Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202767
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4222202767.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu
JUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XX, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika
6, 945 01 Komárno, IČO: 31167586, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
XXX, zastúpený: Mgr. Beáta Kartíková, s. r. o., Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO: 48214337,

o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.
7C/73/2022-100 zo dňa 10. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. C. E. a Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, vedenej
na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2, a to v podiele X/X k celku
nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného na LV č. XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby
z práva nehnuteľnosti pod por. č. 1. Zároveň určil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 137, § 149, § 150
ods. 1, § 153 ods. 1 až 3, § 215 ods. 1,2, § 255 ods. 1 CSP, § 7 ods. 6 a 7 zákona č. 180/1995 Z.z.

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu 03.08.2022,
domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C. E.
a Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, vedenej na LV č. XXX ako parcela registra „E“
č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2, a to v podiele X/X k celku nehnuteľnosti z podielu

žalovaného zapísaného na LV č. XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby z práva nehnuteľnosti
pod por. č. 1. Uviedol, že je zrejmé, že došlo k pochybeniu pri zápise vlastníckych práv k
predmetným nehnuteľnostiam, kedy do katastra nehnuteľností nebolo zapísané uznesenie o dedičstve
D 697/63-10 vyhotovené Štátnym notárstvom v Komárne z 27.09.1963, v dôsledku čoho potom došlo k
neoprávnenému zápisu 1 nehnuteľnosti v prospech žalovaného na základe rozhodnutia D-1797/93. Pri
následnom zápise osvedčenia o dedičstve D 1678/94 z 29.07.1996, v rámci ktorého nadobudol žalobca

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, Okresný úrad Komárno nezapísal podiely podľa predmetného
dedičského rozhodnutia, podľa ktorého predmetom dedičského osvedčenia bola celá nehnuteľnosť v
1/1.

3. Okrem toho súd prvého stupňa uviedol, že žaloba bola až do dňa konania pojednávania 10.07.2023
nesporná, kedy zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na ROEP, ktoré prebehlo

v roku 2010 vo vzťahu k žalovanému v rámci obnovenej evidencie, mal žalobca možnosť v rámci
správneho konania uplatniť svoju obranu vo forme námietok a v súčasnosti už určovacia žaloba, ktorousa svojho nároku domáha, nie je prípustná. Uvedené konanie, ktoré vyústilo do rozhodnutia C-4/2010
z 12.10.2010 sa totiž týkalo všetkých vlastníkov uvedených v LV č. XXX. Uviedla, že v zmysle § 7 ods.
6 príslušného zákona sa akákoľvek zmena zapísaných údajov na tomto LV mohla udiať najneskôr do

5 rokov od zápisu a vzhľadom na to, že sa tak nestalo, v súčasnosti už nie je možné žiadnu zmenu
vykonať. Uvedené podporuje aj nález Ústavného súdu pod č. II ÚS 249/2020, z ktorého vyplývala právna
veta, že akýkoľvek zásah do zápisu podľa ROEP po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 5 rokov, je
neprípustným zásahom do ústavného práva na právnu istotu.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: osvedčenie o dedičstve D 1678/94,
pozemno - knižná vložka č. 145 na č. l. 12-13, uznesenie D 697/63-10, úmrtný list F. B., výpis z LV č. XXX,
kúpna zmluva z 18.08.1931, výpis z ROEP a zistil, že je nesporným, že pôvodnými vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti boli F. B. a G. B., obaja v podiele 1. Uznesením D 697/63-10 z 27.09.1963 nadobudol
Vincent Antal, právny predchodca žalobcu, vlastníctvo k 1 parcely číslo 1305 vo vložke číslo 145, ktoré
dovtedy patrilo jeho bratovi F. B.. Uznesením D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca vlastníctvo

k 1/3 nehnuteľnosti označenej ako parcela číslo XXXX roľa XXXXX m2 vo vložke č. 145 pod B3a,b v
celosti (1/1). Z vykonaných dôkazov bolo nesporné, že predchodca žalobcu bol vlastníkom celej spornej
nehnuteľnosti ako jediný vlastník, ktorú po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom. Spornou vyvstala v
deň pojednávania až otázka prípustnosti podania určovacej žaloby viac ako 5 rokov po zápise obnovenej
evidencie pozemkov, ktorá bola realizovaná v roku 2010.

5. Vzhľadom na to, že išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, musel súd preskúmať, či existuje
na jej podanie naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že jednoznačne áno. Žalobca je právnym
nástupcom po poručiteľovi, ktorému patrila sporná nehnuteľnosť v celosti. Súčasný stav podľa výpisu z
LV č. XXX nezodpovedá skutkovým tvrdeniam a dôkazom predloženým v tomto spore. Výsledok sporu

je spôsobilý k zmene zápisu údajov na predmetnom liste vlastníctva. Keďže skutkové tvrdenia žalobcu
neboli rozporované a to ani na vytýčenom pojednávaní, súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovi
jednoznačne svedčil žalovaný podiel na vlastníckom práve žalovaného a vo vzťahu k meritu sporu
vzhľadom na dokazovanie nebolo nutné uvádzať ďalšie dôvody.

6. Aj keď nižšie popísaná otázka nebola namietaná, súd prvej inštancie ju bol povinný skúmať ex offo a
uviedol,žepasívnavecnálegitimáciavsporebolarovnakodanáatoajspoukazomnauznesenieNSSR
sp. zn. 3Cdo/51/2009 z 28.10.2010, podľa ktorého v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu
podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu,
že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie

práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať
žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda
nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu.

7. Čo sa týkalo námietky žalovaného ohľadom neprípustnosti žaloby po uplynutí 5 rokov po zápise

ROEP s poukazom na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 a na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2020,
súd prvej inštancie sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Konanie na ústavnom súde sa týkalo
správneho súdneho konania, kedy bola kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zamietnutá
Najvyšším súdom Slovenskej republiky a toto rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom
z rozhodnutia podľa názoru súdu vyplývalo, že toto sa vzťahu na preskúmavanie správnosti a zákonnosti

správneho konania a správneho súdneho konania po uplynutí zákonom stanovej lehoty podľa § 7 ods.
6 zákona č. 180/1995. Tomuto záveru podľa názoru súdu svedčí v prvom rade samotné znenie zákona,
kde § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 jednoznačne uvádza, že tým nie je dotknuté právo na začatie konania
podľa osobitného predpisu, ktorým je § 137 písm. c) CSP. Súd zároveň poukázal na uznesenie NS
SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 15.12.2020, podľa ktorého (bod 30. odôvodnenia) rozhodnutie o schválení

ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality", ako aj „viazanosti súdu inými rozhodnutiami" (§
193 a § 194 CSP), a to jednak z dôvodu (iba) deklaratívneho charakteru verejnej listiny, ktorou je
Rozhodnutie o schválení ROEP a jednak z dôvodu priamo zákonom predpokladanej možnosti „práva na
začatie konania podľa osobitného predpisu" podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s obsahom
verejnej listiny nesúhlasí. Ako správne uvádza aj odvolací súd (bod 2.3.), ak by po schválení registra

v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. v dôsledku uplynutia 5 ročnej lehoty nebolo možné - osobe, ktorá
nesprávnosťúdajavregistrinamieta-priamopožadovaťzmenuúdajovregistra,patríjejprávonazačatie
konania podľa osobitného predpisu, ktorým bolo ustanovenie § 80 písm. c/ OSP [v súčasnosti § 137
CSP (§ 7 ods. 7 in fine citovaného zákona)]. Uvedené konvenuje aj názoru vyslovenému dovolacímsúdom vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014, podľa ktorého „[p]ri vypracovaní ROEP ... dochádzalo v dôsledku
nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného
v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť

podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie
týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní ... Dovolací súd sa preto stotožnil s
názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona č. 180/1995 Z. z. sa vlastníctvo nenadobúdalo,
ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval
registerobnovenejevidenciepozemkov.Pokiaľodvolacísúdvychádzalznázoru,žezapísanímprávnych

predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných nehnuteľností štát
uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo), posúdil vec po právnej stránke nesprávne"

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

10. V odvolaní vytýkal, že v napadnutom rozsudku absentuje vysvetlenie, na základe akých dôkazov
prijal súd nesporne za preukázané, že pôvodnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli F. B. a G.
B., a že títo právny predchodcovia vlastnili určitý jasne definovaný podiel a že ich vlastníctvo bolo

definované v celkovej výmere XX.XXX m2. Z napadnutého rozsudku nebolo možné vysvetliť súdom
prvej inštancie uvedený podiel vyjadrený číslom 1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie mal
ustáliť, na základe akých dôkazov dospel k záveru o nespornosti vlastníctva F. B. a G. B. ako právnych
predchodcov žalobcu, v akom podiele a v akej výmere. Išlo pritom o vec podstatného významu, ktorú
mal súd prvej inštancie zodpovedať a preukázať, nakoľko od preukázania nespornosti vlastníctva F. B.

a G. B. v jasne definovanom podiele a výmere sa odvíja preukázanie nespornosti vlastníctva žalobcu.
Súd prvej inštancie sa však s touto otázkou nevyporiadal.

11. V druhom rade vytýkal, že súd nespornosť vlastníctva určil na základe kúpnej zmluvy z 18.08.1931
a pozemno-knižnej vložky č. XXX, ktoré dokumenty boli predložené v maďarskom jazyku, a preto súd

mal povinnosť najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho
spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku. Mal preto za to, že bez prekladu
súd nemohol vykonať dôkaz listinou, teda nastala iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Všeobecne platí, že skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávnom
spôsobe vykonania dôkazu, zakladajú vadu konania.

12. Za predpokladu, že by pripustil vykonaný dôkaz, namietal, že nie je v rozsudku uvedené, akým
spôsobom dospel súd k záveru, že parcela č. XXXX uvedená v pozemno-knižnej vložke č. XXX o výmere
merných jednotiek „2 hold + 999 ol“ zodpovedá a je totožná s parcelou č. XXXX evidovanou na LV č. XXX
o výmere XX.XXX m2. Bol toho názoru, že súd mal vykonať najprv identifikáciu parcely a to vyžiadaním

si identifikácie parcely zo strany príslušného katastra nehnuteľností v katastrálnom operáte. Záverom
vytýkal aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladným na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

13. Uznesením č.k. 7C/73/2022-153 zo dňa 06.10.2023 súd prvej inštancie odpustil žalovanému

zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku č.k. 7C/73/2022-100 zo dňa 10.07.2023. Proti
tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k.
7C/73/2022-180 zo dňa 19.12.2023 tak, že sťažnosť žalobcu zamietol.

14. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca a uviedol, že žalovaný sa k predmetnej

žalobe nevyjadril, tvrdené skutočnosti nespochybnil. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že žaloba je neprístupná z dôvodu, že žalobca si mal svoj nárok uplatniť v rámci správneho
konania v lehote 5 rokov od zápisu ROEP. Iné skutočnosti ani skutkové tvrdenia žalobcu či dôkazy
nebolirozporované.Súdprvejinštancievykonaldokazovanielistinnýmidôkazmipreukazujúcimitvrdeniažalobcu, ktoré žalovaný nenamietal a neboli medzi stranami konania sporné. Súd prvej inštancie mal
za to, že vlastníctvo žalobcu bolo preukázané. V nadväznosti na odvolanie žalovaného a dôvody
v ňou uvedené poukázal na § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, jediné čo

namietal, bola nemožnosť žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, ktorú súd prvej inštancie zdôvodnil správne
a zrozumiteľne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

15. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nezaslal.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

17. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

18. Podľa § 51 ods. 5 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, súd priberie prekladateľa aj na preklad
listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako

štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka.

19. Z obsahu spisu vedného v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal
na pojednávaní konanom dňa 10.07.2023 dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov
osvedčenie o dedičstve D 1678/94, pozemno-knižná vložka č. XXX na čl. 12-13, uznesenie D 697/63-10,

úmrtnýlistF.B.,výpiszLVč.XXX,kúpnazmluvaz18.08.1931,výpiszROEP,pričomvšakkúpnazmluva
z 18.08.1931 a časť pozemno-knižnej vložky č. XXX na čl. 12-13 sú v maďarskom jazyku. Z obsahu
spisu ale nevyplýva, že by tieto listinné dôkazy boli preložené do štátneho jazyka.

20. Pokiaľ súd nezabezpečil preklad týchto listín do štátneho jazyka, nemohol ich v úradnom (štátnom)

jazyku prečítať (oboznámiť ich obsah) a tak správne vykonať dôkaz listinou. Vykonanie dokazovania
prečítaním listín v cudzom jazyku zákon neumožňuje (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 25. novembra 2013 sp.zn. 7 Cdo 16/2013, ktoré ani v rámci poslednej rozhodovacej praxe prekonané
nebolo).

21. Súd prvej inštancie tak dôsledne nepostupoval podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
a dokazovanie vykonal v rozpore s ust. § 204 CSP (predtým § 129 ods. 1 OSP), ktoré neumožňuje
vykonať dokazovanie prečítaním listín v cudzom jazyku. V prípade vykonávania dokazovania prečítaním
alebo oboznámením obsahu listín napísaných v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka
súdjepovinnýpostupompodľa§51ods.5vyhl.MSSRč.543/2005Z.z.oSpravovacomakancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, zabezpečiť preklad týchto listín
do štátneho jazyka.

22. Okrem vyššie uvedeného procesného pochybenia rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, ktoré

skutkové zistenia, z akého konkrétneho dôkazu súd prvej inštancie zistil a ako dôkazy jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Pritom je potrebné prihliadnuť aj na sudcovskú koncentráciu
konania a taktiež na to, že strana sporu musí účinne poprieť skutkové tvrdenia, ako aj navrhnúť dôkazy
na preukázanie ňou tvrdených skutočností.23. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodne podané, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu, či navrhuje
vykonať ako dôkaz listinou ním predložené listiny vyhotovené v maďarskom jazyku a v kladnom
prípade súd zabezpečí preklad týchto listín do štátneho jazyka. Až po zabezpečení prekladu môže súd
prvej inštancie vykonať dôkaz listinou v zmysle ust. § 204 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností,

ktoré považoval za preukázané (jednotné tvrdenie) a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v
priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie

konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).