Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21Csp/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211743
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723211743.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Motyka,
advokát so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,-
eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2023 elektronickým podaním domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 4.520,83 eur, titulom primeraného finančného
zadosťučinenia a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 20.04.2015 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere, na základe
ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky. Poskytnutý úver nepravidelne splácal podľa toho
ako mu to dovoľovala jeho ťažká finančná situácia. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
18Csp/47/2019 sa domáhal žalovaný voči jeho osobe zaplatenia sumy 1.296,12 eur s príslušenstvom.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 29.10.2020 č.k. 18Csp/47/2019-126 žalobu na základe dôvodne
vznesenej námietky premlčania zamietol. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie bol na základe

odvolania žalovaného potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.01.2022 č.k.
5CoCsp/16/2021-168. Napriek vedomosti žalovaného, že pohľadávka mu súdom nebola priznaná,
zaslal jeho zamestnávateľovi Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 21.09.2021 (na základe
dohody o zrážkach zo mzdy), v ktorej ešte požadoval doplatenie údajného dlhu vo výške 4.520,83 eur.
Žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa preto na tunajšom súde voči žalovanému
domáhalpovinnostizdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.8500111251
zo dňa 20.04.2015. Okresný súd Poprad Uznesením zo dňa 20.10.201 č.k. 17Csp/70/2021-25 vydal

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie o tomto neodkladnom
opatrení bolo potvrdené aj odvolacím súdom Uznesením zo dňa 14.12.2021 č.k. 1CoCsp/22/2021-56.
Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.03.2022 č.k. 17Csp/70/2021-90 bola žalovanémuuložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500111251 zo dňa 20.04.2015.
Citovaným súdnym rozhodnutím je preukázané, že žalovaný porušil jeho právo tým, že s ním uzatvoril
Dohodu o zrážkach zo mzdy v priamom rozpore s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. K citovanému ustanoveniu je
potrebné uviesť, že jeho novšie znenie (od 10.06.2013) dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Rozsudok Okresného súdu Poprad

zo dňa 30.03.2022 č.k. 17Csp/70/2021-90 porušenie noriem spotrebiteľského práva tak vo výroku, ako
aj v odôvodnení jasne deklaruje. V danom prípade je potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že
žalovaný nerešpektoval rozhodnutie súdu (rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 29.10.2020 č.k.
18Csp/47/2019-126), a v priebehu odvolacieho konania použil na vymáhanie svojej údajnej pohľadávky
spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia preto považoval
sumu vo výške 4.520,83 eur, teda sumu, ktorú si žalovaný prostredníctvom žiadosti o vykonávanie

zrážok zo mzdy uplatnil v priamom rozpore so zákonom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.11.2023 uviedol, že popiera tvrdený nárok
čo do základu a výšky, keďže žaloba neobsahuje označenie takých skutkových okolností, ktoré by
preskúmateľným spôsobom odôvodnili základ nároku a jeho výšku. Požadovaná suma je nielen zjavne

neprimeraná, ale žalobca v podanej žalobe ani netvrdí a nepreukazuje také okolnosti, ktoré by ju
preukazovali ako primeranú a ako zadosťučinenie. Neprimeranosť vyplýva aj z toho, že zo sumy úveru
1.500,- eur žalobca uhradil len sumu 614,76 eur. Pri riadnom dodržaní zákonnej povinnosti vrátiť prijaté,
mal danú povinnosť splniť dňa 01.08.2018, kedy bola splatnosť poslednej splátky. Tvrdenie žalobcu
o vymáhaní „údajnej“ pohľadávky je preto nepravdivé a hrubo zavádzajúce. V čase predloženia Dohody

o zrážkach zo mzdy postupoval legitímne a žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie
o vymáhaní nejestvujúcej pohľadávky. Posúdenie výšky finančného zadosťučinenia nie je možné ani
na základe voľnej úvahy, pretože takýto postup neumožňuje ani Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) a ani iný právny predpis. Primerané finančné zadosťučinenie je nárokom imateriálnej, teda
nemajetkovej povahy. Logicky preto jeho výšku môžu určovať len skutočnosti, ktoré zodpovedajú takejto

povahe zadosťučinenia. Žiadne takéto skutočnosti žalobca ani neoznačil a ani netvrdil v podanej žalobe.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017. Žalobca v podanej žalobe
uvádza, že predpokladom priznania finančného zadosťučinenia nie je ani existencia ujmy a ani hrozba
ujmy. Žalovaný nepopiera, že výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom úvahy súdu. Súdna
prax ale konštantne k rozhodovaniu o finančnom zadosťučinení vyžaduje, aby sa úvaha súdu opierala

o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR
(rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/25/2019) nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa
akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať primerané či dokonca tak premrštené sumy, ktoré by vo svojich
dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 14Co/91/2012. Vzhľadom na vyššie tvrdené uviedol, že žalobca nárok na

primerané zadosťučinenie nemá a ak áno, tak len v symbolickej výške 1,- eur. Žiadal žalobu zamietnuť.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojej replike v súvislosti s namietaním žalovaného, že žaloba
neobsahuje označenie takých skutkových okolností, ktoré by preskúmateľným spôsobom odôvodnili
základ nároku a jeho výšku poukázal na rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 30.03.2022 č.k.

17Csp/70/2021-90, a to konkrétne na bod 32. odôvodnenia rozsudku v základnom konaní: „Neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú
v rozpore s ust.§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto je potrebné prisvedčiť argumentom žalobcu,
že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ žalobcu
vykonával zrážky zo mzdy napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo

žalobcovi povinnosť plnenia a žalobca tak nemá možnosť zrážky priamo zastaviť. Pričom veriteľ a
teda žalovaný sám diktuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom
ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a jej
príslušenstva, a žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky
zo mzdy zastaviť. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax v obchodných právnych veciach, ktorá

prijala závery, že žalovaný pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho
prostriedku, ktorá bola súčasťou úverovej(formulárovej) zmluvy bez toho, aby túto zmluvnú podmienku
so žalobcom individuálne dojednal, jej obsah, ak žalobca nemohol ovplyvniť, ani túto dohodu vylúčiť,
pričom na jej základe zamestnávateľ žalobcu už pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy napriek tomu,že takáto dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je rozporná
s právom EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, so zákonom alebo dobrými mravmi a preto je neplatná.
Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých podmienkach

v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v
práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén) (rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 313/2016).“ Taktiež poukázal na bod 33. odôvodnenia: „Neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok. V zmluve
o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyčíslená RPMN, keď vo výpočte RPMN nebol zahrnutý
poplatok za dohodu o poskytovaní služieb, ktorá bola súdmi opakovane vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.“ a bod 34. odôvodnenia: „Navyše v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 18Csp
47/2019 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bola zamietnutá žaloba PROFI CREDIT Slovakia

s.r.o. proti A. B. titulom nároku z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bolo by v rozpore
s dobrými mravmi, aby sa realizovali zrážky zo mzdy žalobcu, keď samotný nárok titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nebol súdom priznaný.“ Ďalej uviedol, že od 10.06.2013 právo na primerané
finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2017 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo

osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tomto smere poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2019 č.k. 7Co/24/2019-86. Pre naplnenie hypotézy
právnej normy § 3 ods. 5 cit. zákona je podmienkou jedine právoplatné rozhodnutie súdu, v ktorom musí
byť porušenie noriem spotrebiteľského práva jasne deklarované (vo výroku resp. v odôvodnení). Vo

vzťahu k výške uplatneného nároku uviedol, že v súčasnosti neexistuje exaktne stanovené kritérium ani
vzorec pre stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Z týchto dôvodov výška závisí
vždy od úvahy súdu. Keďže sa žalobca musel svojich práv domáhať vo viacerých samostatných súdnych
sporoch a napriek sústavnému odporu žalovaného, preukázal opakované a viacnásobné porušenie
noriem spotrebiteľského práva, ako Dohoda o zrážkach zo mzdy – neprijateľná zmluvná podmienka,

Dohoda o poskytnutí služieb – neprijateľná zmluvná podmienka, neuvádzanie náležitostí podľa § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nesprávna RPMN, uplatnenie premlčanej pohľadávky na súde.
V tomto konkrétnom prípade je však potrebné osobitne poukázať na spôsob vymáhania pohľadávky zo
strany žalovaného. V tomto konkrétnom prípade žalovaný jasne demonštroval svoju úverovú politiku,
pričompožadovanietakejtopohľadávkysvedčíojehoúžernýchpraktikách,ktorésaneštítiaaniignorácie

súdneho rozhodnutia o zamietnutí pohľadávky z tohto úverového vzťahu.

5. Žalovaný vo svojej písomnej duplike uviedol, že je nesporné a nepopreté, že k dnešnému dňu žalobca
neuhradil žalovanému z úveru ani sumu predstavujúcu 50 % úverovej istiny. Pri riadnom dodržaní
zákonnej povinnosti vrátiť prijaté – mal danú povinnosť splniť dňa 01.08.2018. V čase predloženia

Dohody o zrážkach zo mzdy postupoval legitímne a žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje
tvrdenie o vymáhaní nejestvujúcej pohľadávky. Vyjadrenie žalobcu o ignorácii súdneho rozhodnutia
(ktoré nebolo v danom čase právoplatné) za stavu, kedy je nesporná existencia minimálne neuhradenej
istinyúveru,súnielennedôvodné,alemimorámcavecnosti.Rovnakojenesporné,žežalobouuplatnený
nárok je nárokom nemajetkovej povahy. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca nielen

v podanej žalobe, ale ani v replike neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik nároku na
zadosťučinenie v sume 4.520,83 eur.

6. Na pojednávaní dňa 04.03.2024 súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, ktorého
ospravedlnil právny zástupcaa v neprítomnostižalovanéhoa jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili

svoju neúčasť na pojednávaní a žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na špecifikum právnej veci, keďže nejde o typickú
žalobu vzhľadom na okolnosti prípadu. Vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia
poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného ide o drzosť, keď si na súde najprv uplatní cca.

1.300,- eur, ktoré súd zamietne, čiže povie právny názor, že žalovaný nemá nárok z úverovej zmluvy.
Následne podá dopredu bezúspešne odvolanie a počas odvolacieho konania si prostriedkom inštitútu
zrážok zo mzdy pýta sumu cez 4.500,- eur. Teda skoro 4-násobok toho, čo mu súdom nebolo priznané.
Ide o ignoráciu tak právneho poriadku ako aj súdneho rozhodnutia a tieto okolnosti navrhoval, aby súdexemplárne zohľadnil vo výške primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré ponechal na voľnú úvahu
súdu.

8. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi: Rozsudok OS PP č.k. 18Csp/47/2019-126
zo dňa 29.10.2020, Rozsudok KS PO č.k. 5CoCsp/16/2021-168 zo dňa 20.01.2022, Uznesenie OS
PP č.k. 17Csp/70/2021-25 zo dňa 20.10.2021, Uznesenie KS PO č.k. 1CoCsp/22/2021-56 zo dňa
14.12.2021, Rozsudok OSPP č.k. 17Csp/70/2021-90 zo dňa 30.03.2022, Oznámenie adresované
zamestnávateľovi žalobcovi – Zrážky zo mzdy zo dňa 21.09.2021, súd zistil skutkový stav vo veci:

9. Dňa 29.10.2020 bola tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 18Csp/47/2019, ktorého
predmetom bolo zaplatenie sumy 1.296,12 eur titulom nároku z uzatvorenej Zmluvy o úvere, žaloba
zamietnutá. Tunajší súd v základnom konaní prijal právne posúdenie a mal za to, že žaloba žalovaného
bola podaná nedôvodne, keďže bol poskytnutý úver a nárok z daného úveru bol premlčaný v zmysle
§ 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). V konaní nebolo sporné, že dlžná splátka, pre ktorú

nastalo zosplatnenie, bola splátka č. 11 splatná 01.04.2016 a nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná
premlčacia doba a žaloba bola podaná na Okresný súd Poprad dňa 03.05.2019, preto nárok bol
premlčaný dňa 02.04.2019. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného potvrdené
odvolacím súdom dňa 20.01.2022.

10. Na tunajšom súde bol podaný návrh žalobcom v konaní sp. zn. 17Csp/70/2021, ktorým žiadal
nariadiť neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody o zrážkach. Dňa 20.10.2021 tunajší súd vydal
uznesenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej
v Zmluve o úvere č. 8500111251 z 20.04.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu odo dňa doručenia
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Dňa 14.12.2021 odvolací súd potvrdil Uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/70/2021-25 zo
dňa 20.10.2021.

11. V konaní 17Csp/70/2021 tunajší súd vydal Rozsudok vo veci o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu
zrážok zo mzdy tak, že „žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej

v zmluvy o úvere č. 8500111251 zo dňa 20.04.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon
zrážok zo mzdy žalobcu.“

12. Dňa 21.09.2021 žalovaný zaslal Poľnohospodárskemu družstvu podielnikov v Spišskej Teplici,
mzdovej učtárni žiadosť o zrážku zo mzdy: „Vážený zamestnávateľ, vo veci zrážok zo mzdy Vášho

zamestnanca a súčasne klienta spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., A. B., bytom C. XXXX/X
E. F. oznamujeme nasledovné. Vzhľadom na to, že si klient neplní riadne a načas záväzok voči našej
spoločnosti,obraciamesanaVásspožiadavkouovykonávaniezrážokzomzdy.Vsúčasnejdobeostáva
do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 2.525,88 eur. Vzhľadom na to, že klient bol v omeškaní
v splátkach, bola mu na základe zmluvných podmienok vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná

suma navýšila o ďalšie poplatky. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné dozrážať celkovú sumu, ktorá
je k dnešnému dňu vo výške 4.520,83 eur. Po dozrážaní celkovej sumy obdržíte oznámenie, že istina
pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie zrážok je možné ukončiť.“

13. Na zistený skutkový stav súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta cit. zákona, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa § 4 cit. zákona, každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na
právach spotrebiteľov.17. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) cit. zákona, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech

predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

18. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

19. Predmetom konania vo veci samej bol nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy z titulu
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný podal žalobu, na základe ktorej požadoval nárok
vo výške 1.296,12 eur s príslušenstvom. Žalovaný však bol v konaní neúspešný. Súd mal za to,
že pri neúspešnom uplatnení nároku žalovaného v základnom konaní o zaplatení nároku z titulu

Zmluvy o úvere, že ako neúspešná procesná strana z dôvodu premlčania nároku, žalobca preukázal
právnu opodstatnenosť v časti svojho uplatneného nároku. Čo sa týka uvedenej výšky finančného
zadosťučinenia, táto musí byť primeraná, a to v závislosti od ujmy, ktorá mohla byť žalobcovi spôsobená
porušením právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd prihliadol na skutkové a právne dôvody,
ktoré viedli súd v základnom konaní k vydaniu rozhodnutia vo veci o zamietnutí žaloby z dôvodu

premlčania, ktoré je právoplatné. Zároveň je potrebné poukázať, že žalobca musel vynaložiť ďalšie
úsilie na svoju obranu napriek úspechu v konaní 18Csp/47/2019, podaním návrhu o nariadení
neodkladného opatrenia o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z úverovej
zmluvy č. 8500111251 v konaní 17Csp/70/2021 a nakoniec aj žalobu vo veci samej o uložení
povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z úverovej zmluvy

č. 8500111251 uzatvorenej dňa 20.4.2015. Súd poukázal, že primerané finančné zadosťučinenie má
mať aj odradzujúci a sankčný účinok (Rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019)
a tomu má zodpovedať jeho výška. Podľa názoru súdu zákonnej požiadavke primeranosti zodpovedá
zohľadnenie charakteru porušenia práva dodávateľom, správania sa dodávateľa aj spotrebiteľa pred
a po podaní žaloby, následkov porušenia práva na spotrebiteľa a hroziacej ujmy. Podľa názoru súdu

výška primeraného finančného zadosťučinenia v krajnom prípade môže dosiahnuť až výšku majetkovej
ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Žalobca preto žiadal, aby súd priznal celkovú sumu, o ktorú sa chcel
žalovaný obohatiť napriek zamietavému rozsudku v prvostupňovom konaní z dôvodu premlčania.

20. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci súd považoval finančné zadosťučinenie vo
výške sumy 1.500,- eur. Pri posudzovaní primeranosti súd zohľadnil predovšetkým výšku, ktorú sa
snažil získať žalovaný z nezaplateného premlčaného úveru a následne konanie žalovaného získať
majetkový prospech na úkor spotrebiteľa napriek zamietavému rozhodnutiu a nevyčkanie na konečný

právoplatný verdikt odvolacieho súdu. Takto priznané finančné zadosťučinenie je zároveň vyrovnaním
ujmy žalobcu a satisfakcia za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, rovnako tak
sankciou, postihujúcou žalovaného, ktorý protiprávne konal. Keďže sa žalobca musel svojich práv
domáhať vo viacerých samostatných súdnych sporoch a napriek sústavnému odporu žalovaného,
preukázal opakované a viacnásobné porušenie noriem spotrebiteľského práva, ako Dohoda o zrážkach

zo mzdy – neprijateľná zmluvná podmienka, Dohoda o poskytnutí služieb – neprijateľná zmluvná
podmienka, neuvádzanie náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nesprávna
RPMN, uplatnenie premlčanej pohľadávky na súde, výška priznaného zadosťučinenie zodpovedá
konaniu žalovaného.

21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.22. Žalobca bol v konaní plne úspešný (výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto plný úspech je daný
úspechom v základe nároku) a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.