Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8723200161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: HEBA spol. s r.o., so
sídlom Fr. Hečku 3906, 058 01 Poprad, IČO: 31661700, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36858935, proti žalovanému:
AkuAgro s.r.o., so sídlom 059 76 Rakúsy 101, IČO: 36480592, zastúpený JUDr. Andrejom Patakym,
advokátom so sídlom Hlavná námestie 2, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 6.935,22 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/3/2023-28 zo dňa 23. októbra
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/3/2023-28 zo dňa 23. októbra
2023 v napadnutom výroku I.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/3/2023-28 zo dňa 23. októbra 2023 v
napadnutom výroku II. tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov pôvodného
konania v plnom rozsahu.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
18Cb/3/2023-28 zo dňa 23. októbra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 6.935,22 eur

titulom náhrady škody, úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.935,22 eur od 16.3.2007
do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorou sa
žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre žalobcu ako objednávateľa kontrolnú a poradenskú
činnosť v oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín v obci A. (kontrola objemu jednotlivých
prác vykonávaných tretími subjektami pre žalobcu). Žalovaný odobril žalobcovi došlé faktúry, avšak

žalobca následne zistil rozdiel medzi fakturáciou a skutočne prevedenými prácami (rozdiel v skutočnej
výmere),tedažalovanýžalobcoviodobrilnesprávneúdaje,ktorébolipodkladomprežalobcomuhradené
faktúry tretím subjektom (faktúry z roku 2005). Takto vznikla žalobcovi celková škoda vo výške žalovanejsumy,ktorúžalovanémufakturovalfaktúrouč.2007009zodňa1.3.2007.Stranysporuuzatvorilipísomnú
zmluvu o dielo zo dňa 1.10.2004 a následne aj ústnou formou uzatvárané dohody.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania nároku, nakoľko premlčacia lehota
podľa neho začala plynúť dňom doručenia faktúr tretích strán žalobcovi (k čomu došlo v priebehu roka
2005). V prípade, ak by išlo o vady, mal si žalobca vady uplatniť bez zbytočného odkladu, čo nespravil.
Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal obsah dohôd medzi stranami sporu.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 18Cb/83/2010-274 zo dňa 20.10.2015 rozhodol tak, že žalobu
zamietol (výrok I.) a uviedol, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30
dní od právoplatnosti veci samej (výrok II.). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v konaní nebolo
preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, k ujme vo výške uplatnenej žalobcom a že
existuje príčinná súvislosť a zavinenie žalovaného. K premlčaniu nároku podľa súdu nedošlo. Vzhľadom
na závery znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 20/2014 vypracovaný znalcom Ing. Bc.

TichomíromBučkom)nemožnopodľasúdudospieťkzáveruexistenciepríčinnejsúvislostimedziškodou
a konaním žalovaného a ustáliť výšku škody. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov a len
tvrdenie, že boli uhradené väčšie sumy za vykonané práce tretím osobám, nie je preukázaním nároku
ztitulunáhradyškody.Žalobcasineuplatnilnárokyztituluváddiela,ktorésiuplatniťmohol.Jenesporné,
že išlo o vzťah v zmysle zmluvy o dielo.

6. Krajský súd v Prešove, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 18Cb/83/2010-274 zo dňa
20.10.2015,uznesenímč.k.4Cob/110/2015-293zodňa1.6.2016rozhodoltak,žezrušujerozsudoksúdu
prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie. Odvolací súd citujúc zo záverov znaleckého posudku
č. 20/2014 konštatoval, že zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že tretie subjekty účtovali práce, na

ktoré nemali nárok, kde znalec určil naviac účtovné výmery pri sejbe, mulčovaní a diskovaní. Citujúc
ustanovenie § 440 ods. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ObZ“), poukázal na faktúru č. 20070009, ktorou žalobca fakturoval žalovanému náhradu
škody a poukázal na nesprávny výkon kontrolných činností žalovaného vo vzťahu k tretím subjektom,
ktoré vykonávali poľnohospodárske práce pre žalobcu. Ak žalobca mal predstavu o tom, že zo strany

žalovaného došlo k nesprávnemu výkonu prác (odsúhlaseniu iného rozsahu prác, ako v skutočnosti
tretie subjekty vykonali), nebola v konaní zodpovedaná otázka, či si prípadne žalobca nemal uplatniť
nárok vo vzťahu k tretím subjektom a či skutočne u žalobcu vzniká nárok na náhradu škody, ak
uspokojenie mohol dosiahnuť z iného právneho dôvodu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je podľa odvolacieho súdu v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania, resp. nebola riešená otázka

možnosti žalobcu uplatniť si nároky z preplatkov vo vzťahu k tretím subjektom pred nárokom na náhradu
škody proti žalovanému.

7. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom č.k. 18Cb/83/2010-305 zo dňa
30.3.2017 rozhodol tak, že žalobu zamieta (výrok I.) a priznáva žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu,
dospel k záveru, že žalobca si mal uplatniť nárok vo vzťahu k tretím subjektom, ktoré vykonávali
poľnohospodárske práce a uspokojenie jeho nároku sa mohlo dosiahnuť vo vzťahu k týmto subjektom.
V konaní nebolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v takej výške, ako bola
uplatnená. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/83/2010-329 zo dňa 5.9.2017 súd doplnil výrok II. rozsudku

č.k. 18Cb/83/2010-305 zo dňa 30.3.2017 tak, že priznáva žalovanému náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Prešove, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, rozsudkom č.k. 1Cob/19/2018-347,
1Cob/20/2018 – 347 zo dňa 24.1.2019 rozhodol tak, že potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie

v spojení s dopĺňacím rozsudkom (výrok I.) a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za dostatočné. Počas celého konania žalobca sám priznával,
že nevie určiť, ktorý subjekt poskytujúci službu fakturoval práce naviac. Odvolací súd mal za to, že
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich

skutočností a vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu v skoršom rozhodnutí.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k. 1Cob/19/2018-347 a 1Cob/20/2018 – 347 zo dňa 24.1.2019, uznesenímsp.zn. 1Obdo/83/2021 zo dňa 20.10.2022 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1Cob/19/2018-347, 1Cob/20/2018 – 347 z 24.1.2019 a rozsudok Okresného súdu Poprad č.k.
18Cb/83/2010-305 z 30.3.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/83/2010-329 sa zrušujú

a vec sa vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Poprad.

9.1. V uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdujenedostatočné,nezrozumiteľné,nepresvedčivéanepreskúmateľné,nespĺňazákonnépožiadavky
na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

je obsiahnuté len v niekoľkých vetách, z ktorých vyplýva, že odvolací súd považoval odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie za dostatočné.

9.2. Z obsahu súdneho spisu podľa dovolacieho súdu vyplýva, že žalobca si vzájomným návrhom
(označený ako protinávrh na začatie konania) uplatnil voči žalovanému nárok zaplatenie istiny
6.935,22 eur spolu s príslušenstvom. Vzájomný návrh bol na pojednávaní dňa 20.04.2010 vylúčený

na samostatné konanie. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobou uplatnený nárok mal vzniknúť titulom
náhrady škody, vyúčtovanej faktúrou č. 20007009 zo dňa 1.03.2007 s poukazom na to, že medzi
žalobcom a žalovaným bola dňa 1.10.2004 uzavretá Zmluva o dielo, v zmysle ktorej mal zhotoviteľ
(žalovaný) vykonávať pre objednávateľa (žalobcu) kontrolu a poradenskú činnosť v oblasti pestovania
poľnohospodárskychplodínvkatastriobceĽubica,pričomobjednávateľsazaviazalzaplatiťzhotoviteľovi

za tieto služby cenu dohodnutú v článku II. zmluvy. Úlohou zhotoviteľa bolo odsúhlasovať rozsah
vykonaných prác, výmery skutočne pooranej pôdy, výmery skutočne osiatej pôdy, skutočné množstvo
dodaného hnojiva a po tejto kontrole mal odsúhlasiť podklady pre fakturáciu. Podľa tvrdenia žalobcu si
žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť škoda v
celkovej výške 6.935,22 eur, keďže žalobca na základe faktúr zaplatil dodávateľom za práce vo väčšom

rozsahu, než boli reálne vykonané, a to v zmysle konkrétnej špecifikácie, ktorú uviedol v protinávrhu.
Škoda mala byť spôsobená žalovaným, a to porušením povinností pri výkone kontrolnej činnosti pre
žalobcu, za ktorú mu žalobca zaplatil odmenu na základe vystavených faktúr.

9.3. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ale ani súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa

súdy zaoberali žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody v zmysle ust. § 373 ObZ, resp. v
zmysle § 757 ObZ. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 ObZ sú: protiprávny
úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, pričom splnenie
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený. Medzi stranami
sporu bola uzavretá dňa 1.10.2004 zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. ObZ, na základe ktorej sa

zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre objednávateľa kontrolu a poradenskú činnosť v oblasti pestovania
poľnohospodárskych plodín v katastri Obce Ľubica (článok I. bod 1 zmluvy). Na žalobcovi spočíva
dôkazné bremeno, aby preukázal, aké konkrétne povinnosti a v zmysle čoho (ktorého ustanovenia
zmluvy, resp. vyplývajúce zo zákona) žalovaný porušil, v akej výške žalobcovi vznikla škoda a aká je
príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane

žalobcu. Keďže súdy oboch inštancií sa uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody (skúmaním
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) nezaoberali, v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch
inštancií absentujú relevantné argumenty a dôvody vo vzťahu k uplatnenému nároku. V sporovom
konaní je vždy žalobca ten, ktorý určuje predmet sporu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa
domáha náhrady škody voči žalovanému, a nie voči tretím subjektom, ktoré vykonávali pre neho

poľnohospodárske práce. Voči žalovanému si uplatnil nárok z titulu náhrady škody, a nie z titulu práva
zodpovednosti za vady (aj keď takéto právo si tiež mohol uplatniť, avšak neuplatnil si ho). Povinnosťou
súdu je preto rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku (či už pozitívne alebo negatívne) a k tomu musí
smerovať aj zistenie skutkového stavu a následné právne posúdenie veci.

9.4. Podľa názoru dovolacieho súdu, v posudzovanom prípade nedostatočné, nezrozumiteľné,
nepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) CSP, pretože porušuje právo strany sporu (v danom prípade žalobcu) na
spravodlivý proces, keď v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie
absentujú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky rozhodujúce (skutkovo a právne relevantné) otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

9.5. Ako neprípustné vyhodnotil dovolací súd dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa
názoru dovolacieho súdu, otázka tzv. liberačných dôvodov v zmysle § 374 ObZ nebola rozhodujúcou(kľúčovou) otázkou, ktorú by odvolací súd vo svojom rozhodnutí riešil, a na ktorej vyriešení založil
napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd, ale ani súd prvej inštancie sa otázkou tzv. liberačných dôvodov
nezaoberali, nakoľko sa nezaoberali ani zisťovaním samotných predpokladov vzniku zodpovednosti za

škodu v zmysle ObZ.

9.6. Dovolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách
právneho názoru vysloveného dovolacím súdom a bude sa zaoberať žalobcom uplatneným nárokom
na náhradu škody. Po riadnom zistení skutkového stavu a jeho právnom posúdení súd prvej inštancie

opätovne vo veci rozhodne.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci dovolacím súdom rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom (viď.
bod 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

10.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom

žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného, výsluchom znalca
a oboznámením sa so spisom sp.zn. 18Cb/228/2009, faktúrou č. 2007009, žiadosťou o náhradu
škody zo dňa 1.3.2007, zmluvou o dielo zo dňa 1.10.2004, výpisom z obchodného registra žalobcu,
žalovaného,zákazkovýmilistamizodňa11.4.2005,31.5.2005,23.8.2005,zákazkovýmilistami38/06/05,
33/06/05, 34/06/05, 9/04/05, 10/04/05, 29/05/05, 30/05/05, 3105/05, príkazom na prácu a výkazom

prác č. 38/05, príkaz na prácu a výkaz práce zo dňa 23.7.2005, 16.4.2005, 17.4.2005, 18.4.2005,
15.4.2005, 20.4.2005, 19.4.2005, 28.4.2005, 29.4.2005, 30.4.2005, 12.5.2005, 24.5.2005, 6.6.2005
8.6.2005, 13.6.2005, zákazkovým listom zo dňa 14.6.2005, zo dňa 18.4.2005, 16.4.2005, 28.6.2005,
11.7.2005, faktúrami 2005042, 2005039, 2005012, 2005033, 2005070, 36/2005, 290505, 114305,
110305, 111905, 111105, 110605, 2005039, 2005036, 111905, 111105, 110605, 110305, výkazom prác

júl 2005, 29/05, 30/05, 26/05, 28/05, 29/05, 30/05, 26/05, 28/05, výkazom služieb júl 2005, výkazom
na prácu a výkazom práce 06/05, 07/05, 23/05, 01/05, 03/05, 19/05, 17/05, 15/05, 13/05, 07/05, 05/05,
20/05, 06/05, 21/05, grafickou prílohou l/7, 2/7, 3/7, 4/7, 5/7, 6/7, žiadosťou o vyrovnávací príspevok
na rok 2005, žiadosťou o priame platby na rok 2005, deklaráciou poľnohospodárskych pozemkov zo
dňa 13.5.2005, 19.5.2005, rozsahom prác Nad záhradami, špecifikáciou prác Nad záhradami, Nad

kameňolomom, Roveň, Nad cigánami, Nad cintorínom, Ľubické po ŠM, Dlhé pole, Pole mladých, Ivan,
Pustý vrch, Bačove pole, Vtáčnik, Krivé pole, Lúky, Pasienky, evidenciou minerálnych olejov, výdajkou
pohonných látok a mazadiel august, september, október 2005, znalecký posudok 20/2014, faktúrami č.
110305, č. 113605, č. 114305, č. 114905, č. 2509001 a predžalobnou upomienkou žalovaného. Ďalšie
dôkazy stranami sporu navrhnuté neboli.

10.2. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 536 ods. 1,
§ 548 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 387 ods. 1 a § 398 ObZ.

10.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že súd posúdil žalobu za

nedôvodnú a neopodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že došlo k riadnemu
uzavretiu zmluvy o dielo a žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu náhrady škody, pričom na žalobcovi
spočívalo dôkazné bremeno na preukázanie povinnosti, ktoré žalovaný porušil a v akej výške vznikla
škoda a preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V konaní nebolo
preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti záväzkového vzťahu, nakoľko z čl. 1 zmluvy o dielo

nevyplýva, aké konkrétne povinnosti mal žalovaný, a teda že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v
takej výške, v akej bola uplatnená. Žalovaný nemohol predvídať v čase vzniku zmluvy o dielo, čo bude
presne predmetom kontroly jeho činnosti, keďže sa to dialo na základe ústnych pokynov od žalobcu,
a nemohol tiež predvídať, že niektoré práce budú vykonané tretími subjektmi, napríklad mulčovanie
viackrát, a preto nemohol zodpovedať za výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola obrábaná, a tiež

nemohol predvídať, aké podklady budú smerodajné pre žalobcu pri vykonaní akejkoľvek kontrolnej
činnosti, a že základom pre fakturáciu, za ktorú zodpovedá žalobca a nie žalovaný, má byť zhodný s
výmerou poľnohospodárskej pôdy, a teda nemôže niesť zodpovednosť za predpokladaný vznik škody,
ktorý si uplatnil žalobca. Súd poukázal na skutočnosť, že v spoločnosti DUOPOL, s.r.o. vykonával B.
C. funkciu štatutárneho orgánu od 08.06.2005 do 23.11.2005 a v uvedenej spoločnosti nebol v období

roku 2004 a celý rok 2005, kedy trval zmluvný vzťah, spoločníkom a ani členom žiadneho iného orgánu
a nemohol niesť zodpovednosť a predvídať, že bude štatutárnym orgánom v uvedenej spoločnosti za
činnosť, ktorú vykonával niekto iný. V konaní nebolo preukázané počas celej doby, že suma 7.634,60
eur počas trvania zmluvného vzťahu, ktorá bola vyfakturovaná žalobcovi a uhradená, konkrétne za akúčinnosť a z čoho pozostávala kontrolná a poradenská činnosť žalovaného. Zmluva o dielo bola založená
na dispozitívnej dohode, a túto zmluvu obe zmluvné strany podpísali s vedomím, že ju budú dodržiavať,
a táto zmluva neodkazovala na inú dohodu. Žalobca mal predvídať v čase zmluvného vzťahu, že si môžu

tretie subjekty uplatňovať nárok, ktoré vykonávali tieto práce neadekvátne, a že budú si uplatňovať inú
cenu, ako bola dohodnutá, a žalobca bol zodpovedný za úhradu faktúr, ktoré boli od nej uplatňované
nárokmi či už zo strany žalovaného, alebo tretích osôb, a teda žalovaný nezodpovedá za vzniknutú
škodu v takej výške, ako bola uplatnená a nemohol predvídať skutočnosti, ktoré nastali, a že by svojím
konaním neodvrátil škodu, ktorá vznikla. V danom prípade vzhľadom k tomu, že ide o obchodno-právny

vzťah, nedošlo k premlčaniu nároku a nakoľko nevznikol žalobcovi nárok na uplatnenú istinu, nemohlo
dôjsť ani k omeškaniu a preto súd žalobu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262, § 255 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP
a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. Žalobca doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu.
Odôvodnil ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12.1. Uviedol, že v rámci konania po vrátení veci NS SR súd vykonal dokazovanie výsluchom

štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaný
vykonával pre žalobcu práce spočívajúce v príprave a kontrole podkladov v súvislosti s vykonávaním
poľnohospodárskych prác, objednávaním služieb na vykonávanie prác v súvislosti so zakladaním úrody,
zberom úrody a dodržiavaním agrotechnických termínov pri pestovaní poľnohospodárskych plodín a
technické ošetrovanie plodín pri ich pestovaní. Tieto práce zabezpečoval žalovaný v celom rozsahu a za

tieto práce si účtoval odmenu. Predmetom týchto prác bola aj kontrola kvality a objemu vykonávaných
prácnapoľnohospodárskychpozemkochobhospodarovanýchžalobcom.Jenesporné,žežalovanýtieto
práce vykonával, kontroloval a podpisoval prvotné doklady, ktorými potvrdzoval rozsah vykonaných prác
a ktoré slúžili k fakturácii pre dodávateľa týchto prác, na základe čoho žalobca dodávateľom týchto prác
preplácal faktúry s tým, že tieto práce boli odsúhlasené žalovaným. Tieto okolnosti nesporne vyplynuli

z vykonaného dokazovania, aj keď sa žalovaný bránil, že nevedel, aké práce má vykonávať, avšak
na druhej strane za tieto práce vystavoval žalobcovi faktúry. Na základe preukázania tejto skutočnosti
potom žalovaný nepoprel skutočnosť, že vykonával tieto práce pre žalobcu. Popieral, že by kontrolu
prvotných dokladov vykonával v celom rozsahu. Rozsah jeho činnosti vyplýva z ním vystavených faktúr,
ktorými fakturoval žalobcovi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný umožnil niektorým

spoločnostiam, aby si vyfakturovali väčší objem prác, ako bolo možné reálne vykonať na pozemkoch,
ktorébolivobhospodarovanížalobcu,akojezrejmézlistinnýchdôkazovapotvrdeníPôdohospodárskou
platobnou agentúrou, ktoré boli predložené a oboznámené v rámci konania. Zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že rozsah fakturovaných prác dodávateľmi bol väčší ako výmera pozemkov,
ktorými žalobca disponoval, a teda že takýto rozsah prác na týchto pozemkoch nemohol byť vykonaný.

Znalecpoukázalajnato,ženiektoréfakturovanéúkony,resp.poľnohospodárskepráce, ktoréodsúhlasil
žalovaný,bolivykonanénelogickýmspôsobom,napr.najprvbolavykonanásejbaanáslednediskovanie.
Znalec poukázal na to, že niektoré práce nemohli byť vykonané opakovane, napr. tá istá parcela mohla
byt' 2x diskovaná alebo oraná. Na týchto tvrdeniach postavil svoju obranu žalovaný a súd jej bez
toho, aby tento svoj názor objasnil a v rozsudku zdôvodnil, uveril bez toho, aby žalovaný vyprodukoval

akýkoľvek dôkaz o tom, z akého dôvodu, a či vôbec boli niektoré činnosti skutočne vykonané opakovane,
a čo bol dôvod tohto opakovania. V konečnom dôsledku pokiaľ by išlo o vadne vykonané práce, bolo
povinnosťou žalovaného tieto práce reklamovať a tieto opakované práce mali byť vykonané bezodplatne
ako odstránenie vád pri výkone prác. Za toto zodpovedal žalovaný. Súd si túto skutočnosť zjavne
neuvedomil a bez relevantného zdôvodnenia na tieto okolnosti pri rozhodovaní neprihliadal.

12.2. Zanepravdivépovažujetvrdeniesúdu,žežalobcanepreukázalvýškuškody.Vspisesúobsiahnuté
všetky doklady s výpočtom prác, ako aj znalecký posudok o cene týchto prác. V odôvodnení rozsudku
však absentuje, prečo súd nevzal tieto doklady a toto vyčíslenie škody za dostatočne dôveryhodné.
Rozsudokpretopovažujezanepreskúmateľný.Dokazovanímbolopreukázané,žemedzistranamisporu

existoval právny vzťah, na základe ktorého bol žalovaný povinný objednávať práce pre žalobcu, tieto
práce kontrolovať, odsúhlasovať podklady pre fakturáciu a kontrolovať prvotné podklady k prácam. Za
tieto práce vystavoval faktúry a teda vedel, čo je jeho náplň práce. Túto činnosť vykonával nedôsledne,
zanedbal svoje povinnosti a umožnil dodávateľom služieb, aby si fakturovali väčší rozsah práce, akýv skutočnosti vykonali. Za takto žalobcovi vzniknutú škodu zodpovedá. V konaní žalovaný nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že práce vo väčšom rozsahu boli vykonané dôvodne.

12.3. Rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie, prečo dospel súd k skutkovému
a právnemu záveru, ktorý je podľa odvolateľa v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd nerešpektoval
právny názor vyslovený dovolacím súdom v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/83/2021 zo dňa 20.10.2022,
ktorým dovolací súd uložil súdu povinnosti, v ktorom smere je potrebné doplniť dokazovanie.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Súd prvej inštancie podľa neho rozhodol o nároku žalobcu
správne.Žalobcapodľanehovpriebehuceléhoprvoinštančnéhokonanianepreukázalpríčinnúsúvislosť
medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Dokonca z vykonaného dokazovania v
priebehu konania, tak ako sa do posledného pojednávania ukázalo, nebolo zrejmé, ako žalobca dospel
k uplatňovanej výške škody. V žiadnom prípade nie je možné brať do úvahy výpočty, ktoré učinil žalobca
na základe ceny jednotlivých prác a rozdielov vo výmerách pri jednotlivých dodávateľských faktúrach.

Nie je zrejmé ani aký znalecký posudok na cenu prác má žalobca na mysli. Jednoznačne však jednotlivé
výpočty ako boli predložené zo strany žalobcu boli v rámci procesnej obrany vyvrátené a tento jednotlivé
nezrovnalosti v rámci procesnej obrany a procesného útoku nikdy nevyvrátil. Poukázal na svoje
tvrdenie na pojednávaní 21.09.2023, ktorým poukázal na nezrovnalosti medzi prvotnou dokumentáciou,
ktorá bola podpísaná a faktúrou, ktorá bola uhradená žalobcom, pričom za úhradu je zodpovedný

žalobca a aj nedostatok súčinnosti – nezúčastňovaním sa stretnutí so žalovaným je minimálne jeho
zodpovednosťou (§ 376 ObZ). Žalobca uhradil diskovanie aj keď mal na prvotných podkladoch jasne
uvedenú chemickú ochranu, prípravu pôdy už na rok nasledujúci 2006 si zaradil do roku 2005 a
teraz sa to snaží uplatniť ako obhospodarovanie nad výmeru plochy. Viaceré prvotné podklady neboli
zo strany žalovaného podpísané, lebo práce išli mimo žalovaného, na základe objednávky priamo

žalobcu. Je to práve žalobca, ktorý nedokázal zadefinovať v zmysle usmernenia NS SR, ktoré konkrétne
povinnosti, v zmysle ktorého ustanovenia zmluvy zo dňa 01.10.2004 mal žalovaný porušiť. Žalobca iba
generalizuje porušenie kontrolnej a poradenskej činnosti, avšak ani samotný žalobca, resp. jeho štatutár,
ktorý zmluvu podpisoval, nevedel definovať konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán predmetnej
zmluvy, nemôže sa teda žalobca odvolávať na porušenie povinností zo zmluvy žalovaným. Naopak bolo

preukázané, že samotný žalobca participoval na jednaniach s tretími subjektmi, podpisovaní prvotných
podkladov, vedení evidencie a neplnenie si povinností na strane žalobcu mohlo viesť k vzniku škody
na jeho strane, avšak nie v dôsledku zanedbania povinností žalovaného. Žalobca bol ten, ktorý si
objednával služby a ktorý za tieto služby platil a mal teda v konečnom dôsledku možnosť zistiť pri
preplácaní jednotlivých faktúr, či sa jedná o reálne fakturovanú sumu a v prípade že nie, takúto faktúru

neuhradiť, vrátiť ju dodávateľovi. Záväzok zo strany žalovaného z predmetnej zmluvy bol v zmysle
čl. III splnený už podaním ústnej správy o stave hospodárstva. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal porušenie konkrétnych povinností, výšku spôsobenej škody (žalobcom uplatňovaná výška
bola rozporovaná a tento namietané rozpory nevyvrátil) a v žiadnom prípade nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobcom jednoducho postavený prípad na

rozdielnosti výmery pozemkov a fakturovaných prácach na pozemkoch neobstojí ani pokiaľ žalobca
dookola poukazuje na vyhotovený znalecký posudok, nakoľko znalec nedokáže posúdiť základnú
otázku a to, či predmetná plocha alebo jej časť skutočne nebola dôvodne obhospodarovaná duplicitne,
zodpovedať túto otázku je pre znalca nemožné. Okrem iného znalec aj na samotnom pojednávaní
potvrdil, že obhospodarovať tie isté plochy je možné aj niekoľkokrát či už denne alebo v krátkom období.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP,
z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie voči výroku I.

rozsudku nie je dôvodné.

15. Odvolateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadomna to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

17.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením a
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy

a tieto správne vyložil.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku I. vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Odvolací súd si vo vzťahu k výroku I. osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na
ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní,

z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti výroku I. napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu,
odvolací súd navyše uvádza:

22. Nebolo sporu o tom, že žalobca uplatnil žalobu o zaplatenie voči žalovanému titulom náhrady škody
zo záväzkového vzťahu. Nebolo sporu ani o tom, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny spor,
predmetom ktorého je náhrada škody z obchodného záväzkového vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia ObZ. Súd prvej inštancie správne citoval ustanovenie § 373 ObZ, ktoré je základnou
úpravou všeobecnej zodpovednosti za škodu v obchodnom práve, ktorá je zodpovednosťou zmluvnou,

keďže je následkom porušenia zmluvnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti za škodu
je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Existenciu týchto predpokladov
preukazuje poškodený. Ide o zodpovednosť založenú na objektívnom princípe, t.j. zodpovednosť bez
ohľadu na zavinenie, s možnosťou liberácie zo strany škodcu. Pojem škody nie je v ObZ presne
definovaný, je však chápaný ako majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch a zahŕňa skutočnú škodu

a ušlý zisk. Podmienkou priznania nároku na náhradu škody je aj preukázanie jej rozsahu (to znamená,
že nestačí preukázanie vzniku určitej škody následkom protiprávneho konania škodcu). Pri stanovovaní
vzniku a rozsahu škody sa vychádza z tzv. diferenčnej metódy, v zmysle ktorej je škodou v peniazoch
vyčíslený rozdiel medzi hodnotou stavu majetku poškodeného a hypotetického stavu, v ktorom by
bol tento majetok, ak by nebolo škodovej udalosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením

povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku, t.j. že škoda vznikla ako priamy
následok porušenia určitej zmluvnej povinnosti zo strany škodcu. Povinnosť nahradiť škodu podľa §
373 ObZ vznikne len ak poškodený preukáže splnenie uvedených predpokladov. Absencia niektorého
z uvedených zákonných znakov znamená, že nárok nevznikne a súd ho nemôže priznať.23. Protiprávny úkon žalobca videl v porušení zmluvnej povinnosti žalovaného, pričom odkazoval
predovšetkým na písomnú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi stranami a v nej definované povinnosti

žalovaného. Presný rozsah zmluvných povinností žalovaného bol medzi stranami sporný (napríklad
objednávanie služieb tretích subjektov, v prípade ktorého žalobca tvrdil, že služby objednával žalovaný,
čo však žalovaný popieral). Rozsah škody (skutočnej škody) žalobca preukazoval sumou peňazí, ktorú
svojim zmluvným partnerom zaplatil, avšak zaplatiť nemal (mal zaplatiť menej) s ohľadom na tvrdené
porušenie povinností žalovaného.

24. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, nepovažoval za nevyhnutné zaoberať
sa charakterom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, resp. typom zmluvy, ktorú uzatvorili (aj keď
uzatvorená zmluva vykazovala aj znaky zmluvy o kontrolnej činnosti v zmysle § 591 a nasl. ObZ),
keďže dovolací súd v bode 26. odôvodnenia svojho uznesenia konštatoval, že medzi stranami sporu
bola uzatvorená zmluva o dielo. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uzavrel, že strany sporu

uzatvorili zmluvu o dielo. Tá bola bez pochýb žalobcom predložená spolu so žalobou. Išlo o zmluvu
zo dňa 1.10.2004 označenú ako zmluva o dielo. Odvolací súd podotýka, že podstatnou črtou zmluvy
o dielo je vykonanie diela zhotoviteľom, pričom dielo spočíva v zhotovení určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž, údržba, oprava, úprava, hmotné zachytenie výsledku činnosti (§ 536 ods. 2
ObZ). Od zmluvy o dielo je potrebné odlišovať iné zmluvné typy, predmetom ktorých je skôr vykonávanie

určitej činnosti a v prípade ktorých je predmetom záväzku poskytovateľa vynaloženie určitého úsilia pri
vykonávaní dohodnutej činnosti a odplata sa viaže na vykonávanie činnosti a nie výlučne na dosiahnutie
výsledku (napr. mandátna zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti). Samozrejme zmluvné strany môžu
uzatvoriť aj iné typy zmlúv, zákonom vyslovenej nepomenované (§ 269 ObZ) alebo zmluvy zmiešané,
ktoré vykazujú znaky viacerých zmluvných typov. Podstatný je v uvedenom smere obsah zmluvných

dojednaní.

25. Predmetom predloženej zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa vykonávať kontrolnú a poradenskú
činnosť v oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín v katastri obce Ľubica a záväzok objednávateľa
zaplatiť mu dohodnutú odplatu. V čl. II. bola dohodnutá výšky odplaty – cena vo výške 250 Sk a to za

hodinu výkonu. V čl. III. druhej vety bolo uvedené, že objednávateľ je povinný poskytnúť zhotoviteľovi
podkladypotrebnénasprávnevykonávaniedohodnutejčinnosti.Včl.III.prvejvetyzmluvybolouvedené,
že zhotoviteľ splní svoj záväzok vykonať dohodnuté dielo podaním ústnej správy o stave hospodárstva.
V čl. VI. zmluvy bolo uvedené, že zmluvu možno meniť len písomne, na základe písomnej dohody
zmluvnýchstrán.Zuvedenéhotedavyplývalo,žepredmetomzáväzkuzhotoviteľabolosícevykonávanie

určitejčinnosti,avšakjehosplneniesamaloprejaviťajvovýsledku,ktorýmmalabyťústnasprávaostave
hospodárstva. Súdna prax sa prikláňa k názoru, že pojem hmotne zachyteného výsledku inej činnosti
v zmysle § 536 ods. 2 ObZ je potrebné vykladať široko. Zmluvné strany zároveň v zmluve uvádzali
označenie zmluvných strán ako objednávateľ a zhotoviteľ, uviedli, že zmluvu uzatvárajú v zmysle
ustanovenia § 536 a nasl. ObZ, označenie názvov článkov obsahovalo pojem „dielo“, zmluvné strany

dohodli, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela podľa § 560 a nasl. ObZ.

26. Odvolací súd tiež podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že by zmluvné strany okrem vyššie
uvedenej písomnej zmluvy o dielo, uzatvorili v súvislosti s činnosťou žalovaného (od ktorej žalobca
odvodzuje svoj nárok na náhradu škody) inú zmluvu, resp. písomný dodatok k písomnej zmluve.

Predloženú zmluvu nie je dôvod považovať za neplatnú (s ohľadom na preferenciu platnosti právnych
úkonov v obchodnom práve). Vymedzenie činnosti, resp. diela v zmluve nemožno považovať za
dostatočne neurčité. Ak sa zmluvné strany rozhodli uzatvoriť zmluvu s takto všeobecne definovaným
obsahom (vrátane práv a povinností), uvedené je možné a prípustné, avšak z pohľadu prípadných
nárokov, rizikové, pričom však riziko zaťažuje samotné zmluvné strany. Otázky zmluvou neupravené, sa

v takom prípade riadia úpravou daného zmluvného typu v ObZ (v danom prípade § 536 až 565 ObZ).

27. Z obsahu samotnej zmluvy o dielo vyplýva, že rozsah práv a povinností zmluvných strán, najmä
rozsah povinností žalovaného bol upravený vo veľmi obmedzenej miere. Povinnosť, na porušenie
ktorej žalobca poukazoval a od ktorého odvodzoval svoj nárok, špecifikoval žalobca len tak, že

žalovaný zanedbal svoje povinnosti a činnosť vykonával nedôsledne. Mal pritom za to, že žalovaný
mal na základe zmluvy vykonávať nasledujúce činnosti: odsúhlasovanie rozsahu vykonaných prác,
odsúhlasovať podklady pre fakturáciu (uvedený rozsah uviedol žalobca v žalobe), odsúhlasovanie prác:
sejba, diskovanie a mulčovanie (uvedené v písomných alebo ústnych vyjadreniach v konaní), prípravaa kontrola podkladov v súvislosti s vykonaním poľnohospodárskych plodín, objednávanie služieb na
vykonávanie prác v súvislosti so zakladaním úrody, zberom úrody a dodržiavaním agrotechnických
termínov pri pestovaní poľnohospodárskych plodín, technické ošetrovanie plodín pri pestovaní, kontrola

kvality objemu vykonaných prác (uvedený rozsah uviedol v odvolaní). Žalobca tiež poukazoval na
to, že aj vo faktúrach žalovaného je uvedený rozsah prác, ktoré žalovaný poskytoval. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že v samotnej zmluve rozsah prác, na ktoré sa žalovaný zaviazal, bol uvedený
len všeobecným spôsobom, nie presne v rozsahu ako uvádzal žalobca. Žalovaný v konaní potvrdil, že
vykonával na základe zmluvy o dielo kontrolu a riadenie prác (orba, sejba, mulčovanie), čo vyplýva

zo zápisnice z pojednávania, resp. že mal ústne dohody so žalobcom (ČL 15 a 16). Uvedený rozsah
žalovaným poskytovaných prác (kontrola a riadenie mulčovania, sejby, a orby) teda považoval odvolací
súd za preukázaný, aj keď vždy sa jedná o pomerne všeobecne formulované povinnosti žalovaného.
Obsahom súdneho spisu bola jediná faktúra (vystavená žalovaným žalobcovi) na č.l. súdneho spisu
69, v ktorej je za cenu dohodnutú v zmluve (250 Sk) uvedený rozsah prác – poradenské služby
v poľnohospodárstve (ktorej prílohou bol výkaz prác s obsahom najmä kontrola mulčovania). Iná faktúra

medzi stranami sporu obsahom súdneho spisu nebola. Z uvedeného vyplýva, že iný rozsah predmetu
diela, v konaní preukázaný nebol. Uvedeným spôsobom teda mal odvolací súd za ustálenú otázku
právneho vzťahu medzi stranami sporu a povinností žalovaného z neho.

28. Ak rozsah škody žalobca špecifikoval tak, že má ísť o (peniazmi vyjadrený) rozdiel vo výmerách,

na ktorých mohlo dôjsť k činnostiam vykonávaných tretími osobami (čo odvodzoval žalobca od celkovej
výmery pôdy, ktorú obhospodaroval) a na ktorých skutočne tretie osoby vykonávali činnosti (tvrdiac, že
táto výmera bola väčšia než výmera pôdy, ktorú celkovo žalobca obhospodaroval), musel by primárne
preukázať celkový rozsah pôdy, ktorý obhospodaroval, rozsah pôdy, na ktorom vykonávali tretie osoby
poľnohospodárske činnosti, ako aj skutočnosť, že rozsah tretími osobami vykonaných a fakturovaných

činností, môže byť maximálne v rozsahu výmery pôdy, ktorú žalobca obhospodaruje (t.j. že záväzok
tretích osôb nespočíval v činnostiach, pri ktorých by určitá činnosť mala byť a bola na určitej výmere
vykonávaná aj viackrát). Navyše by samozrejme musel preukázať, že k uvedenému rozdielu, ktorý sa
odrazil vo fakturáciách tretích osôb žalobcovi, došlo porušením povinnosti žalovaného a v príčinnej
súvislosti s uvedeným.

29. Žalobca síce na preukázanie vzniku škody jej rozsahu poukazoval na rôzne podklady v spise
(napr. výkazy prác, faktúry tretích osôb žalobcovi, vlastné tabuľky s výpočtom rozdielu výmeru),
uvedené podklady (ani znalecký posudok vypracovaný v konaní) však podľa názoru odvolacieho
súdu nepreukazujú rozsah vzniknutej škody. Za absolútne nepreukázanú je potrebné vnímať primárne

skutočnosť, že tretie osoby mohli vykonávať svoje činnosti len v rozsahu maximálnej výmery pôdy
žalobcu a tiež, že uvedené vzniklo porušením nejakej povinnosti žalovaného. V konaní nebolo
preukázané, čo bolo obsahom dohody medzi žalobcom a tretími osobami. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku správne v tomto smere naznačil, že žalovaný nemohol (s poukazom na zmluvnú
úpravu jeho povinností) zodpovedať za výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola obrábaná.

30. Žalovaný ako procesnú obranu uviedol v konaní tiež to, že ak mal žalobca pochybnosti o správnosti
fakturovaných čiastok, nemal ich preplatiť. Žalobca v konaní uviedol (č.l. 159), že si overoval
u žalovaného prevedenie prác telefonicky. Na pojednávaní dňa 21.9.2023 konateľka žalobcu uviedla, že
po niekoľkých dňoch od vykonania prvej služby mala pochybnosti týkajúce sa nezrovnalosti vo výmere

pôdy, avšak vzhľadom na priateľský vzťah so žalovaným, uvedené neriešila. Možno teda hodnotiť, že
žalobca mal pochybnosti o správnosti fakturácií zo strany tretích osôb, avšak napriek tomu, uvedené
faktúry uhrádzal. Možno teda konštatovať aj to, že žalobca si neplnil prevenčnú povinnosť, ktorú aj pre
oblasť obchodnoprávnych vzťahov upravuje § 415 Občianskeho zákonníka a ktorá vylučuje nárok na
náhradu škody podľa § 382 ObZ.

31. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané porušenie
povinnosti žalovaného a vznik škody. Rovnako sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku na náhradu škody.

32. Odvolací súd považoval za prijateľné tvrdenia žalovaného, že činnosti ako napr. mulčovanie
a diskovanie (ktorých kontrola vykonávania bola bez pochýb činnosťou, ktorú žalovaný pre žalobcu
vykonával) je možné vykonávať na určitej ploche aj opakovane. Uvedenú skutočnosť napokon potvrdil
aj znalec vo svojom posudku, resp. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.6.2015. Pritom procesnáobrana žalovaného, že mohlo na niektorých pozemkoch žalobcu dôjsť k opätovnému obrábaniu
pôdy, bola uplatnená už vo vyjadrení zo dňa 10.2.2011, t.j. predtým, ako uvedený záver prijal
znalec v znaleckom posudku (znalecký posudok zo dňa 17.10.2014). Žalobca okrem nepreukázania

porušenia povinnosti zo strany žalovaného, nepreukázal, čo bolo obsahom dohôd s tretími osobami,
t.j. v čom presne mal spočívať záväzok tretích subjektov a v akom rozsahu (v akej frekvencii, na
akej ploche) mali vykonávať činnosti ako napr. mulčovanie a diskovanie. Uvedený argument (okrem
nepreukázania porušenia konkrétnej povinnosti žalovaného) považuje odvolací súd za kľúčový pre
potvrdenie správnosti výroku o zamietnutí žaloby o náhradu škody.

33.Sohľadomnauvedenéniejemožnéhodnotiťžalobcomvkonanípredloženédôkazyakopostačujúce
na konštatovanie vzniku škody a zodpovednosti žalovaného za ňu. Nie je možné hovoriť ani o vzniku
prvého predpokladu vzniku nároku na náhradu škody, ktorým je porušenie povinnosti. V konaní nebolo
preukázané, že by sa žalovaný dopustil porušenia určitej konkrétnej zmluvnej povinnosti a to s ohľadom
naskutočnosť,žezmluvnéstranyformulovalisvojeprávaapovinnostivzmluveveľmivšeobecneaanizo

zákonnej právnej úpravy povinností zhotoviteľa zo zmluvy o dielo nevyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ
porušil nejakú zmluvnú povinnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
stranami sporu nevyplývalo, že by žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť a rovnako nevyplývalo, že by
činnosťžalovanéhopodľazmluvymalavplyvnafakturáciutretímiosobamižalobcovipokiaľideovýmery,
za ktoré si tieto osoby fakturovali.

34. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval
právny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho uznesení. Aj keď sa odvolací súd stotožňuje s názorom,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je úplne vyčerpávajúce, rešpektujúc judikatúrou ustálený
právny názor, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, konštatuje odvolací súd, že
výrok o zamietnutí žaloby je vecne správny a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.

35. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si voči žalovanému
neuplatnil nároky z vád diela, aj keď mohol (uvedené konštatoval aj dovolací súd v bode 26. odôvodnenia

svojhorozhodnutia).Spoukazomna§440ods.2ObZanazásadu,žeinénásledkyporušeniapovinností
(vrátane nárokov z vád) majú prednosť pred nárokom na náhradu škody, je potrebné konštatovať, že
nárok na náhradu škody žalobcu voči žalovanému by ani z tohto dôvodu nemohol vzniknúť.

36. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Súd prvej inštancie výrokom II. rozsudku rozhodol (citujúc aj ustanovenie § 453 ods. 3 CSP)
tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Uvedeným
výrokom teda súd prvej inštancie rozhodol o trovách celého konania, vrátane dovolacieho. V dovolacom

konaní však bol úspešný žalobca, nakoľko dovolací súd na základe jeho dovolania zrušil dovolaním
napadnuté rozhodnutia a vrátil vec súdu prvej inštancie (zároveň v bode 32. odôvodnenia uznesenia
dovolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o trovách pôvodného, aj
dovolacieho konania). Z uvedeného dôvodu, s poukazom na závery vyjadrené v uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo dňa 19.11.2019 (a názor, že zásada úspechu

nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania), odvolací súd zmenil výrok II. ako
závislý výrok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. Odvolací súd sumarizuje,
že prvým rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba zamietnutá, odvolací súd však rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Druhým rozsudkom v poradí súd prvej inštancie opäť
žalobu zamietol a odvolací súd uvedený rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Dovolací súd však na základe dovolania žalobcu
zrušil v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vedeného Krajským súd v Košiciach rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný, odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal
žalovanému voči žalobcovi.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)