Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 24Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100325
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. D., právne zast.: JURAJ
MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459
958, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
625 327 6524 0 zo dňa 03.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 625 327 6524 0 zo dňa 03.01.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 625 327 6524 0 zo dňa 20.08.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Súčasne bol podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyni
priznanýod04.decembra2014invalidnýdôchodokvsume266,60EURmesačne.Tiežbolorozhodnuté,
že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. žalobkyni od
04. decembra 2014 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 193,20
EUR mesačne. Napokon podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bol žalobkyni invalidný dôchodok od 01. januára 2015

zvýšený na sumu 269,30 EUR mesačne a od 01. januára 2016 na sumu 270,30 EUR mesačne. Podľa §
82, § 293dq a § 293dr ods. 1 zákona o sociálnom poistení jej bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu
274,30 EUR mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení jej bol tento zvýšený od 01.
januára 2018 na sumu 278,40 EUR mesačne a od 01. januára 2019 na sumu 285,70 EUR mesačne.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že vzhľadom na to, že bol žalobkyni priznaný
čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, na základe žiadosti bol jej

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.
j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, na účely posúdenia nároku na dôchodok
podľa tohto zákona. Podľa prvostupňového správneho orgánu bolo v dávkovom konaní preukázané, že
žalobkyňa nie je invalidná, ale naďalej je čiastočne invalidná, pričom posúdenie dlhodobo nepriaznivéhozdravotného stavu podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je obsahom odborného posudku o invalidite
zo dňa 31.07.2019, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na
vyslovenie vyššie uvedeného posudkového záveru. Keďže sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na

výplatu dôchodku nezmenili, naďalej žalobkyni patrí čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume. Z
tohto dôvodu bolo rozhodnuté o jej žiadosti podľa predpisov účinných do 31.12.2003.

3. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že keďže sa žiadosť o zvýšenie sumy poberaného
dôchodku považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z., bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa tohto ustanovenia. K tomuto
prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to
na základe záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská
Bystrica, uvedeného v odbornom posudku o invalidite zo dňa 31.07.2019. Počet rokov dôchodkového
poisteniapotrebnýnanároknainvalidnýdôchodokpoistencavovekunad28rokovje5rokovazisťujesa

z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. Podľa priloženého osobného listu dôchodkového
poistenia žalobkyne táto v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, pred 01.10.2006, teda
v období od 01.10.1996 do 30.09.2006 získala 2557 dní obdobia dôchodkového poistenia. Týmto
žalobkyňa splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity

žalobkyňa splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4. Následne prvostupňový správny orgán uvádzal výpočet sumy invalidného dôchodku a to s poukazom
na § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že priemerný osobný mzdový bod žalobkyne

predstavoval podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 0,8108 a rozhodujúcim obdobím boli v
súlade s § 63 ods. 6 až 11 zákona o sociálnom poistení kalendárne roky 1984 až 2005. Podľa § 63
ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 584/2005 Z. z., ak je priemerný osobný mzdový
bod v hodnote nižšej ako 1,0, pripočítava sa k rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným
mzdovým bodom v roku 2006 36%. Priemerný osobný mzdový bod tak po úprave predstavoval 0,8790.

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že k 01.10.2006, t. j. ku dňu vzniku invalidity, žalobkyňa
získala 9162 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 6387 dní, t. j. spolu 15 549 dní.
Týmto žalobkyňa získala 42,6000 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.10.2006 je 214,68 Sk. Suma invalidného dôchodku je tak

5628 Sk mesačne. Následne bol invalidný dôchodok žalobkyne podľa príslušných ustanovení zákona
o sociálnom poistení zvyšovaný, tak ako bolo presne popísané v prvostupňovom rozhodnutí, postupne
až na sumu 266,60 EUR mesačne.

5. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v

znení zákona č. 529/2006 Z. z. a vyhodnotil, že nakoľko suma vyplácaného invalidného dôchodku, na
ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003,
je 193,20 EUR mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 je
266,60 EUR mesačne, bude žalobkyni vyplácaný dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v
nižšej sume zaniká. V závere prvostupňového rozhodnutia správny orgán popísal, ako bol zvyšovaný

(valorizovaný) invalidný dôchodok žalobkyne za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 v súlade s
príslušnými ustanoveniami právnych predpisov postupne až na sumu 285,70 EUR mesačne.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla
žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho

orgánu rozhodnutím č. 625 327 6524 0 zo dňa 03.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023 zmenil rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/1/2021-70 zo dňa 08.02.2022 tak, že zrušil rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 625 327 6524 0, ktoré tento vydal 28.09.2020 a vec vrátil Sociálnej
poisťovni na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru kasačného súdu vysloveného v tomto rozsudku
posudkový lekár Sociálnej poisťovne opomenul posúdiť invaliditu žalobkyne pri kontrolnej lekárskejprehliadke vykonanej 07.09.2012 aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zaoberal
sa iba posúdením ďalšieho trvania jej čiastočnej invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení. Kasačný súd sa stotožnil s postupom Sociálnej poisťovne, ktorá žiadosť žalobkyne zo dňa

04.12.2017 o zvýšenie sumy poberaného dôchodku považovala aj za žiadosť o uplatnenie nároku na
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukázal však na žiadosť žalobkyne
spísanú dňa 04.03.2004, o ktorej nebolo rozhodnuté, resp. opak nevyplýva z obsahu administratívneho
spisu. V ďalšom konaní kasačný súd uložil Sociálnej poisťovni s uvedenou skutočnosťou sa riadne
vysporiadať a následne ju zohľadniť v ďalšom postupe konajúc nielen v režime nastolenom zákonom č.

100/1988 Zb., ale aj zákonom č. 461/2003 Z. z..

8. Odvolací orgán zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolacie námietky žalobkyne, poukázal
na to, že o odvolaní žalobkyne rozhodol pôvodne rozhodnutím zo dňa 28.09.2020 tak, že ho zamietol
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Ďalej uviedol, že na základe žalobkyňou podanej správnej žaloby
Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok č. k. 20Sa/1/2021-70 zo dňa 08.03.2022, ktorým žalobu

žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, avšak na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky právoplatným rozsudkom sp. zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023 zmenil
rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie č. 625 327 6524 0 zo dňa 28.09.2020 zrušil a vec
vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Po vrátení veci odvolací orgán opätovne posúdil spisovú
dokumentáciu v celom rozsahu, námietky žalobkyne a právny názor kasačného súdu a dospel k záveru,

že postup Sociálnej poisťovne ústredie bol správny a prvostupňové rozhodnutie je potrebné opätovne
potvrdiť.

9. Podľa odvolacieho orgánu z administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne zo
dňa 31.05.2002 jej bol rozhodnutím zo dňa 22.07.2002 podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988

Zb. priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31.05.2002. Na základe žiadosti žalobkyne o invalidný
dôchodok zo dňa 04.03.2004 bol dňa 19.04.2004 posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica s posudkovým záverom, že jej miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 % a vzhľadom na to, že pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá mieru poklesu o viac ako 40 %, podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jej

invalidita nevznikla. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodla o jej žiadosti zo dňa
04.03.2004 a to rozhodnutím č. 625 327 6524 zo dňa 17.05.2004 tak, že žalobkyni podľa § 71, § 263
zákona č. 461/2003 Z. z. čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný dôchodok, od
02.07.2004 odňala. Žalobkyňa podala návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia s tým, že bol
opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie dňa 06.10.2004 podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý určil jej mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. Na základe posudkového záveru zo dňa 06.10.2004 vydala
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie zo dňa 22.11.2004, ktorým zrušila svoje pôvodné rozhodnutie
zo dňa 17.05.2004 o odňatí invalidného dôchodku od 02.07.2004 a zároveň podľa § 71 ods. 1, § 263
ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla tak, že sa žalobkyni naďalej vypláca invalidný dôchodok v

sume 3 520,00 Sk mesačne. Rozhodnutím č. 625 327 6524 zo dňa 22.11.2004 tak Sociálna poisťovňa,
ústredie opätovne rozhodla o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 04.03.2004. Konanie o
opravnomprostriedkuboloskončenéuznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.21Sd233/04-42
zo dňa 25.05.2005 tak, že krajský súd konanie zastavil, nakoľko mal zato, že žalovaná týmto v celom
rozsahu vyhovela žalobkyňou podanému opravnému prostriedku. Proti tomuto uzneseniu krajského

súdu žalobkyňa odvolanie nepodala. Odvolací orgán poukázal na to, že ani proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 625 327 6524 zo dňa 22.11.2004 žalobkyňa nepodala odvolanie, predmetné
rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok
zo dňa 04.03.2004 tak nadobudlo právoplatnosť.

10. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky vykonanej v nadväznosti na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. a následne zákon č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňal zákon
o sociálnom poistení, bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej
so záverom, že je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné

zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a teda jej čiastočná invalidita naďalej
trvá. Kontrolnú lekársku prehliadku posudkový lekár určil na júl 2011. Na podklade lekárskeho posudku
zo dňa 21.07.2008 vyhotoveného posudkovým lekárom pobočky žalovanej bolo vydané rozhodnutie
Sociálnej poisťovne ústredie č. 625 327 6524 0 zo dňa 14.08.2008, na základe ktorého žalobkyni naďalejtrvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na výplatu
čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003, vrátane
zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.. Na podnet posudkového lekára pobočky žalovanej

na zastavenie výplaty čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu, že sa žalobkyňa nedostavila na
kontrolnú lekársku prehliadku určenú na júl 2011, vydala Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutie zo
dňa 18.11.2011, ktorým zastavila výplatu invalidného dôchodku od 02.01.2012. Na základe žiadosti
žalobkyne o uvoľnenie výplaty invalidného dôchodku bol posúdený jej zdravotný stav s tým, že je naďalej
čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a jej čiastočná invalidita naďalej

trvá. Kontrolnú lekársku prehliadku posudkový lekár neurčil, uviedol, že je nepotrebná.

11. Odvolací orgán poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 ako aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 So 131/2008 z 28.04.2009, v nadväznosti
na ktorý došlo k zmene postupov Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu poberateľov
invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku priznaného do 31.12.2003, nakoľko Najvyšší súd

Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku vyslovil právny názor, že každá žiadosť poberateľa
invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263a
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. podľa predpisov účinných pred 01.01.2004,
ktorou žiada o zmenu (zvýšenie) sumy poberaného dôchodku, je dôvodom na posúdenie invalidity
nielen podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, ale aj podľa § 71 zákona č. 461/2003

Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v
nadväznosti na tento rozsudok dňa 07.09.2012 v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, teda nie na
základežiadostižalobkyneozvýšenieinvalidnéhodôchodku.Nazákladežiadostižalobkyneouvoľnenie
výplaty invalidného dôchodku žalovaná rozhodnutím zo dňa 24.09.2012 rozhodla, tak, že uvoľnila
výplatu čiastočného invalidného dôchodku žalobkyni a to odo dňa zastavenia jeho výplaty t. j. od

02.01.2012. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala návrh na jeho preskúmanie súdom,
rozhodnutie je právoplatné.

12. Ďalej odvolací orgán uviedol, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa požiadala
neformálnou žiadosťou zo dňa 27.11.2017 o prepočet invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003

Z. z.. Vzhľadom na to, že jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných
pred 01.01.2004, bol na základe žiadosti žalobkyne posúdený jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
opätovne podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Nakoľko sa
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku nezmenili, naďalej žalobkyni patrí čiastočný
invalidný dôchodok v doterajšej sume. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o jej žiadosti z 27.11.2017

podľa predpisov účinných do 31.12.2003 tak, že žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bola
zamietnutá.Keďžesažiadosťozvýšenieinvalidnéhodôchodkupovažujezažiadosťouplatnenienároku
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., bol zdravotný stav žalobkyne
posúdený aj podľa § 71 ods. 1 tohto zákona a keďže podmienky nároku podľa § 70 ods. 1 tohto zákona
žalobkyňa splnila, bol jej priznaný nárok a bola určená suma invalidného dôchodku podľa tohto zákona.

13. Odvolací orgán poukázal na to, že podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 31.07.2019, ktorý
bol podkladom rozhodnutia žalovanej zo dňa 20.08.2019, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 29 ods. 3
zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988
Zb. a zároveň je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s dátumom vzniku invalidity

01.10.2006 a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne ústredie zo dňa 20.08.2019 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 04.12.2014, t. j. 3
roky spätne. Na základe podaného odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav opätovne posúdený v
neprítomnosti žalobkyne na základe dostupnej lekárskej dokumentácie dňa 17.09.2020, ktorého závery
odvolací orgán rozsiahlo citoval. Z týchto záverov okrem iného vyplýva, že žalobkyňa utrpela v roku

1971 úraz pravej dominantnej ruky, ktorý si vyžiadal opakovane plastické chirurgické zákroky až do roku
2004 s tým, že výsledný efekt uvedených zákrokov je obmedzená funkcia pravej ruky, ktorá funkčne
zodpovedá strate úchopovej schopnosti pravej ruky. Okrem toho mala v roku 2002 zistený syndróm
karpálneho a Gyonovho kanála, ktorý bol zhoršovaný záťažou na postihnutej končatine, preto bol v roku
2004 operačne riešený. Stav po operácii bol bez komplikácií, zlepšený. Pri stave po úraze pravej hornej

končatiny je pracovný potenciál žalobkyne naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona
č. 100/1988 Zb.. Žalobkyňa je súčasne invalidná aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom rozhodujúcim
ochorením je porucha funkcie pravej ruky so stratou úchopovej schopnosti na dominantnej končatine,
ktorá podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Mierna funkčná poruchakrčnej chrbtice a migréna sú dobre liečbou ovplyvniteľné, zatiaľ posudkovo nezávažné, nezvyšujú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Dátum vzniku invalidity je podľa
posudkového lekára možné stanoviť najskôr od 01.10.2006, teda od nadobudnutia účinnosti zákona č.

529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňal zákon o sociálnom poistení. Odvolací orgán skonštatoval aj to, že
žalobkyňa splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok a že ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný
dôchodok, čím jej tento vznikol podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..

14. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z..
Hodnota upraveného priemerného osobného mzdového bodu bola u žalobkyne určená 0,8790.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.10.2006 bola 214,68 Sk. Suma invalidného dôchodku tak
predstavovala 5628 Sk mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu
0,8790 x 42,6000 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna
dôchodková hodnota 214,68 x 70 % = 5 628 Sk mesačne. Následne odvolací orgán poukázal na to, že

invalidný dôchodok žalobkyni bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona zvyšovaný postupne až
na sumu 266,60 EUR mesačne.

15. Odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
529/2006 Z. z., podľa ktorého, ak má poistenec nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku
podľa zákona účinného od 01.01.2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší.
Dňomúpravyvýplatyinvalidnýchdôchodkov(01.10.2006)presúbehnárokovnaichvýplatuzanikánárok
na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Pretože suma invalidného dôchodku, na ktorý žalobkyni
vznikol nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2004, je 266,60 EUR mesačne (je

vyššia), suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný
dôchodok, priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 je 193,20 EUR mesačne (je nižšia), nárok
na dôchodok v nižšej sume (193,20 EUR mesačne) zanikol. Odvolací orgán poukázal na § 112 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa dávka prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo
jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne a tiež poukázal na § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa

ktorého nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka
alebo jej časť patrili.

16. V závere napadnutého rozhodnutia odvolací orgán už len poukázal na to, ako sa suma
invalidného dôchodku žalobkyni zvyšovala (valorizovala) postupne až na sumu 285,70 EUR mesačne

od 01.01.2019. Podľa odvolacieho orgánu je invalidný dôchodok žalobkyne vypočítaný správne a
zákonným spôsobom a o nároku na výplatu invalidného dôchodku bolo tiež rozhodnuté správne a v
súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Poukázal na to, že v odvolacom konaní
preskúmavaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 20.08.2019, ktorým bolo rozhodnuté
o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie

dňa 04.12.2017, bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 114 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. od 04. decembra 2014, t. j. 3 roky spätne od uplatnenia nároku. Odvolací orgán
je toho názoru, že bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci a že odvolanie žalobkyne proti
prvostupňovému rozhodnutiu je nedôvodné a tiež, že týmto vykonal rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023.

Správna žaloba, žalobné body

17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhovala obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Namietala, že napadnuté rozhodnutie, ako
aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovanou je nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a nerešpektuje jasné pokyny udelené kasačným súdom, že zistený skutkový

stav je v rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a nemá v ňom oporu a teda obe rozhodnutia
sú nezákonné.18. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023, ktorým kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 20Sa/1/2021-70 zo dňa 08.03.2022 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná zhrnula skutkový

stav veci tak, ako ho ustálil v rozsudku Najvyšší správny súd SR a to nasledovne: Žalobkyňa utrpela
v roku 1971 úraz, pri ktorom došlo k strate úchopovej schopnosti ruky. Rozhodnutím z 22.07.2002
bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31.05.2002 s tým, že je čiastočne invalidná
podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Dňa 04.03.2004 požiadala žalobkyňa o priznanie
invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. počnúc 01.03.2004. Príslušný posudkový lekár

určil žalobkyni mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % za stratu troch prstov
dominantnej končatiny. Následne žalovaná rozhodnutím zo 17.05.2004 rozhodla o odňatí invalidného
dôchodku, ktoré bolo zrušené na základe opravného prostriedku podaného žalobkyňou. Podkladom
zrušujúceho rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia,
ktorý uznal žalobkyňu invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko určil mieru
poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % za stratu úchopovej schopnosti

pravej dominantnej ruky. Krajský súd uznesením sp. zn. 21Sd/233/04 zastavil konanie majúc za to, že
žalovaná vyhovela žalobkyni v plnom rozsahu. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky v apríli 2008
príslušný posudkový lekár určil, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm.
b) zákona č. 100/1988 Zb., na základe čoho bolo rozhodnuté žalovanou o trvaní nároku na výplatu
čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb., vrátane zvýšenia

podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.. Na základe ďalšej kontrolnej prehliadky zo 07.09.2012 bol znova
posúdený zdravotný stav žalobkyne so záverom, že je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať
doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Ďalšia
kontrolná lekárska prehliadka bol vyhodnotená ako nepotrebná. Dňa 03.03.2015 žalobkyňa zaslala nové

lekárske správy so žiadosťou o posúdenie jej zdravotného stavu. Sociálna poisťovňa pobočka Banská
Bystrica jej v odpovedi oznámila, že nakoľko bola kontrolná lekárska prehliadka určená za nepotrebnú,
opätovné posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne nebude vykonané. Žalobkyňa následne požiadala
o prehodnotenie jej zdravotného stavu namietajúc nesprávne určený druh zdravotného postihnutia, ako
aj percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prvostupňový správny orgán

o tejto žiadosti rozhodol rozhodnutím zo dňa 20.08.2019. Podkladom tohto rozhodnutia bola lekárska
správa z 31.07.2019, podľa ktorej žalobkyňa nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.,
ale pre objektívne nepreukázané zhoršenie zdravotného stavu je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37
ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70

% s tým, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je strata úchopovej schopnosti dominantnej ruky.
Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom pobočky určený k 01.10.2006. Na odvolanie žalobkyne
odvolací správny orgán rozhodol rozhodnutím, ktorého podkladom bola lekárska správa posudkového
lekára ústredia, zo 17.09.2020, ktorý potvrdil závery posudkového lekára pobočky obsiahnuté v posudku
z 31.07.2019, ochorenie krčnej chrbtice a migrénu nepovažoval za posudkovo významné, spôsobilé

navýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

19. Ďalej žalobkyňa poukazovala na bod 32. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 6Ssk/18/2023, v ktorom kasačný súd uviedol, že je zrejmé, že podľa lekárskej správy zo
06.10.2004 žalobkyňa medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok splnila, pričom

z obsahu dávkového spisu nevyplýva, že by žalovaná o predmetnej žiadosti o invalidný dôchodok
podanej v režime zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorý žiadala priznať od 01. marca 2004 rozhodla.
Podľa kasačného súdu žalovaná mala po posúdení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok
podľa § 70 menovaného zákona ku dňu, od ktorého žalobkyňa invalidný dôchodok žiadala priznať

(k 01. marcu 2004). Žalobkyňa poukazovala rozsiahlo aj na ďalšie odôvodnenie rozsudku kasačného
súdu a uviedla, že z uvedeného je zrejmé, že posudkový lekár sociálneho poistenia opomenul posúdiť
invaliditu žalobkyne aj podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. napriek tomu, že táto sa už skôr domáhala
priznania invalidného dôchodku podľa uvedeného zákona a zaoberal sa iba posúdením ďalšieho trvania
jej čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31.12.2003, t. j. zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobkyňa

tiež doplnila, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by poistencovi, ktorý
má nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. nemohol vzniknúť aj nárok
na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého sa žalobkyňa riadne podanou
žiadosťou domáhala.20. Žalobkyňa poukázala v správnej žalobe na bod 34. rozsudku kasačného súdu s tým, že tento
akcentoval skutočnosť, že v dávkovom spise sa nachádza žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok

spísaná 04. marca 2004, o ktorej nebolo rozhodnuté. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní preto bolo sa
s uvedenou skutočnosťou riadne vysporiadať a následne ju zohľadniť v ďalšom postupe konajúc nielen
v režime nastolenom zákonom č. 100/1988 Zb., ale aj zákonom č. 461/2003 Z. z..

21. V ďalšom konaní po vrátení veci z kasačného súdu žalovaná vydala touto správnou žalobou

napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobkyne toto napadnuté rozhodnutie bolo vydané v hrubom rozpore
s rozsudkom kasačného súdu, žalovaná nepostupovala v súlade s imperatívom viazanosti uloženým
rozhodnutím kasačného súdu, neodstránila nedostatok spočívajúci v tom, že žalobkyňa podala žiadosť
o invalidný dôchodok spísanú 04. marca 2004, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobkyňa citovala
ods. 3 na str. 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla
rozhodnutím č. 625 327 6524 0 zo dňa 20. augusta 2019, ktorým podľa § 263 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 27.
novembra 2017, doručenú Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 04. decembra 2017. K tomuto žalobkyňa
uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.08.2019 rozhodla žalovaná vo veci
zamietnutia žiadosti žalobkyne zo dňa 27.11.2017, nie o jej riadne podanej žiadosti zo dňa 04. marca

2004. Žalovaná tak naďalej nerozhodla o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok spísanej 04. marca
2004. Podľa žalobkyne tak žalovaná nekonala v súlade s pokynom Najvyššieho správneho súdu SR
obsiahnutom v bode 32. rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovanej o tom,
že táto svojím rozhodnutím č. 625 327 6524 zo dňa 22. novembra 2004 rozhodla o žiadosti žalobkyne
o invalidný dôchodok zo dňa 04. marca 2004. Žalobkyňa také rozhodnutie do dnešného dňa neeviduje

a existencia takéhoto rozhodnutia nebola zistená ani v kasačnom konaní. Rozhodnutie žalovanej zo dňa
22. novembra 2004 nie je rozhodnutím o žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004 (o invalidný dôchodok),
ale je rozhodnutím týkajúcim sa inej veci a to skoršieho rozhodnutia o zastavení výplaty dôchodku.

22. Žalovaná teda uznala žalobkyňu za invalidnú od 01.10.2006, avšak jej nárok na invalidný dôchodok

podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. ku dňu 01.03.2004 nebol doposiaľ posúdený a administratívne
zákonne vyriešený. Žalovaná tak nevykonala rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
6Ssk/18/2023.

23. Žalobkyňa tiež namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovanou s poukazom na časť

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej žalovaná uvádza, že pre posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: elektromyografické vyšetrenie zo dňa 14. mája
2002, elektromyografické vyšetrenie, E. D. zo dňa 13. decembra 2012, neurologické vyšetrenie zo
dňa 14. mája 2002, neurologické vyšetrenia, Neurology Liptovský Hrádok, E. F. zo dňa 26. júna 2018
a 17. júna 2019. Z tohto dôvodu žalobkyňa žiada v správnej žalobe aj preskúmanie prvostupňového

rozhodnutia zo dňa 20.08.2019, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza. Vo výpočte relevantných
dokladov, z ktorých vychádza posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, totiž absentuje listinný podklad
(dôkaz) a to lekárska správa pre ošetrujúceho lekára z 25.06.2004 – E. F. G., plastický chirurg, z ktorej
vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná pre ochorenie „Syndrom canalis carpi et e. Gyoni man. I.dx“,
pričom žalobkyňa bola prijatá na hospitalizáciu za účelom operačného riešenia EMG verifikovaného

syndrómu karpálneho a Gyonovho kanála (21.06.2004). Táto lekárska správa chýba aj vo výpočte
podkladov v zmysle posudku zo dňa 17.09.2020. Žalobkyňa pritom podaním z 27.11.2017 požiadala
žalovanú o správne určenie druhu zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti, na čo správne orgány nereflektovali. Posudkoví lekári žalovanej podľa žalobkyne nedôvodne
nepresne určili nielen druh zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť a v nadväznosti na to žalovaná nesprávne kvalifikovala mieru invalidity žalobkyne a tiež dátum
vzniku invalidity žalobkyne.

24. Žalobkyňa napriek strate úchopovej schopnosti pravej (dominantnej) ruky dokázala vykonávať
činnosť ako grafička, avšak k tomuto zdravotnému postihnutiu sa pridala neskôr aj choroba z povolania

- syndróm karpálneho tunela a Gyonovho kanála. Táto choroba sama o sebe znamenala pre žalobkyňu
ďalší významný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ďalej už nedokáže vykonávať ani
prácu grafičky.25. V závere správnej žaloby žalobkyňa žiadala, aby správny súd na prejednanie veci nariadil
pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

26. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výslovne nežiadala o nariadenie pojednávania vo

veci.

27. Žalovaná uviedla, že napadnutým rozhodnutím vykonala rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný
posudok o invalidite posudkového lekára ústredia zo dňa 17.09.2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je
invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37

ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Dátum vzniku invalidity bolo podľa
posudku možné stanoviť najskôr 01.10.2006, od nadobudnutia účinnosti zákona č. 529/2006 Z. z. zo
07.09.2006, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z.. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola
určená strata úchopovej schopnosti dominantnej ruky. Za iné ochorenia posudkový lekár ústredia mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil, nakoľko, ako uviedla žalovaná, porucha
krčnej chrbtice a migréna sú dobre liečbou ovplyvniteľné, zatiaľ posudkovo nezávažné.

28. K námietke žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci z dôvodu absencie lekárskej
správy pre ošetrujúceho lekára z 25.06.2004 – E. F. G., plastický chirurg (dňa 21.06.2004), z ktorej

má vyplývať, že žalobkyňa bola hospitalizovaná pre ochorenie syndrómu karpálneho a Gyonovho
kanála, žalovaná uviedla, že táto námietka je nedôvodná. Posudkový lekár ústredia žalovanej pri
posudzovaní zdravotného stavu účastníkov konania (u žalobkyne na základe žiadosti o zvýšenie sumy
invalidného dôchodku zo dňa 27.11.2017) vždy vychádza z predložených odborných lekárskych nálezov,
ktoré účastník predloží a ak z nich nedokáže objektívne posúdiť zdravotný stav účastníka konania,

požiada o doplnenie odborných lekárskych nálezov. V prípade diskrepantných odborných nálezov,
požiada o konfrontačné vyšetrenie nezávislého odborného lekára, prípadne o znalecké dokazovanie.
Žalovaná poukázala na to, že vzhľadom na opakované sťažnosti žalobkyne na nesprávne posúdenie jej
zdravotného stavu na účely invalidity, boli oslovení znalci z Inštitútu forenzných medicínskych expertíz,
s.r.o. v Bratislave, za účelom vypracovania znaleckého posudku, žalobkyňa bola opakovane písomne

predvolaná na osobné znalecké vyšetrenie k znalcovi uvedeného inštitútu, avšak obe predvolania sa
vrátili späť ako neprevzaté v odbernej lehote a teda znalec nemohol znalecký posudok vypracovať.
Žalobkyňa pri posudzovaní jej zdravotného stavu na účely invalidity na základe jej žiadosti o zvýšenie
sumy invalidného dôchodku zo dňa 31.06.2019, kedy bola osobne prítomná, bola posudkovým lekárom
pobočky žalovanej informovaná, že na posúdenie jej zdravotného stavu je potrebné absolvovať

vyšetrenie u súdneho znalca, s čím nesúhlasila, preto bol jej zdravotný stav zhodnotený v rámci
kontrolnej lekárskej prehliadky na základe predložených odborných lekárskych nálezov.

29. Žalobkyňa bola uznaná čiastočne invalidnou od 31.05.2002 podľa zákona č. 100/1988 Zb. po úraze
pravej ruky s deformáciou pravej ruky, flekčným postavením II., III. a IV. prsta a pre syndróm karpálneho

a Gyonovho kanála, čo bolo objektívne potvrdené elektromyografickým vyšetrením v roku 2002. Stav
bol operačne riešený plastickým chirurgom 21.06.2004 so zlepšením dolnej časti nervus medianus,
ako o tom svedčí kontrolné elektromyografické vyšetrenie zo dňa 13.12.2012. Následne bola žalobkyňa
uznaná invalidnou aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 50 % pre stratu úchopovej schopnosti pravej ruky podľa vtedy platnej prílohy č. 4 k uvedenému

zákonu, kedy v tejto prílohe nebolo rozdielne hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre dominantnú alebo nedominantnú končatinu. Až zákonom č. 529/2006 Z. z. bol doplnený
zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.10.2006, v ktorom bola doplnená príloha č. 4 tak,
že strata úchopovej schopnosti rúk bola hodnotená rozdielnym percentom miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na dominantnej ruke (60 % až 70%) a na nedominantnej ruke (50 %).

30. Žalovaná konštatovala, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
hornej hranici percentuálneho rozpätia je pre žalobkyňu podľa posudkových lekárov žalovanej veľmi
priaznivé hodnotenie, nakoľko neurológ pri opakovanom vyšetrení dňa 26.06.2018 a 17.09.2019popisujeobmedzenúfunkciupravejrukypoúrazeaniestratuúchopovejschopnosti,čohosiježalobkyňa
pravdepodobne vedomá a preto nebola ochotná podrobiť sa znaleckému vyšetreniu.

31. V súvislosti s lekárskou správou zo dňa 25.06.2004, E. F. G., plastický chirurg, na ktorú žalobkyňa
poukazovala a priložila ju aj k podanej správnej žalobe, žalovaná uviedla, že táto lekárska správa
bola zohľadnená už v minulosti pri invalidizácii žalobkyne. V rokoch 2017, 2018, 2019 a 2020 bol
posudzovaný zdravotný stav žalobkyne na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku
z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Lekárska správa z roku 2004 nemôže dokumentovať zhoršenie

jejzdravotnéhostavu.Pretoposudkovýlekárnepovažovalzapotrebnéopakovaneuvádzaťtútolekársku
správu pri výpočte relevantných dokladov, z ktorých vychádzal.

32. Žalovaná nesúhlasila s tým, že by sa nevysporiadala s úlohou vyplývajúcou z rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/18/2023, týkajúcou sa rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o invalidný
dôchodok spísanej dňa 04. marca 2004. K tomuto žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol

na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 04. marca 2004 posúdený dňa 19. apríla 2004
posudkovým lekárom pobočky s posudkovým záverom, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je 35 % a vzhľadom na to jej invalidita podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
nevznikla. Žalovaná, ústredie preto rozhodla o žiadosti žalobkyne zo dňa 04. marca 2004 rozhodnutím
č. 625 327 6524 zo dňa 17. mája 2004 tak, že jej podľa § 71, § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. čiastočný

invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný dôchodok, od 02. júla 2004 odňala. Vzhľadom na
podaný opravný prostriedok žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu žalovanej, bol opätovne posúdený jej
zdravotný stav posudkovým lekárom ústredia dňa 06.10.2004, ktorý určil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 50 %, nakoľko v tom čase ešte zákon neupravoval rozdielne
hodnotenie miery poklesu pre dominantnú a nedominantnú končatinu. Na základe tohto posudku zo

dňa 06.10.2004 žalovaná vydala rozhodnutie č. 625 327 6524 zo dňa 22.11.2004, ktorým zrušila svoje
rozhodnutie zo 17.05.2004 o odňatí invalidného dôchodku od 02.07.2004 a zároveň podľa § 71 ods. 1, §
263 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla tak, že sa žalobkyni naďalej vypláca invalidný dôchodok
v sume 3 520,00 Sk mesačne, teda v sume, v akej patril do dňa preskúmania invalidity. Rozhodnutím č.
625 327 6524 zo dňa 22.11.2004 žalovaná, ústredie opätovne rozhodla o žiadosti žalobkyne o invalidný

dôchodok zo 04.03.2004. Konanie o opravnom prostriedku bolo skončené uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. 21Sd 233/04-42 zo dňa 25.05.2005 tak, že krajský súd konanie zastavil,
nakoľko podľa názoru krajského súdu žalovaná v celom rozsahu vyhovela opravnému prostriedku
žalobkyne. Proti uzneseniu krajského súdu žalobkyňa nepodala odvolanie. Odvolanie nepodala ani
proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie zo dňa 22.11.2004, ktorým táto zrušila svoje rozhodnutie zo

17.05.2004 a zároveň rozhodla o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 04.03.2004 tak, že sa
žalobkyni naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 3 520,00 Sk mesačne. Predmetné rozhodnutie
teda nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná rozhodnutím č. 625 327 6524 0 zo
dňa 20.08.2019 rozhodla vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku
z 27.11.2017 a nie o jej žiadosti zo 04.03.2004, o ktorej už bolo podľa žalovanej právoplatne rozhodnuté.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

33. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa repliku aj osobne, aj prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

34. V podaní spísanom žalobkyňou osobne táto opakovane poukázala na rozsudok NSS SR sp. zn.
6Ssk/18/2023, tiež namietla, že okrem naposledy podanej žiadosti zo 17.11.2017 už žiadosťou zo
04.03.2004požiadalaoinvalidnýdôchodokpodľazákonač.461/2003Z.z.,avšakžalovanáouvedených
žiadostiach dodnes nerozhodla. Žalobkyňa popísala svoj úraz, ktorý utrpela v roku 1971, poukázala

na operáciu v roku 1981, na rozhodnutie Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Banskej Bystrici
zo dňa 29.10.1991, na neurologickú lekársku správu zo dňa 10.04.2002, správu plastického chirurga
zo dňa 02.05.2002, ako aj na správu pre ošetrujúceho lekára zo dňa 25.06.2004. Uviedla, že po
úraze v roku 1971 muselo dôjsť aj k nervovému ochoreniu, pri práci grafičky u nej došlo k syndrómu
karpálneho a Gyonovho kanála a tak podala žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 04.03.2004. O tejto

žiadostižalovanádodnesnerozhodla.PodľažalobkynežalovanáspochybňujezisteniaNSSSRuvedené
kasačným súdom v jeho rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023. Žalovaná podľa žalobkyne nepostupovala
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. a ignorovala aj nález ÚS SR sp. zn. PL
ÚS 25/5 zo 07.06.2006, namietala, že naďalej nedošlo k posúdeniu choroby z povolania, k správnemuurčeniu a výpočtu sumy invalidného dôchodku, ale aj k výplate zlomku spôsobenej škody pre údajné
premlčanie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že to ako je uvedená pracovná rekomandácia v odbornom posudku
o invalidite zo dňa 17.09.2020, že môže vykonávať prácu len v chránenej dielni s ohľadom na charakter

zdravotného postihnutia, dokazuje, že skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku sa
zásadne zmenili, keďže posudkový lekár neodporúčal pokračovať vo výkone predchádzajúcej pracovnej
činnosti počítačového grafika. K vyjadreniu žalovanej ohľadom údajnej neochoty žalobkyne podrobiť
sa vyšetreniu znalcom, žalobkyňa uviedla, že dňa 02.05.2018 sa na základe jej žiadosti z 27.11.2017
zúčastnila posúdenia zdravotného stavu v pobočke žalovanej v Liptovskom Mikuláši, pričom pri každom

posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne od roku 1991 bola lekárke predložená kompletná zdravotná
dokumentácia. Žalobkyňa požiadala, aby jej zdravotný stav bol posúdený v súlade s už existujúcou
zdravotnou dokumentáciou. Žalobkyňa namietala, že žiadnu pozvánku na ustanovenie sa k znalcovi
nedostala, že je zarážajúce, že prácu plastických chirurgov, ktorí ju operovali, má posudzovať znalec
ortopéd, pričom najmä E. H., plastický chirurg, ktorý operoval, je jedným z najlepších odborníkov v
chirurgii ruky v Slovenskej republike. V závere žalobkyňa zotrvala na petite svojej správnej žaloby.

35. V replike spísanej prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že žalovaná v písomnom
vyjadrení k správnej žalobe iba zopakovala argumenty prezentované na str. 4 a 5 napadnutého
rozhodnutia. Žalovaná však touto argumentáciou presvedčivo nevysvetlila, kedy a ako rozhodla o
žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok spísanej dňa 04. marca 2004, pričom v tomto smere je

bezvýznamným tvrdenie žalovanej, že: „rozhodnutím číslo 625 327 6524 zo dňa 22.11.2004 Sociálna
poisťovňa, ústredie opätovne rozhodla o Vašej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 04. marca 2004",
resp.ďalšietvrdenieuvedenévnapadnutomrozhodnutíotom,že„protirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,
ústredie č. 625 327 6524 zo dňa 22. novembra 2004, ktorým zrušila svoje rozhodnutie č. 6253276524
zo dňa 17. mája 2004 a zároveň rozhodla podľa § 71 ods. 1, § 263 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003

Z. z. tak, že sa vám naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 3520,00 Sk mesačne, ste nepodali
odvolanie. Predmetné rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o vašej žiadosti o
invalidný dôchodok zo dňa 04. marca 2004, tak nadobudlo právoplatnosť". Žalobkyňa má za to, že
žalovaná svojimi tvrdeniami zjavne vedome ignoruje závery, ktoré vyjadril kasačný súd v závere bodu
32. odôvodnenia svojho rozsudku, podľa ktorého žalovaná mala rozhodnúť o nároku na invalidný

dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. ku dňu, od ktorého žalobkyňa invalidný dôchodok žiadala
priznať (k 01. marcu 2004), čo žalovaná naďalej nevykonala. Žalobkyňa preto dôrazne popiera tvrdenie
žalovanej, podľa ktorého žalovaná rozhodnutím č. 625 327 6524 zo dňa 22.11.2004 mala opätovne
rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 04. marca 2004. Uvedené rozhodnutie
nie je rozhodnutím o žiadosti žalobkyne zo 04.03.2004 o invalidný dôchodok, ale je rozhodnutím

týkajúcim sa odlišnej veci a to skoršieho rozhodnutia o zastavení výplaty dôchodku rozhodnutím zo
17.05.2004, ktorým Sociálna poisťovňa rozhodla o tom, že čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne,
ktorý sa považuje za invalidný dôchodok, od 02.07.2004 odňala, avšak tento bol priznaný od 31. mája
2002. Rozhodnutie zo 17.05.2004 a ani naň nadväzujúce nové rozhodnutie zo dňa 22.11.2004 sa tak ani
vecne ani právne netýkalo riadne podanej žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004 o invalidný dôchodok.

Hoci žalovaná túto skutočnosť kontinuálne popiera, bola povinná rešpektovať a vykonať zistené závery
Najvyššieho správneho súdu SR uvedené v bode 32. odôvodnenia jeho rozsudku. Žalovaná ani vo
vyjadrení k správnej žalobe nepreukázala, že by o žiadosti žalobkyne zo 04.03.2004 rozhodla. Kasačný
súd mal z administratívneho spisu vedomosť o rozhodnutí žalovanej z 22.11.2004 a vec právne posúdil
tak, že sa nejedná o rozhodnutie o žiadosti žalobkyne zo 04.03.2004. Žalobkyňa teda v celom rozsahu

zotrvala na podanej správnej žalobe.

36. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 12.08.2024,
dupliku nepodala.

37. Dňa 20.05.2025 žalobkyňa ešte doručila správnemu súdu podanie, v ktorom namietala, že je
žalovanou diskriminovaná, že žalovaná svoj prístup nezmenila ani po vydaní rozsudku kasačného
súdu sp. zn. 6Ssk/18/2023, namietala posúdenie jej zdravotného stavu - ako bolo v minulosti menené
rozhodujúce zdravotné postihnutie, namietala aj určenie dátumu vzniku invalidity a v dôsledku toho
spochybňovala aj správnosť výpočtu sumy invalidného dôchodku.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené podanie žalobkyne bolo správnemu súdu doručené len deň
pred vytýčeným termínom pojednávania, žalovanej bolo doručené jednak elektronicky dňa 20.05.2025
a následne aj krátkou cestou na pojednávaní dňa 21.05.2025, pričom pojednávanie bolo prerušené zaúčelom poskytnutia času pre žalovanú na oboznámenie sa s jeho obsahom. Žalovaná následne uviedla,
že poskytnutý čas bol pre ňu dostačujúci a v rámci svojich vyjadrení na pojednávaní na vyjadrenie
žalobkyne aj reagovala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

39. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo
dňa 21.05.2025.

40. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanej správnej žalobe a na
všetkých skutočnostiach, ktoré boli prezentované v písomnom vyjadrení zo dňa 31.07.2024, takisto
aj na skutočnostiach, ktoré žalobkyňa osobne písomne prezentovala vo vzťahu k správnemu súdu v
tomto konaní. Podstatu dôvodnosti svojej správnej žaloby zhrnula tak, že Najvyšší správny súd SR v
rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023 jasne posúdil administratívny spis za obdobie od žiadosti žalobkyne o

invalidný dôchodok zo dňa 04.03.2004 až do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa
20.08.2019 a uložil jasný imperatív žalovanej v ďalšom konaní sa vysporiadať riadne so žiadosťou
žalobkynezodňa04.03.2004,oktorejnebolorozhodnuté.Tentopokynkasačnéhosúdupodľažalobkyne
nebolžalovanousplnenýanaďalejpretrvávastav,kedyžalovanánerozhodlaožiadostižalobkynezodňa
04.03.2004. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že mala rozhodnúť o predmetnej žiadosti žalobkyne rozhodnutím

Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22.11.2004, žalobkyňa odkázala na svoje písomné vyjadrenie
a namietala, že uvedené rozhodnutie sa týkalo odlišnej veci a to skoršieho rozhodnutia o zastavení
výplaty dôchodku, nie žiadosti zo dňa 04.03.2004. Žalobkyňa popisovala situáciu ako bol posudzovaný
jej zdravotný stav, z akých dôvodov podala jednotlivé žiadosti o invalidný dôchodok. Namietala aj to, že
invalidita jej nevznikla 01.10.2006, ale v roku 1971, pričom od vzniku invalidity sa počíta osobný mzdový

bod,akoajobdobiedôchodkovéhopoistenia.Namietalanedostatočnévysvetleniezáverovposudkových
lekárov. Ohľadom údajnej neochoty dostaviť sa k znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku,
žalobkyňa uviedla, že 15 rokov nebýva v Banskej Bystrici, predvolanie jej nebolo doručené. Zopakovala
tiež svoju argumentáciu o tom, že prácu plastických chirurgov by v rámci posudzovania zdravotného
stavu nemal posudzovať ortopéd.

41. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, je toho názoru, že
sa vysporiadala s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023,
aj s námietkou žalobkyne ohľadom nerozhodnutia o jej žiadosti zo dňa 04.03.2004 a to na str. 4
a 5 napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovanej posudkoví lekári komplexne posúdili zdravotný stav

žalobkyne nestranne a nezávisle, zdokumentovali všetky lekárske správy, zaoberali sa posúdením
zdravotného stavu žalobkyne podľa právnych predpisov účinných do decembra 2003, ako aj podľa
nového zákona o sociálnom poistení účinného od januára 2004. Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne k tomu,
že nedostala žiadne predvolanie od súdneho znalca, žalovaná uviedla, že každý poberateľ invalidného
dôchodku je povinný Sociálnej poisťovni oznámiť každú zmenu adresy, resp. korešpondenčnej adresy,

čo žalobkyňa neurobila. Zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadala správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

42. Žalobkyňa predložila na pojednávaní listinu – list žalovanej adresovaný žalobkyni zo dňa 04.03.2025,
ktorá bola doručená krátkou cestou žalovanej, bol jej poskytnutý dostatočný časový priestor na

oboznámenie sa s predmetnou listinou a k tejto sa v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní žalovaná
aj vyjadrila.

43. Po prejednaní veci, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť
druhostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.44. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, občan
je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie
alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym
predpisom.

45. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,

ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

46. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

47. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

48. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa,
choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

49. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

50. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
na výplatu dávky.

51. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive
určenomSociálnoupoisťovňou,akodseky12až14neustanovujúinak.Fyzickáosobauvedenávodseku
1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom
určeným Sociálnou poisťovňou.

52.Podľa§263ods.2zákonaosociálnompoistenívzneníúčinnomdo18.júla2006,trvanieinvalidityna
nárok na invalidný dôchodok uvedený v odseku 1 Sociálna poisťovňa preskúma podľa tohto zákona pri
kontrolnejlekárskejprehliadkeurčenejpred1.januárom2004slehotoujejuskutočneniapo31.decembri
2003. Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa preskúmava aj vtedy, ak poberateľovi
invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003 pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 nebola určená
lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na
výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa
odseku 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzuje podľa predpisu účinného od. 1. januára 2004.

53. S účinnosťou od 01.10.2006 bol zákonom č. 529/2006 Z. z. do zákona č. 461/2003 Z. z. vložený
§ 263a a to na základe nálezu Ústavného súdu SR zo 07.06.2006, sp. zn. PL. ÚS 25/05, ktorý
bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 460/2006 a nadobudol účinnosť
19.07.2006. Ústavný súd SR týmto nálezom vyslovil nesúlad ustanovenia § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7
zákona č. 461/2003 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.

54. Podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z.,
poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,
Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného
dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004,

ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.
júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2003.

55. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., ak poistenec

uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa
zákona účinného do 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri
rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty
invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa
nevypláca.

56. Podľa § 263a ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., o invalidnom
dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna poisťovňa rozhodne
z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku podľa
odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky, manžela a nezaopatreného dieťaťa

zomretého poistenca.

57. Podľa § 263a ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z., podnet podľa
odseku9samôžepodaťnajneskôrdo30.septembra2009.Sociálnapoisťovňarozhodnepodľaodsekov
1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra 2009, ak začala konanie z vlastného

podnetu.

58. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobkyne

o invalidný dôchodok.

59. V úvode správny súd poukazuje na to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 625 327 6524 0 zo
dňa 20.08.2019, ktorým bolo rozhodované o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok, žalobkyňa podala
v zákonnej lehote odvolanie. O tomto odvolaní rozhodla žalovaná prostredníctvom jej generálneho

riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu najprv rozhodnutím č. 625 327 6524 0 zo dňa 28.09.2020.
Žalobkyňanáslednepodalasprávnužalobu,ktorábolazamietnutározsudkomKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici č. k. 20Sa/1/2021-70 zo dňa 08.03.2022, avšak na základe kasačnej sťažnosti podanej
žalobkyňou Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) rozsudkom sp.
zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie č. 625 327

6524 0 zo dňa 28.09.2020 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaná
prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa vydala nové rozhodnutie o odvolaní, t. j. tu správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie.

60. Žalobné námietky uvádzané žalobkyňou v správnej žalobe, ďalších písomných podaniach, ako

aj na pojednávaní, primárne smerovali k postupu žalovanej, ktorá podľa žalobkyne nerešpektovala
záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v jeho rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023 o tom, že
žalovaná opomenula rozhodnúť o žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004, ktorou táto žiadala o priznanie
invalidného dôchodku od 01.03.2004.

61. Správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/18/2023,
kde v bode 32. kasačný súd uviedol, že: „Najvyšší správny súd mal za nesporne preukázané, že
rozhodnutím z 22. júla 2002 bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31. mája 2002.
Následne si žalobkyňa na predtlačenom tlačive požiadala o invalidný dôchodok podľa zákona č.
461/2003 Z.z., ktorý žiadala priznať od 01. marca 2004. V tejto súvislosti bol príslušným posudkovým

lekárom dňa 19. apríla 2004 zhodnotený zdravotný stav žalobkyne so záverom, že žalobkyňa nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., keď percentuálnu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 % podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 27, písm. a/ prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Strata troch prstov ruky II + III + IV dominantnej končatiny. Nadväznena to, žalovaná rozhodnutím zo 17. mája 2004 s poukazom na § 71 a § 263 zákona č. 461/2003 Z.z.
odňala žalobkyni invalidný dôchodok (za ktorý sa po 01. januári 2004 považuje aj čiastočný invalidný
dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.). Na základe opravného prostriedku podaného

toho času podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku žalovaná rozhodnutím z 22.
novembra 2004 zrušila rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku vychádzajúc pritom z lekárskej
správy druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia zo 06. októbra 2004, ktorý uznal
žalobkyňu invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko percentuálnu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 50 % podľa Kapitoly XV, Oddiel G, položka č. 29 prílohy

č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. – Strata úchopovej schopnosti pravej dominantnej ruky. Z uvedeného
je teda zrejmé, že podľa lekárskej správy zo 06. októbra 2004 žalobkyňa medicínsku podmienku
vzniku nároku na invalidný dôchodok splnila, pričom z obsahu dávkového spisu nevyplýva, že by
žalovaná o predmetnej žiadosti o invalidný dôchodok podanej v režime zákona č. 461/2003 Z.z. a ktorý
žiadala priznať od 01. marca 2004 rozhodla. Na základe uvedenej žiadosti spísanej v podobe zákonom
predpísaného tlačiva v súlade s § 184 ods. 5 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do

31. decembra 2007 mala žalovaná po posúdení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok podľa
§ 70 menovaného zákona ku dňu, od ktorého žalobkyňa invalidný dôchodok žiadala priznať (k 01. marcu
2004). V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podaním predmetnej žiadosti žalobkyňa riadne
iniciovala dávkové konanie podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda bolo žiaduce, aby bolo

k tomu zodpovedajúcim spôsobom ukončené a zároveň zohľadnené v ďalšom postupe žalovanej.“

62. Správny súd ďalej poukazuje na bod 34. rozsudku kasačného súdu, podľa ktorého: „S ohľadom
na takto zistené skutočnosti najvyšší správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne primárne smerujúce
k postupu žalovanej, ktorá opomenula zdravotný stav žalobkyne posúdiť aj v režime zákona č.

461/2003 Z.z. za dôvodnú. Najvyšší správny súd sa stotožňuje s postupom žalovanej, ktorá žiadosť
žalobkyne zo 04. decembra 2017 o zvýšenie sumy poberaného dôchodku považovala aj za žiadosť
o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý postup
zodpovedá záverom plynúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2009, sp.
zn. 4So/131/2008 Z.z., avšak v dávkovom spise sa nachádza už vyššie spomínaná žiadosť o invalidný

dôchodok spísaná 04. marca 2004, o ktorej nebolo rozhodnuté, respektíve opak nevyplýval z obsahu
pripojeného dávkového spisu. Úlohou žalovanej bude v ďalšom konaní sa s uvedenou skutočnosťou
riadne vysporiadať a následne ju zohľadniť v ďalšom postupe konajúc nielen v režime nastolenom
zákonom č. 100/1988 Zb., ale aj zákonom č. 461/2003 Z.z.“.

63. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že
žalovaná sa týmto pre ňu záväzným pokynom kasačného súdu neriadila. V napadnutom rozhodnutí
žalovaná nevykonala rozsudok kasačného súdu, len skonštatovala, že podľa jej názoru o žiadosti
žalobkyne zo dňa 04.03.2004 rozhodla rozhodnutím zo dňa 22.11.2004. Najvyšší správny súd SR pri
vydávaní rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023 však bol podrobne oboznámený s rozhodnutím žalovanej zo

dňa 22.11.2004, toto rozhodnutie aj popisoval v rámci zisteného skutkového stavu v bode 31. svojho
rozsudku a tiež naň poukazoval aj vo vyššie citovanom bode 32. rozsudku, avšak je zjavné, že ho
nepovažoval za rozhodnutie o žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004. S týmto záverom kasačného súdu
sa stotožňuje aj správny súd.

64. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a
nárok na výplatu dávky. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie dávky sa
podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Žalobkyňa
svoju žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 04.03.2004 podala na správnom tlačive určenom Sociálnou

poisťovňou v súlade s § 184 ods. 5 veta prvá zákona o sociálnom poistení, čím v súlade s § 184 ods.
1 tohto zákona riadne iniciovala začatie dávkového konania. V administratívnom spise sa nenachádza
žiadne konkrétne rozhodnutie o tejto žiadosti.

65. S argumentáciou žalovanej o tom, že táto mala o predmetnej žiadosti žalobkyne rozhodnúť

rozhodnutím zo dňa 22.11.2004, sa správny súd nestotožnil. Ako to vyplýva zo samotného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 625 327 6524 zo dňa 22.11.2004, nachádzajúceho sa
v administratívnom spise, týmto rozhodnutím z 22.11.2004 žalovaná v zmysle jeho výroku rozhodla
len o tom, že podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zrušuje rozhodnutiez 17.05.2004 č. 625 327 6524, ktorým bol žalobkyni od 02.07.2004 odňatý invalidný dôchodok a podľa §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jej naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 3520,- Sk mesačne.
V tomto prípade ide teda o vyplácanie invalidného dôchodku, na ktorý sa prekvalifikoval čiastočný

invalidný dôchodok priznaný podľa pôvodnej právnej úpravy, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb..

66. Ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 22.11.2004, vzhľadom na právom podaný opravný
prostriedok žalovaná zrušila rozhodnutie zo dňa 17.05.2004 o odňatí invalidného dôchodku, čím naďalej
zostalo v platnosti rozhodnutie z 22.07.2002 číslo 625 327 6524, ktorým bol žalobkyni priznaný čiastočný

invalidný dôchodok.

67. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 62 53 27 6524 zo dňa 22.07.2002, ktoré je tiež
súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že týmto rozhodnutím bol žalobkyni podľa § 37 ods. 1 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb. priznaný od 31.05.2002 čiastočný invalidný dôchodok vrátane jeho zvýšenia
v zmysle príslušných ustanovení zákona.

68. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 22.11.2004 bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku vo veci odňatia invalidného
dôchodku a ako sa uvádza v odôvodnení tohto rozhodnutia, jeho následkom je, že naďalej zostáva
v platnosti rozhodnutie z 22.07.2002, ktorým bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok

podľa zákona č. 100/1988 Zb., nie je možné rozhodnutie z 22.11.2004 považovať za rozhodnutie o
žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 04.03.2004 v zmysle ustanovení zákona
o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.).

69. Správny súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovanej o tom, že rozhodnutím zo dňa

22.11.2004 malo byť rozhodnuté o žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004. Rovnaký záver vyplýva aj
z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/18/2023. Kasačný súd preto uložil žalovanej pokyn, aby vyššie
uvedenú skutočnosť doriešila, no žalovaná tak neučinila a v podstate len odprezentovala svoj názor
o tom, že má za to, že o žiadosti žalobkyne zo 04.03.2004 rozhodnuté bolo. Správny súd zdôrazňuje,
že orgán verejnej správy bol po vrátení veci kasačného súdu viazaný právnym názorom tohto súdu a

bolo jeho povinnosťou tento právne záväzný názor rešpektovať a s namietanou skutočnosťou sa riadne
vysporiadať, nie názor kasačného súdu obísť konštatovaním, že podľa názoru žalovanej bolo o žiadosti
žalobkyne zo dňa 04.03.2004 rozhodnuté.

70. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že pokyn kasačného súdu uvedený

v rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023 žalovaná nesplnila.

71.Vzhľadomnato,žerozhodnutiežalovanejzodňa22.11.2004niejerozhodnutímožiadostižalobkyne
zo dňa 04.03.2004, skutočnosť, či žalobkyňa podala alebo nepodala opravný prostriedok proti tomuto
rozhodnutiu je irelevantná vo vzťahu k predmetu prieskumu v danej veci.

72. K námietke o tom, že žalobkyňa sa nepodrobila vyšetreniu znalcom z dôvodu, že jej nebolo
doručené predvolanie k tomuto znalcovi, síce možno čiastočne prisvedčiť argumentu, že je povinnosťou
poistenca oznámiť zmenu adresy na doručovanie písomností, avšak na druhej strane je potrebné
konštatovať aj to, že tvrdenie žalovanej v jej vyjadrení k správnej žalobe o tom, že určenie miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia je pre žalobkyňu
podľa posudkových lekárov žalovanej veľmi priaznivé hodnotenie, nakoľko neurológ pri opakovanom
vyšetrení dňa 26.06.2018 a 17.09.2019 popisuje obmedzenú funkciu pravej ruky po úraze a nie stratu
úchopovej schopnosti, čoho si je žalobkyňa pravdepodobne vedomá a preto nebola ochotná podrobiť sa
znaleckému vyšetreniu, je len subjektívnym názorom žalovanej, ktorý nemá oporu v administratívnom

spise a na základe takejto subjektívnej domnienky nemôže žalovaná vyvodzovať skutkové či právne
závery.

73. K listu žalovanej adresovanému žalobkyni zo dňa 04.03.2025 (predloženého bez príloh), ktorý
žalobkyňa predložila krátkou cestou na pojednávaní dňa 21.05.2025, správny súd uvádza, že ide

o listinu, ktorá bola vydaná až po vydaní napadnutého rozhodnutia, preto na túto správny súd nemohol
prihliadať, nakoľko podľa § 135 ods. 1 SSP je preň rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu
verejnej správy.74. K ostatným námietkam účastníkov konania nebolo možné, prípadne by bolo predčasné, sa vyjadriť,
pokiaľ nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 04.03.2004. Ako uviedol
aj kasačný súd v bode 32. rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023 „podľa lekárskej správy zo 06. októbra

2004 žalobkyňa medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok splnila, pričom z obsahu
dávkového spisu nevyplýva, že by žalovaná o predmetnej žiadosti o invalidný dôchodok podanej v
režime zákona č. 461/2003 Z.z. a ktorý žiadala priznať od 01. marca 2004 rozhodla.“ Pokiaľ teda
žalobkyňa už skôr splnila medicínsku podmienku vzniku invalidity, bolo potrebné určiť aj dátum takto
vzniknutej invalidity, o čom si však nemôže správny súd urobiť úsudok sám. Posudzovanie zdravotného

stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, ako aj určovanie dátumu
vzniku invalidity sú otázkami výlučne odbornými - medicínskymi, na ktorých zodpovedanie správny
súd nemá potrebné odborné znalosti. Tieto otázky posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej
posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3
zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona

o sociálnom poistení). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je
odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje
všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru, riadne sa vysporiada
so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom
konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

75. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považoval správnu žalobu žalobkyne za dôvodnú.
Tým, že žalovaná nerozhodla o žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Pokiaľ žalovaná má za to, že o žiadosti žalobkyne zo dňa
04.03.2004 rozhodla rozhodnutím č. 6253276524 zo dňa 22.11.2004, skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu. Nerešpektovanie právne záväzného názoru Najvyššieho správneho súdu SR uvedeného
v jeho rozsudku sp. zn. 6Ssk/18/2023 zo dňa 27.09.2023 po vrátení veci je tiež podstatným porušením
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Správny súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. e), f), g) SSP správnou žalobou

napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.

76.Správnysúdzrušillendruhostupňovésprávnerozhodnutie,rovnakoakotourobilvpredchádzajúcom
konaní kasačný súd, nakoľko vada, ktorá viedla k zrušeniu rozhodnutia sa primárne vzťahuje k tomuto

druhostupňovému rozhodnutiu a bol to predovšetkým druhostupňový správny orgán, ktorý po vrátení
veci z kasačného súdu mal konať v zmysle jeho pokynu, no neučinil tak.

77. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej riadne sa vysporiadať so skutočnosťou, že z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaná rozhodla o žiadosti žalobkyne zo dňa 04.03.2004

o invalidný dôchodok a následne ju zohľadniť v ďalšom postupe konajúc nielen v režime nastolenom
zákonom č. 100/1988 Zb., ale aj zákonom č. 461/2003 Z. z..

78. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).