Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Peter Lukáč
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/37/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424201230
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424201230.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, sudcom JUDr. Petrom
Lukáčom, v právnej veci žalobcu: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01
Bratislava, IČO: 35 942 436, právne zastúpený: JUDr. František Buhla, advokát, so sídlom Čajakova 5,
040 01 Košice, IČO: 45 006 300, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X,
XXX XX E. F. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku
736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o žalobe na úhradu sumy 2.576,78 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu na úhradu sumy 2.576,78 € z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému úhrady sumy 2.576,78 € s prísl..
Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný dňa 20.11.2019 spôsobil ublíženie na zdraví poistencovi
žalobcu G. H., spôsobil tomuto zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Žalobca konštatoval
skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/34/2021 bol žalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Zároveň zdôvodnil skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti
bol poškodený poistencom žalobcu, z ktorého právneho titulu žalobca hradil náklady na poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 2.576,78 €.
2. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 7C/37/2024 zo
dňa 18.04.2024. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom podal žalovaný
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odpor. V odpore žiadal žalobu žalobcu v plnom
rozsahu zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
nedostatok pasívnej legitimácie na strane označeného žalovaného subjektu.
3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku, resp. prostriedkami procesnej
obrany.
4. Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na uplatnenom nároku, právnej kvalifikácii,
ako i výške uplatneného nároku. Čo sa týka namietaného nedostatku pasívnej legitimácie na strane
žalovaného zotrval na argumentácii, že žalovaný má dostatok pasívnej legitimácie a je teda
nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Svoje stanovisko odôvodnil logickým a gramatickým výkladom
ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka kde konštatoval, že liberačné dôvody sa vzťahujú
iba na zamestnanca právnickej osoby a nie na osoby, ktoré nie sú s právnickou osobou, ako
zamestnávateľom, v inom zamestnaneckom pomere. Ďalej argumentoval článkom I. odsek 2, resp.článkom IV. odsek 2 posledná veta, v nadväznosti na článok X. odsek 1 Zmluvy o poskytovaní služieb
uzatvorenej medzi objednávateľom – spoločnosťou FKM servis, s.r.o. a samotným žalovaným, kde
konštatoval, že predovšetkým z článku X bod 1. vyplýva skutočnosť, že poskytovateľ, v danom prípade
žalovaný, bude činnosti podľa zmluvy vykonávať samostatne, osobne, vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť.
5. Právny zástupca žalovaného zotrval na pojednávaní na argumentácii zo samotného odporu proti
platobnému rozkazu. Konštatoval okolnosť, že zákonodarca v ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka konštatuje, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Z gramatického a logického výkladu
ustanovenia teda vyplýva okolnosť, že liberačné dôvody sa týkajú akejkoľvek osoby, ktorá vykonávala
činnosť pre právnickú osobu, teda aj živnostníka. V nadväznosti na túto argumentáciu z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie na strane označeného subjektu, žiadal žalobu zamietnuť.
6. Z prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť, že medzi sporovými stranami neboli sporné
skutočnosti ohľadom vzniku poistnej udalosti, resp. ohľadom výšky vynaložených nákladov zo strany
žalobcu na liečenie svojho poistenca (poškodeného). Nebola sporná otázka uznania viny pre prečin
citovaným rozsudkom Okresného súdu Trnava u označeného žalovaného. Súd konštatuje, že medzi
zúčastnenými stranami zostala sporná otázka dostatku, resp. nedostatku pasívnej legitimácie na strane
označenej fyzickej osoby pre uplatnenie nároku podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
8. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
9. Žalovaný dňa 20.11.2019 spôsobil ublíženie na zdraví poistencovi žalobcu G. H., pričom z dôvodu
ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. žalobca plnil náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť za svojho poistenca v prospech poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
10. Vzhľadom na namietané skutočnosti procesnoprávneho charakteru v odpore, ale aj vo výpovedi
právneho zástupcu žalovaného, súd prioritne vykonal dokazovanie ohľadom existencie, resp.
nedostatku pasívnej legitimácie na strane označeného subjektu v nadväznosti na ustanovenie § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.
12. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
13. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim narodením.
15. Z prevedeného dokazovania (nesporná skutočnosť) vyplynula pre súd okolnosť, že označený
žalovaný dňa 20.11.2019 spôsobil ublíženie na zdraví poistencovi žalobcu, pričom žalobca
poskytovateľovi zdravotnej poisťovne kryl náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojmu
poistencovi. Z pripojených písomných prostriedkov procesnej obrany, a to Zmluvy o poskytovaní služieb
uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 06.03.2023 mal súd preukázané, že
označená fyzická osoba A. B. ako živnostník na základe horeuvedeného právneho úkonu vykonával
služby v prospech objednávateľa služby, a to spoločnosti FKM servis, s.r.o., so sídlom 900 62Kostolište, ul. G. I. XXX/XXXX, IČO: 50 843 656. Taktiež zo samotnej výpovede účastníkov konania, ale
i obsahových náležitostí Zmluvy o poskytovaní služieb citovanej zhora, predovšetkým článku III., bod
2, právnická osoba u označeného žalovaného medzi iným objednala služby spojené s manipulačnou
technikou, a to obsluhou vysokozdvižného vozíka, pri ktorej manipulácii práve došlo zo strany
žalovaného k ublíženiu na zdraví poistencovi žalobcu. Je teda zrejmá okolnosť, že k vzniku škody došlo
pri činnosti žalovaného, ktorá tvorila obsah činností zakotvených v zmluve o poskytovaní služieb medzi
oboma subjektami.
16. Ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa týka prípadov kedy konkrétna činnosť,
pri ktorej vznikla škoda, bola realizovaná právnickou alebo fyzickou osobou, nie samostatne, ale
prostredníctvominýchosôb,ktorétátoosobazamestnávaaleboktorýchprácukusvojejčinnostivyužíva.
Z dikcie zákona, a to ustanovenia § 420 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda
je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými,
ktorých na túto činnosť použili. Z ustanovenia § 420 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva
jednoznačne skutočnosť, že tieto osoby za škodu nezodpovedajú. Z logického a gramatického výkladu
dikcie zákona vyplynula pre súd skutočnosť, že liberačné dôvody uvedené v ustanovení § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka pri uplatnení nároku na náhradu škody sa týkajú nielen zamestnancov fyzickej
alebo právnickej osoby, ktorých prácu na činnosť táto využíva, ale sa týka i ďalších osôb, ktoré právnická
alebo fyzická osoba pri svojej činnosti na prácu využíva. V súdenej veci sa jedná o osobu fyzickú,
podnikateľa,ktorývykonávalčinnosťnazákladeživnostenskéhooprávnenia.Priamazodpovednosťtoho
kto škodu spôsobil nastáva len v prípadoch, že jeho konanie, ktorým bola spôsobená škoda nespadá
do rámca činnosti podnikateľa, právnickej alebo fyzickej osoby, pre ktorého prácu vykonáva. Vzhľadom
na horeuvedené odôvodnenie takýto prípad v súdenej veci nenastal.
17. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd konštatuje nedostatok pasívnej legitimácie na strane
označeného žalovaného fyzickej osoby A. B..
18. Čo sa týka argumentácie zo strany právneho zástupcu žalobcu s odkazom na článok I. odsek 2, resp.
článok IV. bod 2, resp. článok X. bod 1, súd konštatuje, že akékoľvek dojednania zmluvného charakteru
odporujúce zákonu sú absolútne neplatnými dojednaniami.
19. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd žalobu na náhradu škody zamietol.
20.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzávislostinaprincípeúspešnostiúčastníkakonania
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.