Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616207039
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1616207039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu: FirstFarms Mlyn Záhorie
a.s., IČO: 34 104 071, so sídlom Vinohrádok 5741, Malacky, zastúpenej: Kinstellar, s. r. o., IČO: 35 873
833, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, proti žalovanej: F.. D. G., J.. X.X.XXXX, G. Y.
XXXX/X, N., zastúpenej: FELŠÖCI Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava,
o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 11.04.2025, č.k. 6C/156/2016-210 , takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 11.04.2025, č.k. 6C/156/2016-210

vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č.k. 6C/156/2016 - 210 zo dňa 11.04.2025 určil,
že odstúpenie žalovanej z 12.8.2016 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa
13.7.2016 v časti týkajúcej sa predaja nehnuteľností a spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v obci L., v k. ú. L., a to parcela registra „D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 1/1,

výmera podielu 144 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX -
orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 80 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra
„U.“, parc. č. XXXXX - orná pôda, podiel XXXXX/XXXXX, výmera podielu 13 392 m2, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX; parcela registra „U.“, parc. č. XXXXX - ostatné plochy, podiel 1/1, výmera podielu
7 568 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „U.“, parc. č. XXXXX - orná pôda,
podiel 1/1, výmera podielu 26 114 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; predaja spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci N., v k. ú. N., a to parcela registra „D.“, parc. č.

XXXX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 3 828 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela
registra „D.“, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, podiel 6/10, výmera podielu 734 m2, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu
324 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX/XX - orná pôda,
podiel 6/10, výmera podielu 2 621 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc.
č. XXXX - orná pôda, podiel 6/20, výmera podielu 159 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela
registra „D.“, parc. č. XXXX/XX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 3 335 m2, zapísaná na liste

vlastníctva č. XXXX a predaja spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci I. K.
S., v k. ú. I. K. S., a to parcela registra „D.“, parc. č. XXXX/X - orná pôda, podiel 1/5, výmera podielu 149
m2 , zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, je neplatné (prvý výrok). Druhým výrokom žalobu vo zvyšnejčasti zamietol a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 77,24 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie najskôr uviedol skutkové zdôvodnenie
žaloby a podrobne zopakoval argumentáciu sporových strán. Podľa obsahu žaloby sa žalobca domáhal,
aby súd určil, že odstúpenie žalovanej zo dňa 12.8.2016 od kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovanou zo dňa 28.6.2016 o predaji nehnuteľností a spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v obci L., v k. ú. L., a to parcela registra „D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 1/1,

výmera podielu 2892 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX -
orná pôda, podiel 1/1, výmera podielu 144 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra
„D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 80 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX; parcela registra „U.“, parc. č. XXXXX - orná pôda, podiel XXXXX/XXXXX, výmera podielu 13 392
m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „U.“, parc. č. XXXXX - orná pôda, podiel 1/1,
výmera podielu 4617 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „U.“, parc. č. XXXXX

- ostatné plochy, podiel 1/1, výmera podielu 7 568 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela
registra „U.“, parc. č. XXXXX - orná pôda, podiel 1/1, výmera podielu 26 114 m2, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX; o predaji spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci
N., v k. ú. N., a to parcela registra „D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 3 828
m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty,

podiel 6/10, výmera podielu 734 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č.
XXXX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 324 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela
registra „D.“, parc. č. XXXX/XX - orná pôda, podiel 6/10, výmera podielu 2 621 m2, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 6/20, výmera podielu 159
m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX; parcela registra „D.“, parc. č. XXXX/XX - orná pôda, podiel

6/10, výmera podielu 3 335 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a o predaji spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci I. K. S., v k. ú. I. K. S., a to parcela registra „D.“, parc.
č. XXXX/X - orná pôda, podiel 1/5, výmera podielu 149 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, (ďalej
aj len „Nehnuteľnosti“) je neplatné.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
3.1. Dňa 13.7.2016 bola uzatvorená kúpna zmluva (č.l. 177) medzi žalovanou ako predávajúcou a
žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej boli Nehnuteľnosti. V kúpnej zmluve je síce uvedený dátum
28.6.2016, zmluvu je však možné považovať za uzavretú až podpisom druhej zmluvnej strany, v danom
prípade žalovanej, k čomu podľa osvedčenia pravosti jej podpisu (č.l. 180) došlo až 13.7.2016. V kúpnej

zmluve je uvedená celková kúpna cena za Nehnuteľnosti vo výške 19 787 €, pričom jej prvá časť vo
výške 2 000 € bola splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy kupujúcou a zvyšná časť po zbere úrody
hospodárskeho roka 2015/2016, najneskôr do 31.10.2016. V predmete kúpnej zmluvy je v prehľadnej
tabuľke uvedené presné označenie každého predávaného pozemku (parcelným číslom, registrom
katastra nehnuteľností, druhom pozemku, celkovou výmerou parcely, veľkosťou prevádzaného podielu,

výmerou tohto podielu v m2, číslom listu vlastníctva a katastrálnym územím, v ktorom sa parcela
nachádza), pričom táto tabuľka obsahuje aj výšku kúpnej ceny za 1 m2 (u všetkých parciel bola rovnaká,
a to 0,30 €/m2) a výšku kúpnej ceny za každú parcelu, resp. spoluvlastnícky podiel osobitne.
3.2. Na základe spomínanej kúpnej zmluvy žalobca dňa 18.7.2016 podal na Okresný úrad S., katastrálny
odbor návrh na vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v jeho prospech (č.l. 11).

3.3. Žalovaná listom zo dňa 12.8.2016 (č.l.13) odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy bez uvedenia
dôvodu, žalobca toto odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 15.8.2016.
3.4. Okresný úrad S., katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 16.8.2016 č. I.- XXXX/XX (č.l. 24), v súlade
s ustanovením § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
prerušil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu v uvedený deň bolo doručené oznámenie žalovanej

ako predávajúcej, že odstupuje od predmetnej kúpnej zmluvy. Ďalej žalobcu ako kupujúceho vyzval, aby
mu v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia preukázal, že podal na súd príslušnú žalobu (§ 80
písm. c/ O.s.p.) a upozornil ho, že v prípade, ak v určenej dobe žaloba podaná nebude, môže posúdiť
nepodanie žaloby ako následnú konkludentnú akceptáciu platného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku
čoho rozhodne o zastavení predmetného konania podľa § 31b ods. 1 písm. b/ katastrálneho zákona.

3.5. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzavretej dňa 7.3.2016 medzi žalovanou ako budúcim
predávajúcim a spoločnosťou AUTOPARKY SK, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, IČO: 44
918 666, ako budúcim kupujúcim (č.l. 16), súd zistil, že jej predmetom bol záväzok účastníkov uzatvoriť
kúpnu zmluvu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy budúcim kupujúcim na uzavretie kúpnej zmluvybudúcemu predávajúcemu. Predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci
sa v k. ú. L., obci L., okrese S., a to parcela registra „U.“ parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 4 617 m2,
v celosti, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, patriaca do výlučného vlastníctva žalovanej. Zmluvné

strany sa dohodli, že kúpna cena za predávanú nehnuteľnosť bude vo výške 28,40 € za m2, čo je za
celú výmeru nehnuteľnosti 131 122,80 €. Výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy mal budúci kupujúci doručiť
budúcemu predávajúcemu najneskôr do 6 mesiacov od podpisu tejto zmluvy.
3.6. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.4.2016 medzi žalovanou ako budúcou
predávajúcou a O. G. ako budúcou kupujúcou (č.l. 14), vyplýva, že žalovaná bola v tom čase výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L., obci L., okrese S., zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, a to parcely registra „D.“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2 892 m2. V zmluve sa budúci
predávajúci zaviazal predať túto nehnuteľnosť budúcemu kupujúcemu za kúpnu cenu 57 840 €, t.j. 20 €
za m2 a budúci kupujúci sa zaviazal kúpiť ju do svojho výlučného vlastníctva a zaplatiť za ňu túto kúpnu
cenu. Budúci predávajúci mal v zmysle zmluvy vyzvať budúceho kupujúceho k spísaniu kúpnej zmluvy
najneskôr do 31.12.2016.

3.7. Z uznesenia č. 11 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce L. zo dňa 10.6.2016 vyplýva,
že obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj tam špecifikovaných obecných pozemkov spoločnosti
AUTOPARKY SK, s.r.o. za cenu 20 € za m2.
3.8. Z výňatku z internetovej ponuky realitnej kancelárie ELPAMreal s.r.o. z 20.10.2016 vyplýva, že táto
realitná kancelária ponúkala na predaj stavebné pozemky v L., nachádzajúce sa v blízkosti diaľnice D2

a v priemyselnej zóne obce L. za 30 € za m2.
3.9. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.1.2017 medzi Q. K. ako predávajúcou a spoločnosťou FirstFarms
Mast Stupava a.s., so sídlom Vinohrádok 5471, Malacky, IČO: 36 529 401, ako kupujúcou (č.l. 78),
vyplýva, že jej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov na pozemkoch - trvalých trávnych
porastoch, nachádzajúcich sa v k. ú. S., obci N., okrese Malacky, a to za kúpnu cenu 0,20 € za m2.

Z ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2017 uzavretej medzi M. N. ako predávajúcim a spoločnosťou
FirstFarms Mast Stupava a.s., so sídlom Vinohrádok 5471, Malacky, IČO: 36 529 401, ako kupujúcou
(č.l. 80 p.v.), vyplýva, že jej predmetom bol prevod pozemkov - ornej pôdy a trvalých trávnych porastov
nachádzajúcich sa v k. ú. N., obci N., okrese S., a to za kúpnu cenu 0,30 € za m2.
3.10. Z výpisu žalobcu z obchodného registra zverejneného na internete (č.l. 181) vyplýva, že tento

má v predmete podnikania (okrem iného) od 6.7.1994 mlynárstvo a od 17.6.2002 poľnohospodársku
prvovýrobu a poskytovanie prác a služieb poľnohospodárskou technikou a mechanizmami.
3.11. Žalovaná v rámci svojej výpovede uviedla, že jej vôľa nikdy nebola predať pozemky za tak nízku
cenu. Dôkazom toho je aj to, že v marci 2016 podpísala zmluvu s Autoparkami v zastúpení Z.. H..
Následne v apríli podpísala zmluvu s pani G. o predaji pozemkov. Tieto pozemky zdedila. Jednoducho

verila v to, že platí to, po predchádzajúcom telefonickom rozhovore, že tieto dva pozemky, ktoré už boli
zazmluvnené, predmetom zmluvy už nebudú. V rámci odpovedí na položené otázky žalovaná doplnila,
že každý rok jej chodilo od žalobcu, čo vlastní, že to obhospodarujú. Oslovili ju, že či nechce tieto
pozemkypredať,žeurobiazmluvuapotomjejjupošlú.Následneoslovilažalobcutelefonicky avýslovne
im uviedla, že tie dve zmluvy už podpísala a žiadala ich, aby tieto dva pozemky neboli v kúpnej zmluve

uvedené. Okrem tých bola ochotná ostatné predať. Jednalo sa o poľnohospodárske pozemky, ktorých
hodnotu poznala, keďže predtým podpísala spomínané dve zmluvy. Bavili sa aj o cene, a to 30 € za
m2. Kúpnu zmluvu vyhotovoval žalobca. Na otázku prečo podpísala kúpnu zmluvu v znení, v akom sa
nachádza v súdnom spise, žalovaná uviedla, že jednoducho verila v to, že tam nebudú tie dva pozemky,
ktoré už mala zazmluvnené, a preto ju podpísala. Pokiaľ ide o kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve,

bolo tam 30, jednoducho si to nevšimla. Všimla si to, až keď jej prišla kúpna cena.
3.12.SvedkyňaZ..A.H.vrámcisvojejvýpovedeuviedla,žeonamalavrámcirealitnejkancelárieELPAM
na starosti majetkovo právne vysporiadanie pozemkov v lokalite určenej na priemysel v katastrálnom
území L.. V tejto súvislosti jej kolegovia oslovili vlastníkov pozemkov na tom území a jedným z nich bola
aj pani G.. Jej náplňou bolo sceliť územie pre investora a ten spôsob sceľovania bol, že sa uzavrú zmluvy

o budúcich kúpnych zmluvách s vlastníkmi pozemkov v dotknutom území (bolo ich približne 45) s tým,
že ak sa územie podarí sceliť do takého celku, aký požadoval investor, tak sa uzatvoria s vlastníkmi
pozemkov riadne kúpne zmluvy. Vzhľadom na to, že na časti tých pozemkov boli nájomné zmluvy, ktoré
mali vlastníci pozemkov uzavreté so žalobcom, tak jej zadaním bolo tiež riešiť ukončenie nájomných
vzťahov so žalobcom. Z toho dôvodu, že chceli jednať korektne, tak bola aj s kolegyňou G.. O. S. na

stretnutí s konateľom žalobcu, na ktorom mu predložili mapu dotknutého územia, z ktorej si nechal
urobiť kópiu a požiadali ho, aby žalobca na týchto pozemkoch už nesial a nesadil, lebo budú predmetom
predaja a bude sa na nich realizovať výstavba. Potom dostala informáciu od pani G., že na pozemok, na
ktorý mali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, následne uzavrela kúpnu zmluvu so žalobcom. Následnes JUDr. U., ktorý mal na starosti výkup pozemkov pre investora, oslovili žalobcu a dohodli si stretnutie,
na ktorom chceli ten stav pozemku pani G. korektne a slušne vyriešiť. Na tomto stretnutí konateľovi
spoločnosti žalobcu oznámili, že zneužil informácie, ktoré spoločnosti v dobrom úmysle poskytli a že

mapu dotknutého územia, ktorú od nich dostal, zneužil, minimálne čo sa týka pozemku pani G.. Nie je jej
známe, či posielali listy aj iným vlastníkom v danom území. Reakcia konateľa bola taká, že povedal, že
si pozemok môžu kúpiť od nich. Suma, ktorú ponúkali Autoparky predávajúcim, bola 26 € za m2 a suma,
ktorú ponúkol žalobca, bola určite pod 1 € za m2. Pán U. sa s konateľom žalobcu dosť ostro pohádal.
Jej názor je, že žalobca vedome, hrubo poškodil vlastníka pozemku, v tomto prípade pani G..

4. Súd prvej inštancie vec posúdil právne podľa ustanovení § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1, § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 31 ods. 1 a 4, § 40a, § 49a,
§ 41 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že z
obsahu kúpnej zmluvy (č.l. 177) vyplýva, že za žalobcu ju podpísali jej splnomocnenci N. A. J. M. Z..
D. I., a to na základe písomných plnomocenstiev (č.l. 74 a 76) udelených im žalobcom dňa 7.5.2015

a títo boli oprávnení uskutočňovať za žalobcu akékoľvek úkony súvisiace s uzatváraním, výpoveďou
alebo odstúpením od akýchkoľvek zmlúv na kúpu nehnuteľností s akoukoľvek právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ako aj úkony súvisiace so zmenami alebo dodatkami k týmto zmluvám, v ktorých
žalobca vystupoval na strane kupujúceho, a to výlučne nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
Malacky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z výsluchu žalovanej vyplynulo, že táto v roku 2016

telefonicky oslovila žalobcu s tým, že je ochotná predať všetky svoje pozemky, ktoré boli v tom čase
obhospodarované žalobcom, s výnimkou dvoch pozemkov, ktoré už mala zazmluvnené zmluvami o
budúcich kúpnych zmluvách, t.j. parcelu registra „U.“ parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 4 617 m2,
zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. L. (ďalej tiež len „parcela č. XXXXX“) a parcelu registra „D.“
parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2 892 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. L. (ďalej tiež

len „parcela č. XXXX). Súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti výpovede žalovanej
ohľadomtoho,ževrámcitohtotelefonickéhohovoružalobcuvýslovnepožiadala,abypredmetomkúpnej
zmluvy neboli spomínané dve parcely, a to z dôvodu, že ich už má zazmluvnené. Toto ňou opísané
konanie je totiž úplne logické a zodpovedá jej vtedajším záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv o budúcich
kúpnych zmluvách. Súd mal v konaní za preukázané, že trhová hodnota parcely č. XXXXX, ktorá sa

nachádza v lokalite obce L. určenej na priemyselnú výstavbu, sa v tom čase pohybovala v rozmedzí 20 €
až 30 € za m2, čo je možné bezpečne vyvodiť jednak z uznesenia obecného zastupiteľstva obce Zohor,
ktoré dňa 10.6.2016 odsúhlasilo predaj ornej pôdy v tejto lokalite pre spoločnosť AUTOPARKY SK, s.r.o.
za cenu 20 € za m2, ďalej z internetovej ponuky realitnej kancelárie, ktorá v tom istom roku ponúkala
na predaj obdobné pozemky v priemyselnej zóne tejto obce za cenu 30 € za m2, ako aj zo samotnej

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej žalovanou so spoločnosťou AUTOPARKY SK, s.r.o., v ktorej
si dohodli kúpnu cenu za túto parcelu vo výške 28,40 € za m2. Vzhľadom na to, že žalovaná v druhej
zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej s pani O. G. zazmluvnila parcelu č. XXXX v k. ú. L. za cenu vo
výške 20 € za m2 je zjavné, že ani tu nešlo o ornú pôdu predávanú na účely poľnohospodárskej výroby,
pričom súd nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že išlo o cenu trhovú. Pokiaľ ale žalovaná v rámci

svojej výpovede uviedla, že sa so žalobcom rozprávali o kúpnej cene za zvyšné pozemky žalovanej vo
výške 30 € za m2, súd v tejto časti vyhodnotil jej výpoveď ako nevierohodnú. Tvrdenie žalovanej, že
aj cena týchto ostatných pozemkov sa pohybovala na úrovni 20 € až 30 € za m2, bolo totiž v konaní
sporné, keďže žalovaná vo vzťahu ku všetkým prevádzaným pozemkom tvrdila, že sa jednalo o bežný
predaj pôdy na poľnohospodárske účely za trhovú cenu a poukazovala na iné, ňou doložené kúpne

zmluvy, v ktorých sa poľnohospodárska pôda v k. ú. N. v roku 2017 predávala za cenu v rozmedzí
od 0,20 € do 0,30 € za m2. Kým trhovú hodnotu spomínaných parciel č. XXXXX M. Č.. XXXX v k. ú.
L. mal súd i napriek týmto tvrdeniam a dôkazom zo strany žalobcu za preukázanú vo výške 20 € až
30 € za m2, vo vzťahu k zvyšným prevádzaným pozemkom toto konštatovanie neplatí. Pokiaľ ide o
pozemky žalovanej nachádzajúce sa v k. ú. N. M. I. K. S., žalovaná na preukázanie ich hodnoty v danom

mieste a čase nedoložila súdu žiadne dôkazy. Ničím teda nepreukázala, že hodnota týchto pozemkov
sa vymykala bežnej trhovej hodnote poľnohospodárskych pozemkov, ktorá bola dohodnutá v kúpnej
zmluve. Vo vzťahu k zvyšným prevádzaným pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. L. možno konštatovať,
že zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že sa nachádzajú v priemyselnej zóne tejto obce.
Napokon aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou AUTOPARKY

SK, s.r.o. sa týkala len jedinej jej parcely č. XXXXX. Ani tu teda žalobca nepreukázal, že kúpna cena
vo výške 0,30 € za m2, dohodnutá v kúpnej zmluve, nebola cenou trhovou. Žalovaná v rámci svojej
výpovede dvakrát výslovne uviedla, že kúpnu zmluvu podpísala preto, že verila, že tam nebudú tie dva
pozemky,ktoréužmalazazmluvnené.Nazákladetejtočastijejvýpovedevspojitostisoskutočnosťou,žedohodnutá kúpna cena nezazmluvnených pozemkov sa nevymykala ich vtedajšej trhovej cene, možno
konštatovať, že omyl žalovanej nespočíval v tom, že nemala záujem svoje ostatné, ešte nezazmluvnené
pozemky, predať za kúpnu cenu uvedenú v zmluve, ale týkal sa len časti predmetu kúpnej zmluvy,

konkrétne toho, že i napriek navonok prejavenej vôli (podpisu kúpnej zmluvy), v skutočnosti nechcela
na žalobcu previesť aj spomínané dve parcely č. XXXXX M. Č.. XXXX, ktoré už mala zazmluvnené
v zmluvách o budúcich kúpnych zmluvách. Predaj týchto pozemkov žalobcovi za cenu 0,30 € za m2
v situácii, keď ich žalovaná mala možnosť odpredať za 20 €, resp. 28,40 € za m2, by zo strany
žalovanej postrádal akúkoľvek logiku. Žalobca o tomto omyle žalovanej nepochybne vedel, keďže v

konaní bolo preukázané, že jej žalovaná telefonicky oznámila, že tieto dva pozemky nechce predať,
lebo ich už zazmluvnila a výslovne ho žiadala, aby neboli súčasťou kúpnej zmluvy. Za týchto okolností,
keď i napriek uvedenej žiadosti žalovanej žalobca predmetné pozemky do návrhu kúpnej zmluvy medzi
ostatné pozemky zahrnul, spoliehajúc sa na to, že si to žalovaná nevšimne, možno konštatovať, že
žalobca uvedený omyl žalovanej vyvolal, a to úmyselne. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že v
článku I. kúpnej zmluvy s názvom „Predmet zmluvy“, je v prehľadnej tabuľke uvedené presné označenie

každéhopredávanéhopozemku(parcelnýmčíslom,registromkatastranehnuteľností,druhompozemku,
celkovou výmerou parcely, veľkosťou prevádzaného podielu, výmerou tohto podielu v m2, číslom listu
vlastníctva a katastrálnym územím, v ktorom sa parcela nachádza), pričom táto tabuľka obsahuje aj
výšku kúpnej ceny za 1 m2 (u všetkých parciel bola rovnaká, a to 0,30 €/m2) a výšku kúpnej ceny
za každú parcelu, resp. spoluvlastnícky podiel osobitne. Pokiaľ si žalovaná za tohto stavu nevšimla,

že predmetom kúpnej zmluvy sú aj parcely č. XXXXX M. Č.. XXXX, je evidentné, že si návrh kúpnej
zmluvy doručený jej žalobcom riadne neprečítala a neporovnala ho s uzavretými zmluvami o budúcich
kúpnych zmluvách z toho hľadiska, či jej predmetom nie sú aj už zazmluvnené parcely. Žalovaná teda
pri uzatváraní kúpnej zmluvy zjavne nepostupovala s obvyklou mierou opatrnosti, t.j. nevyvinula obvyklú
starostlivosť, ktorú je možné v tejto situácii od každej osoby vyžadovať, aby sa vyhla takémuto omylu.

Za tohto stavu nemožno omyl žalovanej týkajúci sa časti predmetu kúpnej zmluvy (prevodu vlastníckeho
právakparcelámč.XXXXXač.XXXX)považovaťzaospravedlniteľný,tedataký,ktoréhobysanásledne
mohla dovolávať ako dôvodu čiastočnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy v zmysle 40a v spojení s § 49a
a § 41 Občianskeho zákonníka.

5. Podľa súdu prvej inštancie sa žalovaná v kúpnej zmluve zaviazala previesť na žalobcu vlastnícke
právo (okrem iného) aj k pozemku parcela č. XXXXX, ktorého trhová hodnota v tom čase bola v
rozmedzí od 20 € do 30 € za m2, za kúpnu cenu vo výške 0,30 € za m2 a taktiež k pozemku parcela č.
XXXX, ktorého trhová hodnota bola 20 € za m2, za kúpnu cenu 0,30 € za m2. Pokiaľ ide o spomínané
dva pozemky, hrubý nepomer majetkových hodnôt vzájomných plnení v čase uzavretia kúpnej zmluvy

nepochybne existoval. Vo vzťahu k ostatným prevádzaným pozemkom však tento predpoklad nebol
daný. V konaní však nebolo sporné, že žalovaná poznala trhovú hodnotu parciel č. XXXXX a č. XXXX,
keďže ich pár mesiacov predtým zazmluvnila v zmluvách o budúcich kúpnych zmluvách. Neskúsenosť
žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o spomínané dva pozemky, tu preto neprichádza
do úvahy. V konaní tiež nebolo sporné tvrdenie žalovanej, že je vysokoškolsky vzdelanou osobou

a že od roku 1980 je zamestnankyňou Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, pričom v
čase uzavretia kúpnej zmluvy zastávala funkciu vedúcej oddelenia správy geodetických základov a
dokumentácie (zastáva ju ešte aj v súčasnosti) a taktiež vypomáhala vo výkonnom výbore Slovenskej
spoločnosti geodetov a kartografov. Vysokoškolské vzdelanie žalovanej, jej zamestnanie, resp. funkcie,
ktoré v rozhodnom období vykonávala, prakticky vylučujú, že by žalovaná bola osobou dôverčivou

alebo ľahkomyseľnou v zmysle vyššie uvedených definícií. Aj keby žalovaná mala tieto povahové
vlastnosti, je potrebné zdôrazniť, že o ich zneužitie zo strany žalobkyne v zmysle § 39a Občianskeho
zákonníka by mohlo ísť jedine vtedy, keby z okolností, za ktorých k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo,
vyplývalo, že žalobca o nich vedel, resp. musel o nich vedieť ešte pred zaslaním návrhu kúpnej zmluvy
žalovanej.Vdanomprípadevšaknebolopreukázanéanilento,žežalovanábolavčaseuzavretiakúpnej

zmluvy osobou s takýmito povahovými vlastnosťami. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané,
že by žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy zneužil neskúsenosť, dôverčivosť alebo ľahkomyseľnosť
žalovanej, pričom táto ani len netvrdila, že konala v tiesni, v rozrušenosti, v stave nedostatočnej
rozumovej vyspelosti, finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť svoje záväzky, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy, a to ani v jej časti týkajúcej sa parciel č. XXXXX

M. Č.. XXXX, nešlo o úžeru v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v posudzovanej kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena za
pozemok parcelu č. XXXXX vo výške 1 385,10 € (0,30 € za m2), hoci jeho trhová hodnota sa v tom časepohybovala v rozmedzí od 20 € do 30 € za m2, pričom žalovaná ho štyri mesiace predtým v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve uzavretej so spoločnosťou AUTOPARKY SK, s.r.o. zazmluvnila za cenu 131
122,80€(28,40€zam2).Pokiaľideoparceluč.XXXX,vkúpnejzmluvejeuvedenákúpnacenavovýške

867,60 € (0,30 € za m2), pričom žalovaná necelé tri mesiace predtým v zmluve o budúcej kúpnej zmluve
uzavretej s pani O. G. tento pozemok zazmluvnila v súlade s trhovými podmienkami v danom mieste a
čase za 57 840 € (20 € za m2). Z uvedeného porovnania je očividný hrubý nepomer medzi dojednanými
kúpnymicenamiatrhovouhodnotouobidvochpozemkov.Keďževzmyslevyššiecitovanéhorozhodnutia
najvyššieho súdu samotné dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny na skonštatovanie neplatnosti kúpnej

zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi nepostačuje, súd vychádzajúc zo záverov najvyššieho súdu v
spomínanom rozhodnutí skúmal, či v danom prípade nebolo dojednanie kúpnej zmluvy v časti týkajúcej
sa prevodu vlastníckeho práva k týmto dvom pozemkom, späté s takým konaním zmluvných strán,
ktoré predstavovalo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca je obchodnou spoločnosťou dlhodobo pôsobiacou na Záhorí, ktorá má v predmete činnosti
taktiež poľnohospodársku prvovýrobu a možno tak dôvodne predpokladať, že v čase uzavretia kúpnej

zmluvy mal prehľad aj o miestnych podmienkach z hľadiska hodnoty poľnohospodárskych pozemkov
nachádzajúcich sa v tzv. priemyselnej zóne obce L., a to obzvlášť tých, ktoré sám obhospodaroval.
Z výpovede svedkyne A. H., ktorá mala v rámci realitnej kancelárie ELPAM, spol. s r.o. na starosti
majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v lokalite určenej na priemysel v k. ú. Zohor, a to konkrétne
pre investora AUTOPARKY SK, s.r.o., mal súd prvej inštancie preukázané, že ešte pred uzavretím

spornej kúpnej zmluvy sa stretla s konateľom žalobcu, ktorému predložila mapu dotknutého územia,
z ktorej si tento nechal urobiť kópiu. Svedkyňa ho požiadala, aby už na týchto pozemkoch nesial a
nesadil, lebo budú predmetom predaja a bude sa na nich realizovať výstavba. So zreteľom na uvedené
niet pochýb, že žalobca už pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy vedel, kde presne sa v k. ú. Zohor
nachádza lokalita určená na priemyselnú výstavbu a tiež, kde konkrétne bude realizovať výstavbu

spoločnosť AUTOPARKY SK, s.r.o. Z výpovede žalovanej mal súd preukázané, že táto telefonicky
oslovila žalobcu s tým, že je ochotná mu predať všetky svoje pozemky, ktoré v tom čase obhospodaroval
žalobca, s výnimkou parciel č. XXXXX M. Č.. XXXX, lebo ich už mala zazmluvnené zmluvami o budúcich
kúpnych zmluvách. Žalobca túto požiadavku žalovanej nerešpektoval a následne jej zaslal podpísaný
návrh kúpnej zmluvy, kde do premetu zmluvy okrem ostatných dvanástich pozemkov žalovanej zahrnul

aj spomínané dve parcely. V situácii, keď žalobca preukázateľne vedel, že trhová hodnota týchto dvoch
pozemkov je mnohonásobne (neporovnateľne) vyššia ako je ňou ponúkaná kúpna cena za ne, ako aj o
tom, že žalovaná jej tieto pozemky predať nechce, keďže ich už má zazmluvnené, a i napriek tomu ich
do predmetu kúpy zahrnul, dúfajúc, že si to žalovaná pri podpise zmluvy nevšimne, nemožno uvedené
konanie žalobcu vyhodnotiť inak, len ako vedomú snahu získať za každú cenu obohatenie značného

rozsahu na úkor žalovanej. Žalovaná, spoliehajúc sa na to, že žalobca postupuje v rámci kontraktačného
procesu poctivo a čestne, čo v okolnostiach danej veci znamenalo nezahrnutie spomínaných dvoch
parciel medzi prevádzané nehnuteľnosti, si už predmet kúpnej zmluvy riadne neskontrolovala a v omyle
úmyselne vyvolanom žalobcom kúpnu zmluvu podpísala. Už len úmyselné uvedenie žalovanej do omylu
pri uzatváraní kúpnej zmluvy samé o sebe predstavuje konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. V

danom prípade však závažnosť tohto rozporu podstatným spôsobom zvyšuje tá skutočnosť, že cieľom
konania žalobcu nebolo len púhe nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným dvom parcelám, a to v
rozporesoskutočnou(žalobcoviužznámou)vôľoužalovanej,alenajmäsauzavretímpredmetnejkúpnej
zmluvysjednotnoukúpnoucenouvovýške0,30€zam2,vzťahujúcousaajnatietodva,neporovnateľne
hodnotnejšie pozemky, v značnom rozsahu obohatiť na úkor žalovanej. Takéto konanie žalobcu zjavne

sa priečiace dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemôže požívať právnu ochranu.
Keďže v danom prípade bolo uzavretie kúpnej zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k spomínaným
dvom pozemkom za príliš nízke kúpne ceny výsledkom dohody zmluvných strán, ktorá bola spätá
s konaním žalobcu zjavne sa priečiacim dobrým mravom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
kúpna zmluva je v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k parcelám č. XXXXX M. Č.. XXXX

absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 41 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
Základným predpokladom platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je to, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne
neplatnou; inak by odstúpenie od zmluvy bolo neplatné pre rozpor so zákonom. Z doposiaľ uvedeného

síce vyplýva, že predmetné odstúpenie žalovanej z 12.8.2016 od kúpnej zmluvy je v časti týkajúcej
sa prevodu vlastníckeho práva k parcelám č. XXXXX M. Č.. XXXX neplatné (pretože kúpna zmluva,
od ktorej žalovaná odstúpila, má v tejto časti povahu absolútne neplatného právneho úkonu), to všakešte neznamená, že žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy v tejto časti môže byť
vyhovené.

7. Súd prvej inštancie poukázal, na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozsudku určujúceho neplatnosť odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy, ktorý by potom mohol predložiť
Okresnému úradu S., katastrálnemu odboru, aby tento na jeho podklade povolil vklad vlastníckeho práva
žalobcu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy. Po odstúpení žalovanej od tejto kúpnej
zmluvy totiž Okresný úrad S. rozhodnutím zo dňa 16.8.2016 č. I.-XXXX/XX v súlade s ustanovením §

31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu žalobcu na vklad do katastra nehnuteľností prerušil
a vyzval ho, aby podal na súde príslušnú žalobu, čo žalobca splnil práve žalobou v prejednávanej veci.
Určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa prevodu pozemkov parc.
č. XXXXX M. Č.. XXXX, by ale znamenalo poskytnutie podkladu žalobcovi pre to, aby dosiahol povolenie
vkladuvlastníckehoprávaktýmtopozemkomvosvojprospech,atoinapriektomu,žeichprevodkúpnou
zmluvou na žalobcu bol absolútne neplatný. Vytvorenie akéhokoľvek právneho priestoru žalobcovi pre

nadobudnutie vlastníckeho práva k spomínaným pozemkom na základe v tejto časti neplatnej kúpnej
zmluvy by bolo v rozpore s dobrými mravmi (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.3.2012 sp. zn. 1Cdo/48/2010). Súd prvej inštancie preto žalobu o určenie neplatnosti
odstúpenia žalovanej zo dňa 12.8.2016 od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou
dňa 13.7.2016 v časti týkajúcej sa predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci L., v k. ú. L., a

to parcely registra „D.“, parc. č. XXXX - orná pôda, podiel 1/1, výmera podielu 2 892 m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX a parcely registra „U.“, parc. č. XXXXX - orná pôda, podiel 1/1, výmera
podielu 4 617 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, s poukazom na kogentné ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol. Pokiaľ ide o zvyšnú časť kúpnej zmluvy, týkajúcu sa prevodu
vlastníckeho práva k ostatným v zmluve uvedeným pozemkom, resp. spoluvlastníckym podielom, vyššie

konštatovaný dôvod neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka sa na ňu zjavne nevzťahuje, keďže
žalovaná ich na žalobkyňu previesť chcela, pričom v konaní nebolo preukázané, že by sa dohodnutá
kúpna cena za tieto pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely vo výške 0,30 € za m2 vymykala z rámca
trhových cien za obdobné pozemky v danom mieste a čase. Túto zvyšnú časť kúpnej zmluvy možno
oddeliťodjejneplatnejčasti,keďževkúpnejzmluvejeokremcelkovejkúpnejcenyzavšetkyprevádzané

pozemky vo výške 19 787 € pri každom z prevádzaných pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov
uvedená osobitná kúpna cena na neho pripadajúca, v dôsledku čoho kúpna zmluva vo svojej zvyšnej
časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k ostatným dvanástim pozemkom, resp. spoluvlastníckym
podielom obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované § 588 Občianskeho zákonníka a spĺňa aj
požiadavky kladené na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle

§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že od zmluvy možno odstúpiť len vtedy, ak to ustanovuje
Občiansky zákonník alebo iný zákon alebo ak sa tak účastníci dohodli. Žalobca sa v prejednávanej veci
domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy s poukazom na to, že u žalovanej neexistoval
žiaden zákonný a ani zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy. S týmto názorom žalobcu sa súd prvej
inštancie stotožnil a dodal, že ani samotná žalovaná v odstúpení od zmluvy neuviedla žiaden dôvod, pre

ktorý od zmluvy odstupuje, a tento nekonkretizovala ani neskôr v priebehu súdneho konania. V závere
odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné odstúpenie žalovanej od kúpnej
zmluvy v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k ostatným v zmluve uvedeným pozemkom, resp.
spoluvlastníckym podielom na pozemkoch je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vo zvyšnej časti žalobe vyhovel.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešnejší, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,24 % (88,62 - 11,38).

9. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v rozsahu, v akom súd zamietol žalobu. Nesúhlasil so

záverom súdu prvej inštancie, že zmluva v časti týkajúcej sa predaja pozemkov (parc. č. XXXXX M. Č..
XXXX) je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a v dôsledku snahy o obohatenie sa žalobcu na
úkor žalovanej. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v tom, že žalobca údajne úmyselne uviedol žalovanú
do omylu v otázke predaja týchto dvoch pozemkov. Závery súdu sú nesprávne a neobstoja, nakoľko
nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, resp. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) C.s.p. a navyše,
závery súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p.. Žalobca pri príprave a následnom uzavretí kúpnej zmluvy nevedel o existencii
budúcich kúpnych zmlúv k pozemkom a o týchto sa dozvedel až po tom, ako ho o nich žalovaná popodpise kúpnej zmluvy informovala, s čím sa prvostupňový súd v rozsudku nevysporiadal, ba naopak,
dal za pravdu žalovanej, ktorá údajne o zazmluvnení pozemkov žalobcu informovala v telefonickom
rozhovore, ktoré tvrdenie žalovanej nie je podložené inými dôkazmi, a preto neobstojí a okrem iného,

je v rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania. Následne súd dospel k záveru, že žalobca vedel
o plánovanej investičnej výstavbe v tzv. priemyselnej zóne obce Zohor na základe mapy dotknutého
územia, ktorú mu mala údajne poskytnúť svedkyňa A. H. pred uzatvorením kúpnej zmluvy. V konaní
však nikdy nebolo špecifikované čo je, alebo malo byť považované za túto priemyselnú zónu a ani čo
bolo obsahom mapy. Predmetom žaloby boli totiž okrem pozemkov, aj ďalšie pozemky nachádzajúce

sa v katastrálnom území obce L.. Bez týchto podrobností možno len ťažko urobiť záver o tom, že
žalobca vedel o plánovanej investičnej výstavbe, ktorej predmetom mali byť aj pozemky. Takisto, ako
svedkyňa A. H. uviedla vo svojej výpovedi, veľkosť územia, ktorej sa týkala investičná výstavba bola
približne 80 000 m2. Je nepredstaviteľné, aby mal žalobca prehľad o tak veľkej časti územia. Ak by
aj vedel, že pozemky majú byť súčasťou územia s plánovanom investičnou výstavbou (čo nebolo
preukázané), táto skutočnosť by nebola dôkazom o tom, že žalobca úmyselne uviedol žalovanú do

omylu, resp. že sa chcel obohatiť na úkor žalovanej, a teda ani dôkazom pre vyslovenie neplatnosti
zmluvy v časti týkajúcej sa pozemkov. Rovnako záver súdu prvej inštancie, že žalovaný sa chcel na úkor
žalobkyne obohatiť nie je podporené žiadnymi dôkazmi. Žalobca považuje za neakceptovateľné, aby
súd takýmto hrubým spôsobom a bez primeraného odôvodnenia zasiahol rozsudkom do kontraktačnej
slobody dvoch zmluvných strán. Žalobca závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti prevodu

pozemkov považuje za nesprávne a hrubým spôsobom zasahujúce do zmluvnej autonómie civilného
procesu.Navrhol,abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvejinštancieaurčil,žeodstúpeniežalovanej
z 12.8.2016 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 13.7.2016 v časti týkajúcej
sa pozemkov (parc. č. XXXXX M. Č.. XXXX) je neplatné a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania
v celom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené dňa 12.05.2025.

11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi
napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. Odvolací súd v preskúmavanej veci konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o čiastočnom
zamietnutí žaloby žalobcu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku
dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v

dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe žalobcu vyhovené v časti týkajúcej sa určenia
neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2026, a to v časti týkajúcej sa prevodu
vlastníckeho práva k parcelám č. XXXXX M. Č.. XXXX. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného
súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené, ako aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými
odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom
relevantné.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že závery súdu sú nesprávne a neobstoja, nakoľko nie sú podložené
žiadnymi dôkazmi, resp. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a navyše, závery súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že v konaní nebolo špecifikované, čo je alebo by malo byť považované za predmetnú

priemyselnú zónu a ani čo bolo obsahom mapy, ktorú mu mala poskytnúť svedkyňa A. H.. Dodal, že
keďže predmetom žaloby boli okrem uvedených dvoch pozemkov (parc. č. XXXXX a parc. č. XXXX) aj
ďalšie pozemky nachádzajúce sa katastrálnom území obce L., nemožno urobiť záver, že žalobca vedelo plánovanej investičnej výstavbe, ktorej predmetom by mali byť aj uvedené dva pozemky. Uvedenej
námietke odvolací súd nemohol prisvedčiť.

14. Súd prvej inštancie v súvislosti s absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu
vlastníckehoprávakpozemkom(parc.č.XXXXXaparc.č.XXXX)zožalovanejnažalobcuvodôvodnení
rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je obchodnou spoločnosťou
dlhodobo pôsobiacou na Záhorí, ktorá má v predmete činnosti taktiež poľnohospodársku prvovýrobu
a možno tak dôvodne predpokladať, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mala prehľad aj o miestnych

podmienkach z hľadiska hodnoty poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v tzv. priemyselnej
zóne obce Zohor, a to obzvlášť tých, ktoré sama obhospodarovala. Z výpovede svedkyne A. H.,
ktorá mala v rámci realitnej kancelárie ELPAM, spol. s r.o. na starosti majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov v lokalite určenej na priemysel v k. ú. Zohor, a to konkrétne pre investora AUTOPARKY SK,
s.r.o., sa táto ešte pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy stretla s konateľom žalobcu, ktorému predložila
mapu dotknutého územia, z ktorej si tento nechal urobiť kópiu. Svedkyňa ho požiadala, aby na týchto

pozemkoch už nesial a nesadil, lebo budú predmetom predaja a bude sa na nich realizovať výstavba.
Preto niet pochýb, že žalobca už pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy vedel, kde presne sa v k. ú.
Zohor nachádza lokalita určená na priemyselnú výstavbu a tiež, kde konkrétne bude realizovať výstavbu
spoločnosť AUTOPARKY SK, s.r.o. Súd prvej inštancie mal tiež výpoveďou žalovanej preukázané, že
táto telefonicky oslovila žalobcu s tým, že je ochotná mu predať všetky svoje pozemky, ktoré v tom čase

obhospodaroval žalobca, s výnimkou parciel č. XXXXX M. Č.. XXXX, lebo ich už mala zazmluvnené
zmluvami o budúcich kúpnych zmluvách. Žalobca túto požiadavku žalovanej nerešpektoval a následne
jej zaslal podpísaný návrh kúpnej zmluvy, kde do predmetu zmluvy okrem ostatných dvanástich
pozemkov žalovanej zahrnul aj dve parcely (parc. č. XXXXX a parc. č. XXXX). V situácii, keď žalobca
preukázateľne vedel, že trhová hodnota týchto dvoch pozemkov je mnohonásobne vyššia ako je ním

ponúkaná kúpna cena za ne, ako aj o tom, že žalovaná žalobcovi tieto pozemky predať nechce, keďže
ich už má zazmluvnené, a i napriek tomu ich do predmetu kúpy zahrnul, dúfajúc, že si to žalovaná
pri podpise zmluvy nevšimne, nemožno uvedené konanie žalobcu vyhodnotiť inak, len ako vedomú
snahu získať za každú cenu obohatenie značného rozsahu na úkor žalovanej. Žalovaná, spoliehajúc
sa na to, že žalobca postupuje v rámci kontraktačného procesu poctivo a čestne, čo v okolnostiach

danej veci znamenalo nezahrnutie spomínaných dvoch parciel medzi prevádzané nehnuteľnosti, si
už predmet kúpnej zmluvy riadne neskontrolovala a v omyle úmyselne vyvolanom žalobcom kúpnu
zmluvu podpísala. Už len úmyselné uvedenie žalovanej do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy samé
o sebe predstavuje konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade však závažnosť
tohto rozporu podstatným spôsobom zvyšuje tá skutočnosť, že cieľom konania žalobcu nebolo len

nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným dvom parcelám, a to v rozpore so skutočnou (žalobcovi
už známou) vôľou žalovanej, ale najmä sa uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy s jednotnou kúpnou
cenou vo výške 0,30 € za m2, vzťahujúcou sa aj na tieto dva, neporovnateľne hodnotnejšie pozemky,
v značnom rozsahu obohatiť na úkor žalovanej. Takéto konanie žalobcu zjavne sa priečiace dobrým
mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemôže požívať právnu ochranu. Keďže v danom prípade

bolo uzavretie kúpnej zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k spomínaným dvom pozemkom za
príliš nízke kúpne ceny výsledkom dohody zmluvných strán, ktorá bola spätá s konaním žalobcu zjavne
sa priečiacim dobrým mravom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva je v časti týkajúcej
sa prevodu vlastníckeho práva k parcelám č. XXXXX M. Č.. XXXX absolútne neplatná pre jej rozpor s
dobrými mravmi (§ 41 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenému právnemu záveru súdu prvej inštancie nie je možné
čo vytknúť. Napriek námietkam žalobcu o jeho nevedomosti o plánovanej investičnej výstavbe, a že
predmetné dva pozemky žalovanej by sa mali nachádzať v predmetnej priemyselnej zóne, z obsahu
spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, musel mať

vedomosť o tom, že predmetné dva pozemky sa nachádzajú v území určenom na investičnú výstavbu,
a to aj napriek predpokladanej rozlohe tohto územia 80 000 m2. Uvedené potvrdzuje tá skutočnosť,
že predmetné dva pozemky mal žalobca prenajaté od žalovanej, resp. ich obhospodaroval, čo vyplýva
z výpovede žalovanej a žalobca toto jej tvrdenie nepoprel; z výpovede svedkyne Z.. H. vyplynulo, že
táto požiadala konateľa žalobcu na osobnom stretnutí, aby na pozemkoch prenajatých od vlastníkov

pozemkov v dotknutom území (o dotknutom území predložila žalobcovi aj mapu, z ktorej si vyhotovil
kópiu) už nesial a nesadil, keďže spadali do dotknutého územia a v tejto súvislosti budú predmetom
predaja. Žalobca teda vedel, že tieto pozemky budú v budúcnosti slúžiť investičnému zámeru a budú
predmetom predaja a zahrnul ich (parc. č. XXXXX a parc. č. XXXX) aj do predmetu kúpnej zmluvy, ktorejnávrh vypracoval na základe telefonického rozhovoru so žalovanou, ktorá prejavila záujem odpredať
žalobcovi pozemky v jej vlastníctve, a ktoré žalobca aj obhospodaroval.

16. Žalobca preto ako starostlivý hospodár musel mať vedomosť, ktoré pozemky má od žalobkyne
prenajaté, a ktoré súčasne tvoria, respektíve spadajú do lokality určenej na priemysel v dotknutom
území, keďže do budúcna s ich obhospodarovaním už nemohol počítať a ich identifikáciou, resp.
porovnaním s mapou dotknutého územia tieto pozemky mohol identifikovať s pozemkami, ktoré sa
nachádzajú v dotknutom území. I podľa názoru odvolacieho súdu žalobca teda vedel, ktoré pozemky

sa nachádzali v dotknutom území, a že takýmto pozemkom sú aj pozemky žalovanej parc. č. XXXXX a
parc. č. XXXX, ktoré zahrnul do návrhu kúpnej zmluvy napriek tomu, že ho žalovaná vopred upozornila
a prejavila vôľu, že tieto dva pozemky mu nechce odpredať, keďže ich má už zazmluvnené.

17. Žalobca ďalej namietal, že v čase vypracovania, respektíve uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanou
nemal vedomosť o existencii budúcich kúpnych zmlúv k predmetným dvom pozemkom (parc. č. XXXXX

a parc. č. XXXX), a že o ich existencii sa dozvedel až od žalovanej po tom, čo ho po podpise kúpnej
zmluvy o tejto skutočnosti informovala, a že neobstojí dôkazmi nepodložené tvrdenie žalovanej o tom,
že žalobcu telefonicky informovala o zazmluvnení týchto dvoch pozemkov, a preto sa nemohol úmyselne
obohatiť na úkor žalovanej, resp. ju úmyselne uviesť do omylu, v dôsledku čoho by bola kúpna zmluva
v časti dotknutých dvoch pozemkov absolútne neplatná.

18. Odvolací súd neuznal dôvodnou ani túto námietku žalobcu a uvádza, že zo svedeckej výpovede Z..
A. H.Z. (č.l. 189) vyplýva, že táto v rámci realitnej kancelárie ELPAM mala na starosti majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov v lokalite určenej na priemysel v katastrálnom území L.. Jej úlohou bolo sceliť
územie pre investora tak, že najskôr sa uzavrú zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách s vlastníkmi

pozemkov v dotknutom území a následne sa uzatvoria riadne kúpne zmluvy s vlastníkmi pozemkov.
Vzhľadom k tomu, že k časti týchto pozemkov boli uzatvorené nájomné zmluvy vlastníkov pozemkov
so žalobcom, a jej úlohou bolo aj ukončiť nájomné vzťahy žalobcu s vlastníkmi prenajatých pozemkov
v dotknutom území, na stretnutí s konateľom žalobcu spolu s kolegyňou G.. S. mu predložili mapu
dotknutého územia, z ktorej si nechal urobiť kópiu a požiadali ho, aby žalobca na týchto pozemkoch

už nesial a nesadil, lebo budú predmetom predaja a bude sa na nich realizovať výstavba. Z uvedenej
výpovede svedkyne teda vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že v predmetnom v dotknutom území
sú pozemky, ktoré budú ďalej odpredané, a to formou uzatvorenia najskôr zmlúv o budúcej kúpnej
zmluve a následne aj uzatvorením kúpnych zmlúv, keďže sa má na nich realizovať výstavba, a preto z
tohto dôvodu, aby na týchto pozemkoch už nesial a nesadil. Žalobca teda musel mať vedomosť aj o tom,

že investor chce kúpiť tieto pozemky, a teda aj pozemky, ktoré žalobca na základe nájomných zmlúv
s vlastníkmi pozemkov obhospodaroval. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení zo
dňa 11.10.2016 (č.l. 40) uviedla, že dňa 07.03.2016 so spoločnosťou AUTOPARKY SK, s.r.o. uzavrela
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom, ktorej bol budúci predaj pozemku parc. č. XXXXX s
výškou kúpnej ceny 28,40 €/m2 a dňa 15.04.2016 uzavrela s O. G.W. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve

predmetom, ktorej bol budúci predaj pozemku parc. č. XXXX s výškou kúpnej ceny 20 €/m2. Žalovaná
mala záujem predať aj ďalšie svoje pozemky (okrem uvedených dvoch pozemkov parc. č. XXXXX a
parc. č. XXXX), ktoré obhospodaroval žalobca, a preto telefonicky kontaktovala žalobcu, o podmienkach
kúpy žalovaná so žalobcom nerokovala, obdržala od neho len text kúpnej zmluvy, ktorý následne aj
podpísala, pričom si nevšimla, že jej predmetom sú aj pozemky parc. č. XXXXX a parc. č. XXXX,

ktoré sú predmetom už ňou uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tiež si nevšimla, že kúpna
cena ponúkaná žalobcom je vo výške 0,30 € za m2. Dodala, že bolo verejne známe, že spoločnosť
AUTOPARKY SK, s.r.o. mala minimálne od začiatku roka 2016 záujem uskutočniť investičný zámer
priemyselného, logistického a skladového areálu, čo bolo dostupné, napríklad z rokovaní obecného
zastupiteľstva obce L., kedy podľa verejne dostupných zápisníc z 05.02.2016, 29.04.2016 a 10.06.2016

došlo k odsúhlaseniu predaja obecných pozemkov porovnateľných s pozemkami žalovanej, a to
na úrovni ceny 20 €/m2. Žalobca k žalobe pripojil aj žalovanou uvádzané dve zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve podpísané žalovanou dňa 07.03.2016 a 15.04.2016. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,
predmetom ktorej bol budúci predaj pozemku parc. č. XXXXX s výškou kúpnej ceny 28,40 €/m2 za
budúceho kupujúceho AUTOPARKY SK, s.r.o. podpísal sprostredkovateľ ELPAM, spol. s.r.o. zastúpený

Z.. A. H..

19. Hoci žalobca tvrdil, že o zazmluvnení dvoch parciel č. XXXXX M. Č.. XXXX žalovanou zmluvami o
budúcej kúpnej zmluve nevedel, a že tvrdenie žalovanej, že mu túto skutočnosť telefonicky oznámila jeničím nepodložené, a preto v danom prípade neobstojí, odvolací súd toto tvrdenie žalovanej vyhodnotil
ako vierohodné, keďže je podporené aj vyššie uvedenými skutkovými okolnosťami predmetnej veci.
Z uvedeného potom podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie

správne vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď napriek vôli žalovanej
neodpredať žalobcovi svoje pozemky parc. č. XXXXX M. Č.. XXXX, lebo v tom čase ich už mala
zazmluvnené zmluvami o budúcich kúpnych zmluvách, tieto pozemky zahrnul do návrhu kúpnej zmluvy
za súčasnej vedomosti žalobcu o trhovej hodnote týchto dvoch pozemkov (minimálne 20 €/m2), za
ktoré žalovanej ponúkol podstatne nižšiu sumu, ako bola ich trhová hodnota a takto sformulovaný návrh

kúpnej zmluvy už žalobcom podpísaný zaslal žalovanej na podpis, spoliehajúc sa na nedôslednosť
žalovanej, že si nevšimne, že do premetu zmluvy okrem ostatných dvanástich pozemkov sú zahrnuté
aj spomínané dve parcely č. XXXXX M. Č.. XXXX a tiež ním ponúkanú kúpnu cenu 0,30 €/m2 za tieto
pozemky. Uvedené konanie žalobcu je preto možné vyhodnotiť ako jeho vedomú snahu obohatiť sa
na úkor žalovanej a konanie priečiace sa dobrým mravom, v dôsledku čoho je kúpna zmluva v časti
týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k parcelám č. XXXXX M. Č.. XXXX absolútne neplatná pre jej

rozpor s dobrými mravmi (§ 41 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

20. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s
právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do

práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho
právnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolúčastník
konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/04).

21. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúdu

prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil
vrátane výroku o trovách konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p,

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1

v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti
za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní plne procesne
úspešnej žalovanej však z dôvodu procesnej ekonómie nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, čo vyplýva aj z obsahu súdneho spisu
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

23. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do šesťdesiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).