Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9Csp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201501
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224201501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov : VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:36
715 352 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. o zaplatenie XXX,XX eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy XXX,XX eur od 21.12.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 55,18 % o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.10.2021
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa

20.10.2020 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 699,-eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve tak, že kúpna
cena tovaru bola 699,-eur, žalovaný pri podpise zmluvy nehradil žiadnu akontáciu a tak na celú kúpnu
cenu bola mu poskytnutá pôžička- viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mal žalovaný podľa tvrdenia v
žalobesplácaťvpravidelných15mesačnýchsplátkachvsume53,09euraždocelkovejsumypôžičkyvo
výške796,35eur.Tvrdil,žedodňapodaniažalobyžalovanýnavráteniepôžičkyzaplatillensumu371,63
eurakeďžeporušilsvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkujednotlivýmisplátkamiriadneavčas,dňa

26.08.2021 ho žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil
ho, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže
kúhradedlžnýchsplátokpodľatvrdeniavžalobenedošlo,dňa19.10.2021žalobcaúverzosplatnil,očom
bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.10.2021- oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 419,38 eur. Podľa
žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom 10.2 zmluvných podmienok, po
márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne

pred zosplatnením.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru ( bez doručenky).3. Výzvou zo dňa 06.08.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
10 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím

zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola
skúmaná, ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala
bonita žalovaného.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje z ktorých vychádzal pri výpočte bonity, kde

vychádzal z počtu nezaopatrených detí žalovaného 2, akceptovaného príjmu 526,19 eur preukázaného
dopytom do Sociálnej poisťovne. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 214,83 eur,
životného minima na všetky nezaopatrené deti 196,16 eur, mesačných splátok existujúcich úverov 0,-eur
preverených dopytom do registra s tým, že po odpočítaní výdavkov od príjmov ostávala finančná rezerva
115,20 eur a po odpočítaní výšky dojednanej splátky ( 53,09 eur) zostatok bol 62,11 eur. Podľa tvrdenia
žalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej

splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval ho
o zmene finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a nebola
z jeho strany ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil
a dohodol so žalovaným nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu žalovaného v spore.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa k nej do vlastných rúk
doručená bola dňa 12.12.2024 písomne nevyjadril.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 02.04.2025, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219
ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 18.03.2025 a súčasne na webovej stránke
súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku

nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa

s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.8Csp/21/2024 týkajúceho sa žalovaného ( § 295 CSP) a zistil
tento skutkový stav:

8. Žalovaný, ktorému žaloba bola riadne doručená nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy
a poskytnutí mu tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust.§ 151

ods.1 CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.10.2020
predloženej žalobcom ( čl.4 až 12 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom D. F.-
D. G. F. H. A. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 699,-eur za účelom úhrady kúpnej ceny za žalovaným
kupovaný tovar- motorová píla E.. Kúpna cena tovaru bola 699,-eur, žalovaný z nej nehradil žiadnu

akontáciu, na zaplatenie celej kúpnej ceny vo výške 699,-eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal
tento úver podľa zmluvy splatiť 15 mesačnými splátkami vo výške 53,09 eur splatnými vždy k 20. dňu
v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.11.2020, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je
796,35 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 97,35 eur. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 699,-eur
a celkových nákladov spotrebiteľa 97,35 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume

796,35 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 23,21 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako
RPMN je tam uvedené 23,21 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – poštová poukážka.
Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa 20.10.2020.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri jej

uzavretí ako doklady len občiansky preukaz. Je tam uvedené, že je ženatý, že má 2 nezaopatrené deti a
žiadne vyživované osoby a vyživovacie povinnosti, že býva vo vlastnom byte/dome a že je zamestnaný.
Včastiobsahujúcejúdajeozamestnávateľovijeuvedené,žeod03/2020nadobuneurčitújezamestnaný
u C. G. E. E. E., s tým, že jeho čistý mesačný príjem za posledný mesiac bol 521,89 eur, za predposlednýmesiac bol 519,89 eur a za predpredposledný mesiac že bol 536,79 eur. Ako priemerný čistý mesačný
príjem je tam uvedená suma 526,19 eur. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške mesačných
finančných výdavkov ( napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov žalovaného

( napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.

10. Priamo z obsahu zmluvy nevyplýva, žeby od žalovaného bolo vyžadované dokladovanie jeho
pomerov nejakými dokumentmi a dôkazmi, zmluva na žiadne takéto dokumenty neodkazuje ani ich
nespomína.Časťformulárazmluvyvýslovneobsahujúcakolónkyprevyznačeniepredloženýchdokladov

k príjmom a výdavkom je úplne prázdna. V zmluve sa uvádza len to ( časť VI. Vyhlásenie klienta ) -
že uzatvorením tejto zmluvy klient prehlasuje, že všetky vyššie uvedené údaje týkajúce sa klienta sú
úplné a pravdivé a v prípade akýchkoľvek zmien ich okamžite nahlási banke. Klient berie na vedomie, že
banka je oprávnená si overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať úver a zistenia ďalších
informácií, ktoré bude považovať v súvislosti so schválením tejto zmluvy za nevyhnutné.

11. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil,
že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z neho
vyplýva, že žalovaný na samotný úver zaplatil 7 splátok po 53,09 eur, a to v období od 20.11.2020 do
23.08.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 22.10.2021. Z uvedeného prehľadu
tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež „pokuty“ vo výške 60,63 eur, ktoré žalobca

v žalobe si neuplatnil.

12. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 26.08.2021, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na čl.13 spisu žalovanému doručený bol dňa 02.09.2021 žalobca žalovanému oznámil, že
na zmluve zo dňa 20.10.2020 číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 159,27

eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.10.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver
zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ( čl.13 spisu) zo
dňa 24.10.2021 žalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu naraz s tým, že dlžná suma je 419,43 eur.

13. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd
pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

14. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil

že premlčané nie je.

15. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 53,09 eur
splatných od 20.11.2020 vždy k 20 dňu v mesiaci, z ktorých žalovaný uhradil len 7 splátok, teda splátky
splatné od novembra 2020 do mája 2021 pričom žaloba bola podaná dňa 28.05.2024, je zrejmé, že

prvou nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh ( a ktorá sa
aj samostatne mohla premlčať ako prvá) je splátka splatná dňa 20.06.2021, teda splátka za jún 2021,
nárok na zaplatenie ktorej mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.06.2021. Preto žaloba bola
dňa 28.05.2024 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčanénie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom
prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

19. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 20.10.2020 ( ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

25. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

26. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.28. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

29. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa
schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

30. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

31. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 20.10.2020 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať

z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak s poukazom na § 11 ods.1 ( pre nesprávne
uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť
riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,

úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým
na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní

svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorýchje veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho
vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

34.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol
žalovanému úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jeho príjmov, výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti
splácať úver u žalovaného, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaný má 2 nezaopatrené deti a preto

vychádzal z výšky životného minima na jednu osobu ( žalovaného) 214,83 eur a dve nezaopatrené
deti ( spolu 196,16 eur), čím podľa žalobcu žalovaný vzhľadom na jeho preukázaný príjem 526,19
eur bol dostatočne bonitný na splácanie úveru. Žalobca však neuviedol, prečo nezahrnul do svojho
výpočtu náklady/životné minimum na manželku žalovaného, hoci informáciou o tom, že žalovaný je
ženatý podľa zmluvy disponoval. Ak by totiž do svojho výpočtu tento údaj zahrnul, tak pri životnom
minime na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu v tom čase 149,87 eur mesačne musel by

dospieť k záveru o nedostatočnej bonite žalovaného, nakoľko jeho príjem by bol nižší ako výdavky
zodpovedajúce životnému minimu ( 214,83 eur + 149,87 eur + 196,16 eur sa rovná 560,86 eur). Už
zo žalobcových tvrdení ( že vychádzal zo životného minima pre 3 osoby) a ním samým predložených
listinných dôkazov ( zmluvy, z ktorej musel mať žalobca vedomosť o ďalšej spoločne posudzovanej
plnoletej osobe-manželke žalovaného) vyplýva postup v rozpore s odbornou starostlivosťou. Nakoľko

podľa žalobcom predloženého výpisu z registra klientskych informácií žalobca pred uzavretím zmluvy
mal vedomosť o 2 odmietnutých žiadostiach žalovaného o úver z času len 11 dní pred uzavretím tejto
zmluvy,bolomimoriadnedôležitépreveriťkaždújednuzložkupovinnepreverovanýchúdajov,nakoľkopri
zohľadnení skutočnej výšky životného minima na žalovaného, jeho manželku a jeho dve nezaopatrené
detivtomčasebyúdajovýdavkoch(560,86eur)vysokoprevyšovalpríjemžalovaného.Hocisivzásade

každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru
podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých
okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa,
pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).

35. Súdu je z jeho činnosti ( § 186 ods.1 CSP) známe, že žalobca so žalovaným len 15 dní predtým
ako bola uzavretá tu posudzovaná zmluva ( dňa 05.10.2020 ) uzavrel ešte jednu zmluvu o viazanom
spotrebiteľskom úvere ( číslo XXXXXXXX) o nárokoch z ktorej sa na tunajšom súde konalo pod
sp.zn.8Csp/21/2024. Po oboznámení sa s obsahom uvedenej zmluvy ( § 295 CSP) pritom súd zistil,
že v tejto druhej zmluve sa ako zamestnávateľ žalovaného uvádza síce tá istá spoločnosť, s tým, že

má tam žalovaný pracovať od 04/2020 na dobu neurčitú ale je tam na rozdiel od tu posudzovanej
zmluvy uvedené, že jeho čistý mesačný príjem za posledný mesiac bol 552,24 eur, za predposledný
mesiac bol 550,24 eur a za predpredposledný mesiac že bol 550,24 eur. Ako priemerný čistý mesačný
príjem je tam uvedená suma 550.91 eur, čo sú úplne iné údaje o výšku príjmu žalovaného ako v tu
posudzovanej zmluve. Aj vzhľadom na uvedené rozpory, keď žalobca v priebehu toho istého mesiaca so

žalovaným uzavrel v priebehu dvoch týždňov a dokonca prostredníctvom toho istého sprostredkovateľa
dve zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, pričom v každej je uvedený absolútne odlišný údaj
o príjme žalovaného súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca nepreukázal postup s odbornou
starostlivosťou pri preverovaní príjmu žalovaného. Už úplne nepochopiteľne potom vyznieva záver
v žalobcom predloženej kalkulácii bonity o nulovej výške splátok existujúcich úverov, keď žalobca zo

svojej vlastnej zmluvy uzavretej cez jedného a toho istého sprostredkovateľa musel vedieť minimálne
o výške splátky z úverovej zmluvy zo dňa 05.10.2020 vo výške 45,49 eur.

36. Také posúdenie bonity ako prezentoval žalobca podľa zákona nestačí. Nie je možné vychádzať
len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi

a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen
o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite
preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bezprihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy okrem občianskeho
preukazu veriteľ od žalovaného žiadne iné doklady pri uzavretí zmluvy nežiadal, nežiadal od neho ani
doklady o príjme a výdavkoch. Vychádzanie len z tvrdeného príjmu je však vo vzťahu ku komplexnému

posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce. Nebol navyše produkovaný žalobcom ani jediný dôkaz
o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovaného ( a nielen finančné, pričom
aj tieto preverené boli nesprávne). Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch.
Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa

( § 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa
( § 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o príjmoch a výdavkoch
žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Ak žalobca chcel presvedčiť súd, že náležite preveril príjmy
a výdavky žalovaného, bol povinný predložiť či označiť dôkazy z ktorých pri tomto preverení a zistení
takého výsledku o príjmoch a výdavkoch vychádzal, čo neurobil. Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením
žalovaného, je to nepostačujúce, keďže nejde o náležité preverenie bonity.

37. Je zrejmé, že nielen posúdenie príjmov, ale ani posúdenie výdavkov žalovaného tu podľa názoru
súdu nezodpovedalo zákonu, neudialo sa s odbornou starostlivosťou. Ako už bolo uvedené, súdu z jeho
činnosti ( z veci vedenej tu pod sp.zn.8Csp/21/2024 ) je známe, že žalovaný dňa 05.10.2020, teda len
niekoľkodnípredtoutozmluvouuzavrelsožalobcomzastúpenýmsprostredkovateľomD.F.D.G.F.H.A.
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere na sumu 599,-eur ( takisto na financovanie motorovej píly E.)

nazákladektorejmalhradiť spolu15mesačnýchsplátokvovýške45,49eur,čoakovýdavokžalovaného
v tu posudzovanej zmluve nikde nie je zohľadnené. Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, aké
mal žalovaný výdavky na bývanie, domácnosť, na živobytie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.
Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo

nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia. Žalobca tak riadne nepreukázal
skúmanie finančných a iných ako finančných výdavkov žalovaného.
38. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho

schopnosti splácať úver ( čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných
a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si

veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci I. – XXX/XX z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA

proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže súdu
nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval nevyhnutné mesačné výdavky žalovaného a zohľadnil

jeho reálny rodinný stav, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.

39. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú
zložku žalovaného, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť,

že konal s odbornou starostlivosťou. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol
objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba vzájomným porovnaním
príjmov a výdavkov je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne
v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.
Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické ( podporne

viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

40. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonityje neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie

generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia

existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa

považovať za odporujúce morálke.“

41. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný

charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty

vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol

spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

42. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských

zmluváchbonituspotrebiteľa.Súdvtejtosúvislostipoukazujenapr.naaktuálnyrozsudokSúdnehodvora
(druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci I./XXXX (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a
23smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto

smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

43. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a

vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

44. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu
žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere
správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj
o RPMN ( 23,21 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve ( pri dátume pôžičky a jej čerpania
20.10.2020, výške 699,-eur, dátume prvej splátky 20.11.2020, výške splátky 53,09 eur, počte splátok

15, dni splátky 20. v mesiaci) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 22,07 %, pričom ako výška ročnej
úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 23,21 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne
je uvedený buď údaj o RPMN alebo o ročnej úrokovej sadzbe nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia
ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške,nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne
pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä
body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod

názvom-informácieaprávatýkajúcesazmlúvospotrebiteľskomúvere.Jehoúčelomtedajespotrebiteľa
informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam
nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý
údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2
– vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé
a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon,
nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b) sankcionuje jednak neuvedenie RPMN a celkovo splatnej čiastky
v zmluve vôbec ( kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce v zmluve uvedený, ale neurčito,
nezrozumiteľne a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka v dôsledku
čoho sa naň hľadí ako keby tam uvedený nebol vôbec, čo je tento prípad) a zároveň v zmysle d) zákona

o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je iný prípad.

45. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,
že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 699,-eur. Žalovaný v
konaní nijako nespochybnil, že vyplatená bola mu suma 699,-eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné, a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde
žalovaný aj zaplatil 7 splátok, niet pochýb že úver bol mu vyplatený. V priebehu konania neboli zistené
žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ

uhradil len sumu 371,63 eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu úverovej
istiny vo výške 327,37 eur. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd
z požadovanej sumy 419,38 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 327,37
eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
419,38 eur od 30.10.2021 do zaplatenia.

XX. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

51. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 30.10.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho
záväzkov úver dňa 19.10.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

XX. Zosplatnenie tvrdené žalobcom však súd nemal za platné a preto naň neprihliadol. Nedôsledné

skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety
prvej zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne
zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa §
39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.53. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru

vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť a preto úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni skutočnej
splatnosti celého dlhu, t.j. po dni splatnosti poslednej splátky bezúročného úveru. Vzhľadom k tomu,
že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi
len sumu poskytnutej istiny vo výške 699,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať

v mesačných splátkach od 20.11.2020 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne a zrozumiteľne
v zmluve dohodnutá v sume 53,09 eur, potom žalovaný úver ( len vo výške reálne mu poskytnutej
úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 14 splátkach ( 699,-eur : 53,09 eur) a teda poslednú splátku
by hradil po 14 mesiacoch v mesiaci december 2021, konkrétne 20.12.2021. Keďže sa tak nestalo, dňa
21.12.2021 žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku úverovej
istiny, preto súd úrok z omeškania priznal až od tohto dňa. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

odo dňa 21.12.2021 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške
327,37 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 327,37 eur zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 327,37 eur od 21.12.2021 do zaplatenia. Nakoľko
súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol,
s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania

požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z už
uvedených dôvodov zamietol ju aj čo do požadovaného úroku z omeškania za dobu pred 21.12.2021.

54. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3
veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty

na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanému bola žaloba riadne doručená, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej
nijako na ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod
na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu, na úhradu ktorého žalovaný
navyše po uzavretí zmluvy uhradil len 7 splátok a viac ako 3 roky už nezaplatil nič. Uvedené žalovanému

nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou
priamo na žalobcu.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je

taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti
úspešní, v časti neúspešní.

56. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok

z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom
prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej

pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

57. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.58. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 ( už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že

aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť
ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.

59. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( §

217 ods.1 veta prvá CSP) činí 491,24 eur ( 419,38 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 71,86
eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 419,38 eur od
30.10.2021).

60. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou sumou 327,37 eur s úrokom z omeškania
kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( § 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 381,13 eur ( 327,37

eur ako prisúdená istina + 53,76 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5
% ročne zo sumy 327,37 eur od 21.12.2021).

61.Žalobcatakbolvoveciúspešnývrozsahu77,59 %,žalovanýbolvoveciúspešnývrozsahu22,41%.

62. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 22,41 % od úspechu žalobcu v rozsahu 77,59 %
vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,18 %.

63. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP v treťom

výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
55,18 %.

64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.