Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Pc/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205832
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124205832.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľky- osoby

oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. B. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti osobe
povinnej platiť výživné: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o návrhu na zvýšenie vyživovacej
povinnosti na plnoletú osobu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 01.09.2024 výživné na osobu oprávnenú na výživné A. B., nar.
XX.XX.XXXX na sumu 255,- eur mesačne, ktoré výživné je osoba povinná na výživné C. B., nar.
XX.XX.XXXX povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do 28.02.2025 na osobu oprávnenú na
výživné v sume 690,- eur sa osobe povinnej na výživné povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 20,-eur
mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/172/2017- 627 zo dňa 12.03.2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 26CoP/55/2020 - 796 zo dňa 16.12.2020 v časti
určenia výživného na v tom čase maloletú A..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 24.07.2024 sa navrhovateľka - plnoletá osoba
oprávnená na výživné domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu voči nej zo sumy 130,- eur

mesačne na sumu 650,- eur mesačne odo dňa podania tohto návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci na jej
účet. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania jej právnemu zástupcovi v celom rozsahu
voči odporcovi.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/172/2017,
potvrdeným Krajským súdom v Trnave, sp. zn. 26CoP/55/2020, došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
odporcu zo sumy 99,58, - eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 07.11.2017. Zo

strany súdov došlo v minulosti 2x k poníženiu vyživovacej povinnosti, napriek tomu, že navrhovateľka je
druhé najstaršie dieťa otca. Pri rozhodovaní o ostatnom výživnom konajúci súd nedostatočne zohľadnil
štvornásobnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky ako maloletej a v rozpore s judikatúrou poukázal
na ostatné vyživovacie povinnosti otca. Vzhľadom na skutočnosť, že zásadným argumentom zo stranysúdu bol počet vyživovacích povinností otca, touto rétorikou možno konštatovať, že došlo k zásadnej
zmene pomerov, a to odpadnutie vyživovacej povinnosti otca k dcére, ktorá skončila školu, kúpila si
vlastný byt a stala sa samostatnou. Osobnú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje výlučne matka.

Zo 4 otcových detí, ktoré dovtedy priznával, má ako jediná zvýšené výdavky na výživu zo zdravotných
dôvodov. Úspešne ukončila štúdium na bilingválnom 5- ročnom gymnáziu maturitnou skúškou dňa
30.05.2024 a je prijatá na vysokú školu, kde od septembra plánuje nastúpiť. Navrhovateľka žije s
matkou – samoživiteľkou v jednoizbovom byte, čo je vzhľadom na jej vek aj na prípravu na budúce
štúdiumapovolanienevhodnéprostredie,naprotitomuotecžijevrodinnomdomeazabezpečujeosobnú

starostlivosť ostatným svojím deťom, s výnimkou navrhovateľky. Otec sa od narodenia o ňu nezaujímal,
nikdy neposkytol nad rámec výživného žiadne iné finančné plnenie, ani raz ju nenavštívil, aj keď ona
ako maloletá mala záujem svojho biologického otca spoznať, bránil sa plateniu výživného, pravidelne
podával návrhy na znižovanie výživného.
Jej matka má tiež zvýšené výdavky na výživu zo zdravotných dôvodov, aby mohla zabezpečiť základné
podmienky na živobytie, bez podpory známych by to nebolo možné, bola nútená si peniaze požičiavať,

pričom im vznikol dlh na bývaní vo výške 720,- eur a tento dlh bola nútená zaplatiť a požičané peniaze
vrátiť. Okrem toho im vznikol aj nedoplatok z vyúčtovania na nájomnom vo výške 217,- eur, ktorý treba
uhradiť do konca júna 2024. Mesačné zálohy na bývanie sú vo výške 180,- eur, náklady na elektrinu
predstavujú mesačne 26,- eur, internet 16,60, -eur, SKYLINK 6,90,- eur mesačne, mobilný telefón 15,-
eur. Spolu náklady súvisiace s bývaním predstavujú 244,50, - eur. Daň za byt je ročne 25,50, - eur,

poplatok za komunálny odpad je vo výške 118,58,-eur ročne; spolu vo výške 144,08,- eur. Medzi ďalšie
pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky patria menštruačné potreby 5,- eur, cestovné 25,- eur,
kancelárske/školské potreby (toner, papier, perá, zošity a pod.) cca 35, eur, MS office 99,- eur ročne,.
Pravidelné výdavky na vyšetrenia, u gynekológa 10,- eur, u očného lekára 30,- eur a pod.
Jednorazové výdavky uvádza nasledovné: študentská karta ISIC 15,- eur, zakúpenie tabletu 800,- eur,

stužková 400,- eur, oblečenie na stužkovú 100,- eur, prihlášky na VŠ 80,- eur, vodičský preukaz 780,-
eur, cestovný pas 33,- eur, skúška Cambridge 215,- eur, štátna skúška z AJ 150,- eur, okuliare 335,- eur,
skriňa 540,- eur, rozkladacia pohovka 497,50,- eur, zdravotný matrac 127,70,- eur, školský stôl 110,- eur,
sklo na školský pracovný stôl 24,40,- eur, školská stolička 99,90,- eur, bicykel 300,- eur.
Počas 5- ročného štúdia na strednej škole matka vynaložila v dôsledku nástupu na gymnázium sumu

859,78,- eur. Otec ničím neprispel. Ďalej musela vynaložiť na činnosti organizované školou sumu
841,44,- eur. Zvýšené náklady z nevyhnutnosti špeciálnej výživy z dôvodu celiatickej/bezlepkovej diéty
predstavuje mesačne sumu vo výške 150,- eur, výživné zo strany otca tak nepokryje ani náklady na
stravu.
Matka navrhovateľky ukončila pracovný pomer z dôvodu zrušenia jej pracovného miesta ku dňu

31.05.2024, toho času je bez príjmu, snaží sa nájsť si novú prácu. Opätovne poukazuje na ustanovenie
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pre posúdenie schopností a možností rodičia v zmysle ustanovenia § 96
ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočne zárobkové (prípadne aj majetkové pomery),
ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak súd zistí, že z dôležitého

dôvodu zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého
dôvodu ( napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu odchodu vodiča z funkcie, pre výkon ktorej nemá
kvalifikáciu, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); ak to tak nie je, vychádza z príjmov
rodiča pred zmenou zamestnania.“ (R 27/1970) Má za to, že je dôvodné podozrenie, že sa otec od
jej narodenia snaží zbavovať vyživovacej povinnosti voči nej, účelovo znižoval výšku výživného, prijal

nevýhodnejšie zamestnanie, kedy sa vzdal výhodnejšieho bez dôležitého dôvodu, zbavuje sa svojho
majetku.Dosťvýraznázmenapomerov,zdravotnýstav,nevyhnutnosťšpeciálnejstravy,ktorájefinančne
veľmi náročná, rehabilitačnou poúrazovou terapiou nohy aj ruky, problémy so zhoršujúcim sa zrakom
považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje priznanie zvýšenej sumy výživného.
S poukazom na ustanovenia § 55 Civilného mimo sporového poriadku, podľa ktorého súd môže náhradu

trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, žiada o priznanie
trov konania jej právnemu zástupcovi voči povinnému otcovi. Ako prílohy doložila: potvrdenie Vysoké
učení technické v Brne, pokladničné bloky. Podaním zo dňa 16.09.2024 návrh doplnila o listinné dôkazy:
výplatné pásky matky navrhovateľky, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, potvrdenie o návšteve školy (č.l.
43 a nasl.).

3. Podaním doručeným súdu dňa 15.09.2024 (č.l.28) sa odporca písomne k návrhu vyjadril, so
zvýšením výživného na dcéru v plnom rozsahu nesúhlasí, nakoľko v návrhu na zvýšenie vyživovacej
povinnosti poukazuje väčšinou na veci, ktoré boli v minulosti súdom podrobne skúmané. Súdy v danomobdobí dôkladne preskúmali pomery obidvoch rodičov. Poukazovali hlavne na to, že matka je väčšinou
nezamestnaná, hoci má vysokoškolské vzdelanie, keď sa zamestná, tak len na krátku dobu. Matka je
povinná sa zamestnať a živiť nielen seba, ale prispievať aj na výživu dcéry A.. Treba prihliadnuť aj na

potencionálny príjem, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobila s ohľadom na svoj vek, kvalifikáciu -
vysokoškolské vzdelanie a pod. Od 3 rokov veku dcéry matka nikde riadne nepracovala ( to je viac ako
16 rokov). Dcéra tiež udáva, ako si matka peniaze požičiava od známych. Súd matke často vytýkal, že
predkladá neprimerane vysoké výdavky v porovnaní s príjmami, čo je nedôveryhodné. Odporca uvádza,
že je čiastočný invalid, má len jednu ruku a doteraz nebol nikdy nezamestnaný. K zníženiu výživného

došlo v roku 2011, lebo mal ťažký úraz. Bol 12 mesiacov práceneschopný a následne v roku 2012,
keď sa vrátil do zamestnania, už platil riadne výživné určené súdom. Nakoľko matka vtedy maloletej
dcéry sa účelovo vyhýbala pojednávaniam, tak aj ten rok počas práceneschopnosti platil riadne výživné.
Súdom zníženie výživného prebehlo až po uplynutí práceneschopnosti, peniaze vyplatené na výživnom
matka spätne nemusela vrátiť, tak znížené výživné nemala. Nie je pravdou, že sa vzdal výhodnejšieho
zamestnania. Ako vodič kamiónovej dopravy pracoval do konca augusta 2006 a následne od začiatku

septembra 2006 sa zamestnal ako vodič autobusu SAD F., kde pracuje dodnes. Súd prihliadol na
jeho zdravotné problémy, že sa im s manželkou v septembri 2006 narodilo dieťa a on chcel čas tráviť
s rodinou, pričom zamestnanie ako vodič kamiónovej dopravy nebolo až také výhodné.
Nikdy sa nevyjadril, že nemá o dcéru záujem, dôvodom ich nestretávania sa bolo, že s matkou dcéry
dochádzalo medzi nimi ku konfliktom a hádkam. Matka už od narodenia dcéry udáva, že má celiakiu.

Nikdy sa táto diagnóza u dcéry nepotvrdila. Dcéra má len lekárkou odporúčanú bezlepkovú diétu,
čo bolo zohľadňované už v minulosti. Ak by dcéra mala potvrdenú celiakiu, tak jej vzniká nárok na
mesačný peňažný príspevok od ÚPSVaR na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie,
čo nepreukázala. Matka mal. má celiakiu, je predpoklad, že súdu predkladá bločky za potraviny kúpené
pre seba. Nie je pravda, že by sa zbavoval majetkov.

Okrem dcéry A. má vyživovacie povinnosti na ďalšie dve maloleté deti C., nar. XX.X.XXXX a F., nar.
XX.X.XXXX. Aj tieto deti majú zvýšené náklady vzhľadom k ich veku na bežné potreby, obidvaja majú
doporučenú ortopedickú obuv. Aj u nich došlo k zásadnej zmene pomerov od posledného rozhodovania
súdu. Obidvaja nastúpili na stredné školy, čím sa im zvýšili náklady. F. navštevuje Strednú odbornú školu
obchodu a služieb v F., odbor kozmetička s maturitou, nastúpila do tretieho ročníka, mal. C. navštevuje

Strednú odbornú školu technickú v G. H. A., odbor mechanik-nastavovač s maturitou, nastúpil do prvého
ročníka. Od posledného pojednávania nastala podstatná zmena aj v tom, že býva sám s dvoma mal.
deťmi a majú ich v striedavej starostlivosti. Manželka odišla v roku 2022 bývať ku svojim rodičom. Išla
pomáhať otcovi starať sa o jej imobilnú mamu. Odporca býva v menšom jednopodlažnom rodinnom
dome, obytná plocha má 47,5 m2 a úžitková plocha 31,71 m2. S manželkou nehospodária a nemajú

spoločnú kasu.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti SAD F., a.s., ako vodič od roku 2006, priemerný mesačný
zárobok za posledných dvanásť mesiacov 8/2023-7/2024 mal 1.184,84 eur. Zároveň je poberateľom
čiastočného invalidného dôchodku za mesiace 8-12/2023 vo výške 305,-eur, za 1-7/2024 vo výške 316,-
eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci. Lieči sa na vysoký krvný tlak, má vylúčený úchop

ľavej ruky po amputácii štyroch prstov, čiastočne aj dlane a nehybného palca.
Mesačné náklady špecifikoval: úver- 138,49,- eur, Životná poistka 49,52,- eur, Lieky 10,- eur, výživné
130,- eur, Plyn: 96,- eur, Elektrina: 50,- eur, Voda: 16,- eur, Internet: 19,60,- eur, TV 10,- eur, Poistky: F.
ČSOB 17,36,- eur, C. ČSOB 15,8,- eur, SOŠ obchodu a služieb F. F.: obedy 56,98,- eur (2,59 eur za obed
x 22 dní), cestovné 30,- eur, paušál 18,- eur, študentská karta ISIC 15,- eur, SOŠ technická G. H. A. C.:

obedy 52,80,- eur (2,40,- eur za obed x 22 dní), cestovné 30,- eur, paušál 18,- eur, študentská karta ISIC
25,- eur. Na kúpu oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, nákladov na školské aj mimoškolské aktivity
pre deti sa podieľajú spolu s manželkou. Nevidí dôvody na priznanie trov konania právnemu zástupcovi,
ide konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP). On si nikdy neplatil
právneho zástupcu, nakoľko je to pre neho finančne náročné. Keby bola dcéra s matkou vo finančnej

núdzi, tak si neplatia dlhé roky právneho zástupcu a požiadali by o bezplatnú právnu pomoc. Navrhol
súdu, aby návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku zamietol. Ako prílohy doložil:
Potvrdenie o príjme, potvrdenia o úhradách -úver, elektrika, plyn, paušály detí, internet, poistky detí,
voda.

4. Podaním zo dňa 11.10.2024 sa k vyjadreniu odporcu vyjadrila navrhovateľka (č.l. 55 a nasl.), uviedla
viaceré okolnosti nevzťahujúce sa k obdobiu, ktoré je relevantné na posúdenie vyživovacej povinnosti
odporcu v čase rozhodovania súdu (uvádza napr. rok 2007- vznesenie obvinenia pre prečin zanedbania
povinnejvýživy,príp.skutočnostiohľadnenastúpeniamatkynavrhovateľkydoprácevjej3-rokochveku).Súd má za to, že uvedené skutočnosti nemajú právnu relevanciu k aktuálnemu posúdeniu primeranosti
výšky výživného odporcu k navrhovateľke.

5. Podaním doručeným súdu 07.11.2024 (č.l. 62) odporca reagoval na vyjadrenie navrhovateľky a
poukazuje na dlhodobú nezamestnanosť matky navrhovateľky, on sa nikdy účelovo výhodnejšieho
zamestnania nevzdal, ani žiadnych majetkov, nakoľko nikdy žiadne ani nemal. Taktiež uvádzal
skutočnosti z minulosti, nemajúce právnu relevanciu k aktuálnej výške výživného odporcu
k navrhovateľke.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: rozsudok Okresného súdu
Piešťany č.k. 9P/172/2017- 627 zo dňa 12.03.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k.
26CoP/55/2020 - 796 zo dňa 16.12.2020, potvrdenie Vysoké učení technické v Brne, potvrdenie o príjme
matky navrhovateľky, potvrdenia o príjme otca navrhovateľky, potvrdenia Sociálnej poisťovne, výsluch
účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, podaným návrhom sa domáha zvýšenia vyživovacej
povinnosti k odporcovi. Rodičia navrhovateľky nikdy neboli manželmi, na tunajšom súde sa viedli viaceré
konania ohľadne uvedených účastníkov, zväčša sa týkali zmeny vyživovacej povinnosti navrhovateľky
voči odporcovi. Z ostatnej úpravy- z rozsudku č.k. Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/172/2017- 627

zo dňa 12.03.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 26CoP/55/2020 - 796 zo dňa
16.12.2020 vyplýva, že naposledy došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti odporcu zo sumy 99,58,- eur
mesačnenasumu130,-eurmesačnesúčinnosťouod07.11.2017.Zodôvodneniauvedenéhoostatného
zvýšenia výživného vyplýva, že u mal. A. došlo k podstatnej zmene pomerov, bola staršia o takmer 6
rokov, nastúpila do vyššieho stupňa základnej školy, príjem otca sa v danom období zvýšil cca o 200,-

eur, poberaný invalidný dôchodok o cca 50,-eur, rovnako došlo k zvýšeniu príjmu manželky otca. Matka
navrhovateľky v čase ostatného rozhodnutia bola bez stáleho príjmu, poberala iba prídavok na dieťa
a pozostalostnú úrazovú rentu naposledy v roku 2019 vo výške 419,- eur.

8. Z prednesu zástupcu navrhovateľky na nariadenom pojednávaní vyplýva, že sa pridržiava podaného

návrhu.

9. Pri výsluchu navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z dôvodu, že výživné aktuálne
platené odporcom jej nepostačuje, nakoľko začala študovať na VŠ. Jej matka prišla o prácu. Otca vidí
dnes prvýkrát a za 20 rokov ju žiadnym spôsobom nekontaktoval. Nikdy od neho neprišla žiadna správa.

Ona otca nekontaktovala tiež, ale mala záujem ako dieťa, ku kontaktu nikdy nedošlo. Návrh sa rozhodla
podať sama. Zvýšili sa jej náklady súvisiace s nástupom na VŠ: prihlášky na štúdium 80,-eur, ISIC karta
15,-eur, cestovné mesačne doplní neskôr, školu má 3x do týždňa (dochádza do školy z Piešťan do Nitry
a späť), obedy predstavujú denne cca 5,-eur v školskej jedálni. Náklady na ošatenie má mesačne cca
50,-eur. Zo zdravotným stavom má zvýšené náklady, nakoľko má celiakiu. Snažila sa aj brigádovať, ale

nedá sa to stále, v Piešťanoch sa ťažko hľadá flexibilná práca, aby vedela aj študovať, aj chodiť do
práce. Mama je aktuálne nezamestnaná, hľadá si prácu, má ukončenú VŠ – medzinárodné vzťahy.
Navrhovateľka býva s mamou v 1-izbovom byte, aktuálne vôbec nebrigáduje. Na bývaní majú dlh, matka
nie je schopná aktuálne ho uhradiť. Trvá na sume výživného 300,- eur. Uviedla, že vo výraznej miere
sa podieľala na jej nákladoch aj stará matka navrhovateľky (matka jej mamy), pracovala predtým ako

lekárka, t.č. už dôchodkyňa.

10. Odporca na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom vyjadrení. Vyživovacia povinnosť na jeho
najstaršiu dcéru H. (nar.XXXX) odpadla, dcéra sa zamestnala v r. 2022, skončila VŠ v Brne. Sumu
výživného vo výške 150,-eur považuje za postačujúcu a za maximálnu, ktorú vie vynaložiť. Pracuje 19-

ty rok v autobusovej doprave v F., za posledný rok s príjmom 1.185,-eur mesačne, okrem toho poberá
316,-eur invalidný dôchodok. Okrem navrhovateľky má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to F., nar.
XXXX a C., nar. XXXX, obe deti navštevujú SŠ (prvý a tretí ročník). On aktuálne žije v domácnosti iba
s dvoma deťmi, manželka žije s rodičmi už dva roky. Je to dôsledok rozvratu ich vzťahu, ale zároveň
sa manželka išla starať o rodičov. Je možné, že sa rozvedú. O starostlivosť o ich 2 maloleté deti sa

striedajú a finančne sa podieľajú na ich nákladoch na polovicu, náklady na bývanie uhrádza sám a každý
si znášajú náklady na stravu. Manželka býva vo vedľajšej dedine. Deti sú týždeň u neho a týždeň
u manželky, takto fungujú 2 roky. Deti sú zdravé, s F. chodia na kontroly štítnej žľazy, syn mal problémy
s chrbticou. Deti nemajú zvýšené náklady, nemajú krúžky. Syn nosí špeciálnu obuv kvôli chrbtici.Rodinný dom, v ktorom býva, je napísaný v katastri na manželku, on nemá žiadne nehnuteľnosti, len
malú čiastku pozemku k.ú. I., okr. J., z dedičstva, na týchto pozemkoch sú pasienky a obrábajú ich
družstevníci. Ide o maličké čiastky. S navrhovateľkou sa nestretáva dlhodobo, iba na súdoch. Videl

dcéru len na fotkách, zo sociálnych sietí vie, že dcéra študuje na VŠ v Nitre.

11. Z potvrdenia FF UKF v Nitre (č.l. 52) vyplýva, že navrhovateľka je študentkou 1.-ročníka študijného
programu žurnalistika v akademickom roku 2024/2025 v dennej forme.

12. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.09.2024 vyplýva, že p. K. L., nar, X.X.XXXX- matka
navrhovateľky, je poberateľkou pozostalostnej úrazovej renty od 01.01.2004 v sume 559,60,- eur.

13. Z výplatných pások matky navrhovateľky vyplýva jej príjem za mesiace 9/2023 bol 1.100,40,- eur, za
10/2023 - 1.111,43,- eur, za 11/2023- 949,97,- eur, za 12/2023- 0,- eur, za 1/2024- 0,- eur, za 2/2024-
0,- eur, za 3/2024- 1.101,16,- eur, za 4/2024- 1.124,26,- eur, za 5/2024- 3.802,80,- eur, z výpisov z účtov

zároveň vyplynulo, že v mesiaci 1/2024 jej bola vyplatená nemocenská dávka vo výške 754,90 eur, v
2/2024 vo výške 754,90 eur, v 3/2024 vo výške 706,20 eur.

14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pob. Trnava zo dňa 28.08.2024 ( č.l. 51) vyplýva, že p. K. L. - matka
navrhovateľky, má nárok na dávku v nezamestnanosti na obdobie 6 mesiacov, a to vo výške 26,26,-eur

denne (26,26 eur x 30 dní =787,80 eur).

15. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu- Slovenské autobusová doprava F., akciová spoločnosť zo
dňa 03.09.2024 vyplýva, že jeho priemerná čistá mzda na pracovnej pozícii vodič autobusu za obdobie
od 8/2023- 7/2024 bola 1.184,- eur.

16. Odporca je tiež poberateľom invalidného dôchodku vo výške 323,40,- eur mesačne.

17. Na pojednávaní dňa 03.03.2025 žalovaný upresnil, že od 1/2025 platí výživné vo výške 160,- eur,
do 12/2024 platil v zmysle ostatnej úpravy výživné 130,- eur mesačne. Naďalej s manželkou nežijú

v spoločnej domácnosti, o ich 2 deti sa starajú striedavo, náklady na bývanie si hradí sám. Príjem svojej
manželky uvádza vo výške cca 1.200,- eur, pracuje ako zdravotná sestra v F..

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 citovaného zákona výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 75 ods. 2 ZR, Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských

práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je

zákonnápovinnosť,ktorázaťažujeobochrodičov.Znamenáto,žeobajarodičiasúpovinnízabezpečovať
svojmu dieťaťu primerané a vhodné podmienky, zabezpečujúce jeho plnohodnotný a všestranný vývoj,
vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie i výživu. Je zrejmé, že rodič
zabezpečuje a prispieva na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a celkových
majetkových pomerov tak, aby dieťa participovalo na jeho životnej úrovni. Dôležitým aspektom

charakteru výživného ako výdavku fyzickej osoby je tá skutočnosť, že toto má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Rovnako pre určenie teoreticko- právneho východiska skúmania nároku aj v tomto
spore je nevyhnutné zdôrazniť, že trvanie vyživovacej povinnosti je z časového hľadiska ohraničené
objektívnou skutočnosťou, a to momentom, kedy je dieťa schopné sa živiť samostatne, teda z vlastných
zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. Pri určovaní výšky výživného súd taktiež musí prihliadnuť

na rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom cieľom súdneho konania o určenie výšky výživného
je dospieť k ideálnemu stavu uspokojenia všetkých potrebných nákladov dieťaťa. Rovnako nemožno
opomenúť tú skutočnosť, že miera potrieb dieťaťa je veľmi individuálna a mení sa s prihliadnutím na
vek, vyspelosť, zdravotný stav, rozsah záujmov, formy prípravy na budúce povolanie dieťaťa.

20. Z vyššie naznačených teoreticko-právnych východísk súd uvádza, že splnenie základnej podmienky,
a to existencie trvania vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, nebola medzi účastníkmi
konania sporná. Navrhovateľka už v čase podania návrhu na začatie konania bola prijatá na štúdium
denného štúdia na vysokej škole, aktuálne je študentkou 1.ročníka študijného programu žurnalistika
v akademickom roku 2024/2025 v dennej forme. Ako taká sa preto plnohodnotne pripravuje na výkon

svojho budúceho povolania. Súdna judikatúra i aplikačná prax jednoznačne akceptujú vysokoškolské
štúdium v dennej forme ako dôvod osvedčujúci trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu aj
po nadobudnutí jeho plnoletosti. Je preto zrejmé, že navrhovateľka jednoznačne má nárok na plnenie
vyživovacej povinnosti voči obom svojim rodičom. Ako študentka vysokej školy má navrhovateľka
(okrem základných výdavkov na stravu, ošatenie a bývanie) zvýšené výdavky súvisiace so štúdiom,

spojené s nákupom alebo fotením študijnej literatúry a materiálov, vybavovaním študentských preukazov
a podobne. Nepochybne v jej veku je nutné zohľadniť aj zvýšenie výdavkov na základné životné
komodity ako oblečenie a stravu, čo súvisí s jej fyzických rozvojom, ako aj zvýšenie výdavkov v súvislosti
strávenímvoľnéhočasuapestovanímzáľub,čosazaseodrážavpotrebezabezpečeniajejpsychického
vývoja. Okrem toho navrhovateľka v konaní tvrdila, že trpí aj určitými zdravotnými komplikáciami

(celiakia), ktoré vyžadujú zvýšené náklady na stravu, resp. obmedzenia v strave spojené so zvýšenými
finančnými nákladmi. Inak navrhovateľka nevykazuje nadštandardné požiadavky súvisiace s jej vekom
a študijným zaradením.21. Základným predpokladom na zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi

v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže nastať či už na strane povinného (napr.
zmena zamestnania, vznik, resp. zánik vyživovacej povinnosti, zmena v majetkových pomerov), ale
tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na
iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak
vývojomživotnýchnákladov.Aksavkonanípreukáže,žesapomeryúčastníkovzmenili,môžerozhodnúť

o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo
k zmene pomerov.

22. Porovnaním relevantných okolností na strane účastníkov konania oprosti stavu v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súd ustálil, že nastali podstatné okolnosti odôvodňujúce zmenu výšku
výživného. Takouto zásadnou zmenou je na strane oprávnenej osoby práve nástup na vysokoškolské

štúdium, pričom v čase ostatnej úpravy navrhovateľka bola žiačkou 1.ročníka bilingválneho gymnázia
a mala takmer 15 rokov. Rovnako nastali zmeny aj v zárobkových pomeroch oboch rodičov, keď otec
včaseostatnejúpravyvýživnéhopoberalpríjemakovodičSADvovýške884,-eur,okremtohopoberalaj
čiastočnýinvalidnýdôchodokvovýške230,-eurzdôvoduzníženejpracovnejschopnosti.Manželkaotca
mala pri poslednom rozhodnutí o výživnom príjem vo výške 994,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva,

že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov zvýšením jeho príjmu zo zamestnania priemerne o 250,-
eur mesačne a o 90,- eur mesačne na invalidnom dôchodku, pričom aj na strane jeho manželky došlo
k zvýšeniu jej príjmu o cca 200,- eur mesačne. Matka navrhovateľky v čase ostatnej úpravy bola bez
stáleho príjmu zo zamestnania, poberala iba prídavok na dieťa, bolo jej vyplácané výživné pre mal. A.
vo výške 99,58 eur mesačne a poberala pozostalostnú úrazovú rentu, ktorá v r. 2019 bola vo výške

416,- eur mesačne. Tak ako vyplynulo z dokazovania, rovnako aj u matky sa zvýšil jej príjem (bod 30
odôvodnenia).Zmenanastalaajvpočtevyživovacíchpovinnostíotca,keďzaniklavyživovaciapovinnosť
k najstaršej dcére H..

23. Na základe uvedeného, po zhodnotení predložených dôkazov, súd ustálil, že pokiaľ ide o návrh

navrhovateľky na zvýšenie výživného voči jej otcovi- osobe povinnej na výživné na sumu 650,- Eur,
neskôr korigovanú na sumu 300,- eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
tento návrh je čiastočne dôvodný.

24. Navrhovateľka je dcérou odporcu, rodičia navrhovateľky nikdy neboli manželmi, ani nikdy nežili

v spoločnej domácnosti, navrhovateľka sa s odporcom stretla prvýkrát na pojednávaní v novembri 2024.
S otcom sa žiadnym spôsobom nekontaktovali tento prispieval finančne iba formou výživného vo výške
130,- eur do konca roka 2024, následne od januára 2025 sumou 160,- eur, nie sú ani aktuálne v žiadnom
kontakte. Navrhovateľka žije v D. v jednoizbovom byte so svojou matkou, študuje na Vysokej škole
v 1.ročníku- odbor žurnalistika. Výživné navrhovateľky vo výške 130,- eur považuje za nepostačujúce

ani len na náklady na jej stravu, preto navrhovateľka žiada výživné zvýšiť, nakoľko situácia je pre jej
matku takto neúnosná. Dôvodom sú hlavne zvýšené náklady súvisiace s jej nástupom na vysokú školu,
ako aj zánik vyživovacej povinnosti odporcu voči jeho najstaršej dcére.

25. Náklady navrhovateľka špecifikovala položkovito mesačne nasledovne: na ubytovanie 120,- eur

(240,- eur predstavujú celkové náklady na 2 osoby), strava cca 250,- eur (vrátane stavovania sa
v školskej jedálni- cca 50,- eur), cestovné do Nitry a späť 60,- eur, kancelárske potreby cca 35,- eur,
ošatenie + obuv- 50,- eur, mobilný telefón 15,- eur, voľný čas- 25,- eur, kozmetika+ hygiena 30,- eur,
lieky 20,- eur, v úhrne predstavujú priemerné mesačné výdavky navrhovateľky sumu vo výške cca 600,-
eur. Okrem uvedeného uvádza jednorázové náklady súvisiace s nástupom na VŠ, a to- zápis 30,33,-

eur, prihlášky na štúdium 78,- eur ( 3x VŠ), výmena batérie v starom počítači 50,- eur, ISIC karta- 15,-
eur, preukaz v knižnici 5,- eur, oblečenie 120,- eur (kabát+ elegantné nohavice do školy). Z uvedených
nákladov otec namietal náklady na dopravu autom do Nitry cca 60,- eur, uvádzal, že by mohla chodiť aj
MHD a taktiež poukazoval na to, že navrhovateľka by mohla chodiť aj príležitostne brigádovať a tak si
svoju finančnú situáciu vylepšiť. Iné náklady navrhovateľky odporca nespochybňoval. Súd nemal dôvod

uvedené deklarované náklady navrhovateľky neprimerane korigovať, považuje ich za primerané veku a
potrebám navrhovateľky. V prípade zamestnania rodičov napokon je v ich možnostiach takéto náklady
dcéry aj uhrádzať, tak ako to je uvedené aj v bode 31 odôvodnenia.26. Aktuálnym zamestnávateľom odporcu je Slovenská autobusová doprava F., v uvedenom zamestnaní
odporca pracuje už cca 20-rokov, čiže ako neopodstatnená je námietka navrhovateľky, že by sa odporca
vzdal výhodnejšieho zamestnania. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu zo dňa 03.09.2024 vyplýva,

že jeho priemerná čistá mzda na pracovnej pozícii vodič autobusu za obdobie od 8/2023- 7/2024
bola 1.184,- eur. Pred ostatným pojednávaním doložil odporca do spisu potvrdenie o jeho aktuálnom
príjme za obdobie 8/2024-1/2025, pričom priemerný čistý príjem za uvedené 6- mesačné obdobie bol
1.268,- eur. Súd tak ustálil priemerný príjem povinného rodiča zo závislej činnosti na úrovni cca 1.200,-
eur. Nakoľko povinný rodič je poberateľom aj invalidného dôchodku za rok 2024 vo výške 316,- eur,

naposledy vo výške 323,- eur, celkový príjem otca na účely výpočtu výživného súd ustálil vo výške cca
1.520,-eur (1.200+320).

27. Pokiaľ ide o súdnu prax, súd podporne vychádzal z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k mal.
deťom - tzv. „tabuľkové výživné“ stanovené MS SR s prihliadnutím na počet vyživovacích povinnosti,
ako aj vek dieťaťa, ku ktorému súd vyživovaciu povinnosť stanovuje. V danom súdenom prípade súd

rozhodoval o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 7/2024, pričom vyživovaciu povinnosť
otca súd zvýšil až od 9/2024, nakoľko tento časový okamih považoval súd za moment, kedy nastala
zásadná zmena na strane oprávnenej osoby, a to nástup na vysokoškolské štúdium, ktorú skutočnosť
súd považuje za zmenu okolností ovplyvňujúcu výšku vyživovacej povinnosti. V uvedenom období mal
otecokremnavrhovateľky eštedveďalšievyživovaciepovinnosti,atok maloletémuC.,nar.XX.X.XXXX

a F., nar. XX.X.XXXX, pričom vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére H. mu už zanikla, nakoľko táto
končila VŠ a zároveň sa zamestnala, čím získala schopnosť sa živiť sama. Z tabuľky MS SR vyplýva,
že vyživovacia povinnosť na navrhovateľku- dcéru A. by mala predstavovať 17 % z čistého príjmu
otca na dieťa v kategórii študenta VŠ, ide tak o súdom stanovenú sumu 255,- eur (17% z ustáleného
priemerného príjmu vo výške 1.500,- eur), pričom na 2 ďalšie deti by výživné malo predstavovať podľa

tabuľky 2x 15 % z čistého príjmu otca.

28. Celkovo tak vyživovacie povinnosti povinného rodiča v úhrne by predstavovali 47 % z čistého príjmu
otca, čo je horná hranica stanovenia výživného na všetky výživou oprávnené deti podľa zaužívanej
súdnej praxe v zmysle Metodiky MS SR. Aj keď by sa mohlo javiť podľa tabuľky, že celkový percentuálny

rozsah vyživovacích povinností v úhrne je príliš vysoký (47 % z celkového príjmu), súd uvedený
percentuálny rozsah pri navrhovateľke (17 % z celkového príjmu) nekorigoval smerom dole, nakoľko
povinný otec doposiaľ na výživu A. neprispieval žiadnym iným spôsobom okrem platenia výživného len
v sume 130,- eur, z tohto dôvodu výživné stanovil tak, aby z neho bolo možné uhrádzať aj prípadné
mimoriadne výdavky, ktoré nie je možné započítať do bežného výživného v mesiaci, ale v bežnom živote

s takýmito výdavkami je nutné počítať(napr. vodičský preukaz, stužková, tablet...atď). Súd poukazuje na
navrhovateľkou vyčíslené pomerne vysoké mimoriadne výdavky v návrhu na zvýšenie výživného, ktoré
sa jej vyskytli v nedávnej dobe, a na ktorých sa výlučne podieľala iba jej matka, prípadne ich uhrádzala
za pomoci starej matky z maminej strany.

29. Súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že v prípade 2 mladších detí otec vyživovaciu povinnosť plní aj
svojou osobnou starostlivosťou o tieto deti, podieľa sa aj na ich mimoriadnych výdavkoch detí, pričom na
výchove a výžive ostatných 2 detí sa rovnakým podielom podieľa aj druhý rodič- t.j. manželka odporcu.
Súd má za to, že pri celkovom príjme otca vo výške cca 1.500,- eur, pri odpočítaní výživného na dcéru
A. vo výške 255,- eur, rovnako výživného na dve mladšie deti cca 2x 225,- eur (2x 15 % z čistého príjmu),

jeho deklarovaných výdavkov cca 400,- eur mu zostáva stále dostatočná rezerva ( cca 400,-eur) aj na
jeho osobné potreby(ošatenie, strava, hygiena a pod.)

30. Z výplatných pások matky navrhovateľky vyplýva, že pri svojom vzdelaní (ukončená VŠ) dosahovala
príjem za mesiace 9/2023- 1.100,40,- eur, 10/2023- 1.111,43,- eur, 11/2023- 949,97,- eur, 3/2024-

1.101,16,- eur, 4/2024- 1.124,26,- eur. Rovnako z výpisu z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva,
že obdobný príjem poberala matka navrhovateľky súvisle od cca 8/2022 od zamestnávateľa SPC
International, s.r.o. Piešťany (s výnimkou 12/2023-2/2024, kedy bola PN). Z uvedeného vyplýva, že
matkanavrhovateľkyjeschopnásazamestnaťminimálnezapríjemvovýškecca1.000,-1.100,-eurnetto
(súd na účely stanovenia potencionálneho príjmu nebral do úvahy príjem za 5/2024 vo výške 3.800,-

eur, nakoľko išlo o vyplatenie odstupného). Popri tom matka poberá príjem zo Sociálnej poisťovne
z pozostalostnej renty aktuálne vo výške 574,- eur. Súd tak celkový možný potencionálny príjem
matky ustálil v sume cca 1.574,- eur. Jej vyživovacia povinnosť v zmysle Metodiky MS SR by pri
jej jedinej vyživovacej povinnosti predstavovala 26% z jej potencionálneho príjmu. Súd vychádza z potencionálneho príjmu matky, ktorý by mohla dosahovať, ak by bola zamestnaná, pričom tento
vyčíslil ako priemer dosahovaný za obdobie 9/2023- 4/2024, mimo poberania dávky v čase jej
práceneschopnosti. Z ustáleného potencionálneho príjmu jej podiel na výživnom by predstavoval

v číselnom zobrazení cca 390,- eur (26% x 1.574 eur /100).

31. Ak potom súd celkové výživné zo strany povinného rodiča- otca ustálil vo výške 255,- eur a podporne
stanovil výživné zo strany matky ako cca 390,-eur, súhrn uvedených súm je suma 645,- eur, čo by
znamenalo plné pokrytie deklarovaných nákladov oprávnenej osoby (600,- eur), pričom pri takomto

pomere vyživovacích povinností oboch rodičov by sa mohla tvoriť aj rezerva na mimoriadne výdavky.
Ak však matka oprávnenej osoby bude aj naďalej nezamestnaná (ako je doposiaľ) a nezamestná
sa, aby mohla dosahovať aspoň súdom ustálený potencionálnym príjem vo výške cca 1.000,-eur,
navrhovateľkabudemusieťsvojepotreby,resp.výdajekorigovaťtak,abyjejživotnáúroveňzodpovedala
zárobkovým pomerom aj tohto nepracujúceho povinného rodiča (t.j. matky). Ako príklad na preklenutie
uvedeného nepriaznivého obdobia by prichádzala možnosť korigovať náklady navrhovateľky súvisiace

s cestovaním, zvážiť cestovania do školy MHD (nie autom), prípadne korigovať náklady na ošatenie,
či voľný čas, ak by vzhľadom na finančné možnosti bolo nutné svoje výdaje znížiť. Taktiež by
prichádzala do úvahy aj príležitostná brigádnická činnosť navrhovateľky na prilepšenie jej finančných
možností, keďže vyučovanie má navrhovateľka len 3 dni v týždni. Ak by sa však matka zamestnala a
uvedený potencionálny príjem dosiahne, výživné od povinného rodiča (otca) spolu s výživným od matky

zabezpečia úhradu všetkých výdavkov navrhovateľky, vrátane mimoriadnych nákladov, ktoré sa môžu
vyskytnúť, tak ako to je vyčíslené vyššie.

32. Súd v súvislosti s výkonom akejkoľvek práce počas súvislého štúdia na VŠ študentkou dennej
formy štúdia na VŠ uvádza, že ak aj príležitostne brigádnicky navrhovateľka pracuje, príjem z takejto

práce je len prilepšením si jej finančnej situácie, v žiadnom prípade takýmto príjmom nie je možné
nahradiť vyživovaciu povinnosť povinného rodiča, keď ide o navrhovateľku, ktorá je nezaopatrenou
osobou pripravujúcou sa sústavne na povolanie. Čiže v žiadnom prípade akýkoľvek zárobok, pokiaľ
vykazuje iba charakter príležitostnej práce, nemožno považovať za príjem nahrádzajúci výživné zo
strany povinného rodiča. Takýto príjem je určený na zlepšenie si životnej úrovne oprávnenej osoby

a slúži na jej skvalitnenie života, v žiadnom prípade nenahrádza zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča.
Uvedené súd dáva do pozornosti k námietke otca, ktorý nabádal navrhovateľku.

33. Súd tak skonštatoval, že výživné ustálené povinnému otcovi vo výške 255,- eur, pri nákladoch
navrhovateľkyvcelkovejsume600,-eur,priplnenívyživovacejpovinnosti ajdruhýmrodičomzodpovedá

potrebám oprávnenej osoby a zárobkovým a celkovým majetkovým pomerom povinného rodiča. Je
zrejmé, že vyššou mierou na nákladoch navrhovateľky sa stále podieľa jej matka, a to sumou cca
400,- eur, avšak uvedené vyplýva z počtu vyživovacích povinností povinného rodiča, ktorý okrem
navrhovateľky má ďalšie 2 maloleté deti, na ktoré rovnako musí plniť vyživovaciu povinnosť.

34. Na základe uvedeného tak súd ustálil sumu výživného povinného rodiča na navrhovateľku vo výške
255,- eur, a to od jej nástupu na VŠ, t.j. odo dňa 01.09.2024. Takto stanovené výživné považuje súd
vzhľadom k potrebám navrhovateľky, s prihliadnutím na jej vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam
povinného rodiča pri jeho príjme za primerané. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie
výživného zamietol (výrok III).

35. Stanovením výživného od 1.9.2024 vznikol odporcovi na výživnom nedoplatok za obdobie od
01.09.2024 do 28.02.2025, ktorý činí po zaokruhlení sumu 690,- eur (4x 125,- eur (500,- eur) ako
nedoplatok za sept., okt., nov., dec. 2024 a 2x 95 eur (190,-eur) ako nedoplatok za jan. + febr.2025.
Súd vychádzal zo súm výživného uhrádzaných odporcom do 12/2024 vo výške 130,- eur a následne zo

sumy uhrádzaného výživného 160,- eur, ktorú sumu výživného odporca plnil od januára 2025. Celkový
nedoplatok na výživnom od podania návrhu predstavuje sumu vo výške 690,- eur (500+190), ktorú sumu
bude od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, splácať v súdom povolených splátkach
po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania
(výrok II.).

36. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, aksúd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový a

právny stav zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
v časti výživného určeného otcovi pre v tom čase mal. Veroniku tak, ako je to uvedené vo výroku IV.
tohto rozhodnutia.

38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

39. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také
okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom
na zásadu spravodlivosti. Žiaden dôvod osobitného zreteľa súd nezistil, neboli preukázané dôvody, ani

navrhovateľkou tvrdené skutočnosti ohľadne zbavovania sa majetku odporcu, resp. skutočnosť, že by
sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, rovnako neboli preukázané žiadne významné zmeny pomerov
v zdravotnom stave navrhovateľky, ktoré mali byť dôvodom na rozhodnutie o priznaní trov konania
navrhovateľke v zmysle osobitnej úpravy § 55 CMP (tvrdená pourázová terapia nohy, ruky, zhoršené
videnie, uvedené skutočnosti, rovnako aj otázka celiakie bola riešená už v predchádzajúcich konaniach,

ak aj nastal nárast nákladov súvisiacich s uvedenými skutočnosťami, nejde o podstatnú zmenu pomerov
odôvodňujúcu zmenu výživného, ani dôvodom na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 55 CMP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).