Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100834
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
OPHNNVD/SOC/2024/ 14540-0004 Km zo dňa 23.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2024/14540-0004 Km zo dňa 23.09.2024.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/

SOC/2024/104743-16 zo dňa 06.08.2024 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 30.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 06.12.2025,
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, č. UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2024/14540-0004 Km zo dňa 23.09.2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podľa § 4 ods. 6 písm. a) bod 2. a písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy

v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov a zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, rozhodol o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/
OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-16 zo dňa 06.08.2024 tak, že toto odvolanie zamietol a v celom

rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

I.
Administratívne konanie

2. Žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa oprávnenej dcéry D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. X,
XXX XX E. (ďalej len „oprávnená osoba“) požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako

vecne príslušný prvostupňový správny orgán dňa 27.03.2024 o poskytnutie náhradného výživného pre
oprávnenú osobu z dôvodu, že povinná osoba G. H., štátny občan H., si neplnil voči oprávnenej osobe
vyživovaciu povinnosť v plnej výške.3. Výživné na oprávnenú osobu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/248/2021-96
zodňa06.12.2022(právoplatnosťnadobudoldňa31.01.2023avykonateľnosťdňa16.01.2023)zostrany
otca dieťaťa G. H., štátneho občana H. (ďalej len „povinná osoba“) v sume 350,- Eur mesačne, ktorú

sumu bol zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej osoby v uvedenej sume, počnúc doručením tohto
rozsudku, opakovane do budúcna.

4. Podľa priebežného oznámenia o stave exekúcie č. 404EX 4/24 zo dňa 21.02.2024 povinný nevlastní
žiadne nehnuteľnosti, nemá evidované žiadne motorové vozidlá, nemá účet v peňažnom ústave. Ku

dňu vyhotovenia oznámenia nebola od povinného vymožená žiadna suma.

5. Keďže povinná osoba si neplnila vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným
právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa v mene oprávnenej osoby dňa
22.04.2024 požiadala Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“)
o pomoc pri vymáhaní výživného. Dňa 23. 05. 2024 bol návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania

výživného vedený pod spis. zn. CM 103/24 postúpený príslušnému prijímajúcemu orgánu v Českej
republike.

6. Prvostupňový správny orgán na základe žiadosti o poskytnutie náhradného výživného a doložených
dokladov posúdil splnenie zákonných podmienok na náhradné výživné a v súlade s § 47 ods. 7

Správneho poriadku, vyznačil v spisovej dokumentácii záznam (výpočtový list č. PO2/OHNNVaŠSD/
ŠSD/SOC/2024/104743-10, číslo záznamu 2024/241160 zo dňa 30. 05. 2024), nakoľko oprávnenej
osobe vyhovel, pričom podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, nevyhotovil písomné
rozhodnutie o priznaní náhradného výživného oprávnenej osobe v sume 350,- Eur mesačne, počínajúc
dňom 01.05.2024.

7. Centrum dňa 01.07.2024 vymohlo výživné v sume 99,58 eur.

8. Po predložení dokladov o vymožení pohľadávky na výživnom od povinnej osoby v mesiaci júl 2024,
prvostupňový správny orgán prehodnotil nárok oprávnenej osoby na náhradné výživné a rozhodnutím

č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-16 zo dňa 06.08.2024, znížil výšku poskytovaného
náhradného výživného pre oprávnenú osobu v sume 350,- Eur na sumu 250,42 Eur mesačne.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že
napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 06.08.2024 a jemu predchádzajúce konanie

vykazujeprocesnéavecnénedostatky.Prvostupňovýorgánpredvydanímrozhodnutiajuakoúčastníčku
konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jej
možnosť sa k nim vyjadriť a vysvetliť, že uvedené platby povinného sa započítavajú najprv na dlžné
výživné. Prvostupňový orgán tiež vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keď prvú
platbuodpovinnéhovsume99,58eurzapočítalnavýživnézaaktuálnykalendárnymesiacanienadlžné

výživné. Náhradné výživné je poskytované od mája 2024. Do mája 2024 dlh povinného na výživnom
predstavoval sumu 14.000,- eur za 40 mesiacov. Povinný uhradil 99,58 eur a 102,83 eur, spolu 202,41
eur, zvyšné dlžné výživné tak predstavuje sumu 13 797,59 eur, ktoré nespadá pod náhradné výživné.
Náhradné výživné je poskytované od mája 2024, teda úhrada výživného v sume 202,41 eur zo strany
povinného nepredstavuje skutočnosť rozhodujúcu pre zníženie náhradného výživného.

II.
Rozhodnutie napadnuté správnou žalobou

10. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že povinná osoba zaplatila výživné
prostredníctvom Centra vo výške 99,58 eur. V prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci čiastočne
splní vyživovaciu povinnosť, prípadne ak súdny exekútor alebo Centrum od povinnej osoby vymôže
bežné výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou
výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu (350,- eur) a výškou vymoženého výživného

povinnouosobou(99,58eur).Oprávnenejosobezastúpenejzákonnouzástupkyňoupretood01.07.2024
patrí náhradné výživné v sume 250,42 eur mesačne.11. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán ju pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33
ods. 2 Správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jej možnosť sa k nim vyjadriť
a vysvetliť, žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na

konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60, 61 až 68
Správneho poriadku.

12. Niejemožnéakceptovaťnámietkužalobkyneuvedenúvodvolaní,žecentrompoukázanévymožené
výživné od povinnej osoby v júli 2024 je uhradeným dlžným výživným. Centrum vymáha bežné výživné

a dlžné výživné. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom
pred bežným výživným. Práve naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv
bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Centrum bude naďalej od
povinnej osoby vymáhať dlžné výživné, až do jeho úplného uhradenia.

III.
Správna žaloba

13. Správnou žalobou podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej

ako „SSP“) v znení neskorších predpisov, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.

14. V žalobe namietala predovšetkým skutočnosť, že pokiaľ sa jedná o zníženie výšky náhradného
výživného, prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vychádzali z nesprávne zisteného skutkového

stavu, kedy platby od povinného započítali na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie na dlžné
výživné. Ďalej žalobkyňa uviedla, že náhradné výživné je jej poskytované od mája 2024. Do mája 2024
povinný mal uhradiť dlžné výživné v sume 14. 000,- Eur (za obdobie 40 mesiacov x 350 Eur mesačná
výška výživného). Povinný jej zatiaľ uhradil spolu 510,85 Eur. Dlžné výživné nespadá pod náhradné
výživné. Uviedla, že rozhodnutím zo dňa 06.08.2024 prvostupňový orgán znížil výšku náhradného

výživného pre jej dcéru na sumu 250,42 Eur z pôvodnej sumy 350,- Eur, ktorá bola určená ako
výška výživného okresným súdom. Z uvedeného vyplýva, že pôjde o kolobeh rozhodnutí a odvolaní,
pokiaľ nebude s konečnou platnosťou určené, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre posúdenie výšky
náhradného výživného.

15. Úvaha žalovaného nie je správna, nakoľko pri každom úkone štátneho orgánu sa musí zohľadniť
čo najlepší záujem dieťaťa a v tomto prípade sa prihliada na záujmy povinného, ktorý nerešpektuje
rozhodnutie súdu.

16. Inštitút zrážok zo mzdy v zmysle § 72 ods. 2 exekučného poriadku neprichádza do úvahy,

nakoľko výkon súdneho rozhodnutia ohľadom výživného sa u povinného nerealizuje zrážkami zo mzdy.
Česká strana, ktorá v danom prípade mala zabezpečovať vymáhanie výživného, sa odvoláva na jeho
diplomaticképostavenievČeskejrepublike.Inýmislovami,štáteštenezabezpečilžiadenvýkonsúdneho
rozhodnutia ohľadom výživného a povinný platí sumu, ktorú si sám určil.

IV.
Argumentácia žalovaného

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2025 k správnej žalobe zotrval na dôvodoch

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný okrem ďalšieho uviedol, že
prvostupňový orgán na základe žiadosti a doložených dokladov posúdil splnenie podmienok na
náhradné výživné a v súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku, vyznačil v spisovej dokumentácii
(výpočtový list zo dňa 30.05.2024) a nakoľko oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou
v tomto konaní vyhovel, podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, nevyhotovil písomné

rozhodnutie o priznaní náhradného výživného v sume 350,- Eur mesačne počínajúc dňom 01.05.2024,
t. j. vo výške súdom určeného výživného. Výška náhrady výživného sa zmenila na základe
zmeny skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky. V mesiaci júl 2024 povinná osoba zaplatila
prostredníctvom Centra pre oprávnenú osobu dňa 01.07.2024 výživné v čiastočnej výške 99,58 Eur,ktoré celé poukázalo zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby. Na základe predložených dokladov
o vymožení pohľadávky na výživnom od povinnej osoby v mesiaci júl 2024, prvostupňový správny
orgán prehodnotil nárok oprávnenej osoby na náhradné výživné a napadnutým rozhodnutím č. PO2/

OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-16 zo dňa 06.08.2024, znížil výšku poskytovaného náhradného
výživného pre oprávnenú osobu v sume 350,- Eur na sumu 250,42 Eur mesačne od 01.07.2024.
Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci čiastočne
splní vyživovaciu povinnosť, resp. ak súdny exekútor resp. Centrum od povinnej osoby vymôže bežné
výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou výživného

určeného právoplatným rozhodnutím súdu (350,- Eur) a výškou vymoženého výživného od povinnej
osoby (99,58 Eur). Oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou preto od 01.07.2024 patrí
náhradné výživné v sume 250,42 Eur mesačne. Žalovaný ďalej dodal, že nemôže akceptovať námietku
zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby, že Centrom poukázané vymožené výživné od povinnej osoby
v júli 2024 je uhradeným dlžným výživným. Centrum vymáha bežné výživné a dlžné výživné. Neexistuje
právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným.

Práve naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného,
uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Centrum
bude aj naďalej od povinnej osoby vymáhať dlžné výživné, až do jeho úplného uhradenia. Pretože
postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom o náhradnom výživnom, žalovaný

ako odvolací orgán postupoval podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie zákonnej zástupkyne
oprávnenej osoby zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu č. PO2/OHNNVaŠSD/
SOC/2024/104743-16 zo dňa 06.08.2024 v celom rozsahu potvrdil. Na základe vyššie uvedeného preto
žalovaný podľa ust. § 199 ods. 3 v spojení s ust. § 190 SSP navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

18. Žalobkyňa v replike zo dňa 06.03.2025, doručenej správnemu súdu dňa 14.03.2025, zotrvala na
obsahu podanej správnej žaloby v celom rozsahu.

19. Žalovaný v následne podanej duplike dňa 18.03.2025 zotrval na svojich skutkových a právnych
argumentoch.

V.
Aplikovaná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene
a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o náhradnom výživnom“), oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z týchto
podmienok: súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom

z dôvodu, že rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená
povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe, neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote
a spôsobom určeným rozhodnutím súdu, lehota na plnenie vyživovacej povinnosti sa na účely tohto
zákona považuje za zachovanú, ak povinná osoba splní vyživovaciu povinnosť v plnej výške po lehote
určenej rozhodnutím súdu najneskôr do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

21. Podľa § 4 písm. a bod 2. zákona o náhradnom výživnom, náhradné výživné, na ktoré má nárok
oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu je vo výške rozdielu medzi
výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou, ak
povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

22. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, nárok na náhradné výživné zanikne,
ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, za plnenie vyživovacej
povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom
určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.

23. Podľa § 9 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom, úrad zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky.24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom

výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.

25. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, poberateľ náhradného výživného je
povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné
výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa

zmeny týchto skutočností.

26. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor
v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

27. Podľa § 72 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na
uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených
a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

28. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach pod3a §
199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho

spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keiže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania,
za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP.

29. Správny súd považuje za potrebné upriami? pozornos? aj na to, že s poukazom na ustanovenie §
135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnos? napadnutého rozhodnutia posudzoval výluene vo
vz?ahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v ease právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

30. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že v súvislosti s nárokom na výplatu náhradného
výživného platí, že náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba je vo výške rozdielu medzi
výškou výživného ureeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou,
ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnos? v plnej výške s tým, že prvostupoový orgán zvýši
alebo zníži náhradné výživné, ak sa zmenia skutoenosti rozhodujúce na ureenie jeho výšky, od prvého

doa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala zmena skutoenosti rozhodujúcej na ureenie jeho výšky.
Žalobkyoa ako zákonná zástupkyoa oprávnenej osoby je povinná informova? prvostupoový orgán o
každej zmene skutoeností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na
jeho vyplácanie bez zbytoeného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo doa zmeny týchto skutoeností.

31. Zákonodarca v zákone o náhradnom výživnom upravuje poskytovanie náhradného výživného,
ktorým sa prispieva na zabezpeeenie výživy nezaopatreného die?a?a (§ 3 zákona e. 600/2003 Z. z. o
prídavku na die?a a o zmene a doplnení zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona e.
532/2007 Z. z.), ktoré má nárok na náhradné výživné (oprávnená osoba). Úeelom inštitútu náhradného
výživného je vytvorenie priestoru zo strany štátu (el. 41 Ústavy SR) pre nevyhnutnú pomoc spoloenosti

na zabezpeeenie výživy tých detí, kde rodieia v plnení vyživovacej povinnosti voei nim zlyhali, a to za
ureitých zákonom stanovených podmienok. Štát tým plní len ochrannú funkciu nezaopatrených detí,
ktorá spoeíva v prispievaní na ich výživu náhradným výživným za podmienok ustanovených zákonom
o náhradnom výživnom.

32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupoové
rozhodnutie, ktorým bola znížená výška náhradného výživného pre oprávnenú osobu D. C., nar.
XX.XX.XXXX, poskytovanú v sume 350,- Eur na sumu 250,42 Eur mesaene od 01.07.2024.33. Správny súd vychádzal predovšetkým zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého
administratívneho spisu, ktoré preukazujú, že náhradné výživné bolo oprávnenej osobe poskytované
v sume 350,- Eur mesaene od 01.05.2024. Z predložených dokladov o vymožení poh3adávky Centrom

od povinnej osoby bolo zistené, že v mesiaci júl povinná osoba zaplatila prostredníctvom Centra pre
oprávnenú osobu doa 01.07.2024 výživné v eiastoenej výške 99,58 Eur, ktoré poukázalo zákonnej
zástupkyni oprávnenej osoby.

34. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobkyne v tom zmysle, že pokia3 sa jedná o zníženie

výšky náhradného výživného, prvostupoový orgán aj žalovaný vychádzali z nesprávne zisteného
skutkového stavu, kedy platby od povinného zapoeítali na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie
na dlžné výživné. Teda úhrada dlžného výživného v sume 99,58 eur zo strany povinného nepredstavuje
skutoenos? rozhodujúcu pre zníženie náhradného výživného.

35. Žalovaný sa s argumentáciou žalobkyne nestotožnil, nako3ko neexistuje právny predpis, pod3a

ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným. Poukázal na ustanovenie
§ 72 ods. 2 exekueného poriadku, pod3a ktorého ak zrazená suma nestaeí na uspokojenie všetkých
poh3adávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky
za skorší eas. Centrum pod3a žalovaného bude aj naialej od povinnej osoby vymáha? dlžné výživné,
až do jeho úplného uhradenia.

36. K právnemu názoru žalovaného správny súd uvádza, že úlohou súdu je v podmienkach materiálneho
právneho štátu vždy nájs? také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp.
v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerova? formalistický prístup. Povinnos?
súdu nachádza? právo neznamená len vyh3adáva? priame a výslovné pokyny v zákonnom texte,

ale tiež formulova?, eo je zmyslom a úeelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektova?
právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerova? k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, ei mechanická a formalistická aplikácia zákona bez oh3adu na zmysel a úeel záujmu
chránenéhoprávnounormou,nemôžeprinies?absurdnénásledkyavprípade,žetomutakje,abytakúto
interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Preto v situácii, kei ustanovenie právneho

predpisu dovo3uje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom),
má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pod3a právneho názoru ústavného súdu preto
ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej einnosti súdov predstavuje neoddelite3nú
súeas? ich rozhodovacej einnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu
ochranu pod3a el. 46 ústavy (II. ÚS 50/01).

37.Vždyjenevyhnutnévychádza?zkonkrétnychskutkovýchzistenívkaždejsúdomprejednávanejveci.
Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu by? znaene komplikované a netypické; to však nezbavuje
súd povinnosti urobi? všetko pre spravodlivé riešenie, akoko3vek sa to môže zda? zložité. Spravodlivos?
musí by? v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový einite3.

Spravodlivos? je hodnotovým princípom, ktorý je spoloený všetkým demokratickým právnym poriadkom.
Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí by? nielen
zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpozna? cez zákon spravodlivos?.

38.Zákononáhradnomvýživnomv§9nešpecifikujekonkrétneskutoenosti,prizmenektorýchdochádza

k zmene výšky poskytovaného náhradného výživného. Nesprávne však postupoval prvostupoový orgán,
kei posúdil druh vyplateného výživného žalobkyoou oznaeené ako dlžné výživné za výživné bežné.
Dlžnévýživnévyplývajúcezprávoplatnéhorozhodnutiasúdupreposúdenienárokunanáhradnévýživné
nie je rozhodujúcou skutoenos?ou a potom ani jeho prípadná úhrada ho na takú nemôže povýši?. Potom
zúetovanie sumy dlžného výživného postupom pod3a § 4 písm. a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom

tak, ako to vykonal prvostupoový orgán a žalovaný potvrdzujúcim rozhodnutím, sa prieei zmyslu a úeelu
zákona o náhradnom výživnom. Vecne správne a logická je argumentácia žalobkyne, s ktorou súd
plne súhlasí. Nie je v kompetencii orgánu verejnej správy rieši? otázku zroenosti poh3adávky (dlžného
výživného ), a to navyše spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonu.

39. Rovnako nesprávne žalovaný vyložil ustanovenie § 72 ods. 2 exekueného poriadku, v zmysle
ktorého platbu povinného zo doa 01.07.2024 vo výške 99,58 eur, nebolo možné považova? za platbu
dlžného výživného. Ak by sa postupovalo v zmysle stanoviska žalovaného, že bližšie neureené plnenia
dlžníka(povinného)bypripadlinaúhraduneskoršíchzáväzkov,nárokoprávnenejnastaršieneuhradenésplátky výživného by sa mohol premlea?. Navyše, ustanovenie § 72 ods. 2 upravuje výkon rozhodnutia
u povinného formou zrážok zo mzdy, eo s oh3adom na diplomatické postavenie povinného v predmetnej
právnej veci neprichádza do úvahy.

40. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznaene vyplýva, že poberate3 náhradného výživného
považoval sumu vyplatenú Centrom za dlžné výživné, správny súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa
mal odchýli? od tohto názoru. Nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalovaný k záveru, že v danom
prípade sa nejedná o dlžné výživné, ale ide práve o výživné bežné, a to predovšetkým

s poukazom na neexistenciu vz?ahu medzi dlžným výživným vyplývajúcim z právoplatného súdneho
rozhodnutia a podmienkami na posúdenie nároku na náhradné výživné, ktorého úeelom je riešenie
aktuálnej nepriaznivej situácie nezaopatreného die?a?a, voei ktorému si povinná osoba neplní svoju
vyživovaciu povinnos?. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že prípadná úhrada dlžného výživného
nemôže ma? dopad na náhradné výživné.

41. Pod3a názoru správneho súdu žalovaný, ako aj prvostupoový orgán v konaní nepostupovali náležite
v intenciách príslušných právnych predpisov, nie dostatoene sa zaoberali námietkami žalobkyne, eoho
následkom bolo nesprávne právne posúdenie veci, preto ich závery o zmene výšky poskytovaného
náhradného výživného nie sú v súlade so zákonom.

42. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 zákona o náhradnom výživnom mal správny súd za nepochybné,
že v prejednávanom prípade nedošlo k zákonom predpokladanej situácii, kedy dochádza k zmene
skutoeností rozhodujúcich pre ureenie jeho výšky. Zákon o náhradnom výživnom zároveo nerozlišuje
medzi úhradou dlžného a bežného výživného, žalovaný preto dospel k záveru, že úhradou dlžného
výživného došlo k zmene okolností rozhodujúcich pre zníženie výšky poskytovaného náhradného

výživného. Takýto výklad zákona je príliš formalistický a nezoh3adouje konkrétnu životnú situáciu
žalobkyne, ktoré nedokáže vymôc? dlžné výživné od povinného z dôvodu jeho diplomatickej imunity. V
prípade ak ureitá právna norma neposkytuje jednoznaený výklad, súdny výklad právneho predpisu by
mal by? v súlade so záujmami úeastníka konania, pri zoh3adnení najlepšieho záujmu die?a?a.

43. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobkyne procesného charakteru, kei mal za to, že v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na konanie o náhradnom
výživnom sa nevz?ahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60, 61 až 68 Správneho poriadku,
teda prvostupoový orgán nemal povinnos? oboznámi? žalobkyou s podkladmi rozhodnutia.

VII.
Záver

44. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako

aj rozhodnutie prvostupoového správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom, lebo vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Preto preskúmavané rozhodnutie,
ako aj rozhodnutie prvostupoového správneho orgánu správny súd zrušil a vec vrátil prvostupoovému
správnemu orgánu na ialšie konanie pod3a § 191 ods. 4 SSP.

45. V ialšom konaní prvostupoový správny orgán pri ureovaní výšky náhradného výživného nebude
prihliada? na úhrady zo strany povinného do easu, kým nedôjde k úhrade dlžného výživného zo strany
povinného v plnom rozsahu s oh3adom na právne závery, na ktoré poukázal správny súd v tomto
rozsudku.

46. O trovách konania rozhodol správny súd pod3a § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nako3ko žalobkyoa nebola právne zastúpená,
konanie je oslobodené od platenia súdneho poplatku a žalobkyoa si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.