Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 13, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34Cb/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124282439
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Petrek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124282439.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Lukášom Petrekom v spore žalobcu: SuperÚčtovník, s. r. o., so sídlom

Cesta Mládeže 2903/40, Malacky 901 01, IČO: 51 129 647, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Murati s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO:
54 764 173, proti žalovanému: HANIMEX s. r. o., so sídlom Tonkovce 491, Nový Život 930 38, IČO: 55
495 117, právne zastúpený: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, D. E. XXX XX, o zaplatenie 731,62 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti istiny 388,48 eura, zmluvnej pokuty vo výške 40 eur a úroku z
omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 0,07 eura od 16.04.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania

vo výške 0,05 % denne zo sumy 0,46 eura od 16.04.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 0,14 eura od 16.04.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 270 eura od 16.01.2024 do 22.06.2024, úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne
zo sumy 234 eura od 16.02.2024 do 22.06.2024, úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
208,67 eura od 23.06.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 179,14
eura od 23.06.2024 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky v
sume 80 eur.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 16,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.04.2024 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 691,62 eur spolu s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo
sumy 55,44 eur od 16.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 75,57 eur
od 16.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 56,61 eur od 16.04.2024

do zaplatenia, s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 270 eur od 16.01.2024 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 234 eur od 16.02.2024 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo
výške 40 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 eur.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný, ako objednávateľ, uzatvorili dňa
06.07.2023, zmluvu o poskytovaní účtovných služieb (ďalej len „Zmluva“). Žalobca v mesiacoch júl,
október, november a december roku 2023 a tiež január 2024, poskytol žalovanému, na základe Zmluvy,

riadne a včas, dohodnuté služby v oblasti účtovníctva. Žalobca v súvislosti s poskytnutím Služieb,
vystavil a doručil žalovanému, elektronicky, v súlade s čl. V., bod 2 Zmluvy, nasledovné faktúry za
poskytnuté Služby: 1) č. 23FA10758, v celkovej hodnote 126 eur; 2) č. 23FA11057, v celkovej hodnote
477 eur; 3) č. 23FA11173, v celkovej hodnote 270 eur; 4) č. 23FA11294, v celkovej hodnote 310 eur;5) č. 24FA10127, v celkovej hodnote 234 eur. Výška celkovej ceny Služieb a žalobcom uplatnených
zmluvných pokút, bola vo Faktúrach určená v súlade s dohodou žalobcu a žalovaného, obsiahnutou
v Zmluve, najmä jej čl. I, IV a V ods. 3. Žalovaný Faktúry žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil. Až

dňa 15.04.2024 uhradil žalovaný časť z ceny, za žalobcom poskytnuté Služby a uplatnené zmluvné
pokuty, a to v troch platbách, v celkovej výške 873 eur. Zvyšnú časť ceny poskytnutých služieb,
žalovaný k dnešnému dňu žalobcovi neuhradil. V tejto súvislosti tiež poukázal na email žalovaného
adresovaný žalobcovi, zo dňa 17.01.2024, v rámci, ktorého žalovaný písomne uznal svoj dlh, v celej
jeho výške. Dňa 25.03.2024, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zaslal žalovanému

predžalobnú výzvu. Neuhradením ceny služieb, na základe faktúr (nesplnením záväzku) riadne a
včas, sa žalovaný dostal v zmysle ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania. Zároveň,
uhradením časti faktúr žalovaným, ako aj e-mailom zo dňa 17.01.2024, žalovaný v súlade s ust. § 407
ods. 3 v nadväznosti na § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, uznal svoje peňažné záväzky voči
žalobcovi. V súlade s ustálenou judikatúrou, už v dôsledku tejto skutočnosti, t. j. úhrady časti Faktúr
zo strany žalovaného, nie je žalobca povinný preukazovať vznik záväzku, pričom dôkazné bremeno o

neexistencii záväzku, uvedenou skutočnosťou, prechádza na žalovaného. V nadväznosti na omeškanie
žalovaného, žalobcovi, v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, vzniklo právo požadovať
od žalovaného aj úroky z omeškania z nezaplatenej sumy, a to bez potreby osobitného upozornenia.
V čl. V ods. 5 Zmluvy, bol medzi žalovaným a žalobcom dohodnutý úrok z omeškania a v čl. V ods.
3 Zmluvy spôsob určenia zmluvnej pokuty. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil v zmysle ust.

§ 369c Obchodného zákonníka paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za 2
faktúry. Vzhľadom na uvedené, si žalobca, voči žalovanému uplatňuje svoje (splatné) peňažné nároky.

3. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu, Prílohu č. 1 Cenník služieb platný od 06.07.2023 - 31.12.2023,
prílohu č. 2 Poistný certifikát, email zo dňa 9. novembra 2023, Prílohu č. 1 Cenník služieb platný

od 01.01.2024 - 31.12.2024, Účtovný denník spoločnosti HANIMEX, s.r.o., Faktúru č. 23FA11057 s
dátumom vystavenia 31.10.2023 a dátumom splatnosti 15.11.2023, Faktúru č. 23FA10758 s dátumom
vystavenia 31.07.2023 a dátumom splatnosti 15.08.2023, Faktúru č. 23FA11173 s dátumom vystavenia
30.11.2023 a dátumom splatnosti 15.12.2023, Faktúru č. 23FA11294 s dátumom vystavenia 31.12.2023
a dátumom splatnosti 15.01.2024, Faktúru č. 23FA10127 s dátumom vystavenia 31.01.2024 a dátumom

splatnosti 15.02.2023, predžalobnú výzvu zo dňa 24.03.2024, výpisy platieb z bankového účtu (č. l. 59
- 61), email zo dňa 17. januára 2024 a históriu odoslania faktúry (č. l .63 - 67).

4. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn.
21Up/866/2024zodňa10.05.2024,vktoromvplnomrozsahuvyhovelžalobe.Protiplatobnémurozkazu

podal žalovaný odpor.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 15.01.2024 pri osobnom stretnutí s p. F., konateľom
spoločnosti SuperUčtovník s. r. o. a bývalým konateľom firmy HANIMEX s. r. o., bol dohodnutý nový
termín splatnosti faktúr po splatnosti a to do 31.05.2024, tento termín si aj potvrdili emailom zo dňa

17.01.2024, ktorý žalobca priložil v prílohe k platobnému rozkazu. Vzhľadom na uvedené žalovaný
neuznal peňažný nárok v platobnom rozkaze v celom rozsahu. Kde ako žalobca avizoval, že sa
väčšia časť faktúr už uhradila v dohodnutom termíne a to 14.04.2024. Uhradené boli faktúry s číslom
23FA10758, 23FA11057, 23FA1117.

6. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 21Up/866/2024 zo dňa 16.10.2024 odmietol
odpor žalovaného voči platobnému rozkazu sp. zn. 21Up/866/2024 zo dňa 10.05.2024. Žalovaný voči
vydanémuuzneseniupodalsťažnosť,vktorejuviedol,žedňa07.06.2024bolzdôvoduopatrnostipodaný
odpor žalovaného voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/866/2024
aj písomnou formou na predpísanom tlačive Okresného súdu Banská Bystrica a zaslaný poštou. Tak

ako písal v odpore pri osobnom stretnutí s p. F., konateľom žalobcu a bývalým konateľom žalobcu, bol
dohodnutý náhradný termín úhrady faktúr po splatnosti a to do 31.05.2024, tento termín bol potvrdený
emailom dňa 17.01.2024, ktorý žalobca sám predložil v prílohe návrhu platobného rozkazu. 14.04.2024
boli uhradené FA s číslom 23FA10758 , 23FA11057,23FA11173 čo v podstate žalobca potvrdil v návrhu
na platobný rozkaz. Ku dňu podania tejto sťažnosti sú uhradené všetky vystavené FA od žalobcu.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 21Up/866/2024 zo dňa 11. 11. 2024 zrušil uznesenie
sp. zn. 21Up/866/2024 zo dňa 16.10.2024 a v celom rozsahu vrátil súdnemu úradníkovi na nové
rozhodnutie, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.7. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v rámci odporu uviedol, že
mu ohľadom uplatňovaného nároku bola doručená faktúra; uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a
že faktúry žalobcu, týkajúce sa uplatneného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Pokiaľ ide

o tvrdenie žalovaného, že so žalobcom uzatvoril splátkový kalendár, žalobca uviedol, že k akceptácii
návrhu na uzatvorenie splátkového kalendára zo strany žalobcu nikdy nedošlo, a ten teda uzatvorený
nikdy nebol. O tejto skutočnosti svedčia aj termíny jednotlivých úhrad častí faktúr žalovaným, ktoré
nekorešpondujú s návrhom splátkového kalendára, zaslaného žalovaným, pričom posledná platba
uhradená žalovaným bola zatiaľ realizovaná až 22.06.2024.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že dňa 15.01.2024 pri osobnom stretnutí s p. F.,
konateľom žalobcu a bývalým konateľom spoločnosti žalovaného, bol dohodnutý náhradný termín
úhrady faktúr po splatnosti a to do 31.05.2024, tento termín bol potvrdený emailom dňa 17.01.2024.
Dňa 15.1.2024 pri osobnom stretnutí p. F., požadoval návrh na splátkový kalendár dlžných faktúr.
Návrh splátkového kalendára – 50 eur / mesiac - sme poslali v emaily zo dňa 17.01.2024. K podpisu

splátkového kalendára nedošlo. Žalovaný ďalej popisoval ďalšiu spoluprácu so žalobcom. Aj napriek
skutočnosti, že navrhovaný splátkový kalendár zo dňa 17.01.2024 medzi žalovaným a žalobcom
nebol podpísaný dňa 14.04.2024 boli uhradené FA s číslom 23FA10758, 23FA11057, 23FA11173,
čo v podstate žalobca potvrdil v návrhu na platobný rozkaz. Uhradené FA predstavovali cca 70 %
dlžných FA k 31.01.2024. Dňa 22.06.2024 boli uhradené FA s číslom 2410127, 2311294. K dnešnému

dňu sú uhradené všetky vystavené FA od žalobcu. Vo vystavených a uhradených FA si žalobca
uplatnil jednotlivé zmluvné pokuty za oneskorené úhrady. Žalovaný nesúhlasí s vyčísleným úrokom z
dôvodu: a) bol dohodnutý náhradný termín splatnosti FA, 31.5.2024; b) istiny ktoré uvádza žalobca
3/5 nekorešpondujú s FA; c) žalobca do dnešného dňa t.j. 03.03.2025 nevystavil žiadnu FA na úrok
z omeškania; c) pokiaľ má ako žalovaný niečo zaplatiť, tak musí mať aj FA kde je presne vyčíslené a

špecifikované čo ma zaplatiť. S poukázaním na vyššie spomenutú dohodu o náhradnom termíne úhrad
FA, má žalovaný za to, že do 31.05.2024 žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania; e) žalobca ani
razokremnávrhunaplatobnýrozkaznámneoznámilžechceuplatniťpodľaZmluvyúrokzomeškaniana
neuhradené FA. Vzhľadom na vyššie uvedene skutočnosti považuje žalovaný celé konanie za absurdné,
nakoľko žalovaný jednak komunikoval so žalobcom o vzniknutej situácii a s poukázaním na dohodu z

15.01.2024 aj svoje záväzky uhradil. Preto navrhuje, aby súd celé konanie zastavil. K tomuto vyjadreniu
žalovaný pripojil email zo dňa 17. januára 2024, Zálohovú faktúru 24ZAL1118, Faktúru 24FA10680,
Zálohovúfaktúru24ZAL1137,Faktúru24FA10814avýpiszúčtužalovanéhoaknihupohľadávokžalobcu
ku dňu 15.1.2024.

9. Žalobca podaním zo dňa 04.04.2025 zobral žalobu, v časti o zaplatenie istiny vo výške 427,51 eur
a v časti o zaplatenie príslušenstva vo výške 116,19 eur späť a konanie v príslušnej časti navrhol
zastaviť. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby je, že žalovaný po podaní žaloby – návrhu na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní, podaného dňa 23. 04. 2024, uhradil dňa: 22. 06. 2024
sumu vo výške 310 eur, pričom v rámci platby uviedol variabilný symbol 2311294 a do poznámky

uviedol označenie faktúry – pohľadávky 23FA11294; 22. 06. 2024 sumu vo výške 234 eur, pričom v
rámci platby uviedol variabilný symbol 2410127 a do poznámky uviedol označenie faktúry – pohľadávky
24FA10127. Nakoľko žalovaný, v prípade platieb, síce určil, ktorý záväzok plní (prostredníctvom
uvedenia variabilného symbolu/poznámky) avšak neurčil, že úhradou uhrádza istinu a nie úroky, v
súlade s ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka sa poskytnuté plnenie vo výške 310 eur započítalo

najprv na úroky (príslušenstvo) a potom na istinu. V dôsledku uvedeného čiastočného plnenia teda
žalovaný, jednak uznal svoj dlh v zmysle faktúry č. 23FA11294, vrátane jeho príslušenstva, a tiež došlo
k čiastočnému splneniu príslušenstva pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 23FA11294, a to o
úrokuzomeškaniavovýške21,33eurzaobdobieod16.01.2024do22.06.2024;a nákladovspojenýchs
uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur; úhrade zmluvnej pokuty vo výške 40 eur, vyplývajúcej z faktúry

č. 23FA11294; a k čiastočnému splneniu istiny pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 23FA11294,
a to vo výške 208,67 eur. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.4Cdo/200/2019z26.2.2020.Pozohľadnenítejtočiastočnejúhrady,žalovanémuzostala
vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 23FA11294, zachovaná povinnosť uhradiť:
istinu vo výške 61,33 eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 61,33

eur od 23.06.2024 až do dňa zaplatenia. V dôsledku čiastočného plnenia žalobca uznal svoj dlh v zmysle
faktúry č. 24FA10127, vrátane jeho príslušenstva, a tiež došlo k čiastočnému splneniu príslušenstva
pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 24FA10127, a to: o úroku z omeškania vo výške 14,86 eur
za obdobie od 16.02.2024 do 22.06.2024; o nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40eur; a k čiastočnému splneniu istiny pohľadávky žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 24FA10127, a to vo
výške 179,14 eur. Po zohľadnení tejto čiastočnej úhrady, žalovanému zostala vo vzťahu k pohľadávke
žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 24FA10127 zachovaná povinnosť uhradiť: istinu vo výške 54,86 eur a

úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 54,86 eur od 23.06.2024 až do dňa
zaplatenia. Vo vzťahu k ostatným platbám vykonaným do podania žaloby, na ktoré žalovaný, vo svojom
vyjadrení odkazuje; žalobca uviedol, že tieto už boli v žalobe zohľadnené, a teda príslušné uplatňované
nároky žalobcu sú o tieto úhrady ponížené. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak
pre správanie žalovaného, spočívajúce v čiastočnom splnení jeho záväzkov v čase po podaní žaloby,

žalobca musel zobrať v časti žalobu späť. Žalobca sa zároveň domáha priznania náhrady trov konania, v
plnom (100%-tnom) rozsahu, nakoľko späťvzatie žaloby bolo procesne spôsobené výlučne žalovaným.
Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že v konaní nie je sporná existencia dlhu, nakoľko dlh v
celom jeho rozsahu žalovaný uznal jeho čiastočnými úhradami, vo svojom e-maily zo dňa 17.01.2024.
Tvrdenie žalovaného o uzatvorení dohody o splátkovom kalendári sa nezakladá na pravde, nakoľko
uvedený e-mail zaslal žalovaný a nie žalobca, t. j. nemohlo na jeho základe dôjsť k potvrdeniu dohody

o splátkovom kalendári žalobcom. Naopak išlo len o žalobcom neakceptovaný návrh žalovaného. O
skutočnosti, že dohoda o splátkovom kalendári nebola uzatvorená svedčí aj skutočnosť, že sa ňou
sporové strany, teda najmä sám žalovaný neriadil. Sám žalovaný napokon vo svojom vyjadrení uvádza,
že k podpisu splátkového kalendára nedošlo, t. j. skutočnosť, že splátkový kalendár nebol dohodnutý nie
je v konaní sporná. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, uvádzaným v jeho vyjadrení, Žalobca uvádza,

že: a) k dohode o náhradnom termíne splatnosti faktúr/dlhu nedošlo, pričom túto skutočnosť potvrdil sám
žalovaný vo svojom vyjadrení ako aj svojím konaním, keď čiastočné úhrady nerealizoval ani v sumách
ani v časových intervaloch/termínoch, ktoré mali byť obsahom ním spomínanej (neexistujúcej) dohody;
b) istiny uvádzané v žalobe korešpondujú s faktúrami, avšak tieto boli už v časti ponížené o žalovaným
realizované čiastočné úhrady, pričom najprv vždy došlo k započítaniu úhrady na príslušenstvo a až

následne na istinu; c) žalobca nemá právnu povinnosť vystaviť faktúru na úroky z omeškania k čomu
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.05.2011 sp. zn. 3Obdo/17/2010, d)
nie je povinnosťou žalobcu presne vyčíslovať pre potreby žalovaného výšku jeho dlhu, resp. úrokov,
nakoľko uvedené ani nie je možné, keďže konečná suma úrokov závisí od rozhodnutia žalovaného,
kedy sa rozhodne svoj dlh splniť, t. j. mení sa každým dňom; e) nie je povinnosťou žalobcu oznámiť

žalovanému, že si chce uplatniť úroky z omeškania, nakoľko povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká
ex lege, pričom informáciu o výške dlhu aj uplatnení úrokov žalobca žalovanému napriek tomu oznámil
v rámci predžalobnej výzvy. Teda žalobca popiera skutkové tvrdenia žalovaného, s tým, že žalovaný
svoje záväzky voči žalobcovi k dnešnému dňu v celosti nesplnil.

10. Na pojednávaní konanom dňa 15.04.2025 žalobca uviedol, že trvá na svojej žalobe v rozsahu
čiastočného späťvzatia, poukazuje na skutočnosti, že nie je sporné, že zmluva bola medzi žalobcom
a žalovaným uzatvorená, že služby boli riadne a včas poskytnuté, že faktúry boli vystavené a doručené.
Rovnako nie je sporná ani výška pohľadávok z týchto faktúr. Nesporná je aj skutočnosť, že faktúry neboli
žalovaným riadne a včas uhradené, zároveň bol dlh žalovaným uznaný či už emailom zo dňa 17.01.2024

ako aj samotnými úhradami žalovaného. Žalobca uviedol, že dohoda o splátkovom kalendári nebola
uzatvorená, čo tiež nie je sporné, nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení sám uviedol, že k uzatvoreniu
dohody nedošlo. Žalovaný poukázal dve platby a to 15.04.2024 vo výške 873 eur a 22.06.2024
uhradil ďalšiu platbu. Žalovaný v súlade s právnymi predpismi vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
nešpecifikoval či hradí príslušenstvo alebo istinu jednotlivých pohľadávok, vykonal započítanie úhrad

najprv na príslušenstvo a potom na istinu. V dôsledku týchto započítaní žalobca eviduje dlh vo výške
303,81 eur a príslušenstvo vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 303,81 eur od 26.6.2024
do zaplatenia. Žalovaný sa vyjadril, že so žalobou nesúhlasí nakoľko faktúry, ktoré boli vystavené ako
neuhradené dňa 15.01.2024 žalobcom, boli uhradené v dvoch platbách a to 14.04. a potom 22.06. bol
uhradený zbytok neuhradených faktúr. Nikdy nerozporovali faktúry a pri osobnom stretnutí 18.01. ústne

s konateľom žalobcu, p. F., uzavreli ústnu dohodu o predĺžení splatnosti daných faktúr, taktiež o ukončení
spolupráce medzi firmami a taktiež o spracovaní daňových priznaní za rok 2023. Uvedené faktúry, ktoré
boli vystavené spoločnosťou žalobcu nemajú rozpis istiny a úroku nakoľko sa jedná o faktúry za služby.
Úrok s omeškania pokiaľ by bol vyčíslený spoločnosťou žalobcu a vyfakturovaný v danom termíne podľa
zákona, by bol ihneď uhradený tak ako ostatné faktúry, ktoré ešte boli vystavované, konkrétne faktúra za

spracovanie daňového priznania, účtovnej závierky za rok 2023. Tieto všetky skutočnosti uviedli jednak
v odpore na PR, jednak aj vo vyjadrení k danému dnešnému pojednávaniu. Žalobca z nepochopiteľných
konaní si započítava úroky, ktoré nie sú vyčíslené a umelo vytvára dojem nezaplatenej faktúry. Faktúry
boli komplet uhradené a sú založené v spise. Žalobca k tomuto uviedol, že skutočnosť, že dohodao splátkach nebola uzatvorená potvrdzuje aj fakt, že ani jedna strana v zmysle návrhu tejto dohody
nekonala. Totiž žalovaný navrhol plniť najneskôr do 31.5.2024 pričom uhradil prvú platbu až 15.4.2024
ažalobcazaslalpredžalobnúvýzvužalovanému25.3.2024.Vovzťahukvyjadreniužalovanéhopoukázal

na ust. § 369 ods. 1 ObZ, kedy právo požadovať úroky z omeškania vzniká bez potreby osobitného
upozornenia. Rovnako odkázal na Rozsudok NS SR sp. zn 3Obdo/17/2010, v zmysle ktorého súd
konštatoval, že povinnosť platiť úrok z omeškania ukladá priamo zákon a aj v prípade že si zmluvné
strany výslovne dohodli účtovať úrok z omeškania osobitným účtovným dokladom. Za vyúčtovanie by sa
mohlo považovať aj uplatnenie takéhoto práva priamo v žalobe. Zároveň v zmysle uznesenia NS SR sp.

zn. 4Cdo/200/2019, uvedenie čísla faktúry ako variabilného symbolu v rámci platobných údajov samo
o sebe nepostačuje na dostatočnú špecifikáciu toho, či platba dlžníka sa má podľa jeho takto prejavenej
vôle započítať, priradiť na istinu alebo príslušenstvo.

11. Na pojednávaní súd zaviazal PZ žalobcu doručiť súdu v lehote 15 dní od tohto pojednávania
započítanie úhrad zo dňa 15.4.2024 na FA č. 23FA10758 č. č. 23FA11157 a č. 23FA11173 a odročil

pojednávanie na 23.5.2025.

12. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.04.2024 uviedol prehľad výpočtu výšky (vybraných)
uplatnených pohľadávok. Faktúra č. 23FA10758: istina 126 eur, splatnosť 15.8.2023, úhrada 126 eur
dňa 15.04.2024, Doba omeškania od dátumu splatnosti do 15.04.2024 je 244 dní, úrok z omeškania

0,05% denne, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur, Výpočet: ((0,05x244)/100) x 126 + 126
+ 40 – 126 = 55,37. Teda zostávajúca časť istiny je 55,37 eur plus príslušenstvo - úrok z omeškania
od 16. 04. 2024 až do zaplatenia. Rozdiel oproti návrhu na vydanie platobného rozkazu bol spôsobený
chybou v písaní a počítaní.
Faktúra č. 23FA11157: istina 462 eur, zmluvná pokuta 15 eur, splatnosť 15.11.2023, úhrada 477 eur dňa

15.04.2024, Doba omeškania od dátumu splatnosti do 15.04.2024 je 152 dní, úrok z omeškania 0,05%
denne, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur. Výpočet: ((0,05x152)/100) x 462 + 462 + 40
+ 15 – 477 = 75,11, Teda zostávajúca časť istiny je 75,11 eur plus príslušenstvo - úrok z omeškania
od 16.4.2024 až do zaplatenia. Rozdiel oproti návrhu na vydanie platobného rozkazu bol spôsobený
chybou v písaní a počítaní.

Faktúra č. 23FA11173: Istina 270 eur, splatnosť 15.12.2023, úhrada 270 eur dňa 15.4.2024, doba
omeškania od dátumu splatnosti do 15.4.2024 je 122 dní, úrok z omeškania 0,05 % denne, náklady
spojenésuplatnenímpohľadávky40eur.Výpočet:((0,05x122)/100)x270+270+40–270=56,47.Teda
zostávajúca časť istiny je 56,47 eur plus príslušenstvo - úrok z omeškania od 16.4.2024 až do zaplatenia.
Rozdiel oproti návrhu na vydanie platobného rozkazu bol spôsobený chybou v písaní a počítaní.

Ďalej žalobca právom záverečnej reči uviedol, že ako bolo preukázané aj na pojednávaní zo dňa
15.04.2025, medzi stranami je nesporné, že pohľadávky z predmetných faktúr žalobcovi vznikli,
žalovaný ich včas neuhradil, teda je v omeškaní. Žalovaný rovnako nepreukázal existenciu dohody
o splátkovom kalendári a ani sám sa neriadil svojim návrhom tejto dohody. V dôsledku neskorších
čiastočných úhrad žalovaného došlo k splneniu časti žalovaných pohľadávok, preto žalobca musel

vziať, bez svojho zavinenia, časť žaloby späť. Žalovaný teda procesne zavinil späťvzatie časti žaloby.
Vo vzťahu k žalobcom použitému spôsobu započítania oneskorených platieb žalovaného, má žalobca
za to, že v rámci konania nebolo preukázané, že by žalovaný určil, či jednotlivou platbou hradí istinu
alebo príslušenstvo príslušnej pohľadávky. Okrem označenia pohľadávok (variabilných symbolov faktúr,
prípadne ich označenia) v jednotlivých platbách žalovaného, čím určil, ktorú faktúru hradí, nebol v rámci

konania za strany žalovaného predložený žiadny dôkaz, preukazujúci, že jednotlivé platby boli určené
najprv na úhradu istiny a až následne na úhradu príslušenstva. V tejto súvislosti žalovaný podotýka,
že absencia dôkazov v tomto smere nemôže ísť na ťarchu žalobcu, nakoľko žalovaný tvrdenie žalobcu
o absencii takéhoto určenia žalovaného, resp. samotný spôsob započítania platieb žalobcom, ani
nerozporoval. V zmysle platnej právnej úpravy sa pritom plnenie primárne započítava na príslušenstvo

a až potom na istinu a opačne to platí len v prípade ak dlžník určí inak (čo žalovaný ale neurčil). Žalobca
preto trvá na žalobe a svojich písomných vyjadreniach doručených súdu (v znení čiastočného späťvzatia
žaloby,vrátaneoprávdrobnýchchýbvpísaníapočítanírealizovanýchtýmtopodaním).Nazáveržalobca
uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 186,95 eur s úrokom z omeškania o
výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 186,95 eur od 16.4.2024 až do zaplatenia, a to všetko

do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
116,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 116,19 eur od
23.6.2024 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. Súd vo
zvyšnej časti konanie zastavuje. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 100%, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom
uznesení, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že počas celého konania sa žalobca snažil presvedčiť
o existencii dlhu, ktorý podľa žalovaného nevznikol . Jadro sporu spočíva v spôsobe, akým žalobca
účtoval uhradené platby. Žalobca tvrdí, že samostatné úhrady faktúr boli najskôr započítané na istinu
dvochkonkrétnychfaktúranáslednenapríslušenstvoďalšíchdvochfaktúr.Stýmtotvrdenímkategoricky
nesúhlasíme. Žalobca sa mylne riadil § 330, ale mal sa riadiť § 369 ods.1. Poukázal na čl. V ods. 5

Zmluvy. Predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že každá žalovaným vykonaná platba bola určená
na úhradu konkrétnej faktúry a bola tak aj z našej strany zaúčtovaná. Žalovaný nemá žiadny dôvod
domnievať sa, že by žalobca mal právo jednostranne meniť účel platieb a spätne ich prerozdeľovať
podľa vlastného uváženia. Takýto postup je v rozpore s obchodnými zvyklosťami a narúša právnu istotu.
Žalovaný nesúhlasí ani s ďalšími tvrdeniami protistrany, ktoré v priebehu konania zazneli. Domnieva sa,
žeichargumentáciajeselektívnaaneberiedoúvahyvšetkyrelevantnéskutočnostiapredloženédôkazy.

Žalovaným realizované úhrady, ktoré žalobca svojvoľne preúčtoval. Na záver uviedol, že aj napriek
skutočnosti, že žalobca do dnešného dna , t. j. 28.04.2025 nevystavil penalizačnú faktúru, žalovaný
nemá žiadny problém uhradiť zákonný úrok z omeškania, ktorý vznikol v súvislosti s oneskorením úhrady
faktúr. Žalovaný je pripravený uhradiť tento úrok vypočítaný ku dňu reálneho zaplatenia po vystavení
príslušnej faktúry zo strany žalobcu. Odmieta však akceptovať umelo navýšenú sumu, ktorá vznikla v

dôsledku nesprávneho účtovania a svojvoľného prerozdeľovania našich platieb zo strany žalobcu. S
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy žiadal, aby súd žalobu zamietol.

14. Na pojednávaní zo dňa 23.05.2025 sa strany sporu pridržali svojich písomných záverečných rečí
a súd pojednávanie odročil na verejné vyhlásenie rozsudku na termín 13.06.2025.

15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 731,62 eur s
príslušenstvom. V priebehu konania žalovaný uhradil dňa 22.06.2024 žalobcovi sumu 234 eur a 310

eur. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 427,51 eur a v časti príslušenstva
116,59 eur podaním zo dňa 04.04.2025. Podaním zo dňa 28.04.2025, uviedol, že si uplatňuje 186,95 eur
s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 0,05 % denne od 16.4.2024 do zaplatenia a istinu vo výške
116,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 23.6.2024 do zaplatenia. Súd rozhodol o
zastavení konania v časti o zaplatenie v časti istiny 388,48 eura, zmluvnej pokuty vo výške 40 eur a úroku

z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 0,07 eura od 16.04.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo sumy 0,46 eura od 16.04.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 0,14 eura od 16.04.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 270 eura od 16.01.2024 do 22.06.2024, úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne
zo sumy 234 eura od 16.02.2024 do 22.06.2024, úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy

208,67 eura od 23.06.2024 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 179,14
eura od 23.06.2024 do zaplatenia a paušálnej náhradu nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky v
sume 80 eur, keďže žalobca v uvedenej časti žalobu v súlade s jeho dispozičným oprávnením späť
a žalovaný sa nevyjadril, že nesúhlasí so späťvzatím z vážnych dôvodov. Vzhľadom k uvedenému súd
považoval podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 145 ods. 2 CSP v

spojení s § 146 ods. 1 CSP za splnené.

18. Predmetom sporu po späťvzatí zostal nárok žalobcu o zaplatenie istiny 303,14 eur s úrokom z
omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 186,95 eur od 16.04.2024 až do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 116,19 eur od

23.06.2024 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu a náhrada
trov konania.19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy, Prílohy č. 1 Cenník služieb platný
od 06.07.2023 - 31.12.2023, prílohy č. 2 Poistný certifikát, emailu zo dňa 9. novembra 2023, Prílohy
č. 1 Cenník služieb platný od 01.01.2024 - 31.12.2024, Účtovného denníka spoločnosti HANIMEX,

s. r. o., priloženými faktúrami žalobcom, predžalobnou výzvou zo dňa 24.03.2024, výpisov platieb
z bankového účtu (č. l. 59 - 61), emailom zo dňa 17. januára 2024, históriou odoslania faktúry (č. l .63
- 67), Zálohovou faktúrou 24ZAL1118, Faktúrou 24FA10680, Zálohovou faktúrou 24ZAL1137, Faktúrou
24FA10814, výpisom z účtu žalovaného a knihou pohľadávok žalobcu ku dňu 15.1.2024 ako aj s celým
obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

20. Zo Zmluvy vyplýva, že žalobca sa ako poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanému ako
objednávateľovi účtovné služby za podmienok a v rozsahu dohodnutých v tejto zmluve a objednávateľ
sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi za poskytovanie služieb dohodnutú cenu.

21. Z článku V. bodu 3 a 4 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa pre prípad omeškania objednávateľa

s úhradou ceny o viac ako 10 dní dohodli, že objednávateľ je povinný poskytovateľovi uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 15 eur, o viac ako 25 dní, dohodli, že objednávateľ je povinný poskytovateľovi uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 40 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že vznik nároku poskytovateľa na zmluvnú
pokutu nemá vplyv na nárok poskytovateľa na náhradu škody, a to aj v rozsahu prevyšujúcom zmluvnú
pokutu ako ani vplyv na nárok poskytovateľa na úrok z omeškania.

22. Z článku V bodu 5 Zmluvy vyplýva, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania
objednávateľa, s úhradou ceny podľa tejto zmluvy, je objednávateľ povinný poskytovateľovi uhradiť úrok
omeškania, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, za každý, aj začatý deň omeškania objednávateľa s jej
úhradou. Zmluvné strany sa pre vylúčenie pochybností dohodli, že za okamihom úhrady ceny, podľa

tejto zmluvy, sa rozumie okamih pripísania celej ceny na účet poskytovateľ.

23. Z faktúr predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 477 eur
do 15.11.2023, sumu 126 eur do 15.8.2023, sumu 270 eur do 15.12.2023, sumu 310 eur do 15.1.2024
a sumu 234 eur do 15.2.2024.

24. Z detailu pohybu platieb ako aj z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil v prospech
žalobcu dňa 15.4.2024 sumu 477 eur s variabilným symbolom 2311057, sumu 126 eur s variabilným
symbolom 2310758, sumu 270 eur s variabilným symbolom 2311173 a dňa 22.6.2024 sumu 234 eur
s variabilným symbolom 2410127 a sumu 310 eur s variabilným symbolom 2311294.

25. Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

26. Podľa § 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko
záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri
plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv
jeho príslušenstvo. (ods. 1) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom
na istinu, ak dlžník neurčí inak. (ods. 2)

27.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

28. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.30. Podľa ustanovenia § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany

sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. (ods. 1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. (ods. 2)

33. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

34.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

35. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

37. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

38. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za nesporné, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu
ako nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a že žalobca na základe
tejto Zmluvy poskytol služby žalovanému, na základe čoho mu vznikol nárok z faktúr, tak ako v nich
bol vyčíslený. Zároveň je nesporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 15.04.2024 sumu 477 eur
s variabilným symbolom 2311057, sumu 126 eur s variabilným symbolom 2310758, sumu 270 eur

s variabilným symbolom 2311173 a dňa 22.6.2024 sumu 234 eur s variabilným symbolom 2410127
a sumu 310 eur s variabilným symbolom 2311294. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predložených
listinných dôkazov a strany sporu ich nepopreli.

39. Žalovaný sa v spore bránil tým, že mu nevznikol dlh, pretože sa so žalobcom dohodol na novom

termíne splatnosti uplatňovaných pohľadávok a to do 31.05.2024. Nový termín splatnosti mal dohodnúť
žalovaný na osobnom stretnutí s konateľom žalobcu dňa, čo preukazoval aj priloženým emailom zo 17.
januára 2024. Súd považuje tvrdenia o dohode o splátkovom kalendári za nepreukázané z dôvodu, že
sám žalovaný v podaní z 03.03.2025 uviedol, že navrhovaný splátkový kalendár nebol podpísaný. Ani z
emailu zo 17. januára 2024 nevyplýva, že by takáto dohoda o splátkovom kalendári bola medzi stranami

sporu uzavretá. V predmetnom emaile sa iba nachádza návrh na splátkový kalendár vo výške 50 eur
mesačne k poslednému dňu v mesiaci s tým, že 31.05.2024 bude vyplatená zvyšná suma. Žalobca
poprel, že by s týmto návrhom žalovaného súhlasil a ani žalovaný nepreukázal jeho prijatie zo strany
žalobcu. Žalovaný navrhoval vykonanie výsluchu konateľa žalobcu k tejto skutočnosti, na pojednávaní
zo dňa 15.04.2025 však uviedol, že na podanom návrhu výsluchu strany sporu netrvá, súd preto tento

výsluch ani nevykonal. Z predložených listinných dôkazov ani z obsahu spisu nevyplýva, že by strany
sporu zmenili splatnosť žalobcom uplatnených pohľadávok.

40. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca mal žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vystaviť faktúru.
K uvedenému súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.5.2011 sp. zn.

3Obdo/17/2010, podľa ktorého: „Povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením
peňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť.
Výšku úroku z omeškania upravuje ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. Obchodný zákonník povinnosť platiť
úrok z omeškania priamo ukladá / ako správne vyslovil i dovolateľ v dovolaní /, teda vzniká ex lege. Nieje sporné, že úrok z omeškania si môžu účastníci zmluvného vzťahu dohodnúť odchýlne od úpravy v
Obchodnom zákonníku.“ Obchodný zákonník v ustanovení § 369 ods. 1 až 3 obsahuje úpravu úrokov
z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch. Úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka vznikajú pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a to aj
bez osobitného upozornenia. Výška úroku z omeškania môžu byť dohodnutá aj v zmluve. Vzhľadom na
uvedené žalobcovi vznikol nárok na náhradu z omeškania deň po splatnosti jednotlivých faktúr vo výške
0,05 % denne v zmysle článku V bodu 5. Zmluvy až do zaplatenia istiny.

41. Žalobca v súvislosti s vykonanými úhradami žalovaného - 15.04.2024 sumu 477 eur s variabilným
symbolom 2311057, sumu 126 eur s variabilným symbolom 2310758, sumu 270 eur s variabilným
symbolom 2311173 a dňa 22.06.2024 sumu 234 eur s variabilným symbolom 2410127 a sumu 310 eur
s variabilným symbolom 2311294 – uviedol, že z jednotlivých úhrad je zrejmé, ktorú faktúru žalovaný
platil avšak žalovaný v platbe neurčil, či sa majú započítať najprv na istinu, a preto v zmysle § 330 ods.
2 Obchodného zákonníka započítal platby najprv na príslušenstvo pohľadávky a až následne na istinu.

Poukázal pri tom na časť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.
zn. 4Cdo/200/2019 z 26.2.2020: „uvedenie čísla faktúry ako variabilného symbolu v rámci platobných
údajov samo osebe nepostačuje na dostatočnú špecifikáciu toho, či platba dlžníka sa má podľa jeho
takto prejavenej vôle započítať (priradiť) na istinu alebo príslušenstvo.“ Predmetom rozhodovania NS
SR v uvedenej veci bola platba, v ktorej bolo uvedené číslo faktúry ako variabilný symbol v takej výške,

ktorá žiadnym spôsobom nevystihuje špecifickosť (osobitosť) výšky fakturovanej sumy istiny, t. j. platbu
vo výške zvyčajne zaokrúhlenej na celé stovky alebo tisícky a z takéhoto konania dlžníka nemožno bez
pochybností uzavrieť, že vôľou dlžníka bolo uhradiť najprv istinu.

42. Najvyšší súd Slovenskej republiky však ďalej v uznesení sp. zn. 4Cdo/200/2019 z 26.2.2020 uviedol:

„20.1. V súvislosti s určením, či sa plnenie má započítať na istinu alebo príslušenstvo, dovolací súd nad
rámec dovolacieho prieskumu ešte považuje za potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 8/2003 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
66/2004), v ktorom najvyšší súd uviedol, že „ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka umožňuje
dlžníkovi, aby pri plnení peňažného záväzku určil, ako má veriteľ započítať poskytnuté plnenie. Iba ak

dlžník toto svoje právo nevyužije, platenie sa započíta najprv na úroky (príslušenstvo) a potom na istinu.
Zákon pritom neupravuje, akým spôsobom má dlžník určiť, ako sa má započítať jeho plnenie, takže
musí ísť o jednostranný právny úkon spĺňajúci všetky náležitosti, ktoré zákon (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka)vyžadujeprejehoplatnosť.Okreminéhotedamusíísťoprávnyúkon,ktorýbolurobenýurčite
a zrozumiteľne. Ak dlžník zaplatí po začatí súdneho konania svoj dlh vo výške presne zodpovedajúcej

žalobou uplatnenému nároku, pozostávajúcemu z dlžnej istiny a úrokov vyčíslených ku dňu podania
žaloby, jednoznačne tým prejavil svoju vôľu, aby ním poskytnuté plnenie veriteľ započítal na uplatnenú
istinu a úroky, a to bez toho, aby pri platení ešte osobitne určoval, ako treba plnenie započítať.“
20.2. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí riešil otázku, či plnenie dlžníka vo výške presne
zodpovedajúcej súčtu žalobou uplatnenej istiny a vyčísleného príslušenstva sa má započítať na žalobou

uplatnenú istinu a vyčíslené príslušenstvo alebo sa má započítať najprv na príslušenstvo, a to nielen
vyčíslené, ale aj nevyčíslené, ktoré bolo žalobou tiež uplatnené (úrok z omeškania do zaplatenia), a až
následne vo zvyšku na istinu. Dospel pri tom k záveru, že ak dlžník zaplatil po začatí konania svoj dlh vo
výške uplatnenej žalobou (ktorú tvorí súčet istiny a vyčísleného príslušenstva), bez ďalšieho tým určil,
že plnenie sa má započítať na žalobou uplatnenú istinu a vyčíslené príslušenstvo. Z uvedeného teda

vyplýva, že určenie, na čo sa má plnenie dlžníka započítať, môže dlžník uskutočniť nielen výslovne,
ale aj konkludentným spôsobom, ak nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť (§ 35 ods. 1
Občianskeho zákonníka), za ktorý najvyšší súd považoval tiež situáciu, ak z výšky zaplatenej sumy
dostatočne zrozumiteľne vyplýva vôľa dlžníka, k čomu konkrétne sa má jeho platba priradiť.
20.3. So zreteľom na uvedené, podľa úvahy dovolacieho súdu ak dlžník zaplatí platbu presne

zodpovedajúcu výške fakturovanej sumy (istiny), možno z takéhoto jeho konania vyvodiť, že jeho vôľou
bolo priradiť platbu k fakturovanej istine a nie príslušenstvu, ktoré k pohľadávke (k istine) omeškaním
prirástlo; a naopak, ak ide o platbu (čiastočné plnenie) v takej výške, ktorá žiadnym spôsobom
nevystihuje špecifickosť (osobitosť) výšky fakturovanej sumy istiny, t. j. platbu vo výške zvyčajne
zaokrúhlenejnaceléstovkyalebotisícky,ztakéhotokonaniadlžníkanemožnobezpochybnostíuzavrieť,

ževôľoudlžníkabolouhradiťnajprvistinu.Takétokonanienespĺňanáležitostiurčenia,načosamáplatba
započítať,akoprávnehoúkonu(§34anasl.Občianskehozákonníka),apretotrebamaťzato,žeurčenie
dlžníkom nebolo vykonané, a použiť všeobecné pravidlo započítania čiastočného plnenia v zmysle § 330
Obchodného zákonníka. Dodatočné vyhlásenie dlžníka, na čo sa majú jeho čiastočné plnenia započítať,je právne bezvýznamné, rovnako ako aj skutočnosť, že viaceré jeho postupne uhrádzané čiastočné
plnenia v celkovom súčte (v súhrne) tvoria sumu istiny.“

43. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným záverom NS SR ako aj zisteným skutkovým stavom považoval
žalobcom určený spôsob započítania čiastočných úhrad za nesprávny. Žalovaný v priebehu konania
aj na pojednávaní tvrdil, že došlo k zániku uplatňovaných pohľadávok a z jeho vyjadrení a podaní
produkovaných v tomto konaní je zrejmé, že mal v úmysle zaplatiť istinu. Podľa názoru súdu v tomto
prípade žalovaný uhradil celú istinu vyplývajúcu z predložených faktúr a zároveň zmluvnú pokutu, ktorá

bola súčasťou faktúr, čo vyplýva z vykonaných platieb, pri ktorých uviedol do variabilného symbolu číslo
faktúry a uhradil zároveň presnú sumu uvedenú vo faktúre. Žalobca preto v tomto prípade mal nárok
na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur za každú jednotlivú faktúru a nárok na
úroky z omeškania za obdobie od splatnosti jednotlivých faktúr až do úhrady istiny v plnom rozsahu.
Keďže si žalobca v žalobe aj s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie tieto nároky (nárok na náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur za každú faktúru a úroky z omeškania odo dňa

splatnosti do dňa úhrady) neuplatnil, v tom prípade mu ich súd nemohol v zmysle § 216 ods. 1 CSP
priznať. V predmetnom spore došlo k zániku pohľadávky – istiny vo výške 303,14 eur – splnením dlhu
úhradami 15.04.2024 a 22.06.2024 k dátumu úhrady - uplatňovanej pohľadávky z faktúr priložených
žalobcom. Uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 186,95
eur od 16.04.2024 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo

sumy 116,19 eurod 23.06.2024 až do zaplatenia ani nevznikli, keďže úhradami 15.04.2024 a 22.06.2024
došlo k zániku pohľadávky ešte pred dátumom uplatnenia si úrokov z omeškania, preto súd žalobu vo
zvyšku zamietol.

44. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný

argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí

dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

46. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

48. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej a aj zo späťvzatia
žaloby v časti, pričom zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že čiastočne pohľadávku uhradil po

podaní žaloby. Žalobca tak bol v konaní čiastočne úspešný v rozsahu 58,43 % (v časti späťvzatia istiny
vo výške 427,51 eur, započítaná aj zmluvná pokuta určená pevnou sumou) a žalovaný v rozsahu 41,57
% (zamietnutá žaloba vo výške istiny 303,14 eur a späťvzatie žaloby v časti 0,97 eur ako rozdiel
spôsobený chybou v písaní a počítaní) (do úvahy súd berie len istinu a zmluvnú pokutu vyčíslenú pevnousumou),nakoľkosúdprirozhodovaníoúspechuvkonanímusízohľadniťcelýžalobcomuplatnenýnárok.
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 16,86 % (58,43 – 41,57). Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku III. tohto rozsudku. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).