Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123361352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:6123361352.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so

sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 517,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 517,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5
% ročne z tejto sumy od 28.12.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 14.07.2023 sa žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 517,04 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne z tejto sumy od 28.12.2022 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 10.10.2022 došlo v A. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 686/2022 zo dňa 26.10.2022, na základe
ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
26.10.2022 do 14.11.2022, teda po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia
opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom

nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k
dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 7912022,
splatnú dňa 29.11.2022, na sumu 970,08 eur s DPH za 20 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla.
Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného motorového vozidla, za
ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu

pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom
náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2022 vznikla voči žalovanémupohľadávka vo výške 970,08 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 14.12.2022 poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 453,04 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a
poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady
škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu
nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej

poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej
sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie
uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 27.12.2022 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). Žalovaný
skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 09.12.2022 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla

voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. K postupovanej pohľadávke
žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a

teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu
poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,

že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy,
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu

náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému. Dojednané nájomné, vrátane poplatku
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu,
právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu; boli poškodeným nutne a účelne vynaložené,
keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo

počastoho,akosanachádzalovautoservise.Poškodenýsiprenajalporovnateľnévozidlospoškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku.
Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca
poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze Ústavného súdu SR zo
dňa 14.10.2021 sp.zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

22.11.2018 sp.zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal
otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu,
konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a
že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu

právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp.zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3. Ako prílohy žaloby žalobca doručil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o nájme č. 686/2022 zo
dňa 26.10.2022, Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 686/2022, Čestné prehlásenie, Potvrdenie
o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, Faktúra č. 7912022, Zmluva o postúpenípohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Oznámenie o poistnom plnení, Uplatnenie náhrady
škody z postúpenej pohľadávky a Detail pohybu platby.

4. Dňa 01.08.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz
č.k. 39Up/1204/2023, ktorým súd vo výroku I. určil, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia
tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 517,04 eur a úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne
zo sumy 517,04 eur od 28.12.2022 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor a vo výroku II. určil,
že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania

vo výške 130,21 eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

5. Žalovaný dňa 17.08.2023 doručil na Okresný súd Banská Bystrica odpor voči uvedenému platobnému
rozkazu. V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že má v prvom rade za to, že v časti rovnajúcej sa
sume 517,04 eur sa nejedná o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného
vozidla, nakoľko podľa názoru žalovaného už ide o náklady, ktoré vznikli mimo opravy poškodeného

motorového vozidla. Žalobca uvádzal, že nájom náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období
od 26.10.2022 do 14.11.2022, t.j. podľa tvrdení žalobcu mal celkovo trvať 20 dní, na základe čoho
aj žalobca vystavil poškodenému predmetnú faktúru za nájom na sumu 970,08 eur s DPH. Vyššie
uvedená doba nájmu vyplýva aj z niektorých listinných dôkazov doložených žalobcom k jeho návrhu,
t.j. konkrétne z nájomnej zmluvy, ako aj čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 15.11.2022, či z

predmetnej faktúry. Žalovaný však neuznáva náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 517,04
eur, nakoľko má za preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 03.11.2022 a
prenájom náhradného vozidla tak bol účelný, nevyhnutný a odôvodnení len v období od 26.10.2022 do
03.11.2022. Konkrétne z faktúry č. 1224234 zo dňa 03.11.2022 vystavenej príslušným autoservisom,
v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala, vyplýva, že oprava poškodeného

motorového vozidla bola ukončená už dňa 03.11.2022, t.j. oprava poškodeného motorového vozidla
trvala celkovo 9 dní. V zmysle vyššie uvedeného preto žalovaný žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného priznal a poskytol poistné plnenie v rozsahu 453,04 eur z celkového nároku uplatneného
žalobcom vo výške 970,08 eur, ktoré zodpovedá obdobiu prenájmu náhradného vozidla od 26.10.2022
do03.11.2022(t.j.9dní).Vsúvislostisvyššieuvedenýmkrátenímpoistnéhoplneniazdôvoduneuznania

žalobcom uvedeného rozsahu doby nájmu náhradného vozidla poškodeným si žalovaný dovoľuje
poukázať napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2016 sp.zn. 8Co/879/2014,
v ktorom Krajský súd v Bratislave vyslovil okrem iného aj právny názor, podľa ktorého „Pokiaľ ide
o účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla, túto je potrebné posudzovať
jednak z hľadiska primeranosti vynaložených nákladov na prenájom vozidla, čo znamená, že tieto

musia zodpovedať obvyklej cene za prenájom obdobného vozidla v danom mieste a čase, ako aj z
hľadiska objektívnej doby, ktorá bola nevyhnutne potrebná na vykonanie opravy poškodeného vozidla,
keď dĺžka opravy, a tým aj potreby prenájmu náhradného vozidla: nemôže závisieť od subjektívnej vôle
poškodeného, teda od skutočnosti, kedy si príde, resp. bude mať čas už opravené vozidlo vyzdvihnúť.“.
Krajský súd v Bratislave napr. taktiež v jeho rozsudku zo dňa 27.04.2023 sp.zn. 1 Cob/71/2021 okrem

inéhokonštatoval,že„Odvolacísúdjerovnakéhoprávnehonázoruakosúdprvejinštancie.,žezaúčelné
a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú
mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej
súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto
prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového

vozidla.“. K otázke účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla sa vyjadril aj Ústavný
súd SR, ktorý napr. v jeho náleze zo dňa 16.02.2023 sp.zn. III. ÚS 602/2022 okrem iného aj uviedol, že
„V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V

tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje.“. Podobne ˇUstavný súd SR napr. aj v
jeho uznesení zo dňa 08.06.2023 sp.zn. IV. ÚS 303/2023 považoval za zákonný a odôvodnený právny
záver všeobecných súdov, v zmysle ktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené náklady na opravu
poškodeného vozidla nepovažovali náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidla
opravené. Žalovaný ďalej osobitne poukázal aj na to, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 10.10.2022

a nákladmi na náhradné vozidlo, ktoré mali byť poškodeným vynaložené v žalovaným rozparovanom
období od 04.11.2022 do 14.11.2022, neexistuje príčinná súvislosť. Požiadavku existencie príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi na prenájom náhradného vozidla vyslovil napr. aj
Krajský súd v Žiline v jeho rozsudku zo dňa 22.03.2022 sp.zn. 7Co/187/2022, ktorý v tomto rozhodnutíuviedol, že ,,Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich
príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne
vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny

možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec
príčin nezakladá príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak vstupuje
do deja iná, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca.“. Vo
svetle vyššie uvedeného je preto žalovaný toho názoru, že okamih, kedy sa poškodené vozidlo v
dôsledku vykonanej opravy stane opätovne prevádzkyschopné, možno považovať práve za jednu

z iných, na konaní škodcu nezávislých objektívnych skutočnosti, ktorá má za následok, že medzi
konaním škodcu a nákladmi na prenájom náhradného vozidla po tom, čo sa poškodené vozidlo v
dôsledku vykonanej opravy stalo opätovne prevádzkyschopné, neexistuje príčinná súvislosť. Žalovaný
v súvislosti s vyššie uvedeným taktiež dodal, že mu nemôže byť na škodu ani subjektívny postoj
poškodeného, t.j. kedy si poškodený príde vyzdvihnúť, resp. kedy bude mať čas na vyzdvihnutie už
opraveného vozidla. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie toho, či sa v danom prípade z hľadiska

dĺžky opravy motorového vozidla poškodeného jedná o účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené
náklady ,by tak malo byť práve objektívne kritérium prevádzkyschopnosti poškodeného vozidla, t.j.
okamih zavŕšenia opravy poškodeného vozidla. Ako vyplýva aj zo skutočnosti uvedených v II. časti
tohto odporu, tak objektívne kritérium prevádzkyschopnosti poškodeného vozidla možno identifikovať aj
v rozhodovacej praxi všeobecných súdov, a to v skutkovo rovnakých či obdobných prípadoch. Žalovaný

tak v súvislosti s vyššie uvedeným taktiež poznamenal, že v prípade, ak by z hľadiska subjektívneho
postoja poškodeného došlo k vyzdvihnutiu opraveného vozidla až s určitým časovým odstupom po tom
(t.j. môže ísť napr. čo i len o 1 deň omeškania poškodeného s vyzdvihnutím opraveného vozidla), čo
sa poškodené vozidlo stalo na základe vykonanej opravy opätovne prevádzkyschopné a žalovaný by
bol na základe tejto skutočnosti povinný poškodenému uhradiť aj náklady na prenájom náhradného

vozidla aj za obdobie po tom, čo sa už poškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné, tak podľa
názoru žalovaného možno v takomto prípade uvažovať aj o neprimeranom zásahu do jeho majetkových
práv. Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou poukázal na to, že podľa ust. § 415
zákona č. 40/1964 Zb . Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odbornej literatúre sa
v súvislosti s ustanovením Občianskeho zákonníka zvykne napr. uvádzať aj nasledovné „V ustanovení

§ 415 OZ je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám.
Ide nielen o povinnosť dodržiavať to. čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť
konať tak, aby nedochádzalo ku škodám (tzv. priorita prevencie). Z ustanovenia § 415 OZ možno – so
zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám - vyvodiť právnu povinnosť každého
počínať si podľa konkrétnych okolnosti tak. aby nebola spôsobená inému škoda. Použitie ustanovenia

§415 UZ (tzv. generálna prevencia) prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna
úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.“. K povinnosti rešpektovať
vyššie uvedenú zásadu neminem laedere vyplývajúcu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka zo strany
poškodeného v skutkovo podobných prípadoch týkajúcich sa nevyplatenia celej sumy poistného plnenia
zo strany poisťovne škodcu sa vyjadril napr. aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozsudku zo dňa

09.02.2023 sp.zn. 4Cob/117/2021. Žalovaný má preto za to, že uplatnenie nákladov na prenájom
náhradného vozidla poškodeným (resp. žalobcom ako jeho právnym nástupcom) aj za obdobie po
tom, čo sa poškodené vozidlo stalo na základe vykonanej opravy opätovne prevádzkyschopné, možno
taktiež považovať aj za porušenie zásady neminem laedere. V zmysle skutočnosti uvedených v IV.
časti tohto odporu je teda žalovaný aj toho názoru, že poškodený je v súlade s generálnou prevenčnou

povinnosťou povinný počínať si tak, aby svojim konaním neoprávnene nezasahoval do majetkových
práv žalovaného tým, že v dôsledku jeho subjektívneho postoja dôjde k vyzdvihnutiu poškodeného
vozidla až s určitým časovým odstupom po tom, čo sa toto vozidlo na základe vykonanej opravy
objektívnestaloopätovneprevádzkyschopnéažalovanýbypretomalvdôsledkutakéhotokonania,resp.
opomenutia poškodeného znášať náklady poškodeného na prenájom náhradného vozidla aj po tom, čo

sa toto vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné. V súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania žalobca
napokon v jeho návrhu poukázal na relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR v tejto veci. Žalovaný
si v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu dovolil poukázať na to, že Ústavný súd SR v
žalobcom spomínanom náleze sp.zn. III. ÚS 309/2020 okrem iného na záver aj uviedol, že ,,V súlade s
tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť poisťovne alebo .jej

likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody, ktorá má
byť podoprená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými sankciami.
Zároveňsmernicavýslovnevyžaduje,abysazabezpečilo,žepoškodenejosobebudúvyplatenéajúroky.
Je preto potrebné vec právneposúdiť aj v týchto súvislostiach, čo dovolací súd dosiaľ neučinil. Vzhľadomna vzťah medzi najvyšším súdom a ústavným súdom vyriešenie položených otázok nateraz ústavný
súd prenecháva najvyššiemu súdu, keď' však ústavný súd od najvyššieho súdu očakáva, že najvyšší
súd domyslí uvedené dôsledky a sťažovateľovi poskytne konkrétnu odpoveď, ktorá navyše povedie k

správnej interpretácii a aplikácii dotknutých ustanovení zákona, čím sa zároveň zabezpečí aj plný effet
utile smernice.“. Žalovaný si dovolil poznamenať, že vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR, na ktorý
sa v jeho návrhu odvoláva aj žalobca, tak podľa jeho názoru evokuje, že Ústavný súd SR ponechal
definitívne posúdenie otázky, od kedy má poškodený nárok na úroky z omeškania z nevyplatenej
časti poistného plnenia, na Najvyšší súd SR, pričom Ústavný súd SR zároveň vyslovil požiadavku, že

Najvyšší súd SR je pri posúdení tejto otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečení plný effet
utile smernice. Žalovaný ďalej považoval v súvislosti s úrokmi z omeškania uplatnenými žalobcom za
podstatné poukázať aj na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v jeho rozsudku zo dňa
09.02.2023 sp.zn. 4Cob/117/2021. Žalovaný má za to, že z vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave výslovne vyplýva, že nárok na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti
poistného plnenia bez ohľadu na to, od akého okamihu má poškodený na tieto úroky z omeškania nárok,

možno vo všeobecnosti považovať za sankciu pre poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne
posúdia, že poškodený nemá nárok na poistné plnenie v celom rozsahu (resp. že poškodený má nárok
na poistné plnenie len v krátenej časti). Žalovaný má za to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok
na úroky z omeškania zo žalovanej istiny, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný považuje
samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny 517,04 eur za nedôvodný a neuznáva ho

v celom rozsahu. Žalovaný napokon uviedol, že vo svetle aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR
podľa jeho názoru sporným naďalej ostáva aj ustálenie okamihu, odkedy by žalobca vlastne mal mat'
v skutkovo rovnakých, resp. obdobných prípadoch nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny. Na
základe skutočností uvedených v odpore má teda žalovaný za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodný, a to čo do samotnej istiny, ako aj úrokov z omeškania. V prípade, ak po zrušení platobného

rozkazu súdom žalobca v zákonnej lehote navrhne pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa
CSP, tak žalovaný navrhuje, aby príslušný konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K odporu žalovaný pripojil Faktúru č. 1224234.
6. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 13.09.2023. Uviedol, že odpor podaný

žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá
oporu v skutkovom, ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých
súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky
procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a

preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských
súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším
poisťovniam. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby
trvania nájmu náhradného vozidla, pričom za dôvodný považuje prenájom náhradného vozidla iba do
ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla dňa 03.11.2022, teda do dňa vystavenia faktúry

autoservisom. Sporným je teda obdobie v rozsahu jedenástich dní, t.j. od 04.11.2022 do 14.11.2022. Pre
posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na
dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň je potrebné vychádzať z celkovej
doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania

reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie

do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z
užívania svojho vozidla. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo
dňa 12.12.2018 sp.zn. 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019 sp.zn. 14Cob/55/2019. Žalovaný spolu s
odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom C. G., H. zo dňa 03.11.2022. Z predloženej faktúry
za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle dňa 03.11.2022, avšak vzhľadom na

odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej
udalosti a poskytnutím poistného plnenia zo strany žalovaného. Poškodený si riadne splnil všetkypovinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so
škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovaného, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho
strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo

opraviť v autoservise C. G., H., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným
servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že
jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Na preukázanie existencie zmluvného
vzťahu medzi autoservisom a žalovaným žalobca navrhol vyzvať autoservis C. G., H., so sídlom I. XX,
XXX XX J., IČO: XXXXXXXX na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi týmto autoservisom

a žalovaným. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry
vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť
náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu tento informoval poškodeného o možnosti
prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva.
Krycí list, t.j. oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.11.2022, ako náhrada platby za opravu, bol

práve v tento deň vystavený. Pokiaľ teda žalovaný ukončil šetrenie poistenej udalosti a vystavil krycí
list autoservisu až dňa 14.11.2022, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného, resp. žalobcu.
Poškodený náhradné vozidlo bezodkladne v tento deň vrátil, pričom táto skutočnosť vyplýva z čestného
prehlásenia poškodeného, ako aj z potvrdenia autoservisu. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, príp. individuálne výpočty

zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013 sp.zn. 27Cb/260/2011). Poškodený žiadnym spôsobom
neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho
spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou
hotovosťou (finančnými prostriedkami vo výške 2.170,95 eur) na vyplatenie nákladov opravy autoservisu

len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. S námietkami žalovaného
ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je možné súhlasiť. V
tejto súvislosti žalobca odkázal na tvrdenia v podanej žalobe a poukázal na závery Ústavného súdu
SR vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým
bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V odôvodnení

predmetného nálezu sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP, kde skonštatoval,
že: „na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva
do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu
škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie

poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme
nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie na
seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval

zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania
sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez
sankcie oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj
predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na
vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP

má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu
liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva
do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“ Ústavný súd SR zároveň poukázal na obsah

Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole, ktorú dovolací súd nezohľadnil a pri výklade ustanovení
zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom Európskej únie. V dôsledku uvedeného dospel k záveru,
že právny názor Najvyššieho súdu SR je postavený na zjavnej chybe v právnom posúdení. Rovnakým
spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp.zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

Najvyšší súd SR následne zaujal právny názor v intenciách výkladu Ústavného súdu SR, a to v uznesení
zo dňa 23.02.2022 sp.zn. 3Obdo/27/2021. Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať okamih, kedy
sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od
okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP t.j. tým, že sinesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktoré majú zabezpečiť, aby
poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že do omeškania
s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho

vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej
udalosti. Žalobca zároveň navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa § 19 písm. b)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda na Okresnom súde Námestovo.
Žalobca ku svojmu podaniu pripojil: Oznámenie o poistnom plnení, Potvrdenie o bežnej obchodnej praxi
uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, B. K. F. L. I. M. N. I. F. I. F. I. H. C. G. H. zo

dňa 30.03.2022, spoločnosti G. J., H. zo dňa 02.11.2021 a spoločnosti O. P. zo dňa 30.03.2022.

7. Dňa 19.09.2024 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu na prejednanie (vedená pod sp.zn.
19Cn/2/2023), pričom tento v súlade s § 43 ods. 2 CSP s postúpením nesúhlasil a súdny spis predložil
spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti, nakoľko mal za to, že predmetná vec mala
byť s poukazom na § 22 písm. a) v spojení s § 13 a 15 ods. 1 CSP postúpená na Mestský súd Bratislava

III.

8. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Ndob/40/2023 zo dňa 29.11.2023 rozhodol, že príslušným súdom
na konanie v tomto spore je Okresný súd Námestovo. Predmetná vec bola dňa 19.12.2023 doručená
tunajšiemu súdu, pričom bola zapísaná pod novú sp.zn. 16C/76/2023.

9. Žalovaný sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu
elektronicky dňa 23.02.2024. Žalovaný svoju procesnú obranu rozšíril aj o argumentáciu, že žalobca
v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný konkrétne v súvislosti s
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Na

to, aby mal poškodený právo domáhať sa od poisťovateľa náhrady nákladov za prenájom náhradného
vozidla, je potrebné, aby poškodenému takýto nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla nielen vznikol, ale taktiež aby poškodený tento nárok voči poisťovateľovi aj uplatnil a preukázal.
Najvyšší súd SR k vyššie uvedenému ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP napr. v jeho uznesení zo
dňa 28.02.2023 sp.zn. 7Cdo/51/2011 uviedol, že „Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu

vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich
a preukázal voči poisťovateľovi.“. V danom prípade bol voči žalovanému nárok na úhradu nákladov na
prenájom náhradného vozidla uplatnený a preukázaný až žalobcom, ktorý si tento nárok uplatňoval z
titulu právneho nástupníctva podaním zo dňa 15.11.2022, a to až po tom, ako malo dôjsť k postúpeniu
nároku z poškodeného na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2022.

Vyššie uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný vykonal a ukončil šetrenie týkajúce sa priznania
poistného plnenia z titulu náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla dňa 12.12.2022, t.j. až
po tom, čo žalobca tieto náklady uplatňoval voči žalovanému z titulu právneho nástupníctva. Žalovaný
je teda toho názoru, že postúpenie daného nároku z poškodeného na žalobcu bolo v rozpore s
kogentným ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP a zmluvu o postúpení pohľadávky preto pre rozpor so

zákonom možno považovať za absolútne neplatný právny úkon. Samotná skutočnosť, že žalovaný
z hľadiska korektnosti plnil čiastočne voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok
uplatnil, ešte neznamená, že žalovaný by bol býval týmto čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom
uznal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Žalovaný navyše Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 12.12.2022 upovedomil aj poškodeného o tom, že poistné plnenie vo výške 453,04

eur za prenájom náhradného vozidla poukazuje na účet žalobcu, pričom ako neprimerané náklady
teda nebolo priznané poistné plnenie vo výške 517,04 eur. Žalovaný zároveň opätovne odkázal na
judikatúru súdov citovanú v jeho odpore, v zmysle ktorej za účelne a nevyhnutne vynaložené náklady
na prenájom náhradného vozidla vo všeobecnosti nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo
opravy poškodeného motorového vozidla. Aj poškodený by mal v súvislosti s odstraňovaním následkov

škodovej udalosti postupovať tak, aby boli rešpektované majetkové práva žalovaného ako poisťovne a
zásada neminem laedere zakotvená v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného
tak celkovo nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vzhľadom na odplatný charakter záväzkového
vzťahu je podľa jeho názoru oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej
zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným, resp. že až poskytnutím peňažného

plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je
škoda na poškodenom vozidle reparovaná. Takáto extenzívna interpretácia, v zmysle ktorej by mala
byť oprava poškodeného vozidla zavŕšená okamihom, kedy bude poskytnuté poistné plnenie za
opravu poškodeného vozidla, navyše podľa názoru žalovaného potenciálne vytvára pre poškodenéhooprávnenie užívať náhradné vozidlo na neurčitú a neprimerane dlhú dobu aj po tom, čo potreba užívať
náhradné vozidlo reálne zanikla z dôvodu, že poškodený už mal k dispozícii na užívanie jeho opravené
vozidlo. Čo sa týka krátenia poistného plnenia z titulu regulárneho opotrebenia, tak tu žalovaný v celom

rozsahu odkázal na jeho argumentáciu uvedenú v odpore.

10. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.09.2024 žalovaný ďalej uviedol, že Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2022 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon
z dôvodu obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje na

základe jednotlivých okolností prípadu za dostatočne preukázané, že žalobca používa zmluvu o
postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako prostriedky na obchádzanie
hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa paradoxne
napr. v jeho podaní označenom ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky" zo dňa
15.11.2022 aj odvoláva. Žalovaný v prvom rade uviedol, že zákonné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za
škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v ust. § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi vo všeobecnosti
priamo nárok na náhradu škody nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú však

podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody, priamo voči
poisťovateľovi osobitne stanovené v § 4 ods. 2 písm. b) a §15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto
ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej
v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného práva
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako

poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Zároveň je nevyhnutné, aby zo
strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla. Pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že musí

ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Najvyšší súd ČR v súvislosti
s vyššie uvedeným napr. v jeho uznesení zo dňa 07.02.2007 sp.zn. 25 Cdo 2744/2006 uviedol, že
len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je
ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh

svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená
(dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď
už bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je
to, že dlh nebol splnený. V zmysle vyššie citovaného je teda zrejmé, že poškodenému môže v súlade
so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti

sprenájmomnáhradnéhovozidlavzniknúťskutočnáškodalenvprípade,pokiaľpoškodenýakonájomca
prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým prevodom alebo
v hotovosti). Pre úplnosť žalovaný taktiež poukázal aj na to, že v prípade samotnej škody na motorovom
vozidle je situácia iná, nakoľko skutočná škoda tu v zásade poškodenému vzniká už v okamihu
poškodenia či zničenia motorového vozidla a výšku skutočnej škody tu predstavujú majetkové hodnoty,

ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Výška škody v súvislosti s
poškodením motorového vozidla je potom následne vyčíslená doručením faktúry za opravu motorového
vozidla zo strany príslušného autoservisu žalovanému ako poisťovateľovi, pričom autoservis je v
zásade len platobným miestom (resp. miestom plnenia záväzku žalovaného voči poškodenému), na
ktoré následne žalovaný ako poisťovateľ hradí náklady spojené s opravou motorového vozidla. Teda

až v prípade, ak poškodený uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla a
u poisťovateľa následne uplatní a preukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, mu vzniká voči poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si
však poškodený u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal
úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 7912022 zo dňa 15.11.2022 (napr. doložením
potvrdenia o bankovom prevode či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice v prípade platby za
prenájom náhradného vozidla v hotovosti). Namiesto toho bola deň po tom, čo mal byt' dňa 14.11.2022prenájom náhradného vozidla ukončený, dňa 15.11.2022 medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalobca následne dňa
24.11.2022 doručil žalovanému príslušnú dokumentáciu na základe ktorej od žalovaného požadoval

úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla poškodenému v celkovej výške 970,08 eur s DPH.
Žalovaný ďalej považoval za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, nakoľko aktívna vecná legitimácia
žalobcu v obdobných súdnych sporoch nebola potvrdená žiadnou z najvyšších súdnych autorít SR.
Žalovaný má preto jednoznačne za to, že otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v sporoch vedených

na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe nemožno v žiadnom prípade považovať za vyriešenú
a ustálenú. V tejto súvislosti podporne poukázal napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 27.06.2024 č.k. 8Co/46/2024-362 (bod 20. tohto rozhodnutia). Ďalej žalovaný poukázal na to, že
absolútne nesúhlasí s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu, podľa ktorej v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a teda aj k vzniku
škody a túto argumentáciu žalovaný považuje za rozpornú so samotnou podstatou inštitútu započítania

uvedenou v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody
a podstatou a účelom zákona o PZP (obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj Najvyšší
súd SR v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023 sp.zn. 4Obdo/30/2022). V odbornej literatúre sa v súvislosti
s rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov započítaním a spôsobom zániku záväzkov splnením
možno stretnúť s názorom, že „Započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako sa to často deje, za

nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom
naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku)
nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok.“. V súvislosti s uvedeným je potrebné taktiež
uviesť, že žalobca prostredníctvom webovej stránky Q. ponúka poškodeným pri dopravných nehodách
bezplatnézapožičanienáhradnéhovozidlapodobuopravypoškodenéhovozidla.Tátoskutočnosťpodľa

žalovanéhobezakýchkoľvekpochybnostípreukazujeto,žežalobcasijeveľmidobrevedomýtoho,žepri
započítanínedochádzakžiadnemuskutočnémuplneniu,atedaanikžiadnejúhradefaktúryzaprenájom
náhradného vozidla zo strany poškodeného a že žalobca teda dohodu o započítaný vzájomných
pohľadávok obsiahnutú v bode 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2022 (spolu so zmluvou
o postúpení pohľadávky samotnou) používa ako prostriedok na obchádzanie príslušných ustanovení

§ 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom
prípade totiž, ak by žalobca ponúkal poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla
„bezplatne“ a následne by poškodenému po ukončení nájmu vystavil faktúru za prenájom náhradného
vozidla, ktorej úhrady by sa od poškodeného aj reálne domáhal, mohol by žalobca takýmto svojim
správaním naplniť napr. skutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa § 45 Obchodného zákonníka.

Žalovaný má tak v zmysle skutočnosti uvedených v tomto odpore jednoznačne za to, že spôsob,
akým žalobca v sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že už len samotná pohľadávka poškodeného na
odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo („umelo“) vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení

pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu, t.j. nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného
voči žalobcovi, ktorou by poškodený voči žalobcovi disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o
postúpení pohľadávky. Žalovaný poukázal napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 10.01.2008
sp.zn. 8 Sžo 29/2007, v ktorom tento súd uviedol, že obchádzanie zákona môže spočívať aj v tom,
keď sa subjekty práva snažia vylúčiť určité záväzné pravidlo zámerným použitým prostriedkov, ktoré

sami o sebe zákonom nie sú zakázané. Najvyšší súd SR ďalej v tejto súvislosti taktiež uviedol,
že konanie „fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby
zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Žalovaný napokon podotýka, že
účelom PZP je vo všeobecnosti odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou
vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda aj v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla. Účelom PZP vo všeobecnosti nie je „preplácanie" neuhradeného
dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam, akou je aj žalobca,
ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel. Žalovaný k predmetnému podaniu
pripojil listiny: Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Výtlačok z webovej stránky Q.,
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/46/2024-362 zo dňa 26.06.2024, rozsudok Krajského súdu

Bratislava č.k. 4Cob/101/2015 zo dňa 15.06.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8 Sžo
29/2007 zo dňa 10.01.2008.11. Dňa 24.09.2024 ďalej žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie nákladov za
prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu

škodovejudalostizapríčinenejpoistencomžalovanéhobolaustálenávoviacerýchsúdnychsporochajso
žalovaným, napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok
zo dňa 11.11.2019 sp.zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.03.2020 sp.zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu
vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý

časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená
domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj
v spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť H. H., C., a to v rozsudku zo dňa 28.05.2021
sp.zn. 8Co/53/2021. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov, umožňuje, aby
subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden druhému, čo si možno pri

platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto
obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu
práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného
vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie
isté bankovky a mince) vrátil. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

17.01.2018 sp.zn. 3Cob/220/2017, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver,
že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k
zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani
k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň

k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu
nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Započítanie
je teda nutné chápať ako ekvivalent platby. Žalobca podotkol, že požiadavku žalovaného na úhradu

faktúry za nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nemožno považovať za dôvodnú, keď by
v prípade tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim ako v prípade faktúry za opravu vozidla,
t.j. žalovaný by poistné plnenie neposkytol poškodenému titulom preplatenia uhradenej faktúry, ale
priamo by hradil na faktúru v prospech autopožičovne, t.j. žalobcu. Vzťah autoservisu a poisťovne je
v podstate vzťahom poukazníka a poukázanca podľa ust. § 535 Občianskeho zákonníka. Námietke

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nemožno vyhovieť, opačný postup by bol nielen nesprávny, ale
aj porušujúci princíp právnej istoty s poukazom na stovky obdobných ktorých bol žalobcovi ako aktívne
legitimovanému titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného proti žalovanému priznaný nárok na
zaplatenie nákladov na nájom náhradného vozidla. Vo zvyšnej časti žalobca v celom rozsahu zotrval na
svojej dovtedajšej právnej argumentácii.

12. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.10.2024 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo aj v jeho neprítomnosti. Súd sa vo veci oboznámil s
listinnými dôkazmi založenými v spise. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca
trvá na podanej žalobe, pričom sa pridržiava všetkých doterajších vyjadrení. Ďalej uviedol, že v týchto

prípadoch je už v podstate konštantná judikatúra, na ktorú žalobca odkázal vo svojich písomných
vyjadreniach, ktoré sú založené v spise. Jedinou otvorenou otázkou v tejto veci zostalo už len to, dokedy
je možné účtovať dobu nájmu predmetného vozidla, teda či do skončenia opravy alebo do doručenia
tzv. krycieho listu. Avšak aj toto je už k dnešnému dňu ustálené rozhodovacou činnosťou súdov, teda
bolo ustálené, že právo účtovať predmetný nájom je až do doručenia tzv. krycieho listu. Právny zástupca

žalobcu súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/67/2024-139 zo dňa 31.07.2024
arozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.7Co/51/2024-143zodňa31.07.2024(založenénač.l.152až164
spisu). Právny zástupca žalobcu zároveň uviedol, že netrvá na vykonaní dôkazu - vyžiadaní konkrétnej
Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej medzi spoločnosťou C. G., H. a žalovaným, nakoľko je im
známa odpoveď tejto spoločnosti na výzvu tunajšieho súdu, pričom v súčasnosti už pokladajú vyžiadanie

takejto listiny aj ako nadbytočné s ohľadom na ustálenú judikatúru.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.10.2022 došlo v A. B. k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle. K vzniku škody došlo prevádzkoumotorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 686/2022 zo dňa 26.10.2022, na základe

ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
26.10.2022do14.11.2022podobuzotrvaniapoškodenéhovozidlavautoserviseaždoukončeniaopravy
a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil
žalobca poškodenému faktúru č. 7912022 splatnú dňa 29.11.2022 na sumu 970,08 eur s DPH za 20
dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok

za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2022 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo
výške 970,08 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného

na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola
postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 14.12.2022 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 453,04
eur. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 09.12.2022 podľa oznámenia o poistnom plnení (č.l.
11) Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

14. Sporným v predmetnom konaní zostalo, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná, či je žalobca
v konaní aktívne vecne legitimovaný a dokedy je možné účtovať dobu nájmu predmetného vozidla, teda
či do skončenia opravy alebo do doručenia tzv. krycieho listu.

15. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

18. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.

19. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

20. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj

pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

21. Čo sa týka otázky aktívnej vecnej legitimácie, súd mal túto za preukázanú zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.11.2022, ktorou poškodený ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi
pohľadávku voči žalovanému vo výške 970,08 eur z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa

ustanovenia § 4 zákona o PZP. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 10.10.2022 na vozidle E. R., EVČ: A..
Zmluvné strany sa v bode 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2022 dohodli, že postúpenie
pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie je vo výške 970,08 eur s DPH, ktorá zodpovedá
faktúre č. 7912022 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného

motorového vozidla zn. P. P. P., G., EVČ: F.. V súlade s bodom 5. predmetnej zmluvy vzájomné
nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa
podpisom tejto zmluvy započítali a žalobca si následne predmetnú pohľadávku vymáhal vo vlastnom
mene a na vlastný účet. Dlžné nájomné ako záväzok poškodeného (postupcu) voči prenajímateľovi(tento je preukázaný v bode 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky) teda zanikol vzájomným započítaním
s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok.

22. Z ustanovenia § 4 zákona o PZP je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov,
zktorejvyplýva,žeskutočnouškodoujeajškodaspočívajúcavtom,žepoškodenýmusívynaložiťvyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne

nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie
do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná
udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za škodu

nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody (Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/148/2019 zo dňa 21.08.2019).
Poškodený ako postupca teda mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku na poistné
plnenie, konkrétne nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nútené užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou, ktorú pohľadávku voči žalovanému poškodený zmluvou

o postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi za odplatu. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo
preukázané, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanému, súčasťou ktorého bola
náhrada nákladov na prenájom vozidla a tento poistný nárok bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol
teda veriteľom, pretože mal pohľadávku voči žalovanému, ktorú postúpil žalobcovi v súlade s § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

27.Podľa§15ods.1zákonaoPZP,náhraduškodyvrátaneinejujmyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy
tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie

je možné identifikovať.

28.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti.

29. Žalovaný v konaní namietal nutnosť a účelnosť doby nájmu náhradného vozidla. Žalovaný
nespochybnil, že by poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou, naopak pomernú čiastku predstavujúcu sumu za nájom náhradného vozidla od momentu
odovzdania poškodeného motorového vozidla do autoservisu (26.10.2022) do momentu ukončeniaopravy predmetného motorového vozidla (03.11.2022) v celkovej výške 453,04 eur žalobcovi aj uhradil
(Oznámenie o poistnom plnení z č.l. 11). Žalovaný tak uznal opodstatnený nájom motorového vozidla
v rozsahu 9 dní, pričom uviedol, že túto dĺžku považuje za nevyhnutnú dobu opravy poškodeného

vozidla. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poškodenému bolo odovzdané opravené vozidlo
až dňa 14.11.2022, kedy poškodený aj ukončil nájom motorového vozidla. Je nesporné, že motorové
vozidlo sa v autoservise nachádzalo od 26.10.2022 do 14.11.2022, t.j. 20 dní. Uvedené vyplýva jednak
z Čestného vyhlásenia poškodeného (č.l. 8), ako aj z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidlazautoservisu(č.l.8p.v.).Spornouvšakzostalaotázka,čimalpoškodenýnároknanáhraduškody

spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do momentu ukončenia opravy poškodeného
vozidla, teda do 03.11.2022 alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo
užívať, t.j. do doručenia krycieho listu žalovaným žalobcovi dňa 14.11.2022.

30.Vychádzajúcztaktozistenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,ženárokžalobcunazaplatenie
nákladov za nájom náhradného motorového vozidla za celé obdobie od 26.10.2022 až do 14.11.2022,

kedy bolo umožnené nájomcovi/poškodenému prevziať si motorové vozidlo z autoservisu, je dôvodný.
V tomto smere súd poukazuje na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023
sp.zn. III.ÚS 602/2022-34, ktoré sú aplikovateľné aj na okolnosti danej prejedávanej veci. Je dôvodné
prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku
ktorému by mal poškodený možnosť ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť

opravené vozidlo týmto dňom užívať. Týmto momentom je až deň vydania opraveného vozidla
autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje z dôvodu a v čase, keď má deklarované
krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu (rozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/51/2024-143 zo dňa 31.07.2024). Vzhľadom na uvedené, v danom
prípade žalovaný doručil krycí list dňa 14.11.2022, teda až týmto momentom sa mohlo opravené

motorové vozidlo dostať do dispozičnej sféry poškodeného. Súd má teda za to, že nakoľko poškodený
nemohol užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu poistnej udalosti, ocitol sa tým v nutnosti zabezpečenia
si náhradného vozidla až po moment doručenia krycieho listu žalovaného autoservisu, kedy mohol
opraveným motorovým vozidlom disponovať.

31. Podľa vykonaného dokazovania žalobou uplatnená istina 517,04 eur predstavuje rozdiel medzi
nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 970,08 eur a poskytnutým poistným plnením žalovanou
vo výške 453,04 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba bola oprávnená čo do
dôvodu i výšky.

32. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

33. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania z požadovanej istiny, konštatujúc,
že žalovaný nebol v omeškaní s plnením svojich povinností podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, ale

bol v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Žalovaný sa
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od
rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončila dňa 09.12.2022, pričom
uvedené oznámila listom zo dňa 12.12.2022 (č.l. 11). Poisťovňa teda mala poskytnúť poistné plneniedo 15 dní, pričom toto v uvedenej lehote poskytla, avšak len vo výške 453,04 eur. Šestnástym dňom sa
teda dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 517,04 eur. Preto pokiaľ žalobca
žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia vo výške 517,04 eur od 28.12.2022

do zaplatenia, žiadal ich v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 nariadenia
vlády.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keďže žalobe bolo vyhovené), proti žalovanému nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.