Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/158/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200522
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, E., právne zastúpená: AK Slebodnik s.r.o., IČO: 56 703 490, so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI-171-010/2020 zo dňa 11.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobkyni a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach v deň 17.07.2020 sa žalobkyňa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KE-KDI-171/010/2020 zo dňa 11.05.2020 (ďalej aj
„preskúmavanérozhodnutie“alebo„napadnutérozhodnutie“),ktorýmbolozamietnutéodvolaniežalobcu
a potvrdený disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných
evidencií Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 1
zodňa07.01.2020,ktorýmpodľa§53ods.1písm.a)zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície (ďalej aj „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bolo žalobkyni uložené disciplinárne
opatrenie písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.,
ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa tým, že (doslovne citované) „v rámci konania o odvolaní, vedeného
pod č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P, nevyzvala účastníka konania, aby sa v zmysle § 33 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov oboznámil s doplneným spisovým
materiálom, čím mu znemožnila, aby sa pre vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Týmto svojim konaním menovaná porušila

základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a) zákona ć. 73/1998 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ako aj § 3 ods. 1, 2,4 a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správnom konaní
v znení neskorších predpisov“ (ďalej aj „disciplinárny rozkaz“ a „správny orgán prvého stupňa“).

2. Žalobkyňa na pozícii referent špecialista bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií
Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach rozhodla vo
veci odvolania F. E. zo dňa 04.11.2019 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 04.11.2019“ a „účastník konania“).

3. Účastníkovi konania bol policajnou hliadkou zadržaný vodičský preukaz pre podozrenie zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch. Zároveň
bol u účastníka konania vykonaný odber krvi a moču a podaná žiadanka pre akútne toxikologickévyšetrenie (úradný záznam zo dňa 21.10.2019). Následne Okresný dopravný inšpektorát Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi vydal rozhodnutie č. ORPZ-SN-ODI-68-231/2019 zo
dňa 25.10.2019 o zadržaní vodičského preukazu účastníka konania (ďalej aj „rozhodnutie o zadržaní

vodičského preukazu“).

4. Proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu podal účastník konania odvolanie zo dňa
04.11.2019, v ktorom okrem iného uviedol: „Nesúhlasím s vyjadrením, že som javil známky požitia
omamných a psychotropných látok, nakoľko som pred jazdou nepožil žiadne zo spomínaných látok

(...)“. Podľa výsledku toxikologického vyšetrenia 916/2019 zo dňa 24.10.2019, ktorý bol doručený
Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi
dňa 07.11.2019, bol u účastníka konania imunochomatografický skríning moču a krvi pozitívny na THC
(ďalej aj „výsledok toxikologického vyšetrenia“).

5. Rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Košiciach č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
09.12.2019, bolo zamietnuté odvolanie zo dňa 04.11.2019 a potvrdené rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu (ďalej aj „rozhodnutie č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019“). V
tomto rozhodnutí sa odkazuje na výsledok toxikologického vyšetrenia, pričom sa konštatuje, že
u účastníka konania „existoval dôvod na zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a)

zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke“ (rozhodnutie č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa
02.12.2019, s. 3).

6. Dňa 27.12.2019 bola žalobkyni doručená žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. (administratívny spis prvostupňového konania, č.l. 1), v ktorej ju správny orgán prvého stupňa

informoval, že kontrolou spisu vo veci č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P (ďalej aj „odvolacie konanie“) zistil
dňa 09.12.2019, že žalobkyňa dňa 02.12.2019 spracovala rozhodnutie o odvolaní, aj keď nevyzvala
podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) účastníka konania, aby sa vyjadril k výsledku toxikologického
vyšetrenia, ktorý bol doplnený do spisového materiálu.

7. Vo vyjadrení zo dňa 27.12.2019 žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá porušenia ustanovenia
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom pri spracovaní odvolania postupovala v zmysle platných
právnych predpisov a interných noriem. Taktiež žalobkyňa v tomto vyjadrení uviedla (doslovne
citované): „Spisový materiál už nebol Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi doplňovaný.“ Ďalej žalobkyňa uviedla, že účastník konania „bude
Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi pri
prejednávaní a rozhodovaní o priestupku opätovne oboznámený s celým spisovým materiálom, ktorého
súčasťou je aj celý spisový materiál o rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu vrátane výsledku
toxikologického vyšetrenia“ (administratívny spis prvostupňového konania, č.l. 53).

8. Následne bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. Správny orgán
v disciplinárnom rozkaze poukázal na to, že odvolanie zo dňa 04.11.2019 bolo doručené Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi v deň 07.11.2019, a teda v rovnaký deň ako
výsledok toxikologického vyšetrenia. Následne bol postúpený spisový materiál spoločne s výsledkom

toxikologického vyšetrenia odvolaciemu orgánu. V tejto súvislosti správny orgán prvého stupňa
vytkol žalobkyni, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku nevyzvala účastníka konania, aby sa
oboznámil s výsledkom toxikologického vyšetrenia, ktorý bol doplnený do spisového materiálu. Žalovaný
poukázal na to, že konanie o zadržaní vodičského preukazu je samostatným nezávislým konaním,
ktorého výsledok je samostatne preskúmateľný súdom. V disciplinárnom rozkaze sa ďalej uvádza

(doslovne citované): „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona č.
73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov prihliadnuté aj na skutočnosť, že u E. A. B. C. tento istý
nedostatok bol bezprostredne nadriadeným zistený aj v spisoch pod č.: KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P
a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P a to kontrolou ešte pred vydaním rozhodnutia. Tieto zistené nedostatky
a upozornenia sú uvedené v záznamoch z pracovnej porady vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej

premávky a dopravných evidencií KDI KR PZ v Košiciach za mesiac august 2019 pod č.: KRPZ-KE-
KDI2-9-008/2019 a za mesiac september 2019 pod č. KRPZ-KE-KDI2-9-009/2019. Menovaná viackrát
nesplnilaúlohyuloženéplatnýmivšeobecnezáväznýmipredpismiainternýmipredpismi,pričomtýmtojej
konaním došlo opätovne k porušeniu základných povinností policajta. Menovaná neuviedla skutočnosti,ktoré by odôvodňovali a ospravedlňovali jej konanie, z čoho vyplýva, že si ako príslušník PZ riadne
nesplnila svoje povinnosti, tak ako to je vyššie uvedené.“ (disciplinárny rozkaz, s. 4, administratívny spis
prvostupňového konania, č.l. 54).

9. Žalobkyňa podala voči disciplinárnemu rozkazu odvolanie zo dňa 07.01.2020 (ďalej aj „odvolanie
žalobkyne“). Vo svojom odvolaní žalobkyňa uvádza, že mala pred vydaním rozhodnutia č. KRPZ-KE-
KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019 kontaktovať Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, v ktorom ju mala G. H. I. informovať, že účastník konania má

vedomosť o výsledkoch toxikologického vyšetrenia z iného administratívneho konania. Podľa názoru
žalobkyne takto bola daná možnosť účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia
č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019. Ďalej žalobkyňa uviedla, že odvolací orgán nemal
povinnosť vyzývať účastníka konania, aby využíval svoje práva, a teda vynucovať si od nich vyjadrenia.
Podľa názoru žalobkyne vychádzajúc striktne z dikcie § 33 ods. 2 správneho poriadku je povinnosťou
správneho orgánu dať možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Takáto možnosť bola daná a inštitút

„nevyzvala“, ktorý je uvedený v skutkovej vete neexistuje, a preto konanie žalobkyne nemôže byť ani
disciplinárnym previnením (administratívny spis prvostupňového konania, č.l. 59).

10. Žalobkyňa bola správnym orgánom prvého stupňa upovedomená o doplnení spisového materiálu
o nasledovné dokumenty: úradný záznam spracovaný mjr. Mgr. Karolom Kučerom zo dňa 24.01.2020,

úradný záznam spracovaný G. H. I. zo dňa 24.01.2020 (upovedomenie právneho zástupcu žalobkyne
zo dňa 24.01.2020, administratívny spis prvostupňového konania, č.l. 73, upovedomenie žalobkyne zo
dňa 04.02.2020, administratívny spis prvostupňového konania, č.l. 81).

11. Následne správnym orgánom prvého stupňa predložil žalovanému: odvolanie žalobkyne, spisový

materiál a svoje stanovisko č. KRPZ-KE-KDI2-4-010/2020 zo dňa 04.02.2020.

12. Senát poradnej komisie riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach navrhol zamietnuť odvolanie žalobkyne a potvrdiť disciplinárny rozkaz
(zápisnica z rokovania senátu Poradnej komisie riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, č. KRPZ-KE-KDI-171-009/2020 zo dňa 29.04.2020).

13. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie.
V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že sa účastník konania nemohol vyjadriť k výsledku
toxikologického vyšetrenia, keďže nebol oboznámený, že tento dôkaz bol doplnený do spisového

materiálu. Preto podľa žalovaného nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že účastník konania nebol
ukrátenýnasvojichprávach.Žalovanýpoukázalnato,žepokiaľnepostupovalprvostupňovýorgánpodľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, tak mal tento nedostatok odstrániť druhostupňový orgán. Žalovaný
ďalej uviedol na to, že výsledok toxikologického vyšetrenia sa priamo vzťahoval na skutočnosť uvádzanú
účastníkom konania v odvolaní, ktorý namietal, že nepožil omamné a psychotropné látky. Podľa

žalovaného úradné záznamy Mgr. Karola Kučeru a H. I. zo dňa 24.01.2020 preukazujú, že žalobkyňa
v čase vydania rozhodnutia č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019 nemala vedomosť o tom,
či sa začalo konanie v zmysle § 91 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný zhodne s disciplinárnym rozkazom poukázal na to, že sa
žalobkyňa rovnakého nedostatku pred vydaním rozhodnutia dopustila v konaniach vedených pod č.

KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P, na čo bola upozornená svojim bezprostredným
nadriadeným A. J. K. (ďalej aj „nadriadený žalobkyne“). Žalovaný konštatoval, že správnym postupom vo
veci bolo vyzvať účastníka konania vyjadriť sa k výsledkom toxikologického vyšetrenia. Žalovaný ďalej
zdôraznil význam práv podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku pre ochranu subjektívnych práv účastníka
konania. Žalovaný ďalej konštatoval, že porušenie tohto práva môže viesť k zrušeniu rozhodnutia

vydaného v odvolacom konaní.

14. Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené žalobkyni vyhlásením dňa 15.05.2020. Právnemu
zástupcovi žalobkyne bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 18.05.2020.

15. Žalobkyňa voči napadnutému rozhodnutiu podala správnu žalobu, v ktorej namietala: (i) napadnuté
rozhodnutie v spojení s disciplinárnym rozkazom je nepreskúmateľné, keďže okrem citácie § 33 ods. 2
správnehoporiadkukonkrétneneuvádza,včommalažalobkyňaporušiťpríslušnézákonnéustanovenie,
(ii) účastník konania mal vedomosť o výsledku toxikologického vyšetrenia z iného administratívnehokonania, výsledok toxikologického vyšetrenia nebol pre účastníka konania novým podkladom, a teda
nemohol byť ukrátený na svojich právach postupom žalobkyne, (iii) disciplinárny rozkaz a napadnuté
rozhodnutie neuvádzajú ako konajúce orgány prihliadali na každú skutočnosť uvedenú § 56 ods.

2 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom iba odkazujú na doterajší postoj žalobkyne k plneniu služobných
povinností, (iv) napadnuté rozhodnutie sa nevysporiadalo s odvolacou námietkou žalobkyne o tom,
že povinnosť upovedomiť účastníka konania sa mala vzťahovať na prvostupňový orgán, ktorý mal
prvý k dispozícii výsledok toxikologického vyšetrenia, (v) nedostatky pripisované žalobkyni týkajúce sa
veci č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P boli zistené pred vydaním rozhodnutia

v týchto konaniach, a z tohto dôvodu sa nejednalo o nedostatok, keďže išlo o „rozpracované spisy“,
(vi) žalobkyňa sa o nedostatkoch, ktoré jej boli pripisované vo veciach č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P
a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P dozvedela až z napadnutého rozhodnutia, pričom na pracovných poradách
nebola s týmito nedostatkami oboznámená. Pokiaľ je v záznamoch uvedené niečo iné, tieto záznamy
nezodpovedajú skutočnému stavu a boli vykonštruované nadriadeným žalobkyne, (vii) žalobkyni nebolo
doručené stanovisko prvostupňového orgánu k jej odvolaniu, žalobkyňa nemala možnosť byť s týmto

stanoviskom oboznámená, čím došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
(viii) postup voči žalobkyni bol diskriminačný, keďže v žiadnom inom prípade nebolo za obdobný postup
uložené disciplinárne opatrenie, zároveň podľa žalobkyne bol disciplinárny rozkaz vydaný v rozpore
s dobrými mravmi, keďže predstavoval prejav animozity nadriadeného voči nej, (ix) odôvodnenie
disciplinárneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a napadnuté rozhodnutie sa

nedostatočne vysporiadalo s odvolacími námietkami žalobkyne (pozn. správny súd bude ďalej v
rozsudku používať takto zvolené číselné označenie žalobných bodov).

16. Žalovaný k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobkyni 15.05.2020
a preto bola správna žaloba podaná po márnom uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Z tohto dôvodu navrhol
žalovaný správnu žalobu odmietnuť. Žalovaný pre prípad, že nebude žaloba odmietnutá ďalej uviedol,
že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
Žalovaný navrhol súdu neprihliadať na žalobný bod týkajúci sa nesprávnej aplikácie § 56 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z.z., keďže uvedený nedostatok nenamietala žalobkyňa v rámci svojho odvolania. Zároveň

žalovaný uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia a disciplinárneho rozkazu vyplýva, že konajúce
orgány prihliadali na skutočnosti uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (vyjadrenie žalovaného
k správnej žalobe zo dňa 23.09.2020).

17. Žalobkyňa poukázala na to, že začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby vyvolalo až

doručenie napadnutého rozhodnutia jej právnemu zástupcovi, a teda správna žaloba bola podaná včas.
Zároveň žalobkyňa uviedla, že správny súd má prihliadať na vytýkanú vadu v aplikácii v § 56 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. (vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.10.2020).

18. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich písomných prednesoch (vyjadrenie žalovaného zo

dňa 27.10.2020).

19. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 24.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta SSP jeho vyvesením na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní.

II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

20. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 11.05.2020.

Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie

povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.22. Podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z.z. Disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie
služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na
dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

23. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

24. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je
možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne
oprávnený orgán.

26. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade
škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú
doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou
na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných

rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

27. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

III.
Posúdenie správnym súdom

28. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i
súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

29. K námietke žalovaného týkajúcej sa márneho uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby správny
súd poukazuje na to, že preskúmavaným je rozhodnutie odvolacieho orgánu, a teda také rozhodnutie,

ktoré sa oznamuje doručením jeho odpisu a nie ústnym vyhlásením (§ 266 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z.z.). Keďže žalobkyňa bola v administratívnom konaní zastúpená, tak pre účinné doručenie
napadnutého rozhodnutia sa vyžadovalo, aby bolo doručené jej právnemu zástupcovi. Samotné
doručenie napadnutého rozhodnutia žalobkyni (pokiaľ by sa aj jednalo o doručenie jeho písomného
odpisu), nezbavoval žalovaného povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie taktiež jej zástupcovi.

Príslušný výklad § 263 v spojení s § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je odôvodnený právnou istotou
zastúpeného účastníka v tomto type administratívneho konania a mutatis mutandis vyplýva zo znenia §
266 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. Preto právnou skutočnosťou, ktorá zakladala začiatok plynutia lehoty
podľa § 181 ods. 1 SSP, bolo doručenie odpisu napadnutého rozhodnutia zástupcovi žalobkyne v deň
18.05.2020. Keďže správna žaloba bola podaná dňa 17.07.2020, tak správna žaloba bola podaná pred

uplynutím dvojmesačnej lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.

30. K žalobnému bodu (i), ktorým žalobkyňa vytýka nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
správnysúduvádza,žedisciplinárnyrozkazvskutkovejvetekonkrétnevymedzuje,žežalobkyňavrámci
konania o odvolaní, vedeného pod č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P nevyzvala účastníka, aby sa oboznámil

s doplneným spisovým materiálom. Skutková veta obsahuje konkrétny opis konania žalobkyne, ktorým
sa mala žalobkyňa dopustiť disciplinárneho previnenia. Nejedná sa teda iba o odkaz na aplikáciu § 33
ods.2správnehoporiadku,takakotouvádzažalobkyňavžalobnýchbodoch.Vovzťahuktampoužitému
slovnému spojeniu „doplnený spisový materiál“ je potrebné uviesť, že z odôvodnenia disciplinárneho
rozkazu vyplýva, že týmto je označený výsledok toxikologického vyšetrenia. V tejto súvislosti správny

súd podotýka, že spisový materiál príslušného administratívneho konania nebol doplnený o iný dôkazný
prostriedok okrem príslušného výsledku toxikologického vyšetrenia. Preto podľa názoru správneho súdu
skutková veta uvedená v disciplinárnom rozkaze nezameniteľným spôsobom individualizuje skutok
žalobkyne. Tento žalobný bod preto vyhodnotil správny súd ako nedôvodný.31. Žalobkyňa v rámci žalobného bodu (ii) namietala, že účastník konania už bol oboznámený
s výsledkom toxikologického vyšetrenia. Žalobkyňa v tomto žalobnom bode poukazuje na to, že

účastník konania sa mal oboznámiť s obsahom výsledku toxikologického vyšetrenia počas postupu
okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi
v inom administratívnom konaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že o výsledku toxikologického
vyšetrenia nebol účastník konania upovedomený v konaní o zadržaní vodičského preukazu. Výsledok
toxikologického vyšetrenia bol doručený do konania o zadržaní vodičského preukazu až po vydaní

rozhodnutia č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019. Prvostupňový orgán a ani odvolací orgán
v tomto administratívnom konaní neupovedomil účastníka konania o tom, že takýto dôkazný prostriedok
bol zaradený do administratívneho spisu. Táto skutočnosť je výslovne popísaná v disciplinárnom
rozkaze. Napadnuté rozhodnutie uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné považovať prípadnú vedomosť
o obsahu toxikologického vyšetrenia, ktorú získa účastník konania v rámci iného administratívneho
konania, za postačujúcu pre splnenie požiadaviek § 33 ods. 2 správneho poriadku v konaní

o zadržaní vodičského preukazu. S týmito dôvodmi sa správny súd stotožnil. Správny súd zároveň
dodáva, že účastník konania potrebuje poznať nielen dôkaznú informáciu, ale taktiež to, či príslušný
dôkaz môže byť v jeho veci použitý ako podklad rozhodnutia. Iba v takom prípade môže účastník
konania zhodnotiť potrebu vykonania súvisiacej procesnej aktivity spočívajúcej v prípadnej reakcii na
príslušný dôkaz (napríklad vo forme označenia dôkazov, ktoré obsah alebo použiteľnosť takéhoto

dôkazu spochybňujú). Preto pokiaľ žalobkyňa nenotifikovala účastníka konania o zaradení výsledku
toxikologického vyšetrenia ako podkladu v konaní o zadržaní vodičského preukazu, nemohol účastník
konania v tomto administratívnom konaní efektívne využiť svoje obhajovacie práva. Zároveň je potrebné
súhlasiť so žalovaným v tom, že účastník konania v podanom odvolaní zo dňa 04.11.2019 namietal
užitie omamných a psychotropných látok, preto výsledok toxikologického vyšetrenia možno hodnotiť ako

podstatný dôkaz pre rozhodnutie o takomto odvolaní. Uvedený záver vyplýva aj z toho, že samotná
žalobkyňa sa v rozhodnutí č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019 na výsledok toxikologického
vyšetrenia výslovne odvolávala.

32. Správny súd k tomuto žalobnému bodu teda uzatvára, že mal za preukázané, že žalobkyňa

vydala rozhodnutie č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019 bez toho, aby bol účastník
konania predtým upovedomený o zaradení toxikologického vyšetrenia do administratívneho spisu
tohto konania. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaťažila odvolacie konanie vadou spočívajúcou
v porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku v neprospech účastníka konania, tak ako jej to vytýka
skutková veta uvedená v disciplinárnom rozkaze. Vydaním rozhodnutia č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P

zo dňa 02.12.2019 žalobkyňou teda došlo podľa názoru správneho súdu k dokonaniu disciplinárneho
previnenia, tak jej bolo kladené za vinu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, o ktoré vo veci išlo, nemožno stotožňovať s prejavom právneho
názoru žalobkyne.

33. Správny súd považoval za potrebné posúdiť žalobný bod (iii), napriek námietke žalovaného, keďže
na požiadavky vyjadrené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. bol povinný správny orgán prvého
stupňa a žalovaný prihliadať z úradnej povinnosti. Nebolo preto potrebné, aby žalobkyňa v rámci svojho
odvolania osobitne vytýkala nesprávnu aplikáciu príslušného zákonného ustanovenia. V tejto súvislosti
je možné uviesť, že § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozčleňuje okolnosti, na ktoré sa povinne

prihliada pri uložení disciplinárneho opatrenia nasledovne: i) povaha protiprávneho konania, ii) okolnosti,
za ktorých bolo protiprávne konanie spáchané, iii) jeho následky, iv) miera zavinenia, v) doterajší postoj
policajta k plneniu služobných povinností.

34. Disciplinárny rozkaz vo vzťahu k uplatneniu § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. uvádza, že zhodný

nedostatok bol u žalobkyne zistený taktiež vo veciach č.: KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-
KDI2-68/2019-P (veci boli vo fáze pred vydaním rozhodnutia). Vo vzťahu k týmto odvolacím konaniam
bola žalobkyňa na tento nedostatok opakované upozornená. Napriek uvedenému žalobkyňa spôsobila
rovnaké procesné pochybenie vo veci KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P, pričom v tejto veci už došlo aj
k vydaniu rozhodnutia o odvolaní žalobkyňou. Správny orgán prvého stupňa na základe uvedeného

konštatoval, že „Menovaná viackrát nesplnila úlohy uložené platnými všeobecne záväznými predpismi
a internými predpismi, pričom týmto jej konaním došlo opätovne k porušeniu základných povinností
policajta“ (disciplinárny rozkaz, s. 4).35. Podľa názoru správneho súdu pojem „prihliadať“ uvedený v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. nemožno stotožniť so schématickým opisom zákonných kategórii. Správny súd posudzoval, či
napadnuté rozhodnutie v spojení s disciplinárnym rozkazom obsahuje taký popis skutkových okolnosti

veci,ktorýumožňujeposúdiť,akýmspôsobombolizohľadnenépodmienkyuvedenév§56ods.2zákona
č. 73/1998 Z.z.

36. Pojem okolnosť v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. podľa názoru správneho súdu zahŕňa
taktiež okolnosti, ktoré nastali pred skutkom, ktorým malo dôjsť k spáchaniu disciplinárneho previnenia.

Pod takéto okolnosti teda možno zaradiť zistenie pochybení u žalobkyne týkajúce sa vecí č. KRPZ-
KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P. Pod povahou protiprávneho konania možno podľa
názoru správneho súdu chápať taký charakter protiprávneho konania, ktorý sa týka špecifík samotného
skutku. S povahou protiprávneho konania žalobkyne sa podľa názoru správneho súdu vysporiadal
žalovaný v napadnutom rozhodnutí opisom významu dodržiavania § 33 ods. 2 správneho poriadku
pre rešpektovanie súčinnosti medzi orgánom verejnej správy a účastníkom administratívneho konania.

Žalovaný z hľadiska posudzovania následku konania žalobkyne poukázal na to, že protiprávne konanie
žalobkyne nevyvolalo len prípadné ohrozenie chráneného záujmu, ale viedlo ku protiprávnemu následku
vo forme nezákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-KE-KDI2-89/2019-P zo dňa 02.12.2019. V tejto súvislosti
žalovaný konštatoval, že takáto vada procesného postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku je
dôvodom prípadné na zrušenie rozhodnutia o odvolaní.

37. V disciplinárnom rozkaze a napadnutom rozhodnutí sa vytýka žalobkyni, že bola upozornená na svoj
nesprávny procesný postup, avšak napriek tomu sa ho dopustila opakovane. Skutočnosť, že žalobkyňa
bola na takýto nesprávny postup upozornená, čo i len raz, má význam z hľadiska hodnotenia miery
zavinenia žalobkyne (demonštruje prítomnosť vedomostnej zložky ohľadom protiprávneho konania

na strane žalobkyne). Tým, že žalovaný poukázal na predchádzajúce upozornenie žalobkyne na
zhodný nesprávny postup v iných veciach, teda prihliadol na mieru jej zavinenia. Z uvedených častí
disciplinárneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, že konanie žalobkyne nemohlo
vykazovať iba znaky nevedomej nedbanlivosti, ale muselo vykazovať vyššiu mieru zavinenia. Na druhej
strane to, že žalobkyni nebolo vytýkané zhodné porušenie procesných postupov iba raz, ale dvakrát

zachytáva jej postoj k plneniu služobných povinností (demonštruje ignorovanie opakovaných pokynov,
ktoré jej boli v zhodných prípadoch poskytnuté).

38.Zostreniezávažnostiprotiprávnehokonaniamôžeprimárnenastaťajvrovinelenniektorejzokolností
vymedzenej v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Správny súd preto nepovažoval za chybu, pokiaľ

napadnuté rozhodnutie a disciplinárny rozkaz v rozličnej miere akcentovali význam niektorých okolnosti
podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v závislosti od toho, ktoré považovali za smerodajné
pre uloženie disciplinárneho opatrenia. Pre hodnotenie súdu bolo rozhodujúce to, či odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v spojení s disciplinárnym rozkazom poskytuje dostatočný podklad pre
rozlíšenie medzi uložením disciplinárneho opatrenia vo forme písomného pokarhania namiesto výčitky

podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. Takéto racionálne zdôvodnenie podľa názoru správneho súdu tieto
rozhodnutia obsahujú. Pokiaľ žalobkyňa ignorujúc predchádzajúce opakované výslovné upozornenia
spôsobí zhodný nedostatok vo svojom procesnom postupe, potom je odôvodnený záver, že na nápravu
žalobkyne a na obnovenie služobnej disciplíny nebola výčitka postačujúca. Preto opis dôvodov pre
uloženie disciplinárneho opatrenia vo forme písomného pokarhania podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona

č. 73/1998 Z.z. (teda najmiernejšieho z tam uvedených disciplinárnych opatrení) reflektoval prípustnú
právnu úvahu pre účely správneho potrestania žalobkyne.

39. K žalobnému bodu (iv) správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
žalovaný vyvodil, že bolo povinnosťou žalobkyne odstrániť nedostatok v postupe prvostupňového

orgánu, a teda žalobkyňa mala sama zabezpečiť upovedomenie účastníka konania o výsledku
administratívneho konania (napadnuté rozhodnutie, s. 12). Podľa názoru správneho súdu je takýto
právny záver žalovaného správny, keďže vyplýva z § 60a správneho poriadku v spojení s § 33 ods.
2 správneho poriadku. Zároveň žalovaný týmto poskytol žalobkyni odpoveď na príslušnú odvolaciu
námietku. Správny súd preto považoval príslušný žalobný bod za nedôvodný.

40. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že disciplinárne rozkaz a napadnuté rozhodnutie
poukazovali na postup žalobkyne v konaniach č.: KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-
KDI2-68/2019-P v kontexte posúdenia okolností spáchania skutku, zavinenia žalobkyne a postojak doterajšiemu postoju žalobkyne k plneniu služobných povinností. Súčasťou administratívneho spisu
sú koncepty rozhodnutí o odvolaní vyhotovené žalobkyňou vo veciach č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P
(administratívny spis prvostupňového orgánu, č.l. 24) a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P (administratívny spis

prvostupňového orgánu, č.l. 43), na ktorých sú rukou vpísané upozornenia (pozn. správneho súdu
z kontextu možno usúdiť, že sa jedná o poznámku vedúceho žalobkyne) týkajúce sa nedostatkov pri
oboznámení účastníkov príslušných odvolacích konaní s doplnenými podkladmi. Teda žalobkyňa ani
v týchto veciach nevykonala riadne postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku napriek tomu, že už
pripravila koncepty rozhodnutí, a teda považovala proces prípravy spisu za ukončený. Správny súd sa

preto domnieva, že k zhodnému nedostatku v postupe žalobkyne došlo taktiež vo veciach č. KRPZ-
KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P a to iba s tým rozdielom, že tento nedostatok nebol
zavŕšený následkom vo forme ňou vydaného rozhodnutia. Za týchto okolností je možné akceptovať
záver žalovaného, že taktiež v týchto konaniach sa dopustila žalobkyňa „toho istého nedostatku“ ako
bol nedostatok opísaný v skutkovej vete.

41.Žalobkyňa v žalobnom bode (vi) spochybňovala hodnovernosť zápisníc z pracovnej porady za
mesiace august a september 2019, pričom uviedla, že na nedostatky vo svojom postupe v konaniach
č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P bola upovedomená až v napadnutom
rozhodnutí. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že tieto nedostatky a ich vytknutie na príslušných
poradách boli uvádzané už v disciplinárnom rozkaze (disciplinárny rozkaz, s. 4). Preto nemôže byť

pravdou, že sa o týchto skutočnostiach žalobkyňa dozvedela až z napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa
vo svojom odvolaní nespochybnila pravdivosť týchto skutočností a ani hodnovernosť súvisiacich
listinných dôkazov. Súčasťou administratívneho spisu je Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov
hodnotenia za rok 2019, ktorý bol podpísaný žalobkyňou dňa 24.02.2020 (ďalej aj „záznam o
hodnotení“). V prílohe č. 2 k záznamu o hodnotení sa uvádza, že žalobkyňa spracovala rozhodnutia

o odvolaní č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P, kde opomenula vyzvať účastníka,
abysaoboznámilsdoplnenýmdokazovaním.Zároveňvzáznameohodnotenísauvádza,žeakbynebol
tento nedostatok zistený došlo by k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobkyňa podala voči
záznamu o hodnotení odvolanie zo dňa 27.02.2020, ktoré predložila do súdneho konania spoločne so
správnou žalobou (ďalej ak „odvolanie voči záznamu o hodnotení“, súdny spis, č.l. 26). V odvolaní voči

záznamu o hodnotení žalobkyňa ku konaniu vo veci č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P uviedla, že (doslovne
citované, podčiarknutie doplnené správnym súdom) „Spisový materiál bol doplnený prvostupňovým
správnym orgánom pred tým ako bol zaslaný na Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach (...) Trvám na tom, že ja som mu tú možnosť nevzala, účastník konania
odo mňa nič nežiadal. Je to opätovne právny názor nie porušenie zákona. Samozrejme rešpektovala

som právny názor môjho vedúceho a výzvu na vyjadrenie sa som poslala prestupcovi, ako aj jeho
zástupcovi.“ Žalobkyňa týmto potvrdila, že nezaslala podklad doplnený do spisového materiálu č. KRPZ-
KE-KDI2-61/2019-P, keďže to nepovažovala za potrebné. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobkyňa
vo vzťahu ku konaniu č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P bola na potrebu zaslania doplneného podkladu
upozornenásvojimvedúcim.Uvedenétedapriamovyvraciatvrdeniežalobkyneprezentovanévsprávnej

žalobe, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemala žiadnu vedomosť o svojom nedostatku
pri postupe v konaní č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P. K postupu vo veci č. KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P
žalobkyňa v odvolaní voči záznamu o hodnotení uviedla (doslovne citované, podčiarknutie doplnené
správnym súdom): „V rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu je podstatné, či dôvody zadržania
vodičského preukazu trvajú, či dôvody nepominuli. Nezdôvodňuje sa tak podrobne ako v rozhodnutí

o priestupku, nakoľko menovaný bude podrobne oboznámený s celým spisovým materiálom a s výškou
sankcie v rozhodnutí o priestupku. Taktiež bude oboznámený aj s doplnenou výpoveďou policajta, ktorý
opätovne urobil prvostupňový správny orgán nie ja.“ Na koncepte rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-
KE-KDI2-68/2019-P je rukou vpísaná poznámka (pozn. správneho súdu z kontextu možno usúdiť,
že sa jedná o poznámku vedúceho žalobkyne), v ktorej je uvedené (doslovne citované): „Účastník

konania nebol oboznámený s doplneným spisovým materiálom t.j. výpoveď policajta, kt. objasňoval
priestupok“ (administratívny spis prvostupňového orgánu, č.l. 43). Z obsahu tohto vyjadrenia žalobkyne
možno usúdiť, že žalobkyňa teda ani vo veci č. KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P nevykonala riadne doručenie
tohto doplneného podkladu rozhodnutia, pričom na uvedenú skutočnosť bola podľa vpísanej poznámky
upozornená vedúcim žalobkyne. Vyjadrenia žalobkyne o tom, že nebola skôr notifikovaná o svojom

pochybení v rámci konania č. KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P preto popiera samotná žalobkyňa v tom, čo
sama uviedla v odvolaní voči záznamu o hodnotení ku spisu KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P. Preto tvrdenia
žalobkyne o tom, že nebola pred vydaním rozhodnutia informovaná o svojich pochybeniach vo veciach
č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P posúdil správny súd ako nepravdivé.42.Žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že záznamy z pracovných porád za mesiace
august 2019 a september 2019 mali byť dodatočne fabrikované. Správny súd vyhodnotil záznamy

z pracovných porád za mesiace august 2019 a september 2019, na ktorých sa nachádza podpis
žalobkyne (originály nachádzajúce sa v spise odvolacieho orgánu), v nadväznosti na vyššie uvedené:
koncepty rozhodnutí vo veciach č. KRPZ-KE-KDI2-61/2019-P a KRPZ-KE-KDI2-68/2019-P, záznam
o hodnotení a odvolanie k záznamu o hodnotení. Tieto dôkazy podľa správneho súdu nevykazujú žiaden
rozpor, naopak tvoria ucelenú, konzistentnú a neprerušenú reťaz dôkazov. Správny súd preto posúdil

príslušný žalobný bod ako nedôvodný.

43.K žalobnému bodu (vii), ktorým žalobkyňa vytýkala, že jej nebolo doručené stanovisko
prvostupňového orgánu, správny súd poukazuje na znenie § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa
ktorého Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však

do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Svoje stanovisko teda predkladá prvostupňový orgán
odvolaciemu orgánu, pričom toto stanovisko sa nezasiela účastníkovi tohto typu administratívneho
konania. Konajúce orgány nemali povinnosť doručiť príslušné stanovisko prvostupňového orgánu
žalobkyni, a preto vo veci nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

V tejto súvislosti poukazuje správny súd taktiež na to, že žalobkyňa bola upovedomená o doplnení
spisového materiálu, ktoré bolo vykonané prvostupňovým orgánom (ods. 11 tohto rozsudku). Z tohto
dôvodu považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.

44.K žalobnému bodu (viii) správny súd uvádza, že žalobkyňa síce namietala diskriminačný postup pri

svojom potrestaní, avšak neoznačila a bližšie nepopísala žiaden prípad, v ktorom by došlo k obdobnému
protiprávnemu konaniu v rámci konania o odvolaní, u ktorého by nedošlo k potrestaniu dotknutej osoby
(pri zohľadnení podobnosti v ďalších okolnostiach prípadu, a to okrem iného opakované upozornenie
žalobkyne na takéto pochybenie). Podklad vedúci k záveru o prípadnej diskriminácii žalobkyne nezistil
správny súd ani z administratívneho spisu. Z dôvodu chýbajúceho podkladu pre komparačné porovnanie

neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tomuto žalobnému bodu. Žalobkyňa podľa
správneho súdu nepreukázala, že by jej potrestanie objektívne vykazovalo diskriminačný charakter,
a teda, že došlo k neprimeranému potrestaniu v porovnaní s inou osobou v obdobnom postavení.

45.Žalobkyňa pripisuje svoje potrestanie nepriateľskej motivácii svojho nadriadeného voči jej osobe.

Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila úradné záznamy, ktoré mali dokumentovať pretrvávajúci vzťah
animozity medzi ňou a jej nadriadeným. Podľa názoru správneho súdu závery konajúcich orgánov o tom,
že sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia boli objektivizované skutkovými okolnosťami veci.
Správny súd nezistil, aby právna úvaha o potrestaní žalobkyne bola vedená subjektívne podfarbenými
východiskami, ktorých prejav by bol identifikovateľný z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, alebo

z administratívneho spisu. K opačnému záveru nevedú ani úradné záznamy predložené žalobkyňou
do súdneho konania. Správny súd posudzoval disciplinárny rozkaz a napadnuté rozhodnutie vo
svetle individualizovaných objektívnych skutkových zistení veci. Týmto bola ohraničená právna úvaha
súdu, pričom nebolo úlohou tohto súdneho prieskumu nad tento rámec hodnotiť osobný vzťah medzi
žalobkyňou a jej nadriadeným. Správny súd v takto posudzovanom rozsahu nezistil rozpor napadnutého

rozhodnutia a disciplinárneho rozkazu s dobrými mravmi.

46.Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil žalobný bod vytýkajúci sa diskriminačného
postupu voči žalobkyni a rozpor napadnutého rozhodnutia s dobrými mravmi ako nedôvodný.

47.K žalobnému bod (ix) správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia reagovalo na
všetky odvolacie námietky, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní. Tieto odvolacie námietky sa
koncentrovali do spochybnenia protiprávnosti konania žalobkyne a zdôvodnenia dodržania § 33 ods. 2
správneho poriadku žalobkyňou. Na tieto odvolacie námietky riadne odpovedal žalovaný v napadnutom
rozhodnutí, keďže sa vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa oboznámenia účastníka konania

s výsledkom toxikologického vyšetrenia a taktiež vysvetlil použitie pojmu „oboznámila“ v kontexte
správnej aplikácie § 33 ods. 2 správneho poriadku. Taktiež podľa správneho súdu odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie disciplinárneho rozkazu dostatočne popísalo dôvody, pre
ktoré skutkom vymedzeným v skutkovej vete porušila žalobkyňa svoju povinnosť podľa § 48 ods. 3písm. a) 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Z obsahu odôvodnenia týchto rozhodnutí zároveň vyplýva to ako
sa vysporiadali konajúce orgány s podmienkami uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z.z.. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na svoje závery uvedené vyššie.

Z týchto dôvodov považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.

48.Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

49.Správny súd vo veci nezistil dôvod na postup podľa § 195 v spojení s § 196 SSP. Vo vzťahu ku
všeobecnému vymenovaniu dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd môže

taktiež len všeobecne konštatovať, že nezistil vo veci žiaden z týchto dôvodov pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval
správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia
osobitne nevenoval.

50.Na základe uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

51.Správny súd v konaní neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal
(a contrario § 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov
konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania

od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

52.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.