Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010760
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124010760.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Lenkou Antalovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C., pre zločin výroby detskej pornografie § 368 ods. 1 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 08. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvalé bydlisko: A. D. E., F. XXX/XX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1. v presne nezistenom čase od 19.03.2022 do 28.03.2022 na presne nezistenom mieste v Moravanoch
nad Váhom a na iných miestach prostredníctvom elektronickej komunikácie na sociálnej sieti
„Instagram“, po tom ako mu dňa 19.03.2022 jedenásťročná S. M. z Martina poslala dve fotky z aktov
nahého dievčenského tela a následne oznámila, že má 12 rokov, spýtal sa jej, či má ešte fotky, k čomu
mu maloletá oznámila, že nemá ale pri ďalšej ich spoločnej komunikácii od 20.03.2022 do 23.03.2022
mu poslala cez sociálnu sieť „Instagram“ postupne tri fotky aktov dievčenského poprsia,

2. v presne nezistenom čase od 20.03.2022 do 28.03.2022 na presne nezistenom mieste v Moravanoch
nad Váhom a na iných miestach prostredníctvom elektronickej komunikácie na sociálnej sieti
„Instagram“, po tom ako mu maloletá S. A. z A. na tejto sieti oznámila, že má 12 rokov, navrhol jej osobné
stretnutie s úmyslom túto maloletú, v tom čase jedenásťročnú S. A. z A., sexuálne zneužiť, vykonaním
orálneho a iného pohlavného styku,

t e d a

v bode 1/ využil dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 2/ prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako pätnásť
rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom sám nebol
dieťaťom,

č í m s p á ch a l

v bode 1/ zločin výroby detskej pornografie § 368 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2/ prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s použitím

§ 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestnéhozákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa§51ods.3písm.f)Trestnéhozákonasaukladáobžalovanémuobmedzeniespočívajúcevzákaze

kontaktu s poškodenou S. M. z Martina v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 14.03.2024 obžalobu na A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. pre skutok právne posúdený v bode 1/ ako zločin výroby detskej pornografie § 368
ods.1Trestnéhozákonaavbode2/akoprečinsexuálnehozneužívaniapodľa§201aTrestnéhozákona.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku
skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto

poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného
poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že
nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany č.
Pv 414/22/2204-44 zo dňa 14.03.2024, čo súd obžalovanému podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku
povolil s tým, že súd to bude považovať pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia za priznanie sa

k spáchanému skutku.

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku,
pričomnapoloženéotázkyobžalovanýodpovedala„áno“.Prokurátorkanahlavnompojednávanínavrhla
prijať jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie

skutkov uvedených v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať
za priznanie spáchania skutkov uvedených v obžalobe, bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ich
právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky trestných činov, t.j.
subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku

prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne
pochybnostiospáchanískutkovobžalovanýmstým,žedokazovanienahlavnompojednávanísavykoná
k výroku o treste.

II. Výrok o treste

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku
o treste a to oboznámením správy o povesti obce Moravany nad Váhom, oznámenia o výsledku
výberového konania, aktualizovaného odpisu RT a aktualizovanej lustrácie v registri priestupkov.

Z oboznámených listinných dôkazov k výroku o treste vyplynulo nasledovné:

Podľa správy o povesti obce Moravany nad Váhom č.l. 151 obžalovaný žije v rodinnom dome spolu so
svojou matkou a súrodencami. Doposiaľ nebol riešený na komisii verejného poriadku a občianskeho
spolužitia.

Podľa oznámenia o výsledku výberového konania č.l. 152 bol obžalovaný prijatý do prípravnej štátnej
služby profesionálneho vojaka s termínom prijatia 01.08.2022 a miestom prijatia Základňa výcviku
a mobilizačného doplňovania A..

Obžalovaný nemá v odpise registra trestov žiadny záznam.V registri priestupkov má obžalovaný celkovo 5 záznamov, pričom pred spáchaním skutkov má
evidovaný priestupok dňa 28.04.2021 a to nerešpektovanie zákazu vychádzania a dňa 13.10.2021

zastavil a stál bez parkovacieho poplatku. Okrem toho sa dňa 02.05.2022, dňa 28.10.2022 a dňa
23.03.2024 dopustil priestupku na úseku cestnej premávky.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Obžalovaný sa k trestnej činnosti do času právoplatného rozhodnutia súdu o vine priznal a svoje konanie
oľutoval a pred spáchaním trestných činov viedol riadny život, nakoľko na spáchané priestupky súd
neprihliadal, keď mal za to, že tieto boli menšej závažnosti a druhovo iného charakteru ako stíhané
skutky. Súd tak zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona).

Súd vykonaním dokazovaním dospel k záveru, že obžalovanému poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
a) Trestného zákona a to, že spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, nepatrí.
Obhajoba neuvádzala, v čom malo ospravedlniteľné silné citové rozrušenie spočívať, v tomto smere
nenavrhla ani žiadne dokazovanie.

Silné citové rozrušenie je pritom stav, v ktorom je rozumová a vôľová zložka konania páchateľa oslabená
(stále však prítomná, inak by išlo o konanie v nepríčetnosti) v dôsledku prežívania intenzívnej emócie.
Rozrušenie musí existovať v čase spáchania skutku. Nie je podstatné, či rozrušenie vzniklo v dôsledku
pozitívnej alebo negatívnej emócie. V každom prípade však musí byť rozrušenie ospravedlniteľné -
t.j. príčina, ktorá k vzniku tohto stavu viedla, by rovnakú alebo aspoň podobnú odozvu vyvolala u

väčšiny ľudí. Existenciu tejto poľahčujúcej okolnosti u konkrétneho páchateľa teda treba posudzovať v
rovine subjektívnej (teda či páchateľ bol rozrušený v čase spáchania skutku - emocionalita je výrazne
individuálna charakteristika; niektorí ľudia sa rozrušia ľahšie, iní naopak len zriedkavo) aj objektívnej
(teda či bolo rozrušenie páchateľa ospravedlniteľné a ľudsky pochopiteľné z pohľadu tretej osoby).
Za ospravedlniteľné citové rozrušenie nemožno považovať stav, ktorý si páchateľ privodil sám požitím

alkoholu alebo iných omamných látok (R 61/1971).

V zmysle vyššie uvedeného súd žiadne ospravedlniteľné silné citové rozrušenie u obžalovaného nezistil.

Súd vykonaním dokazovaním dospel k záveru, že obžalovanému poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.

b) Trestného zákona a to, že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
nepatrí.

Za poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v nedostatku vedomostí alebo skúseností bude možné považovať
skutočnosť, keď páchateľ konkrétneho trestného činu, vzhľadom na jeho povahu a charakter, vzhľadom

na svoje vzdelanie, postavenie, vedomosti alebo predchádzajúce životné skúsenosti v predmetnej
oblasti súvisiacej so spáchaným trestným činom, v dostatočnej miere nevie posúdiť dopad svojho
konania a uvedomiť si jeho závažnosť.

Vzhľadom k prezentovaným okolnostiam spáchania trestných činov nie je možné podľa názoru súdu

prihliadať ani na túto poľahčujúcu okolnosť, nakoľko obžalovaný v čase spáchania skutku mal už
21 rokov, nebol v nejakej sociálnej izolácii a podľa názoru súdu u bežného 21- ročného človeka sa
predpokladá, že si musí byť minimálne vedomý všeobecne známej vekovej hranice napr. vo vzťahu
k pohlavnému styku, ktorá je na Slovensku 15 rokov a teda, odvolávať sa na nedostatok vedomostí
alebo skúseností v prípade obžalovaného nie je na mieste. Obhajoba neprezentovala vo vzťahu k tejto

poľahčujúcej okolnosti žiadne ďalšie skutočnosti a súd dôvody na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti
nenašiel. Túto poľahčujúcu okolnosť v uvedenom prípade nie je možné si zamieňať s nedomyslením
si následkov svojho konania.Súd ďalej obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. h) Trestného zákona, teda
že obžalovaný konal pod vplyvom tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil.
Na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti musí ísť o okolnosti nemajetkového charakteru, týkajúce sa

osobného života páchateľa, resp. jeho rodiny, mohlo by ísť napríklad o závažné ochorenie a zároveň sa
vyžaduje a je nevyhnutné, aby si páchateľ tieto tiesnivé pomery nezavinil sám svojím predchádzajúcim
konaním. V danom prípade nie je možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
h) Trestného zákona, pretože súdu ani nie je zrejmé, o aké tiesnivé osobné alebo rodinné pomery malo
ísť, pričom sám súd takéto v prípade obžalovaného nezistil.

Súd nakoniec vykonaním dokazovaním dospel k záveru, že obžalovanému poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. k) Trestného zákona a to, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, taktiež nepatrí. K uvedenej poľahčujúcej
okolnosti obhajoba uvádzala, že obžalovaný všetky fotografie odstránil a ďalej nerozširoval. Súd ale
poznamenáva, že obžalovaný je trestne stíhaný zo zločinu výroby detskej pornografie, nie z trestného

činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona alebo trestného činu prechovávania
detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona.

Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá jednak náhradu škody páchateľom a jednak
odstránenie aj nemateriálnej škody, t.j. iných škodlivých následkov trestného činu. Zákon pritom

nevyžaduje, aby páchateľ odstránil tieto následky úplne a aby to urobil osobne. Stačí, ak k tomu
svojím aktívnym konaním prispeje. Pri náhrade škody však musí ísť o úplnú náhradu. Súd v konaní
obžalovaného nevidel žiadne pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo
dobrovoľného nahradenia spôsobenej škody.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie § 368
ods. 1 Trestného zákona a prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona, pričom
uvedené trestné činy spáchal dvoma skutkami, bolo potrebné mu v súlade s § 41 ods. 2 Trestného

zákona uložiť úhrnný trest so zvýšenou hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu
znichnajprísnejšietrestnéhoojednutretinu.Takýmtrestnýmčinombolzločinvýrobydetskejpornografie
§ 368 ods. 1 Trestného zákona, ktorému prislúcha trestná sadzba trestu odňatia slobody na štyri až
desať rokov.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného poriadku znížil
hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby
v zmysel § 38 ods. 8 Trestného zákona a následne v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie skutkov a súd toto vyhlásenie prijal, súd v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4

Trestného zákona per analogiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd tak dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
a 8 mesiacov, t. j. na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby po úpravách v zmysle vyššie uvedeného.

Súd takto uložený trest považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu,
kedy súd najmä vo vzťahu k spáchaniu trestnému činu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1
Trestného zákona poukazuje na to, že objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane
mravného rozvoja a výchovy detí pred ich zneužívaním na výrobu detskej pornografie. Predmetom útoku
je dieťa, ktoré je na základe takéhoto sexuálneho zneužívania vystavované patologickému narušeniu

jeho osobnosti. Vzhľadom k prezentovaným okolnostiam spáchania tohto trestného činu má súd za
to, že nebezpečnosť konania obžalovaného nebola v tomto prípade vysoká, nakoľko komunikácia
obžalovaného s poškodenou prostredníctvom sociálnej siete „Instagramm“ prebiehala v rozmedzí 11 dní
a poškodená obžalovanému na jeho výzvu zaslala 3 fotky a to aktov dievčenského poprsia, teda išlo
o krátkodobú komunikáciu s množstvom celkovo 3 fotiek a to fotiek aktov dievčenského poprsia.

Súd ďalej prihliadol na to, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá nebola doposiaľ súdne trestaná,
ide o osobu, ktorá má svoje stabilné rodinné zázemie, má stabilné zamestnanie na Ministerstve obrany
SR, o ktoré by nechcel prísť. Na druhej strane obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatudvoch trestných činov, z toho jedného zločinu a podľa názoru súdu obžalovanému je potrebné uložiť
trest, nakoľko samotné prejednanie by nebolo postačujúce na zabezpečenie najmä preventívnej funkcie
trestu. Navyše, upustenie od potrestania v zmysle § 40 ods. 1 Trestného zákona nie je v tomto prípade

ani možné, nakoľko obžalovaný spáchal okrem iného aj zločin a podmienky pre upustenie od potrestania
podľa § 40 ods. 2 Trestného zákona taktiež neboli splnené, nakoľko na obžalovanom nebol spáchaný
žiadny z trestných činov v uvedenom ustanovení vymenovaný. Súd preto pokladal za potrebné uložiť
mu trest odňatia slobody a to trvaní 2 roky a 8 mesiacov.

Podľa názoru súdu jeho osobnosť nie je kriminogénne narušená, aby bolo nutné na jeho prevýchovu
pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto súd v zmysle § 51 ods. 1, ods.

2 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu obžalovanému
podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe
a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorú považuje za postačujúcu na sledovanie správania sa
obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny život. Výchovná funkcia podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom bola posilnená skúšobnou dobou v primeranom trvaní.

Pri uložení probačného dohľadu súd zároveň uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
kontaktu s poškodenou S. M. z Martina v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami v zmysle § 51 ods. 3 písm. f)
Trestného zákona.

Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Ak sa v priebehu
skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či
priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého
podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného

predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby
viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za
súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.

Takto uložený trest obžalovanému zohľadňuje všetky kritériá, ktoré Trestný zákon pri ukladaní
ustanovuje, pričom súd mal za to, že uložený trest splní jednak funkciu ochrany spoločnosti pred
ním ako páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Akje obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho

vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku
mu plynie samostatne.Odvolanie má odkladný účinok.