Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624240831
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624240831.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, právne zastúpená: ADVOKÁT
ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13 a E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., B. F. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Schmidl, so sídlom
Borský Svätý Jur, SNP 774, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa A. B., nar. X.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

II. Rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v jednotýždňových
intervaloch tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť od nedele od 15.00 hodiny
v nepárnom kalendárnom týždni do nedele do 15.00 hodiny v párnom kalendárnom týždni a otec je
povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť od nedele od 15.00 hodiny v párnom kalendárnom týždni
do nedele do 15.00 hodiny v nepárnom kalendárnom týždni s tým, že preberajúci rodič si maloleté dieťa
v určenom čase prevezme v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, pričom odovzdávajúci rodič je

povinný maloleté dieťa preberajúcemu rodičovi riadne pripraviť a odovzdať.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach je oprávnený každý z rodičov.

IV. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa bežné výživné n e u r č u j e.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

VI. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 3P/10/2014-58 zo dňa 12.6.2014 v časti úpravy
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2024 domáha, aby súd zveril maloleté dieťa A. B.,
nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, styk matky s maloletým navrhol neupravovať.

Svoj návrh odôvodnil tým, že od 10.10.2023 maloletý žije s otcom, trávi u neho všetky víkendy a počas
týždňa je jedenkrát alebo dvakrát u matky. Vymáhanie výživného v rozsahu 12 mesiacov od podania
návrhu matkou považuje za nadbytočné a nespravodlivé, nakoľko maloletý žil s otcom. Na pojednávaní
dňa 3.2.2025 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upravil návrh v tom smere, že žiada priznaťvýživné spätne od podania návrhu, t.j. nežiada uložiť matke povinnosť uhradiť zročné výživné vo výške
1.800,- eur.

2. Z písomného vyjadrenia zo dňa 6.1.2025 (č.l. 38-39) vyplýva, že matka s návrhom nesúhlasí. Kolízny
opatrovník navrhol zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. do spoločnej
osobnej starostlivosti (č.l. 163).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zistením názoru maloletého dieťaťa,

výsluchom svedkyne, rodným listom, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami
a potvrdeniami, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne a obce, potvrdeniami
o platbách, pokladničnými dokladmi, pracovnou zmluvou, oznámením zamestnávateľa, potvrdeniami
o príjme, mzdovými listami, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, obžalobou, správami
okresného úradu a okresného dopravného inšpektorátu, oznámením Okresného súdu Banská Bystrica,
správami a oznámeniami súdneho exekútora, oznámením českej správy sociálního zabezpečení,

ponukou na využitie predkupného práva, kúpnou zmluvou, výpismi z listu vlastníctva, výpisom
z obchodního rejstříka, článkom, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/10/2014 a zistil tento
skutkový stav veci:

4. Z rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 3P/10/2014 mal súd preukázané, že súd rozviedol

manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo
maloletý A. B., nar. X.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na
výživu sumou 150,- eur mesačne, vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

5. Zo správ a z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 31.12.2024 (č.l. 36) a zo

dňa 20.2.2025 (č.l. 71-73) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa A. B., nar 3.11.2009 vo výške
60,- eur mesačne, pričom otec je povinnou osobou pri žiadosti o náhradné výživné na dieťa A. B., nar.
X.XX.XXXX.

6. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky D. zo dňa 14.1.2025 (č.l. 47) súd zistil, že rodičia maloletého

dieťaťa nepoberali za posledných 12 mesiacov žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou.
7. Z potvrdenia a zo mzdového listu za rok 2024 zamestnávateľa matky súd zistil, od 1.11.2023 pracuje
u zamestnávateľa G. G. D. D. D. D. H. A. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.207,62 eura (viď
č.l. 49-50). Otec od 10.1.2025 pracuje u zamestnávateľa I. J. G., D. D. D. H. K. (ČR), kde za obdobie
od mesiaca január 2025 do mesiaca marec 2025 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške

35.523,- Kč, t.j. 1.428,52 eura po prepočte na eurá (kurz 1 EUR = 24,867 CZK zo dňa 21.5.2025, viď
č.l. 124-125).

8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 22.1.2025 (č.l. 48) súd zistil osobné,
bytové a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Maloletý je žiakom 9. ročníka Základnej školy

C..Vrámcipohovorubezprítomnostirodičovuviedol,žebychcelbývaťsotcom,lebovC.mákamarátov.
K matke by chcel chodiť každý druhý víkend, vedel by si predstaviť aj striedavú osobnú starostlivosť.

9. Z oznámenia Okresného úradu D., katastrálny odbor zo dňa 21.2.2025 (č.l. 76) bolo zistené, že
otec maloletého nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností v územnom obvode Okresného úradu D.,

katastrálneho odboru.

10. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v D. zo dňa 26.2.2025 (č.l. 77) mal súd preukázané,
že otec je evidovaný ako držiteľ a vlastník 16 osobných, resp. nákladných motorových vozidiel, z ktorých
na 12 je exekútorská blokácia.

11. Otec na pojednávaní pred súdom uviedol, že na návrhu trvá z dôvodu, že maloletý prevažne
trávi čas u neho, má tam kamarátov, pričom sa sám vyjadril, že chce bývať s ním. Vyjadril sa, ako
často počas posledného kalendárneho roka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ako spolu trávia
čas. Vypovedal, že by súhlasil aj so striedavou osobnou starostlivosťou alebo spoločnou osobnou

starostlivosťou.Výživnénavrholurčiťvsume150,-eur.Uviedolsvojepríjmyavýdavky(ajnamaloletého)
a vyjadril sa k celkovým majetkovým pomerom. Dodal, že vyživovaciu povinnosť na maloletého si neplní
od roku 2022.12. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Vyjadrila sa
k frekvencii stretávania otca s maloletým v období posledného kalendárneho roka. Poukázala najmä
na skutočnosť, že otec sa správa nezodpovedne, nemá riadnu prácu, živil sa opravovaním áut. Uviedla

tiež, že má zadržaný vodičský preukaz, aj napriek tomu však jazdí na aute. Ďalej uviedla svoje príjmy
a výdavky (aj na maloletého) a vyjadrila sa k celkovým majetkovým pomerom. Vypovedala tiež, že
lekárov aj rodičovské združenia rieši ona, pričom počas choroby je maloletý u nej, otec nemal záujem
a z tohto dôvodu ho neinformovala. Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
neplní, od mesiaca november 2023 je jej vyplácané náhradné výživné.

13. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví
výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Súčasne
určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na

jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona o rodine plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do

striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.
19. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh otca
je čiastočne dôvodný. Mal preukázané, že rodičia maloletého A. spolu dlhodobo nežijú (minimálne od
roku 2022, po rozvode manželstva v roku 2014 obnovili na určitý čas spolužitie), maloleté dieťa bolo
predchádzajúcim rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom opätovná úprava

rodičovských práv a povinností je potrebná v záujme maloletého. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo skutočnosti, že starostlivosť o maloletého fakticky zabezpečujú obaja rodičia. Otec navrhol zverenie
maloletého so svojej osobnej starostlivosti, matke určiť výživné vo výške 150,- eur od podania návrhu,
styk navrhol neupravovať (viď návrh v spojení s úpravou na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 58). Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania má súd za to, že je v záujme maloletého jeho zverenie do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom rodičov,

správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistením názoru maloletého mal preukázané,
že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie a približne rovnaké predpoklady na zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti. Tiež bolo objektívne zistené, že starostlivosť o maloletého
zabezpečujú obaja rodičia, pričom v starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky (viď správa kolízneho
opatrovníka z prešetrenia pomerov, č.l. 48). Podstatou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v zmysle

ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine je zabezpečovanie osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa
striedavo každým z rodičov v určitom pravidelnom intervale.

20. Otec sa vyjadril, že by súhlasil so zverením maloletého so striedavej osobnej starostlivosti, s ktorým
však matka vyjadrila nesúhlas (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 3.2.2025, č.l. 58 a nasl.). Vzhľadom

na uvedené súd vyhodnocoval, či sú splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti. Základné hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú nasledujúce: obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v najlepšom záujme
dieťaťa a budú tak lepšie zaistené potreby dieťaťa. Možno uzavrieť, že je naplnená podmienka, že obaja

rodičia majú záujem o zabezpečovanie osobnej starostlivosti. V konaní bolo tiež preukázané (resp.
nebol preukázaný opak), že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, keď do odchodu otca zo
spoločnej domácnosti sa obaja rodičia podieľali na výchove a starostlivosti o maloletého, pričom v ich
starostlivosti neboli zistené nedostatky. Najlepším záujmom dieťaťa je vyrastať v stabilnom rodinnom
prostredí, kde sa cíti bezpečne a kde má vytvorené primerané podmienky na zdravý vývoj a vývin.

21. V prejednávanom prípade starostlivosť o maloletého minimálne jeden rok zabezpečujú obaja rodičia.
Uvedený stav je daný tým, že maloletý navštevuje základnú školu v mieste bydliska otca, t.j. v obci C.,
kde má tiež svojich kamarátov a trávi s nimi čas aj po skončení vyučovania. Zároveň v dôsledku plnenia
si pracovných povinností matky počas pracovného týždňa pravidelne u otca prespáva. Okrem toho sa

u otca zdržiava aj prevažnú väčšinu víkendov (viď výpovede rodičov na pojednávaní dňa 3.2.2025,
č.l. 58-61, ako aj stanovisko maloletého, č.l. 110). So starostlivosťou o maloletého otcovi pomáhajú
jeho rodičia, u ktorých sa zdržiava do doby, než sa otec vráti z práce (viď výpoveď svedkyne J. B., č.l.
107). Súd vychádzal z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu

záujmu dieťaťa so zverením do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov
vyjadril súhlas. V konaní nebolo preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť mohla negatívne
ovplyvniť maloletého. Všeobecne nie je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov vhodná pre deti
s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného prostredia a prítomnosť
konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované, čo však v danom prípade preukázané nebolo. U maloletého

neboli zistené žiadne zdravotné problémy, ktoré by boli spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho vývoj či
schopnosť sa adaptovať na striedanie rodinného prostredia.

22. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatuje, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne
podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko je v jeho záujme a budú

tak lepšie zabezpečené jeho potreby. Vzťah maloletého s obidvomi rodičmi možno hodnotiť ako dobrý,
rozumie si s nimi a rešpektuje ich. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že komunikácia rodičov je
minimálna, nemožno však vyhodnotiť, že by bola značne narušená, výrazne nepriateľská alebo že
by vôbec žiadna neprebiehala. Možno uzavrieť, že rodičia sa vedia dohodnúť na styku s maloletýmpočas pracovného týždňa, najmä v súvislosti s plnením si svojich pracovných povinností, ale aj na
styku počas víkendov, keďže časť z nich maloletý trávi s matkou či už doma alebo u starých rodičov
(viď vyjadrenia rodičov na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 58-61). S poukazom na uvedené je potom

súd toho názoru, že rodičia sú schopní v základných bodoch starostlivosti o maloletého kooperovať
a narušenie ich komunikácie nevylučuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd
dáva do pozornosti, že komunikácia rodičov je nevyhnutná pri každej úprave styku, pričom má za to,
že v prípade pravidelného striedania starostlivosti zo strany oboch rodičov v rámci striedavej osobnej
starostlivostisaeliminujepočetodovzdávaníapreberanímaloletéhonaminimum(t.j.priklasickejúprave

striedavej osobnej starostlivosti na dve odovzdávania a preberania v priebehu dvoch týždňov).

23. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na názor maloletého a odporúčanie kolízneho
opatrovníka súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom návrh
otca vo zvyšnej časti (t.j. na zverenie do osobnej starostlivosti otca) zamietol. Vyhodnotil, že od poslednej
úpravy pomerov účastníkov konania v roku 2014 došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom,

že maloletý má podstatnú časť svojich záujmov v mieste bydliska otca, u ktorého trávi približne rovnaký
čas ako u matky. Súd má za to, že uvedenou úpravou rodičovských práv a povinností bude lepšie
rešpektované právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov a bude zároveň zachovaná
stabilita výchovného prostredia maloletého, pričom prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka.
Podľa názoru súdu bude tiež rešpektovaný názor maloletého dieťaťa, ktorý prezentoval svoju túžbu

zostať bývať v C. (t.j. u otca). Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť skúmať, či je striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň je povinný prihliadať na participačné práva dieťaťa, t.j. je jeho
úlohou zisťovať a prihliadnuť na jeho názor za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a emocionálne
vyspelé. Nie je však možné postoj dieťaťa bez ďalšieho prevziať a založiť rozhodnutie iba na jeho
názore (prianí), ale je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať jeho záujmy. Názor dieťaťa je

treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne
odhadnúť dopad svojho postoja (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2628/22). Pri
rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a prihliadať na
jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a
ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

24. Súd skúmal, či je prezentovaný názor maloletého ohľadom formy starostlivosti v jeho záujme.
Maloletý sa pred súdom vyjadril, že by chcel bývať v C., t.j. u otca, pred kolíznym opatrovník uviedol,
že by si vedel predstaviť aj striedavú osobnú starostlivosť (č.l. 48). Súd si je vedomý, že maloletý
je na svoj vek (15 rokov) primerane psychicky vyspelý a je schopný samostatne vyjadriť svoj názor.

Zároveň však v zmysle vyššie uvedenej ustálenej judikatúry je potrebné konštatovať, že názor dieťaťa
nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti rodičov. V zmysle
ustálenej judikatúry si je vedomý, že názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o
zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého preto posudzoval
všetky na prejednávanú vec vzťahujúce sa relevantné faktory (vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, záujem

rodičov o dieťa, spôsobilosť rodičov starať sa o dieťa, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod.),
pričom usúdil, že nie je možné v celom rozsahu prihliadnuť na názor maloletého ohľadom jeho zverenia
do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného súd nerozhodol úplne v zhode s názorom maloletého,
a to najmä s poukazom na zachovanie kontinuity doterajšieho výchovného prostredia, ako aj s ohľadom
na skutočnosť, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca by mohlo dôjsť k nevratnému

narušeniu vzťahu maloletého s matkou, ktoré by mohlo mať vplyv aj na realizáciu styku. Súd konštatuje,
že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v najlepšom záujme
maloletého, keď bude v maximálnom možnom rozsahu zachované jeho právo na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a inými blízkymi osobami a bude zároveň rešpektované jeho
právo na bezpečie ako aj stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Je na rodičoch, aby si svoje

osobné a pracovné povinnosti zariadili takým spôsobom, aby mohla byť striedavá osobná starostlivosť
realizovaná.

25. Súd pri rozhodovaní vychádzal z aktuálneho stavu, keď starostlivosť o maloletého zabezpečujú
obaja rodičia, a to minimálne posledných dvanásť mesiacov, pričom tento stav pretrváva, bol potvrdený

výsluchmi rodičov, svedkyne, správou kolízneho opatrovníka ako aj zisťovaním názoru maloletého (viď
č.l. 48, č.l. 58-61, č.l. 106-108 a č.l. 110). Súd vychádzal z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona
o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa
ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa so zverením do striedavej osobnej starostlivostiaž vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas (v prejednávanom prípade vyjadril súhlas otec).
Matka vyjadrila nesúhlas so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a odôvodnila ho
tým, resp. počas konania zotrvala na stanovisku, že otec nemá dobrý vplyv na maloletého, jednak

z dôvodu jeho nezodpovedného správania (napríklad vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia),
pochybných pracovných skúseností či nezáujmu o zdravotný stav alebo školské povinnosti maloletého.
Súd však konštatuje, že svoju argumentáciu nepodložila relevantnými dôkazmi, t.j. tvrdenia dostatočným
spôsobom nepreukázala (viď najmä body 30. až 34. odôvodnenia). Súd mal naopak preukázané, že
otec je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletého, v konaní neboli ohľadom jeho starostlivosti

preukázané žiadne významnejšie nedostatky (viď vyjadrenia kolízneho opatrovníka, č.l. 48, č.l. 163). Z
vykonaného dokazovania súd nepredpokladá, že bude otec konať v rozpore so záujmami maloletého,
nakoľko mu záleží na jeho správnom vývoji (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 59).
Podobne v konaní nebolo preukázané, že by mali rodičia výrazne rozdielne metódy alebo spôsoby
výchovy.

26. Súd zároveň určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach, keďže obaja rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Len
výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k prelomeniu uvedenej zásady a jedná sa o nasledovné
prípady: ak jeden z rodičov nežije, ak jeden z rodičov nie je známy (nedošlo k určeniu otcovstva), ak
jeden z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ak jeden z rodičov bol pozbavený

výkonu rodičovských práv a povinností, ak jednému z rodičov bol pozastavený výkon rodičovských
práv a povinností, ak jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností, t.j.
v týchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by boli uvedené predpoklady naplnené, t.j. nebolo
zistené, že by niektorý z rodičov zneužíval svoje rodičovské práva a povinnosti, resp. že by mu v ich

výkone bránila závažná prekážka. Z uvedených dôvodov vyhovel návrhu otca a v časti zastupovania
a spravovania majetku maloletého zmenil rozsudok naposledy upravujúci práva a povinnosti rodičov.

27. Vychádzajúc z najlepšieho záujmu maloletého súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti
v jednotýždňových intervaloch, pričom odovzdávanie a preberanie maloletého upravil tým spôsobom, že

budeprebiehaťvždyvnedeľuo15.00hodine,ktorýčassúdpovažujezaoptimálnynajmäspoukazomna
prípravu maloletého na vyučovanie (t.j. na nasledujúci školský týždeň) a zároveň za najvhodnejší najmä
za účelom zachovania celistvosti času stráveného s každým z rodičov. Odovzdávanie a preberanie
maloletého určil v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má povinnosť maloleté dieťa odovzdať.

28. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. B., pričom možno konštatovať, že informácie
ňou zistené mali pre posúdenie danej právnej veci čiastočný význam. Potvrdila tvrdenia otca
o zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, o bytových pomeroch otca či o skutočnostiach týkajúcich
sa jeho zamestnania. Súd ju nevyhodnotil ako nedôveryhodnú (v zmysle námietky právneho zástupcu
matky, viď č.l. 107), a to jednak s poukazom na jej povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať

a zároveň na skutočnosť, že bola poučená o následkoch krivej výpovede v zmysle ustanovenia § 196
ods. 2 CSP. Nevykonal dokazovanie výsluchom starého otca maloletého (zo strany otca), nakoľko
ho považoval za nadbytočný pre rozhodnutie vo veci. Súd vypočul starý matku maloletého (t.j. jeho
manželku), ktorej výpoveď považoval za dostatočnú pre posúdenie prejednávanej veci.

29. Súd konštatuje, že nie je jeho úlohou, aby sa vysporiadal so všetkými životnými situáciami, na
ktoré rodičia v priebehu konania poukázali, pričom poznamenáva, že v konaní ani neboli preukázané
(t.j. napríklad účasť maloletého na motorkárskych pretekoch, resp. či sa jedná o neprimerané aktivity).
Súd vychádza zo základného princípu v konaniach starostlivosti o maloletých, ktorým je zohľadnenie
najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd má za to, že pre zdravý vývoj osobnosti maloletého dieťaťa je potrebné

zo strany rodičov sa v každom momente snažiť vytvoriť vhodné podmienky zabezpečujúce základné
potreby či už po fyzickej ale aj po psychickej stránke. Uvedená úprava rodičovských práv podľa názoru
súdu rešpektuje právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na
udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ako
aj na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd

uvádza, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný
vývoj dieťaťa.30. V priebehu konania matka uviedla viaceré skutočnosti, ktoré podľa nej vylučujú otca z možnosti
zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa, a to či už vo forme úplnej alebo čiastočnej starostlivosti
(napríklad v striedavej osobnej starostlivosti). V tejto súvislosti súd uvádza, že matkou predložené

a prezentované tvrdenia posúdil vo vzťahu k predmetu konania za nedôvodné, resp. ňou predložené
dôkazy za irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Matka okrem iného spochybnila platnosť pracovnej
zmluvy, resp. všeobecne pracovný pomer otca. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike
bolo preukázané, že otec pracuje u zamestnávateľa I. J. G. D., kde má v rámci pracovného pomeru
prevažujúcu pracovnú náplň strojník a obvyklé miesto výkonu práce v A. (č.l. 136-143). Do spisu bola

založená riadna pracovná zmluva, o ktorej platnosti nemal súd dôvod pochybovať. Zo mzdových listov
vyplýva, že z hrubej mzdy otca sú vykonávané zrážky (poistné, daň a pod.), t.j. dožiadaným súdom
zistené skutočnosti považuje za pravdivé, keďže nebol preukázaný opak. Súd konštatuje, že pokiaľ
Česká správa sociálního zabezpečení neeviduje otca ako účastníka poistenia (viď č.l. 143), jedná sa
o zodpovednosť zamestnávateľa, ktorú nemožno pripočítať na ťarchu otcovi. Takisto súd považuje za
nedôvodné spochybňovanie výšky mzdy za mesiac január 2025, keďže je na zamestnávateľovi, v akej

výške mzdu zamestnancovi vyplatí, resp. je na jeho rozhodnutí poskytnúť zamestnancovi dojednanú
mzdu za určité obdobie, hoci odpracoval len časť tohto obdobia. Súd tiež nepovažuje za dôležité, že
zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť v inom predmete podnikania, ako má uvedené vo výpise
(č.l. 150), nakoľko sa jedná o zodpovednosť zamestnávateľa, nie zamestnanca (t.j. v danom prípade
otca).

31. Matka poukázala takisto na skutočnosť, že otec bežne vedie motorové vozidlo aj napriek tomu, že
má zadržaný vodičský preukaz. Súd však konštatuje, že uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané.
Takisto nebolo preukázané, že by otec na plnenie si svojich pracovných povinností potreboval vodičský
preukaz (viď vyjadrenie zamestnávateľa, č.l. 137). Na tomto mieste však súd považuje za potrebné

uviesť, že v žiadnom prípade by nebolo možné akceptovať, resp. neprihliadať na také správanie rodičov,
ktorým by porušovali právne predpisy, t.j. okrem iného ak by viedli motorové vozidlo bez platného
vodičskéhooprávnenia,čímbymohlinaplniťskutkovúpodstatutrestnéhočinumareniavýkonuúradného
rozhodnutia. Súd dáva do pozornosti rodičom, že je ich zodpovednosťou plniť si riadne svoje povinnosti
vyplývajúce im jednak zo zákona o rodine ale aj z iných právnych predpisov a nedávať deťom zlý príklad.

32. Tvrdenia matky podľa jej názoru spochybňujúce dôveryhodnosť otca týkajúce sa vlastníctva
nehnuteľností, ktoré otec obýva, nepovažuje súd pre posúdenie danej veci za významné. Vyznieva
síce nepochopiteľne, z akého dôvodu nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy (viď č.l. 133-134), uvedená skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie schopností

a možností otca zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, pričom bytové pomery neboli spochybnené
ani šetrením v jeho domácnosti zo strany kolízneho opatrovníka (viď č.l. 48).

33. Stotožňujúc sa s argumentáciou matky súd považuje za neakceptovateľné, že otec minimálne od
roku 2022 (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 3.2.2025, č.l. 59) neplatí výživné na maloletého,

z ktorého dôvodu je matke vyplácané náhradné výživné. Takisto nemožno opomenúť, že na otca je
vedených viacero exekúcií, čo vyplýva jednak z oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
26.2.2025 (č.l. 78), ako aj zo správ súdnej exekútorky L. K. H. (č.l. 85-100). V tomto smere súd poukazuje
na skutočnosť, že dlžné výživné je vymáhané v exekučnom konaní a zároveň je otec trestne stíhaný pre
prečin zanedbania povinnej výživy (viď obžalobu zo dňa 6.12.2024, č.l. 70), ktoré konanie doteraz nie je

právoplatne skončené, bola podaná žiadosť u probačnej a mediačnej úradníčky ohľadom vypracovania
správy týkajúcej sa možností uloženia a riadneho výkonu trestu povinnej práce a stanoviska obvineného
k uloženia tohto trestu (viď úradné záznamy z č.l. 56, z č.l. 104 a z č.l. 130). Súd dodáva, že v zmysle
ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť činu zaniká uhradením dlžného výživného
(ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky).

34. Napokon považuje za potrebné sa vyjadriť k námietke matky týkajúcej sa neprimeraných aktivít otca
(napríklad účasť na motorkárskych pretekoch), ktoré absolvuje spolu s maloletým. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že nie je jeho úlohou hodnotiť osobný život rodičov, pokiaľ nie je preukázaný negatívny
vplyv na dieťa. Konštatuje, že v tomto smere nebolo v konaní preukázané, že by správanie otca,

resp. spôsob jeho života bol spôsobilý ohroziť správny vývoj a vývin maloletého. Z uvedeného dôvodu
nepovažuje článok predložený matkou (č.l. 153-157) za relevantný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko
z neho podľa názoru súdu nevyplýva, že by sa malo jednať o pochybné prostredie, resp. z nehonemožno v žiadnom prípade vyvodiť schopnosť či neschopnosť rodiča (v danom prípade otca) riadne
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

35. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,
lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby

tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu
povinnosť.

36. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý A. je v aktuálnom školskom roku
2024/2025 žiakom deviateho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na

maloleté dieťa nasledovne – strava 280,- eur, telefón 20,- eur, oblečenie 70,- eur, vreckové 60,- eur,
okrem toho jednorazové výdavky na začiatku školského roka po prepočítaní na jeden kalendárny mesiac
13,- eur (školské pomôcky v sume 115,- eur, ZRPŠ 15,- eur), t.j. súhrnne v sume 443,- eur (č.l. 39, č.l.
54, č.l. 60). Okrem toho má zvýšené výdavky na zubára, a to v období od mesiaca júl 2024 do mesiaca
február 2025 celkovo v sume 840,- eur, t.j. priemerne 104,- eur mesačne (č.l. 38-41, č.l. 105-108). Otec

uviedolpravidelnémesačnévýdavkynamaloletéhonasledovne–strava100,-euraž120,-eur,vreckové
cca. 150,- eur až 180,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, potreby do školy cca. 10,- eur až 15,- eur, t.j.
súhrnne v sume 345,- eura (č.l. 59). Mal takisto zvýšené výdavky na zubára, a to celkovo v sume 270,-
eur, t.j. priemerne 135,- eur mesačne (č.l. 59). Pomerné náklady rodičov na bývanie maloletého súd
určil nasledovne – u matky v sume 113,50 eura (227,- eur deleno dve osoby v domácnosti, t.j. bez

výdavkov na splátky úveru) a u otca v sume 35,- eur (105,- eur deleno tri osoby v domácnosti). Výdavky
spočívajúce v splátkach úveru na bývanie súd nezohľadnil ako odôvodnený výdavok na maloletého,
a to s poukazom na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom zverejnenej na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR (strana 15).

37. Rodičia neuznali výdavky druhého rodiča na maloletého v celom rozsahu - otec uznal každú položku
uvedenú matkou v jednej polovici a matka spochybnila výdavky otca na oblečenie a obuv v sume jednej
polovice a uznala jeho výdavky na vreckové v sume 20,- eur. Súd konštatuje, že výdavky oboch rodičov
na podstatné záležitosti maloletého (t.j. na stravu a vreckové) sú približne v rovnakej výške (u matky
340,- eur a u otca 300,- eur), pričom vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb

a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku možno uzavrieť, že sa jedná
o primerané výdavky rodičov na maloletého. Vyššia suma vreckového zo strany otca je odôvodnená
tým, že maloletý v škole nemá zabezpečenú stravu a teda si ju hradí sám. Takisto možno uzavrieť, že
u oboch rodičov sa jedná o bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv či školské potreby.

38. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem matky
vsúčasnostipozostávazomzdyodzamestnávateľavovýškecca.1.200,-eurmesačnespolusdaňovým
bonusom (č.l. 49-50). Okrem toho poberá na maloleté dieťa rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne
(č.l. 36 a č.l. 54). Otec od 10.1.2025 pracuje u zamestnávateľa I. J. G. D. so sídlom v K. (ČR), kde
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.428,- eur. Mesačné výdavky matky sú strava

vo výške 200,- eur až 300,- eur (spolu s maloletým), náklady spojené s bývaním 114,- eur, splátka úveru
530,- eur, elektrina 113,- eur, internet a TV 36,- eur, telefón 56,- eur, cestovné 100,- eur (viď č.l. 39, č.l.
48, č.l. 54, č.l. 60). Mesačné výdavky otca sú strava vo výške 200,- eur až 250,- eur, elektrina 70,- eur,
vykurovanie 35,- eur (viď vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 17.3.2025, č.l. 107), telefón, internet, TV
97,- eur (viď č.l. 48, č.l. 54, č.l. 59, č.l. 107). Celkové pravidelné mesačné výdavky matky sú tak vo výške

719,- eur (spolu so splátkou úveru na bývanie 1.249,- eur) a otca vo výške 452,- eur. Okrem vyživovacej
povinnosti voči maloletému rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

39. S poukazom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 62 ods. 6 zákona o rodine
neurčil bežné výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, a to vychádzajúc zo záveru, že

osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov sú na podobnej úrovni, berúc pri tom do úvahy rovnakú
dĺžku osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu jedného kalendárneho týždňa. Súd si
je vedomý skutočnosti, že výdavky matky na maloletého sú vyššie ako výdavky otca na maloletého
o cca. 176,- eur mesačne (spolu so zohľadnením výdavkov na bývanie má matka výdavky vo výške cca.556,- eur mesačne a otec vo výške cca. 380,- eur mesačne), čo je však spôsobené tým, že doteraz
zabezpečuje v prevažnej väčšine nevyhnutné potreby na maloletého či už čo sa týka výdavkov na
oblečenie či úhrad platieb za telefón, ale najmä vyšších nákladov na bývanie. Bolo takisto zistené,

že matka má podstatne vyššie výdavky na domácnosť približne sa rovnajúce jej príjmu (t.j. príjem
cca. 1.260,- eur, výdavky 1.249,- eur), čo je spôsobené najmä vysokými výdavkami na splátky úveru
na bývanie (v sume 530,- eur). Súd však s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine
uvádza, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Z uvedených dôvodov má za to, že každý
z rodičov sa podieľa na zabezpečovaní nevyhnutných odôvodnených potrieb maloletého a teda plní si

voči nemu vyživovaciu povinnosť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by úhrady týchto
výdavkov na maloletého niektorý z rodičov nedokázal riadne plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd
zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti právoplatnosťou rozsudku, nerozhodol o zmene
vyživovacej povinnosti spätne od podania návrhu (v zmysle petitu návrhu upraveného na pojednávaní
dňa 3.2.2025, č.l. 58).

40. Súd nerozhodoval o tom, ktorý z rodičov bude počas striedavej osobnej starostlivosti poberať
prídavok na dieťa a ktorý si bude uplatňovať daňový bonus, a to z dôvodu, že nárok na ich poberanie,
resp. vyplácanie je upravený právnymi predpismi, konkrétne zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku
na dieťa a zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V súčasnosti matka poberá tak rodinné
prídavky ako aj daňový bonus. V zmysle uvedených právnych predpisov je na rodičoch, by sa dohodli

a v prípade, ak medzi nimi k dohode nepríde, prídavok na dieťa sa vypláca striedavo každému rodičovi
počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná
starostlivosť (§ 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa). Podobne v prípade daňového
bonusuaksaoprávnenéosobyvprípadezvereniamaloletéhodieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti
nedohodnú na uplatnení daňového bonusu, daňový bonus sa uplatní alebo prizná v poradí matka, otec,

iná oprávnená osoba (§ 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

41. Na záver súd dodáva, že zamietol návrhy matky na doplnenie dokazovania preukázaním výdavkov
otca a spôsobom poberania mzdy otca od zamestnávateľa, nakoľko ich považoval za irelevantné pre
rozhodnutie v prejednávanej veci. Otec v konaní svoje výdavky preukázal dostatočným spôsobom,

ich ďalšie doplnenie (resp. doloženie reálnych dokladov o výdavkoch) by nemalo významný vplyv.
Matka spochybnila výdavky otca na domácnosť, súd však nevzhliadol dôvod, z ktorého by nemal
akceptovať výdavky na stravu (200,- eur až 300,- eur), elektrinu (70,- eur), plyn (35,- eur) či TV, internet
a telefón (97,- eur), nakoľko sa jedná o bežné výdavky. Takisto pre rozhodnutie vo veci je bez významu,
akým spôsobom otec poberá mzdu od zamestnávateľa, ktorá vyplýva z potvrdenia o príjme (resp. zo

mzdového listu).

42. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 3P/10/2014-58 zo dňa 12.6.2014
naposledy upravujúci rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie

exekúcie,akpovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučnýtitulukladá(§48ods.2zákonač.233/1995
Z. z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).