Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 26Cb/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204126
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabolová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124204126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.AlenouSabolovouvsporežalobcu:Východoslovenskávodárenská

spoločnosť, a. s., so sídlom Komenského 50, Košice , IČO: 36 570 460 proti žalovaným: 1./ DV capital
s.r.o., so sídlom Mukačevská 4806/33, Prešov, IČO: 52 270 131, 2./ Tomkop s. r. o., so sídlom Športová
392, Cejkov, IČO: 53 190 661, v konaní o zaplatenie 380,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 118,20 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania zo
sumy 118,20 Eur od 14.05.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 38%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.05.2024 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť sumu 380,56 Eur s úrokom s príslušenstvom.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca na základe Objednávok so žalovanými, ide o Objednávku

č. 5400003975/2021/C1, Objednávku č. 5400004555/2021/C1, objednávku č. 5400005145/2021/C1
o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa
zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách poskytol služby spojené
s prácami na vodovode v zmysle faktúra objednávok k odbernému miestu Koňuš 21. Z dôvodu, že
žalovaní neuhradili žalobcovi predmetné faktúry v lehote splatnosti, žalobca vyhotovil upomienky v
zmysle položky č. 25 cenníka žalobcu Vybrané výkony a služby vykonávané spoločnosťou si žalobca
uplatňuje 5 Eur za 1 upomienku. Žalobca za poskytnuté služby fakturoval ceny určené Úradom pre

reguláciu sieťových odvetví SR a ceny platné v danom čase. Ide o faktúry: č. 9700045171 suma 118,20
Eur, č. 9700052495 suma 130,04 Eur a č. 9700057227 suma 112,32 Eur, spolu: 380,56 Eur (dôkaz: 1.
faktúry, prílohy k faktúram, zmluva, cenníky, upomienky).
2. V mailovej komunikácii žalobcu a žalovaného v 1. rade zo dňa 26.04.2024 žalovaný v 1. rade uviedol,
žeFA9700057227vovýške112,32Eurniejepodpísanážalovanýmv1.radeanikonateľomspoločnosti,
je podpísaná p. A. B. C., ktorá bola subdodávka a tieto poplatky si mala hradiť sama. Nemala oprávnenie
si niečo také objednávať v mene žalovaného v 1. rade. FA 9700052495 vo výške 130,04 Eur - je

objednaná telefonicky bez podpisu. Preto žiadal žalobcu o výpis o tom z ktorého telefónneho čísla to
bolo objednané ak sa jedná o ich telefónne číslo, tak to uhradí, ak o číslo p. A. tak si to musí uhradiť
sám, nie je oprávnenou osobou konať v mene spoločnosti DV capital s.r.o.. FA 9700045171 vo výške
118,20 Eur - je podpísaná žalovaným v 1. rade, túto FA uhradí.3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení , doručené súdu dňa 02.09.2024 uviedol, že dlh nie je jeho, ale
spoločnosti Tomkop s. r. o. Uviedol, že uvedený podpis je p. A., žiadal konanie zastaviť, uviedol, že
z jeho strany nedošlo k objednaniu ani podpísaniu žiadnej objednávky.

4. Žalovaný v 2. rade sa nevyjadril.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to Cenník č. j.
124500/2020/O č. l. 4-6, upomienka č. l .8, upomienka č. l. 9, upomienka č. l. 10, cenník č. j. 55335/2019/
O č. l. 11-14, upomienka č. l. 15, faktúra č. 9700052495 č. l. 16, objednávka z 22.06.2021 č. l. 8, faktúra
č. 9700057227 č. l. 19, objednávka z 05.08.2021 č. l. 21, faktúra č. 9700045171 č. l. 22, objednáva

z 14.04.2021 č. l. 24, mail z 26.04.2024 č. l. 43, vyjadrenie žalovaného v 1. rade č. l. 51 a zistil tento
skutkový stav veci:
6.Faktúrouč.9700057227vovýške112,32Eur, faktúrouč.9700052495vovýške130,04Eur afaktúrou
č. 9700045171 vo výške 118,20 Eur žalobca - dodávateľ vyúčtoval za služby žalovanému v 1. rade.
Žaloba bola podaná proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení poprel dodanie služby vyúčtované faktúrou č. 9700057227 vo výške

112,32 Eur a faktúrou č. 9700052495 vo výške 130,04 Eur.
8. Na pojednávaní súd konal v neprítomnosti strán, zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť
a súhlasila s konaním v neprítomnosti. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade svoju neúčasť
neospravedlnili.
9. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

10. Podľa § 1 odsek 1, 2 Obchodný zákonník tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodný zákonník táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom.
13. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa§
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa

sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
17.Vdanomsporesižalobcavočižalovanýmuplatnilnároknazaplateniecenynímposkytnutýchslužieb

bez bližšieho vymedzenia. Medzi ním a žalovanými mal existovať obchodnoprávno záväzkový právny
vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda medzi stranami sporu, mala byť uzatvorená
tzv. nepomenovaná zmluva na základe ktorej žalobca žalovaným poskytol služby, pričom vyúčtovaná
cena služieb v zmysle žalobcom vystavených faktúr nebola zo strany žalovaných uhradená.
18. Žalovaný v 1. rade uplatnený nárok žalobcu poprel (okrem sumy 118,20 Eur), rozporoval

existenciu právneho nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky z dôvodu neexistencie právnej
skutočnosti, na základe ktorej by nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy existoval.
19. V danom spore súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena
ohľadom skutkových tvrdení na ktorých bola žaloba v tomto konaní podaná. Žalobca nepreukázalexistenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným v 2. rade, nepreukázal, žeby vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade ním boli poskytnuté služby a aké služby boli poskytnuté a že v dôsledku ich
poskytnutia žalovanému v 2. rade vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb vo výške

262,36 Eur. Nie je zrejmé o čo žalobca opiera svoj nárok avoči žalovanému v 2. rade. Zo strany žalobcu
okrem faktúr a preberacích protokolov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz na preukázanie ním
tvrdených skutočností a ani nenavrhol na podporu svojich tvrdení vykonanie žiadneho dôkazu.
20. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, žalobca
voči žalovanému v 2. rade uplatnil nárok na zaplatenie ceny ním poskytnutých služieb bez bližšieho
vymedzenia.Medzinímažalovanýmv2.rademalexitovaťobchodnozáväzkovýprávnyvzťahvzmysle§
269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda medzi stranami sporu mala byť uzatvorená tzv. nepomenovaná
zmluva na základe ktorej žalobca žalovanému v 2. rade poskytol služby, pričom vyúčtovaná cena služieb

v zmysle žalobcom vystavenej faktúry nebola zo strany žalovaných uhradená. Žalovaný v 1. rade
uplatnený nárok žalobcu v časti 262,36 Eur poprel. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží
na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich

skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,
je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
21. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre
potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodzoval svoj uplatnený nárok nie len čo

do jeho vzniku, ale aj do výšky a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností ,ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej

zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má
jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné

bremeno ako procesný inštitút v sporovom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že
v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané.
22. V časti 112,60 Eur súd žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti v dôsledku vyššie uvedeného
a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade žalobu zamietol.

23. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s § 232 odsek 3 veta prvá CSP v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
24. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol úspešný žalobca len sčasti,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 38% (úspech

žalobcu 31 %, úspech žalovaného v 1. rade 69 %, 69 % - 31 % je 38%), nezistiac dôvody pre aplikáciu
§ 257 CSP. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365
ods.1CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.