Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100451
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Jozefa Sába, PhD., a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. X, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka, so sídlom Za
amfiteátrom 10, 040 01 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Košice,sosídlomŽriedlová3366/13,04001Košice,zaúčasti:1/A.A.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
B. X, XXX XX D., 2/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX D., 3/ Úrad vlády Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, 4/ Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP
48/A, 040 11 Košice, o preskúmanie rozhodnutia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej

republikyč.020687/2024/RU-KEzodňa30.04.2024,rozhodnutiaMestaKošiceč.MK/A/2023/10266-03/
I/STS zo dňa 06.03.2023 a oznámenia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky,
oddelenia štátnej stavebnej správy č. OU-KE-OVBP2-2024/009590-008 zo dňa 21.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu o preskúmanie rozhodnutia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky č. rozhodnutia 020687/2024/RU-KE zo dňa 30.04.2024.

II. O d m i e t a žalobu o preskúmanie rozhodnutia Mesta Košice č. MK/A/2023/10266-13/I/STS

zo dňa 06.03.2023.

III. O d m i e t a žalobu o preskúmanie oznámenia Okresného úradu Košice odbor výstavby a bytovej
politiky oddelenia štátnej stavebnej správy číslo OU-KE-OVBP2-2024/009590-008 zo dňa 21.03.2024.

IV. Účastníkom konania vo vzťahu žalobca a žalovaný právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VI. Ďalším účastníkom konania v 2/ až 4/ rade p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnenímpovinností, ktoré im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Košice ako stavebný úrad rozhodnutím č. MK/A/2023/10266-03/I/STS zo dňa 06.03.2023

(ďalej aj rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie) rozhodlo o umiestnení stavby
s názvom „Rodinný dom, A. XX, D.“, na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX, XXXX v k. ú. G. A. tak, ako je to
zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia pre navrhovateľa:A. A. E. (ďalej aj stavebník alebo ďalší účastník v 1/ rade). Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby nebol
podaný riadny opravný prostriedok a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2023.

2. Žalobkyňa podala dňa 10.01.2024 na Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky podnet
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby mimo odvolacieho konania. Okresný
úrad po preskúmaní podnetu žalobkyne vydal oznámenie č. OU-KE-OVBP2-2024/009590-008 zo dňa
21.03.2024 (ďalej aj oznámenie okresného úradu) v ktorom konštatoval, že nakoľko neboli zistené
dôvody na zmenu alebo zrušenie podnetom napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania,

územné rozhodnutie ponechal v platnosti.

3. Na základe právoplatného územného rozhodnutia a na základe žiadosti stavebníka o vydanie
stavebného povolenia Mesto Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo stavebný úrad)
vydalo stavebné povolenie č. MK/A/2024/07818-10/I/STS zo dňa 15.01.2024 (ďalej aj prvostupňové
rozhodnutie, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo stavebné povolenie), ktorým povolilo

stavbu s názvom „Rodinný dom, A. XX, D.“, na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX, XXXX v k. ú. G.
A. pre ďalšieho účastníka v 1/ rade ako stavebníka. V odôvodnení k námietkam žalobkyne správny
orgán prvého stupňa uviedol, že namietanie odstupových vzdialeností v stavebnom konaní nie je možné,
nakoľko v zmysle § 61 ods. l zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
aj Stavebný zákon) sa na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom

konaní alebo pri prerokovaní územného plánu zóny, neprihliada, čo je uvedené aj v oznámení o začatí
stavebného konania. Žalobkyňa v územnom konaní nenamietala odstupové vzdialenosti umiestňovanej
stavby rodinného domu. Časti námietky týkajúcej sa doplnenia polohopisného a výškopisného plánu a
geologického prieskumu stavebný úrad vyhovel s poukazom na to, že stavebník doplnil tieto doklady
dňa 20.09.2023. Stavebný úrad zároveň vyhovel námietkam žalobkyne týkajúcim sa umiestnenia

oporného múru na hranici pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne, technického riešenia
výstavby severovýchodného oporného múru za použitia štetovnicových stien, ktorých osadenie sa
realizuje vibrobaranením, čo vzhľadom na absenciu správy z geologického prieskumu podložia a vplyvu
na statiku jestvujúcich susedných stavieb je nevhodné a neprípustné. Správny orgán prvého stupňa
k predmetnej námietke konštatoval, že z predložených dokladov stavebníkom vyplýva, že sa upustilo

od realizácie oporného múru na hranici parcely č.XXXX/X za použitia štetovnicových stien, namiesto
neho bude zrealizované mikropilótové paženie na dočasné zabezpečenie výkopu stavebnej jamy a na
zabezpečenie stabilizácie svahu, a ktoré nebude žiadnou časťou zasahovať do susedného pozemku
vo vlastníctve namietajúcej účastníčky konania; na severovýchodnej strane pozemku stavebníka, pred
existujúcim oplotením na hranici s parcelou č.XXXX/X bude zrealizované len gabiónové oplotenie.

Ďalej bude zrealizovaný nový oporný múr OM2 od vstupu na pozemok až k rodinnému domu, ktorý
bude tiež v kombinácii s pažením stabilizovať svah a bude slúžiť ako nosná podpera SV rohu 1.
NP rodinného domu. Stavebný úrad v stavebnom povolení vyhovel aj námietke vo veci umiestnenia
vonkajšej jednotky tepelného čerpadla na severnú stranu navrhovaného rodinného domu s orientáciou
k rodinnému domu žalobkyne z dôvodu hluku. V doplnených dokladoch, výkres č.El.23 bola upravená

poloha vonkajšej jednotky tepelného čerpadla na západnú fasádu navrhovaného rodinného domu s
orientáciou do západného svahu.

4. Ďalej stavebný úrad v odôvodnení stavebného povolenia uviedol, že po ústnom pojednávaní
žalobkyňa pripomienkovala nedostatky v doplnených dokladoch, t .j. že nie je špecifikovaná hĺbka

výkopu, nie je jasné, kde by mal byť systém paženia umiestnený, a teda nie je zrejmé v akej vzdialenosti
od hranice pozemku na parcele č.XXXX/X a domu na parcele č.XXXX/X bude výkop realizovaný; že
vzdialenosť oporného múru 2 je v doplnených dokladoch uvedená od východnej hranice pozemku a nie
od pozemku 2060/1, ktorá je na severnej hranici pozemku. Stavebný úrad k uvedenému konštatoval,
že všetky tieto údaje sú uvedené v projektovej dokumentácii - výkres základov a v doplnených

dokladoch - situácia D3, výkres č. E 1.24, E 1.23; vzdialenosť je uvedená od severnej hranice pozemku.
K ďalším námietkam žalobkyne konštatoval, že miestne zisťovanie vykonal v rámci územného konania
a dokumentácia k návrhu nového oporného múru bola stavebníkom doplnená dňa 24.11.2023. Zároveň
poukázal na to, že Magistrát mesta Košice, ani oddelenie Útvaru hlavného architekta mesta Košice, nie
sú dotknuté orgány v konaniach stavebného úradu v zmysle § 140a stavebného zákona.

5. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj pôvodný žalovaný alebo
Úrad) rozhodnutím č. 020687/2024/RU-KE zo dňa 30.04.2024 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebopreskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Pôvodný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo na základe podaného podnetu žalobkyne

preskúmavané v konaní podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj
Správny poriadok), bolo ponechané v platnosti pretože skutočnosti, ktoré uvádzala v podnete žalobkyňa
nezakladali dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Zároveň sa v ňom okresný úrad podrobne vysporiadal
s námietkou odstupových vzdialeností, ktoré namieta žalobkyňa aj v tomto konaní. Pôvodný žalovaný
uviedol, že aj napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa v konaní expressis verbis neuviedol,

že územie hodnotí ako územie, v ktorom je treba pracovať v stiesnených podmienkach, avšak zo
samotného spisového materiálu a projektovej dokumentácie to vyplýva, vzhľadom na okolitú zástavbu,
do ktorej je zahrnutá aj stavba rodinného domu žalobkyne. Zároveň Úrad poukázal aj na § 61 ods. 1
Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že na námietky ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom
konaní sa neprihliada. K námietke týkajúcej sa toho, že stavebný úrad nepresne určil zastavanú plochu
rodinného domu pôvodný žalovaný uviedol, že z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia

jednoznačne vyplýva, že zastavaná plocha rodinného domu bude 251,00 m2 a stavba garáže má
zastavanú plochu 45,85 m2. Pokiaľ ide o oporné múry, tie budú súčasťou stavby rodinného domu,
ktoré boli umiestnené v územnom konaní, pričom ich stavebnotechnické riešenie bolo predmetom tohto
stavebného konania, pričom pôvodný žalovaný zistil, že stavebný úrad námietke žalobkyne vyhovel.
Z predložených doplnených dokladov, o ktorých bola žalobkyňa náležíte upovedomená, vyplýva,

že sa upustilo od pôvodného zámeru, realizácie oporného múru. Zabezpečenie stabilizácie svahu
nebude nijakým spôsobom zasahovať do susedného pozemku odvolateľky. Na severovýchodnej strane
pozemku stavebníka, pred existujúcim oplotením na hranici s parcelou č. D. XXXX/X bude realizované
len gabiónové oplotenie. Tak ako to vyplýva zo Sprievodnej správy projektovej dokumentácie rodinného
domu oporné múry predstavujú spevnenie a zároveň lemovanie pozemku na spodnom JV uličnom rohu,

zachytenie tlaku terénu pri exteriérovom schodisku medzi rodinným domom a garážou a fixovanie terénu
na SV strane pozemku. Pôvodný žalovaný poznamenal, že Útvar hlavného architekta mesta Košice
nemá postavenie dotknutého orgánu, ktorý by sa mal k akémukoľvek stavebnému zámeru vyjadrovať
formou záväzného stanoviska. Záverom Úrad konštatoval, že v stavebnom konaní neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by bránili stavebnému úradu, aby vydal prvostupňové rozhodnutie, t. j. nebolo

preukázané, že nie je možné stavbu povoliť. Správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti stanovil
pre uskutočnenie stavby záväzné podmienky, ktoré vychádzajú aj zo stanovísk a vyjadrení dotknutých
orgánov, ktoré chránia v konaní verejný záujem.

II.

Konanie pred správnym súdom

6. Správnou žalobou zo dňa 16.07.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny
súd alebo súd) v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného

žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň žiadala zrušenia oznámenia
Okresného úradu Košice, ako aj zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby. Súčasťou žaloby bol aj návrh
na priznanie odkladného účinku.

7. Žalobkyňa proti napadnutému rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa

najmä namietala, že pôvodný žalovaný vo veci nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre
svoje rozhodnutie, nezistil skutočný stav, a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Podľa žalobkyne bolo
povinnosťou pôvodného žalovaného v konaní o vydanie stavebného povolenia zabezpečiť, aby boli
dodržané všetky právne predpisy vrátane vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj vyhláška č. 532/2002
Z.z.alebovyhláška)upravujúcejlimityodstupovýchvzdialenostírodinnýchdomov.Akpôvodnýžalovaný
zistil, že v rozhodnutí o umiestnení stavby sa správny orgán vôbec nevysporiadal s touto právne
významnou skutočnosťou, nemal na podklade takého rozhodnutia vydaného v rozpore so zákonom
potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa konštatovala, že do dnešného dňa, tak Úrad a ako ani

správny orgán prvého stupňa v stavebnom a ani v územnom konaní nevysvetlili, z akých dôvodov
považujú dotknuté územie za územie so stiesnenými podmienkami. Neobstojí argumentácia pôvodného
žalovaného, že hodnotenie územia ako územia, v ktorom treba pracovať v stiesnených podmienkach,
„má vyplývať zo samotného spisového materiálu a projektovej dokumentácie“. Podľa názoru žalobkynesprávny orgán nemôže svoje rozhodnutie odôvodniť len odkazom na spisový materiál a listinné dôkazy,
ale je povinný vo svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu a ako sa vysporiadal s námietkami účastníkov.

8. Žalobkyňa poukázala na to, že správny orgán sa námietkou týkajúcou sa umiestnenia oporného múru
nezaoberalvôbec.Vovýrokovejčastistavebnéhopovoleniachýbaaspoňzákladnýpopisopornéhomúru
a jeho umiestnenie. Stavebný úrad tiež opomenul určiť akékoľvek podmienky uskutočnenia stavby tohto
oporného múru, obzvlášť keď sa má podľa výkresu takmer dotýkať hranice jej pozemkov. Žalobkyňa

mala za to, že oporný múr má byť v tomto prípade samostatnou jednoduchou stavbou, ako je definovaná
v § 139b ods. 1 písm. d) Stavebného zákona, pre ktorú sa vyžaduje rozhodnutie o jej umiestnení v
zmysle § 39a Stavebného zákona, a mal byť predmetom povoľovania v rámci stavebného konania.
Ďalej žalobkyňa namietala, že pôvodný žalovaný úplne odignoroval, že správny orgán prvého stupňa
povolil stavbu umiestnenú z podstatnej časti na pozemku, ktorý je chránený zákonom č. 220/2004 Z.z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj zákon č. 220/2004 Z.z.), a to na parcele č. XXXX, záhrada o výmere 997 m2 zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. G. A.. Pred vydaním stavebného povolenia nevyžadoval jeho vyňatie z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako sa to štandardne vyžaduje v iných stavebných konaniach.

9. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu o umiestnení stavby a k oznámeniu okresného úradu
žalobkyňa namietala, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí týkajúcich sa umiestnenia stavby
nevyplýva, či sa prvostupňový správny orgán a pôvodný žalovaný zaoberali podmienkami konkrétnej
lokality a vlastností pozemkov odôvodňujúcich odklon od minimálnej zákonnej odstupovej vzdialenosti
rodinných domov. Bolo povinnosťou Úradu ako aj prvostupňového správneho orgánu do odôvodnenia

svojich rozhodnutí premietnuť svoje prípadné zistenia o tom, že sa v danom prípade jedná o stiesnené
podmienky, a preto bolo rozhodnuté o umiestnení novostavby od môjho rodinného domu iba vo
vzdialenosti 4,01 metra. V napadnutých rozhodnutiach orgánov úplne absentuje zmienka o znížení o
odstupovej vzdialenosti pod zákonný limit, o skutočnostiach, ktoré boli podkladom pre také rozhodnutie,
uvedenie konkrétnych ustanovení použitých pri tomto rozhodovaní (vo výroku a aj v odôvodnení

rozhodnutí), a úvahy správnych orgánov, čo činí tieto rozhodnutia absolútne nepresvedčivými a
nepreskúmateľnými, a preto by mali byť zrušené.

10. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.07.2024 žalobkyňa doplnila všeobecnú
správnu žalobu o námietky týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutie o umiestnení stavby z dôvodu, že

podľa žalobkyne vychádza z vyjadrení o existencii podzemných vedení dotknutých spoločností, ktoré
neboli pre účely územného konania relevantné.

11. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.09.2024 uviedol, že žalobkyňa nevyužila
možnosťpodaťriadnyopravnýprostriedokvočirozhodnutiuoumiestnenístavby,podnetnapreskúmanie

zákonnosti tohto rozhodnutia podala až 10.01.2024. Okresný úrad riadne preskúmal rozhodnutie
o umiestnení stavby a toto ponechal v platnosti, pretože nevzhliadol dôvody pre ktoré by mal pristúpiť
k jeho zmene alebo zrušeniu. Pôvodný žalovaný mal za to, že tak rozhodnutie o umiestnení stavby,
ako ani napadnuté oznámenie netrpia vadami, pre ktoré by mal súd pristúpiť k ich zrušeniu. Ďalej
Úrad k námietke týkajúcej sa odstupových vzdialeností uviedol, že zotrváva na záveroch obsiahnutých

v napadnutom rozhodnutí o odvolaní. K námietke týkajúcej sa oporných múrov pôvodný žalovaný
poukázal na stavebné povolenie, z ktorého vyplýva, že stavebný úrad námietke žalobkyne vyhovel.
Návrh na priznanie odkladného účinku navrhol zamietnuť.

12. Uznesením Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/53/2024-81 zo dňa 23.10.2024 bol správnej žalobe

priznaný odkladný účinok, pretože správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa predložila dôvodné a
dostatočne vyčerpávajúce argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že by jej okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP).

13. Žalobkyňa v replike zo dňa 30.01.2025 uviedla, že správny orgán svoje rozhodnutie nemôže
odôvodniť len odkazom na spisový materiál a listinné dôkazy; také rozhodnutie je nezrozumiteľné,nepreskúmateľné, nepresvedčivé a malo by byť zrušené. Správny orgán taktiež nemôže založiť svoje
rozhodnutie na inom rozhodnutí, ktoré nie je riadne odôvodnené. Tvrdenie pôvodného žalovaného, že
stavebný úrad v časti námietky týkajúcej sa doplnenia polohopisného a výškopisného plánu vyhovel, sa

nezakladá na pravde. Stavebný úrad i pôvodný žalovaný nesprávne interpretujú formulovanú námietku
s poukazom na to, že žalobkyňa namietala, že stavebný úrad nemal relevantný podklad, na základe
ktorého, by teoreticky mohol identifikovať stiesnené územné podmienky spočívajúce v konfigurácii
terénuajehosklonu,nakoľkovspisovejdokumentáciiúzemnéhoanásledneistavebnéhokonanianebol
polohopisný a výškopisný plán. Stavebník dňa 20.9.2023 do spisovej dokumentácie stavebného konania

doplnil výkres D3 Situácia – Výškopis a polohopis, dátum 09/2023, ale na polohové a výškové pomery
na pozemku, ktoré mali byť pre situovanie a osadenie stavby do potrebnej výškovej úrovne a určení
nulovej výšky stavby rozhodujúce, projektant neprihliadol. Ďalej v tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že
výkres D3 Situácia – Výškopis a polohopis, dátum 09/2023, nie je výsledkom zamerania vyhotoveného
autorizovaným geodetom, teda jeho exaktnosť je sporná. Z výkresu D3 Situácia – Výškopis a polohopis
vyplýva, že obytná miestnosť s francúzskym oknom 1. NP - 1.07 bude 1,56 m pod úrovňou terénu. V

projektovejdokumentáciiznovembra2022,ktorábolaschválenástavebnýmúradom,sastakouúrovňou
terénu nepočítalo. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením pôvodného žalovaného, že stavebný úrad v
stavebnom povolení vyhovel námietke žalobkyne týkajúcej sa oporných múrov. V priebehu stavebného
konania síce došlo k zmene projektovej dokumentácie a od pôvodne navrhovaného oporného múru
SO-03-OM sa z dôvodu nevhodného technického riešenia i jeho umiestnenia na hranici pozemkov

upustilo, ale s námietkou, že umiestnenie novo navrhnutého oporného múru OM2 (Zmena dokumentácie
20.9.2023), ktorý je v zmysle §139 ods. 1 Stavebného zákona jednoduchou stavbou, ktoré nebolo v
rámci územného konania schválené, sa stavebný úrad a ani pôvodný žalovaný nevysporiadali.

14. Pôvodný žalovaný v duplike zo dňa 15.02.2024 opätovne zdôraznil, že akékoľvek námietky

žalobkyne vzťahujúce sa ku konaniu, ako aj k záverom vyplývajúcim z konania stavebného úradu o
umiestnení stavby mali byť uplatnené žalobkyňou v súlade so zásadou koncentrácie konania v konaní
o umiestnení stavby a nemožno na ne prihliadať v súvislosti s posúdením otázky zákonnosti, resp.
nezákonnosti rozhodnutia o odvolaní (v konaní o povolení stavby) či pri posúdení otázky zákonnosti
oznámenia okresného úradu. Zároveň nemožno podľa Úradu ani analogicky prihliadať na námietky

žalobkyne uvedené v doplnení k správnej žalobe zo dňa 26.07.2024, v zmysle ktorých považuje za
nezákonné rozhodnutie o umiestnení stavby, pretože tieto mala možnosť vzniesť v rámci konania o
umiestnení stavby vedeného stavebným úradom, čo však neučinila. K námietke žalobkyne týkajúcej
sa územia so stiesnenými podmienkami pôvodný žalovaný uviedol, že stavebný úrad takéto územie
vyhodnocuje na základe analýzy a posúdenia viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú možnosti výstavby

v danej oblasti, a aj keď to stavebný úrad v rámci konania o povolení stavby výslovne neuviedol,
táto skutočnosť však vychádzala nielen zo spisového materiálnu a projektovej dokumentácie, ale aj
vzhľadom na okolitú zástavbu, do ktorej bola zahrnutá aj stavba žalobkyne. Stavebný úrad v rámci
stavebného konania neprodukuje žiaden dokument, z ktorého vyplýva, že určité územie vyhodnotil ako
územie so stiesnenými podmienkami. Preto sa pôvodnému žalovanému javí ako nedôvodná aj námietka

žalobkyne, že jej neboli sprístupnené žiadne dokumenty, z ktorých by vyplývalo hodnotenie daného
územia ako územia so stiesnenými podmienkami.

15. Ďalší účastník v 1/ rade vo vyjadrení zo dňa 05.03.2025 konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ako aj pôvodného žalovaného pokladá za vecne správne a zákonné a navrhol žalobu

zamietnuť. Na uvedené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 1/ rade už nereagovali žalobca, Úrad
ani ďalší účastníci konania v 2/ až 4/ rade.

16. Dňom 01.04.2025, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Z.z. Stavebný zákon a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 25/2025 Z. z.), odvolacím orgánom pre rozhodnutia
stavebného úradu je regionálny úrad (§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.z). Uvedené automaticky
predstavuje zmenu v subjekte žalovaného zohľadniac dikciu § 180 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého
namiesto orgánov verejnej správy podľa § 180 odsek 1 SSP je žalovaným ten orgán verejnej správy,
na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť tohto orgánu. Správny súd preto od 01.04.2025 koná s

Regionálnym úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice ako žalovaným orgánom verejnej správy.

17. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 23.04.2025. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa
a jej právny zástupca, zástupca žalovaného a ďalší účastník v 1/ rade. Ďalší účastník v 2/ rade sapojednávanie bez ospravedlnenia nezúčastnil. Ďalší účastník v 3/ rade svoju neprítomnosť ospravedlnil
dňa 17.04.2025 a ďalší účastník v 4/ rade dňa 16.04.2025. Obaja súhlasili s prejednaním veci bez ich
prítomnosti.

18. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní k špecifikácii žalobných bodov uviedla, že napadnuté
rozhodnutia vydané nielen v stavebnom konaní, ale aj v konaní o umiestnení stavby vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. zistenia správnych orgánov nemajú oporu v

administratívnych spisoch a v konaniach pred správnymi orgánmi došlo k podstatnému porušeniu
procesných noriem najmä tým, že správne orgány porušili zásadu zákonnosti vyhlášky vo vzťahu
k zákonnému limitu odstupovej vzdialenosti rodinných domov v spojení so Stavebným zákonom.
V konaniach pred správnymi orgánmi boli odignorované aj ďalšie zásady, a to zásada materiálnej
pravdy, zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania, precedenčná zásada a požiadavka na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, keď v napadnutých rozhodnutiach absentuje najmä uvedenie konkrétneho

ustanovenia vyhlášky podľa ktorého rozhodoval správny orgán, ďalej uvedenie, že sa v danom prípade
jedná o stiesnené podmienky, riadne a komplexné odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bola znížená
minimálna odstupová vzdialenosť pri súčasnom posudzovaní pohody bývania účastníkov konania a
zohľadnení zásady proporcionality oprávnených záujmov oboch účastníkov stavebného konania.

19. Zástupca žalovaného na upresnenie stanoviska uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších
vyjadreniach, ktoré boli súdu v konaní doručené. Čo sa týka na námietky žalobkyne o odstupových
vzdialenostiach, zotrval na stanovisku, že tieto vychádzali z podkladov administratívneho spisu, na
čo žalovaný poukázal aj v prvom vyjadrení zo dňa 23.09.2024. Správny orgán nemá explicitnú
povinnosť uvádzať odôvodnenie rozhodnutia v takom rozsahu, ktorého obsah už je zrejmý, napríklad z

administratívnych spisov v prípade, ak toto odôvodnenie je jasné, výrok je zrozumiteľný a spĺňa základné
zákonné požiadavky. Čo sa týka zodpovednosti správnych orgánov, že majú dbať na zákonnosť,
podľa žalovaného to neneguje povinnosť, ktorou je zaťažená práve žalobkyňa ako účastníčka
administratívneho konania, o dodržiavanie lehoty v rámci ktorých je možné uplatnenie opravných
prostriedkov, inak by podľa žalovaného dospeli k situácii, že akékoľvek vydané rozhodnutie, by bolo

možné kedykoľvek napadnúť alebo spochybňovať jeho zákonnosť.

20. Ďalší účastník v 1/ rade uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutiami, ktoré vydal stavebný úrad ako aj s
ostatnými rozhodnutiami, ktoré boli vydané úradmi. Zároveň uviedol, že nárok na náhradu trov konania
si neuplatňuje.

III.
Právne posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu
i administratívneho spisu a na pojednávaní konanom dňa 23.04.2025 dospel k záveru, že žaloba

proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodná. Vo vzťahu k napadnutému oznámeniu a rozhodnutiu
o umiestnení stavby po preskúmaní procesných podmienok konania súd žaloby odmietol.

22. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného,
ktorým pôvodný žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil ako vecne správne prvostupňové

rozhodnutie, ktorým bola ďalšiemu účastníkovi v 1/ rade povolená stavba s názvom „Rodinný dom, A.
XX, D.“, na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX, XXXX v k. ú. G. A.. Na predmetnú stavbu bolo vydané
rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 06.03.2023, proti ktorému nebolo podané odvolanie a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2023. Na podnet žalobkyne okresný úrad preskúmal rozhodnutie
o umiestnení stavby mimo odvolacieho konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté oznámenie č.

OU-KE-OVBP2-2024/009590-008 zo dňa 21.03.2024, v ktorom okresný úrad konštatoval, že neboli
zistenédôvodynazmenualebozrušeniepodnetomnapadnutéhorozhodnutiaoumiestnenístavby,preto
rozhodnutie o umiestnení stavby ponechal v platnosti.23. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať
im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

24. Podľa 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym

zisťovaním; začatie územného konania stavby podľa osobitného predpisu sa oznamuje prednostne.
Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní
odo dňa, keď je návrh na začatie územného konania úplný.

26. Podľa § 39a ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú
sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačívgrafickejpríloheúzemnéhorozhodnutia.Pokiaľtentozákonneustanovujeinak,vpodmienkach
na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné

komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

27. Podľa § 40 ods. 3 Stavebného zákona, územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov
jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania.

28.Podľa§61ods.1Stavebnéhozákona,stavebnýúradoznámizačatiestavebnéhokonaniadotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním;

začatie stavebného konania stavby podľa osobitného predpisu1fe) sa oznamuje prednostne. Súčasne
ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne
neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo
priprerokúvaníúzemnéhoplánuzónysaneprihliada.Stavebnýúradoznámizačatiestavebnéhokonania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

29. Podľa § 66 ods. 1 zákona Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami, najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

30. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,31. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

32. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

33. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Žalobkyňa v správnej žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu primárne namietala, že pôvodný
žalovaný sa nedostatočne zaoberal námietkou týkajúcou sa odstupových vzdialeností rodinných domov
s poukazom na rozhodnutie o umiestnení stavby a v tejto súvislosti zároveň namietala aj absenciu
vysvetlenia z akých dôvodov bolo územie vyhodnotené ako územie so stiesnenými podmienkami.

35. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že územné a stavebné konanie sú dve samostatné konania,
pričom právoplatné rozhodnutie v územnom konaní je pre správny orgán záväzným podkladom v
stavebnom konaní. V rámci územného konania správny orgán prihliada na budúce účinky stavby v
území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko-architektonického riešenia
stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby.

Osobitne sú vymedzené požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (napr.
na likvidáciu alebo zmiernenie exhalátov, hluku, tepla, otrasov, pre nakladanie s odpadmi). Následne
v rámci stavebného konania v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia
a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými
podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť

stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a
technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie
alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

36. Ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 4 (resp. § 61 ods. 1 Stavebného zákona) vymedzuje

koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité
limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom
dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej zásady
vyplýva,ževkonaníoumiestneníapovolenístavbystavebnýúradmôžeprihliadnuťlenktýmskutkovým
okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom

pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Koncentračná zásada konania v
Stavebnom zákone, na rozdiel od Správneho poriadku, kde je možné až do vydania rozhodnutia
predkladať stanoviská a pripomienky, znamená, že na neskôr, teda po lehote stanovenej v zmysle § 61
ods. 1 Stavebného zákona, uplatnené námietky a pripomienky už stavebný úrad nemôže prihliadnuť.
Zároveň v zmysle koncentračnej zásady platí, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli

byť uplatnené v územnom konaní sa neprihliada (§ 61 ods. 1 Stavebného zákona). Stavebný úrad
však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu
na uplatnenie ich pripomienok a námietok, ako v preskúmavanej veci.

37. Nakoľko z administratívneho spisu je zrejme, že žalobkyňa si v rámci územného konania námietky

týkajúce sa odstupových vzdialeností neuplatnila, v súlade s koncentračnou zásadou sa uvedenou
námietkou správne orgány v stavebnom konaní nemohli zaoberať, rovnako ako ani správny súd
v predmetnom súdnom konaní. Zároveň nakoľko žalobkyňa proti rozhodnutiu o umiestnení stavby
nepodala riadny opravný prostriedok a územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2023,
súd poukazuje na princíp právnej istoty, ktorý je spojený s právoplatnosťou individuálneho správneho

aktu ako aj s princípom prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí, čo znamená, že sa uplatňuje
vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať
ako na akt správny, ktorý je bez právnych vád, ako v prípade rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorého
zákonnosť sa žalobkyni nepodarilo zákonnými prostriedkami spochybniť.

38. Na základe uvedeného je teda možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len
koncentrovane, t. j. pri nariadenom ústnom pojednávaní alebo v stanovenej lehote a neskôr nie je možné
na ne prihliadnuť a nie je možné ich účinne uplatniť ani v správne žalobe. Správny súd konštatuje, že
žalobkyňa prvýkrát až v žalobe namietala, že správny orgán prvého stupňa povolil stavbu umiestnenú zpodstatnej časti na pozemku, ktorý je chránený zákonom č. 220/2004 Z. z. a nevyžadoval jeho vyňatie z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Taktiež až v žalobe produkovala námietku, že oporný múr má byť
v tomto prípade samostatnou jednoduchou stavbou, pre ktorú sa vyžaduje rozhodnutie o jej umiestnení

v zmysle § 39a Stavebného zákona, a preto podľa názoru žalobkyne mal byť predmetom povoľovania
v rámci stavebného konania. V súlade s koncentračnou zásadou uplatňovanou v stavebnom konaní
správny súd nie je oprávnený na vyššie uvedené námietky prihliadať, pretože tieto námietky žalobkyňa
neuplatnila v prvostupňovom stavebnom konaní, hoci tak mohla urobiť. Nenamietala tieto skutočnosti
ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o povolení stavby, preto sa s týmito námietkami nemohol

vysporiadať ani pôvodný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

39. Nie sú dôvodné ani tvrdenia žalobkyne, že Úrad sa námietkou týkajúcou sa umiestnenia oporného
múru vôbec nezaoberal vôbec, pričom namietala, že vo výrokovej časti stavebného povolenia chýba
základný popis oporného múru, jeho umiestnenie ako aj určenie podmienok uskutočnenia stavby tohto
oporného múru, obzvlášť keď sa má podľa výkresu takmer dotýkať hranice jej pozemkov. V tejto

súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj na napadnuté
rozhodnutie, z ktorých je zrejmé, že oba správny orgány sa predmetnými námietkami zaberali,
pričom námietke žalobkyne v stavebnom konaní bolo vyhovené a zo strany stavebníka boli doplnené
doklady z ktorých vyplýva, že ide o oporné múry, tie budú súčasťou stavby rodinného domu, ktoré
boli umiestnené v územnom konaní, pričom ich stavebnotechnické riešenie bolo predmetom tohto

stavebného konania. Správny súd rovnako ako Úrad poukazuje na to, že z predložených doplnených
dokladov zo strany stavebníka, o ktorých bola žalobkyňa náležíte upovedomená, vyplýva, že sa
upustilo od pôvodného zámeru realizácie oporného múru. Zabezpečenie stabilizácie svahu nebude
nijakým spôsobom zasahovať do susedného pozemku žalobkyne Na severovýchodnej strane pozemku
stavebníka, pred existujúcim oplotením na hranici s parcelou č. D. XXXX/X bude realizované len

gabiónové oplotenie. Tak ako je to zrejmé aj zo Sprievodnej správy projektovej dokumentácie rodinného
domu oporné múry predstavujú spevnenie a zároveň lemovanie pozemku na spodnom juhovýchodnom
uličnom rohu, zachytenie tlaku terénu pri exteriérovom schodisku medzi rodinným domom a garážou a
fixovanie terénu na severovýchodnej strane pozemku. Zároveň súd konštatuje, že všetky tieto údaje sú
uvedené v projektovej dokumentácii - výkres základov, a v doplnených dokladoch - situácia D3, výkres

č. E 1.24, E 1.23; vzdialenosť je uvedená od severnej hranice pozemku. V tejto súvislosti považuje súd
za nevyhnutné poznamenať, že ako to vyplýva aj zo stavebného povolenia, že predmetná stavba sa
povoľuje presne v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej oprávnenou osobou a
overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Projektová dokumentácia tvorí neoddeliteľnú súčasť
stavebného povolenia, pričom prípadne zmeny nie je možné uskutočniť bez predchádzajúceho súhlasu

stavebného úradu. Nie je preto povinnosťou správneho orgánu duplicitne uvádzať podrobnosti týkajúce
sa oporného múru v rámci výroku stavebného rozhodnutia, keď vyplývajú z projektovej dokumentácie
ako jeho neoddeliteľnej súčasti.

40. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali

v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a
zákonné. Hoci územné, ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké
zásady správneho konania. V zmysle Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi (zásada legality). Zároveň v súlade so zásadou súčinnosti
zakotvenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň účastníkom
konania musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci všetkým známym účastníkom
konania vrátane žalobkyne a dotknutým orgánom v súlade s § 61 ods. l Stavebného zákona oznámil

začatie stavebného konania súčasne nariadil na prejednanie predloženej žiadosti ústne pojednávanie
spolu s poučením, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byt' uplatnené v územnom
konaní alebo pri prerokovaní územného plánu zóny sa neprihliada. Žalobkyňa mala možnosť nahliadnuť
do projektovej a spisovej dokumentácie a vyhotoviť si z nej fotokópie, bola oboznámená s doplnenými
podkladmi, voči ktorým mala možnosť uplatniť námietky a pripomienky, pričom svoje procesné práva

aj využila. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako sa správne orgány vyrovnali s návrhmi a podstatnými
námietkami žalobkyne a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pôvodný žalovaný v odvolacom
konaní preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, porovnalzákonnú úpravu s predloženým spisovým materiálom a po vysporiadaní sa podstatnými námietkami
žalobkyne dospel k záveru, že v stavebnom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili
stavebnému úradu, aby vydal napadnuté rozhodnutie, stavebný úrad vo svojom konaní nevybočil zo

zákonom daných ustanovení, vo výrokovej časti rozhodnutia stanovil pre uskutočnenie stavby záväzné
podmienky, ktoré vychádzajú aj zo stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré chránia v konaní
verejný záujem, preto stavebné povolenie potvrdil v celom rozsahu. Podľa názoru súdu oba správne
orgány postupovali po v súlade s platnou právnou úpravou, a preskúmavané rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol

dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa
správny súd stotožňuje preto žalobu voči napadnutému rozhodnutiu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

41. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu o umiestnení stavby správny súd poznamenáva, že
správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna

ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv
v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. To znamená, že
predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy
vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z

§ 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej
správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V preskúmavanej veci
je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, voči ktorému mala
žalobkyňa možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) do 15 dní odo dňa ich doručenia, o

čom bol poučená v poučení územného rozhodnutia. Nakoľko proti rozhodnutiu o umiestnení stavby
nebol riadny opravný prostriedok podaný, nie je daná právomoc správneho súdu na prejednanie a
rozhodnutie vo veci a preto správny súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia Mesta Košice č. MK/
A/2023/10266-03/I/STS zo dňa 06.03.2023 ako neprípustnú odmietol v zmysle § 98 písm. g) SSP.
Zároveňsúdpoznamenáva,žeajvprípadeakbyžalobaprotiprvostupňovémurozhodnutiuoumiestnení

stavby bola prípustná, vzhľadom na to, že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo žalobkyni doručené
dňa 14.03.2023 a správna žaloba bola podaná až dňa 16.07.2024,teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej
lehoty na jej podanie (§ 181 ods. 1 SSP), súd by žalobu ako oneskorene podanú odmietol.

42. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala aj nezákonnosť oznámenia okresného úradu, ktorým bolo
žalobkyni oznámené, že neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie podnetom napadnutého
rozhodnutiaoumiestnenístavby.Vtejtosúvislostisúdpoznamenáva,žepreskúmanierozhodnutiamimo
odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam
vydaným správnymi orgánmi. Slúži výlučne na nápravu nezákonných rozhodnutí. Ak príslušný orgán

po podaní podnetu nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo je
podnet podaný po lehote, oznámi to osobe, ktorá podnet podala, neformálnym oznámením ako
v preskúmavanej veci, nevydáva o tom rozhodnutie. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania je potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva. Na výkon tohto
dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny nárok. Charakter výkonu dozorového

práva má aj záver správneho orgánu, že nezistil dôvody, pre zrušenie či zmenu rozhodnutia. Nezrušením
rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv
účastníka konania, tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Takéto
vyrozumenie osoby, ktorá podala podnet, je len jej informovaním, preto nepodlieha súdnemu prieskumu.
Súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné poukázať na to, že ustanovenie § 7 SSP negatívne

vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide
o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov, pričom z prieskumu správnych
súdov sú vylúčené aj rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania (§ 7 písm. c/ SSP). Vo svetle uvedeného súd dospel k záveru, že

napadnuté oznámenie ako opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobkyne, nie je preskúmateľné v správnom súdnictve, preto správny súd žalobu
o preskúmanie oznámenia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnejstavebnej správy číslo OU-KE-OVBP2-2024/009590-008 zo dňa 21.03.2024 odmietol ako neprípustnú
v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP bez zaoberania sa meritórnymi námietkami.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom vo vzťahu žalobca
a žalovaný nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani
sčasti úspech, a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

44. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom v 2/
až 4/ rade priznal právo na ich náhradu voči žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná s tým, že títo
majú právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny
súd uložil. Ďalšiemu účastníkovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko na pojednávaní
výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

45. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
vlehotejednéhomesiacaododňadoručeniarozsudku.Zmeškanielehotynapodaniekasačnejsťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.