Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/205/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202382
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8218202382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Františka Čisovského a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcov: 1. A. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX C. XX, XXX XX D., 2. E. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX C. XX, XXX XX D., právne
zastúpených: JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti
žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov, so sídlom Ťačevská 1660, 085 01 Bardejov,
IČO: 00 170 330, právne zastúpeného: JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom Pod papierňou
66, Bardejov, o zaplatenie vyrovnacieho podielu po zániku členstva v bytovom družstve, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 2. marca 2023, č.k. 4Cb/35/2018-384, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cb/35/2018-384 v jeho II. a III. výroku, t.j. vo
výroku, v ktorom v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.
II. Žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v I. a II. rade dlžnú sumu vo výške 2.872,72 Eur spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, od 08.08.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 7.11.2018, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 54.803,15 € (po zmene žaloby) spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania odo dňa 8.8.2018 titulom zaplatenia vyrovnacieho podielu v bytovom družstve, keďže došlo

k zániku ich členstva.

2.1. Žalovaný dôvodil, že prevodca 2,5 izbového bytu č. X F. G. E. A. E. H. I. p. J. B. previedol
dňa 10.8.2011 členské práva „nájomného bytu“, ktorý bol v čase jeho prevodu a naďalej aj zostal vo
vlastníctve žalovaného. Výška zostatkovej hodnoty členského podielu ku dňu prevodu predstavovala
sumu569,57€.Vdohodeoprevodečlenskýchprávstranypotvrdili,žesanavzájomvzájomnemajetkovo
vyporiadali, t.j. vyplatili si zostatkovú hodnotu členského podielu ku dňu 31.7.2011 vo výške 569,57 €

tak, že ku dňu podpísania tejto dohody nemajú voči sebe ani voči družstvu žiadne finančné a ani iné
požiadavky vyplývajúce z prevodu. Pre vlastníka bytu – žalovaného je legitímny členský podiel, ktorý
previedol J. B. na A. A. vo výške 569,57 € a v takejto výške ho v čase prevodu účtovne viedol.V ďalšom dôvodil, že podľa stanov žalovaného (čl. 26 ods. 5) je výplata vyrovnacieho podielu u člena –
nájomcu viazaná na vypratanie a odovzdanie družstevného bytu v stave vhodnom k ďalšiemu prideleniu
a pri výplate vyrovnacieho podielu započíta družstvo svoje pohľadávky voči bývalému členovi. Vyprataný

byt bol pri odovzdaní vlastníkovi na základe rozsudku o vyprataní bytu v stave značného zdevastovania,
kde náklady na opravu bytu na ďalšie pridelenie nájomcovi sú v oveľa vyššej hodnote, ako je nárok
uplatnený žalobcami na zostatkový vyrovnací podiel. V ďalšom uviedol, že žalobcovia nechali k dátumu
odovzdania bytu vlastníkovi bytu nedoplatok vo výške 10.909,09 €. V súvislosti s poškodzovaním
majetku bytového domu žalobcami bolo Okresným úradom v Bardejove vedené priestupkové konanie,

kde boli žalobcovia uznaní vinnými a bolo vydané rozhodnutie na plnenie, počas celej doby trvania
nájmubolineprispôsobivýminájomcami,ktoríopakovanehruboporušovalistanovyžalovaného,domový
poriadok a občianske spolunažívanie v dome.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- na základe Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 10.8.2011 a Dodatku k tejto dohode

zo dňa 10.8.2011 sa obaja žalobcovia ako manželia stali členmi žalovaného ako bytového družstva
(ďalej len ako „OSBD“) a vlastníkmi členských práv a povinností v podiele 1/1. Uvedenému predchádzalo
uzavretie zmluvy o budúcom prevode členských práv s prevodcom J. B., kde dohodli sumu za prevod
vo výške 27.800,- €. Žalobcovia a žalovaný uzatvorili Nájomnú zmluvu dňa 15.8.2011, ktorou žalovaný
prenechal obom žalobcom do užívania 2,5 izbový družstevný byt č. 5, nachádzajúci sa na druhom

poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, I. E. F. G. E. A. X H. I.;
- rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 9.6.2016 č.k. 1C/124/2014-119 boli žalobcovia (v
procesnom postavení žalovaných) zaviazaní povinnosťou vypratať predmetný byt do 30 dní od
poskytnutia náhradného ubytovania z dôvodu, že dlhodobo neuhrádzali platby za služby spojené
s bývaním. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako súdu

odvolacieho zo dňa 15.10.2017, č.k. 11Co/76/2016-183 ako vecne správny. Žalobcovia byt vypratali
a odovzdali žalovanému;
-podľačl.26bod1StanovBDzánikomčlenstvazatrvaniadružstvavznikábývalémučlenovi(spoločným
členom), alebo jeho dedičom nárok na vyrovnací podiel. Pri zániku členstva nájomcu družstevného bytu
(nebytového priestoru) sa vyrovnací podiel rovná výplate členského podielu zhodnoteného o členom

splatenú časť úmoru úveru (bod 2). Nárok na výplatu vyrovnacieho podielu u nájomcu vzniká uplynutím
troch mesiacov po schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej
závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo, ak nie je dohodnuté inak (bod 4 prvá veta). Výplata
vyrovnacieho podielu u člena – nájomcu je viazaná na vypratanie a odovzdanie družstevného bytu
(nebytového priestoru) v stave vhodnom k ďalšiemu prideleniu (bod 5). Pri výplate vyrovnacieho podielu

započíta družstvo svoje pohľadávky voči bývalému členovi (bod 7). Zánikom členstva v dôsledku
prevodu práv a povinností spojených s členstvom alebo výmeny bytu nevzniká doterajšiemu členovi
voči družstvu nárok na vyrovnací podiel. Vzájomné nároky si účastníci prevodu alebo výmeny bytu
usporiadajú medzi sebou;
- zo znaleckého posudku č. 1/2011 vypracovaného znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie

účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Petrom Fabiánom, PhD. vyplýva záver, že členské práva a povinnosti
spojené s členstvom prešli na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu dňom 1.9.2011. Zároveň došlo
10.8.2011 k prehláseniu o vzájomnom majetkovom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu
vo výške 569,57 €. Zostatková hodnota členského podielu J. B. predstavovala iba hodnotu členského
podielu,ktorábolazálohoviteurčenávroku1985anezahŕňalavsebehodnotuamortizovanéhosplatenia

časti úmoru. Hodnota splatenej časti úmoru úveru (bez amortizácie) bola, za obdobie od 1.2.1985 do
1.9.2011 vo výške 2.012,89 € (319 mesiacov x 6,31 €). Hodnota členského podielu nadobúdateľa
– A. A. tak mala byť 2.582,46 €. Za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2015 uhradil A. A. splátku anuity
vo výške 290,26 €. V zmysle čl. 26 stanov družstva sa vyrovnaní podiel u nájomcu družstevného
bytu rovná výplate členského podielu zhodnoteného o členom splatenú časť úmoru úveru. Keďže

v obidvoch prípadoch – členský podiel a splatená časť úveru – stanovy družstva neuvádzajú zostatkovú
(amortizovanú) hodnotu, je tak hodnota vyrovnacieho podielu ku dňu zániku členstva t.j. k 7.5.2018 v
bytovom družstve A. A. vo výške 2.872,72 € (2.582,46 € + 290,26 €);
- podľa znaleckého posudku Ing. Vladimíra Byľa č. 30/2019 (predložený žalovaným) všeobecná hodnota
bytu č. 5 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, I. E. F. G. E.

A. X H. I. je 19.200,- €.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 221 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. – ďalej len Obchodný
zákonník alebo OBZ, § 229 OBZ, § 230 OBZ, § 231 OBZ, § 369 OBZ v znení účinnom k 8.5.2018, § 1
Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. účinného k 8.5.2018.

5. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
vyrovnací podiel určený znalcom Ing. Fabiánom vo výške 2.872,72 € vrátane úrokov z omeškania
odo dňa nasledujúceho po zániku členstva v bytovom družstve (7.5.2018), teda odo dňa 8.5.2018.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol argumentujúc, že 1) byt, v ktorom žalobcovia bývali ako

členovia bytového družstva nie je a nebol vlastníctvom prevodcu J. B., ale žalovaného. J. B. žalobcom
nepreviedol do vlastníctva byt, ale členské práva člena družstva. To, za akú hodnotu ich previedol
žalobcom, bolo predmetom ich vzájomnej dohody, na ktorej družstvo nijako majetkovo neparticipovalo.
Zároveň zdôraznil, že výpoveď z nájmu bytu nastala v dôsledku zavineného konania žalobcov
a nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby niesol následky konania žalobcov, ktorí objektívne
stratili možnosť nadobudnúť byt do vlastníctva alebo previesť členské práva k nemu na iný subjekt;

2) zostatková hodnota členských práv a povinností bola určená podľa vopred daného mechanizmu na
sumu 569,57 €, čo bola zostatková hodnota členského podielu p. B. v bytovom družstve ku dňu prevodu.
Uvedenásumajezákladomprevýpočetvyrovnaciehopodielužalobcovpozánikuichčlenstvavbytovom
družstve, v závislosti na ostatných zákonných parametroch.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že 3) nie je možné stanoviť výšku vyrovnacieho podielu ako všeobecnú

(trhovú) hodnotu bytu ku dňu zániku členstva žalobcov v bytovom družstve, pretože ani pri vzniku
členstva žalobcovia družstvu neuhradili trhovú hodnotu bytu v danom čase. Súdne rozhodnutia
predložené žalobcom vychádzajú z iného skutkového stavu (vyporiadanie členských práv k družstvu pri
vyporiadavaní BSM), preto sú na prejednávanú vec nepoužiteľné.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 257 CSP.

7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.

7.1. Nesúhlasia so súdom stanovenou hodnotou vyrovnacieho podielu vo výške 2.872,70 € ani

s dôvodmi, ktoré boli pre súd prvej inštancie smerodajné pri určovaní tejto sumy. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní vypočítal výšku vyrovnacieho podielu na základe čl. 16 a 26 stanov žalovaného.
Odvolatelia argumentujú, že tento článok je pre výpočet vyrovnacieho podielu nepoužiteľný, nakoľko
upravuje úplne odlišnú situáciu, keď je zrejmé, že je použiteľný v prípade, ak o nadobudnutie uvoľneného
členského podielu prejaví záujem osoba, ktorá členom v družstve nebola, jeho použitie je teda na mieste,

ak cudzia osoba (t.j. nie bývalý člen družstva) má záujem o nadobudnutie členského podielu, pričom
takto vypočítaná čiastka bude zložená k rukám OSBD. Článok je tak nepoužiteľný v prípade, ak sa
má vypočítať hodnota členského podielu po zániku nájomnej zmluvy a členstva v bytovom družstve
vo vzťahu k bývalému členovi družstva. S touto argumentáciou žalobcov sa súd prvej inštancie pri
odôvodňovaní rozsudku nezaoberal, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolatelia zdôraznili, že

konajúci súd sa pri rozhodovaní pridržiaval vyslovene iba ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka
a stanov žalovaného, neprihliadajúc pritom na charakter družstva a teda, že sa jedná o stavebné
družstvo, ktoré zabezpečuje základnú životnú potrebu obyvateľstva, a to potrebu bývania. Konajúci
súd pri svojom rozhodovaní usúdil, že zaplatenie sumy za prevod členského podielu vo výške 27.800,-
€ žalobcami J. B. je len ich záležitosťou, žalovaný z toho žiadnym spôsobom neprofitoval a rovnako

neprofituje ani po vylúčení žalobcov z družstva a vrátení bytu, keďže po celý čas byt patril iba
jemu, predmetom prevodu nikdy nebolo vlastnícke právo k bytu, ale prevod členských práv a povinností
v družstve. Odvolatelia zdôraznili, že takéto poňatie práva je formalistické a nezohľadňuje význam
a účel fungovania stavebných bytových družstiev, o ktorých členstvo sa ľudia uchádzajú takmer vždy iba
v súvislosti s riešením bytovej otázky a požiadavkou budúceho nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu.

Zdôraznili, že J. B., keď prevádzal členské práva a povinnosti v družstve na žalobcov, prevádzal zároveň
aj právo nakladať s bytom, napr. ho prenajať alebo previesť členské práva a povinnosti na inú osobu,
prípadne ho odkúpiť. V tejto súvislosti je podľa odvolateľov nevyhnutné spomenúť, že pozvánkou zo dňa
25.4.2013 žalovaný pozval žalobcov k podpísaniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, kedy žalobcom
stačilo uhradiť sumu 268,95 €, aby nadobudli byt do osobného vlastníctva. Je preto absurdné, aby im

ešte v roku 2013 stačilo uhradiť sumu 268,95 €, aby získali do vlastníctva byt a v roku 2018, kedy došlo
k zániku ich členstva v bytovom družstve im vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu len v sume
2.872,72 €, na ktorú námietku súd prvej inštancie rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia neprihliadal.
Súdprvejinštancienevysvetlil,prečonevzaldoúvahyZnaleckýposudokč.30/2019vypracovanýK.H.I..7.2. Odvolatelia zdôraznili, že v prípade predaja družstevných bytov je bežnou praktikou, že sa byty
odpredávajú za trhové hodnoty, nie za účtovné zostatky. Poukázali na tvrdenie súdu, že „družstvo môže

členské práva previesť na iný subjekt, ale nebude ich privádzať za hodnotu bytu“. Samotný žalovaný,
sa ale prostredníctvom predsedu predstavenstva L. C. na pojednávaní konanom dňa 2.2.2023 vyjadril
ohľadom prevodu nasledovne: otázka súdu – „pokiaľ sa budú prevádzať tieto členské práva k tomuto
bytu, tak ako sa bude vypočítavať hodnota členských práv“, kde L. C. odpovedal – „z hodnoty bytu“.
Odpoveď L. C., ktorá je zaznamenaná v zápisnici o pojednávaní, v zmysle ktorej, sa hodnota členských

práv bude vypočítavať podľa stanov síce na danom pojednávaní odznela, no jednalo sa o odpoveď po
dlhej chvíli ticha, už na zopakovanú otázku súdu, kedy L. C. už odpovedal diametrálne inak. Na uvedenú
skutočnosť žalobcovia upozornili súd a žiadali o doplnenie zápisnice, k čomu do vyhlásenia rozsudku
nedošlo. Položenie tej istej otázky súdom žalovanému na pojednávaní konanom dňa 2.2.2023 považujú
odvolatelia za spôsob, ktorý umožnil žalovanému si uvedomiť svoje pochybenie pri prvotnej odpovedi
a opraviť svoju odpoveď tak, aby bola v súlade s tým, čo chce v súdnom konaní dosiahnuť. Tu odvolatelia

zdôraznili, že táto otázka bola žalovanému v rámci celého súdneho konania položená prvýkrát až na
pojednávaní konanom dňa 2.2.2023, a teda spôsob, ako žalovaný mieni naložiť s členským podielom,
resp. za akú hodnotu ho mieni predať, bolo novou skutočnosťou. Ak sa súd prvej inštancie na základe
tohto opraveného tvrdenia žalovaného uvedeného po zopakovaní otázky rozhodol, že na základe neho
rozhodne, a že ho pojme do svojho odôvodnenia, tak tento postup bol nesprávny, nakoľko toto pochybné

tvrdenie žalovaného nie je ničím preukázané a nemalo by sa považovať ani za tvrdenie rozhodných
skutočností, pričom je otázne (s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania), či by sa vôbec malo
na toto tvrdenie prihliadať. Tento postup súdu prvej inštancie je tak porušujúcim práva žalobcov na
spravodlivý proces, nakoľko ak mal súd pochybnosti o tom, ktorú odpoveď žalovaného na otázku súdu
bude pokladať za jednoznačnú, potom si mal od žalovaného vyžiadať dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia.

7.3. V ďalšom žalobcovia nesúhlasia s právnym názorom súdu, že hodnotu vyrovnacieho podielu
nemožno stotožňovať s hodnotou členského podielu pri vyporiadaní BSM. Majú za to, že obdobná
situácia nastáva aj v prípade, keď dôjde k zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného
členstva rozvedených manželov v bytovom družstve, v prípade manžela, ktorý do budúcna členom

družstva ani nájomcom nebude. Tomuto tiež zaniklo členstvo, a právo nájmu a napriek tomu sa pri
vyporiadaní členského podielu vychádza z jeho trhovej hodnoty. Manžel, ktorý už viac nebude členom
družstva, ani nájomcom bytu nemá právo členské práva previesť a tým aj určovať hodnotu prevodu
a teda sa dostáva do rovnakého právneho postavenia ako bývalý člen družstva a nájomca, ktorého
členstvo v družstve zaniklo vylúčením. Žalobcovia tak tvrdia, že judikatúra rozoberajúca problematiku

hodnoty členského podielu v rámci vyporiadania BSM je použiteľná aj na prejednávaný spor. Zdôraznili
aj skutočnosť, že otázka výšky vyrovnacieho podielu nebola doposiaľ riešená a chýbajúcu judikatúru
najvyšších súdnych autorít sa snažili vykompenzovať doložením rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 27Cdo/5168/2017, ktorý je pokrokovým rozhodnutím smerujúcim k naplneniu princípu
spravodlivosti v súdnom konaní. Uzatvárajú tak, že síce odvolaním napádané rozhodnutie je v súlade

s ustanovením § 233 OBZ, no nie je v súlade s princípom spravodlivosti a so zásadou zákazu zneužitia
práva.

7.4. Na základe uvedeného žiadajú, aby odvolací súd rozsudok v zamietavej časti zmenil a žalobe
vyhovel, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Reagujúc na odvolanie žalobcov žalovaný opakuje argumenty uvádzané už v priebehu konania.

9. V ďalších podaniach strany sporu uvádzajú argumenty prezentované v doterajších podaniach.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právana spravodlivý proces (tento odvolací dôvod odvolateľ výslovne nemenuje, no z obsahu jeho odvolania
vyplýva, keď namieta nedostatočné zdôvodnenie vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam); písm. f),
t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

11.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

11.3. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

11.4. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kdelogický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2025 o 11.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho rozhodnutia

zodpovedá požiadavkám kladeným naň § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nevzhliadol v postupe súdu
prvej inštancie ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože neporušil
žiadne procesné práva žalobcov priznané im CSP.

14. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné zákonné ustanovenia:

15. Podľa § 233 OBZ pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací
podiel (ods. 1). Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena
násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých
členov násobených ukončenými rokmi ich členstva (ods. 2).

15.1. Vyššie citovaná zákonná úprava je úpravou dispozitívnou, kde stanovy môžu určiť pri výpočte
vyrovnacieho podielu aj iné kritériá. Aplikujúc na prejednávanú vec, čl. 26 Stanov určoval, že pri zániku
členstva nájomcu družstevného bytu sa vyrovnací podiel rovná výplate členského podielu zhodnoteného
o členom splatenú časť úmoru úveru.

16. Podľa § 223 ods. 2 prvá, druhá veta OBZ, členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve.
Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy
neurčujú inak.

16.1. Aj táto zákonná úprava je úpravou dispozitívnou, čo sa premietlo do čl. 15 Stanov družstva, podľa
ktorého členský podiel predstavuje majetkovú účasť člena na družstevnej výstavbe. Členský podiel
je jedným zo zdrojov majetku družstva (bod 1). Členský podiel sa odpisuje. Zostatkovou hodnotou
členského podielu sa rozumie členský podiel znížený úmerne k opotrebovaniu stavby, podľa plánovanej
doby jej životnosti (bod 2).

Podľa čl. 16 Stanov, pred uzavretím nájomnej zmluvy uvoľneného bytu (nebytového priestoru) určí
predstavenstvo výšku členského podielu nasledujúceho užívateľa čiastkou zodpovedajúcou zostatkovej
hodnote členského podielu zvýšeného splatením úveru.

17. Vychádzajúc z úpravy v Stanovách, sa vyrovnací podiel určuje následovne – členský podiel +

splatená časť úmoru úveru.
Rozhodujúcou veličinou je teda „hodnota“ členského podielu, o ktorej odvolatelia tvrdia, že bola súdom
(a aj znalcom) určená nesprávne, keďže 1) vychádzali z čl. 16 Stanov, ktorý je na prejednávanú vec
neaplikovateľný, pretože ho možno použiť iba v prípade, ak o nadobudnutie uvoľneného členského
podielu prejaví záujem osoba, ktorá členom družstva nebola, teda nie v prípade, ak sa má vypočítať

hodnota členského podielu po zániku nájomnej zmluvy a členstva v bytovom družstve vo vzťahu
k bývalému členovi družstva; 2) je v rozpore s konštantnou judikatúrou vo vzťahu k určeniu hodnoty
členského podielu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2000 sp. zn. 5Cdo/29/2000, uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.8.2018 sp. zn. 1Cdo/228/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.3.2011 sp. zn. 3Cdo/88/2010).

18. Odvolací súdu dospel k záveru, že hodnota členského podielu, ako relevantného údaja pre určenie
výšky vyrovnacieho podielu bola súdom prvej inštancie určená správne (rovnako aj znalcom Ing.
Fabiánom).Bolo v konaní nesporné, že žalobcovia uzavreli s manželmi B. M. o prevode členských práv a povinností
a Dodatok k Dohode o prevode členských práv a povinností dňa 10.8.2011, na základe ktorej sa
stali členmi družstva a získali taký rozsah práv a povinností, aký mali prevádzajúci členovia. Uvedené

znamená, že na nich prešiel aj členský vklad, ktorý splatili (alebo sa zaviazali splatiť) bývalí členovia
(teda aj tomu zodpovedajúci členský podiel) a aj povinnosť splatiť vklad vo výškach a lehotách, na ktoré
sa zaviazali predchádzajúci členovia. Zároveň nadobudli práva a povinnosti súvisiace so splateným
vkladom. Uvedenému zodpovedá aj článok 16 Stanov, určujúci výpočet členského podielu uvoľneného
bytu. Povedané inak, členský podiel nadobudnutý žalobcami predstavuje sumu 569,57 eur ku dňu

31.7.2011, ktorá skutočnosť vyplýva z Dohody o prevode členských práv a povinností.

18.1. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia, na ktoré odvolatelia poukazujú. Tieto rozhodnutia sa
ale týkajú skutkovo podstatne odlišnej situácie. Totiž členský podiel v bytovom družstve môže byť ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov (teda
tvorí ich bezpodielové spoluvlastníctvo). Predmetné rozhodnutia určujú, akú náhradu za vyporiadanie

členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva,
druhému manželovi. Uvedené majetkové právo (ak nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou) je potrebné
vyporiadať podľa § 150 OZ. Pri vyporiadaní BSM manželov (pokiaľ ide o členský podiel) je rovnosť
ich práv a povinností možné zabezpečiť len takým rozhodnutím, pri ktorom sa vychádza zo zásady, že
práva a povinnosti, prechádzajúce na jedného z manželov, budú zodpovedať majetkovým hodnotám,

za ktoré je možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva nadobudnúť. Uvedené potom vo vzťahu
k členskému podielu znamená, že nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale hodnota,
za ktorú je možné v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Členstvo v bytovom družstve má
totiž konkrétny obsah v tom smere, že práva a povinnosti člena sú spojené s konkrétnym bytom, preto
je potrebné pri vyporiadaní členského podielu vychádzať z jeho trhovej ceny, t.j. z ceny, za ktorú je

možné nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia a pod. Ak by
sa totiž vychádzalo zo zostatkovej hodnoty členského podielu, bolo by (pri vyporiadaní BSM podľa §
150 OZ) extrémne nespravodlivé, ak by jednému z manželov pripadli (zostali zachované) členské práva
a povinnosti k bytu (teda právo byt užívať, prípadne ďalej s ním nakladať v súlade so stanovami a OBZ)
a druhému manželovi by pripadla zostatková hodnota členského podielu.

19. Vo vzťahu k odvolateľmi predloženému rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 27Cdo/5168/2017
odvolací súd udáva:

20. Je pravdou, že v uvedenom rozhodnutí NS ČR vyslovil, že „právní úprava vypořádaní mezi členem

bytového družstva, jehož účast zanikla bez právniho nástupce, a bytovým družstvem je založená na
principu zvýšené ochrany členů bytového družstva, z nehož plyne, že vypořádací podíl člena bytového
družstva musí být určen vždy s ohledem na skutečnou (tržní) hodnotu družstevního podílu bývalého
člena družstva (určenou ke dni zániku členství) tak, aby mezi touto tržní hodnotou a výší vypořádacího
podílu nebyly nedodůvodněné rozdíly.“

20.1. Článok 2 ods. 2,3 CSP právnu istotu definuje ako stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor rozhodne na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne

osobitosti inak, má každý právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Najvyššími
súdnymi autoritami je Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor
Európskej únie a na ich ustálenú rozhodovaciu prax (t.j. opakovane potvrdený právny názor) sa viaže
legitímne očakávanie (pokiaľ ide o spôsob rozhodnutia) strán sporu.

20.2. Rozhodnutie NS ČR teda nie je možné zahrnúť pod „ustálenú rozhodovaciu prax“ najvyšších
súdnych autorít, ako ju má na mysli čl. 2 ods. 2 CSP, a to (pokiaľ ide o prejednávaný spor) najmä
vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava danej problematiky je odlišná.

21. Pokiaľ ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktoré odvolatelia

vzhliadajú v skutočnostiach uvedených v bode 7.2 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd udáva,
že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na odpovedi L. C. (štatutárny zástupca žalovaného),
v zmysle ktorej (prvej odpovede) „ sa členské práva k predmetnému bytu budú vypočítavať podľaStanov“. Svoje rozhodnutie totiž oprel o Stanovy žalovaného (viď vyššie) a znalecký posudok Ing.
Fabiána.

21.1. Odvolací súd pre úplnosť udáva (vzhľadom na námietky odvolateľov prezentovaných k tomuto
odvolaciemu dôvodu), že zásada koncentrácie konania znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať
niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
– skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky - § 149 CSP), ale musia ich

uplatniť včas (včas nie sú uplatnené vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania - § 153 ods. 1 CSP). Vyššie uvedená odpoveď L. C.
bola odpoveď na otázku súdu; nie skutkovým tvrdením predneseným žalovaným ako procesnej obrany
proti uplatnenému nároku.

22. Keďže neboli v konaní pred súdom prvej inštancie naplnené odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody,

bolo jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP)

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v §

419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).