Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010171
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7924010171.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. apríla 2025, v
trestnej veci proti obžalovanej A. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo
dňa 7.11.2024 sp.zn. 5T/51/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trebišov uznal obžalovanú A. B. za vinnú z prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138
písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

ako zákonný zástupca mal. A., nar. XX.XX.XXXX, žiaka Základnej školy na C. D. B. XXX/X E. F. a mal.
G., nar. XX.XX.XXXX, žiačky H. I. H. J. C. K. H. L. XX E. F., ku ktorým má povinnosť dbať o ich všestranný
vývoj, sústavnú a dôslednú starostlivosť o ich výchovu a výživu, vyplývajúcu z ustanovení Zákona o
rodine, tieto svoje zákonné povinnosti vychovávať dieťa závažným spôsobom zanedbávala najmä tým,
že nezabezpečila, aby školu riadne navštevovali a umožnila im tak viesť záhaľčivý život, aj napriek tomu,
že bola viackrát upozornená zo strany vedenia školy na zanedbávanie povinnej školskej dochádzky a

nezjednala nápravu v dôsledku čoho, v období od 01.09.2022 do 25.04.2023 mal. A., nar. XX.XX.XXXX,
vymeškal celkovo 213 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. G., nar. XX.XX.XXXX, vymeškala
celkom 230 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to okresný súd obžalovanej uložil podľa § 211 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody v
trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovanú do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieprokurátor,ktorúpísomneodôvodnil
tak, že okresný súd svoje rozhodnutie, čo sa týka neuloženia súhrnného trestu odôvodnil tým, že z

rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 3T/46/2022 vyplýva, že tento bol vyhlásený 05.01.2023 a právoplatnosť
nadobudoldňa26.04.2023potom,čokrajskýsúdodvolanieobžalovanejprotitomutorozsudkuzamietol.
V tejto trestnej veci zo skutkovej vety obžaloby a rozsudku je zrejmé, že teraz posudzovaný skutok
páchala od 01.09.2022 do 25.04.2023, ktorým dňom došlo k dokonaniu trestného činu teda, že skutok
teraz posudzovaný obžalovaná nespáchala skôr než bol vyhlásený rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.
3T/46/2022, preto súd nemohol ukladať obžalovanej súhrnný trest. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd

ukladal obžalovanej samostatný trest odňatia slobody, neukladal jej v zmysle § 43 ďalší trest, pretožeskutok nebol spáchaný medzi vyhlásením predchádzajúceho rozsudku a jeho právoplatnosťou, teda
rozsudku sp.zn. 3T/46/2022, keďže k páchaniu trestného činu dochádzalo od 01.09.2022.

Uvedený trest pokladá za uložený v rozpore so zákonom, vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné
podmienky na jeho uloženie.

Okresný súd mal brať do úvahy, že obžalovaná ako zákonný zástupca mal. A., nar. XX.XX.XXXX a mal.
G., nar. XX.XX.XXXX, svoje zákonné povinnosti vychovávať dieťa závažným spôsobom zanedbávala

najmä tým, že nezabezpečila, aby školu riadne navštevovali a umožnila im tak viesť záhaľčivý život,
aj napriek tomu, že bola viackrát upozornená zo strany vedenia školy na zanedbávanie povinnej
školskej dochádzky a nezjednala nápravu v dôsledku čoho, v období od 01.09.2022 do 25.04.2023
mal. A., nar. XX.XX.XXXX, vymeškal celkovo 213 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. G., nar.
XX.XX.XXXX, vymeškala celkom 230 neospravedlnených vyučovacích hodín. Páchaním sa rozumie
celá doba páchania tohto trestného činu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná bola za

iný trestný čin odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 3T/46/2022 zo dňa 5.1.2023,
právoplatným 26.4.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 4To/25/2023 zo dňa
26.4.2023, kde jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.

Vzhľadom na uvedené, mal byť obžalovanej uložený primeraný súhrnný trest odňatia slobody, s

prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a súčasne zrušený výrok o treste uložený trestným
rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 3T/46/2022 zo dňa 5.1.2023, právoplatným 26.04.2023
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 4To/25/2023 zo dňa 26.4.2023, kde jej bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poukazujúc na uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach oslobodzujúci rozsudok Okresného
súdu Trebišov, sp.zn. 5T/51/2024 z 7.11.2024 zrušil a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistil,žeodvolanie
prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok (I.ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne
rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí správne a zákonne poukázal okresný súd
a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, bez potreby akéhokoľvek opakovania.

Dňa 15.04.2024 okresný súd rozhodol trestným rozkazom, ktorým uznal obvinenú za vinnú zo spáchania
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Voči predmetnému trestnému rozkazu podal dňa 29.04.2024 odpor prokurátor okresnej prokuratúry, a to
voči výroku o treste.

Následne Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 07.5.2024, sp.zn. 5T/51/2024 prijal obžalobu

prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov číslo 2Pv 233/23/8811 zo dňa 10.4.2024 podanú na obvinenú
A. B., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom F., N. XXX/XX, t.č. ÚVTOS Levoča.

Po prijatí obžaloby okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 07.11.2024, na ktorom
obžalovaná A. B. urobila vyhlásenie podľa § 257 Tr.por., že je vinná zo spáchania žalovaného skutku.

Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7 Tr.por. vyhlásenie obžalovanej A. B., že je vinná a
že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa
dôkazy súvisiace s výrokom o treste.V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre

rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel tak
ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaná sa dopustila konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd zavinenie obžalovanej aj správne zdôvodnil. Správne a v súlade so zákonom zistený
skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovanej správne kvalifikoval ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr.zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaná z nedbanlivosti
vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť
záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania a naplnila tak skutkovú podstatu
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora okresnej prokuratúry ohľadom uloženého trestu krajský
súd uvádza nasledovné:

Okresný súd správne u obžalovanej nezistil nepomer poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností

v zásadnej miere a správne ukladal obžalovanej trest za použitia § 38 odsek 2 Tr.zák., teda neznižoval
hornú hranicu a nezvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ukladal trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 5 rokov. Podľa § 34 odsek 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Taktiež krajský súd vyhodnotil osobu obžalovanej zhodne ako okresný súd, a dospel k rovnakému
záveru, že s poukazom na osobu obžalovanej, ktorá bola doposiaľ 4-krát odsúdená (aj pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže) a takéhoto skutku sa dopustila opätovne, neboli splnené

podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu.

Od tohto konania ju neodradili ani predchádzajúce odsúdenia za takýto trestný čin. Je preto potrebné
súhlasiť s okresným súdom, že v prípade osoby obžalovanej je možné ochranu spoločnosti výchovou
obžalovanejapreventívnympôsobenímvovzťahukostatnýmzabezpečiťužlenprísnymtrestomodňatia

slobody.

Správne preto okresný súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu podľa § 34 Tr.zák. z hľadiska
generálnej a individuálnej prevencie je potrebné uložiť obžalovanej A. B. samostatný trest odňatia
slobody, ale pri celkom dolnej hranici trestnej sadzby a to v trvaní 8 mesiacov, a to aj z hľadiska ochrany

spoločnosti, ale najmä jej maloletých detí, aby si tieto plnili svoje školské povinnosti.

K odvolacej argumentácii prokurátora okresnej prokuratúry prostredníctvom ktorej poukazoval na
skutočnosť,žeobžalovanémumalbyťuloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobodykodsúdeniuvkonanísp.zn.
3T/46/2022, krajský súd uvádza, že podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. súhrnný trest súd uloží, ak súd odsudzuje

páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin.V danom prípade je preto nevyhnutné sa zaoberať dvoma rozhodujúcimi časovými bodmi. V prvom rade
musí byť z časového hľadiska stanovený deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin, aby
bolo možné následne určiť, či bol predmetný prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže spáchaný

skôr, resp. pred vyhlásením rozsudku. V danom odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený 05.01.2023. Pri
určení druhého časového bodu je kľúčový moment dokonania prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu obžalovaná spáchala prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže dňa 25.04.2023, teda neskôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok.

Je potrebné uviesť charakter predmetnej trestnej činnosti a to fakt, že ide o hromadný trestný čin.
Podľa § 122 ods. 11 Tr.zák. sa za hromadný trestný čin považuje jeho spáchanie viacerými činmi,
ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Vzhľadom na to, sa trestnosť všetkých takých činov musí
posudzovať spoločne. Spáchanie hromadného trestného činu si obligatórne vyžaduje posudzovanie
všetkých samostatných činov spoločne a navyše je nevyhnutné, aby existovala medzi všetkými
samostatnými činmi subjektívna súvislosť a objektívna súvislosť, najmä v spôsobe jeho spáchania,

predmete útoku a v čase. V prípade, ak by objektívna súvislosť nebola zahrnutá v jednotlivých činoch,
nebolo by možné ich subsumovať pod trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Obžalovaná bola uznaná za vinnú nielen z naplnenia všetkých znakov základnej skutkovej podstaty
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr.zák., ale aj súčasne za naplnenie

všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 3 Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., t.j. bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže po dlhší čas.

S dôrazom na potrebu zahrnúť všetky samostatné činy hromadného trestného činu do naplnenia

všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty je nevyhnutné zobrať do úvahy celé časové
rozmedzie, ktoré je pri ohrozovaní mravnej výchovy mládeže ohraničené trvaním školského roka, počas
ktorého je dieťa povinné zúčastniť sa vyučovacieho procesu. V nadväznosti na posudzovanie časového
úseku páchania trestnej činnosti bol aj v predmetnom prípade v skutkovej vete obžaloby jednoznačne
určený časový úsek od 01.09.2022 do 25.04.2023 a v jeho rámci boli konkretizované vyučovacie hodiny,

ktorých sa syn obžalovanej, maloletý A. a dcéra obžalovanej mal. G. nezúčastnili. Z vyššie uvedenej
analýzy vyplýva, že predmetný trestný čin bol jednoznačne dokonaný dňa 25.04.2023, nakoľko boli
maloletípovinníajvtentodeňzúčastňovaťsavyučovaciehoprocesu,kčomuvšaknedošloaobžalovaná
nezabezpečila účasť svojho maloletého syna a dcéry na vyučovacom procese.

Krajský súd dopĺňa, že v prejednávanom prípade pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., ide o
kombináciu trváceho, hromadného a pokračovacieho trestného činu, pretože jednotlivé útoky sami o
sebe ešte nie sú trestným činom, no ak sú spojené objektívnou a subjektívnou súvislosťou, dohromady
spolu tvoria trestný čin vo forme hromadného trestného činu, až kým nenaplnia všetky znaky skutkovej

podstatytrestnéhočinu/umožňovaniezáškoláctvapodlhšiudobu-RXX/XXXX-X/,následnekaždýďalší
útok, ktorý sa k takémuto trestnému činu pripočíta na základe objektívnych a subjektívnych súvislostí,
dopĺňa charakter tohto hromadného trestného činu aj o prvky pokračovania.

Trestnými činmi, v ktorých páchateľ pokračuje v konaní, nie sú len pokračovacie trestné činy definované

bližšie v 122 ods.10 Tr.zák., ale aj trestné činy hromadné a trestné činy trváce.

Trváci trestný čin je čin, ktorý spočíva vo vyvolaní a udržiavaní protiprávneho stavu, alebo len v
udržiavaní protiprávneho stavu.

V prejednávanom prípade je nevyhnutné poukázať na to, že protiprávny stav tu bol obžalovanou
udržiavaný skoro počas celého školského roka 2022/2023, t.j. od 01.09.2022 do 25.04.2023 a teda
trestný čin bol dokonaný obžalovanou až dňom 25.04.2023, čím je vylúčený jeho súbeh s trestným
činom, za ktorý bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu pod sp.zn. 3T/46/2022, vyhláseným
dňa 05.01.2023 a právoplatnému dňa 26.04.2023 a preto okresný súd postupoval správne, keď

obžalovanej ukladal v danom prípade trest samostatný, pretože ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení
odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, nejde o súbeh, ale o recidívu (i keď nepravú).Rovnako správne rozhodol okresný súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovanú zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nakoľko okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovanej náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré mali vplyv na jeho druh a výmeru, obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu
obžalovanej dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom, bude u nej splnený takým druhom a
výmerou trestu, aký mu bol uložený okresným súdom, ktorý aj vecne a zákonne odôvodnil. Takýto trest

krajský súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Na základe uvedeného preto krajský súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodné
podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.