Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
Legislation area – Trestné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/32/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013035
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124013035.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Osifa, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. apríla
2025, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. a iné,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 11.2.2025 sp.zn. 45PP/38/2024
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr.zák. zamietol žiadosť odsúdeného
A. B., nar. X.X.XXXX v Hnúšti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 3T 129/2022 zo dňa 10.4.2024 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 5To 59/2024 zo dňa 30.7.2024.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený, a to ústne do zápisnice o verejnom zasadnutí.
V písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že po preštudovaní predmetného uznesenia nadobudol
presvedčenie hraničiace s istotou, že bez osobného vypočutia, na ktorom predloží priame dôkazy
o všetkých jeho tvrdeniach, ktoré odprezentoval na pojednávaní 11.2.2025 pred sudcom C. D., nie je
možné dôjsť k spravodlivému rozhodnutiu.
Nakoľko v predmetnom uznesení je množstvo zavádzajúcich informácií a tresty, ktoré sú už dávno
zahladené, nehovoriac o tom, že je na neho vytváraný enormný nátlak zo strany psychológa E. F.
a psychiatričky G. H., ktorí robia všetko preto, aby mu čo najviac uškodili za to, že poukázal na ich trestnú
činnosť, žiada a prosí len o objektívne posúdenie a spravodlivosť.
Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že odsúdený bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 3T/129/2022 zo dňa 10.4.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 5To/59/2024 zo dňa 30.7.2024 za zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1 Tr.zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v
trvaní 3 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a zároveň mu súd podľa § 73 ods. 1 Tr.zák. uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Z hodnotenia odsúdeného z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva,
že odsúdený opakovane porušil zásady slušného správania sa voči príslušníkom ZVJS a taktiež má
evidované záznamy pre neustrojenosť. Má však evidovaný aj poznatok s pozitívnym významom za
účasť na činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti. Do zamestnania zaradený nebol, podieľal savšak na vykonávaní upratovacích prác. V terapeutickej komunite sa zúčastňoval intenzívnej skupinovej
psychoterapie, ktorá má charakter najmä sexuologickej intervencie. Do voľnočasových aktivít sa zapájal.
Kontakt s rodinou udržiaval v dostupných formách.
Zo správy nevyplýva, aby bol odsúdený disciplinárne odmenený.
Zástupca Ústavu na výkon trestu na verejnom zasadnutí ku správaniu odsúdeného uviedol, že od
spracovania predchádzajúceho hodnotenia pribudli u odsúdeného 2 negatívne záznamy, a to dňa
6.11.2024 za nevhodné správanie voči príslušníkom eskorty ZVJS a dňa 17.1.2025 za nevhodné
správanie voči lekárke I. H..
Zástupca ústavu neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu.
Prokurátor taktiež navrhol zamietnuť žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu poukazujúc na skutočnosť, že odsúdený nemá ukončenú ochrannú liečbu ústavnou
formou a tiež na negatívne stanovisko Ústavu.
Podľa § 66 ods.1 Tr.zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr.zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr.zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky, a to formálnu - vykonal trest v
zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Krajský súd v súvislosti so splnením formálnej podmienky uvádza, že pre možné uvažovanie
o podmienečnom prepustení z hľadiska posudzovanej dĺžky doby, po vykonaní ktorej môže byť
podmienečne prepustený, je potrebné aplikovať § 66 ods. 1 písm. a), resp. písm. b), resp. písm. c)
Tr.zák., pričom táto podmienka bola splnená.
Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody je potrebné uviesť, že súd v tejto súvislosti skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu.
To znamená, že súd skúma, či u odsúdeného prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti
oprávňujúci na „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. V rámci toho súd musí zvážiť
aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a
správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života,
charakterujehoosoby,povahovýchvlastnostíajehopostojakspáchanejtrestnejčinnosti,ktoréjemožné
zistiť z hodnotenia odsúdeného ústavom, v ktorom vykonáva alebo vykonával trest odňatia slobody,
väzbu, z jeho charakteristík, posudkov a podobne.
Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje
v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samo osebe
automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože takéto správanie môže byť len prejavom
vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice a nemusí znamenať náznak skutočných
zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa
správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil
záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnéhočinu,zaktorýbolodsúdený,aleboktoréokremostatnýchpríčinaspoňprispelikjehorozhodnutiuspáchať
trestný čin (primerane R 37/1973).
Materiálnu podmienku - možnosť očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle §
66 ods. 1 Trestného zákona je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života
odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017).
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že len dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody samé osebe ešte nemusí byť prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože môže ísť len o
prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, prípadne o účelové konanie motivované
výlučne snahou byť podmienečne prepustený, ktoré po odpadnutí motivácie dobrého správania nedáva
záruku, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo
výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho
konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný v budúcnosti takto nekonať, došlo
u neho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu
trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre
podmienečné prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne nebude stačiť.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pri posudzovaní splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať zreteľ na správanie sa odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody, na získané disciplinárne odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody, na
doterajší život odsúdeného (pred výkonom trestu), vrátane predchádzajúcich odsúdení, na skutočnosť,
či už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, na jeho postoj k trestnej
činnosti a na stupeň zmeny negatívnych vlastností, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti,
ohľadom ktorej trest vykonáva.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
nie je prepustenie páchateľa len za dobré správanie vo výkone trestu po vykonaní určitej časti trestu,
ale pri podmienečnom prepustení je potrebné vždy mať na zreteli aj účel trestu. Ako už krajský súd
vyššie uviedol, predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu je očakávanie riadneho
života odsúdeného, čo znamená očakávanie, že sa odsúdený zdrží páchania ďalšej trestnej činnosti
v budúcnosti, resp. že prepustením odsúdeného nevzniká pre spoločnosť nejaké riziko recidívy zo strany
odsúdeného.
Samotné zlepšenie, resp. čiastočné zlepšenie správania odsúdeného vo výkone trestu nie je zárukou
toho, že po podmienečnom prepustení nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Súd nemôže pri
takomto rozhodovaní prihliadať len na záujmy odsúdeného bez ochrany záujmov spoločnosti a členov
tejto spoločnosti.
Právo byť podmienečne prepustený nie je garantované ani článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a ani Ústavou Slovenskej republiky. Ani Ústava, ale ani zákon automaticky
nepriznávajú odsúdenému nárok na podmienečné prepustenie (R19/2002).
Podľa názoru krajského súdu odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z
výkonutrestuodňatiaslobodytým,ževykonalpotrebnúčasťzvýmeryuloženého trestuodňatiaslobody,
avšak pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení je potrebné, aby odsúdený splnil aj materiálne
podmienky.
Nesplnenie materiálnych podmienok je totiž zákonnou prekážkou pre kladné rozhodnutie o žiadosti
odsúdeného. Samotné vykonanie zákonom predpokladanej časti trestu automaticky nepostačuje pre
takéto rozhodnutie súdu.
Ako už vyššie uviedol krajský súd, materiálne podmienky spočívajú jednak v tom, že odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a jednak v tom, že
sa od neho môže očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti.
V súvislosti s prvou materiálnou podmienkou - plnením si povinností a správaním sa odsúdeného počas
výkonu trestu krajský súd poukazuje na hodnotenie odsúdeného, vypracovaného ústavom na výkon
trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva len čiastočné splnenie tejto materiálnej podmienky. Odsúdený
totiž má zaznamenané aj negatívne záznamy o porušení interných noriem, pričom nebol disciplinárne
odmenený.V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že ak odsúdený má počas výkonu trestu aj negatívny záznam,
tak aj tento záznam narúša prípadné iné kladné záznamy, pretože nasvedčuje tomu, že aj vo výkone
trestu sa nespráva tak, ako by sa mala správať osoba, ktorá chce splniť zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu.
Krajský súd považuje za nevyhnutné, aby každý odsúdený vo výkone trestu dodržiaval aj interné normy
a predpisy. O to viac sa táto podmienka týka odsúdeného, ktorý má záujem byť podmienečne prepustený
po výkone polovice trestu.
Druhá materiálna podmienka je založená na možnom očakávaní, že odsúdený povedie po prepustení
z výkonu trestu riadny život. Ohľadne týchto materiálnych podmienok je potrebné uviesť, že obidve
podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Krajský súd konštatuje, že odsúdený bol doposiaľ 5 - krát súdne trestaný.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že na odsúdeného nemali v minulosti požadovaný vplyv a neviedli
k jeho náprave ani uložené podmienečné tresty, resp. rozhodnutia o upustení od uloženia súhrnného
trestu a opätovne sa dopustil trestnej činnosti.
Odsúdený napriek rôznym uloženým trestom opakovane páchal trestnú činnosť a preto v uvedenom
prípade nie je možné reálne očakávať, že odsúdený povedie po prepustení z výkonu trestu riadny
život, na základe čoho nebola u odsúdeného splnená materiálna podmienka, spočívajúca v reálnom
očakávaní, že sa odsúdený zdrží páchania ďalšej trestnej činnosti v budúcnosti, resp. že prepustením
odsúdeného nevzniká pre spoločnosť nejaké riziko recidívy zo strany odsúdeného.
V tejto súvislosti je podstatnou aj skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest za závažný trestný čin
znásilnenia, za ktorý mu bolo okrem iného uložené ochranné sexuologické liečenie, ktoré je z dôvodu
jeho nespolupráce prerušené a v kontexte s hodnotením ústavu na výkon trestu tieto skutočnosti
výraznýmspôsobomzvyšujúrizikojehorecidívyvprípadepodmienečnéhoprepusteniaapretoajkrajský
súd dospel k záveru, že na dovŕšenie nápravy odsúdeného je potrebné pôsobiť aj naďalej výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti aj krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli
splnené zákonné podmienky na podmienečné prepustenie a preto jeho sťažnosť zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.