Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, March 8, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204177
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8118204177.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX C., 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 3./ E.
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 4./ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, XXX XX H., 5./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., všetci právne zastúpení
URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červeňova 15, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 151 866, za účasti intervenienta I. na
strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova

4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, za účasti intervenienta II.
na strane žalovaného: Generali Česká pojišťovna, a.s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110
00 Praha 1, IČ: 45272956, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. B 1464,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Generali poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:
54 228 573, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s. r. o. so sídlom Žriedlová 3,

040 01 Košice, IČO: 51 717 395, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000

eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 4. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 5. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 1. až 5. rade z a m i e t a.

VII. Žalobcovia v 1. až 5. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2018 sa žalobkyňa 1/ domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 550 000 eur, žalobca 2/ zaplatenia sumy 350 000 eur, žalobca 3/ zaplatenia sumy

350 000 eur, žalobkyňa 4/ zaplatenia sumy 150 000 eur a žalobca 5/ zaplatenia sumy 150 000 eur
ako aj náhrady trov konania.

2. V žalobe tvrdili, že sú priami pozostalí po nebohom F. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX pri páde
policajného vrtuľníka značky Bell 429 vo vojenskom priestore letiska v Prešove, ktorého vlastníkom
a súčasne i prevádzkovateľom bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, teda žalovaný. Žalobcovia

si svoje nároky titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy uplatnili ako jeden komplexný nárok,
ktorý primárne odvodzujú od európskej (únijnej) právnej úpravy v oblasti leteckej dopravy a súčasne
primárne od medzinárodnej právnej úpravy v oblasti leteckej dopravy a sekundárne z ustanovenia
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na analogické uplatnenie ust. § 427 v spojení
s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Primárnu rovinu uplatnených právnych nárokov žalobcov

voči žalovanému odvodzujú od príslušných nariadení EÚ na úseku civilného letectva, ktoré majú
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky - článok 3 bod 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2027/97
z 09. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd, príslušných medzinárodných
zmlúv v oblasti leteckej prepravy, vrátane dodatkových protokolov k týmto medzinárodným zmluvám,
ktoré ratifikovala Slovenská republika a ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky

a ktoré majú právnu prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky - článok 17 bod 1 Varšavského
dohovoru. Žalobcovia tvrdili, že nebohý F. B. nebol pilotom vrtuľníka či členom pilotného tímu vrtuľníka,
ale mal postavenie cestujúceho. Zodpovednosť za porušenie ochrany osobnosti človeka a s ňou spojená
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je založená na objektívnom princípe bez možnosti liberácie.
Zodpovednosťžalovanéhoakoprevádzkovateľavrtuľníkajedanáajnapriektomu,ževrtuľníkbolriadený

pilotom - príslušníkom Policajného zboru, ktorý však konal z poverenia žalovaného ako prevádzkovateľa
dopravného prostriedku (vrtuľníka) a v dôsledku tragickej udalosti tak došlo k zásahu do osobnostných
práv žalobcov.

3. Žalobcovia ako dôkazy označili: uplatnenie nároku klientov na náhradu škody, na náhradu majetkovej

ujmy a na náhradu nemajetkovej ujmy, na náhradu ušlého výživného a nároku na náhradu iných
právnych nárokov klientov zo dňa 06.11.2017, opakovaná urgencia klientov zo dňa 15.12.2017, odpoveď
žalovaného zo dňa 19.01.2018, poistná zmluva č. 2401718954, osvedčenie o zápise lietadla do registra
lietadiel, rozhodnutie Dopravného úradu zo dňa 10.08.2015, novinové články.

4. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 30.07.2018 poukázali na to, že v zmysle Rozhodnutia Rady
EÚ 2001/539/ES z 05.04.2001 bolo rozhodnuté, že Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel
pre medzinárodnú leteckú dopravu (Montrealský dohovor) je týmto v mene Európskeho spoločenstva
schválený. S poukazom na uvedené sa Montrealský dohovor stal súčasťou práva EÚ a preto súčasne
Súdny dvor EÚ má právomoc poskytovať výklad ustanovení Montrealského dohovoru. Uviedli,

že Montrealský dohovor a s ním súvisiaca otázka zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave
cestujúcich sa vzťahuje aj na bezplatnú prepravu vykonanú štátom (štátnym lietadlom), resp. právne
ustanovenými verejnými orgánmi, v rámci jedného zmluvného štátu, za predpokladu, že sa jedná
o prepravu cestujúcich (batožiny alebo nákladu) a bezodplatne ju vykonáva letecký dopravný
podnik. Montrealský dohovor ani Nariadenie č. 2027/97 neobsahuje presnú definíciu pojmu „cestujúci“.

S poukazom na výklad pojmu „cestujúci“, ktorý definoval Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci
C-6/14 Wucher Helicopter BmbH, euro – Aviation Versicherungs AG proti Fridolinovi Santerovi, je
zrejmé, že „cestujúcim“ v zmysle článku 17 Montrealského dohovoru sa rozumie osoba na palube
vrtuľníka leteckého dopravcu Spoločenstva, ktorá bola prepravovaná na základe zmluvy uzatvorenej
medzi zamestnávateľom tejto osoby a týmto leteckým dopravcom. V danom prípade sa preprava

medzi leteckým dopravcom (Letecký útvar Ministerstva vnútra SR, ktorý je súčasťou žalovaného)
a zamestnávateľom prepravovanej osoby neb. F. B. (Hasičský a záchranný zbor) uskutočňovala
na podklade príslušných ustanovení uznesenia vlády č. 411/2006 Z.z. z 10. mája 2006 a nariadenia
Ministerstva vnútra SR č. 50/2012 zo dňa 14. marca 2012, ktoré nahradili prepravnú zmluvu.5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nebohý
nebol v čase nehody v pozícii cestujúceho, pretože mal postavenie člena modulu hasenia. Zúčastnil
sa školenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na nový typ vrtuľníka Bell - 429, ktoré

bolo zamerané na evakuáciu a záchranu osôb z ťažko dostupného terénu pomocou palubného
žeriavu vrtuľníka. Nebohý nenastúpil ani nevystúpil z vrtuľníka, nebol na palube vrtuľníka, ale bol
zavesený na zariadení (žeriavové lano) vrtuľníka. Žalovaný zdôraznil, že všetky medzinárodné
predpisy, nariadenia, na ktoré poukazujú žalobcovia upravujú medzinárodnú prepravu cestujúcich,
avšak nebohý príslušník v čase nehody jednoznačne nebol „cestujúci“. Súčasne žalovaný poukázal

na to, že pozostalým po zomrelom boli na základe ich žiadostí priznané dávky výsluhového
zabezpečeniapodľazákonač. 328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovatovdovský
výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok, úmrtné a pohrebné.

6. Žalobcovia podaním zo dňa 19.11.2018 špecifikovali uplatnený nárok a uviedli, že hoci v niektorých
častiach svojich vyjadrení konštatovali, že sa jedná o uplatnenie nároku na náhradu škody a náhradu

nemajetkovej ujmy, vyslovene týmto špecifikujú, že sa jedná len a výlučne o nárok žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú
dopravu uzavretý v Montreale 28. mája 1999, podpísaný Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999
na základe článku 300 ods. 2 ES a schválený v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 05. apríla
2001 ako aj v zmysle nariadenia (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu

pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave v znení nariadenia EP a Rady č. 889/2002
z 13. mája 2002 ako aj v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21.
apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel (ako primárny
právny nárok) ako aj ustanovenia § 11 v spojení s § 13 ods. 2 v spojení s § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ako sekundárny právny nárok). Žalobcovia

súčasne navrhli pripustiť zmenu petitu žaloby v časti medzitýmneho rozsudku.

7. O predmetnom návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa
24.05.2019 za účasti všetkých strán sporu.

8. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že nebohý príslušník nebol v čase nehody v pozícii
„cestujúceho“, pretože mal v súlade s internými predpismi postavenie „člena modulu hasenia“.
Z uvedeného dôvodu dohovor ani nariadenia EÚ na úseku civilného letectva nie je možné aplikovať
na danú právnu vec.

9. Podaním zo dňa 07.01.2019 oznámil intervenient I. vstup do konania na strane žalovaného. Uviedol,
že v čase škodovej udalosti mal žalovaný s intervenientom I. ako spolupoisťovateľom uzavretú poistnú
zmluvuprepoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoulietadielvmedzinárodnomstykuč.
2401718954, uplatňovaný nárok žalobcov v čase podania žaloby bol odvodzovaný od škodovej udalosti
a intervenient I. bol zo strany žalovaného vyzvaný na vstup do konania s tým, že žalovaný uviedol,

že pokiaľ bude v konaní neúspešný, tento nárok si bude uplatňovať od intervenienta I. Preto ma
preukázateľný právny záujem na výsledku konania.

10. Intervenient I. navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že podstata pojmu preprava
spočívavdopravenícestujúcichanákladuzboduodletudoboduurčenia.Pojem„preprava“trebavnímať

vrámcikontextumedzinárodnéhocivilnéholetectva,pretorozšíreniepôsobnostipravidielzodpovednosti
leteckého dopravcu na štátom vykonávanú prepravu je potrebné vnímať so zreteľom na obsah pojmu
preprava s významom v rámci štandardného (nie štátneho) civilného letectva. Intervenient I. mal za to,
že v rámci systému medzinárodnej a európskej úpravy civilného letectva je hrubý definičný rozdiel
medzivykonávanímprepravycestujúcichštátnymvrtuľníkomaprevádzkouštátnehovrtuľníkazaúčelom

plnenia úloh Hasičského a záchranného zboru. Dôležitým prvkom definície prepravy ust. čl. 1 ods. 1
Montrealského dohovoru je dohoda účastníkov, pritom však nejde o akúkoľvek dohodu, ale o dohodu,
ktorej význam spočíva v zabezpečení prepravy, teda výlučnej podstaty prepravy cestujúceho či nákladu
z bodu odletu do bodu určenia, čo tiež nemožno neuvážene zamieňať s inou dohodou o prevádzke,
ktorej podstatou nie je preprava, či dokonca zamieňať si dohodu o preprave s vykonávacím predpisom,

v zmysle ktorého zameranie policajného vrtuľníka je vymedzené aj na plnenie úloh Hasičského
a záchranného zboru. Predmetný policajný vrtuľník dňa 10.05.2017 nevykonával prepravu v zmysle
Montrealského dohovoru, nakoľko podstatou prevádzky, resp. jej účelom nebola preprava p. I. a p. B.
z bodu odletu do bodu určenia. Podstatou prevádzky policajného vrtuľníka bola simulácia skutkovéhostavu, v ktorom je potrebná evakuácia osoby z náročného terénu formou tzv. žeriavovania s nástupom
cvičiacich na palubu.

11. Podaním doručeným súdu 26.02.2019 oznámil intervenient II. vstup do konania na strane
žalovaného. Uviedol, že žalovaný mal v čase vzniku škodovej udalosti v ich spoločnosti uzatvorenú
poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadiel v medzinárodnom
styku.Žalovanýuviedol,ževprípadeneúspechusibudevočiintervenientoviuplatňovaťnárokyžalobcov
na základe poistnej zmluvy č. 2401718954 a preto intervenient má právny záujem na výsledku sporu.

12. Intervenient II. vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to,
že nebohý spadal pod režim sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Mal za to, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnené
žalobcami v tomto konaní nie je možné kumulovať s nárokmi vyplývajúcimi zo systému sociálneho
zabezpečenia, ktoré predstavujú voči uplatneným nárokom osobitnú úpravu, ktorá má prednosť

pred všeobecnou úpravou náhrady nemajetkovej ujmy. Zároveň z dôvodu právnej istoty uviedol,
že na škodovú udalosť sa nevzťahuje Montrealský dohovor vôbec, keďže jeho aplikácia na vnútroštátnu
prepravu je možná len v medziach Nariadenia. Poukázal na to, že žalovaný je síce držiteľom osvedčenia
leteckého prevádzkovateľa, nie však držiteľom licencie na vykonávanie leteckej dopravy. Žalovaný nie
je leteckým dopravcom spoločenstva v zmysle Nariadenia. Preprava osôb vrtuľníkom v rámci letu,

pri ktorom došlo k tragickej nehode, nebola ani za odplatu a ani v prenájme. Zodpovednosť žalovaného
v súvislosti s predmetnou nehodou teda nespadá pod režim Nariadenia a ani Montrealského dohovoru.

13. Na návrh žalobcov súd uznesením č. k. 32C/18/2018 - 983 zo dňa 29.03.2022 konanie podľa
§ 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie

predložil prejudicálne otázky vzhľadom na spornosť výkladov pojmov cestujúci a prepravy v Nariadení
o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel a v Montrealskom
dohovore, keďže považuje za potrebné poznať odpoveď Súdneho dvora.
Dňa 16.11.2023 Súdny dvor vydal rozsudok vo veci C – 283/22, podľa ktorého:
1. Článok 17 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu,

uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999
a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, v spojení s článkom 1
a článkom 2 ods. 1 tohto Dohovoru
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nemôže zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri

svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru, uskutočneného
vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu, zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka
prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku pripútaná pomocou
žeriavneho lana, keďže takúto situáciu nemožno kvalifikovať ako „medzinárodnú prepravu“ v zmysle
článku 1 uvedeného dohovoru ani ako „prepravu vykonávanú štátom“ v zmysle jeho článku 2 ods. 1.

2. Ustanovenia článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie
leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nemôžu zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po osobe, ktorá pri

svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru uskutočneného
vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu zomrela v dôsledku pádu vrtuľníka
prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku predstavujúcemu
„štátne lietadlo“ pripútaná pomocou žeriavneho lana.
14. Podľa článku 1 ods. 1 Montrealského dohovoru sa tento dohovor vzťahuje na každú

medzinárodnú prepravu cestujúcich, batožiny alebo nákladu vykonávanú lietadlom vrátane prípadov,
keď je táto preprava bezplatná a vykonávaná leteckým dopravným podnikom. Tento článok vo
svojom odseku 2 definuje pojem „medzinárodná preprava“ ako „každú prepravu, pri ktorej, podľa
dohody zúčastnených strán, leží miesto odletu a miesto určenia, bez ohľadu na to, či dôjde alebo
nedôjde k prerušeniu alebo prekladaniu, buď na území dvoch zmluvných štátov alebo na území

jedného zmluvného štátu, ak je dohodnutá zastávka na území iného štátu, aj keď tento štát nie je
zmluvným štátom“ a spresňuje, že „preprava medzi dvoma bodmi na území jedného zmluvného štátu
bez dohodnutej zastávky na území iného štátu sa nepovažuje za medzinárodnú prepravu na účely
tohto dohovoru“. Článok 2 ods. 1 uvedeného dohovoru stanovuje, že tento dohovor sa vzťahuje naprepravu vykonávanú štátom alebo právne ustanovenými verejnými orgánmi za predpokladu, že spĺňa
podmienky stanovené v uvedenom článku 1./bod 25 rozsudku/

15. Z článku 1 ods. 1 a 2 a článku 2 ods. 1 Montrealského dohovoru tak vyplýva, že pojmy
„medzinárodná preprava“ a „preprava vykonávaná štátom“, od ktorých závisí uplatňovanie tohto
dohovoru, predpokladajú presun cestujúcich, batožiny alebo nákladu lietadlom, ktoré sa uskutočňuje
podľa ustanovení zmluvných strán z „miesta odletu“ na iné „miesto určenia“ odlišné od tohto „miesta
odletu“. /bod26 rozsudku/

16. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že účelom operácie uskutočnenej
vrtuľníkom dotknutým vo veci samej nebol presun osôb, batožiny alebo tovaru na miesto určenia, ktoré
je odlišné od miesta odletu, ale vykonanie špecializovaného výcviku členov hasičského a záchranného
zboru formou cvičenia žeriavovania realizovaného vo vojenskom priestore toho istého letiska. /bod 27
rozsudku/

17. Z tohto hľadiska sa spor vo veci samej odlišuje od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. februára
2015, Wucher Helicopter a Euro-Aviation Versicherung (C-6/14, EU:C:2015:122, body 40 a 41), keďže
v tejto poslednej uvedenej veci bola cieľom dotknutého letu preprava zamestnancov spoločnosti na
palubevrtuľníkazmiestaodletutohtovrtuľníkanamiesta,kdebolipovinnívykonávaťkaždodennúprácu,

aby sa následne vrátili na toto miesto odletu. /bod 28 rozsudku/

18. Za týchto podmienok a s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, nespadá
operácia, o akú ide vo veci samej, do pôsobnosti Montrealského dohovoru ako „medzinárodná preprava“
alebo „preprava vykonávaná štátom“ v zmysle článku 1 ods. 1 a 2 a článku 2 ods. 1 tohto dohovoru. /

bod 29 rozsudku/

19. Takáto operácia nepatrí ani do pôsobnosti nariadenia č. 2027/97. Aj keď článok 1 druhá veta
tohto nariadenia rozširuje uplatňovanie príslušných ustanovení Montrealského dohovoru na „prepravu
v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu“, uplatnenie týchto ustanovení si vyžaduje existenciu

takejto prepravy. Ako však vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku a s výhradou overení, ktoré prináleží
vykonať vnútroštátnemu súdu, v prejednávanej veci nejde ani o „prepravu v leteckej doprave v rámci
jedného členského štátu“. /bod 30 rozsudku/

20. Nezávisle od otázky, či by sa osoba, ktorá sa zúčastnila na špecializovanom výcviku, o aký ide vo

veci samej, a ktorá bola v okamihu pádu tohto vrtuľníka spojená s daným vrtuľníkom žeriavnym lanom,
mala považovať za „cestujúceho“ v zmysle článku 17 ods. 1 Montrealského dohovoru, toto ustanovenie
nemôže zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po tejto osobe, keďže
takýto výcvik, počas ktorého došlo k nehode zapríčiňujúcej smrť uvedenej osoby, nemožno kvalifikovať
ako „medzinárodnú prepravu“ v zmysle článku 1 ods. 1 a 2 tohto dohovoru, ako „prepravu vykonávanú

štátom“ v zmysle článku 2 ods. 1 uvedeného dohovoru ani ako „prepravu v leteckej doprave v rámci
jedného členského štátu“ v zmysle článku 1 druhej vety nariadenia č. 2027/97 (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 9. septembra 2015, Prüller-Frey, C-240/14, EU:C:2015:567, bod 35). /bod 31 rozsudku/

21. V prejednávanej veci treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu

preskúmať, či taký nárok na náhradu škody, akým je nárok, ktorého sa dovolávajú žalobcovia vo veci
samej, sa môže zakladať na nariadení č. 785/2004, ktorého cieľom je podľa jeho článku 1 ods. 1
„ustanoviť minimálne poistné požiadavky pre leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel vo
vzťahu k cestujúcim, batožine, nákladu a tretím osobám“. /bod 35 rozsudku/

22. Pojem „letecký dopravca“ je definovaný v článku 3 písm. a) nariadenia č. 785/2004 ako „podnik
leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou“. Článok 3 písm. c) tohto nariadenia definuje pojem
„prevádzkovateľ lietadla“ ako „osobu alebo subjekt, ktorý nie je leteckým dopravcom a ktorý má stále
dispozičné právo na používanie alebo prevádzkovanie lietadla“, a spresňuje, že „predpokladá sa, že
prevádzkovateľom je fyzická alebo právnická osoba, v ktorej mene je lietadlo registrované, pokiaľ táto

osoba nemôže preukázať, že prevádzkovateľom je iná osoba“. /bod 36 rozsudku/

23. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 785/2004 sa toto nariadenie vzťahuje „na všetkých leteckých
dopravcov a všetkých prevádzkovateľov lietadiel, ktorí lietajú v rámci územia, z územia, na územie alebocez územie členského štátu, na ktoré sa vzťahuje Zmluva“. Podľa článku 4 ods. 1 a 3 tohto nariadenia
títo leteckí dopravcovia a títo prevádzkovatelia lietadiel musia byť poistení „vzhľadom na zodpovednosť
osobitne pre letectvo vo vzťahu k cestujúcim, batožine, nákladu a tretím stranám“. Táto zodpovednosť

podlieha medzinárodným dohovorom, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty a/alebo Únia, právu
Únie alebo vnútroštátnemu právu členských štátov. /bod 37 rozsudku/

24. Článok 2 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 785/2004 však vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia
„štátne lietadlá“ uvedené v článku 3 písm. b) Chicagského dohovoru. Článok 3 písm. a) tohto dohovoru

stanovuje, že tento dohovor „sa bude vzťahovať len na civilné lietadlá a nebude sa vzťahovať na štátne
lietadlá“ [neoficiálny preklad]. Tento článok 3 písm. b) spresňuje, že „lietadlá používané vo vojenských,
colných a policajných službách budú považované za štátne lietadlá“ [neoficiálny preklad]. /bod 38
rozsudku/

25. V prejednávanej veci zo znenia prvej otázky vyplýva, že vrtuľník, pri ktorého páde zomrel NK, je

„štátnym vrtuľníkom používaným v policajných službách“ a že tento vrtuľník bol na základe dvoch aktov
slovenského práva pridelený na špecializovaný výcvik príslušníkov hasičského a záchranného zboru. /
bod 39 rozsudku/

26. Z toho vyplýva, že prevádzkovateľ takéhoto lietadla nepodlieha požiadavkám v oblasti poistenia

stanoveným nariadením č. 785/2004, pokiaľ ide o cestujúcich, batožinu, náklad a tretie osoby v súlade
s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia. Za týchto podmienok nie je potrebné vykladať pojmy „cestujúci“
a „členovia letovej posádky a palubného personálu, ktorí [sú] v službe“ v zmysle článku 3 písm. g)
uvedeného nariadenia. /bod 40 rozsudku/

27. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom všetkých žalobcov, výsluchom znalca doc. Ing.
Dušana Neštráka, CSc. a oboznámením listín a to žalobou, uplatnením nároku klientov na náhradu
škody na náhradu nemajetkovej ujmy z 6.11.2017, opakovanou urgenciou klientov na dodanie dokladov
z 15.12.2017, odpoveďou Ministerstva vnútra SR z 19.1.2018, poistnou zmluvou č. 2401718954
z 9.12.2016, osvedčením o zápise lietadla do registra lietadiel, rozhodnutím o zápise lietadla typu

Bell 429 z 10.8.2015, vyjadrením žalobcov z 30.7.2018, osvedčením leteckého prevádzkovateľa č.
SK026 z 28.10.2016, vyjadrením žalovaného z 18.10.2018, záverečnou správou o bezpečnostnom
vyšetrovaní leteckej nehody, posudkom o zdravotnej spôsobilosti F. B. z 14.3.2017, menovacím
dekrétom F. B. z 17.1.2017, záverom psychologického vyšetrenia z 22.6.2016, zbierkou pokynov č.
36 ročník 2012, znaleckým posudkom vo veci leteckej nehody z 10.5.2017, vyjadrením žalobcov

z 19.11.2018, oznámením o vstupe intervenienta z 7.1.2019, oznámením o spore adresované
KOOPERTATIVA z 17.10.2018, vyjadrením žalovaného z 14.1.2019, vyjadrením žalobcov z 25.2.2019,
vstupom intervenienta č. II, vyjadrením žalobcov z 8.3.2019, vyjadrením intervenienta č. II. z 17.5.2019,
vyjadrením žalobcov z 19.7.2019, vyjadrením intervenienta č. II. z 24.7.2019, uznesením vlády č.
242 z 17.5.2017, vyjadrením žalobcov z 30.7.2019, vyjadrením žalovaného z 26.8.2019, vyjadrením

žalobcov z 10.9.2019, vyjadrením intervenienta č. II. z 11.10.2019, vyjadrením žalobcov z 16.10.2019,
vyjadrením žalovaného z 19.12.2019, vyjadrením intervenienta č. II. z 23.1.2020, rozhodnutím MV
SR z 19.9.2017 o priznaní sirotského výsluhového dôchodku F. B., rozhodnutím MV SR z 19.9.2017
o priznaní vdovského výsluhového dôchodku žalobkyni v 1. rade, rozhodnutím MV SR z 19.9.2017
o priznaní úmrtného F. B., rozhodnutím MV SR z 19.9.2017 o úhrade nákladov na pohreb, rozhodnutím

MV SR z 19.9.2017 o priznaní sirotského výsluhového dôchodku D. B., rozhodnutím MV SR
z 19.9.2017 o priznaní úmrtného D. B., rozhodnutím MV SR o priznaní úmrtného žalobkyni v 1. rade,
vyjadrením žalobcov z 14.4.2020, vyjadrením žalovaného z 28.9.2020, návrhom na dokazovanie zo
strany žalobcov z 26.1.2021, návrhom na podanie obžaloby na J. F. E. z 20.11.2020, uznesením
o vznesení obvinenia z 6.8.2019, obžalobou na obv. F. E. z 23.2.2021, vyjadrením žalobcov z 17.6.2021,

vyjadrením intervenienta č. I. z 14.7.2021, vyjadrením žalovaného z 21.9.2021, odpoveďou na
žiadosť z Leteckého útvaru MV SR z 23.9.2021 spolu s prílohami, správou z praktickej skúšky,
osvedčením leteckého prevádzkovateľa, rozhodnutím Dopravného úradu z 25.11.2014, potvrdením
o poistení z 25.6.2015, zvláštnym osvedčením letovej spôsobilosti, osvedčením o zápise lietadla
do registra lietadiel, rozhodnutím o zápise lietadla, prílohami k odpovedi Leteckého útvaru MV

(na č.l. 853-906), návrhom na dokazovanie zo strany žalobcov z 19.10.2021, správou z praktickej
skúšky pre skúšanie pilota (na č.l. 916 -918), návrhom žalobcov z 3.11.2021, zápisnicou o hlavnom
pojednávaní v trestnej veci sp. zn. 41Tv/1/2021 z 13.10.2021, zápisnicou o hlavnom pojednávaní
v trestnej veci sp. zn. 41Tv/1/2021 z 15.10.2021, vyjadrením žalovaného z 23.12.2021, uznesenímo predložení prejudiciálnych otázok z 29.3.2022 spolu s opravným uznesením z 1.6.2022, doručením
návrhu na začatie prejudiciálneho konania súdu, písomnými pripomienkami k prejudiciálnemu konaniu,
rozsudkom Súdneho dvora z 16.11.2023 vo veci C-283/22, doplňujúcim vyjadrením žalobcov

z 12.12.2023, vyjadrením žalovaného z 12.1.2024, vyjadrením žalobcov z 16.1.2024, vyjadrením
žalobcov z 18.1.2024, vyjadrením žalovaného 31.1.2024, návrhom na doplnenie dokazovania zo strany
žalobcov z 2.2.2024, vyjadrením intervenienta č. II. z 13.2.2024, rozsudkom Okresného súdu Prešov
vo veci sp. zn. 41Tv/1/2021, vyjadrením žalobcov z 6.3.2024, zápisnicou Krajského súdu v Prešove
o verejnom zasadnutí z 17.01.2024 o zamietnutí odvolania obž. J. E. a inými.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

29. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove F. K. L. I. vydal dňa
24.04.2017 rozkaz o vykonaní výcviku leteckých záchranárov č. 12/2017, ktorým určil, že v súlade
s plánom odbornej prípravy skupín leteckej hasičskej záchrany OR HaZZ Prešov na rok 2017 bude dňa

10.05.2017 vykonaný výcvik s príslušníkmi Leteckého útvaru MV SR. Zároveň bude vykonané praktické
aj teoretické preškolenie príslušníkov na vrtuľník Bell - 429.

30. Dňa 10.05.2017 na letisku LZPW (letisko Prešov) v rámci preškolenia a výcviku príslušníkov
Hasičského a záchranného zboru na nový typ vrtuľníka Bell - 429 posádka vrtuľníka v zložení pilot

a operátor v súčinnosti s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru Prešov plnili
v súlade s letovou príručkou č. 57202 úlohu Evakuácie a záchrana osôb pomocou palubného žeriava
v ťažko dostupnom teréne (ďalej len cvičenie/výcvik/nácvik/úloha). Cvičenie bolo plnené v blízkosti
riadiacej veže. V dopoludňajších hodinách začalo cvičenie o 8:30 hod. Pri prvom vzlete vrtuľníka sa
nacvičovalo nastupovanie do vrtuľníka vo vise a žeriavovanie cvičiacich vo dvojiciach. Cvičiaci sa

postupne striedali a pilot vykonával lety po okruhu v priestore letiska. Dopoludňajšie cvičenie skončilo
o 9:45 hod. a o 10:08 hod. vrtuľník odletel na letisko Košice doplniť palivo. Druhá časť cvičenia, ktorá sa
začala o 11:45 hod., pokračovala opäť žeriavovaním, ale s nástupom cvičiacich záchranárov na palubu
vrtuľníka,ktorétrvalo30minút.Poslednáčasťcvičeniabolazameranánažeriavovaniedvojicezáchranár
a zachraňovaný na nosidlách. Prvá dvojica určená na túto časť cvičenia bola v zložení záchranár

a zachraňovaný na nosidlách. Zachraňovaný bol uložený a upnutý do nosidiel a pripravený v priestore
kompenzačného kruhu letiska, ktorý bol východiskovým bodom predchádzajúcich cvičení. Vrtuľník však
priletel do priestoru cca 100 metrov od tohto miesta, lebo vedľa v tom čase už prebiehala na letisku
výcviková prevádzka vojenských vrtuľníkov. Pilot vrtuľníka po dohovore s operátorom žeriavu vyzval
rádiom cvičiacich, aby sa presunuli smerom k vrtuľníku. Preto sa dvojica cvičiacich presunula na miesto,

kde vyčkával vrtuľník vo vise 5 metrov nad terénom. Na tomto mieste opäť upevnili zachraňovaného
do nosidiel. Následne vrtuľník nastúpal vo vise do výšky 30 metrov. Operátor vrtuľníka spustil žeriavové
lano a záchranár pripol k lanu seba aj nosidlá. Operátor ich začal navíjať a po navinutí na úroveň
podvozkovej lyžiny vrtuľníka dostal pilot informáciu od operátora, že môže zahájiť odlet na okruh.
Pri pomalom doprednom lete vrtuľníka kurzom 180°, keď boli cvičiaci na úrovni podvozkovej lyžiny, začal

pilot točiť pravotočivú zákrutu vo výške 33 metrov, počas ktorej miernym náklonom vrtuľníka vpravo 5°
pri rýchlosti 50 km/h mal operátor cvičiacich žeriavom zdvihnúť cez hranu podvozkovej lyžiny vyššie
až tak, aby boli nad ňou. V tom okamihu bola zadná časť kovových nosidiel už nad lyžinou, ale predná
časť nosidiel bola ešte pod lyžinou. Následne sa vrtuľník dostal na už o oveľa väčší uhol náklonu
vpravo, pričom sa už nachádzal v klesaní v smere pravej zákruty. Počas tohto manévru sa vrtuľník

dostal do špirálovitého pádu a v priebehu 9 sekúnd prišlo k stretu vrtuľníka s trávnatou plochou letiska.
Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Záverečnej správy o bezpečnostnom vyšetrovaní leteckej nehody
vrtuľníka typu Bell - 429 poznávacej značky OM – BYM vypracovanej dňa 02.07.2018.

31. Z predmetnej záverečnej správy vyplývajú tiež údaje o leteckom personáli. Pilot bol držiteľom

platného preukazu spôsobilosti pilota obchodných letúnov CPL (H), ktorý vydal Dopravný úrad dňa
08.02.2016. Mal osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti 1. triedy s vyznačenou platnosťou do 30.06.2017
a osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti 2. triedy s vyznačenou platnosťou do 30.12.2018. Mal kvalifikáciu
na Bell - 429 s vyznačenou platnosťou do 31.05.2017 a na Mi – 8 s vyznačenou platnosťou
do 23.06.2017. Letové skúsenosti pilota - celkový nálet hodín: 3088:31 hod., posledných 90 dní: 75:40

hod., posledných 30 dní na type Bell - 429: 21:35 hod., celkový nálet na type Bell - 429: 142:08 hod.
Typový výcvik na typ Bell - 429 absolvoval 19. - 26.05.2016 v AIR – TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o.
Poprad: 9:05 hod. a výcvik žeriav a podves absolvoval 30. - 31.05.2016 v AIR – TRANSPORT EUROPE,
spol. s r.o. Poprad: 3:00 hod.32. Podľa záverov Záverečnej správy počas predmetného letu v súčinnosti s Hasičským a záchranným
zborom neboli dodržané štandardné letové procedúry pri rôznych variáciách žeriavovania. Neboli

dodržané nasledujúce podmienky bezpečnosti letu v daných podmienkach cvičenia pre bezpečné
lietanie vrtuľníka pri konkrétnej hmotnostnej konfigurácii: • let s bremenom na podvese palubného
žeriavu bol vykonaný vo fáze pravotočivej zákruty v nedostatočnej výške nad úrovňou letiska, • vrtuľník
bol uvedený do pravotočivej zákruty v dobe, keď osoby na podvese neboli nad lyžinou vrtuľníka,
• náklon vrtuľníka v zákrute s bremenom na podvese palubného žeriavu pri hmotnostnej asymetrie

vrtuľníka prekročil uhol únosný uhol náklonu, nad 10° až 15°, • pilot nepoužil počas dopredného letu
do rýchlosti 110 km/h režim „104% NR“. Ako príčiny leteckej nehody boli identifikované: pád vrtuľníka
do nezvyklej polohy za letu v malej výške z podvesu. Hlavnou a bezprostrednou príčinou nehody
bola neadekvátna manipulácia pilota s PKR (páka kolektívneho riadenia) vrtuľníka v kritickej fáze
letu. Medzi spolupôsobiace príčiny nehody patrili: • veľký uhol náklonu vrtuľníka s podvesom na lane
palubného žeriavu. (Uhol náklonu vrtuľníka, najmä v pravej zákrute s podvesom na lane palubného

žeriavu pri danej hmotnostnej konfigurácii vrtuľníka (cestovný variant) by nemal prekročiť 5°, v krajnom
prípade 10°. Potom by riziko pádu vrtuľníka do nezvyklej polohy za letu bolo minimálne.) • neprimerane
mala výška letu (Pilot pri riešení nezvyklej polohy vrtuľníka bol v kritickej časovej tiesni a v daných
podmienkach situáciu nezvládol.) • pôsobenie zadného nárazového vetra • poloha ťažiska vrtuľníka
bola mierne za hranicou ťažiskovej obálky • čiastočne obmedzenie letového priestoru a nedostatočná

koordinácia s prevádzkou vojenských vrtuľníkov posádkou vrtuľníka v čase udalosti • použitý nevhodný
typ záchranárskych nosidiel • neaktivovaný režim „104% NR“ (Ak by pilot využil zapnutie režimu „104%
NR“ neboli by v kritickej fáze letu problémy s poklesom otáčok NR).

33. V znaleckom posudku vypracovanom Odbornou vyšetrovacou komisiou vymenovanou opatrením

ministra vnútra Slovenskej republiky č. 58/2017, čiastka 34 zo dňa 30. mája 2017 (ďalej len „znalecký
posudok“) je opísaný priebeh letového cvičenia policajného vrtuľníka, počas ktorého došlo ku havárii
takto: V príprave na let sa pilot zameral na nácvik „Evakuácie a záchrany osôb v ťažko dostupnom
teréne pomocou palubného žeriavu“. Cvičenia sa zúčastnilo 14 príslušníkov Hasičského a záchranného
zboru. Obsahom cvičenia bolo preškolenie a výcvik príslušníkov Hasičského a záchranného zboru

na novom type vrtuľníka Bell - 429 zameraný na evakuáciu a záchranu osôb z ťažko dostupného
terénu pomocou palubného žeriavu vrtuľníka. Pred začatím daného cvičenia bola vykonaná pozemná
príprava, na ktorej sa účastníci cvičenia oboznámili s jeho obsahom. Cvičenie bolo rozdelené na 4
etapy. V dopoludňajších hodinách začalo cvičenie o 08:30 hod. prvým vzletom vrtuľníka a nacvičovaním
nastupovania do vrtuľníka vo vise a žeriavovaním cvičiacich vo dvojiciach. Cvičiaci sa postupne striedali

a pilot vykonával lety po okruhu v priestore letiska. Dopoludňajšie cvičenie skončilo o 09:45 hod.
a o 10:08 hod. vrtuľník odletel na letisko Košice doplniť palivo (500 litrov). Druhá časť cvičenia začala
o 11:45 hod., pokračovala opäť žeriavovaním, ale s nástupom cvičiacich záchranárov na palubu
vrtuľníka, ktoré trvalo cca 30 minút. Posledná štvrtá časť cvičenia bola zameraná na žeriavovanie
dvojice záchranár a zachraňovaný na nosidlách. Prvá dvojica určená na túto časť výcviku bola v zložení

p. B. v úlohe záchranára a p. I. v úlohe zachraňovaného na nosidlách. Pán I. bol uložený a upnutý
do nosidiel a pripravený v priestore kompenzačného kruhu letiska, ktorý bol východiskovým bodom
predchádzajúcich cvičení. Vrtuľník však priletel do priestoru cca 100 m od tohto miesta, lebo vedľa v tom
čase už prebiehala na letisku výcviková prevádzka vojenských vrtuľníkov. Pilot vrtuľníka po dohovore
s operátorom žeriavu vyzval rádiom cvičiacich, aby sa presunuli k vrtuľníku. Kolegovia preto poodopínali

p. I. z nosidiel, zobrali nosidlá a presunuli sa na miesto, kde vyčkával vrtuľník vo vise. Na tomto mieste
opäť upevnili p. I. do nosidiel, operátor vrtuľníka spustil žeriavové lano a p. B. v úlohe záchranára pripol
k lanu seba aj nosítka. Operátor ich začal navíjať a po navinutí na úroveň podvozkovej lyže vrtuľníka
dostal pilot informáciu od operátora, že môže zahájiť odlet na okruh. Pri pomalom doprednom lete
vrtuľníka kurzom 180°, keď boli cvičiaci na úrovni podvozkovej lyže, začal pilot točiť pravotočivú zátačku,

počas ktorej jemným náklonom vrtuľníka vpravo mal operátor cvičiacich žeriavom zdvihnúť cez hranu
podvozkovej lyže vyššie až tak, aby boli nad ňou. Avšak v tom okamihu bola zadná časť nosidiel už
nad lyžinou a predná časť bola ešte pod lyžinou. Následne v rozmedzí dvoch sekúnd sa vrtuľník naklonil
opäť vpravo, ale už o oveľa väčší uhol náklonu. Pri veľkom uhle náklonu vpravo bol už vrtuľník vo
fáze pádu. V tejto kritickej fáze letu už bol uhol nastavenia listov nosného rotora na hodnote blízkej

maximu. Počas tohto manévru bolo počuť zvuk charakteristický pre obtekanie listov nosného rotora
v ostrej zatáčke s veľkým uhlom kolektívneho nastavenia listov, po ktorom v nasledujúcich sekundách
skončil let vrtuľníka nárazom do zeme.34. V zmysle znaleckého posudku príčin vzniku situácie, ktorých následkom bola havária je viac: •
nedostatočná výška a rýchlosť pri zahájení zatáčky, • vykonaná pravá zatáčka s vytláčaním pravého
pedálu nožného riadenia na malej výške a rýchlosti spoločne s neustálym pridávaním výkonu pákou

kolektívneho riadenia, čo spôsobilo neprimerane veľký uhol náklonu vzhľadom k ťažisku vrtuľníka
pri plnení danej úlohy, • absencia opravy chýb vzniknutých nesprávnym postupom a ich následné
prehlbovanie. Na vzniku a existencii nebezpečných okolností mala vplyv činnosť kapitána vrtuľníka.
Kapitán vrtuľníka K. F. E. nesprávnou technikou pilotáže pri plnení danej úlohy si zaviedol chybu,
ktorú už následne nestihol napraviť. Pilot plnil danú úlohu v súlade s platnými predpismi a v zmysle

platnej prevádzkovej dokumentácie, následne však z nezistených príčin nedodržal stanovené parametre
pre vykonanie danej úlohy. Možnosť na zabránenie nebezpečnej situácie spojenej s následnou haváriou
vrtuľníka by bola, ak by bol včas rozpoznal a zahájil opravu chyby, ktorej sa dopustil. K tomu však
nedošlo. Na havarovanom vrtuľníku nebola zistená žiadna technická porucha ani v predletovej príprave
ani počas letu.

35. Znalec doc. Ing. Dušan Neštrák, CSc. na pojednávaní dňa 14.01.2022 uviedol, že predmetná letecká
nehoda ako väčšina leteckých nehôd nemá jednu príčinu. Tých príčin ako je aj uvedené v znaleckom
posudku, bolo sedem. Žiadna z týchto príčin sama osebe nemala tak relevantný význam, aby bola
príčinou leteckej nehody. Možno to potvrdiť tým, že v dopoludňajších hodinách prebehlo cvičenie
za rovnakých podmienok s rovnakými príčinami, tými mini príčinami a žiadna z nich sa neprejavila.

Chýbala tam len jedna z tých siedmich príčin a to boli kovové nosidlá. Tie sa v popoludňajších hodinách
prejavili z tých siedmich príčin ako relevantná príčina. Znalec ďalej uviedol, že vrtuľník Bell - 429
je výkony, moderný, hospodárny vrtuľník a Ministerstvo vnútra poskytlo tento vrtuľník ako špičkovú
techniku. Hasičský zbor použil najmodernejšie nosidlá, čiže obidve strany vlastne zabezpečili toto
cvičenie najlepšie, čo bolo možné v danom období poskytnúť. Lenže vrtuľník Bell - 429 pre takéto

operácie má vo svojom valutnom vybavení systém, ktorý je možno zapnúť a tým sa zvýši hladina
otáčok nosného rotora a tým aj nosná sila o 4%. Tie 4 % predstavujú zhruba 200 kg zvýšenia
nosnej sily vrtuľníka. V letovom manuáli pre používanie žeriavu (a predmetom cvičenia bolo s využitím
žeriavu cvičiť), sa nariaďuje, aby bol tento spínač 4 % zapnutý. On zapnutý nebol. Ale nemožno to
považovať, že to je relevantná príčina alebo zdroj katastrofy. Druhou príčinou bolo ťažisko vrtuľníka.

Tým, že pilot vrtuľníka sedí na pravej strane, operátor, ktorý zabezpečuje cvičenie, stojí na pravej
strane, žeriav s lanom a záťažou cvičiacich hasičov je na pravej strane. To znamená, že asymetria
ťažiska musí byť kompenzovaná riadením. Kompenzovaná bola, pretože celé dopoludnie za týchto
podmienok bez akýchkoľvek náznakov nejakých nepríjemnosti prebiehalo cvičenie. Ďalšou príčinou
je vietor. V teréne vonku a s výškou je intenzita vetra úplne iná a z praxe je známe, že na voľnom

priestranstve je vietor väčší a v danom prípade nešlo ani tak o rýchlosť vetra ako o jeho nárazový
charakter. Ďalšou príčinou bola výška, ktorá bola v posledných fázach letu 33 m. To je veľmi málo.
Z letovej praxe záchranných operácií vo svete alebo i v Tatrách u nás, vysokohorské záchranné operácie
prebiehajú tak, že žeriav má dĺžku lana 80 metrov a odporúča sa 200 feet, to je 60 metrov. Toto je
bezpečná výška, z ktorej keď dôjde k nejakej náhodnej poruche stabilného režimu letu, pilot má dostatok

času, aby mohol reagovať. Ďalšia príčina jej náklon. Pri týchto záchranných operáciách, pokiaľ má
na žeriave alebo na palube nejakú osobu, alebo ak sú na palube osoby, neodporúča sa v zákrute náklon
väčší ako 5°, v krajnom prípade 10°. To súvisí s polomerom zatáčky. Čím bude menší náklon, tým
bude polomer zatáčky, a teda dráha k návratu do východzieho bodu, kde sa strieda ten hasiaci tím,
dlhšia. V danom prípade pilot zvolil relatívne veľký náklon a tento veľký náklon bol väčší ako 30°. To

je taká krajná hranica, nikde to nie je takto definované. Ak sa vrtuľník nakloní viac ako 30°, tak nosná
ťahová sila rotora pôsobí vždy kolmo na rovinu rotovania listov rotora. Čiže nakláňa sa a tým vertikálna
zložka ťahovej sily, kosinova zložka, klesá. Ale tiažová sila zostáva vertikálne a nemenná. To znamená,
že ak sa táto nosná zložka sily, ktorá drží tú tiažovú silu, začne znižovať, vrtuľník začne klesať. Pilot
v snahe, aby vrtuľník neklesal, pákou kolektívneho riadenia zväčšuje uhol nastavenia listov, aby ten ťah

kompenzoval. Toto sa vlastne odohrávalo. Pilot, kedy operátor zdvihol na kovových nosidlách hasičov
až po kovové lyžiny, tak všetko prebiehalo v poriadku. Ale vo chvíli, keď sa dostali kovové nosidlá
ku kovovým lyžinám vrtuľníka, tak sa vlastne zasekli. Pilot v snahe dostať tú operáciu do záveru, čiže
zachraňovaných do kabíny, zväčšil náklon tak, aby to kovové nosidlo sa dostalo mimo lyžiny a dostalo
sa do kabíny. Lenže pri prvom relatívne malom náklone sa to nepodarilo. Tak on v priebehu asi dvoch

sekúnd podľa svedkov, zväčšil náklon, aby dostal kovové nosidlá do kabíny. Lenže náklon dosiahol 40°
a pri nich kosinova vertikálna zložka nosnej sily rotora už nestačila držať tiažovú silu. Vrtuľník sklopil
nos dole a začal klesať. Pilot sa snažil zachovať výšku. To znamená, že zväčšoval uhol nastavenia
listov nosného rotora, aby ťahovú silu zvýšil. Ale tým, že zväčšoval uhol nastavenia listov, tie listy,keď sa točia pod väčším uhlom náklonu, majú väčší aerodynamický odpor. Potrebujú väčší výkon.
Okrem toho je v motore regulačný systém, ktorý zabezpečuje konštantné otáčky a tým aj správnu ťahovú
silu. Čiže, keď zväčšuje uhol nastavenia, tak regulátor dodáva do motora viac paliva a na turbíne sa

prejavuje zvýšený výkon, ktorý drží konštantné otáčky. Ale, keď v tom náklone ťaháte príliš na veľký
uhol nastavenia a dochádza ku krútiacemu momentu, ktorý je pre danú pohonnú jednotku definovaný
ako 100 % možného a napriek tomu sa zvyšuje uhol nastavenia ďalej, tak regulačný systém v snahe
ochrániť motor pred zničením zablokuje ďalšie zvyšovanie dodávky paliva, pretože by zhorela turbína.
Aby bol pilot informovaný, celý proces prebieha tak, že keď on zvyšuje uhol nastavenia listov v snahe

zachovať ťah nosného rotora a prekročí 100 % krútiaceho momentu dovoleného pre celý systém, tak sa
v kabíne ozve gong. Ten gong upozorní akusticky pilota, že pozor. Pilot v tomto okamihu by mal jemne
povoliť páku kolektívneho riadenia, aby odľahčil rotor a nechal sa motor i rotor rozbehnúť a zachoval
otáčky. A tým aj ťahovú silu. Lenže vrtuľník bol sklonený a klesal. Pilot v pude sebazáchovy v snahe
zachrániť situáciu ďalej zvyšoval pákou kolektívneho nastavenia listy rotora. Motor zablokoval ďalšie
zvyšovanie dodávky paliva, uhol nastavenia sa zvyšoval a otáčky klesali. Lebo ten zvýšený odpor

výslovne je kompenzovaný zvýšeným výkonom motorov v snahe zachrániť motory pred zrútením. Ak
otáčky, ktoré majú byť 99 - 100%, tak sú indikované na palubnej doske, klesnú pod 99, zaznie siréna.
Siréna silným akustickým tónom upozorňuje pilota, že je zle. To je druhá možnosť, kedy povolením páky
kolektívneho riadenia treba mierne zmenšiť uhol nastavenia i za cenu, že vrtuľník klesne, ale rotor sa
točí správne a je umožnené potom dráhu letu upraviť tak, že sa ten let pretlačí do predného pohybu

a vrtuľník môže letieť, relatívne teda bezpečne, nebude pokračovať v páde. Ak pilot toto nespraví
a zväčšuje uhol nastavenia listov, tak po siréne otáčky začnú ďalej klesať. Klesajú a s druhou mocninou
poklesujúcich otáčok sa znižuje ťahová sila. Čiže rýchlosť pádu vrtuľníka sa zvyšuje. Tento proces nastal
zhruba v piatej, sekunde pred nárazom na zem. Čiže pilot mal zhruba optimisticky 5, ale reálne zhruba
4 sekundy na to, aby konal. Vrtuľník bol v páde, v nezvyklej letovej polohe a v páde. Pilot v pude

sebazáchovy jediné čo spravil, úplne až na doraz dal páku, otáčky klesli na 69 %, to už rotor takmer
nedáva žiadnu ťahovú silu a v tom okamihu vrtuľník narazil do zeme. Znalec ešte dodal, že k tým
príčinám treba ešte povedať, že pri organizovaní letovej akcie na letisku Prešov, tak nebolo dohodnuté,
aby bezpečne bol vyčlenený priestor letiska pre túto výcvikovú operáciu. Poobede tam lietali vrtuľníky
Mi-17 a z komunikácie medzi pilotom a operátorom bolo možné vyrozumieť, že pilot bol zneistený tým

že okrem neho v blízkosti lietal iný vrtuľník. Čiže oni zmenili miesto výmeny cvičiacich kvôli tomu, aby boli
dostatočne ďaleko od prevádzky vojenských vrtuľníkov. Znalec toto považoval za dosť významnú chybu.
Hlavná príčina toho, že vrtuľník padol, bolo to, že pilot v tej piatej sekunde pred nárazom do zeme,
namiesto povolenia kolektívu, ho prudko ťahal pudom sebazáchovy až na doraz a tým otáčky znížil
tak, že vrtuľník sa dostal do pádu. Znalec tiež zdôraznil, že významnou príčinou bolo to, že hoci sa

použilanajlepšiatechnika(špičkovývrtuľníkvosvojejkategóriiamodernénosidlá),tietobolinezlučiteľné
vo vzájomnej zhode. Ak by sa boli použili nosidlá, ktoré používa letecká záchranná služba na celom
svete, vákuový matrac, kde sa uloží zachraňovaný, vysaje sa vzduch a tým sa spevní celé to teleso,
zapne sa lano a vytiahne. Keby aj narazil vákuový vak o lyžiny, to sa odrazí a ide ďalej. Ale tá kovová
lyžina sa zasekla. Toto dopredu zrejme nikto nevedel predpokladať, že keď dajú to najlepšie čo majú

na cvičenie, že práve v tom strete týchto dvoch dobrých vecí, dôjde k takémuto problému. To cvičenie
sa totiž odohrávalo prvýkrát s vrtuľníkom Bell - 429 a s týmito nosidlami a nikto nemal s tým žiadne
skúsenosti, ani cvičiaci hasiči, ani piloti.

36. Podľa 37. pokynu prezidenta Hasičského záchranného zboru z 13. septembra 2012 o zriadení

a využívaní modulov pri likvidácii následkov mimoriadnych udalostí „Modul“ je mobilný operačný tím,
ktorý je sebestačný a samostatný pri plnení úloh zboru vo vopred vymedzenej oblasti a predstavuje
kombináciu ľudských a materiálno - technických prostriedkov zboru. Modul možno charakterizovať
na základe úloh, ktoré je schopný plniť. Skupina modulu hasenia zabezpečuje najmä (okrem iných)
vykonávanie špeciálnych činností pri záchranných prácach a hasiacich prácach pomocou leteckej

techniky.

37. Dňa 10.08.2015 vydal Dopravný úrad Slovenskej republiky osvedčenie o zápise lietadla Bell - 429,
výrobné číslo 57202, registrová značka OM - BYM do registra lietadiel Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky v nadväznosti na rozhodnutie č.p. 14533/2015/RL – 002 zo dňa 10.08.2015.

38. Z poistnej zmluvy č. 2401718954 vyplýva, že dňa 09.12.2016 uzatvorili hlavný spolupoisťovateľ
Generali Poisťovňa, a.s., spolupoisťovateľ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group
a poistník/poistený Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poistnú zmluvu na poistenie zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou lietadiel v medzinárodnom styku. Poistenie podľa tejto zmluvy sa
dojednáva v rozsahu podľa Všeobecných poistných podmienok pre poistenie lietadiel v medzinárodnom
styku VPP PL14 VPP-PL14-01/2014v4 pre prípad právnymi predpismi a platnými medzinárodnými

dohodami stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú: a) tretej osobe nachádzajúcej
sa mimo lietadla, resp. vrtuľníka a b) pasažierom nachádzajúcim sa na sedadlách lietadla resp.
vrtuľníka prevádzkou nasledovného lietadla, resp. vrtuľníka: 1. typ lietadla/vrtuľníka: TU-154M, výrobné
číslo 89A803, rok výroby 1989, Registračné číslo Imatrikulačný znak OM-BYO, poistná suma v SDR:
355 000 000, 2. typ lietadla/vrtuľníka: JAK – 40, výrobné číslo 9940560, rok výroby 1979, Registračné

číslo Imatrikulačný znak OM-BYL, poistná suma v SDR: 95 000 000, 3. typ lietadla/vrtuľníka: Mi - 171,
výrobné číslo 59489617770, rok výroby 2002, Registračné číslo Imatrikulačný znak OM-BYU, poistná
suma v SDR: 86 000 000, 4. typ lietadla/vrtuľníka: Bell – 429, výrobné číslo 57202, rok výroby: 2015,
registračné číslo imatrikulačný znak: OM-BYM, poistná suma v SDR: 7.000.000, 5. typ lietadla/vrtuľníka:
Bell–429,výrobnéčíslo57198,rokvýroby:2015,registračnéčísloimatrikulačnýznak:OM-BYD,poistná
suma v SDR: 7.000.000. V zmysle článku III. poistnej zmluvy, limity poistného krytia z jednej škodovej

udalosti sú pre lietadlá TU – 154M, JAK – 40 a vrtuľníky Mi – 171 a Bell 429 požadované ako minimálne
poistné krytie v zmysle ustanovení Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 785/2004 z 21.
apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel v znení
Nariadenia komisie (EU) č. 285/2010. V zmysle článku X. ročné poistné za poistenie (všetkých 5 lietadiel
a vrtuľníkov) predstavuje 400 551 eur.

39. Z posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti príslušníka Hasičského
a záchranného zboru zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že nebohý bol služobne zaradený ako technik
špecialista s tým, že bol spôsobilý na výkon vodiča so zvláštnym výstražným znamením, práce vo
výškach 1,5 m a viac nad povrchom zeme pomocou špeciálnej horolezeckej a speleologickej techniky,

podves vrtuľníka a iných. Nebohý bol menovacím dekrétom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium hasičského a záchranného zboru zo dňa 17.01.2017 menovaný za inštruktora pre lezeckú
činnosť v Hasičskom a záchrannom zbore. Zo záveru psychologického vyšetrenia zo dňa 22.06.2016
vyplýva, že nebohý bol spôsobilý vykonávať lezeckú a leteckú záchrannú činnosť.

40. Listom zo dňa 06.11.2017 si žalobcovia uplatnili u žalovaného nárok na náhradu škody, nárok
na náhradu majetkovej ujmy a na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj náhradu nárokov na ušlom
výživnom a iné právne nároky spojené s tragickou udalosťou zo dňa 10.05.2017 a súčasne žiadali
žalovaného o poskytnutie kópie poistnej zmluvy, kópie všeobecných poistných podmienok, kópie
osobitných poistných podmienok, kópie poistného certifikátu, kópie poistky, a kópie akýchkoľvek iných

dokumentov či iných listín spojených či súvisiacich s poistením vrtuľníka, kópie kúpnej zmluvy, kópie
všeobecných obchodných podmienok a kópie akýchkoľvek iných dokumentov či listín spojených
či súvisiacich s kúpou vrtuľníka.

41. Opakovanou urgenciou zo dňa 15.12.2017 žalobcovia opätovne žiadali žalovaného o poskytnutie

vyššie uvedených dokumentov.

42. Listom zo dňa 19.01.2018 žalovaný oznámil žalobcom, že vyšetrovanie nehody policajného vrtuľníka
stále prebieha t. j. odborná vyšetrovacia komisia Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky nevydala záverečnú správu z vyšetrovania, preto žiadosť žiadateľov považuje za podanú

predčasne.

43. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 242 zo 17. mája 2017 schválila návrh na príspevok
pozostalým po obetiach tragického nešťastia pádu vrtuľníka Ministerstva vnútra SR vo vojenskom
priestore letiska v Prešove a návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 66 000 eur

z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na príspevok pozostalým po obetiach tragického nešťastia
pádu vrtuľníka Ministerstva vnútra SR vo vojenskom priestore letiska v Prešove a súčasne uložila
ministrovi financií uvoľniť z predmetnej kapitoly finančné prostriedky vo výške 66 000 eur v prospech
kapitoly Ministerstva vnútra SR do 25. mája 2017. Podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra uložila
zabezpečiť presun finančných prostriedkov uvoľnených podľa tohto uznesenia pozostalým po obetiach

tragického nešťastia do 01. júna 2017.

44. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -51036 - 1/2007 – VZ, ktorým priznalo žalobkyni 1/ od 10.05.2017 vdovský výsluhový dôchodok vo výške
373,25 eur mesačne, ktorý sa od 01.07.2017 zvyšuje na 378,17 eur mesačne.

45. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -
51036 - 2/2007 – VZ, ktorým priznalo žalobcovi 3/ od 10.05.2017 sirotský výsluhový dôchodok vo výške
248,84 eur, ktorý sa od 01.07.2017 zvyšuje na sumu 252,12 eur mesačne.

46. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -
51036 - 3/2007 – VZ, ktorým priznalo žalobcovi 2/ od 10.05.2017 sirotský výsluhový dôchodok vo výške
248,84 eur, ktorý sa od 01.07.2017 zvyšuje na sumu 252,12 eur mesačne.

47. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný

úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -
51036 - 4/2007 – VZ, ktorým priznalo žalobkyni 1/ úmrtné vo výške 10 718,80a eur.

48. A Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -

51036 - 5/2007 – VZ, ktorým priznalo žalobcovi 3/ úmrtné vo výške 1 339,85 eur.

49. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -
51036 - 6/2007 – VZ, ktorým priznalo žalobcovi 2/ úmrtné vo výške 1 339,85 eur.

50. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný
úrad, odbor sociálneho zabezpečenia vydalo dňa 19.09.2017 rozhodnutie č.p. : SPOU – OSZ -
51036 - 7/2007 – VZ, ktorým nahradilo žalobkyni 1/ náklady na pohreb vo výške 464,72 eur.

51. Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v odpovedi zo dňa 23.09.2021 uviedol,
že pilot pilotujúci vrtuľník Bell - 429 v deň pádu vrtuľníka dňa 10.05.2017 vo vojenskom priestore letiska
v Prešove, absolvoval tzv. typový výcvik v spoločnosti Air Transport Europe spol. s r.o. ATE, schválená
výcviková organizácia SK.ATO.04.

52. Z predloženého certifikátu vystaveného spoločnosťou Air Transport Europe spol. s r.o. ATE,
schválená výcviková organizácia SK.ATO.04 vyplýva, že pilot vrtuľníka F. E. úspešne absolvoval výcvik
na Bell - 429, teoretickú časť v dňoch 16. až 20. mája 2016 (38 hodín) a letecky tréning v dňoch 23.
až 26. mája 2016 (8 hodín).

53. Zo zápisníka v letov vyplýva, že pilot vrtuľníka J. F. E. dňa 31.05.2016 vykonal preškoľovací výcvik
na lety single/double Cargo Hook na vrtuľník Bell – 429. Bolo mu udelené povolenie vykonávať lety
single/double Cargo Hook s HEC alebo nákladom ako PIC Bell – 429 za VFR deň. Podľa správy
z praktickej skúšky/preskúšania pilota vrtuľníkov pri letoch s podvesom pilot absolvoval výcvik na
vrtuľníku Bell – 429 s podvesom s dĺžkou lana 20 - 30m, počet podvesov: 3, bremeno: neživé, živé,

hák: jeden, dvojitý.

54. Zo zápisníka v letov tiež vyplýva, že pilot vrtuľníka J. F. E. dňa 31.05.2016 vykonal preškoľovací
výcvik pilota Hoist na vrtuľníku Bell – 429. Bolo mu udelené povolenie vykonávať lety Hoist s HEC ako
PIC na vrtuľníku Bell - 429 za VFR deň. Podľa správy z praktickej skúšky/preskúšania pilota vrtuľníkov

pri letoch s navijakom pilot absolvoval výcvik na vrtuľníku Bell – 429 s navijakom s dĺžkou lana 7 – 45m,
nalietaných 0:20 hod., bremeno: živé.
/pozn.: single/double cargo hook = jeden/dvojitý hák na zavesenie nákladu, HEC = Human external
cargo = vonkajší ľudský náklad, VFR deň = pravidlá lietania za vidu cez deň, Hoist = žeriav/palubný
navijak/, PIC = veliteľ lietadla/kapitán)

55. Uznesením zo dňa 06.08.2019 vyšetrovateľ PZ Úradu inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor
inšpekčnej služby Východ, vzniesol obvinenie K. J. F. E. za zločin všeobecné ohrozenie podľa § 285
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákonaa dňa 20.11.2020 bol podaný návrh na podanie obžaloby. Obžaloba na K. J. F. E. bola podaná dňa
23.02.2021 (1Kv 6/19/7700/-40).

56. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.10.2021 v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 41Tv/1/2021 proti obž. K. F. E., vyplýva, že obžalovaný využil svoje právo
nevypovedať z dôvodu, že si nič nepamätá. Bol pripravený zodpovedať niektoré otázky. Na otázku
prokurátora uviedol, že má skúseností s pilotovaním vrtuľníka od roku 1990, ešte v armáde. Pilotoval
MI8, MI171, MI17a MI2. Čiastkové skúsenosti mal aj s malými vrtuľníkmi. Na predmetnom vrtuľníku

Bell - 429 mal nalietaných cca 99 hodín, ale samozrejme, s podvesom tých hodín bolo menej. Tento
konkrétny let bol možno tretí let so žeriavom a podvesom. Ostatní dvaja kolegovia p. K. a p. E., ktorí tiež
lietali na tomto vrtuľníku, začali lietať so žeriavom a podvesom asi 3 mesiace po preškolení na tento
typ vrtuľníka, pričom u neho to bolo tak, že v piatok skončil preškolenie a následne v utorok už lietal
so žeriavom aj s podvesom. Myslel si, že bol dobre preškolený na tento typ vrtuľníka, avšak čo sa týka
lietania so žeriavom a podvesom, tak tam nebolo všetko u neho dodržané ako malo byť, pretože inde

trvá dlhší čas, keď piloti prejdú aj na lietanie so žeriavom a podvesom. Myslel si, že keď vedúci ich
vrtuľníkového krídla nemal spôsobilosť na lietanie s týmto vrtuľníkom, aj so žeriavom a s podvesom, tak
určil jeho, ktorý bol krátko po preškolení, aby sa zúčastnil tohto výcviku. Po vykonaní preškolenia čakal
dva mesiace pokiaľ mu bolo vydané povolenie z dopravného úradu, že môže lietať s týmto vrtuľníkom.
Keby nesúhlasil s vykonaním letu, to by uvádzal vedúcemu vrtuľníkového krídla alebo samotnému

riaditeľovi útvaru. Pilot má ovládať vrtuľník podľa manuálu, ktorý je v každom vrtuľníku v angličtine.
On bol oboznámený s týmto manuálom. Oboznámil sa s ním v Poprade pri preškolení. Režim 104 %
sa používa vo vrtuľníku, pri vysadení motorov, ale on ho používal aj pri iných situáciách, lebo bol tak
naučený. Jemu bolo povedané, že tento režim sa zapína aj pri žeriavoch a podvesoch. Pri všetkých
svojich letoch, ktoré boli zo žeriavom a podvesom používal systém 104%. Pri tomto lete bol použitý taký

istý žeriav ako použil pri predchádzajúcich letoch, bol iba jeden a ten sa prekladal na vrtuľníky, keď bolo
treba. On si myslí, že nikdy pri jeho letoch so žeriavom a s nosidlami sa nestalo, žeby časť nosidiel bola
pod lyžinou a časť nad lyžinou vrtuľníka, on to prakticky zo svojho miesta ani nemôže vidieť. Môže to
vidieť operátor. Súčasťou nácviku s nosidlami boli aj náklon, kde sa tieto nosidlá mohli dostať do tejto
polohy.

57. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 41Tv/1/2021-1392 zo dňa 30.05.2022 uznal za vinného mjr.
Ing. Petra Bubelínyho z prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a),
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona Trestného zákona, pretože:
dňa 10.05.2017 v čase o 14:26 hod. v Prešove v priestoroch Vrtuľníkového krídla Letiska Prešov,

Vranovská 68, počas preškolenia a výcviku s vrtuľníkom typu Bell 429, výrobného čísla 57202, OM-
BYM, zameraného na evakuáciu a záchranu osôb v ťažko dostupnom teréne pomocou palubného
žeriavu (Hoist), vo funkcii veliaci pilot (PIC) v dôsledku nesprávnej techniky pilotáže v rozpore s
dodatkom Leteckého manuálu pre 600-librový externý zdvihák č. BHT-429-FMS-4 (Rotorcraft flight
manual supplement 600-Pound external hoist), ako aj v rozpore s Leteckým manuálom v časti pre

limity rotoru (Flight manual, section 1, limitation) č. BFIT-429-FM-1 nevykonal pred začiatkom letovej
činnosti s palubným navijakom zapnutie režimu RPM 104 % NR pri rýchlosti do 60 KIAS (111,12 km/h)
a následnou neadekvátnou manipuláciou s pákou kolektívneho riadenia vrtuľník uviedol do pravotočivej
zatáčky, kde tak dostal vrtuľník do neprimerane veľkého uhla náklonu až 43°, čo pri neprimerane malej
výške letu s podvesom na lane palubného žeriavu za spolupôsobenia zadného nárazového vetra, viedlo

k pádu označeného vrtuľníka na trávnatú plochu letiska, následkom čoho utrpel
- člen posádky v podvese označeného vrtuľníka neb. M. F. B., služobne zaradený ako
príslušník Hasičského a záchranného zboru Okresného riaditeľstva Prešov ťažké zranenia a to
najmä tržnozmliaždené rany v čelovej oblasti obojstranne, vykĺbenie zápästia pravej ruky, sériové
zlomeniny V-VII. rebra v strednej kľúčikovej čiare až pri mostíku vpravo, VIII-IX. rebra v zadnej

pazuchovej čiare obojstranne, zlomeniny II-VI. rebra v strednej kľúčikovej čiare vpravo, II-IV. rebra vľavo,
pomliaždenie a prekrvácanie oboch pľúc, úplné odtrhnutie hrudnej srdcovnice za oblúkom, pomliaždenie
a roztrhnutie sleziny, roztrhnutie ľavej obličky v oblasti bránky, roztrhnutie panvy v oblasti lonovej spony
s prekrvácaním svaloviny v okolí a iné zranenia, ktorým na mieste podľahol, pričom bezprostrednou
príčinou smrti bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume,

- člen posádky v podvese označeného vrtuľníka neb. F. K. L. I., služobne zaradený ako riaditeľ
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Prešov utrpel ťažké zranenia a to najmä
roztrhnutie a prekrvácanie väzivového spojenia chrbtice so spodinou lebky, natrhnutie a pomliaždenie
rozhrania medzi mostom a predĺženou miechou, zakrvácanie do 4. komory mozgu, opuch mozgus tlakovými kužeľmi ťažkého stupňa, roztrhnutie chrbtice v medzistavcovej platničke v úrovni medzi
3. a 4. krčným stavcom, roztrhnutie krčenej miechy v úrovni medzi 3. a 4. stavcom, široké trieštivé
zlomeniny všetkých rebier obojstranne vo viacerých lomných čiarach s predozadným oploštením

hrudníka a iné, na následky ktorých po prevoze do nemocnice podľahol, pričom bezprostrednou príčinou
smrti bolo úrazové natrhnutie a pomliaždenie rozhrania medzi mostom mozgu a predĺženou miechou
po roztrhnutí väzivového spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebky pri polytraume,
- člen posádky označeného vrtuľníka vo funkcii operátora K. K. K. K., príslušník Policajného zboru
služobne zaradený v letke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, utrpel otvorenú zlomeninu čelovej

kosti vpravo s vpáčením úlomkov, ranu v čelovej oblasti vpravo, otvorenú zlomeninu bočnej steny
pravej očnice, ranu v pravom obočí, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebky so zakrvácaním mäkkých
pokrývok lebky čelovotemennej oblasti vpravo, zlomeninu dolnej steny pravej očnice s posunom úlomku,
zlomeninu prednej a zadnej steny pravej čeľuste, zakrvácanie do sklovca pravého oka a za pravé
oko, zlomenina ľavých rebier 3, 5 a 6, pneumotorax vľavo, hemotorax vľavo a vpravo, pomliaždenie
pravých a ľavých pľúc, emfyzém v ľavej časti hrudníkovej steny, zlomeninu krčka pravej stehnovej kosti,

pomliaždenie ľavého a pravého predlaktia, šok ťažkého stupňa, otras mozgu ľahkého stupňa, poranenie
infraorbitálneho nervu vpravo s dĺžkou práceneschopnosti minimálne štyroch mesiacov, pričom zároveň
poškodením vrtuľníka spôsobil škodu pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava vo výške 8.525.419,62,-eur, pre Generali poisťovňu a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/
A, 841 04 Bratislava vo výške 7.073,16,-eur, pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., IČO: 35 937 874,

Panónska cesta2, 851 04 Bratislava vo výške 18.421,29,- eur, teda z nedbanlivosti spôsobil všeobecné
nebezpečenstvo, ktorým spôsobil značnú škodu, ťažkú ujmu na zdraví a smrť a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho funkcie. Za to mu súd uložil podľa
§ 285 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37

Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, ktorý bol podmienečne odložený. Súd
určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
58. Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí dňa 17.01.2024 podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obžalovaného J. F. E..
59. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 24.05.2019 uviedla, že zo začiatku, počas prvých dní si stále

myslela, že sa manžel vráti. Chodil k nim aj hasičský psychológ z Humenného, dával na nich stále pozor.
Tabletky nebrala, lebo ich nechcela, veľmi jej pomohol kňaz. Keby nebola veriaca, nevie, či by to zvládla.
Na cintorín chodí každý deň aj so synmi, keď nie sú v práci. Človek, ktorý to nezažije, to nevie pochopiť
ako to je, keď sa nemôže s manželom poradiť, ísť spolu niekam. Manželove fotky majú doma na každej
stene. Stále sa to obnovuje, nechcela prísť ani na pojednávanie, lebo je to veľmi ťažké. Chlapcom otec

veľmi chýba, lebo určité veci ona im nevie poradiť tak, akoby im poradil ich otec. Robia každý rok
spomienky, čo si veľmi váži, že na nich nezabúdajú, len je to také ťažké oživovanie spomienok. Žiadne
iné finančné kompenzácie nad rámec sociálneho zabezpečenia nedostali.
60. Žalobca 2/ na pojednávaní dňa 31.07.2020 uviedol, že s otcom mal veľmi dobrý vzťah, stále chodili
spolu buď na výlety, alebo mali rodinné oslavy, nedeľné obedy trávili v kruhu rodiny. Mama, otec, brat,

babka a prababka spolu. Otec mu bol stále vzorom. V ten osudný deň, keď sa to dostalo, volal mu brat
či pozeral na internete, že spadol policajný vrtuľník a on celý čas dúfal, že to nebol otec. Volal jeho
kolegom, či náhodou niekto nedvihne telefón, lebo otcovi sa nevedel dovolať. Ani oni mu nebrali telefón,
po pol hodine už bolo na internete napísané, že jeden hasič zomrel na mieste a druhý až po prevoze.
A dozvedel sa, že to bol otec. Odvtedy sa mu zrútil celý život. Keby neveril v Boha, tak sa asi zblázni.

Dosť veľa mu s tým pomohol ich duchovný. Tým, že je veriaci a aj doteraz sa stretávajú pri obedoch, v
kruhu rodiny, či na narodeniny, meniny, Vianoce, Veľkú noc, stále už pritom stole chýba otec. Napríklad,
keď išiel niekde s kamarátmi, poprosil ho, či mu pomôže finančne, či mu požičia, alebo mu dá peniaze,
že chce ísť vonku s kamarátmi, či na lyžovačku alebo niekde s frajerkou tak samozrejme mu otec dal
peniaze. Teraz už nemá od koho poprosiť, lebo teraz všetky peniaze, čo zarobí s bratom tak sa snažia

pomôcť mamke, babke.
61.Žalobca3/napojednávanídňa24.05.2019uviedol,žestratilotca,oporu,vzorpostránkeosobnostnej
a teraz už aj po stránke pracovnej, keďže sa stal hasičom už aj on. Otec ho k tomu viedol a teraz je
to oveľa ťažšie ako predtým, keďže ho vždy vedel podporiť a pomôcť mu, kedykoľvek za ním prišiel.
V čase nehody bol študentom a teraz pracuje ako hasič. On sa snažil byť silný, aby podporil mamu

a brata. Chodí do kostola, konzultoval a hľadal podporu tiež u hasičského farára. Viera mu pomohla
k tomu, aby to zvládol.
62. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní dňa 31.07.2020 uviedla, že najväčšiu tragédiu pre matku je, keď stratí
milovaného syna, bol to najstarší syn. Mali veľmi dobrý vzťah, navštevovali sa na narodeniny, meniny,sviatky. Kúpil jej, čo potrebovala. Stále sa pýtal, či nepotrebuje niečo pomôcť. Vtedy v nedeľu robili
krstiny, všetci ho prehovárali, aby už nelietal, a tak on sľúbil mladšiemu bratovi, že už nebude lietať,
no aj tak sa stalo, že už viackrát nelietal. Ešte jej v nedeľu 10. marca, na druhú nedeľu bol Deň matiek,

nechal dezert, lebo vravel, že nevie či ešte do nedele príde. No a viackrát už neprišiel. Už ho len chodia
navštevovať na cintorín, kupujú sviečky, kvety. Bolo to veľmi strašné, brala tiež tabletky proti depresii,
lebo stále plakala. Je veriaca, chodí do kostola, asi by sa inak zbláznila. Jej manžel to prežíval ešte
horšie, lebo on nepoužíval ani tabletky, len jeho záchranka brala. On odpadol, jeho museli ratovať, aj ho
zobrali do nemocnice, lebo on už má operované srdce, ma strojček na srdci, takže on to ešte horšie

prežíval. Bývajú spolu, hoci sú rozvedení, takže vie ako to stále prežíva. Často plače, on je taký ľútostivý.
63. Žalobca 5/ na pojednávaní dňa 28.05.2021 uviedol, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Syn
mu stále pomáhal. Priniesol mu lieky, navštevoval ho, 2 - 3 x do týždňa boli spolu. Trávili spolu každé
sviatky,chodilispolunadovolenku.Potomakosatodozvedel,skončilvnemocnici,posiedmichhodinách
sa prebral. Následne šesť mesiacov chodil k nemu psychológ Ministerstva vnútra, aby sa ako tak dostal
do života. On vykonával rovnakú prácu 34 rokov. Vedel, čo to obnáša. Za svoj život toho veľa zažil,

avšak toto nepraje nikomu. Asi šesť mesiacov bral lieky na ukľudnenie, na ich názov si nespomína.
64. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
65. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
66. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
67. Podľa § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.
68. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
69. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
70. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
71. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.
72. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému priznania náhrady nemajetkovej

ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom do ich súkromia a rodinného života tým, že pri nehode vrtuľníka
Bell - 429 dňa 10.05.2017 na letisku v Prešove došlo k úmrtiu manžela žalobkyne 1/, otca žalobcov 2/
a 3/ a syna žalobcov 4/ a 5/.
73. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti, teda že došlo k leteckému nešťastiu, pri
ktorom zahynul pán F. B., ktorý ako člen modulu hasenia vykonával v pozícii záchranára nácvik

evakuácie a záchrany osôb pomocou palubného žeriava v ťažko dostupnom teréne. V zmysle záverov
tak znaleckého posudku ako aj záverečnej správy, počas predmetného letu neboli dodržané štandardné
letové procedúry a podmienky bezpečnosti letu v daných podmienkach cvičenia pre bezpečné lietanie
vrtuľníka. Na vzniku a existencii nebezpečných okolností mala vplyv činnosť kapitána vrtuľníka,
ktorý nesprávnou technikou pilotáže pri plnení úlohy si zaviedol chybu, ktorú už nestihol napraviť, čo

malozanásledokpádvrtuľníka.PilotvrtuľníkaK.J.F.E.boltunajšímsúdomuznanýzavinnéhozprečinu
všeobecného ohrozenia, za čo bol mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý bol
podmienečne odložený.
74. Sporným bolo právne posúdenie veci, pričom žalobcovia tvrdili, že na danú vec sa vzťahuje Dohovor
o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretý v Montreale 28. mája

1999, podpísaný Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 na základe článku 300 ods. 2 ES
aschválenývjehomenerozhodnutímRady2001/539/ESz05.apríla2001akoajnariadenieEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov
a prevádzkovateľov lietadiel.75. Odpoveď na túto otázku dal s konečnou platnosťou Súdny dvor EÚ, ktorý dňa 16.11.2023 vydal
rozsudok vo veci C – 283/22, v zmysle ktorého: Článok 17 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých
pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého 28. mája 1999 v Montreale, podpísaného

Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/
ES z 5. apríla 2001, v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 1 tohto Dohovoru sa má vykladať
v tom zmysle, že: nemôže zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých po
osobe, ktorá pri svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného zboru,
uskutočneného vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu, zomrela v dôsledku pádu

vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku pripútaná
pomocou žeriavneho lana, keďže takúto situáciu nemožno kvalifikovať ako „medzinárodnú prepravu“
v zmysle článku 1 uvedeného dohovoru ani ako „prepravu vykonávanú štátom“ v zmysle jeho článku 2
ods. 1. Zároveň Súdny dvor judikoval, že ustanovenia článku 1 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 2
písm. a) a článkom 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla
2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel sa majú vykladať

v tom zmysle, že: nemôžu zakladať nárok na náhradu škody v prospech priamych pozostalých
po osobe, ktorá pri svojej účasti na špecializovanom výcviku členov hasičského a záchranného
zboru uskutočneného vo vojenskom priestore letiska jedného zmluvného štátu zomrela v dôsledku
pádu vrtuľníka prevádzkovaného policajnými službami, počas toho, ako bola k tomuto vrtuľníku
predstavujúcemu „štátne lietadlo“ pripútaná pomocou žeriavneho lana.

76. Právny zástupca žalobcov po rozhodnutí Súdneho dvora poukazoval na bod 28 predmetného
rozhodnutia s tým, že prináleží ozrejmiť vnútroštátnemu súdu, že let bol naplánovaný Poprad–Prešov,
Prešov–Poprad, čím by sa opäť do hry vrátila možnosť aplikácie Montrealského dohovoru. Na tomto
mieste súd upriamuje pozornosť na vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého v žiadnom prípade
takéto závery nevyplývajú. Pán B. na základe rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského

a záchranného zboru v Prešove o vykonaní výcviku leteckých záchranárov, v súlade s plánom
odbornej prípravy skupín leteckej hasičskej záchrany, vykonával výcvik s príslušníkmi Leteckého útvaru
Ministerstva vnútra SR. Súd poukazuje na priebeh cvičenia tak ako je popísaný v skutkovom stave
odôvodnenia tohto rozsudku, pričom je úplne zrejmé, že išlo o nacvičovanie nastupovania do vrtuľníka
vo vise a žeriavovania cvičiacich vo dvojiciach. Cvičiaci sa postupne striedali a pilot vykonával lety

po okruhu v priestore letiska (... dostal pilot informáciu od operátora, že môže zahájiť odlet na okruh...
Cvičiaci sa postupne striedali a pilot vykonával lety po okruhu v priestore letiska). Aj v prípade p. B.
bol naplánovaný nácvik žeriavovania dvojice záchranár a zachraňovaný na nosidlách v rámci priestoru
letiska, kde mal vrtuľník vykonať určitý okruh. Zo znaleckého posudku vyplýva, že prvou dvojicou
určenou na túto časť cvičenia boli p. B. v úlohe záchranára a p. I. v úlohe zachraňovaného na nosidlách.

Z uvedeného logicky plynie, že po nich mala nasledovať ďalšia dvojica na nácvik predmetného manévru.
Zmysel a účel cvičenia bol po absolvovaní teoretickej časti nácvik žeriavovania v rámci letiska. Ani
skutočnosť, že vrtuľník prípadne priletel z iného letiska a rovnako bol naplánovaný jeho odlet (ku ktorému
by došlo nebyť predmetného pádu), ešte neznamená, že p. B. mal byť vo vrtuľníku prepravovaný (ani
ako cestujúci ani ako člen modulu hasenia), keďže jeho úlohou bol nácvik žeriavovania v rámci priestoru

letiska. Po jeho absolvovaní mala nastúpiť na nácvik ďalšia dvojica, ktorá taktiež v rámci priestoru
letiska mala vykonávať nácvik žeriavovania pri záchrannej akcii. Preto v tejto súvislosti nemožno hovoriť
o mieste odletu, mieste príletu vrtuľníka, kde mal p. B. vykonať nejakú činnosť, aby sa následne vrátil
do tohto miesta odletu tak ako to bolo u pána Fridolina Santera v prípade Wucher Helicopter a Euro-
Aviation Versicherung (C-6/14). Skutkové okolnosti týchto dvoch prípadov sú úplne odlišné.

77. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že danú právnu je potrebné posúdiť v zmysle
vnútroštátnych predpisov (§ 11, § 13 ods. 1 až 3, § 16, § 415 a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
78.Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného
života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzické osoby nerušenosť súkromnej sféry, v

ktorej by mohli všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava Slovenskej republiky zároveň rodinný život
priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na
jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzických osôb v ich rodinných vzťahoch
voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne.
Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života -

do rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života
jednotlivcov dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva
na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilédo práva na ochranu osobnosti zasiahnuť, ak existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzických osôb, objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzických osôb a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

79. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že medzi žalobcami a nebohým p. B. existovali silné
rodinné, morálne, citové, sociálne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom
smrťou manžela žalobkyne 1/, otca žalobcov 2/ a 3/ a syna žalobcov 4/ a 5/ došlo k pretrhnutiu týchto
väzieb. Ide o trvalý, neodstrániteľný a nezvratný stav, ktorý ich bude sprevádzať celý život. Žalobcovia sú
nesporne fyzickými osobami v postavení blízkych príbuzných, ktorí sú oprávnení domáhať sa ochrany

voči neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu osobnosti ako pozostalé osoby po nebohom.
Ide o osoby aktívne legitimované na podanie takejto žaloby. Na to, aby žalobcovia mali právo domáhať
sa ochrany osobnosti sa vyžaduje a zároveň stačí, aby došlo k neoprávnenému (protiprávnemu)
zásahu do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom
o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.
80. Pasívna legitimácia svedčí žalovanému, nakoľko vrtuľník Bell - 429 v čase tragickej udalosti bol

vo vlastníctve žalovaného, ktorý bol jeho prevádzkovateľom, ktorý zodpovedá za škodu vyvolanú
osobitnoupovahoutejtoprevádzky.„Preprávnickéosobyjecharakteristickéto,žesvojuvôľunevytvárajú
samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom
fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá
právne vzťahy, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak

bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou
použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za
ktorý nesie zodpovednosť on a sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická
osoba. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila
túto otázku. Podľa § 853 Občianskeho zá konníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú

osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená
analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného
prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný

prípad. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú
ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú
obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú
v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). V zmysle § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka),
pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý
právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah

spôsobený priamo právnickou osobou (pozn.: pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca
existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti). Rovnaký právny názor je
zastávaný aj v už spomenutej publikácii Československé občianske právo, I. zväzok, Obzor Bratislava
1973, str. 167 a 168 a tiež v Zborníku III. Najvyššieho súdu, SEVT 1980, str. 182. Dovolací súd k tomu
poznamenáva, že rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 23. augusta 2007 sp.

zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa všeobecných ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka
zodpovednosti za škodu (vrátane zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu,
resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou
osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka)“. Zásada, že podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za

škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných
práv bezprostredne spôsobený fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola
poverená právnickou osobou, nie je zásadou výlučnou. Tak, ako sú zvláštnou skupinou zásahov do
majetkovej sféry tie prípady, v ktorých škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§
427anasl.Občianskehozákonníka),rovnakoosobitnoujeajskupinatýchzásahovdoosobnostnejsféry,

v prípade ktorých nemajetková ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na
miesteanalogicképoužitieustanovenia§420ods.2Občianskehozákonníkapriurčení,čizodpovednosť
za zásah do osobnostných práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba,
za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou,je rovnako na mieste analogické použitie ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení
subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných
prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho

prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla
poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených
osobnostných právach fyzickej osobe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 228/2012 zo dňa
26.09.2013 zverejnený pod R 128/2014).
81. Súd má predovšetkým vzhľadom na závažnosť spôsobenej ujmy, ktorá je nezvratná a trvalá

za to, že morálne zadosťučinenie (napr. vo forme ospravedlnenia sa žalobcom, či odsúdenie pilota
vrtuľníka v rámci trestného konania) nie je dostačujúce a je namieste poskytnutie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy
s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať
vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva
na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Preto poskytnutie len morálnej satisfakcie by bolo v tomto

prípade nepostačujúce vzhľadom na najzávažnejšiu formu zásahu do osobnostných práv žalobcov,
keď usmrtením nebohého bola narušená celistvosť rodiny a bolo závažným spôsobom zasiahnuté do ich
súkromného a rodinného života. Súd teda považoval nárok žalobcov čo do základu za daný.
82. K podstatnej námietke žalovaného a intervenientov ohľadom základu nároku žalobcov, a to záverom
o tom, že uplatnená nemajetková ujma v peniazoch je krytá dávkami výsluhového zabezpečenia

v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (priznaný vdovský
výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok, úmrtné a pohrebné), súd uvádza, že sa nestotožnil
sa s touto námietkou. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/65/2013 z
28.05.2014 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 1/2015
(týka sa obdobnej veci - súbehu nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady

nemajetkovej ujmy), podľa ktorého: Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak
nároknanáhraduzabolesťasťaženiespoločenskéhouplatnenia,akoajnároknanáhradunemajetkovej
ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a
pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej
úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za

bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci
odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti,

súkromia alebo rodinného života poškodeného. Obdobne ani zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov nič nehovorí o súbehu nárokov v zmysle tohto zákona a nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy a tak nie je vylúčený ani ich súbeh na základe toho istého skutkového
deja. Súd vychádzal súčasne aj z toho, že podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov boli priznané dávky výsluhového zabezpečenia žalobkyni 1/ ako manželke

zosnulého a žalobcom 2/ a 3/ ako synom zosnulého. Rodičia zosnulého (žalobcovia 4/ a 5/) na tieto
dávky výsluhového zabezpečenia nárok nemali, no je nesporné, že v dôsledku úmrtia ich syna pri páde
vrtuľníka došlo na ich strane k vzniku nemajetkovej ujmy. Súd sa domnieva, že dávky výsluhového
zabezpečenia nepokrývajú tú špecifickú oblasť ochrany osobnosti týkajúcu sa rodinného a súkromného
života osôb dotknutých neoprávneným zásahom, a preto považuje súbeh týchto nárokov za možný.

83. Rovnako sa súd domnieva, že suma 33 000 eur, ktorú vláda Slovenskej republiky na základe
uznesenia zo 17.05.2017 vyčlenila ako príspevok pozostalým po obetiach tragického nešťastia pádu
vrtuľníkanepokrývanáhradunemajetkovejujmy,ktorájepredmetomtohtokonania.Súdvšakzohľadňuje
toto gesto ako vyjadrenie ľútosti nad tragickou udalosťou a najmä to, že išlo o presun týchto finančných
prostriedkov pozostalým najneskôr do 01.06.2017, teda išlo o pomerne rýchlu reakciu zo strany štátu

na tak závažnú a tragickú udalosť.
84. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prihliada predovšetkým na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Aktuálne platná právna
úprava nestanovuje žiadne medze pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, avšak táto musí byť
v rámci voľnej úvahy súdu v súlade s princípom spravodlivosti a je potrebné pružne prihliadnuť na

najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. V súlade
s ustálenou súdnou praxou súd považoval za potrebné prihliadnuť aj na kritériá, ktoré zosumarizoval už
Ústavný súd ČR v rozhodnutí I. ÚS 2844/14 zo dňa 22. 12. 2015, ktorý v bode 53 citovaného rozhodnutia
ako okolnosti, ktoré je treba skúmať na strane poškodeného uviedol a) intenzitu vzťahu žalobcu sozomrelým, b) vek zomrelého a pozostalých, c) otázku hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej
osobe, d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Následne v bode 54 odôvodnenia za okolnosti, ktoré
treba skúmať na strane zodpovednej osoby (pôvodcu zásahu) označil a) postoj žalovaného (ľútosť,

náhrada škody, ospravedlnenie a pod.), b) dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu - fyzickej osoby,
c) jeho majetkové pomery, d) mieru zavinenia, ev. mieru spoluzavinenia usmrtenej osoby.

85. Súd pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadol na závažnosť vzniknutej
ujmy, kedy smrťou manžela žalobkyne 1/, otca žalobcov 2/ a 3/ a syna žalobcov 4/ a 5/ došlo k pretrhnutiu

citových, sociálnych a iných väzieb medzi žalobcami a nebohým. Ide o trvalú a ničím nenapraviteľnú
ujmu v životoch žalobcov. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcov, súd
poukazujenaskutočnosť,ženebohýzomrelpriplnenípracovnýchúlohuloženýchmuzamestnávateľom,
kedy pri príprave a nacvičovaní záchrannej akcie sám zomrel. V konaní bolo výpoveďami žalobcov
preukázané, že títo smrť nebohého znášali veľmi ťažko, pomáhal im psychológ a len vďaka tomu, že sú
veriaci, túto stratu boli schopní niesť. Žalobkyňa 1/ bola manželkou zosnulého. Uviedla, že chodí každý

deň aj so synmi na cintorín. Teraz sa nemá s kým poradiť, ísť spolu niekam. Manželove fotky majú doma
na každej stene. Stále sa jej to obnovuje. Ona sama nevie synom v určitých veciach poradiť tak, akoby im
poradil ich otec. Žalobca 2/ uviedol, že s otcom mali veľmi dobrý vzťah, chodili spolu na výlety, na rodinné
oslavy. Bol mu vzorom. Otec mu veľmi chýba. Taktiež mu aj finančne pomáhal, otec mu dával peniaze,
teraz už nemá koho poprosiť. Všetky peniaze, ktoré teraz spolu s bratom zarobí, tak sa snažia pomôcť

mamke a babke. Tiež žalobca 3/ ako syn zosnulého stratil oporu a vzor po osobnostnej ako aj pracovnej
stránke, keďže aj on sa stal hasičom. Otec ho vedel vždy podporiť a pomôcť mu. Žalobkyňa 4/ ako matka
stratila milovaného najstaršieho syna. Mali spolu veľmi dobrý vzťah, navštevovali sa na narodeniny,
meniny a sviatky. Kúpil jej, čo potrebovala. Stále sa pýtal, či nepotrebuje niečo pomôcť. Brala tabletky
proti depresii. Žalobca 5/ ako otec nebohého uviedol, že syn mu stále pomáhal, priniesol mu lieky,

navštevoval ho 2-3 x do týždňa. Spolu trávili každé sviatky, chodili spolu na dovolenku. Ako sa to
dozvedel, skončil v nemocnici, zobrala ho záchranka. Ďalších šesť mesiacov chodil k nemu psychológ
a bral lieky na ukľudnenie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia mali so zosnulým blízky citový vzťah,
veľmi im chýba. Nebohý F. B. mal v čase havárie vrtuľníka 43 rokov, teda bol v produktívnom aktívnom
veku, kedy sa predpokladá, že ako príslušník Hasičského a záchranného zboru bol v plnej sile a v plnom

zdraví. Žalobkyňa 1/ bola taktiež v produktívnom veku, žalobcovia 2/ a 3/ boli síce v čase nehody dospelí,
avšak mali len 21 a 22 rokov, rodičia nebohého boli v dôchodkovom veku (64 a 62 rokov). Z uvedeného
vyplýva, že nebyť tejto tragickej udalosti, mohli spolu tráviť ešte pomerne veľa času a rozvíjať svoje
vzájomné rodinné, citové a sociálne vzťahy. Pokiaľ ide o ekonomickú stránku veci, synovia, hoci boli už
dospelí, boli ešte študentmi a otec ich finančne podporoval, preto predmetná udalosť negatívne zasiahla

ich finančnú situáciu. Manželka a ani rodičia zosnulého neuviedli, aby boli finančne závislí na nebohom,
avšak je prirodzené, že manželka stratou manžela, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a ktorý bol
riadne zamestnaný, prišla aj o určité finančné zabezpečenie zo strany manžela.

86. Pokiaľ ide o okolnosti na strane zodpovednej osoby - pôvodcu zásahu, žalovaný prostredníctvom

svojho zástupcu na pojednávaní vyjadril ľútosť nad leteckým nešťastím. Žalobkyňa 1/ potvrdila,
že žalovaný robí spomienkové akcie na nebohého, čo si veľmi váži, že na neho nezabúdajú, len je
to pre ňu ťažké oživovanie spomienok. Tiež žalobca 5/ na pojednávaní vypovedal, že šesť mesiacov
chodil k nemu psychológ z Ministerstva vnútra, aby sa ako tak dostal do života. Zároveň boli vyplatené
všetky dávky výsluhového zabezpečenia, na ktoré žalobcovia 1/, 2/ a 3/ mali nárok v zmysle zákona

č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Rovnako pozitívne možno vnímať
rozhodnutie vlády, na základe ktorého pozostalým po obeti nešťastia bola vyplatená suma 33 000 eur.
Právny zástupca žalobcov namietal, že išlo o rozhodnutie vlády, nie samotného žalovaného, avšak de
facto tieto finančné prostriedky boli vyplatené prostredníctvom Ministerstva vnútra SR. Túto sumu 33
000 eur súd nezapočítaval do samotnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, avšak prihliadol na toto gesto

zo strany štátu ako na vyjadrenie ľútosti a snahy zmierniť negatívne prežívanie pozostalých po tak
tragickej udalosti akou bola smrť jedného z najbližších členov rodiny. Preto možno hodnotiť, že žalovaný
sa k danej situácii nestaval ľahostajne. Na strane druhej nemožno žalovanému vyčítať, že ako strana
sporu v konaní pred súdom hájil finančné záujmy a odmietol vyplatiť žalobcom požadovanú výšku
nemajetkovej ujmy spolu vo výške 1 550 000 eur. Žalovaným je ústredný orgán štátnej správy, ktorý je

rozpočtovou organizáciou a svojimi príjmami a výdavkami je zapojený na štátny rozpočet Slovenskej
republiky. To však neznamená, že ho táto okolnosť znevýhodňuje pred inými právnickými osobami,
ktoré by sa ako zodpovednostný subjekt ocitli v danej situácií na strane žalovaného. Pokiaľ ide o mieru
zavinenia, resp. mieru spoluzavinenia usmrtenej osoby, táto zistená v konaní nebola.87. Súdu nie sú známe rozhodnutia, na základe ktorých by iné súdy priznávali náhradu nemajetkovej
ujmy v závislosti od typu dopravného prostriedku (či išlo o ojazdené auto škodcu alebo najnovší typ

drahého auta, či išlo o škodu spôsobenú autobusom alebo kamiónom a pod.) a teda nemožno sa
stotožniť s právnym názorom právneho zástupcu žalobcov, že súd má prihliadať na to, že k zásahu
do osobnostnej sféry žalobcov došlo pri páde vrtuľníka. Hodnota dopravného prostriedku, ktorým došlo
k zásahu do osobnostnej sféry žalobcov nie je kvalifikačným kritériom pre posúdenie výšky nemajetkovej
ujmy.

88. Súd sa nestotožnil so žalobným návrhom žalobcov v časti požadovanej výšky náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorým sa žalobkyňa 1/ domáhala voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy 550 000 eur,
žalobcovia 2/ a 3/ náhrady nemajetkovej ujmy každý po 350 000 eur a žalobcovia 4/ a 5/ náhrady
nemajetkovej ujmy každý po 150 000 eur.

89. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou
za život, pretože žiadna suma súdom priznaná nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu na to,
aby nahradila pôvodné, pred tragickou udalosťou nedotknuté súkromie a rodinný život žalobcov. Jej
účelom a zmyslom je zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Nemá byť zábezpekou, zdrojom obživy, ani
náhradou príjmu. Žiadna suma zrejme nemôže byť dostačujúcim ekvivalentným prostriedkom ochrany

osobnosti a súd si ani neosobuje právo na vyjadrenie „hodnoty“ ľudského života, ktorý je peniazmi
neoceniteľný. Napriek tomu súd musí na základe určitých objektivizovateľných kritérií určiť primeranú
výšku náhrady nemajetkovej ujmy.

90. V súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy existuje množstvo súdnych rozhodnutí. Kritériu

primeranostipriznávanejpeňažnejsatisfakciepriamoúmernezodpovedáaplikácia„statusuobete“podľa
čl. 34 Dohovoru o ľudských právach, ktorú objasnil ESĽP v prípade Scordino proti Taliansku v rozhodnutí
zo 6. marca 2007 sťažnosť č. 43662/98, ako i v prípade Stanková proti Slovenská republika v rozhodnutí
z 9. októbra 2007 č. sťažnosti 7205/02. ESĽP uviedol, že pokiaľ má náprava kompenzačný charakter,
jej výška nemusí byť rovnaká, akú by priznal v porovnateľných prípadoch. Nesmie však byť zjavne

neprimeraná okolnostiam prípadu, pričom pri posudzovaní tejto primeranosti je potrebné zohľadňovať aj
životnú úroveň v danej krajine, a tiež to, či priznaná suma nevybočuje z právnej tradície v danej krajine,
aj to, ako rýchlo sa jej sťažovateľ domohol.

91. Ústavný súd Českej republiky konštatoval, že pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je

nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady
prisúdené v iných prípadoch (rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14), a to nielen v
obdobných, ale i v ďalších, v ktorých sa jednalo o zásah do iných osobnostných práv, a to najmä do
práva na ľudskú dôstojnosť. Z uvedených dôvodov súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť iných súdov
vo veciach týkajúcich sa náhrad nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým smrťou blízkej osoby čo

do skutku najbližšie - dopravnej nehode:

- rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 10/2013 - smrť syna pri dopravnej nehode - súdy priznali 2 x po
8 300 eur za zásah do práv rodičov;
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 77/2009 - smrť syna/brata pri dopravnej nehode, kde súdy priznali 3

x po 6 638,78 eur za zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov;
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 3CdoGp 1/2016 - smrť syna/brata pri dopravnej nehode, kde v konaní súdy
priznali 2 x po 15 000 eur za zásah do práv rodičov a 1x 5 000 eur za zásah do práv pozostalého brata;
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 57/2018 - smrť manžela žalobkyne pri dopravnej nehode, kde súdy
priznali 18 000 eur nemajetkovú ujmu žalobkyni;

- rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 228/2018 - usmrtenie chodkyne, účastníkmi konania boli pozostalý
manžel a deti nebohej, kde súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12 500 eur žalobcovi v 1.
rade a ostatným žalobcom každému po 7 000 eur;
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 107/2016 - usmrtenie rodinného príslušníka pri dopravnej nehode,
kde súdy priznali náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým 2 x po 16 500 eur;

- rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 154/2010 - smrť dcéry pri dopravnej nehode spôsobenej
stavom vozovky, kde súdy priznali 2 x po 17 000 eur za zásah do práv jej rodičov;- rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 139/2011 - smrť chodkyne (dcéry), zrazená chodkyňa na prechode
pre chodcov, keď súdy priznali 2 x po 15 000 eur a 2x po 2 000 eur za zásah do práv na ochranu
osobnosti žalobcov;

- rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo139/2011 – súd priznal rodičom dieťaťa zomrelého pri dopravnej
nehode sumu 15 000 eur;
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 228/2012 – súd priznal pri strate manželky a syna, teda dvoch
najbližších osôb spolu 23 000 eur,

- rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/43/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 7Co/578/2014 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/60/2016
bola pozostalému manželovi a otcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 45 000 eur
za usmrtenie manželky, syna a dcéry pri dopravnej nehode nárazom nákladného motorového vozidla
do pred ním idúceho motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že za každú obeť dopravnej nehody
mu bola priznaná náhrada vo výške 15 000 eur, pričom ide o zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení

rodinného života stratou celej blízkej rodiny;

- rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/119/2014 zo dňa 05.05.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/286/2017 zo dňa 21.06.2018 bola za smrť syna,
súrodenca a druha pri dopravnej nehode priznaná matke a otcovi náhrada nemajetkovej ujmy každému

po 15 000 eur, sestre po 10 000 eur a družke žijúcej so zomrelým v spoločnej domácnosti 10 000
eur (vodič poručil zákonného povinnosti, s vozidlom prešiel do protismeru a zrazil chodca tlačiaceho
bicykel) ;

- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/39/2018 zo dňa 03.06.2019 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/157/2019 zo dňa 28.11.2019 bola priznaná plnoletej
dcére náhrada nemajetkovej ujmy 8 000 eur, plnoletému synovi 7 000 eur, sestre 4 000 eur a v čase
nehody maloletej vnučke 6 000 eur za smrť matky, sestry a starej matky pri dopravnej nehode (vodič
sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, chodkyňa prechádzala cez
vozovku mimo prechodu pre chodcov);

- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/41/2012 zo dňa 15.04.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/182/2013 zo dňa 24.09.2014 súd priznal za zásah do práv manžela
za smrť manželky sumu 10 000 eur a za zásah do práv maloletých detí vo veku 4 a 6 rokov za smrť
matky sumu 2 x po 10 000 eur (vodič sa dostatočne nevenoval riadeniu svojho motorového vozidla);

- rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/62/2018 zo dňa 20.01.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/40/2020 zo dňa 29.04.2021 bola priznaná manželke náhrada
nemajetkovej ujmy 15 000 eur a plnoletým deťom po 8 000 eur za smrť manžela a otca pri dopravnej
nehode;

- rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 21C/279/2016 zo dňa 10.07.2018, ktorým bola priznaná
manželke náhrada nemajetkovej ujmy 15 000 eur a plnoletým dcéram po 12 000 eur a 13 000 eur za
smrť manžela a otca pri dopravnej nehode;

- rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011 zo dňa 31.05.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012 zo dňa 26.11.2012, súd priznal deťom náhradu
nemajetkovej ujmy každému 10 000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode;

- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 25Co/214/2016 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 12 500 eur
dospelým synom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy ujma v sumách 9 000 eur, 5 000 eur, 4 000 eur
v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode;

- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/21/2014 zo dňa 24.11.2015 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom zo dňa 11.01.2016 a s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/337/2016 zo
dňa 28.11.2016 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 10 000 a žalobcovi 2/ a
dospelým deťom suma po 7 500 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode;- rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/103/2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/171/2012 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy 20 000 eur a deťom po 15 000 eur;

- rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/94/2014 bola manželke priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy 20 000 eur a plnoletému synovi 15 000 eur;

- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/49/2020 zo dňa 22.02.2022 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/86/2022 bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy manželovi a maloletému dieťaťu (v čase dopravnej nehody vo veku cca 1,5 roka) každému po 15
000 eur;

- rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 7C/3/2018 bola manželovi priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy 20 000 eur, plnoletým deťom každému po 10 000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej

nehode;

- rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 5C/63/2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/80/2017 bola manželovi priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy 13 000 eur;

- rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/2013 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 20 000 eur;

- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/55/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 23Co/156/2016 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželovi vo výške 10 000
eur a plnoletým dcéram suma 8 000 eur a 7 500 eur;

- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/496/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 25Co/258/2016 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 15

000 eur v dôsledku úmrtia manžela dopravnou nehodou;

- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/358/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/724/2015 bola priznaná dospelým deťom náhrada nemajetkovej ujmy po 10 000
eur;

- rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš p. zn. 7C/256/2011 zo dňa 29.01.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8C/264/2013 zo dňa 28.10.2013 bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy za smrť otca maloletého dieťaťa vo výške 23 000 eur, manželke zomrelého vo výške
20 000 eur a rodičom zomrelého každému vo výške 10 000 eur (pôvodcom zásahu bola fyzická osoba

z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky);

- rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16C/627/2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Trnava sp. zn. 25Co/214/2016 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželke a deťom
nebohého vo výške po 12 500 eur, 9 000 eur, 5 000 eur a 4 000 eur;

- rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/339/2011 za smrť syna pri dopravnej
nehode súdy priznali sumu 8 600 eur za zásah do práv na ochranu osobnosti.

92. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že priznané výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých
príbuzných sa v prípade manžela pohybujú od 10 000 eur do 18 000 eur (suma priznaná rozhodnutím

sp. zn. 3Cdo 228/2012 vo výške 23 000 eur sa týka náhrady nemajetkovej ujmy za smrť manželky
a syna, teda ide o prípad úplnej deštrukcie rodiny), v prípade (plnoletých) detí od 4 000 eur do 15 000
eur a v prípade rodičov od 6 638 eur do 17 000 eur.

93. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia

všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom
rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať
vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Súd tak má za to, že v
danom prípade je priznaná výška nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu 1/ - manželku v sume 25 000 eur,pre žalobcov 2/ a 3/ - synov po 20 000 eur a pre žalobcov 4/ a 5/ - rodičov po 10 000 eur primeraná,
a to aj po zohľadnení osobitostí danej veci.

94. Súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania konkrétne vyžiadanie od príslušných
subjektov doklady týkajúce sa platieb (odoslaných/prijatých) predstavujúcich akúkoľvek odplatu
za vykonanie letu vrtuľníkom v čase tragédie či akékoľvek zmluvy, objednávky, dokumentáciu týkajúcu
sa objednania letu vrtuľníka v čase tragédie... Predmetné návrhy na doplnenie dokazovania boli
zamietnuté z dôvodu, že Súdnym dvorom EÚ bolo jednoznačne konštatované, že Montrealský dohovor

sa na danú právnu vec nevzťahuje. Súčasne súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie o zodpovednosti
žalovaného ako aj o výške nemajetkovej postačuje doposiaľ vykonané dokazovanie. V danom prípade
existujeobjektívnazodpovednosťžalovanéhozaspôsobenúnemajetkovúujmu.Zoznaleckéhoposudku
jednoznačne vyplýva zavinenie pilota vrtuľníka, ktorý nesprávnou technikou pilotáže si zaviedol chybu,
ktorú nedokázal následne napraviť (na tomto mieste súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia v časti
zisteného skutkového stavu, kde je podrobne popísané, akým spôsobom došlo k havárii vrtuľníka).

Ďalej žalobcovia žiadali, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom pilota vrtuľníka ohľadom toho „či s ním
niekto dostatočne trénoval, tak ako predpokladá civilné nariadenie, o počte hodín nalietaných v noci
a cez deň pri žeriavovaní“ súd poukazuje na to, že pilot hoci v rámci trestného konania využil svoje
právo nevypovedať. Pokiaľ však ide o preškolenie na lietanie so žeriavom aj s podvesom, k uvedenému
sa vyjadroval na hlavnom pojednávaní, pričom súčasťou spisu je predmetná zápisnica. Zároveň súd

poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplývajú skutočnosti ohľadom absolvovania výcviku pilota
na Bell- 429, pričom pilotovi bolo udelené povolenie vykonávať lety so žeriavom/palubným navijakom
cez deň (certifikát vystavený spoločnosťou Air Transport Europe spol. s r.o. ATE, schválená výcviková
organizácia SK.ATO.04, zápisník letov zo dňa 31.05.2016). Tiež z obsahu záverečnej správy vyplývajú
údaje o pilotovi a jeho nalietaných hodinách. Podľa názoru súdu odpoveď na otázku ohľadom počtu

nalietaných hodín a prípravy pilota bola zodpovedaná v rámci vykonaného dokazovania a z uvedeného
dôvodu súd tento návrh žalobcov na doplnenie dokazovania zamietol.
95. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
96. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
97. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. Súd priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v
rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Pokiaľ ide
o skutočnosť, že žalobcom nebola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v požadovanom rozsahu, súd
má za to, že nakoľko výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu, uvedené neznamená čiastočný
úspechžalobcov,aleúspechvplnomrozsahu. Dôvodypreaplikáciu§257Civilnéhosporovéhoporiadku

súd nezistil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).