Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010123
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325010123.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno
c/, písmeno d/, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Levice zo dňa 13.03.2025, sp. zn. 7Pp/4/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v

Nitre dňa 22. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno b/,
odsek 2 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 10T/26/2021 zo dňa 24.02.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/38/2022
zo dňa 05.05.2022.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku – výkon dvoch
tretín uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, a to plnením povinností

a správaním nepreukázal polepšenie a ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Zdôraznil, že odsúdený sa opakovane dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, opakovane
mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej
páchaniu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v prejednávanom prípade zrejmé, že ani predchádzajúca
niekoľkonásobná izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu odňatia slobody,
nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok. Poukázal na hodnotenie

odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený páchania trestnej činnosti
dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, pričom riziko recidívy je u neho
stredné a resocializačná prognóza je menej priaznivá, ako aj o záver hodnotenia, podľa ktorého sa
jeho podmienečné prepustenie neodporúča. S poukazom na predložené hodnotenie odsúdeného mal
za to, že odsúdený plnením povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal
polepšenie v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že je u neho podmienečné prepustenie na

mieste. Bol síce dvakrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol, jeho správanie však
nebolo vždy bez nedostatkov. V predchádzajúcom ústave odsúdený v jednom prípade nesplnil pokyny
a príkazy príslušníka zboru tým, že odmietol byť ubytovaný na oddiele a užil liek inak ako ho predpísal
lekár, a ďalej v jednom prípade vyhlásil hladovku z dôvodu, že chce byť preubytovaný do oddielu s
bezpečnostným režimom. Aj po premiestnení do tunajšieho ústavu v jednom prípade odsúdený porušil
ústavný poriadok tým, že nadväzoval nedovolené kontakty so spoluodsúdeným. Záverom súd I. stupňa

konštatoval, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a
preto bude naďalej potrebné na neho pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatiaslobody. Taktiež prihliadol s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona aj na povahu spáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil
písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnosti uviedol, že predmetné kritériá
odsúdený naplnil, nakoľko z hodnotenia odsúdeného vypracovaného ÚVTOS Želiezovce zo dňa
18.02.2025 vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni a poukázal
na skutočnosť, že odsúdený nebol disciplinárne potrestaný a že bol 2 krát disciplinárne odmenený

pochvalou za aktívnu účasť v špeciálnopedagogickej diskusnej skupine a že sa zapája do programov
v oblasti vzdelávania i v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Podľa názoru odsúdeného súd prvého
stupňa pri posudzovaní podmienok na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
nepripísal dostatočný význam zmenám v jeho správaní, ktoré boli podporené hodnotením jeho osoby
ústavom. Ďalej uviedol, že splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia v zmysle § 66 odsek
1 písmeno b/ Trestného zákona, a to zákonom stanovenú dobu výkonu trestu a bol toho názoru, že

riaditeľ ústavu sa pri skúmaní prvej materiálnej podmienky zameral výlučne na minulosť odsúdeného,
ktorou poukázal na páchanie trestnej činnosti a hodnotil, že resocializačná prognóza je menej priaznivá
a neodporučil jeho podmienečné prepustenie, čím však porušil základné právo na súdnu ochranu.
Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke vzťahujúcej sa k dôvodnosti očakávania vedenia riadneho
života po podmienečnom prepustení odsúdený argumentoval potrebou starostlivosti o svojich rodičov

a maloletého syna. Záverom odsúdený uviedol, že účel trestu považuje za splnený aj jeho čiastočným
výkonom a vyjadril úmysel po podmienečnom prepustení viesť riadny život a prestať s páchaním trestnej
činnosti. Navrhol, aby nadriadený súd opätovne posúdil podmienečné prepustenie odsúdeného a aby
sťažnosti odsúdeného vyhovel.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil ani jednu z materiálnych

podmienok určených ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie,
pretože plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a nie je možné od neho
očakávať, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť a predchádzajúce odsúdenia, že v budúcnosti povedie
riadny život. Nadriadený súd je toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia
slobody tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.

K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných
ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného a vyplýva aj z hodnotenia
riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a v neposlednom rade aj

z registra trestov odsúdeného, pretože odsúdený sa opakovane, konkrétne šesťkrát, dopustil trestného
činu krádeže, pričom vo väčšine z nich v súbehu s iným trestným činom (zločin vydierania, zločin
lúpeže). Aj napriek skutočnosti, že pri prvom odsúdení rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
1T/152/2009 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 1 mesiac so skúšobnou dobou v trvaní
1 rok, odsúdený opäť spáchal trestnú činnosť, za ktorú bol opakovane odsúdený na nepodmienečný

trest odňatia slobody.

Čo sa týka argumentácie odsúdeného prostredníctvom jeho obhajcu v písomných dôvodoch sťažnosti,
nadriadený súd tieto nepovažoval za relevantné. Absencia disciplinárneho trestu a udelenie dvoch
disciplinárnych odmien nepredstavuje automaticky nárok odsúdeného na podmienečné prepustenie,

keďže materiálne podmienky podmienečného prepustenia sa posudzujú komplexne podľa kritérií
uvedených v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Vo vzťahu k námietke odsúdeného k posudzovaniu prvej materiálnej podmienky (plnenie povinností
a správanie odsúdeného), že jeho správanie je aktuálne na požadovanej úrovni, treba podotknúť,

že v minulosti tomu tak nebolo. V predchádzajúcom ústave odsúdený v jednom prípade nesplnil
pokyny a príkazy príslušníka zboru tým, že odmietol byť ubytovaný na oddiele a užil liek inak, ako ho
predpísal lekár a v ďalšom prípade vyhlásil hladovku z dôvodu, že chce byť preubytovaný do oddielu sbezpečnostným režimom. Aj po premiestnení do tunajšieho ústavu v jednom prípade odsúdený porušil
ústavný poriadok tým, že nadväzoval nedovolené kontakty so spoluodsúdeným.

Nadriadený súd považoval za správne a zákonné, pri hodnotení materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia, prihliadať na všetky záznamy o odsúdeniach, keďže predchádzajúci
spôsob života a kriminálna minulosť odsúdeného, sú pri rozhodovaní súdu o jeho návrhu na
podmienečné prepustenie jedným z podstatných kritérií.

Na základe všetkých uvedených skutočností nemožno od odsúdeného dôvodne očakávať, že by
v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život počas
skúšobnej doby, keďže v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením
zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom, čo preukazuje nekritický postoj
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. S ohľadom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že
nemožno predpokladať, že sa trestnej činnosti bude vyhýbať po podmienečnom prepustení z výkonu

trestuodňatiaslobodyazačlenísadospoločnostiakoriadnyobčan,ktorýdodržiavajejmorálneaprávne
normy.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193

odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.