Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200494
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2122200494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a

členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: B.. D. E., B.: XX
XXX XXX, E. L. - G. XXXX, L. - G., zastúpeného: JUDr. Gabriela Jablonská, advokátka, so sídlom Letná
47, Košice, proti žalovanému: FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., IČO: 36 853 917, so sídlom Dohnányho
8, Trnava, zastúpenému: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, Trnava, o
zaplatenie 2.280,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
60Cb/6/2022 - 168 zo dňa 31.1.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/6/2022 - 168 zo dňa 31.1.2023

potvrdzuje.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol podanú žalobu a druhým
výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom nezaplatenej faktúry za vykonané inžinierske práce a
výpomoci na stavbe „Obytný dom na Floriánskej ulici v Košiciach“ v mesiaci apríl 2021 za dohodnutú

cenu vo výške 2.280 €.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v najpodstatnejších častiach odôvodnil nasledovne:
„20. Žalobca faktúrou č. 3004/21 zo dňa 30.04.2021 splatnou dňa 07.05.2021 vyfakturoval žalovanému
za výkon inžinierskej činnosti a výpomoci v mesiaci apríl pre stavbu „Obytný dom na Floriánskej ulici
v Košiciach cenu vo výške 2.280 eur, pričom žalovaný uvedenú sumu neuhradil ani čiastočne, pričom
výzva na jej zaplatenie sa vrátila žalobcovi s označením adresát neznámy. V konaní nie je sporné, že
konateľ žalovaného G. R., ktorého podpis je na faktúre, v čase podpisu dňa 30.04.2021 nebol konateľom

spoločnosti žalobcu, nakoľko dňom 20.04.2021 skončila jeho funkcia konateľa spoločnosti, pričom táto
skutočnosť bola do obchodného registra zapísaná ku dňu 29.04.2021. Spornou ostala skutočnosť, či
naozaj došlo k objednaniu prác žalovaným u žalobcu za mesiac apríl 2021 a či tieto práce skutočne boli
vykonané. Dôkazné bremeno v týchto otázkach zaťažovalo žalobcu.
21. Zápisy v obchodnom registri majú dvojaký charakter, čo sa týka účinkov, ktoré spôsobujú. Časť
zápisov je konštitutívneho charakteru, kedy sa samotným zápisom v obchodnom registri zakladajú,
menia alebo zanikajú príslušné právne skutočnosti. Druhú časť zápisov v obchodnom registri tvoria tie,

ktoré majú iba deklaratívny účinok. Oznamuje sa nimi, že niekedy v minulosti nastali z iných právnych
dôvodov skutočnosti zapisované do obchodného registra. Zákon ustanovuje, že údaje zapísané v
obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, čím je zakotvená materiálna
publicitaobchodnéhoregistra.Formálnapublicitaobchodnéhoregistrajedanátým,žeobchodnýregisterje prístupný každému, je možno do neho po zaplatení súdneho poplatku nahliadať a vyhotovovať si z
nehoodpisy.Obchodnýregistersavedievelektronickejformeainformatívnaverziaobchodnéhoregistra
je dostupná aj on-line.

..
24. Zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy z titulu neuhradenej
faktúry vystavenej žalobcom. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle §
365 Obchodného zákonníka, pretože faktúru neuhradil riadne a včas, pričom sa žalobcovi nepodarilo
doručiť žalovanému výzvu na jej uhradenie. Z faktúry vyplýva, že bola vystavená za výkon inžinierskej

činnosti a výpomoce v mesiaci apríl 2021 pre stavbu Obytný dom na Floriánskej ulici v Košiciach za
dohodnutú a odsúhlasenú cenu. Faktúra bola odsúhlasená a podpísaná dňa 30.04.2021 konateľmi
sporových strán, a to Ing. D. E. za žalobcu a G. R. za žalovaného a splatnosť faktúry bola určená
na deň 07.05.2021. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že G. R. bol konateľom
žalovaného od 17.06.2017 a jeho funkcia konateľa spoločnosti zanikla dňom 20.04.2021, pričom táto
skutočnosť bola do obchodného registra zapísaná ku dňu 29.04.2021. V čase vystavenia faktúry dňa

30.04.2021 tak G. R. nebol konateľom spoločnosti, a teda ani osobou oprávnenou konať v mene
žalovaného v zmysle § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka. G. R. tak dňa 30.04.2021 nemohol vystupovať
v mene žalovaného, a teda nemohol ani vykonávať žiadne úkony smerujúce k zaviazaniu žalovaného.
Vystavená faktúra tak žalovaného nezaväzuje k povinnosti plniť v prospech žalobcu. Žalobca uvedenú
skutočnosť nespochybnil a takisto nepreukázal, že by G. R. mal v čase vystavenia faktúry oprávnenie

konať za žalovaného na základe osobitného splnomocnenia. V čase vystavenia faktúry, t. j. dňa
30.04.2021 z dôvodu zásady materiálnej publicity Obchodného registra uvedenej v ustanovení § 27
ods. 3 Obchodného zákonníka je u žalobcu prezumovaná jeho vedomosť o zmene v osobe konateľa
žalovaného t. j. žalobcovi muselo byť známe že G. R. nie je osobou oprávnenou konať v mene
žalovaného. Na uvedenom nič nemení ani vyhlásenie G. R. o odsúhlasení inžinierskych činností na

predloženej faktúre. Navyše, rukou dopísané vyhlásenie opatrené podpisom v znení G. R. obsahuje
len potvrdenie, že ako konateľ (pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase podpisu faktúry
už nebol konateľom spoločnosti žalovaného) na predmetnej faktúre odsúhlasil vykonanie inžinierskych
činnostíprežalovaného,avšakjehopodpisaodsúhlasenieprácnebolovkonanísporným.Jehopísomné
vyhlásenie nevypovedá nič vo vzťahu k objednaniu prác žalovaného u žalobcu. Na uvedenom nemení

nič ani skutočnosť, že odvolávaný konateľ sa nezúčastnil na valnom zhromaždení, kde došlo k jeho
odvolaniu z funkcie konateľa. Účasť konateľa na valnom zhromaždení, kde má dôjsť k jeho odvolaniu
z funkcie konateľa, pre platnosť a účinnosť odvolania zákon nevyžaduje. Vymenovanie a odvolanie
konateľa patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Zápis zmeny konateľa (odvolanie, vymenovanie)
má deklaratórny účinok, to znamená, že funkcia konateľa vznikne ku dňu vymenovania - ku dňu, ktorý

je ako deň vzniku funkcie konateľa uvedený v rozhodnutí valného zhromaždenia/jediného spoločníka.
Od tohto dňa je nový konateľ oprávnený konať v mene spoločnosti. Rovnako aj zánik funkcie konateľa
je účinný ku dňu odvolania - ku dňu, ktorý je ako deň zániku funkcie uvedený v rozhodnutí valného
zhromaždenia/jediného spoločníka. Výmaz konateľa má len deklaratórny charakter, funkcia konateľa
zanikla už dňom určeným v zápisnici z valného zhromaždenia, v prejednávanej veci dňom 20.04.2021.

25. Zhrnúc vyššie uvedené, súd považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal,
že G. R. bol v čase vystavenia faktúry osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Rovnako aj
žalobcom následne predložená faktúra, na ktorej je podľa tvrdení žalobcu ručne dopísané vyhlásenie
predchádzajúceho konateľa spoločnosti G. R. o tom, že potvrdzuje odsúhlasenie inžinierskych činností v
apríli pre žalovaného s dňom údajného podpisu 06.10.2022 nemožno za žiadnych okolností považovať

za skutočnosť preukazujúcu opodstatnenosť žalobcovho nároku. G. R. už v čase vystavenia predmetnej
faktúry nebol konateľom spoločnosti a nebol oprávnený konať v mene spoločnosti. G. R. teda už vôbec
nebol oprávnený konať ani dňa 06.10.2022, kedy mal údajne potvrdiť vykonanie inžinierskych prác na
dotknutej faktúre. Žalovaný vhodne poukázal na samotné znenie predmetnej faktúry v ktorej je výslovne
uvedené, že objednávku vystavil a teda objednal pán G. R. a nie žalovaná spoločnosť. K predloženiu

faktúry súd uvádza, že táto skutočnosť nepreukazuje skutočné dodanie služby, ktorá je základom
vystavenej faktúry, a teda ani nezakladá automaticky nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, a
to obzvlášť v prípade, keď žalobca nebol osobou zhotovujúcou stavbu, ako to vyplýva zo spisového
materiálu. K žalobcom predloženému elaborátu sa súd v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou
žalovaného, pretože z neho nevyplýva skutočnosť, že žalovaný si objednal jeho vypracovanie a že tento

elaborát skutočne vypracoval žalobca. Len uvedenie mena žalobcu výlučne na prvej strane elaborátu a
na žiadnom inom mieste tohto elaborátu a bez jeho podpisu alebo inej doložky nie je možné považovať
za skutočnosť dostatočne preukazujúcu žalobcov nárok. Z obsahu predloženého elaborátu je zrejmé,
že táto práca bola konzultovaná a kontrolovaná nie žalovaným ale inou obchodnou spoločnosťou.Predložený elaborát tak nie je možné preukázateľne spojiť so žalovaným. Z predloženého elaborátu
nevyplýva skutočnosť, že žalovaný si objednal jeho vykonanie alebo, že by strany sporu uzavreli
osobitnú dohodu, kde by si dohodli jeho vykonanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca

dostatočne nepreukázal opodstatnenosť pohľadávky, ktorú uplatňuje voči žalovanému. Žalovaný takisto
nepreukázal skutočnosť, že by si žalovaný kedykoľvek u žalobcu niečo objednal, a rovnako ani
nepreukázal, že by skutočne vykonal akékoľvek činnosti pre žalovaného, ktoré by zakladali vystavenie
uplatňovanej faktúry žalovanému a v tejto súvislosti takisto nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce
vykonanie činnosti, ktorá bola opísaná vo vystavenej faktúre, t. j. žalobca nepreukázal vykonanie

inžinierskych prác ani ich rozsah. Žalobca takisto nepreukázal, že predmetnú faktúru žalovanému
skutočne predložil. Záverom je teda možné konštatovať, že žalobca nedokázal preukázať vznik, a
teda ani existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ktorý by zakladal žalobcom uplatňovaný
nárok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepredložil skutočnosti a dôkazy, ktorým by preukázal
opodstatnenosť svojho žalobného nároku, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s
uplatňovaním pohľadávky, a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu.

26. Súd nevykoná žiadny ďalší dôkaz, nakoľko skutkový stav má súd za dostatočne preukázaný z už
predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne a
žiadna zo strán ani iný dôkaz vykonať nenavrhla.
...
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 13 ods. 1, § 27 ods. 1, ods.
3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ)
5. Proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/6/2022 - 168 zo dňa 31.1.2023 podal včas odvolanie

žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody
ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne
posúdenie/ CSP.
6. Žalobca argumentoval tým, že v súvislosti so závermi o tom, že p. R. nebol v rozhodujúcom čase
konateľom žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že termín 30.4.2021, kedy pán R.

podpísal spornú faktúru, bezprostredne nasledoval po dni, kedy mal byť v obchodnom registri vykonaný
zápis o výmaze konateľa spoločnosti pána R. z obchodného registra. V konaní bol zo strany žalovaného
predložený výpis z obchodného registra žalovaného nepoužiteľný pre právne úkony (absentuje termín
vyhotovenia výpisu), ktorým nie je preukázané , kedy sa prvýkrát objavil v obchodnom registri zápis o
výmaze konateľa spoločnosti pána R. z obchodného registra. Uvedenú skutočnosť preto súd nemôže

vyhodnocovať len z pohľadu zápisu v obchodnom registri, ale musí ju vyhodnocovať z pohľadu toho, čo
namietal žalobca, že pán R. sa správal tak, že nevedel o tom, že je z funkcie konateľa odvolaný a že
bol 30.4.2021 (možno) už v obchodnom registri aj vymazaný. Námietka žalobcu, že nebolo preukázané,
kedy sa o odvolaní z funkcie pán R. dozvedel, nebola v konaní preukázaná.
7. Ak nebolo preukázané, kedy sa prvýkrát objavil zápis v obchodnom registri a kedy sa pán R. dozvedel

o odvolaní z funkcie konateľa, potom by mal súd vyhodnocovať správanie sa pána R. ako svedka, ktorý
podpisom faktúry potvrdil, že skutočnosti vo faktúre sú pravdivé, teda, že:
- práce žalovaný objednal (v čase vykonávania prác p.R. bol predsa konateľom a dohodol rozsah, termín
a cenu prác)
- práce v apríli 2021 žalobca skutočne vykonal

- cena bola dohodnutá tak, ako je to uvedené vo faktúre.
8. S uvedenými skutočnosťami sa však, aj napriek námietkam žalobcu, súd nevysporiadal.
9. Žalobca namietal, že pre správanie sa žalovaného nemal dôvod overovať zápis v obchodnom registri
žalovaného. Z toho súd usúdil, že spornou nie je skutočnosť, že 30.4.2021 už mal žalobca vedieť, že
p. R. podpisuje faktúru už nie ako konateľ spoločnosti. Súd už však nevyhodnocoval tú skutočnosť, že

keby p.R. nebol konateľom žalovaného, potom je jeho podpis na faktúre - podpisom svedka.
10. Žalovaným teda ostali nevyvrátené tvrdenia zo spornej faktúry
- že práce nevykonal žalobca (žalovaný tvrdil, že toto vykonávala preňho iná spoločnosť, nepreukázal
však, ktorá)
- že práce si objednala iná spoločnosť (v dokladoch predložených žalobcom je uvedená len spoločnosť

zhotoviteľa diela, pritom žalovaný vie, že odsúhlasiť rozsah a termín odstránenia vád musí zástupca
žalovaného a nie zhotoviteľa, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že práce vykonával žalobca pre inú
spoločnosť)
- že faktúru žalobca žalovanému nedoručil.11. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného odvolávajúc sa na
ustanovenie§27ods.3Obchodnéhozákona.Pritomprivyhodnocovanídokazovaniasanevysporiadals
ustanovením§16ObZ,ktorýuvádza,žepodnikateľazaväzujeajkonanieinejosobyvjehoprevádzkarni,

ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Faktúru prevzal pán R. dňa
30.4.2021 v kancelárii žalovaného.
12. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný urobiť kroky smerujúce k tomu, aby p. R. už od 20.4.2021,
kedy bol na valnom zhromaždení odvolaný z funkcie, nemal prístup do kancelárie žalovaného, pečiatke
a aby robil úkony zaväzujúce žalovaného. Ak tak žalovaný neurobil (v konaní nepreukázal, že by tak

urobil), potom p .R. konal tak, že mohol uviesť žalobcu do omylu. Mohol mať splnomocnenie, ktoré podľa
Občianskeho zákona môže byť aj v ústnej podobe. Žalovaný sa potom na konanie v omyle nemôže
odvolávať. Na uvedenú skutočnosť poukazoval žalobca v konaní, avšak sa súd s touto skutočnosťou
nevysporiadal. Nevysporiadal sa ani s tým, prečo považuje takéto konanie žalovaného za konanie, ktoré
nemalo žalovaného zaväzovať. Dňa 6.10.2022 však p. R. prehlásil, že podpisom na spornej faktúre
potvrdil skutočnosti, ktoré vykonal ešte ako konateľ, t.j. objednal práce, dohodol termín, rozsah aj cenu

vykonaných prác. Nemohol predsa 30.4.2021 objednať práce, dohadovať rozsah a cenu za apríl 2021,
musel to urobiť ešte v čase pred odvolaním z funkcie, čo potvrdzujú aj doklady o vykonaných kontrolách
odsúhlasovania vád a nedorobkov na dotknutej stavbe. Žalovaný nepreukázal opak, t.j. že by na stavbe
takéto vady a nedorobky reklamované neboli, resp. že ich odstraňoval a preveroval niekto iný.
13. K elektronickej forme vedenia Obchodného registra a výpisom z neho žalobca uviedol, že pre prípad

použitia výpisov z obchodného registra je potrebné uhradiť poplatok, preto nie je dosť dobre možné v
ten istý deň overiť údaje v obchodnom registri. Žalobca ďalej uviedol, že na pojednávaní súdu predložil z
informatívnej verzie obchodného registra l. stranu zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 20.4.2021,
kedy mal byť p. R. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Ďalšie strany zápisnice už z informatívnej
verzie neboli dostupné. Nemohli, teda byť prístupné ani 30.4.2021. Neobstojí preto tvrdenie súdu, že

konanie konateľa spoločnosti p. R. muselo byť žalobcovi známe a že žalobca musel vedieť, že p. R. už
30.4.2021 ako konateľ podpisovať nemôže.
14. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že bolo jeho povinnosťou preukázať, že p. R. bol v čase vystavenia
faktúry osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Argumentoval tým, že v súlade s § 16 ObZ mal
žalovaný preukázať, že zabránil p. R. konať v mene spoločnosti, t.j. že mu doručil odvolanie z funkcie

pred 30.4.2021, znemožnil mu vstup do priestorov, odobral mu pečiatku a prípadne, čo ďalšie urobil.
Toto žalovaný nepreukázal, aj napriek vzneseným námietkam žalobcu.
15. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to:
- keď len na základe informatívneho výpisu z obchodného registra žalovaného usúdil, že p. R. konal aj

napriek tomu, že bol z funkcie odvolaný
- nevyhodnotil vec z ustanovenia § 16 Obchodného zákona
- nevysporiadal sa s tvrdeniami žalovaného o tom, že práce neobjednal žalovaný, keď pán R. v
postavení svedka potvrdil, že pred vystavením spornej faktúry existovala dohoda o rozsahu a odmene
za fakturované práce

Súd prvej inštancie podľa žalobcu vec aj nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal s konaním
pána R. ako svedka, ako aj s konaním v omyle.
16. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie.
17. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.5.2024, v ktorom uviedol, že

sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považoval za vecne správny, riadne
odôvodnený a zodpovedajúci skutkovému stavu a vykonanému dokazovaniu v prejednávanej veci.
Súd prvej inštancie podľa žalovaného aj správne posúdil skutkový stav vychádzajúc z predložených
dôkazov a vyjadrení v súdnom konaní. Žalobca poukázal na vybrané časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, a to odseky 24 a 25, ktoré v podanom odvolaní odcitoval a vybrané časti zároveň zvýraznil.

18. Žalobcom podané odvolanie považoval za neopodstatnené a nepreukazujúce oprávnenosť
uplatňovanej pohľadávky. Žalobca podľa názoru žalovaného, nepreukázal opodstatnenosť uplatňovanej
pohľadávky. Žalobcove tvrdenia spoločne s predloženými dôkazmi nepreukazovali vznik či existenciu
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého mohol žalobca od žalovaného
požadovať zaplatenie uplatňovanej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by si žalovaný od žalobcu

objednal vykonanie prác. Žalobca nepreukázal, že by vykonal akékoľvek práce pre žalovaného. Žalobca
nepreukázal, že by žalovanému uplatňovanú faktúru doručil. Žalobca tak v žiadnom rozsahu neuniesol
dôkazné bremeno skutkovo tvrdiť a tieto tvrdenia aj dôkazne preukázať.
19. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.20. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
21. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
22. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
23. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď

vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť svojho nároku, prihliadol
na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym
skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne
súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom
odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa

stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,
opakovať.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
28. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
31. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
32. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 150 ods. 1 CSP /Skutkové tvrdenia/, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.35. Podľa § 154 CSP /Zákonná koncentrácia konania/, prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
36. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.
37.Vcivilnomsporovomkonaníjesúdlimitovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporu,ktorésúpodkladom
pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy,
aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a
zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.“ ... „Pokiaľ žalobkyňa uvedenú

skutočnosť [...] netvrdila, potom ani vykonaným dokazovaním [...] nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedenej
skutočnosti, pretože ani nebol predmetom dokazovania./uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022./
38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010/
39. ZÁKLADNÉ ROZLOŽENIE DÔKAZNÉHO BREMENA V CIVILNOM SPOROVOM KONANÍ A
PROCESNÉ NÁSLEDKY STAVU NON LIQUET I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou
zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou
nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia

a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,
podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,
ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu

skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. /Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020/
40. Odvolací súd sa prednostne zaoberal skutočnosťou, či bol p. R. v čase podpisu dotknutej faktúry
oprávnenýkonaťvmenežalovanéhoastýmsúvisiacimiotázkami,kedyboladotknutáosobaakokonateľ
z Obchodného registra vymazaná a či žalovaného aj napriek tomu konanie p. R. po jeho odvolaní z

funkcie konateľa zaväzovalo.
41. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný opakovane v konaní uvádzal, že p. R.
bol odo dňa 29.4.2021 ako bývalý konateľ z Obchodného registra vymazaný. Žalobca v priebehu celého
konania uvedený dátum ani nenamietal, ani nespochybňoval.
42. Podľa jeho názoru však bolo podstatné, kedy sa p. R. o odvolaní z funkcie dozvedel. Z podaní

a vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu by mala byť uvedená skutočnosť pre
posúdenie namietanej otázky (oprávnenia p. R. konať v mene žalovaného) relevantná.
43. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, relevanciu tu má výlučne otázka zápisu namietanej
skutočnostidoObchodnéhoregistra(OR)amateriálnejpublicityzápisovdoOR(§27ods.3ObZ),pričom
deň zápisu namietanej skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie sporný nebol. Na prípadné

námietky žalobcu, týkajúce sa spornosti dňa zápisu ukončenia funkcie konateľa dotknutej osoby do OR,
uplatnené v podanom odvolaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože v konaní pred súdom prvej
inštancie žalobca takéto námietky nevzniesol. Odvolací súd túto námietku preto musel kvalifikovať ako
novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366
CSP, pretože žalobca nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (§ 366 písm. d) CSP).
44. Odvolací súd podotýka, že pre posúdenie veci nie je podstatné, či žalovaný predložil výpis z
Obchodného registra nepoužiteľný na právne úkony, keď dátum ukončenia funkcie jeho konateľa tvrdil
a tento dátum v konaní pred súdom prvej inštancie sporný nebol.
45. Rovnako odvolací súd vyhodnotil ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní tvrdenie žalobcu, že k

podpísaniu namietanej faktúry malo dôjsť v kancelárii resp. v priestoroch žalovaného a z tohto dôvodu sa
začal v odvolacom konaní domáhať aplikácie ustanovenia § 16 ObZ. Miesto podpisu namietanej faktúry
v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdené nebolo. Žalobca ani vo vzťahu k tejto novej skutočnosti
nepreukázal splnenie podmienok podľa § 366 písm. d) CSP.46. Pretože v konaní pred súdom prvej inštancie nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu§16ObZ,nemožnoodôvodnenienapadnutéhorozsudkupovažovaťzanedostatočnézdôvodu
neaplikácie tohto ustanovenia.

47. K nároku, ktorý si v konaní uplatnil žalobca, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v podanej
žalobežalobcasvojnárokodôvodňovalvýlučnevystavenoufaktúrou,pričomžalovanýtentonárokpoprel
tvrdiac, že si od žalobcu žiadne práce neobjednal. V dôsledku popretia nároku žalovaným sa bremeno
tvrdenia a zároveň aj dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý mal najprv tvrdiť, čo konkrétne
malo byť predmetom objednávky žalovaného a aké konkrétne práce na základe tejto objednávky v

namietanom období uskutočnil. Žalobca však v priebehu konania vôbec uvedené skutočnosti ani len
nešpecifikoval. Nebolo úlohou žalovaného preukazovať, že práce (nešpecifikované žalobcom) pre neho
vykonala iná spoločnosť a aká konkrétna spoločnosť to bola. Uvedené by totiž nebolo dôkazom toho,
že dotknuté práce vykonal žalobca.
48. Žalobca v konaní opakovane označil p. R. za svedka, čo však nezodpovedá obsahu súdneho spisu.
Výsluch svedka je jedným z dôkazných prostriedkov, vykonanie ktorého CSP upravuje v ustanovení

§ 196 a nasl. Výsluch svedka ako každý iný dôkazný prostriedok súd okrem zákonom ustanovených
prípadov vykonáva na návrh procesnej strany. Žalobca však uvedenú osobu ako svedka vyslúchnuť
nenavrhol (a vykonanie tohto dôkazu nenavrhol ani žalovaný), preto ho nemožno považovať za svedka
v civilnom sporovom konaní.
49. Čo sa týka dokumentu Kontrolný elaborát, ktorý v konaní predložil žalobca, tento dokument v konaní

nič nepreukazuje, pretože žalobca v súvislosti s ním neuplatnil žiadne konkrétne skutkové tvrdenia
(viď vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa
25.05.2022). V súlade s § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Funkciou dôkazov v civilnom súdnom konaní je preukázať skutkové
tvrdenia strany, ktoré sú sporné. Ak však príslušné skutkové tvrdenie absentuje, nemožno požadovať od

súdu, aby si z predložených dôkazov vyabstrahoval také skutočnosti, ktoré sú v prospech ktorejkoľvek
procesnej strany.
50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).