Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205706
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124205706.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Igor Klamár, advokát,
IČO: 17 332 672, so sídlom Družstevná 5, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: B.O.S. – 96, s.r.o., IČO:
34 151 010, so sídlom Štvrtok na Ostrove 93, 930 40 Štvrtok na Ostrove, zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č.: 2434/T, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e účasť žalobcu A. B., narodenej dňa XX.XX. XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XXX,
XXX XX D. – E. F. v spoločnosti B.O.S. - 96, s.r.o., so sídlom: 930 40 Štvrtok na Ostrove 93, IČO: 34
151 010, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiele Sro, pod vložkou č. 2434/T.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2024 domáhal zrušenia účasti spoločníka
v spoločnosti B.O.S. – 96, s.r.o., IČO: 34 151 010, so sídlom Štvrtok na Ostrove 93, 930 40 Štvrtok na
Ostrove (ďalej aj „žalovaná spoločnosť“).

2. V žalobe bolo uvedené, že žalobca je na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 14.11.1996 jedným z
dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti B.O.S.- 96, s.r.o., so sídlom 930 40, Štvrtok na Ostrove 93,

IČO: 34 151 010, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava vo vložke č. 2434/T.
Druhým spoločníkom spoločnosti je bývalý manžel žalobcu A. E. B.. V roku 2002 sa spoločníci rozviedli.
Keďže už v čase prebiehajúceho konania o rozvod prestal A. E. B. so žalobcom komunikovať, tento
sa opakovane pokúšal zvolať zasadnutie valného zhromaždenia za účelom schválenia ročnej závierky,
rozdelenia zisku a úhrady strát. Listom zo dňa 27.5.2002 sa žalobca vzdal funkcie konateľa ku dňu
17.6.2002. Na rovnaký deň zvolal zasadnutie valného zhromaždenia
s programom: schválenie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku, resp. úhrada strát a rozhodnutie

o zrušení spoločnosti. Na predmetné zasadnutie valného zhromaždenia sa spoločník A. B. nedostavil.
Od tej doby žalobca nemá žiadne informácie ohľadom činnosti spoločnosti. Žalobca sa pred podaním
návrhu na zrušenie účasti spoločníka súdom pokúšal kontaktovať žalovanú spoločnosť, ako aj
druhého spoločníka s ponukou na bezodplatný prevod svojho obchodného podielu, avšak predmetná
korešpondencia nebola doručená, z dôvodu, že adresáti boli na predmetných adresách neznámi.
Žalobca sa domnieva, že spoločnosť dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a neplní
si svoje povinnosti vo vzťahu k daňovému úradu, obchodnému registru, resp. zbierke listín a

pravdepodobne aj voči ďalším orgánom štátnej správy. V apríli tohto roku žalobca zaplatil z vlastných
zdrojov pokutu daňovému úradu za neplnenie si povinností daňovníka (nepodávanie daňových priznaní)
v celkovej výške 830,- eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že spoločnosť nenapĺňa svoj
primárny účel, na ktorý bola založená. Nakoľko spoločníci medzi sebou dlhodobo nekomunikujú a bolamedzi nimi narušená vzájomná dôvera, nie je predpoklad že by bola podnikateľská činnosť spoločnosti
v budúcnosti obnovená. Z tohto dôvodu žalobca žiada súd, aby zrušil účasť žalobcu v žalovanej
spoločnosti a súčasne si žiada priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalovanému bola žaloba doručená podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom sa k nej nevyjadril.

4. Na pojednávaní nariadenom na 29.04.2025 súd predbežne právne posúdil vec, a to v neprítomnosti

žalovaného. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom návrhu a má za
to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na zrušenie účasti žalobcu v žalovanej spoločnosti, pričom
súdu predložil aktuálny výpis z obchodného registra spoločnosti žalovaného.

5. Na pojednávaní súd za nesporné označil všetky skutkové tvrdenia a za sporné súd neoznačil žiadne
skutkové tvrdenia.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokladov nachádzajúcich sa v spise, a to z: Rozsudku o rozvode
manželstva, Listu zo dňa 30.3.2002, Listu zo dňa 20.5.2002, Listu zo dňa 27.5.2002, Listu zo dňa

29.4.2024, Nedoručenej zásielky vrátenej odosielateľovi dňa 2.5.2024, Nedoručenej zásielky vrátenej
odosielateľovi dňa 2.5.2024, Potvrdenia o zaplatení sumy 830,00 eur a aktuálneho výpisu z obchodného
registra spoločnosti žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa týmito listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Spoločenskou zmluvou zo dňa 14.11.2016 bola založená žalovaná obchodná spoločnosť B.O.S. - 96,
s.r.o., zakladateľmi ktorej je A. B. (s výškou vkladu do základného imania 50.000 Skk) a A. B. (s výškou
vkladu do základného imania 50.000 Skk). Obaja sú v súčasnosti spoločníkmi žalovanej spoločnosti. A.
B. je od 28.01.2015 v žalovanej spoločnosti vedený ako jej jediný konateľ. Žalovaná spoločnosť bola
zapísaná do Obchodného registra dňa 27.11.1996.

8. Obaja spoločníci boli manželia, pričom má súd za preukázané, že ich manželstvo zaniklo rozvodom
manželstva, a to na základe Rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k.
8C/5/01 – 35, zo dňa 26.09.2002, právoplatného dňa 11.10.2002.

9. Listom zo dňa 30.03.2002 žalobca pozval spoločníka A. B. na riadne valné zhromaždenie
žalovanej spoločnosti. Listom zo dňa 20.05.2002 žalobca zvolal valné zhromaždenie žalovanej
spoločnosti s miestom konania: Notársky úrad, Zámocká 6, 811 01 Bratislava, pričom jeho programom
bolo schválenie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku resp. úhrada strát žalovanej spoločnosti
a rozhodnutie o zrušení spoločnosti. Listom zo dňa 27.05.2002 žalobca oznámil odstúpenie z funkcie

konateľa spoločnosti dňom 13.06.2002, pričom ako dôvod svojho odstúpenia uviedol nedostatok v
komunikácii medzi konateľmi žalovanej spoločnosti, ktoré závažným spôsobom narúšajú chod žalovanej
spoločnosti. Všetky vyššie uvedené listy adresované konateľovi žalovanej spoločnosti a žalovanej
spoločnosti sa vrátili žalobcovi ako nedoručené zásielky.

10. Listom zo dňa 29.04.2024 žalobca ponúkol konateľovi žalovanej spoločnosti A. B. odkúpenie svojho
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 50% za odplatu 1 euro pričom uvedený list sa nepodarilo doručiť
konateľovi žalovanej spoločnosti a rovnako ani žalovanej spoločnosti s uvedením dôvodu nedoručenia
„adresát neznámy“.

11. Z potvrdenia o zaplatení sumy 830,- eur vyplýva, že žalobca dňa 15.04.2024 zaplatil daňovému
úradu pokutu za neplnenie si povinností daňovníka (žalovanej spoločnosti) podať daňové priznanie.

12. Tieto skutočnosti neboli stranami sporu rozporované, žalovaný nepoprel absenciu akejkoľvek
komunikácie medzi žalobcom a konateľom žalovanej spoločnosti A. B. týkajúcej sa podnikateľskej

činnosti žalovaného, pokus žalobcu o zvolanie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti a rovnako
ani ponuku žalobcu adresovanú konateľovi žalovanej spoločnosti A. B. na odkúpenie jeho obchodného
podielu.13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahymedzizakladateľmiobchodnýchspoločností,medzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou

spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
16. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť.
Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v
spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113

ods. 5 a 6 platia obdobne.

17. Podľa ustanovenia § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka, obchodný podiel (§ 114) vylúčeného
spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu.
O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.

18. Podľa ustanovenia § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak sa neprevedie obchodný podiel podľa
odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený,
o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu
zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

19. Základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, vzhľadom
na to, že žalovaný podstatné skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval, nakoľko sa k žalobe vôbec
nevyjadril. Súd považoval žalobný nárok žalobcu za dostatočne osvedčený obsahom žaloby a
predloženými listinnými dôkazmi.

20. Vo väčšine prípadov príčinou návrhu spoločníka na zrušenie jeho účasti v spoločnosti môže byť
zneužitie práva väčšiny v spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie v spoločnosti), zdravotné
problémy spoločníka, dlhodobá neprítomnosť spoločníka atď. Takáto príčina, na základe ktorej nemožno
od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, môže byť aj na strane

spoločnosti, a to napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti.
Návrh na súd na zrušenie účasti spoločníka podáva spoločník, ktorý žiada, aby súd zrušil jeho účasť
v spoločnosti. Návrh musí byť zdôvodnený a musia byť predložené a označené dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenie. Dôkazné bremeno skutočnosti, že účasť v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo
požadovať, tak spočíva na spoločníkovi, preto je nevyhnutné priamo v návrhu na zrušenie účasti uviesť

konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť.
Účasť spoločníka v spoločnosti zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Rozhodnutie
súdu má konštitutívne účinky a výmaz spoločníka z obchodného registra má deklaratórny charakter.
Obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, prechádza na spoločnosť, ktorá je
povinná postupovať v zmysle § 113 ods. 5, 6. Vecne príslušným súdom v prvom stupni na konanie

o zrušenie účasti súdom je okresný súd príslušný podľa sídla žalovaného, čo je v danom prípade
samotná spoločnosť. Právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení jeho účasti v spoločnosti vzniká
spoločníkovi nárok na vyrovnací po diel (§ 150, § 61).

21. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súd po posúdení žalobcom predložených

listinných dôkazov, dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie účasti žalobcu ako spoločníka
v žalovanej spoločnosti B.O.S. - 96, s.r.o., a to z nasledovných dôvodov. Súd mal v konaní, preukázané,
že žalovaná spoločnosť je dlhodobo nefunkčná, nevyvíja žiadne podnikateľské aktivity ani inú činnosť.
Žalobca s jediným konateľom žalovanej spoločnosti dlhodobo žiadnym spôsobom nekomunikuje, hocižalobca vyvinul snahu o kontakt, táto snaha nepriniesla očakávaný posun k zabezpečeniu riadneho
výkonu jeho funkcie spoločníka žalovanej spoločnosti. Listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané,
že manželstvo žalobcu a konateľa žalovanej spoločnosti bolo zrušené rozvodom manželstva, pričom

počas rozvodu prestal konateľ žalovanej spoločnosti komunikovať so žalobcom, pričom následne sa
žalobca opakovane a neúspešne pokúšal zvolať valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti za účelom
schválenia ročnej účtovnej závierky a rozdelenia zisku a úhrady strát. Žalobca sa listom zo dňa
27.05.2002 vzdal funkcie konateľa žalovanej spoločnosti ku dňu 13.06.2002. Žalobca sa takisto listom
zo dňa 29.04.2024 pokúšal o bezodplatný prevod svojho obchodného podielu na konateľa žalovanej

spoločnosti, pričom uvedený list adresovaný konateľovi žalovanej spoločnosti sa vrátil žalobcovi ako
nedoručená zásielka. Súd má za preukázané, že žalovaná spoločnosť nekoná valné zhromaždenia za
účasti žalobcu v súlade s platným Obchodným zákonníkom, žalobca tiež nemôžu previesť obchodný
podiel v spoločnosti na inú osobu, pričom konateľ žalovanej spoločnosti A. B. na ponuku žalobcu
na odkúpenie žalobcovho obchodného podielu nereagoval. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 15.04.2024
o úhrade sumy 830,- eur daňovému úradu za nepodanie daňového priznania sa možno domnievať, že

žalovaná spoločnosť dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a neplní si svoje povinnosti
vo vzťahu k daňovému úradu, obchodnému registru a takisto aj k iným orgánom štátnej správy.
Žalobca teda nemá možnosť riadne realizovať svoje práva a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jeho
postavenia ako spoločníka žalovanej spoločnosti, nemá možnosť podieľať sa na riadení spoločnosti
alebo ovplyvňovať jej činnosť, nemôže ovplyvniť hospodársky rast ani zabrániť úpadku spoločnosti.

Konateľ žalovanej spoločnosti neposkytuje žalobcovi informácie o činnosti a hospodárení žalovanej
spoločnosti a svojím konaním (v rozpore s § 129 Obchodného zákonníka) znemožňuje žalobcovi účasť
na valnom zhromaždení. Žalobcovi sú tým upierané práva spoločníka vyplývajúce z § 122 Obchodného
zákonníka. Účasť žalobcu v žalovanej spoločnosti je tak len formálna, a preto by nebolo spravodlivé
nútiť žalobcu, aby v žalovanej spoločnosti naďalej zotrvával v pozícii spoločníka. Uvedené skutočnosti

mal súd preukázané zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to aj s poukazom na procesnú
pasivitu žalovaného v predmetnom konaní, ktorý sa nevyjadril k žalobe, nezúčastnil sa nariadeného
pojednávania, žalobou uplatnený nárok ani predložené listinné dôkazy nijakým spôsobom nerozporoval.
Vzhľadom na charakter sporového konania súd uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať
ďalšie dokazovanie nad rámec procesnej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav mal súd preukázaný

z predložených a protistranou nespochybnených listinných dôkazov. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti
súd dospel k záveru, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať jeho zotrvanie ako spoločníka v
žalovanej spoločnosti, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zrušil účasť žalobcu ako spoločníka v
spoločnosti B.O.S. - 96, s.r.o. v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z týchto

dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
26. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).