Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100359
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590 225 7108 0 zo
dňa 24.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riadite3a Sociálnej pois?ovne e. 590 225 7108 0 zo doa 24.04.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej pois?ovni, ústredie – generálny riadite3 na ialšie konanie.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplati? žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom

rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 13.03.2017 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 25.02.2014, t.
j. od dovŕšenia veku 55 rokov.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2024 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobcovi podľa § 65, § 274, § 82 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. priznaný starobný dôchodok v sume 305,80 EUR mesačne od 13.03.2014.

3. V úvode odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že na základe protestu
prokurátoraboloSociálnoupoisťovňouzrušenérozhodnutiegenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovneč.
590 225 7108 0 zo dňa 23.06.2023. V zmysle právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/62/2021 zo dňa 27.02.2023 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX

XXX XXXX X zo dňa 03.05.2017 zrušené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590
225 7108 0 zo dňa 28.11.2023. Súčasne na základe protestu prokurátora bolo Sociálnou poisťovňou
zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590 225 7108 0 zo dňa 10.08.2023. S
poukazom na právny názor Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/4/2022 - 26 zo dňa 03.05.2023 bolo
rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2023 zrušené rozhodnutím
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 590 225 7108 0 zo dňa 28.11.2023. Krajský súd v Trenčíne
vo svojom rozsudku zo dňa 03.05.2023 zaviazal prvostupňový orgán v zmysle záverov kasačného

súdu zaoberať sa otázkou zvýhodneného započítania doby služby žalobcu v pozícii výkonného letca
za obdobie od 11.03.1980 do 31.12.1995, vrátane splnenia kumulatívnej podmienky a to, či k dovŕšeniu
dôchodkového veku 55 rokov bol zamestnaný najmenej 25 rokov.4. V ďalšom texte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že starobný
dôchodok bol žalobcovi priznaný podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 13.03.2014, to
znamená najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Poukázal na to, že žalobca dosiahol

dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov veku, 25. februára 2014, pretože dvojnásobkom obdobia služby
výkonného letca od 11.03.1980 do 31.12.1995 získal najmenej 20 rokov služby vo zvýhodnenej I.
kategórii funkcií. Celková doba služby tak u žalobcu predstavovala 33 rokov, 2 mesiace a 20 dní. Pretože
žalobca získal zároveň najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Celková

doba obdobia dôchodkového poistenia u žalobcu bola konštatovaná v rozsahu 39 rokov 187 dní.

5. Vo vzťahu k výpočtu sumy starobného dôchodku prvostupňový správny orgán uviedol, že túto určil
podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Za rozhodujúce kalendárne roky určil roky 1984 až 2013.

K hodnotám osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky správny orgán uviedol, že ich
prehľad je uvedený v priloženom osobnom liste. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona
č. 100/1988 Zb., v kalendárnom roku 1996 8 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného
mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia bol u žalobcu určený na 38,8863. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 10 958 dní

dôchodkového poistenia, t. j. 30,0220 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových
bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je
1,2953. V súlade s § 63 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení bola hodnota priemerného
osobného mzdového bodu žalobcu upravená na 1,2845. Vo vzťahu k aktuálnej dôchodkovej hodnote
prvostupňový správny orgán uviedol, že táto k 13. marcu 2014 predstavovala 10,2524 EUR. Suma

starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok tak
u žalobcu je 520,40 EUR mesačne.

6. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na to, že po vzniku nároku na dôchodok žalobca od
25.02.2014 do 12.03.2014 získal obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal

starobný dôchodok alebo jeho časť. Hodnota osobného mzdového bodu za toto obdobie je 0,0349.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 13. marcu 2014 je 10,2524 EUR. Suma starobného dôchodku
patriaceho žalobcovi za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok
tak bola vyčíslená na 0,35780876 EUR mesačne ako súčin osobného mzdového bodu a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového

poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok predstavovala úhrnom 520,75780876 EUR
mesačne.

7. Správny orgán poukázal na ustanovenie § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že suma
starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného

zárobku 135,00 EUR za roky 2011, 2013, 2012, 2010, 2009. Započítaná doba zamestnania je 37 rokov,
na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 94,00 % priemerného
mesačného zárobku, to znamená 126,90000000 EUR mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa
zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 179,12000000 EUR mesačne a teda
starobný dôchodok bol takto upravený tak, aby jeho suma nepresiahla 306,02 EUR mesačne. Suma

starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb. u žalobcu je 306,02 EUR mesačne.

8. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 02.08.2013 bola
žalobcovi na nárok na výsluhový príspevok podľa zákona č. 76/1959 Zb. započítaná doba výkonu
základnej vojenskej služby od 01.08.1978 do 31.07.1980, doba služby po vojenskej škole od 01.08.1980

do 31.12.1980 a doba vojaka z povolania od 01.01.1981 do 31.12.1995 v I. kategórii funkcií, vrátane
zvýhodnene započítanej doby výkonnej leteckej služby od 11.03.1980 do 31.12.1995. Podľa uvedeného
potvrdenia bol žalobcovi od 01.01.1996 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.05.1998 a od
01.07.2002považujezavýsluhovýdôchodok.Naurčeniesumydôchodkutakbolažalobcovizhodnotená
doba služobného pomeru v rozsahu 33 rokov, bez dvojnásobku obdobia služby výkonného letca je to

17 rokov. Prvostupňový správny orgán poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) a v zmysle tohto článku dohovoru následne žalobcovi krátil sumu
starobného dôchodku. Správny orgán uviedol, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. je 520,75780876 EUR mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľazákona č. 100/1988 Zb. je 306,02 EUR mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. je vyššia, suma starobného dôchodku sa v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 určila zo sumy 520,75780876 EUR mesačne. Správny orgán uviedol výpočet sumy starobného

dôchodku a konštatoval, že suma starobného dôchodku 297,00 EUR mesačne po zaokrúhlení je určená
ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane
doby služby) 520,75780876 EUR mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej dobe služby
223,80518255 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení k 13.
marcu 2014 tak u žalobcu predstavovala 297,00 EUR mesačne. Táto suma bola podľa § 82 zákona o

sociálnom poistení zvýšená na sumu 305,80 EUR mesačne.

9. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že týmto vykonáva rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/4/2022-26 zo dňa 03.05.2023.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal

použitie nesprávnej aktuálnej dôchodkovej hodnoty a teda nesprávne určenie sumy starobného
dôchodku.

11. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.04.2024 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že žiadosťou zo dňa 13.03.2017
žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 25.02.2014, t. j.

od dovŕšenia veku 55 rokov. Odvolací orgán poukázal na to, že nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú, tiež na to, že dvojnásobkom obdobia
služby výkonného letca od 11.03.1980 do 31.12.1995 žalobca získal najmenej 20 rokov služby vo
zvýhodnenej I. kategórii funkcií a tak dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. 25.02.2014.
K uvedenému dňu získal celkovo 39,5124 rokov dôchodkového poistenia. S poukazom na ustanovenie

§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol prvostupňovým správnym orgánom starobný dôchodok
žalobcovi priznaný od 13.03.2014, to znamená najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 13.03.2014 je 10,2524 EUR. Suma starobného dôchodku
patriaca žalobcovi za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok tak
predstavuje 520,40 EUR mesačne a je vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,

obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (1,2845 x 39,5124 x 10,2524 =
520,40 EUR).

13. Odvolací orgán poukázal aj na to, že po vzniku nároku na dôchodok žalobca získal od 25.02.2014 do
12.03.2014obdobiedôchodkovéhopoistenia,pričompočastohtoobdobianepoberalstarobnýdôchodok

alebo jeho časť. Hodnota osobného mzdového bodu za toto obdobie je 0,0349. Aktuálna dôchodková
hodnotaplatnák13.03.2014je10,2524EUR.Sumastarobnéhodôchodkupatriacažalobcovizaobdobie
dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je tak 0,35780876 EUR mesačne
a je určená ako súčin osobného mzdového bodu 0,0349 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,2524.
Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia získaného

po vzniku nároku na starobný dôchodok je celkovo 520,75780876 EUR mesačne.

14. Obdobne ako prvostupňový správny orgán, aj odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 274 ods.
2 zákona o sociálnom poistení, uviedol, že suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných
do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 EUR za roky 2011, 2013,

2012, 2010, 2009. Započítaná doba zamestnania je 37 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom
veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 94,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená
126,90000000 EUR mesačne.

15. Následne odvolací orgán poukázal na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a

pozostalostných dávkach č. 128 a skonštatoval, že nakoľko žalobca je poberateľom dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa
zákona o sociálnom poistení mu bola započítaná doba a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté
počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 dohovoru osumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Poukázal na to, že suma starobného
dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 520,75780876 EUR mesačne a suma

starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 306,02 EUR mesačne. Suma
starobného dôchodku sa v súlade s článkom 33 ods. 2 dohovoru určí zo sumy, ktorá je vyššia, teda
zo sumy 520,75780876 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku po takomto výpočte k 13.03.2014
po zaokrúhlení predstavuje 297,00 EUR mesačne. Táto suma sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení zvyšuje a to na celkovú sumu 305,80 EUR mesačne.

16. Námietku žalobcu, ktorou nesúhlasil s určením sumy starobného dôchodku z dôvodu použitia
nesprávnej aktuálnej dôchodkovej hodnoty pri výpočte sumy starobného dôchodku, odvolací orgán
vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že nárok na priznanie starobného dôchodku si žalobca uplatnil
žiadosťou zo dňa 13.03.2017 a dôchodok žiadal priznať od 25.02.2014. Podmienky vzniku nároku
podľa § 65 zákona o sociálnom poistení žalobca splnil k 25.02.2014. Odvolací orgán konštatoval, že

ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení umožňuje dávku priznať odo dňa, od ktorého
dávka patrí, teda, ku ktorému sú podmienky nároku splnené (v prípade žalobcu 25.02.2014) najviac však
3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku, v prípade žalobcu žiadosťou zo dňa 13.03.2017. Až v
tento deň podľa odvolacieho orgánu žalobca splnil jednak podmienky vzniku nároku na dôchodok podľa
§ 65 ods. 1 a súčasne podmienku vzniku nároku na jeho výplatu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení. Starobný dôchodok mu bol priznaný 3 roky spätne od uplatnenia nároku, t.j. od 13.03.2014.

17. Pre výpočet sumy starobného dôchodku je jedným z činiteľov aktuálna dôchodková hodnota, ktorá
vyjadruje hodnotu dôchodkového bodu v danom období, v ktorom sa dôchodok vypláca. Odvolací orgán
poukázalna§64ods.3aods.5zákonaosociálnompoisteníauviedol,žeaktuálnadôchodkováhodnota

je číselný parameter, ktorý sa používa pri výpočte dôchodkových dávok v rámci sociálneho poistenia,
pričom táto hodnota je aktualizovaná každý kalendárny rok a určuje sa na základe špecifických kritérií
a výpočtového postupu, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Podstatným aspektom aktuálnej
dôchodkovej hodnoty je, že sa mení každý rok a to na základe ekonomických faktorov a zmien v
sociálnom poistení. Preto je dôležité sledovať aktuálnu hodnotu pre konkrétny kalendárny rok, pretože

od nej závisí výška dôchodkových dávok. Pri výpočte aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa berie do úvahy
priemerná mzda za tretí štvrťrok tohto roka a priemerná mzda za tretí štvrťrok minulého roka, ich podiel
sa vynásobí tohtoročnou aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Podľa § 64 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá
platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Z uvedeného podľa odvolacieho orgánu

vyplýva, že príslušná aktuálna dôchodková hodnota, vyjadrujúca hodnotu získaného dôchodkového
fondu v rozhodujúcom období získaného dôchodkového poistenia v priebehu celého produktívneho
života poistenca, sa v nadväznosti na stav ekonomiky v roku, v ktorom sa dôchodková dávka priznáva,
určuje sa jej suma a súčasne sa aj vypláca, aplikuje vždy k vyplácanému dôchodku a žalobcovi je
starobný dôchodok vyplácaný od 13.03.2014, pretože k uvedenému dňu súčasne splnil podmienky

nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a podmienky nároku na jeho výplatu podľa § 109 ods.
2 zákona o sociálnom poistení. V spojení s § 112 ods. 1 zákon umožňuje pri splnení týchto podmienok
vyplácať žalobcovi dôchodok najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku, t. j. od 13.03.2014.

18. Odvolací orgán uviedol aj to, že k žalobcovi vyplácanému starobnému dôchodku boli v súlade so

zákonom o sociálnom poistení priznané aj valorizácie za roky 2014, 2015 a 2016, ktoré je rovnako
možné priznať len k vyplácanému dôchodku. Obidva uvedené činitele (aktuálna dôchodková hodnota a
suma valorizácie), ovplyvňujúce sumu dôchodkovej dávky, zákon časovo viaže na vyplácanú dávku a
žalobcovi je jeho starobný dôchodok vyplácaný s využitím ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení a v súlade s jeho žiadosťou od 13.03.2014. Podľa odvolacieho orgánu, ak by sa mala aplikovať

pri výpočte sumy dôchodku žalobcu aktuálna dôchodková hodnota platná k 13.03.2017, kedy si požiadal
o dôchodok, nemohlo by sa aplikovať ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a dôchodok
začať vyplácať 3 roky spätne od uplatnenia nároku naň tak, ako žiadal žalobca v jeho žiadosti z
13.03.2017.

19. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a prevzatý
právny názor z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo
dňa 16.08.2023, odvolací orgán uviedol, že ide o individuálny právny akt vo veci, ktorá nie je skutkovo
obdobná, je to ojedinelý rozsudok a právny názor v ňom vyslovený nebol doposiaľ zovšeobecnený, čiženejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdov najvyššej inštancie v skutkovo aj právne porovnateľných
veciach. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu kvalifikáciu v určení sumy predmetnej dôchodkovej
dávky a dátum priznania nároku na jej výplatu, sa nemožno s týmto právnym záverom stotožniť. Podľa

odvolacieho orgánu prvostupňový orgán postupoval pri určení sumy starobného dôchodku správne,
keď použil aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú v čase, kedy sa dôchodok začal vyplácať, to znamená
aktuálnu dôchodkovú hodnotu za rok 2014 platnú v čase splnenia zákonných podmienok nároku ako
aj nároku na výplatu.

Správna žaloba, žalobné body

20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
a navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania.

21. Ako dôvod podanej správnej žaloby žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie veci žalovanou.
Žalobca uviedol, že pojem aktuálna dôchodková hodnota vymedzuje § 64 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení. Tento zákon rozlišuje medzi okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok a časom vzniku
nároku na jeho výplatu. Podľa § 109 ods. 2 uvedeného zákona vznik nároku na výplatu dávky nastane v

okamihu, keď sú splnené všetky tri ustanovené podmienky (splnenie podmienok vzniku nároku, splnenie
podmienok výplaty a podanie žiadosti). Nárok teda nemôže vzniknúť skôr ako je podaná žiadosť.
Stanovenie výšky alebo za aké obdobie sa má dávka vyplatiť je otázkou obsahu takto vzniknutého
nároku, nie však času jeho vzniku. Okamih vzniku nároku na výplatu sa neposúva pred dňom podania
žiadostiovýplatudávky.Zaaktuálnudôchodkovúhodnotupreurčeniesumystarobnéhodôchodkupodľa

§ 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné považovať aj tú dôchodkovú hodnotu, ktorá platí
v čase, kedy poistenec požiada o výplatu starobného dôchodku. Skutočnosť, odkedy poistenec žiada
spätne vyplatiť starobný dôchodok, odráža len obsah tohto nároku, t. j. sumu, v akej sa dávka doplatí.

22. Žalobca namietal, že žalovaná sa len stručne vyjadrila k jeho odvolacej námietke ohľadom

nesprávneho určenia aktuálnej dôchodkovej hodnoty a to tak, že námietka žalobcu je vlastne právny
názor z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa
16.08.2023, že ide o ojedinelý rozsudok a tento právny názor zatiaľ nebol zovšeobecnený. Ďalej žalobca
namietal, že žalovaná sa účelovo vyhla aj konštatovaniu z uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky ohľadom neprípustnosti priamej novelizácie zákona o sociálnom poistení zo

strany žalovanej pri výklade jeho ustanovení.

23. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Ssk/210/2022 zo dňa 31.01.2024 týkajúce sa použitia aktuálnej dôchodkovej hodnoty a to najmä
na jeho bod 34., v ktorom je prevzatý a dôkladne rozobratý právny názor z rozhodnutia Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa 16.08.2023 a na bod 35. tohto
rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že Sociálna poisťovňa správne považovala aktuálnu dôchodkovú
hodnotu pre určenie sumy starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
dôchodkovú hodnotu, ktorá platila v čase, kedy žalobca ako poistenec požiadal o výplatu starobného
dôchodku žiadosťou o starobný dôchodok a že dátum podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku

žalobcu tak bol rozhodujúcim pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení.

24. Žalobca namietal, že postupom žalovanej mohol byť porušený princíp právnej istoty a tiež namietal,
že strohé vyjadrenie žalovanej a dôvod na odmietnutie právneho názoru Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa aktuálnej dôchodkovej hodnoty je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou tohto súdu (sp. zn. 3Cdo/6/2017 – R71/2018). V závere správnej žaloby žalobca
uviedol, že ak žalovaná považuje znenie zákona o sociálnom poistení v časti aktuálnej dôchodkovej
hodnoty za nejasné a neurčité (čo ale nie je skutočnosť), nemôže právnu normu vykladať a aplikovať
na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy, čo hlavne platí pri práve

sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca označil napadnuté rozhodnutie
za nezákonné.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe25. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva
a žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

26. Žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo
veci starobného dôchodku uvedeného v napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca v správnej žalobe
neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so

zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaná sa pridržiava skutkových a
právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým
rozhodnutím a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia. V závere svojho vyjadrenia žalovaná
uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. V replike žalobca namietal tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca v správnej žalobe neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané. Poukázal na to, že v
podanejsprávnejžalobeuviedolajďalšierozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky
a to sp. zn. 7Ssk/210/2022 z 31.01.2024 týkajúce sa použitia aktuálnej dôchodkovej hodnoty, kde

v bodoch 34. a 35. súd uvádza svoj právny názor v súlade s rozhodnutím Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo 16.08.2023. Žalovaná na uvedenie ďalšieho
obdobného právneho názoru najvyššieho správneho súdu vôbec nereagovala a vo svojom vyjadrení
ho ani nespomína. Napriek tvrdeniu žalovanej v jej vyjadrení o tom, že sa riadila zásadou presného a
úplného zistenia skutočného stavu veci, žalovaná vôbec nepolemizovala so závermi vyplývajúcimi zo

žalobcom uvádzaných rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a uspokojila sa len
s tvrdením, že uvedený právny názor nebol doposiaľ zovšeobecnený. Žalovaná vôbec nevyvrátila a ani
sa nepokúsila vyvrátiť uvedený právny názor kasačného súdu a ani nevysvetlila, v čom sa podľa nej
kasačný súd v uvedených rozhodnutiach mýli. V závere repliky žalobca zotrval na svojej správnej žalobe
a žiadal, aby jej správny súd vyhovel.

28. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 24.10.2024,
dupliku nepodala. V podaní zo dňa 13.11.2024 žalovaná len v odpovedi na výzvu správneho
súdu uviedla, že nedisponuje doručenkou k prvostupňovému rozhodnutiu, ktorá absentovala v
administratívnom spise a to s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení

a s odôvodnením, že v danej veci prvostupňové rozhodnutie nebolo a ani muselo byť zaslané ako
doporučená zásielka s doručenkou.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Po

preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním
v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými
bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté
rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.06.2025.

31. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

32. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vznikunároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia
rovnako.

33. Podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení
podmienoknárokunastarobnýdôchodokanepoberaltentodôchodokalebojehočasť,sumastarobného
dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových
bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a
aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých

30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto
dôchodku alebo jeho časti.

34. Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru
kalendárnehorokasaupravujeod1.januáranasledujúcehokalendárnehorokapodľavzorcauvedeného
v prílohe č. 3aa. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra

kalendárneho roka.

35. Podľa § 64 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

36. Podľa § 64 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková
hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

37. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,
úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká

odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok
na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok
na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

38. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a
podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak § 66b neustanovuje inak.

39. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom,
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

40. Podľa §191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,

v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

41. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, §
274, § 82 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný starobný dôchodok v sume 305,80 EUR

mesačne od 13.03.2014.

42. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca žiadosťou zo dňa 13.03.2017 požiadal
o priznanie starobného dôchodku a to od 25.02.2014, t. j. od dovŕšenia veku 55 rokov. V konanínebolo sporné, že žalobca splnil všetky zákonom požadované podmienky na vznik nároku na starobný
dôchodok, neboli sporné ani obdobie dôchodkového poistenia či vymeriavacie základy. Správne orgány
mali za to, že žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov, potom

ako mu správne započítali obdobia patriace do zvýhodnenej pracovnej kategórie vrátane dvojnásobku
obdobia služby výkonného letca od 11.03.1980 do 31.12.1995, čím realizovali právne záväzný názor
vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/4/2022-26 zo dňa 03.05.2023.

43. Podstatou posudzovanej veci a jedinou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania sa stala

otázka výpočtu starobného dôchodku, presnejšie otázka použitia aktuálnej dôchodkovej hodnoty ako
jedného z činiteľov ovplyvňujúcich výšku starobného dôchodku. Podľa názoru žalobcu mala byť pri
výpočte sumy starobného dôchodku použitá aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu podania
žiadosti o starobný dôchodok, t. j. k 13.03.2017. Podľa žalovanej mala byť a aj bola použitá aktuálna
dôchodková hodnota platná ku dňu 13.03.2014, odkedy bol žalobcovi priznaný a vyplácaný starobný
dôchodok.

44. Správny súd poukazuje na to, že podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma starobného
dôchodku vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
aaktuálnejdôchodkovejhodnoty.Vdanejvecinebolaspornáhodnotapriemernéhoosobnéhomzdového
bodu žalobcu, ani obdobie dôchodkového poistenia, spornou bola iba otázka použitia aktuálnej

dôchodkovej hodnoty, ktorá podľa názoru správneho súdu má byť aplikovaná v hodnote platnej ku dňu
podania žiadosti žalobcu o starobný dôchodok.

45. Správny súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa 16.08.2023, ktorom najvyšší správny súd ako súd kasačný

s poukazom na ustanovenia zákona o sociálnom poistení (najmä § 65 ods. 1, § 109 ods. 1, § 66
ods. 1 a § 64 ods. 1 až 6) konštatoval, že z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon o sociálnom
poisteníprivymedzovaníjednotlivýchčiniteľov,ktorévstupujúdovýmerystarobnéhodôchodku,rozlišuje
medzi okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok (k tomuto dňu sa zisťuje obdobie dôchodkového
poistenia) a časom vzniku nároku na jeho výplatu (k tomuto času sa určuje aktuálna dôchodková

hodnota).

46.Totorozlišovanienadväzujenaustanovenie§109zákonaosociálnompoistení,ktorétakistorozlišuje
medzi oboma týmito pojmami. Pojem „vznik nároku na dávku“ je vymedzený v odseku 1 tohto paragrafu,
avšak podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením

podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, ako aj splnením podmienok nároku
na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Toto ustanovenie ako každá
právna norma obsahuje v sebe hypotézu (skutkovú podstatu), na ktorú sa viažu určité právne následky
(dispozícia), pričom platí, že právny následok nastane, len čo sú naplnené znaky skutkovej podstaty.
Právnym následkom § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je vznik nároku na výplatu dávky a

tento nastane v okamihu, keď sú naplnené všetky tri ustanovené podmienky, t. j. splnenie podmienok
vzniku nároku (v zmysle 109 ods. 1), splnenie podmienok výplaty a podanie žiadosti. Kým nie sú splnené
súčasne všetky tri tieto podmienky, takýto nárok nevznikne.

47. Ak ustanovenie § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako jednu z podmienok vzniku nároku

na výplatu dávky ustanovuje podanie žiadosti o priznanie dávky alebo jej výplatu, nemôže takýto nárok
vzniknúť skôr, než je takáto žiadosť podaná. Nie je pritom podstatné, či podľa § 109 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení už boli splnené zákonné podmienky pre takúto dávku, pretože toto splnenie je len
podmienkou vzniku nároku na dávku, čo je len jednou z podmienok pre vznik nároku na výplatu dávky.
Nároknavýplatudávkyvznikne(zasplneniaajostatnýchpredpokladov),lenčooprávnenáosobapodala

žiadosť o priznanie alebo výplatu dávky. Otázka, v akej výške, resp. za aké obdobie, sa dávky môžu
vyplatiť, je potom otázka obsahu takto vzniknutého nároku, nie však času ich vzniku. Ak ustanovenia §
112 ods. 1 a § 114 zákona o sociálnom poistení normujú, že dávku možno priznať alebo vyplatiť najviac
3 roky spätne odo dňa uplatnenia nároku, ustanovujú tým len, na výplatu (doplatenie) akej sumy vznikol
žiadateľovi nárok. Toto ustanovenie však neznamená, že by sa okamih vzniku nároku na jej výplatu

posúval naspäť (najviac 3 roky) pred deň podania žiadosti o výplatu. Takýto výklad by totiž odporoval
jasnému zneniu § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právny následok v podobe
vzniku nároku nastáva (najskôr) okamihom podania žiadosti o výplatu tejto dávky a viedol by k faktickej
novelizácii tohto ustanovenia. Právomoc všeobecných súdov (a tým menej iných orgánov verejnej moci)vykladať zákony však nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky
novelizovať (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 796/2016).

48. Na základe vyššie uvedeného sa správny súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej o tom, že
v prípade aplikácie aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 13.03.2017, kedy si žalobca požiadal o
dôchodok, by sa nemohlo aplikovať ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a že by sa
nemohol dôchodok začať vyplácať 3 roky spätne od uplatnenia nároku naň.

49.Správnysúdnevzhliadolžiadnyracionálnydôvododchýliťsaodzáverovkasačnéhosúduuvedených
v rozsudku sp. zn. 7Ssk/143/2022, práve naopak, s týmito závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje a
poukazuje najmä na bod 10. uvedeného rozsudku kasačného súdu, v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ teda
ustanovenie § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. pri vymedzení pojmu aktuálna dôchodková hodnota
odkazuje na dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, je
nevyhnutné rešpektovať vymedzenie okamihu vzniku tohto nároku v ustanovení § 109 ods. 2 uvedeného

zákona. Za aktuálnu dôchodkovú hodnotu pre určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1
cit. zák. tak treba považovať dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase, kedy poistenec požiadal o výplatu
starobného dôchodku (ak sú splnené aj ďalšie podmienky podľa § 109 ods. 2, teda vznik nároku na
samotnú dávku a splnenie podmienok na jej výplatu). Pritom nie je podstatné, od akého okamihu spätne
žiada vyplatiť starobný dôchodok, pretože tento okamih neurčuje samotný vznik nároku na jeho výplatu,

ale len obsah tohto nároku, teda sumu, v akej sa starobný dôchodok doplatí.“

50. V posudzovanej veci mal správny súd za preukázané, že žalobca splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov, t. j. dňa 25.02.2014 a k tomuto dňu mu vznikol nárok na
túto dávku podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. O výplatu tejto dávky však žalobca požiadal

až žiadosťou zo dňa 13.03.2017, čo znamená, že až týmto okamihom uplatnil nárok na jeho výplatu.
Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a vyššie citovaného názoru kasačného súdu to má za
následok, že až v tomto čase žalobcovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku a práve tento čas
bol rozhodujúcim pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení.

51. K argumentácii žalovanej uvádzanej v napadnutom rozhodnutí, ktorej sa žalovaná pridržiavala aj vo
vyjadrení k správnej žalobe, o tom, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa 16.08.2023 je individuálny právny akt vo veci, ktorá nie je skutkovo obdobná,
správny súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom tohto rozsudku má za to, že ide o obdobnú

vec. Predmetom konania pred kasačným súdom vo veci sp. zn. 7Ssk/143/2022 bola kasačná sťažnosť
žalobcu vo veci, kedy žalobca požiadal o výplatu starobného dôchodku v januári 2021, pričom starobný
dôchodok žiadal priznať od augusta 2019 a podstatou tam prerokúvanej veci sa stala otázka výpočtu
starobného dôchodku, osobitne použiteľnej dôchodkovej hodnoty, kedy žalobca namietal, že aktuálnou
dôchodkovou hodnotou mala byť dôchodková hodnota platná v čase vzniku nároku na výplatu dávky,

teda dôchodková hodnota platná v januári 2021 a žalovaná zastávala názor, že mala byť aplikovaná
dôchodková hodnota platná v čase, od ktorého bol nárok žalobcovi priznaný, t. j. platná v roku 2019.
V uvedenej veci kasačný súd okrem vyššie konštatovaných záverov zhrnul, že aktuálnou dôchodkovou
hodnotou pri určení sumy starobného dôchodku, ktorý žalovaná priznáva na základe žiadosti žalobcu z
roku 2021, mala byť dôchodková hodnota, ktorá platila v januári roku 2021 a pokiaľ žalovaná pri určení

sumy dôchodku vyšla z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2019, nekonala tým v súlade s
ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o právnu úpravu účinnú v čase relevantnom
pre vec sp. zn. 7Ssk/143/2022 a právnu úpravu účinnú v čase relevantnom pre tu posudzovanú vec,
pôvodne označovaný § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa zmenil na § 64 ods. 5, avšak
znenie uvedenej právnej normy (ako aj ostatných relevantných zákonných ustanovení) ostalo zhodné.

Nedošlo tak k zmene znenia zákona v takom smere, že by to odôvodňovalo neaplikovateľnosť rozsudku
kasačného súdu. Správny súd preto zastáva názor, že sa skutkovo a právne jedná o obdobné veci a tak
právny názor kasačného súdu je aplikovateľný aj na tu posudzovaný prípad žalobcu.

52. K argumentácii žalovanej o tom, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa 16.08.2023 je ojedinelým rozhodnutím, správny súd poukazuje na to, že
existujú aj iné rozhodnutia kasačného súdu, v ktorých kasačný súd zotrval na svojich právnych záveroch
uvedených v rozsudku sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa 16.08.2023 týkajúcich sa použitia aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Takýmto je napríklad aj žalobcom namietaný rozsudok Najvyššieho správnehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/210/2022 zo dňa 31.01.2024, v ktorom kasačný súd citoval
závery týkajúce sa použitia aktuálnej dôchodkovej hodnoty z rozsudku sp. zn. 7Ssk/143/2022, na týchto
v plnom rozsahu zotrval a uzavrel, že dátum podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol

rozhodujúcim pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení. Správny súd ešte k tomuto dodáva, že bez ohľadu na to, koľko rozhodnutí kasačného súdu
potvrdzuje vyššie uvedený právny názor vyslovený Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 7Ssk/143/2022, správny súd má za to, že tento názor je správny a nepochybne
korešponduje s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, najmä s nepochybným znením § 64 ods.

5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota
určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Zákon
výslovne hovorí o „čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky“, nie o čase vzniku nároku na
dávku.

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci došlo k použitiu

nesprávne určenej aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci
orgánom verejnej správy, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie
zrušilavecvrátilžalovanej–generálnemuriaditeľoviakodruhostupňovémusprávnemuorgánunaďalšie
konanie.Hocirovnakouvadou,prektorúdošlokzrušeniunapadnutéhorozhodnutia,trpíajprvostupňové
rozhodnutie, podľa § 191 ods. 3 SSP správny súd môže v závislosti od okolností zrušiť rozhodnutie

orgánu verejnej správy nižšieho stupňa len na návrh žalobcu. V danom prípade žalobca nenavrhoval
zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, avšak bude
povinnosťou druhostupňového správneho orgánu vysporiadať sa so skutočnosťou, že vytknutá vada sa
vzťahuje aj k prvostupňovému rozhodnutiu.

54. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov znova rozhodnúť o žiadosti žalobcu o starobný
dôchodok a pri určovaní sumy starobného dôchodku zohľadniť vyššie uvedený právny názor správneho
súdu ohľadom použitia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred

správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonalzd)vtejistejvecisaužskôrprávoplatnerozhodloalebovtejistejvecisaužskôrzačalokonanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).