. Na stretnutí dňa 20.07.2023 bola v pozícii tajomníka SLOVESu, predmetom uvedenej porady bola
informácie pána F. o incidente na pracovisku. Bola tam prítomná ona, poverená riaditeľka, pán B., pani J.

a pán F.. Na tejto porade informovala ona osobne čo počula o incidente a následne pani J. informovala,
že počula krik. Zároveň uviedla, že v súvislosti so zisťovaním uvedeného objektívneho stavu v tejto
skutočnosti nebol vypočutý pán C., keďže ona osobne sama počula priebeh incidentu, nadávky pána C.
na adresu F., preto jeho vypočutie nepovažovala za potrebné. Prečo na uvedenom preverení skutočností
nebola vypočutá pani M. uviesť nevedela, teda či bola na pracovisku, ona osobne bola pozvaná zo
strany pani riaditeľky. Zároveň sa bála osoby pána C., o svoju bezpečnosť a preto ani nepovažovala

za vhodné vypočutie pána C..

67. Na porade dňa 27.07.2023 bola prítomná ako zástupca odborov SLOVES, o tejto porade bola
informovaná zo strany riaditeľky, v čase príchodu do práce, vie, že predmetom porady bolo personálny
pohovor s pani C., k tomuto žiadne podklady jej predložené neboli. Takýchto pracovných pohovorov

sa spravidla zúčastňoval predseda odborov, bolo to prvý krát keď tam bola ona prítomná. Skutočnosť
prečo sa tohto pohovoru nezúčastnil pán C. osobne nezisťovala, ale vedela, že bol na pracovisku,
keďže sa s ním stretla pred kaštieľom v čase jej príchodu do práce. Pohovor s pani C. začal okolo
10. hodiny, trval asi 30 minút, zápis z pohovoru osobne videla a podpisovala ho. S týmto zápisom
boli oboznámení všetci prítomní, ktorí ho súčasne podpisovali. Pani riaditeľka pracovný pohovor s pani

C. ukončila s tým, že nedošlo k uzatvoreniu dodatku k pracovnej zmluve a oznámila, že pristupuje
k pracovnému pohovoru s pánom C. a že má pripravený dokument okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Osobne vedela, že predmetom tejto porady bude aj uvedený pracovný pohovor. Ani v tomto
prípade jej podklady v súvislosti s poradou k pracovným záležitostiam pána C. predložené neboli, ale
tieto dokumenty videla, nakoľko sedela vedľa riaditeľky. Následne sa vyjadrovala k celému priebehu

pracovného pohovoru so žalobcom s tým, že uvedená porada trvala možno 15 až 20 minút. Odmietnutie
podpisu pána C. podpisovala ona, pán B. a pani M.. Zároveň uviedla, že záznam z pohovoru s pánom
C. sa nevyhotovoval, ale dôvod jeho nevyhotovenia uviesť nevedela. Súčasne potvrdila, že odmietnutie
prevzatiaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerupísomnenepotvrdzovalaH.O..Pokiaľideopodnet
v súvislosti s bossingom alebo mobingom zo strany žalobcu, vedela, že jeho prešetrovanie prebiehalo

v čase jej práceneschopnosti, výsledok jej oznámený nebol. Po návrate do práce zistila, že sa žiadne
také správanie zo strany žalobcu nezistilo.

68. Svedkyňa G. A. J. uviedla, že v deň incidentu 14.06.2023 bola prítomná na pracovisku, zo svojej
kancelárie počula krik a zvýšené hlasy a až po príchode kolegyne A. I. zistila, že malo dôjsť k potýčke

medzi žalobcom a pánom F.. Jej kancelária sa nachádza vedľa kancelárie sekretariátu. Počula iba krik,
obsah slovnej potýčky nepočula a taktiež nevedela identifikovať hlasy. Uviedla, že bola osobne prítomná
pri prejednaní incidentu zo dňa 14.06.2023, na ktorom pán F. uviedol, že dňa 14.06.2023 išiel za pánom
C. v súvislosti s pracovnou cestou s tým, aby sa dohodli kedy tam pôjdu. Pán C. mal naňho zaútočiť
fyzicky, ako aj slovne.

69. V súvislosti s uvedeným incidentom do podacej knihy ešte zapisovala oznámenie o incidente zo
strany pána F. a list pani M. a I., ktoré sa k tomuto incidentu vyjadrovali.

70. Pri prejednaní uvedeného incidentu bola prítomná ona, poverená riaditeľka, pani I., pán F.. Spisoval

sa záznam z uvedeného stretnutia a to vyjadrenie pána F. a pani I., ku ktorému boli pripojené aj ich
oznámenia. Záznam z uvedeného stretnutia vyhotovoval G. B. priamo na tomto stretnutí a na konci
stretnutia došlo k jeho podpísaniu.

71. Svedkyňa H. G. O. uviedla, že v rozhodnom období pôsobila ako zástupca povereného riaditeľa; o

incidente sa dozvedela po návrate na pracovisko z dovolenky. O tomto incidente bola informovaná zo
strany pána F., ako aj ďalších kolegov. Osobne sa zúčastnila pracovného pohovoru s pani C., ktoré sa
uskutočnilo 27.07.2023 v súvislosti so zmenou jej pracovnej zmluvy, teda či bude naďalej pracovať z
domu alebo priamo z pracoviska. Pani C. pri tomto sedení požiadala o prítomnosť manžela a po jehopríchodevyhlásila,žeužďalejnebuderozprávaťbezprítomnostiprávnika.Následnepoverenáriaditeľka
pani M. vyzvala žalobcu, aby zotrval a prečítala mu okamžité skončenie pracovného pomeru.

72. Uviedla, že na jednaní bola prizvaná zo strany poverenej riaditeľky, nepamätá si, či bol robený
záznam z uvedeného jednania, taktiež si nepamätala, či podpisovala nejakú listinu z uvedeného
jednania. Jej vyjadrenia boli značne rozporné, keďže najprv uvádzala, že pri samotnom pracovnom
pohovore so žalobcom už jeho manželka prítomná nebola, neskôr uvádzala, že si na to už nepamätá.
Taktiež bola rozporná jej výpoveď na otázku, či zo strany poverenej riaditeľky bolo v čase pohovoru

so žalobcom prečítané celé okamžité skončenie pracovného pomeru alebo len jeho časť, kedy najprv
uviedla, že si to nepamätá, neskôr už uvádzala, že poverená riaditeľka okamžité skončenie pracovného
pomeru dočítala a odovzdala listinu na opačnú stranu stola a následne opätovne uvádzala, že si na to
nepamätá.

73. Pokiaľ ide o samotný akt doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že tento

realizovalapoverenáriaditeľkaM.stým,žežalobcalistinuprevzalavrátilspäťnastôlstým,žemedzitým
už prebiehali záležitosti týkajúce sa pani C. v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu, avšak na
rovnakú otázku zo strany právneho zástupcu žalovaného už uviedla, že má pocit, že uvedenú listinu
zobral do ruky, položil na stôl s tým, že kanceláriu, kde sa uskutočňoval personálny pohovor opustil
po prečítaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale v akom časovom rozpätí z personálneho

pohovoru odišiel si už nepamätá.

74. V deň konania pracovných pohovorov mala informáciu iba o pracovnom pohovore s pani C., ale
o pracovnom pohovore so žalobcom v súvislosti s jeho okamžitým skončením pracovného pomeru
informovaná nebola s tým, že bola postavená pred hotovú vec. Zároveň uviedla, že nikto jej listinu za

účelom potvrdenia odmietnutia prevzatia skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu nepredložil.

75. Svedok A. E. C. uviedol, že v rozhodnom období pôsobil ako predseda základnej odborovej
organizácie SLOVES s tým, že o incidente bol oboznámený zo strany členov výboru, v konkrétnom
prípade A. I., ktorá bola aj prítomná na jeho prerokovaní dňa 20.07.2023. Dňa 27.07.2023 bol prizvaný

na prejednanie zo strany poverenej riaditeľky M., ktoré sa začalo o deviatej hodine, pričom predtým mu
bola doručená listina o okamžitom skončení pracovného pomeru s A. C. z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny v súvislosti s incidentom, ktorý sa mal stať pred jeho kanceláriou medzi ním a pánom
F.. V súvislosti s prejednaním si prečítal listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru. Zo strany
pani poverenej riaditeľky bol informovaný o tom, že sa chystá okamžite skončiť pracovný pomer, bola

spísaná zápisnica, ktorú podpísal a následne bol informovaný o tom, že došlo k okamžitému skončeniu
pracovnéhopomeru.OpriebehuincidentusadozvedelzlistinnýchdokumentovE.F.,akoajA.I.aL.M.a
súčasne o tom bol informovaný aj v súvislosti s jeho osobným prejednaním dňa 20.07.2023. Pozvanie na
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru dostal večer deň predtým a prílohou uvedenej
pozvánky bola aj listina okamžitého skončenia pracovného pomeru. Následne sa vyjadroval k svojmu

vzťahu voči žalobcovi s tým, že takého človeka ako žalobca nikdy nestretol a ľutuje, že niekedy ho stretol.
V čase jeho pôsobenia ako štatutárneho zástupcu dostal okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktorému predchádzalo jednanie výboru odborovej organizácie v roku 2022, v súvislosti so správaním
sa žalobcu v čase jeho pôsobenia ako štatutárneho zástupcu, ktoré javilo známky bossingu a mobingu.
Dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru boli okolnosti, že mal neoznačené zbierkové predmety,

ako aj zlý stav zbierkových predmetov a súčasne nesprávne vedenú ich evidenciu. V súvislosti s
okamžitým skončením pracovného pomeru podal žalobu, ako aj antidiskriminačnú žalobu a oba spory
boli ukončené zmierom s účinnosťou od 16.08.2023. Problémy s osobou žalobcu ako štatutára nastali
hlavne po jeho návrate, počas dlhodobej neprítomnosti po smrti jeho syna zadávaním nezmyselných
úloh,kontrolovanímplneniaúloh,spracovávanímtýždennýchplánovpráceapodobne.Okrempracovnej

oblasti bol so žalobcom konfrontovaný aj v osobnej rovine, kedy sa môže domnievať, že boli na
neho podané 2 rovnaké anonymné podpisy. Jeden podpísaný, v ktorom mala byť prešetrovaná jeho
mimopracovná umelecká činnosť a potom bolo na neho podané trestné oznámenie za krivé obvinenie,
ohováranie v súvislosti s tým, že mal oznámiť, že na zasadnutí výboru SLOVES sa mu mal vyhrážať
zabitím. Zo strany členov výboru, teda jeho, pani I. a pána A. C. bol podaný na zriaďovateľa -

Prešovský samosprávny kraj podnet na osobu žalobcu ako štatutárneho zástupcu, ktorého správanie
vočizamestnancomvykazovaloznámkymobinguabossingu,ktoréhoobsahomboliopakovanékontroly,
zadávanie nezmyselných úloh, presúvanie termínov, nerovnaký prístup k zamestnancom rovnakého
postavenia, ako aj jeho arogantné správanie. Odpoveď na vybavenie podnetu bola taká, že nebolomožné zaujať jednoznačný postoj zo strany Prešovského samosprávneho kraja, avšak následne došlo
k odvolaniu žalobcu ako štatutára. Sám podal trestné oznámenie voči konaniu žalobcu, ktorý sa mu mal
vyhrážať zabitím, avšak o spôsobe vybavenia tohto trestného oznámenia informáciu nemal.

76. Podľa žalobcu bola vec postúpená na prejednanie priestupku, ktoré bolo zastavené. Pokiaľ išlo o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nešlo o rozhodnutie výboru, ale o prítomnosť
zástupcu na prerokovaní tohto pracovnoprávneho úkonu, ktorého je sa oprávnený zúčastniť ako
zástupca odborovej organizácie. Nevie, aký je štandardný postup pri takýchto úkonoch pri žalovanom,

ale vie, že žiadosť o súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru vo vzťahu k jeho osobe
bol predložený v listinnej podobe, pokiaľ ide o samotné skončenie pracovného pomeru žalobcu, v
elektronickej podobe mu bola doručená pozvánka a v deň prerokovania aj listinná forma žiadosti o toto
prerokovanie.Považovalzapostačujúcelistinyainformácie,ktorémalovýpovediachosôb,ktorépriebeh
incidentu počuli.

77. V súvislosti s prerokovaním žiadosti nebolo vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
zostranyodborovejorganizácievyslovenéakopozitívne,takajnegatívnestanovisko.Včase16.07.2023
prebiehalo telefonické rokovanie výboru v súvislosti s uvedeným incidentom, o ktorom bol spísaný zápis
dňa 16.07.2023.

78. Svedkyňa P. Q. uviedla, že v čase incidentu bola na pracovisku a na sekretariáte počula zvýšené
hlasy, nič iné nevidela. Pokiaľ ide o intenzitu uvedeného rozhovoru, išlo o intenzitu hraničiacu s krikom,
avšak nedokázala identifikovať komu tie hlasy patrili a aké slová uvedenej komunikácie boli. Až
dodatočne sa od kolegov dozvedela, že malo ísť o incident medzi žalobcom a pánom F..

79. Svedkyňa R. B. uviedla, že v čase incidentu obedovala v kuchynke, počula nejaké hlasy, krik, ktoré
nevedela identifikovať, myslela si, že sa niekto háda pred kaštieľom. Až následne sa dozvedela, že malo
ísť o konflikt medzi pánom C. a pánom F. s tým, že sa mali v kancelárii hádať. Nemá informácie o tom,
že by sa so žalobcom mal skončiť pracovný pomer, dozvedela sa to až po daní výpovede.

80. Svedok A. F. uviedol, že o incidente medzi pánom C. a pánom F. sa dozvedel o 2 dni neskôr a aj tieto
informácie mal sprostredkované od pán F., ktorý iba v vravel, že pán C. ho napadol, ďalej to však neriešil.

81. Nepamätal si, či v čase incidentu bol na pracovisku . Kanceláriu má na poschodí a tak ako už uviedol
o incidente sa dozvedel o 2 dni neskôr.

82. Žalobca súdu predložil listinu, konkrétne odpoveď žalovaného na jeho žiadosť o informácie zo dňa
25.09.2023, ktorou sa dožadoval predloženia záznamu z pracovných pohovorov zo dňa 27.07.2023,
na ktorú žalovaný reagoval, aby špecifikoval, aký zápis má na mysli, teda či zápis zo stretnutia s jeho
manželkou alebo v súvislosti s jeho okamžitým skončením pracovného pomeru.

83. Zároveň súdu zo strany žalovaného bola predložená zápisnica zo zapečatenia priestorov depozitu a
kancelárie žalobcu po okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.07.2023, z ktorého vyplýva,
že dňa 27.07.2023 o 10:30 hodine bolo žalobcovi odovzdané za účasti svedkov okamžité skončenie
pracovného pomeru s tým, že poverená riaditeľka prečítala obsah a dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ktoré žalobca odmietol prevziať. Z odpovede na podnet manželky žalobcu v
súvislosti s jej pracovným pohovorom dňa zo dňa 27.07.2023 zo strany Inšpektorátu práce Prešov zo
dňa 22.09.2023 vyplýva, že inšpektori práce spísali so svedkami uvedenej udalosti zápisnice o podaní
informácie, konkrétne s G. N. M., s referentom G. H. B. a A. A. I. s tým, že uvedené stretnutie za
účasti vyššie uvedených osôb trvalo cca 10 minút, pričom do tejto doby malo stretnutie pokojný priebeh.

Následne si pani C. vyžiadala prítomnosť pána C., ktorý prišiel na stretnutie spolu s PhDr, G. O., ktorá
jej zástupkyňou riaditeľky. Po príchode žalobca žiadal vysvetlenie prítomnosti A. A. I. na stretnutí. Od
toho momentu sa neriešil dodatok k pracovnej zmluve pani C., ale riešili sa iné záležitosti, hlavne veci
súvisiace s odborovou organizáciou. A. M. sa snažila o upokojenie situácie, aby sa pokračovalo v
pokojnom duchu. Počas stretnutia sa pani C. dožadovala ďalšieho stretnutia za účasti svojho právneho

zástupcu a tento deň k dohode, čo sa týka zmeny pracovnej zmluvy pani C. nedošlo. Zo stretnutia pani
C. odišla v čase, keď A. M. riešila pracovné záležitosti týkajúce sa pána C.. Z podaných informácií vedia,
že sa pani C. zúčastnila stretnutia cca 45 minút.84. Podľa § 68 ods. 1-3 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023,
(1)Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so

zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so
zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s
osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa
osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s
výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke z dôvodov
uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

85. Podľa § 70 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023, okamžité skončenie pracovného pomeru
musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému
účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

86. Podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023, výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich

pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

87. Podľa § 79 ods. 1-5 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023,

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi

v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov

primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného
predpisu.

(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný

pomer skončiť.
(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

88. Podľa § 81 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023,

Zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.
89. Podľa § 118 ods. 1-4 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023,
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových
cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,

daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k
nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

(3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri
príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení
alebo zo sociálneho fondu.
(4) Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi
za prácu pri príležitosti

a) obdobia letných dovoleniek,
b) vianočných sviatkov.

90. Podľa § 129 ods. 1-3 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023,
(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho

mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením
dovolenky.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom

výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

91. Podľa § 132 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú
rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť,
výplatu a vykonávanie zrážok.

92. Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce v znení účinnom k 27.07.2023,
(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu

nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná.
Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti napracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje

priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť

priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

93. Podľa § 1 ods. 1 a 4 zákona č. 552/2003 v znení účinnom k 27.07.2023,
(1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo

verejnom záujme.
(4) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak.

94. Podľa § 8 ods. 1-3 zákona č. 552/2003 v znení účinnom k 27.07.2023,

(1) Zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by

mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom
záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení
pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci
zamestnanec, ak osobitný predpis7) neustanovuje inak,

d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov,
e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech
alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí
aj po skončení pracovného pomeru,
f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce

zamestnávateľa,
g)oznámiťnadriadenémuvedúcemuzamestnancovi,prípadneorgánučinnémuvtrestnomkonanístratu
alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa,
h) oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

(2) Zamestnanec nesmie
a) vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k
vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť,
b) sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk
1. so štátom,

2. s obcou,
3. s vyšším územným celkom,
4. so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,
5. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou
obcou,

6. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou
vyšším územným celkom alebo
7. s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej
republiky, obce alebo vyššieho územného celku;
to neplatí, ak takáto činnosť vyplýva zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme,

c) požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo
iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo iné
výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo
zamestnávateľom,d) nadobúdať majetok od štátu, obce alebo vyššieho územného celku inak ako vo verejnej súťaži alebo
vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis neustanovuje inak,13) s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný
celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na osoby blízke zamestnancovi,

e) používať symboly spojené s výkonom práce vo verejnom záujme na osobný prospech,
f) zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení výkonu týchto
prác,
g) poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.
(3) Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 písm. c) sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej

protispoločenskej činnosti.13aa)

95. Podľa § 4 zákona ods. 1-8 č. 553/2003 v znení účinnom k 27.07.2023,
(1) Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je
a) tarifný plat,
b) osobný plat,

c) príplatok za riadenie,
d) príplatok za zastupovanie,
e) osobný príplatok,
f) platová kompenzácia za sťažený výkon práce,
g) príplatok za prácu v krízovej oblasti,

h) príplatok za zmennosť,
i) príplatok za výkon špecializovanej činnosti,
j) kreditový príplatok,
k) výkonnostný príplatok,
l) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za vedenie služobného

motorového vozidla,
m) príplatok za praktickú prípravu,
n) príplatok za prácu v noci,
o) príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,
p) príplatok za prácu vo sviatok,

r) plat za prácu nadčas,
s) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
t) odmena,
u) príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi,
v) príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného

prostredia,
w) rozdiel podľa § 32f ods. 13,
x) príplatok za profesijný rozvoj.
(2) Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa odseku
1 patrí náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri

zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa §
22 náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(3) Plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje náhrada
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní
opatrení v období krízovej situácie, náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo

verejnom záujme v zahraničí a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov v
súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné a cestovné náhrady.
(4) Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods.
6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až
j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa

§ 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.
(5) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a.
(6) Ak ide o zamestnanca, ktorému sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 14a, funkčný plat
na účely tohto zákona je súčet funkčného platu podľa odseku 4 alebo osobného platu podľa odseku
5 a priemerného výkonnostného príplatku. Priemerný výkonnostný príplatok je suma rovnajúca sa

mesačnému priemeru výkonnostných príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(7) Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri
uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.(8) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej
zmluvy alebo vnútorného predpisu. Ak zamestnancovi vykonávajúcemu funkciu štatutárneho orgánu

alebo člena štatutárneho orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, patrí mu počas poberania
platuposlancaNárodnejradySlovenskejrepublikyplatpodľaprvejvetynajviacvsumeminimálnejmzdy.

96. Podľa § 29 zákona ods. 1-4 č. 553/2003 v znení účinnom k 27.07.2023,

(1) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1,
obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.
(2) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1,
obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4
ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v
čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3) Ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z
priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním
súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku
na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z
príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci,

za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.
(4) Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní
ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 až 4, § 119 ods. 2, § 120 až 122, §
122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135
Zákonníka práce.

97. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01.11.1985 v pozícii samostatný historik a zároveň do 20.03.2023 bol štatutárnym
zástupcom žalovaného, kedy bol odvolacím dekrétom zriaďovateľa z funkcie riaditeľa odvolaný (č.l. 56).

98. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 27.07.2023 okamžite skončil pracovný pomer
sožalobcomprehrubéporušeniepracovnejdisciplínystým,žedňa14.06.2023malfyzickyakoajslovne
napadnúť pred dverami svojej kancelárie kolegu E. F., ktorý za ním prišiel v súvislosti s uskutočnením
ich spoločnej pracovnej cesty. Žalovaný konštatoval, že porušil povinnosti v zmysle článku 7 bodu 2
písm. a) a f) Pracovného poriadku. Pri rozhodovaní o kvalifikácii intenzity porušenia pracovnej disciplíny

prihliadol na to, že správaním žalobcu sú narušené vzťahy na pracovisku, viacerí zamestnanci majú z
neho strach a obavy a odmietajú ďalšiu spoluprácu s ním.

99. V súlade s ust. § 68 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba
výnimočne, v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) iba ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

100. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
preto súd vždy individuálne tieto skutočnosti skúma v závislosti od všetkých okolností konkrétneho
prípadu.

101. Iba porušenie pracovnej disciplíny závažným hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil.
Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a

v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v
úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje osoba
zamestnanca, funkcia, ktorú vykonáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob

a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia, v ktorej ku porušeniu došlo, ako aj
dôsledky pre zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených zákonných kritérií je rámcom
objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018- 8Cdo 86/2018).102. Zákonník práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa upravuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru pre jeho účastníkov by sa tento dôvod skončenia pracovného pomeru mal v
praxi uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Aj v zmysle ustálenej judikatúry okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé
od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas
výpovednej doby (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/122/2015, 5Cdo/95/2009, 3Cdo/173/2006,

3Cdo/12/2008, 3Cdo/218/2007).

103. Charakter a ani druhy jednotlivých situácii nemohlo paušalizovať. Dalo by sa uvažovať, že za
takejto situácie možno považovať prípady, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca
je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca ohrozuje
život a zdravie zamestnancov, prípadne negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na

pracovisku alebo ak hrozí, alebo je spôsobená škoda veľkého rozsahu. Čo možno považovať za
závažné porušenie pracovnej disciplíny závisí od posúdenia zamestnávateľa; stupeň intenzity porušenia
pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a tiež prihliada aj na osobu zamestnanca. Podľa názoru súdu I.
inštancie, v zásade je možné konštatovať, že porušením pracovnej disciplíny je aj fyzický alebo verbálny

útok zamestnanca voči inému spoluzamestnancovi, (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn.
21Cdo/896/2008 zo dňa 07.04.2009).

104. Pri hodnotení dôkazov súd postupoval v súlade so závermi nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS
86/2020 zo dňa 08.09.2020, z ktorých vyplýva, že aj napriek ústavnej zásade voľného hodnotenia

dôkazov nemôže všeobecný súd bez náležitého odôvodnenia uveriť a stotožniť sa s jedným dôkazom
(konkrétnymi svedeckými výpoveďami) a bez ďalšieho neuveriť a odmietnuť iné dôkazy (iné svedecké
výpovede). Všeobecný súd je povinný zistiť procesnú správnosť v konaní, k čomu má slúžiť práve
dokazovanie.

105. Ochrana zamestnancov má navyše aj ústavnoprávnu dimenziu v čl. 36 písm. b) Ústavy SR a
konkrétne ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Základné práva a slobody sa pritom
neuplatňujú len voči štátnym orgánom, ale aj v horizontálnych vzťahoch, keď pôsobia sprostredkovane
prostredníctvom podústavného práva, ktoré prežarujú (porovnaj aj I.ÚS 106/2016 bod 6). Všeobecné
súdy majú povinnosť toto prežarovanie brať pri svojom rozhodovaní do úvahy tak, aby základné práva

a slobody pri výklade a aplikácii práva chránili. Aj podústavné právo, v tomto prípade Civilný sporový
poriadokvoviacerýchustanoveniachvyžadujeosobitnýprístupvsituácii,keďexistujefaktickánerovnosť
medzi procesnými stranami. Je úlohou všeobecných súdov, aby konkrétnym procesným postupom túto
nerovnosť dorovnali, a tak zabezpečili funkčnú rovnosť procesných strán.

106. V konkrétnom prípade dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom bol jeho
fyzický a verbálny útok na kolegu E. F., ku ktorému malo dôjsť 14.06.2023 pred kanceláriou žalobcu,
kedy sa poškodený svedok E. F. prišiel žalobcu opýtať na ich spoločnú pracovnú cestu, ktorá sa mala
uskutočniť nasledujúci deň. Tento útok mal súvisieť s poradou odborných zamestnancov, ktorá sa
uskutočnila 13.06.2023, kde mal údajne E. F. slovne zaútočiť na manželku žalobcu.

107. Podľa názoru súdu I. inštancie nebolo jednoznačne preukázané, že dňa 14.06.2023 žalobca fyzicky
zaútočil na svedka E. F., pokiaľ uvedený fyzický útok potvrdil iba E. F. ako účastník incidentu, avšak
ostatní zamestnanci prítomní na pracovisku svedkami uvedeného fyzického útoku neboli. Napriek tomu,
že svedkovia E. F., A. I. a L. M., ktorí mali spoločnú kanceláriu nachádzajúcu sa bezprostredne oproti

kancelárii žalobcu tvrdili, že o fyzickom útoku bezprostredne po incidente svedok F. informoval v ich
kancelárii aj ďalšieho kolegu A. F., tento ich tvrdenie poprel s tým, že o incidente sa dozvedel až o 2 dni
neskôr. Pokiaľ svedkovia vypočutí v predmetnom konaní uviedli, že o tvrdenom fyzickom útoku žalobcu
voči E. F. sa dozvedeli iba sprostredkovane, teda uvedený fyzický útok nevideli, potom podľa názoru
súdu I. inštancie nebolo bez pochybností preukázané, že k nemu aj reálne došlo.

108. Na druhej strane však mal súd I. inštancie za preukázané a to predovšetkým svedeckými
výpoveďami A. I. a L. M., ktoré mali spoločnú kanceláriu so svedkom E. F. nachádzajúcu sa oproti
kancelárii žalobcu, že tento dňa 14.06.2023 verbálne zaútočil na kolegu F. s použitím výhražných slov,ako aj vulgarizmov, čo počuli zo svojej kancelárie. Skutočnosť, že došlo k hádke medzi žalobcom a E.
F. mal súd za preukázanú aj ďalšími svedeckými výpoveďami zamestnancov, ktorí sa v čase incidentu
nachádzali na pracovisku, ktorí potvrdili, že v budove múzea počuli v rozhodnom čase krik, resp.

hádku. Pokiaľ iný slovný incident nebol stranami sporu, resp. svedkami v rozhodnom období tvrdený
a preukázaný, potom mal súd I. inštancie za to, že aj uvedení svedkovia počuli hádku žalobcu so
svedkom E. F. napriek tomu, že hlasy, ani obsah rozhovoru identifikovať nevedeli.

109. Potom súd I. inštancie nepovažoval za vieryhodnú výpoveď svedka H. A. M., ktorý podľa svojho

tvrdenia mal byť prítomný v kancelárii žalobcu v čase tvrdeného incidentu, videl že sa žalobca v
rozhodnom období rozpráva s iným mužom vo dverách kancelárie, avšak žiaden slovný incident
resp. krik nepočul napriek tomu, že ostatní zamestnanci múzea, ktorí v konaní vypovedali, tento krik
jednoznačne potvrdili.

110. V zmysle vyššie uvedeného, potom mal súd I. inštancie za preukázané, že žalobca dňa 14.06.2023

verbálne zaútočil na kolegu E. F. a to použitím vulgárnych výrazov, ako aj vyhrážok, ktoré je možné
kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v rozpore s povinnosťami zamestnanca
uvedenými v § 81 Zákonníka práce v spojení s ust. § 8 zákona č. 552/2003 Z.z. a čl. 7 bodom 2 písm.
a) a f) Pracovného poriadku.

111. V konkrétnom prípade ide nielen o nevhodný, ale hlavne neprípustný spôsob komunikácie žalobcu
v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý vážnym spôsobom narušuje dôveru zamestnancov a vyvoláva
dôvodné obavy z možnosti opakovaného nevhodného správania žalobcu a naplnenia jeho vyhrážok čo
nesporne vyplynulo z výpovedí svedkýň - zamestnankýň žalovaného (svedkyňa I., M. J.).

112. V zmysle vyššie uvedeného, tak boli splnené hmotnoprávne podmienky žalovaného pre okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

113. Pri hodnotení osoby žalobcu však neprichádzalo do úvahy hodnotenie jeho správania v súvislosti s
tvrdeným mobingom, resp. bossingom v čase jeho pôsobenia ako štatutárneho zástupcu, ktoré nielenže

nebolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ale ani dôvodom jeho odvolania z funkcie
riaditeľa zo strany zriaďovateľa, čo nesporne vyplýva z obsahu odvolacieho dekrétu. Samotní svedkovia,
ktorí na šikanózne správanie žalobcu ako štatutárneho zástupcu upozornili Prešovský samosprávny
kraj zhodne uviedli, že ani tento nedospel k záveru, žeby správanie žalobcu ako štatutárneho zástupcu
vykazovalo známky mobingu, resp. bossingu voči podriadeným zamestnancom. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na skutočnosť, že žalobca sa mal dopustiť rovnakého konania sa aj voči svedkovi A. C.,
opätovne uvedená skutočnosť preukázaná nebola. Napriek tomu, že uvedený zamestnanec podal voči
žalobcovi trestné oznámenie, toto bolo postúpené na priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené z
dôvodu nepreukázania tvrdeného skutku.

114. Za absolútne neprípustné súd považuje tvrdenie žalovaného, že pri hodnotení osoby žalobcu je
potrebné vychádzať aj z jeho šikanózneho konania po skončení pracovného pomeru každodennými
žiadosťami o informácie, podávaním oznámení o priestupkoch na žalovaného pre nesprístupnenie
informácií alebo podávaním podnetov na Úrad pre ochranu osobných údajov, čo považuje za akt
pomsty . Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít totižto vyplýva, že pri posúdení

intenzity závažnosti porušenia pracovnej disciplíny všeobecné súdy prihliadajú okrem iného aj na osobu
zamestnanca, teda na jeho správanie v čase trvania pracovného pomeru. V zmysle vyššie uvedeného je
potom vylúčené, aby súd I. inštancie v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
hodnotil správanie žalobcu po tom ako s ním žalovaný už pracovný pomer skončil.

115. Žalobca ďalej namietal nesplnenie hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru a to jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka
práce.

116. Z predložených stanov Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry vyplýva, že v

zmysle čl. 24 závodný výbor riadi činnosť základnej organizácie a základnú organizáciu reprezentuje a
navonok za ňu koná predseda závodného výboru, ktorý tiež podpisuje písomné dokumenty.117. Keďže Zákonník práce formu prerokovania neupravuje, možno sa domnievať, že je prípustné využiť
akúkoľvek formu, ktorá nevzbudí pochybnosť o tom, že k prerokovaniu došlo. Ak forma prerokovania
nie je výslovne dohodnutá medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, možno využiť tak

písomnú, ako aj osobnú formu prerokovania, pričom žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie by mala
byť konkrétna. Mal by v nej byť skutkovo dostatočne vymedzený dôvod skončenia, aby zástupcovia
zamestnancov mali možnosť kvalifikovane sa vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru na základe
dostatočných informácií. Zástupcovia zamestnancov by tak mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch
skončenia pracovného pomeru a nielen všeobecnú informáciu, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ

zamýšľa skončiť pracovný pomer.

118. Je nepochybné, že predseda základnej odborovej organizácie pri žalovanom prevzal žiadosť
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s uvedením dôvodov zamýšľaného
okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako aj s listinou okamžitého skončenia
pracovného pomeru dňa 27.07.2023 o 8:57 hodine s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru

podľa § 74 Zákonníka práce bolo medzi poverenou riaditeľkou žalovaného a predsedom odborovej
organizácie prerokované o 9:57 hodine, čo nesporne vyplýva z predloženého zápisu z prerokovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie
dospel k jednoznačnému záveru splnenia hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce.

119. Medzi stranami sporu ďalej bola sporná otázka, či došlo k osobnému doručeniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi a k odmietnutiu prijatia uvedenej
písomnosti v čase deklarovanom poverenou riaditeľkou A. N. M., personalistom G. H. B. a zástupkyňou
odborovej organizácie A. A. I. na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa

27.07.2023 o 10:40 hodine.

120. Podľa § 38 ods. 1-5 Zákonníka práce,
(1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené

zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak
to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu

zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných
rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní.
(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,
zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú

zásielku.
(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
(5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

121. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru súdu I. inštancie vyplývajú dôvodné

pochybnosti splnenia formálnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalovaného so žalobcom v zmysle ust. § 38 a §70 Zákonníka práce, teda či vôbec došlo k jeho
doručovaniu a následne k odmietnutiu jeho prevzatia zo strany žalobcu podľa potvrdenia poverenej
riaditeľky, A. I. a G. B. na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru.

122. Je nepochybné, že pracovného pohovoru dňa 27.07.2023, ktorý sa začal okolo 10. hodiny sa
za žalovaného pôvodne zúčastnila poverená riaditeľka N. M., personalista H. B. a zástupca odborovej
organizácie A. I., so zamestnankyňou E. C. v súvislosti so zmenou jej pracovnej zmluvy. Potom ako
si táto vyžiadala prítomnosť svojho manžela – žalobcu, poverená riaditeľka požiadala o prítomnosť ajsvojej zástupkyne H. O.. Následne po ich príchode z dôvodu, že zamestnanec E. C. požiadala aj o
prítomnosť právnika, bol s ňou pracovný pohovor ukončený.

123. Súd I. inštancie poukazuje na rozpornosť výpovedí svedkov k času začatia ako aj trvania
pracovného pohovoru s A. E. C., kedy G. H. B. uviedol, že tento pohovor začal o 9:15, resp. 9:20 hodine
a bol ukončený o 10:00 hodine; A. M. a A. I. uviedli, že sa tento začal o 10:00 hodine, podľa A. M. bol
ukončený o 15 až 20 minút a podľa A. I. trval 30 minút. Zároveň uvedení svedkovia potvrdili, že vedeli,
že obsahom uvedeného rokovania bude aj pracovný pohovor so žalobcom s tým, že sa tohto zúčastnila

aj jeho manželka A. E. C. v čase čítania listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
poverenej riaditeľky.

124. Uvedení svedkovia aj zhodne potvrdili že poverená riaditeľka celú listinu okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcovi prečítala s tým, že to trvalo dlhšie z dôvodu správania sa žalobcu, ktorý
jej skákal do reči a správal sa voči nej ironicky a arogantne, následne mu poverená riaditeľka odovzdala

listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru do rúk, túto mal prevziať a vrátiť späť na stôl. Potom
potvrdili na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru odmietnutie prevzatia
uvedenej listiny žalobcom o 10:40 hodine.

125. Svedkyňa H. O., ktorá sa zúčastnila pracovného pohovoru 27.07.2023 uviedla, že vedela o

pracovnom pohovore s A. E. C., avšak nebola informovaná, že sa v tento deň uskutoční aj pracovný
pohovor so žalobcom v súvislosti s jeho okamžitým skončením pracovného pomeru. Jej výpoveď bola
značne rozporná ako v otázke, či poverená riaditeľka prečítala okamžité skončenie pracovného pomeru
celé alebo len jeho časť, tak aj v otázke doručovania tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcovi. Vo vzťahu k doručovaniu najprv uviedla, že poverená riaditeľka po prečítaní okamžitého

skončenia pracovného pomeru uvedenú listinu odovzdala žalobcovi, následne na opakované otázky už
si uvedeným tvrdením istá nebola.

126. Aj ďalšie listinné dôkazy predložené súdu vyvolávajú dôvodné pochybnosti splnenia formálnej
podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru a to jeho doručenie v súlade s ust. §

38 a 70 Zákonníka práce.

127. Je nepochybné, že pracovný pohovor s A. E. C. nemohol začať skôr ako o 10:00 hodine,
pokiaľ zápisnica o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi poverenou riaditeľkou
žalovaného a zástupcom odborovej organizácie bola podpísaná o 9:57 hodine.

128. Pokiaľ mal pracovný pohovor s A. E. C. podľa tvrdenia vyššie uvedených svedkov trvať cca 30
minút a následne poverená riaditeľka pristúpila k čítaniu celej listiny okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré malo byť prerušované opakovanými poznámkami žalobcu, potom sa súdu I. inštancie
javí ako nepravdepodobné a to aj s poukazom na rozsiahlosť listiny okamžitého skončenia pracovného

pomeru, aby v priebehu 10 minút došlo nielen k jej prečítaniu, ale aj k doručovaniu s následným
odmietnutím prevzatia uvedenej listiny zo strany žalobcu.

129. Dôvodnú pochybnosť o splnení formálnej podmienky ust. § 38 a §70 Zákonníka práce vyvolávajú
aj rozpory vo svedeckých výpovediach A. M., G. B. a A. I., týkajúce sa prítomnosti A. C. v čase

čítania okamžitého skončenia pracovného pomeru. A. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že A.
C. opustila priestory kancelárie, v ktorej sa uskutočňovali pracovné pohovory zo dňa 27.07.2023 počas
čítania okamžitého skončenia pracovného pomeru; G. B. nevedel uviesť, kedy A. C. uvedenú kanceláriu
opustila, pričom A. I. naopak uviedla, že A. C. bola prítomná počas čítania celej listiny okamžitého
skončenia pracovného pomeru, dokonca aj v čase doručovania.

130. Uvedené tvrdenia sú podľa názoru súdu I. inštancie v rozpore s listinou Inšpektorátu práce Prešov
zo dňa 22.09.2023, ktorej obsahom je odpoveď na podnet A. C. v súvislosti s jej pracovným pohovorom,
ktorý sa uskutočnil dňa 27.07.2023, z ktorého vyplýva, že po spísaní zápisnice o podaní informácií so
svedkami uvedenej udalosti, konkrétne účastníkmi pracovnej porady bolo zistené, že sa A. C. tohto

stretnutia zúčastnila cca 45 minút a uvedené stretnutie opustila v čase pracovného pohovoru A. M. s
A. C..131. V zmysle vyššie uvedeného, potom ak sa pracovné stretnutie dňa 27.07.2023 začalo o 10. hodine a
tohto sa zúčastnila A. C. 45 minút, pričom podľa svedkyne poverenej riaditeľky nebola prítomná pri akte
doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, potom je spochybnená pravdivosť

tvrdenia žalovaného, že k doručovaniu a odmietnutiu okamžitého skončenia pracovného pomeru malo
dôjsť o 10:40 hodine. Taktiež z listiny predloženej žalovaným, konkrétne zo zápisnice zo zapečatenia
priestorov depozitov a kancelárie žalobcu zo dňa 27.07.2023 vyplýva, že k odovzdaniu a k odmietnutiu
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu malo dôjsť už o 10:30 hodine.

132. Dôvodnú pochybnosť o splnení podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru
v zmysle ust. § 38 a §70 Zákonníka práce vyvoláva aj samotný postup žalovaného v súvislosti s
návrhom na doplnenie dokazovania predložením záznamu z pracovného pohovoru uskutočneného dňa
27.07.2023, kedy uviedol, že takýmto záznamom nedisponuje, čo je v rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania.

133. Napriek tomu, že poverená riaditeľka uviedla, že takýto záznam vyhotovený nebol, z výpovede
svedka G. H. B. vyplýva, že on osobne vyhotovoval záznam ako z pohovoru s pani C., tak aj so žalobcom
a tento aj vlastnoručne podpísal. Svedkyňa A. A. I. potvrdila existenciu zápisu z pohovoru s A. C.,
ktorý podpisovala s tým, že zápis z pohovoru s A. C. vyhotovovaný nebol. Skutočnosť, že takýto zápis
vyhotovovaný bol, nepriamo preukazuje aj odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu o informácie zo dňa

25.09.2023, vybavovaný poverenou riaditeľkou N. M., ktorá od žalobcu žiadala, aby presne špecifikoval,
či má na mysli zápis zo stretnutia s A. C., alebo v súvislosti s jeho okamžitým skončením pracovného
pomeru.

134. V zmysle vyššie uvedeného, potom súd I. inštancie nemal za preukázané splnenie formálnej

podmienky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi v zmysle ust. § 38
Zákonníka práce a preto je v zmysle ust. § 70 Zákonníka práce toto okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné a súd I. inštancie žalobe v uvedenej časti vyhovel.

135. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od

augusta roku 2023 do októbra 2024 podľa špecifikácie doručenej súdu dňa 08.10.2024.

136. Podľa ust. § 79 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak

súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

137. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo
priemernej mzde je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6.

138. Podľa ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Je nepochybné, že žalobca oznámil
žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 08.08.2023 (č.l. 27), ktoré bolo žalovanému podľa predloženého spisového obalu na

č.l. 98 doručené 10.08.2023.

139. Pokiaľ pre určenie priemerného zárobku v zmysle ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce, je rozhodujúci
kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, potom pre
predmetné konanie je to funkčný plat dosahovaný žalobcom v mesiacoch apríl až jún 2023 (žalobca si

uplatňuje nárok na náhradu mzdy od augusta 2023).

140. Podľa predloženého oznámenia o plate (č.l. 286) s účinnosťou od 21.03.2023 bol funkčný plat
žalobcu vo výške 1 745 EUR.

141.Nazákladeuvedeného,potomkudňuvyhláseniarozhodnutiavovecisamejvznikolžalobcovinárok
na náhradu mzdy za obdobie od 10.08.2023 do 31.10.2024.142. Podľa čl. 16 bodu 3 Pracovného poriadku žalovaného (č.l. 229) mzda sa vypláca mesačne dozadu
v pracovnom čase a to 10. deň v mesiaci. Keď výplatný deň pripadne na deň pracovného voľna alebo
pracovného pokoja, vypláca sa mzda v predchádzajúci pracovný deň.

143. Podľa názoru súdu, tento nárok žalobcu dôvodný nie je za obdobie trvania práceneschopnosti, teda
od10.08.2023do01.09.2023(č.l.16-odpispotvrdeniaodočasnejpracovnejneschopnosti)spoukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - R 90/1970, ako aj stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky
R 85/2004/I. z ktorých vyplýva, že ak zamestnanec nie je schopný, napríklad pre práceneschopnosť,

kedy mu patrí nemocenské vykonávať prácu, nemá nárok na náhradu mzdy.

144. Potom žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy za mesiace 10/2023 - 10/2024 - 13 x 1 745 EUR a za
mesiac september 2023 od 02.09. do 30.09.2023 vo výške 1 662 EUR. Za kalendárny mesiac september
roku2023byžalobcovipatrilnároknanáhradumzdyvovýškefunkčnéhoplatuza168pracovnýchhodín,
z toho 16 hodín vo výške náhrady mzdy za dni pracovného pokoja 1. a 15. septembra 2023. Pokiaľ

žalovaný bol dňa 01.09.2023 ešte práceneschopný, potom mu nárok na náhradu mzdy za uvedený deň
nepatrí. V zmysle vyššie uvedeného má tak nárok na náhradu mzdy za mesiac september 2023 vo
výške 1 662 EUR, teda v sume zodpovedajúcej funkčnému platu žalobcu za 160 pracovných hodín (1
745 EUR : 168 pracovných hodín x 160).

145. Na základe vyššie uvedených skutočností, tak žalobcovi patrí nárok na náhradu mzdy vo výške 24
347 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu o nároku na náhradu mzdy súd ako nedôvodnú zamietol.

146. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

147. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

148.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

149. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

150. Podľa § 262 ods. 3 CSP, ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom,
môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých
uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

151. Vo vzťahu k výroku I., súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k výroku II. a III. rozhodol o
nároku na náhradu trov postupom podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v 92 % z
hodnoty sporu a neúspešný v 8 % z hodnoty sporu priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania
v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 84 %. Žalobca si v predmetnom
konaní uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 26 430 EUR a tomuto bol priznaný nárok na náhradu

mzdy vo výške 24 347 EUR, čo predstavuje 92 % úspech z celkovej hodnoty sporu.

152. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

29Cpr/4/2023
Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebonesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.