Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 12, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2Csp/171/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122396849
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:6122396849.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. E., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa
1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092 o zaplatenie 21 585,46 Eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 18 036,07 Eur, 4,89 % úrok z omeškania ročne zo sumy
18 036,07 Eur od 13.01.2022 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18 036,07 Eur
od 13.01.2022 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 150,-- Eur vždy k 27. kalendárnemu
dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou po právoplatnosti tohto rozsudku, kde v prípade nezaplatenia čo

i len jednej splátky stane sa splatným celý zvyšok dlžnej sumy.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 67,12 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu Okresnému súdu Banská Bystrica a následne
tunajšiemusúdudňa28.11.2022domáhaltoho,abysúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy21585,46
Eur, 4,89 % úroku ročne zo sumy 18 036,07 Eur od 13.01.2022 do zaplatenia, 5,00 % úroku z omeškania

ročne zo sumy 18 652,65 Eur od 13.01.2022 do zaplatenia, ako aj trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 0683101707 so
žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0683101707 zo dňa 13.11.2017, v zmysle ktorej
poskytol žalobca žalovanému medziúver vo výške 21 400,- Eur.
V zmysle článku VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate
medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku.

Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 149,29 Eur, ktoré bol
povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia až do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvorili
vklady na konto sporenia vo výške 51,38 Eur, 4,89 % úrok ročne za medziúver vo výške 87,21 Eur
a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 10,70 Eur.
Následne žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok
za rizikové životné poistenie preúčtoval na konto medziúveru.
V súlade s článkom II., V. a VI. sa žalovaný zaviazal platiť poplatok za rizikové životné poistenie

pravidelnými mesačnými platbami vo výške 10,70 Eur a splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci.
Tým, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať,
listom zo dňa 05.05.2020 žalobca vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok, pričom
žalovaného zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca budepožadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 16.06.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a listom zo dňa 27.05.2022 vyzval žalovaného na plnenie, no žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zaúčtoval nasporenú sumu vo výške 2 433,93
Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 21 400,- Eur, čo predstavuje po započítaní sumu
18 966,07 Eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (16.06.2020)
predstavovala sumu vo výške 19 582,65 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 18 966,07 Eur
z nezaplatených 4,89 % úroku ročne za medziúver zo sumy 21 400,- Eur do 16.06.2020 spolu vo výške

509,58 Eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie od septembra 2019 do júna 2020, t.j. spolu vo
výške 107,- Eur.
Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká a žalobca v zmysle úverovej
zmluvy si úročil istinu dohodnutím 4,89 % úrokom ročne za úver v zmysle článku IX. bod 9.2. a článku
X. bod 10.9., zároveň celý zostatok dlhu vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a 5,00
% úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. od

17.06.2020).
Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca prijal od žalovaného vklad vo výške 930,- Eur, ktorý taktiež
bol započítaný na istinu pohľadávky.
Žalovaná suma vo výške 21 585,46 Eur, vyčíslená 12.01.2022 pozostáva z istiny vo výške 18 036,07
Eur, ktorej výška bola 18 966,07 Eur znížená o vklad vo výške 930,- Eur, ďalej z nezaplatených 4,89

% úroku ročne za úver ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (16.06.2020) vo výške 509,58 Eur,
nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (16.06.2020) spolu vo výške 107,-
Eur a zo 4,89 % úroku ročne za úver od 17.06.2020 do 12.01.2022 vo výške 1 426,10 Eur a 5,00 %
úroku z omeškania ročne od 17.06.2020 do 12.01.2022 vo výške 1 506,71 Eur.

3. Upomínací súd dňa 16.09.2020 pod sp. zn. 12Up/1140/2022 vydal platobný rozkaz proti ktorému
v zákonnej lehote podala odpor žalovaná.
Žalovaná v odpore uviedla, že žalobca v žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená
bonita klienta, nakoľko v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:
„Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej

v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“.
Následne poukázala na § 11 ods. 2 citovaného zákona: „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

aj porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42.“.
Následne poukázala na ust. § 9 ods. 2 písm. y/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu podpisu zmluvy: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú

podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvoreným
do 15-tich kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.“.

Žalovaná ďalej uviedla, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Za výzvu v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno považovať list označený ako „Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti“, nakoľko v tomto liste nie je uvedené, s ktorou splátkou je klient v omeškaní viac
ako 3 mesiace a zároveň žalobca oznámil žalovanej, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy do 31.05.2020,

vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.
V liste zo dňa 16.06.2020 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“,
však žalobca uvádza, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil k 16.06.2020, avšak neuviedol pre omeškanie,
s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.Žalovaná preto zastáva názor, že ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ uvádzajú aké základné náležitosti by
mali tieto právne úkony okrem náležitosti uvedených v ust. § 34 OZ obsahovať a preto pre neurčitosť,
čo sa týka dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a nezrozumiteľnosť, čo sa týka určenia mesačnej

splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre omeškanie, s ktorou bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, sú tieto dva listy žalobcu zo dňa 31.05.2020 a 16.06.2020 neplatné právne
úkony s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca na odpor žalovanej reagoval podaním, v ktorom uviedol, že pred uzavretím zmluvy

o spotrebiteľskom úvere preveril príjem žalovanej, ktorý bol dostatočný na úhradu splátok poskytnutého
úveru. Žalovaná predložila doklady k príjmu, t.j. potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za
rok 2016, kópiu daňového priznania za rok 2016, pričom priemerný čistý príjem žalovanej bol 1 109,- Eur.
Žalovaná ďalej predložila kópiu pracovnej zmluvy zo dňa 22.03.2017 uzatvorenej so spoločnosťou Cura
domo Schwiez a výplatné pásky, potvrdenie o odvádzaní platieb do sociálneho poistenia a výpis z účtu.
Žalobca na základe predložených dokladov v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 25.10.2017

zhodnotil príjmy a výdavky žalovanej, rovnako aj posúdil schopnosť žalovanej splácať predmetný úver
a to v zmysle vtedy platnej legislatívy.
Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaná bola rozvedená, mala 1 nezaopatrené dieťa a ďalej žalobca
vychádzal z predložených dokumentov, pričom ich vyhodnotil ako postačujúce bez potreby overenia
žalovanej cez bankové registre a ďalej uviedol, že overenie prostredníctvom bankových registrov mohol

žalobca v danom čase využiť, ale nebola to jeho povinnosť. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri
určení, či informácie, ktoré má k dispozícii sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť
aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď uspokojiť s informáciami,
ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za nevyhnutné tieto informácie

doplniť.
Žalobca sa ďalej vyjadril aj k priemernej hodnote RPMN, kde uviedol, že zmluva o úvere obsahuje
údaj o priemernej RPMN, v ktorej je v zmluve o úvere uvedená pre medziúver vo výške 5,81 %
a pri stavebnom úvere vo výške 4,86 %. Priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej republike stanovená Ministerstvom financií SR, platnou

ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 10,51 %. Vzhľadom na to žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej,
že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN.
Žalobca sa ďalej vyjadril aj k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, kde poukázal na ust. § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v zmysle článku X. bod 10.1. zmluvy o úvere má veriteľ
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou

splatnosti predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného
úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je v omeškaní s platením čo
i len jedného vkladu na účet zmluvy stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Ďalej uviedol,
že je povinnou náležitosťou upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade, že
nedôjde k úhrade omeškaných splátok a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napríklad uvedenie pre ktorú splátku, resp. splátky sa
vyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru, nepožaduje. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.06.2018 pod sp. zn. 6Co/26/2017 a uviedol, že je zrejmé, že právne
úkony žalobcu – upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.05.2020 a vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.06.2020 sú dostatočne určité a zrozumiteľné právne úkony a sú

tak jednoznačnými platnými právnymi úkonmi.

5. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu 12.01.2023, v ktorom uviedla,
že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak
táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie
o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, stravu, prípadne nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie

bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú
podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné vykladať tak, že nepostačuje
zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, abyposkytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácii pritom veriteľ
musí vychádzať nie len z informácii dodaných spotrebiteľom, ale aj z informácii, ktoré veriteľ získava
z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. V tejto

súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.05.2017 pod sp. zn.
11Co/117/2017.
Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať za neplatné.

Podľa názoru žalovanej žalobca nepostupoval pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou už iba
ztohodôvodu,žežalovanámalanízkypríjemabolotedaotázkoučasu,kedydôjdekporušeniuplatobnej
disciplíny zo strany žalovanej.
Žalovaná ďalej uviedla, že navrhuje, aby konajúci súd preskúmal, či na základe upozornenia na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.05.2020, bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace
so splátkou zročnou 15.02.2020 pre omeškanie, v ktorej bola zrejme vyhlásená mimoriadna splatnosť

úveru.
Ďalej uviedla, že žalobca listom zo dňa 05.05.2020 označeným ako „Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti“, ktorý možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
upozornil žalovanú, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkou zročnou dňa 15.02.2020, kde
upozorňujú na možnosť zosplatnenia úveru. Následne listom zo dňa 16.06.2020 označeným ako

„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca
postupoval v rozpore s ust. § 565 posledná veta, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
nepoužil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V liste zo dňa 05.05.2020 žalobca upozornil
žalovanú, že ak do 31.05.2020 neuhradí omeškané splátky, bude vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru. Rešpektujúc ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka posledná veta mal žalobca vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru k 15.06.2020, keďže zročnosť splátok bola k 15. dňu v mesiaci a nie
16.06.2020.
Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby súd zamietol žalobný návrh v časti splátok zročných po
vyhlásení rozsudku až do termínu konečnej splatnosti úveru, v zostávajúcej časti, ktorá je v súlade
so zákonom a umožnil žalovanej uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 60,- Eur splatných

k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou
a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v danej veci.

6. Zo strany žalobcu bolo konajúcemu súdu dňa 02.02.2023 doručené podanie, v ktorom uviedol, že
popiera tvrdenia žalovanej, že pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou a má za to,

že v čase poskytnutia úveru žalovanej dostatočným spôsobom overil jej bonitu. Zároveň poukázal, že
v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná
miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity
a či ju musí overiť aj inými prostriedkami.
Žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere preveril príjem žalovanej, ktorý bol dostatočný

na úhradu splátok poskytnutého úveru. Žalovaná predložila doklady k príjmu, t.j. potvrdenie o príjme na
základe daňového priznania za rok 2016, kópiu daňového priznania za rok 2016, pričom priemerný čistý
príjemžalovanejbol1109,-Eur.Žalovanázároveňpredložilakópiupracovnejzmluvyzodňa22.03.2017,
potvrdenie o odvádzaní platieb sociálneho poistenia a výpis z účtu.
Žalobca na základe predložených podkladov v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 25.10.2017

zhodnotil príjmy a výdavky žalovanej, rovnako aj posúdil schopnosť žalovanej splácať predmetný úver
a to v zmysle vtedy platnej legislatívy. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaná bola rozvedená, mala
1 nezaopatrené dieťa, pričom žalobca vychádzal z predložených dokumentov, pričom ich vyhodnotil
ako postačujúce bez potreby preverenia žalovanej cez bankové registre a overenie prostredníctvom
bankových registrov mohol žalobca v danom čase využiť, ale nebola to jeho povinnosť.

Žalobca ďalej uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a trvá na tom, že právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je potrebné využiť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2021 pod sp. zn.
16CoCsp/22/2021.

Žalobca ďalej uviedol, že k žalovanej namietanému trojmesačnému omeškaniu splátky zročnej
15.02.2020 si dovoľuje uviesť, že žalovanej bol poskytnutý odklad splátok na 2 mesiace, čím sa dostala
do omeškania so splátkou splatnou za 3 mesiac 2020, čo je pre posúdenie platnosti právneho úkonu
bezpredmetné a taktiež či bolo vyhlásenie splatnosti realizované pre splátku za druhý mesiac 2020 alebotretí mesiac 2020, je k prejednávanej veci bez právneho významu a to z dôvodu, že uvedené nemá vplyv
ani len na prípadné premlčanie dlhu.
V závere žalobca uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalovanej na zamietnutie žalobného návrhu a trvá na

tom, aby súd žalovanú zaviazal k úhrade dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

8. Medzi stranami konania nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0683101707

dňa 03.11.2017.

9. V zmysle bodu I. bod. 1.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalobca žalovanému medziúver
pod č. 0683101109 vo výške 21 400,- Eur.

10. Z bodu II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou konajúci súd zistil,

že výška medziúveru a celková výška úveru bola poskytnutá vo výške 21 400,- Eur pri úrokovej sadzbe
medziúveru 4,89 % ročne s výškou mesačnej splátky úrokov z medziúveru 87,21 Eur s termínom splátky
úrokov z medziúveru k 15. dňu v mesiaci, s počtom splátok medziúveru do pridelenia cieľovej sumy
137,- Eur, s výškou mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru 138,59 Eur, s termínom splátok
istiny a úrokov stavebného úveru k 15. dňu v mesiaci, s počtom splátok istiny a úrokov stavebného úveru

103,- Eur, s termínom konečnej splatnosti medziúveru a stavebného úveru k 15.11.2037.

11. Z bodu III. bod. 3.1. konajúci súd zistil, že účelom tohto úveru je financovanie stavebných úprav,
modernizácia, obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu
alebo udržiavacie práce na nich.

12. Z bodu III. bod. 3.2. konajúci súd zistil, že žalovaná čestne prehlásila, že peňažné prostriedky z úveru
použije na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území SR.

13. Zo žiadosti o spotrebiteľský úver s rizikovým životným poistením zo dňa 25.10.2017 konajúci súd

zistil, že cieľovou sumou bola suma 21 400,- Eur s dobou splatnosti na 20 rokov, s úrokovou sadzbou
4,89 % p. a., s rodinným stavom žalovanej rozvedený, s 1 nezaopatreným dieťaťom, s čistým mesačným
príjmom 1 109,- Eur, s nákladmi na plnoletú osobu 200,- Eur, s nákladmi na nezaopatrené deti 92,- Eur,
požadovanou rezervou NBS 40,85 Eur, s budúcou splátkou u žalobcu 149,29 Eur a zostatkom príjmu
žalovanej 626,86 Eur.

14. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.05.2020 súd zistil, že žalobca
oznámil žalovanej, že dňa 31.05.2020 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vyhlási mimoriadnu splatnosť
úveru,nakoľkonapriekzaslanýmvýzvamkuvedenémudňunedošlokúhradevkladunaúčtestavebného
sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac máj 2020 spolu

vo výške 701,90 Eur. Zároveň žalobca oznámil žalovanej, že v prípade, že do uvedeného termínu, t.j.
do 31.05.2020 nedôjde k úhrade, bude jej zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
s vyčíslením celkovej dlžnej sumy.

15. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.06.2020 konajúci súd zistil,

že žalobca žalovanej uviedol, že dňa 13.11.2017 uzatvorila so žalobcom ako veriteľom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 0683101707 a v zmysle zmluvy o úvere, resp. všeobecných obchodných
podmienok na poskytovanie spotrebiteľských úverov na vybavenie domácnosti je Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. oprávnená jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v zmluve o úvere, resp. vo VOP. Týmto jej oznámili, že ku dňu 16.06.2020 nastala
mimoriadna splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere, resp. VOP a na základe uvedeného ju
požiadalivrátiťcelúdlžnúsumuvrátanepríslušenstva,ktorák16.06.2020predstavovalasumu19762,65
Eur.

16. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 27.05.2022 konajúci súd zistil, že žalobca oznámil
žalovanej, že eviduje jej dlh voči žalobcovi vo výške 22 256,61 Eur (istina s príslušenstvom k 27.05.2022)
a zároveň ju vyzvali na okamžitú úhradu dlžnej sumy 22 256,61 Eur.17. Z výpisu z účtu stavebného sporenia konajúci súd zistil, že žalovaná uhradila z poskytnutého
spotrebiteľského úveru sumu vo výške 2 433,93 Eur.

18. Z listiny označenej ako zmena splátkového plánu zo dňa 20.03.2020 konajúci súd zistil, že
žalobca oznámil žalovanej, že v zmysle úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 13.11.2017 sa zaviazala
poskytnutý úver pravidelne mesačne splácať. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie požiadala
o zmenu pravidelných mesačných splátok úveru a v súvislosti s jej žiadosťou jej oznámili, že Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytnutého úveru jej udelil súhlas na zmenu splátkového plánu,

a to nasledovne: Na účte sporenia č. 0683101707 povoľuje odklad mesačných vkladov na dobu od
01.03.2020 do 30.04.2020, čím sa predĺži doba do pridelenia cieľovej sumy a na účte medziúveru č.
0683101109 povoľuje odklad mesačných splátok na dobu od 01.03.2020 do 30.04.2020, čím sa jej
predĺži celková doba splatnosti úveru. Zároveň jej oznámili, že schválená zmena splátok sa týka splátok,
ktoré bude uhrádzať v mesiaci marec a apríl, a zmena sa netýka omeškaných splátok, ktoré žalobca
eviduje z predchádzajúcich mesiacov. Zároveň jej oznámil, že po uplynutí tejto doby, t.j. od 01.05.2020

bude povinná splácať úver v súlade so zmluvnými podmienkami.

19. Z podania žalobcu doručeného súdu 19.10.2023 konajúci súd zistil, že žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru dňa 16.06.2020 pre splátku splatnú 15.03.2020 a zároveň konajúci súd zistil a žalobca
uviedol, že nesúhlasí so splátkami žalovanej, aby splácala dlžnú čiastku v sume 60,- Eur mesačne,

nakoľko je nedostatočná a navrhuje splátky v minimálnej výške 150,- Eur.

20. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

21. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21 585,46 Eur spolu s príslušenstvom titulom

neplnenia si zmluvnej povinnosti žalovanou vyplývajúcej jej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22.Súdpreskúmalpodanúžalobuakoajlistinypriloženékžalobeanazákladevykonanéhodokazovania
dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

23. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania.

26. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

28. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru

alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.29. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského
úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

31.Podľa§9ods.2písm.e),h),i)ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa OZ musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet,
frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

32. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov - o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní
obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami

odbornej starostlivosti.

33. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj

právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

35. Podľa § 187 ods. 1,2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

36. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

38. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

40. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 129/2010 Z. z. účinného od 01.09.2014 do 31.12.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičiek, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

43. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník, zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

44. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom
na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie

je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie

nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

45. Súd konštatuje, že zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah

sporovýchstránjeodsvojhovznikuprávnymvzťahomzaloženýmspotrebiteľskouzmluvou,lebožalobca
poskytoval žalovanému úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný nepodniká a nebral si úver
na podnikateľské účely. Uvedené tak napĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľského sporu v zmysle § 52 OZ,
čo zároveň odôvodňuje aplikáciu právnych predpisov a ustanovení, ktorých cieľom je úprava právnych
vzťahov, do ktorých vstupuje spotrebiteľ.

46. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

XX. Podľa § 11 ods. 2 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods.19 až 42.

48.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

49. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v úverových zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo
informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Cieľom ustanovení
ZoSÚ je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred nekalými praktikami veľkých silných subjektov
vykonávajúcich podnikateľskú činnosť formou poskytovania úverov a to tým spôsobom, že ustanovuje
povinnosť poskytovateľovi spotrebiteľského úveru uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky

potrebné základne informácie o poskytovanom úvere a vyhnúť sa tým možnosti zavádzania, či klamania
spotrebiteľa prípadne opomenutia podania informácií, ktoré by mali pre spotrebiteľa rozhodujúci význam
z hľadiska rozhodovania sa, či ponuku vziať.50. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy. S poukazom
nauvedenéjepredmetnúzmluvuoúverepotrebnépovažovaťsvojoupovahouzazmluvuspotrebiteľskú.

51. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta OZ a v osobitnom zákone č.129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch.

XX. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a

lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

53. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý ustanovil osobitné

náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

54. V súvislosti so skúmaním bonity žalovaného súd poukazuje na čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú
veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy,
si môžu túto povinnosť zachovať.

55. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií

a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

56. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zostrany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade
celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48,
t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany

spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny
dvorrozhodol,žeakbysasankciazánikunárokunaúrokyoslabilaaleboúplneznefunkčnila,nevyhnutne
by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca
2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

57. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 vymenúva jednotlivé náležitosti, ktoré musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Medzi podstatné náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere
patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. s/ zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru.
Žalobca sám v žalobe uviedol „Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami

vo výške 149,29 Eur, ktoré bol povinný uhrádzať na účet stavebného sporenia. Žalobca vklad prijatý
na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za rizikové životné poistenie
preúčtoval na konto medziúveru. V zmysle článku VIII. bod. 8.1. zmluvy o úvere poplatok za medziúver
sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená
o výšku tohto poplatku.“

Súd je toho názoru, že celková výška úveru uvedená v zmluve vo výške 21 400,- Eur, nie je uvedená
správne. Žalobca sám v žalobe uviedol, že si jednostranne pred poskytnutím úveru započítal poplatok
za poskytnutie úveru v zmysle článku VIII. bod. 8.1. zmluvy o úvere s tým, že celková výška vyplateného
medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku a tak žalovanému spotrebiteľovi reálne poskytol sumu
zníženú o tento poplatok. Sporné však v tejto časti je, či dané konanie žalobcu a či v zmluve je

uvedená celková výška úveru s daným jednostranným zápočtom spôsobuje právne následky a teda
či zo strany žalobcu išlo o konanie v súlade so zákonom. Súd je toho názoru, že takéto konanie zo
strany žalobcu je neprijateľne, nakoľko klamlivo pôsobí na spotrebiteľa tým spôsobom, že v zmluve
mu deklaruje poskytnutie vyššej sumy (v danom prípade také ako žalovaný spotrebiteľ požadoval),
avšak reálne mu poskytne nižšiu sumu. V konaní žalobcu takto výrazne obmedzuje vôľu spotrebiteľa

disponovať s úverom tak ako chce alebo potrebuje. Neobstojí v danom prípade ani argument žalobcu,
ktorý žalobca uvádza, že žalovaný o tom vedel, že bol o tom poučený a rozhodol sa takýto úver za
takýchto podmienok vziať. Ak by mal byť použitý výklad tvrdený žalobcom, úplne by stratila význam
celá právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, ktorá má v súčasnej dobe svoj význam a to
práve z dôvodu vzniku zmluvných vzťahov, v ktorých ako zmluvné strany vystupujú úplne iné subjekty

sneporovnateľneodlišnýmivedomosťamiaskúsenosťamivproblematiketoho,čojepredmetomzmluvy,
napr. poskytovanie úverov. Konanie žalobcu spočívajúce v automatickom jednostrannom započítaní
poplatku z poskytnutej sumy je potrebné hodnotiť ako nekalé a zároveň ako porušenie povinnosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo žalobca žalovanému spotrebiteľovi
poskytol reálne nižšiu sumu ako je stanovená v zmluve, teda v zmluve taktiež mala byť uvedená v nižšej

sume, alebo mu mal žalobca poskytnúť sumu v plnej výške 21 400,- Eur a poplatok za poskytnutie
úveru mal nechať žalobcu splácať v rámci pravidelných mesačných splátok, ktorými bola splácaná istina
a úroky. Nesprávne uvedená celková výška úveru má za následok, že poskytnutý úver je potrebné
považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez
poplatkov.

58. Ďalej sa súd musel vysporiadať aj s otázkou, resp. námietkou vznesenou zo strany žalovanej a to
tým, že či žalobca overil bonitu klienta v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch s odbornou starostlivosťou, či spotrebiteľ je schopný splácať spotrebiteľský úver.

59. Medzi stranami sporu bola sporná otázka skúmania bonity žalovaného žalobcom pri poskytovaní
úveru. Uvedená povinnosť pre žalobcu – veriteľa vyplýva z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom právnym následkom hrubého porušenia uvedenej povinnosti je bezpoplatkovosť a bezúročnosť
spotrebiteľského úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo

bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca skúmal bonitu
žalovaného pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, avšak z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
konajúcisúdzistilibazákladnéúdajeopomerochžalovanejato,žespotrebiteľskýúverjejbolposkytnutývo výške 21 400,- Eur s termínom splátok k 15. dňu v mesiaci, s počtom splátok 103, s úrokovou sadzbou
4,89 %, s termínom konečnej splatnosti 15.11.2037. Zároveň zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského
úveru konajúci súd zistil, že žalovaná bola rozvedená, mala jednu vyživovaciu povinnosť a jej priemerný

mesačný príjem bol vo výške 1 109,- Eur, čo uvedené žalovaná preukázala žalobcovi, a to predložením
dokladu o príjme, tzv. potvrdenia o príjme na základe daňového priznania za rok 2016, kópiou daňového
priznania za rok 2016, priemerný čistý príjem žalovanej bol 1 109,- Eur, kópiou pracovnej zmluvy zo
dňa 22.03.2017 uzatvorenou so spoločnosťou Cura domo Schwiez, výplatnými páskami, potvrdením
o odvádzaní platieb sociálneho poistenia a výpismi z účtu.

Uvedený rozsah údajov zistených zo strany žalobcu nasvedčuje iba o splnení základnej povinnosti
žalobcu skúmať rodinné, majetkové a sociálne pomery žalovaného. Žalobca súdu nepredložil žiadne
listinné dôkazy o vykonaní lustrácii v príslušných databázach a sám žalobca potvrdil v žalobe, že
vychádzal z predložených dokumentov, pričom ich vyhodnotil ako postačujúce bez potreby overenia
žalovanej cez bankové registre a overenie prostredníctvom bankových registrov mohol žalobca v danom
čase využiť, ale nebola to jeho povinnosť. Z uvedeného má konajúci súd jednoznačne preukázané,

že žalobca nevykonal lustráciu v niektorých z databáz a ako by prípadne zistené výsledky posúdil
s odbornou starostlivosťou v spojitosti so zistenými majetkovými a sociálnymi pomermi žalovanej,
nakoľko súdu nepredložil žiaden konkrétny výstup z databázy, na základe ktorej posudzoval bonitu
žalovanej.Zpripojenýchlistinnýchdôkazovavyjadrenížalobcujezrejmé,žežalobcanevykonallustráciu
žalovanej ani v spoločnom registri bankových informácii (SRBI), ktorý je podľa názoru súdu dôležitým

a relevantným ukazovateľom hodným pri posudzovaní bonity spotrebiteľov. Uvedené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že žalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 21 400,- Eur nepostupoval
s odbornou starostlivosťou. Žalobca mal vedomosť o výške a druhu poskytovaného úveru, ktorým bol
v tomto prípade spotrebiteľský úver, pričom súd je toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu skúmať
s odbornou starostlivosťou podrobnejšie finančné pomery žalovanej v čase poskytnutia úveru vo výške

21 400,- Eur, najmä s ohľadom na účel, dobu a druh poskytnutého úveru, keďže jeho výška sa mohla aj
navýšiť. Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovanej, čoho právnym následkom je v zmysle §
11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezpoplatkovosť a bezúročnosť spotrebiteľského úveru.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta
žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné
vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné
vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie.

Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

61. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v 7 ods. 1 ZoSÚ nie

je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

62. Súd zároveň poukazuje na závery vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn.:
6Co/171/2016 v zmysle ktorých, cit.: „dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,

ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 ZoSÚ vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné
aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí
ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a
pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú

v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy.
Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí
úveru,potommusiaexistovaťprísnenárokynavyžadovaniepovinnostikonaťsodbornoustarostlivosťou
a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav
spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny

dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na
finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho
súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti
veriteľa považovať za odporujúce morálke.“63. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, že daný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže žalobca nepreukázal

splnenie svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity spotrebiteľa, čím hrubo
porušil svoju zákonnú povinnosť. Keďže žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru vo výške 21 400,- Eur, žalobca tak nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie dlžnej sumy spotrebiteľského úveru.

64. Ďalšou námietkou, ktorou sa konajúci súd zaoberal bola námietka, ktorú vzniesla žalovaná, že neboli
splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

65. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

66. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

67. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonodarca pre konanie dodávateľa a
jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody
splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa
a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva

podľa § 565 OZ.

XX.Vporadíprvázkumulatívnychzákonnýchpodmienokustanovuje,žeprávonajednorazovésplatenie
pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej

splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Keďže § 53 ods. 9 má predstavovať
výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 OZ je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku
9 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu,
že omeškanie (s prvou) splátkou trvá.

69. V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je
pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca
ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na
zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú

lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú
písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí
byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 9 §
53 OZ.

70. Zároveň k § 53 ods. 9 pristupujú povinnosti veriteľa stanovené v § 565 OZ, a teda takáto možnosť
zosplatnenie celého úveru musí byť medzi zmluvnými stranami dohodnutá, alternatívne musí vyplývať
z rozhodnutia orgánu. Následne je povinnosťou veriteľa využiť toto právo do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky.

71. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, k tomuto súd uvádza, že preskúmal podmienky
zosplatnenia úveru a dospel k záveru, že v tejto časti žalobca nepochybil a úver bol zosplatnený v súlade
so zákonom.
Ako vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Z listiny

označenej ako zmena splátkového plánu zo dňa 20.03.2020 vyplýva, že žalobca súhlasil so zmenou
splátkového plánu na základe žiadosti žalovanej od 01.03.2020 do 30.04.2020. Z upozornenia na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti konajúci súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžných
splátok do 31.05.2020 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, vyhlási mimoriadnu splatnosťúveru. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 16.06.2020, čo súd považuje pri preskúmaní podmienok za súladné so zákonom,
nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou k 3 mesiacu 2020, splátky boli splatné

k 15. dňu v mesiaci a žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16.06.2020.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie ako už súd aj uviedol, žalobca si nesplnil
svoju povinnosť, neoveril bonitu klienta s odbornou starostlivosťou, automaticky jednostranne si
započítal poplatok za poskytnutie sumy úveru, čo je potrebné hodnotiť ako nekalé, preto súd považoval

spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bezpoplatkový, preto (nakoľko zo strany
žalovanej bola v prospech žalobcu uhradená suma 2 433,93 Eur, ktorú započítal na sumu 21 400,--
Eur a taktiež bola zo strany žalovanej uhradená suma vo výške 930,- Eur po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalobcom) súd zaviazal žalovanú na úhradu istiny v sume 18 036,- Eur, ako to vyplýva
zo žaloby a zároveň žalovanú zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania tak, ako to žiadal v žalobe
žalobca, ale len z priznanej istiny vo výške 18 036,07 Eur.

Zároveň súd zaviazal žalovanú splácať dlžnú istinu v splátkach v sume 150,- Eur mesačne tak, ako to
vo svojom podaní navrhol žalobca. V prevyšujúcej časti konajúci súd žalobu zamietol a to z dôvodu ako
už bolo uvedené, že spotrebiteľskú zmluvu súd posúdil ako bezúročnú a bezpoplatkovú.

73. Z vykonaného dokazovania uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy má súd za preukázané, že výška

bezúročného a bezpoplatkového úveru bola vo výške 18 036,07 Eur, kde uvedená suma predstavuje
istinu,ktorábolažalovanýmreálnečerpaná.Zvyjadrenížalobcu,akoajzvýpisučerpaniasplátokaúhrad
súd zistil, že žalovaná uhradila z poskytnutého úveru sumu 2 433,93 Eur a 930,- Eur, a keďže súd
konštatoval, že daný úver je bezpoplatkový a bezúročný, súd uložil žalovanej uhradiť žalobcovi sumu
vo výške 18 036,07 Eur po odpočítaní uhradenej sumy od istiny úveru. V prevyšujúcej časti súd žalobu

zamietol.

74. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na splatenie zvyšku dlhu v mesačných splátkach vo výške 60,- Eur,
súd tu poukazuje na vyjadrenie žalobcu doručené konajúcemu súdu dňa 19.10.2023, v ktorom uviedol
„Aj napriek uvedenému si žalobca dovoľuje uviesť, že s ohľadom na celkovú výšku pohľadávky vrátane

príslušenstva je navrhovaná výška splátky 150,-- Eur mesačne nedostatočná, splátka dlžnej sumy by
nemala byť nižšia ako splátka medziúveru vyplývajúca zo zmluvy o úvere, t.j. žalobca navrhuje splátku
v minimálnej výške 150,- Eur mesačne.“, preto súd zaviazal žalovanú na úhradu dlhu v mesačných
splátkach po 100,- Eur mesačne vždy k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, kde v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, stane sa splatným

celý zvyšok dlžnej sumy.

75. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z..

76. Podľa § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

77. Súd mal v prejednávanom spore za preukázané, že žalovaná ako dlžník sa dostala do omeškania
s plnením svojho peňažného záväzku v rozsahu ako bol žalobcovi priznaný. Na základe uvedeného,
preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády a to výške 5,00 % ročne zo sumy
18 036,07 Eur od 13.01.2022, ako aj 4,89 % úrok za úver od 13.01.2022 do zaplatenia.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.80.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

81. Žalobca si pôvodne uplatňoval voči žalovanému zaplatenie sumy vo výške 21 585,46 Eur a súd na
základe vykonaného dokazovania priznal žalobcovi sumu 18 036,07 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

82.VzmyslevyššieuvedenýchacitovanýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuotrováchkonania

súd rozhodol tak, že žalobca bol v danom konaní úspešný vo výške 83,56 %, žalovaná vo výške 16,44
%, preto konajúci súd z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 67,12 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,

2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.