Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200182
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8324200182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: AGRIFOP, a.s. Stakčín, so

sídlom Na Troskách 1635/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 713 238, právne zastúpený: Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120
000, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, o určenie, že nájomný vzťah z nájomnej zmluvy trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Humenné bola dňa 19.01.2024 doručená žaloba žalobcu o určenie, že nájomný
vzťah z nájomnej zmluvy číslo 4097605 zo dňa 23.03.2005 v znení jej dodatku číslo 1 z 20.10.2005,
dodatku číslo 2 z 15.10.2007, dodatku číslo 3 z 12.02.2009, dodatku číslo 00928/2011-PNZ-
P40976/05.04 z 22.11.2011 a dodatku číslo 01747/2013-PNZ-P40976/05.05 z 18.06.2013 trvá. Zároveň
navrhol, aby mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy číslo 4097605
zo dňa 23.03.2005 a vyššie uvedených dodatkov (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol nájom

poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Snina, kde nájom predstavoval výmeru
1061,41haapoúpravedodatkami872,99ha.Dobanájmuboladohodnutána10rokovod01.01.2005do
31.12.2014. Zmluvné strany sa v článku V odsek 2 zmluvy dohodli, že ak jedna zmluvná strana nevyzve
druhú rok pred uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzavretá na vrátenie a prevzatie prenajatých
pozemkov, zmluva sa predlžuje na určitý čas. K tomu medzi stranami nedošlo. Medzi stranami konania
došlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy číslo 01156/2015-PNZ-P40479/15.00 z 21.07.2018, ktorej
predmet je totožný s vyššie uvedenou zmluvou a to bez toho, aby bola ukončená predošlá nájomná

zmluva. Touto zmluvou však žalovaný nemohol preniesť právo užívať nehnuteľnosti žalobcom, keďže
k týmto mal právo už skôr uzavretou zmluvou. Novo uzatvorenú zmluvu je preto nutné považovať
za neplatne uzavretú, preto žalobca navrhol, aby súd túto zmluvu predbežne posúdil ako neplatne
uzavretú. Strany konania teda majú existujúci nájomný vzťah na základe pôvodnej zmluvy, legislatíva
nezakazuje od 01.05.2018 dojednať automatické obnovovanie trvania nájomného vzťahu a rovnako
ani žiadny právny predpis nezrušuje automatické obnovovanie nájomného vzťahu. Podľa žalobcu je
potrebné rozlišovať medzi zákonnou prolongáciou trvania zmluvy a zmluvne dohodnutou prolongáciou,

keďže zákonná bola zo zákona vypustená, avšak v čase ukončenia dohodnutej pôvodnej doby nájmu
nebolo zákonom zakázané a ani v súčasnosti nie je vylúčená možnosť zmluvnej prolongácie nájomnej
zmluvy. V predmetnej zmluve je prolongácia dohodnutá a toto ustanovenie je stále platné a účinné.
Ani samotný žalovaný po zmene zákona nevyjadril svoju vôľu ohľadom zákazu zákonnej obnovyzmluvy a ani dodatočne neuzavrel dodatok s týmto znením k zmluve. Žalovaný bol nečinný, keď do
31.12.2013 nevyzval žalobcu na vrátenie pozemkov a ani po tomto dátume nič nenasvedčovalo tomu,
aby žalobcov nájom nemal ďalej trvať na základe automatickej obnovy dohodnutej v zmluve. V čase keď

mal žalovaný vyzvať žalobcu nebolo zo zákona vypustené ani znenie o zákonnej automatickej obnove
zmluvy, preto sa k 01.09.2018 opätovne obnovila zmluva aj so zmluvným dojednaním o automatickej
obnove zmluvy. Zmluvne nebolo dojednané na aký čas sa má zmluva predlžovať, preto sa mala predĺžiť
na taký čas, na aký bola uzavretá, t.j. 10 rokov. Zmluva sa tak obnovila a trvá do 31.12.2024. Keďže
zmluva nebola ukončená a ďalej trvá, má si každá zmluvná strana plniť svoje povinnosti. Žalovaný

doposiaľ nevyužil svoje právo na ukončenie predmetnej zmluvy a ostal nečinný. Z daného dôvodu
je na strane žalobcu naliehavý právny záujem na odstránení neistoty medzi stranami konania, keďže
posúdením platnosti zmluvy sa zlepší postavenie žalobcu, keďže mu zaručí, že nájomný vzťah trvá.
Právne postavenie žalobcu je neisté aj z dôvodu, že v prípadných konaniach pred PPA o poskytnutí
podpory v poľnohospodárskej pôde je, resp. nie je užívacie právo. Žalobca tak navrhol zmluve vyhovieť
Okresný súd Humenné následne vec dňa 22.01.2024 postupom podľa § 22 písmeno e/ v spojení s § 40

zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) postúpil Okresnému súdu
Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/20/2024.

2. Okresný súd Prešov vyslovil nesúhlas s postúpením veci, keďže mal za to, že vo veci nejde
o obchodnoprávny spor, na ktorého rozhodnutie by bol príslušný kauzálne príslušný súd, preto postupom

podľa § 43 C.s.p. predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove. Uvedený nadriadený súd
rozhodol uznesením zo dňa 07.03.2024 pod číslom konania 7Ncb/1/2024 – 72 tak, že na rozhodnutie
je príslušný Okresný súd Prešov.

3. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 31.05.2024 k podanej žalobe žalovaný uviedol, že zmluva bola

uzavretá na dobu určitú a nájomný vzťah sa skončil uplynutím doby nájmu. Zmluvné dojednanie, podľa
ktorého sa na základe vôle zmluvných strán za určitých podmienok predlžuje platnosť zmluvy o určitú
dobu, je prejavom zmluvnej voľnosti strán, avšak táto je v určitých prípadoch obmedzená. Ide o právne
vzťahy s verejnoprávnym prvkom, či už sa tento verejnoprávny prvok týka predmetu alebo subjektu
právneho vzťahu, kde je v celospoločenskom záujme týmto obmedzením pri vzniku, zmene alebo zániku

právneho vzťahu chrániť verejné prostriedky. S účinnosťou od 01.01.2011 bol do právneho poriadku
zavedený tzv. inštitút povinnej zverejňovanej zmluvy. Ak je teda dojednaná zmluva s prolongačnou
klauzulou, automaticky je postihnutá vadou, ktorá je v rozpore so základnou zásadou súkromného
práva, keďže má mať povahu trvalo zaväzujúcej zmluvy s verejným prvkom, predmetom ktorých je
verejný majetok neprípustné. Ustanovenie nájomnej zmluvy, ktoré obsahuje túto prolongačnú klauzulu je

v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nevyvoláva žiadne právne účinky. Zmluva
bolauzavretánadobuurčitú,nájomnývzťahsaskončiluplynutímdobynájmu.Žalovanýďalejuviedol,že
nemohlo dôjsť k obnoveniu nájmu, ako to tvrdí žalobca, keďže v žalobcom tvrdenom čase o prolongácii
zmluvy bolo ustanovenie pre rozpor so zákonom neplatné. Žalovaný tiež poukázal na to, že spätná
pôsobnosť normy je výslovne vylúčená len v odvetví trestného práva, v iných právnych odvetviach

sa spravidla vznik právneho vzťahu posudzuje podľa normy účinnej v čase vzniku právneho vzťahu,
avšak obsah existujúceho právneho vzťahu sa častokrát riadi ustanoveniami nového normatívneho aktu.
S účinnosťou od 01.05.2018 bolo ustanovenie o zákonnej prolongácii nájomných zmlúv úplne zrušené
pre všetkých prenajímateľov. V súvislosti s touto novelizáciou neboli prijaté žiadne intertemporálne
ustanovenia, preto sa vzťahujú aj na už založené zmluvné vzťahy. Zmluvné ustanovenie, na ktoré

poukazuje žalobca nemôže byť nadriadené verejnému záujmu, ktorým je ochrana majetkových hodnôt
zverených štátom týmto subjektom, a preto zásada zmluvnej voľnosti musí ustúpiť vôli zákonodarcu
obmedziť ju. Žalovaný je tak názoru, že zmluva sa automaticky nepredlžila tak, ako to uvádza žalobca
a táto skončila dňa 31.12.2014 a posledným dňom, kedy mal žalovaný možnosť zaslať nájomcovi výzvu
na vrátenie pozemku bol deň 31.12.2013. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 05.06.2024, kde uviedol, že sa
nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného. Zmluvné dojednanie o automatickej obnove zmluvy je určité,
jasné a vyplýva z neho vôľa účastníkov zmluvy byť zmluvou automaticky viazaný na ďalšiu určitú
dobu, bez ohľadu na znenie zákona, či vypustenie zákonného ustanovenia o automatickej obnove

zmluvy. Žalobca je názoru, že je nutné rozlišovať zmluvne dojednanú obnovu zmluvy od zákonnej
prolongácie. Zákonodarca síce vypustil zo zákona ustanovenie o zákonnej prolongácii, ale výslovne
nikomu nezakázal, aby si v zmluve dohodol automatickú obnovu zmluvy. Nemožno to teda považovať
za neplatné pre rozpor so zákonom, resp. obchádzanie zákona, keďže zákon len upravuje automatickúobnovuzmluvy,alenezakazujedojednaťžiadnejzmluvnejstranetakútoformuláciu.Žalobcamázato,že
zmluvabolariadnezverejnená,jesplnenápodmienkazverejneniaprejejplatnosťaúčinnosť,zverejnená
bola aj s podmienkami pre automatickú obnovu. Okrem toho zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej

aktivite, ktorá by naznačovala jeho záujem o skončenie nájmu, či už žalobou o vypratanie nehnuteľnosti
alebo inými krokmi. Žalobca je preto názoru, že zmluva sa automaticky obnovila a trvá do 31.06.2025 za
splnenia zákonných a zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka a
§ 490 odsek 2 Občianskeho zákonníka, žalobca odkazuje na § 879n Občianskeho zákonníka,
ktoré uvádza, že § 47a Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 01.01.2011. Zmluva

bola uzavretá dňa 23.03.2005. Novelizáciou bola zrušená zákonná prolongácia nájomných zmlúv, nie
zmluvná, pričom novelizácia nehovorí nič o tom, aby sa ustanovenia zákona číslo 504/2003 Z.z. mali
vzťahovať aj na zmluvné ustanovenia o automatickej obnove. Žalobca preto navrhol žalobe vyhovieť.

5. V ďalšom podaní zo dňa 30.09.2024 žalobca uviedol okrem už raz uvádzaných tvrdení uviedol, že
v čase uzatvorenia zmluvy 01.01.2005 neexistovalo zákonné ustanovenie, ktoré by zakazoval, aby si

strany dohodli automatickú obnovu nájmu v zmluve. Zmluvná voľnosť strán nebola ani v roku 2005 a ani
potom obmedzená a strany si platne dohodli automatické obnovenie zákonného nájmu už pri uzatvorení
nájomnej zmluvy v roku 2005. K obnoveniu nájomného vzťahu potom došlo na základe ich zmluvného
dojednania a nie zákonného ustanovenia. Žalovaný po zmene zákona nevyjadril vôľu ohľadom zákazu
zákonnej obnovy zmluvy ani dodatočne, napr. dodatkom. Vôľu žalovaného o platnosti uzavretej zmluvy

preukazujeajskutočnosť,žežalobcovidoručilnávrhnovejzmluvysnavrhovanýmprenájmompozemkov
ako v pôvodnej zmluve, čím žalovaný potvrdil zmluvný nárok žalobcu. Žalobca je názoru, že súd
nepostupuje v súlade s ustálenou judikatúrou, keď zmluvné ustanovenie o prolongácii zmluvy vykladá
v prospech neplatnosti a nie platnosti tohto ustanovenia. Okrem toho žalovaný ako navrhovateľ zmluvy
nesie v zmysle výkladového princípu contra proferentem zodpovednosť za akékoľvek prípadné spory,

ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nejasnosťou či neurčitosťou jej znenia. Zo zmluvných ustanovení
ani výkladom nemožno vyvodiť, že vôľa žalovaného pri uzatváraní zmluvy bola uzatvoriť nájomnú
zmluvu súladnú s vtedy platnou právnou úpravou a len so zákonnou automatickou obnovou, ktorá ma
platiť dovtedy, kým nedôjde k zmene dotknutého zákonného ustanovenia, či zákonnému obmedzeniu,
vypustenia zo zákona. Žalobca je preto názoru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

6. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2024 žalovaný uviedol, že zákonná prolongácia nájomných zmlúv bola
upravená od začiatku účinnosti zákona číslo 504/2003 Z.z. Toto ustanovenie bolo počas jeho účinnosti
odcitované v znení nájomných zmlúv uzatváraných na prenájom pozemkov pri prevádzkovaní podniku.
S účinnosťou od 01.11.2009 do 30.04.2018 bolo toto ustanovenie doplnené o dodatok, že to neplatí,

ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku, s ktorými žalovaný nakladá podľa osobitného predpisu.
S účinnosťou od 01.05.2018 bolo ustanovenie o zákonnej prolongácii nájomných zmlúv v zákone číslo
504/2003 Z.z. úplne zrušené pre všetkých prenajímateľov. Žalovaný poukázal na kogentný charakter
§ 12 odsek 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. v znení doplnenom zákonom číslo 396/2009 Z.z., ktorého
konkrétny obsah nemožno modifikovať inou úpravou v zmluve, pričom ani samotné súdne rozhodnutie

nemôže suplovať kogentné zákonné ustanovenie a ísť nad zákon. V tejto súvislosti neboli prijaté
ani žiadne intertemporálne ustanovenia čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Žalovaný preto na jednej strane nemal povinnosť vyzvať žalobcu
na vrátenie a prevzatie pozemkov na znak svojho nezáujmu o obnovenie nájomnej zmluvy, a na
druhej strane z toho, že na vrátenie a prevzatie pozemkov nevyzval, nemožno v žiadnom prípade

usudzovať, že mal na obnovení zmluvy záujem, pretože v tom čase na to neexistoval právny základ.
Nekonaniu žalovaného tak nemožno pripisovať žiadny právny význam. Žalovaný ďalej poukázal na to,
že žalobca po riadnom skončení nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy číslo 4097605 uzavretej dňa
23.03.2005 na obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2014 podpísal so žalovaným novú nájomnú zmluvu na
rovnaké nehnuteľnosti. Žalobca si bol teda vedomý skutočnosti, že nájomný vzťah skončil v roku 2005

uplynutím dohodnutej doby nájmu dňa 31.12.2014, preto uzavrel novú zmluvu číslo 01156/2015-PNZ-
P40479/15.00 s účinnosťou do 31.10.2025. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

7. Dňa 02.12.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia
strán konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že automatická obnova zmluvy obsiahnutá v zákone

504/2003 Z.z. platí a v tom čase bola účinná aj vo vzťahu k žalovanému. Odkazuje na argumentáciu, kde
savysporiadalajsrozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciach,kdesúdvobdobnejvecimeritórnerozhodol.
Žalobca nikdy nemal možnosť pripomienkovať zmluvu uzavretú so žalovaným, jej koncipovanie bolo
výlučne v moci žalovaného. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bola aj prolongačná klauzula. Žalovaný jumohol vylúčiť prijatím dodatku k zmluve, neurobil tak. V čase podpisu zmluvy pritom ani nebolo povinné
zverejňovanie zmlúv, ako je to v súčasnosti. Na zmluvu sa teda nevzťahovali zákonné ustanovenia
o prolongácii zmluvy, ale zmluvne dojednané prolongovanie zmluvy. Zástupkyňa žalovaného k veci

uviedla, že v čase uzatvárania zmluvy bola povolená zákonná prolongácia. Od roku 2009 bolo
toto ustanovenie doplnené o dodatok, ktorý vylúčil prolongovanie nájomných zmlúv v zmluvách pri
pozemkoch. K obnoveniu nájomného vzťahu nemohlo dôjsť dojednaním zmluvných strán v zmluve,
keďže v čase skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy bolo toto ustanovenie v nájomnej zmluve neplatné
pre rozpor so zákonom. Žalobca si bol vedomý, že pozemky užíva bez nájomnej zmluvy, keďže sa v nej

uvádzalo, že ak by žalobca tieto pozemky so súhlasom žalovaného užíval po 01.01.2015, zaväzuje sa
uhradiť bezdôvodné obohatenie. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou žalobcu doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 19.01.2024 a k nej pripojenými listinnými
dôkazmi nájomnou zmluvou číslo 4097605 zo dňa 24.03.2005, prílohami číslo 1 a 2 k zmluve,

zoznamom parciel, nájomnou zmluvou číslo 01156/2015-PNZ-P404479/15.00 zo dňa 11.06.2018,
prílohou číslo 1 a 2 k nájomnej zmluve, podaním žalovaného – zaslanie na podpis zo dňa 23.03.2015,
podaním žalovaného zo dňa 19.06.2018 – zaslanie, prehľadom úhrad a splátok, dodatkom číslo 3
k nájomnej zmluve číslo 4097605 zo dňa 12.02.2009, zoznamom parciel, dodatkom číslo 01747/2013-
PNZ-P40976/05.05 k nájomnej zmluve číslo PNZ-P40976/05.00, dodatkom číslo 00928/2011-PNZ-

P40976/05.04 k nájomnej zmluve číslo PNZ-P40976/05.00 a pripojeným zoznamom parciel, dodatkom
číslo 2 k nájomnej zmluve číslo 4097605 a zoznamom parciel, dodatkom číslo 1 k nájomnej zmluve
číslo 4097605 a zoznamom parciel, odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 16.03.2021, odstúpením
od nájomnej zmluvy žalovaným, oznámením o postúpení veci Okresným súdom Humenné zo dňa
22.01.2024, nesúhlasom Okresného súdu Prešov s postúpením veci zo dňa 21.02.2024, uznesením

Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.03.2024 pod číslom konania 7Ncb/1/2024 – 72, e-mailom
žalovaného zo dňa 29.04.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 31.05.2024, vyjadrením žalobcu zo
dňa 05.06.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.09.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.11.2024
a k nemu pripojeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.03.2024 pod číslom konania
11Co/38/2023 – 491, ako aj obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.12.2024.

9.Podľa§1odsek1zákonačíslo513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodnýzákonník“)
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

10. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové

vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ

v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom
zákonníku a týmto zákonom.

14. Podľa § 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej

ako „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“), nájomná zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak
tento zákon neustanovuje inak, rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske
účely.15. Podľa § 12 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov v znení účinnom od 1.11.2004 do
31.12.2007, prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý,

písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení
nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8.

16. Podľa § 39 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 47a odsek 1, 4 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy,
zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia
zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva
nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

18. Podľa § 490 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie
zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.

19. Podľa § 34 odsek 1, 2, 3 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len „pozemkový fond“), pozemkový fond
je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava.
Pozemkový fond môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich sídla. Pozemkový fond nie je
zriadenýnapodnikanie.Svojučinnosťvykonávapodľatohtozákonaaosobitnýchpredpisovvoverejnom

záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky. Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisov a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení

nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky
nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej
republiky.

20. Podľa § 2 odsek 1 zákona číslo 211/2000 Z.z o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), osobami
povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány,
obce,vyššieúzemnécelkyakoajtieprávnickéosoby afyzickéosoby,ktorýmzákonzverujeprávomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 5a odsek 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovaná zmluva je
písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné
prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov,
alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce,

majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na
základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

22. V konaní ako nesporné skutkové tvrdenia boli zistené uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami
konania, uzavretie nájomnej zmluvy číslo 01156/2015-PNZ-P40479/15.00 medzi stranami konania a

disponovanie prenajatými nehnuteľnosťami žalobcom. Naopak sporné skutkové tvrdenia sú ukončenie/
trvanie pôvodnej nájomnej zmluvy, platnosť nájomnej zmluvy číslo 01156/2015-PNZ-P40479/15.00 a
automatická prolongácia platnosti zmluvy.

K charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami konania

23. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca je podnikateľský subjekt, keďže vykonáva činnosť na základe
predmetu svojej činnosti za účelom zisku. Na strane žalovaného vystupuje subjekt verejného právav zmysle § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, teda ako subjekt verejného práva zabezpečujúce
verejné potreby s podnikateľskými subjektmi. Nesporné v konaní je, že medzi stranami došlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov, na základe ktorej dal žalovaný do nájmu žalobcovi pozemky

poľnohospodárskej pôdy v zmluve špecifikované. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú, t.j. 10 rokov,
pričom v článku V zmluvy bola dojednaná automatická prolongácia doby nájmu. Žalobca
tieto pozemky riadne užíval, pričom spornosť nájmu nastala po uplynutí doby nájmu. Žalobca je názoru,
že aj keď zákon vypustil automatickú prolongáciu zmlúv, medzi stranami to bolo dojednané zmluvne,
bez ohľadu na znenie zákona. Okrem toho zákon takúto možnosť automatickej prolongácie zmluvy

nevylučuje, preto je názoru, že zmluva je platne uzavretá a trvá doposiaľ, resp. do 31.12.2024. Žalovaný
sa s touto argumentáciou nestotožňuje, je názoru, že zmluva sa ukončila uplynutím dojednanej doby, t.j.
dňom 31.12.2014. Zákon vylúčil automatickú prolongáciu zmluvy, neustanovil žiadne intertemporálne
ustanovenia, preto sa novelizácia týkala aj zmluvy uzavretej so žalobcom. Okrem toho žalovaný
poukázal na skutočnosť, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy na rovnaký
predmet nájmu, čo preukazuje to, že žalobca si bol vedomý ukončenia platnosti pôvodnej zmluvy.

K naliehavému právnemu záujmu
24. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavým právnym záujmom, keďže žalobca sa domáha určovacej
žaloby podľa § 137 písmeno c/ C.s.p., kde je základnou úlohou žalobcu (v tomto prípade
žalovaného) preukázať naliehavý právny záujem, keďže tento nevyplýva z osobitného zákona. Právny
záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí

byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho

právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov;
ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať,

že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,
zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor

rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012 pod spisovou značkou 5 Cdo
31/2011). Žalovaný sa domáha určenia, že nájomný vzťah trvá, pričom k naliehavému právnemu záujmu
uviedol, že momentálne je medzi stranami neisté postavenie, keď žalobca je názoru, že zmluvný vzťah
trvá a žalovaný nie. Okrem toho chce žalobca z PPA čerpať dotácie, čo nie je možné v takomto prípade

neistoty zmluvného vzťahu. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022,
539-557 s. k § 137 písmeno c/ C.s.p.: „Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme

tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok
bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca
k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby
vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie
povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale

keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem
„vyplýva z osobitného predpisu“ – pozri komentár v bode V. 5). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý
právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom,
že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa
väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou

žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo nie je daný) je meritórne. Absencia
naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom na zastavenie konania
či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna prax.“ Žalobca síce poukázal na to,že zmluvný vzťah medzi stranami konania je neistý, keďže je názoru, že zmluvný vzťah trvá a žalovaný
tohto názoru nie je. Na druhej strane samotný žalobca uviedol, že sporné nehnuteľnosti sú v jeho
držbe a žalovaný nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že žalobca bez rušenia

uvedené nehnuteľnosti užíva a zrejme aj platí nájomné. Taktiež pokiaľ ide o dotácie, ktoré má žalobca
čerpať a tvrdí, že je nevyhnutné odstrániť stav neistoty, aby mu boli vyplatené, žalobca nepreukázal,
že by mu boli tieto dotácie zamietnuté zo strany PPA práve z dôvodu neistoty zmluvného vzťahu so
žalovaným. Uvedené je navyše preukázané aj tým, že žalobca uvádza, že jeho zmluvný vzťah so
žalovaným nezanikol po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Zmluva však bola uzavretá v roku

2005 a doba jej platnosti mala uplynúť koncom roka 2014. Súdu teda nie je zrejmé, aký naliehavý právny
záujem je na strane žalobcu, resp. prečo je tento záujem až teraz, keď žalobu podal po takmer 10tich
rokoch po tom, čo sa mala zmluva ukončiť. Okrem toho má súd preukázanú absenciu naliehavého
právneho záujmu v súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadom tohto záujmu, keď je nesporné, že medzi
stranami konania došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy na totožný predmet nájmu číslo 01156/2015-
PNZ-P40479/15.00, ktorá bola navyše uzavretá na dobu určitú do 31.10.2025, t.j. dlhšie, ako pôvodná

zmluva, ktorej určenia že trvá sa žalobca domáha, no žalobca aj žalovaný od nej odstúpili. Súdu sa preto
javí naliehavý právny záujem na podanej žalobe nepreukázaný.
K trvaniu nájomného vzťahu medzi stranami konania
25. Aj napriek vyššie uvedenému súd posúdil trvanie nájomného vzťahu medzi stranami konania.
V konaní je nesporné, že medzi stranami konania bola uzavretá zmluva, na základe ktorej boli žalobcovi

dané do nájmu poľnohospodárske pozemky v zmluve špecifikované. Zmluva bola uzavretá na dobu
určitú, t.j. na 10 rokov s tým, že v článku V bod 2. bola dojednaná automatická prolongácia zmluvy tak,
že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne
nevyzve protistranu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu, zmluva sa
obnovuje na určitý čas. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zákon o nájme poľnohospodárskych

pozemkov účinný do 31.10.2009 v § 12 odsek 1 upravoval automatickú prolongáciu. Toto ustanovenie
s účinnosťou od 01.11.2009 bolo doplnené o znenie, že to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme
pozemku pozemky, s ktorými žalovaný nakladá podľa osobitného predpisu. Následne s účinnosťou
od 01.05.2018 bolo toto ustanovenie zo zákona úplne vylúčené. Automatická prolongácia zmluvy,
na ktorej sa zmluvné strany dohodli bola prípustná podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia

zmluvy. S účinnosťou od 01.05.2018 bolo toto ustanovenie o automatickej prolongácii zmluvy so zákona
vylúčené, pričom podľa prechodného ustanovenia § 24d odsek 3 zákona o nájme poľnohospodárskej
pôdy, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 odsek 2 tohto zákona. Súd
nespochybňuje jeden zo základných princípov právneho štátu, a to zákaz spätnej účinnosti právnych

predpisov, avšak právny poriadok rozlišuje pravú a nepravú. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca
uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku
určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne
novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv
(alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni

zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe
skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava
(uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna
nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej
právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom

dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej
a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V súvislosti
s nepravou retroaktivitou súd poukazuje na argumentáciu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod spisovou značkou 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra 2011, na ktorú Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane odkazuje: K definujúcim znakom právneho

štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany
práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na
ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa

akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právnypredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti.
V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností),
ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou
právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej

normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva
a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim
a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej
právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku
nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej
úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V tejto súvislosti súd poukazuje

na argumentáciu o prípustnosti retroaktivity, zmysle ktorej aj keď v našom právnom poriadku platí
všeobecná zásada zákazu retroaktivity, v prípade povinne zverejňovanej zmluvy - nájomnej zmluvy,
ktorej predmetom je nájom majetku obce, uzatvorenej pred 01. januárom 2011, by nešlo o pravú
retroaktivitu, ale o nepravú a preto prípustnú retroaktivitu, ktorá sa v našom právnom poriadku vyskytuje
často a znamená, že vznik právnych vzťahov a ich následky, ku ktorým došlo pred účinnosťou nového

zákona sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej v dobe vzniku právnych vzťahov, ale obsah, teda
práva a povinnosti sa posudzujú podľa právnej normy neskoršej – novšej“. ( Bröstl, A. a kol.: TEÓRIA
PRÁVA. Plzeň: vyd. A. B., 2013. s. 80)

26. V zmysle vyššie uvedených skutočností ak v čase, kedy malo podľa pôvodne dojednanej zmluvnej

úpravy dôjsť k automatickej prolongácii nájomnej zmluvy, bola platná a účinná právna úprava, ktorá
automatickú prolongáciu povinne zverejňovaných zmlúv nepripúšťala, nemohlo dôjsť k automatickému
predĺženiu nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným preto riadne a platne skončil
uplynutím času, na ktorý bol uzatvorený. Súd v tejto súvislosti ďalej podotýka, že by bolo nelogické,
ak by v súlade s Občianskym zákonníkom bolo každé prolongačné ustanovenie povinne zverejňovanej

zmluvy neplatným a naproti tomu by zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy umožňoval zmluvným
stranám povinne zverejňovanej zmluvy, ak v ňom nie je výslovne uvedené, že dohoda strán o prolongácii
zmluvy nie je možná, platne dohodnúť v zmluve automatické predĺženie zmluvy. Zmluvné dojednanie,
podľa ktorého za určitých okolností sa predlžuje platnosť zmluvy o určitú dobu, je v zásade prejavom
zmluvnej voľnosti zmluvných strán, ktorá je ale v určitých prípadoch obmedzená, predovšetkým ak ide

o právne vzťahy s verejnoprávnym prvkom, kde je v celospoločenskom záujme týmto obmedzením,
resp. sprísnením podmienok vzniku, zmeny a zániku tohto právneho vzťahu chrániť spravidla verejné
prostriedky. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.03.2024 pod
číslom konania 11Co/38/2023 – 491, kde posudzoval obdobnú žalobu a uviedol, že: „Odvolací súd sa
stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie v otázke skončenia nájmu poľnohospodárskych

pozemkov podľa nájomnej zmluvy číslo PNZ-P40922/05.00 zo dňa 22.3.2005 v znení jej dodatku č.
00196/2019-PNZP40922/05.11 zo dňa 15.11.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade,
ktorý (nájomný vzťah) aj podľa posúdenia odvolacieho súdu skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu
k 31.12.2019 a nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok na ďalšie obdobie (určitý
čas) v zmysle zmluvného dojednania ods. 2 čl. V nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je správny

záver, že žalobca nepreukázal ním tvrdený titul (právny dôvod), od ktorého odvodzoval existenciu
a trvanie svojho nájomného práva k sporným poľnohospodárskym pozemkom po 1.1.2020 a z tohto
dôvodu podanej žalobe nie je možné vyhovieť.“

27.Žalobcaďalejvkonanínapadolto,žeposudzovanézmluvnéustanovenie oautomatickom

predlžovaní zmluvy by malo byť vykladané v neprospech zmluvnej strany, ktorá ho použila prvýkrát, teda
v neprospech žalovaného, ktorý nájomnú zmluvu koncipoval, a teda mal by sa aplikovať princíp contra
proferentem. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že výklad posudzovaného ustanovenia je
nesporný. V prejednávanej právnej veci nie je sporné, že v čase uzavretia zmluvy bola vôľa zmluvných
stránjednoznačná,asíce,žezmluvnéstranysichcelidojednaťautomaticképredĺženienájomnejzmluvy.

Toto v konaní ani v súčasnej dobe nie je sporné. Avšak nová právna úprava zavedená zákonom číslo
546/2010 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník od 01.01.2011 zaviedla, že do budúcna je
vylúčené takéto usporiadanie vzťahov v zmysle argumentácie súdu o nepravej retroaktivite.
Žalovaný nepochybil pri koncipovaní zmluvy, tak ako to uvádza žalobca, a preto nie je namiesteargumentácia o výklade sporného ustanovenia contra proferentem. Súd v prejednávanej právnej veci
ani neposudzuje výklad ustanovenia v prospech, prípadne v neprospech niektorej zo zmluvných
strán, pretože platnosť a účinnosť tohto ustanovenia ex lege zanikla. V nadväznosti na uvedené sa

preto javí argumentácia žalobcu zmätočná, keď tento na jednej strane hovorí o výklade posudzovaného
ustanovenia v neprospech žalovaného a na strane druhej zároveň vo svojich vyjadreniach uvádza,
že posudzované ustanovenie článku V odsek 2 nájomnej zmluvy je dostatočne jasné a určité a vyplýva
z neho vôľa zmluvných strán.

28. V tejto súvislosti sa súdu javí zároveň predbežné posúdenie nájomnej zmluvy číslo 01156/2015-
PNZ-P40479/15.00 uzavretej medzi stranami konania ako nedôvodné, pretože z dôvodov, pre ktorých
určenia jej neplatnosti sa žalobca domáhal, sa v konaní nepreukázali. Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam súd dospel k názoru, že žalobca v prvom rade v konaní nepreukázal naliehavý právny
záujem na podanej žalobe. Okrem toho sa však súd nestotožnil s názorom žalobcu, že na spornú zmluvu
savzťahujezmluvnáprolongácia,pričomajprípadnévylúčenieautomatickejprolongáciezákonomnemá

na túto dosah, ak sa dohodla zmluvne. Súd je presne opačného názoru, že po ukončení zmluvy dňom
31.12.2014 sa na túto automatická prolongácia nevzťahovala, keďže bola zo zákona vypustená, preto
nemohlo dôjsť k automatickému predlženiu platnosti uzavretej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému súd
žalobu žalobcu zamietol.

29. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1

C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má právo na náhradu účelne
vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do
60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami

tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.