Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124210720
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6124210720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29C/19/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Michal Hargaš, advokát so sídlom Sasinkova 9, 811 08 Bratislava-
Staré Mesto, proti žalovanému: E. D. C., advokát, nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX D., zast.: JUDr.
Kišeľak, s.r.o. so sídlom Weberova 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 916 425, za účasti intervenienta:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom ul. Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 507,62 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

29C/19/2024

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Vo vzťahu žalobcu a intervenienta nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

29C/19/2024
1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou v upomínacom konaní pod sp. zn. 4Up/83/2024 si voči

žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie 1507,62 EUR s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.02.2023
do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 28.11.2018 domáhal
voči žalovaným v 1. až 4. rade zaplatenia sumy 75 000 EUR titulom peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy, ako aj povinnosti zaplatenia 500 USD vrátane trov konania. Vo vyššie uvedenej právnej veci došlo
medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb 11.09.2017. S

poukazom, že žaloba vo vyššie uvedenej právnej veci bola podaná z titulu náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za ktorú zodpovedá
štát a spoločne a nerozdielne boli na náhradu škody v žalobnom petite zaviazaní aj žalovaní v 1. a 2.
rade, teda fyzické osoby, má za to, že neboli tieto v spore pasívne legitimované.

3. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že žalovaní z uvedeného dôvodu vzniesli námietku
nedostatku pasívnej legitimácie, žalobca v predmetnej veci bol nútený voči žalovaným v 1. a 2. rade

zobrať žalobu späť, čoho následkom došlo k zastaveniu konania. Uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 27.01.2022 bol zaviazaný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 1 064,20 EUR, ktorú zaplatil 07.04.2022. S poukazom na uvedené
má za to, že žaloba bola zo strany žalovaného vypracovaná nesprávne a to z titulu nezlučiteľnostižalovaných fyzických osôb so žalovanými štátnymi inštitúciami. Žalobca si následne voči žalovaným
v inom konaní samostatnou žalobou uplatnil svoj nárok tak, aby súd o ňom mohol riadne rozhodnúť.
Vzhľadom na uvedené a nakoľko žalovaný ako právny zástupca v danej veci 05.02.2019 odstúpil

od poskytovania právneho zastúpenia žalobcu, bol žalobca zároveň nútený vo veci splnomocniť
iného advokáta, čím mu vznikli náklady v sume 443,42 EUR. Na základe uvedených skutočností si
preto voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená poskytovaním
právnych služieb v celkovej výške 1 507,62 EUR. Žalobca sa pokúsil následne vzniknutú situáciu riešiť
prostredníctvom zmierovacieho konania na Slovenskej advokátskej komore, kde namietal, že žalovaný

nepostupoval riadne a s odbornou starostlivosťou. Žalovaný so zmierom nesúhlasil, pričom uviedol, že
pri poskytovaní služieb sa výslovne riadil pokynmi klienta. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Je
pravdou, že žalobca mal záujem o náhradu škody aj voči štátu, ako aj voči vyššie uvedeným fyzickým
osobám. Vzhľadom na skutočnosť, že nemá právnické vzdelanie, za tým účelom splnomocnil práve
žalovaného ako advokáta, aby ho v tejto právnej veci zastupoval a kvalifikovane a procesne správne
vypracoval a podal žalobu. Je povinnosťou žalovaného preukázať, či žalobcu dostatočným spôsobom

poučil o procesných nedostatkoch samotnej žaloby, resp., či žalobca napriek takémuto poučeniu na
takejto žalobe aj skutočne trval.

4.Žalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,žezmluvouoposkytovaníprávnychslužiebzodňa11.09.2009
obe strany sporu po poučení zo strany žalovaného sa dohodli na tom, kto bude subjektom, voči ktorým

má žalovaný ako právny zástupca žalobcu aktívne uplatňovať, resp. chrániť práva a právom chránené
záujmy ako klienta. Z uvedeného tak možno dôvodne ustáliť a prijať ten záver, že žalobca ako klient
žalovaného bol už pri poskytnutí prvého úkonu právnej služby upovedomený a poučený o tom, že pri
podaní žaloby o náhradu škody môže ako žalovaný vystupovať len štát, resp. orgány konajúce v mene
štátu. Žalobca aj napriek uvedenému výslovne žiadal a trval na tom, aby ako žalovaní vystupovali nielen

orgány konajúce v mene štátu, ale aj fyzické osoby, ktorých konkrétnym konaním podľa žalobcu malo
dôjsť k vzniku škode na jeho strane.

5. Žalovaný je navyše toho názoru, že zdôvodnenie o údajnej existencii zákonných predpokladov
pre založenie zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, ktoré podáva žalobca cestou svojho

právnehozástupcunasvedčujúsprávnostiprávezáveružalovaného,ženebolinaplnenéžiadnezákonné
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného.

6. Nie činnosťou žalovaného došlo k vzniku škody na strane klienta, ale jedine v dôsledku vykonania
úkonu v súdnom konaní pod sp. zn. 32C/57/2018, teda konaním žalobcu, ktorý prostredníctvom

právneho zástupcu realizoval čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovaným v 1. a 2. rade, v dôsledku
čoho došlo k zastaveniu súdneho konania voči týmto dvom subjektom, až ktoré samo o sebe založilo
právny základ predpoklad na to, aby súd samostatným uznesením priznal žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov. Pokiaľ ide o druhú časť súdne uplatneného nároku, tento nie je možné rovnako
ako predchádzajúci čiastočný nárok posúdiť ako dôvodný. Bolo slobodným rozhodnutím žalobcu, ak sa

tento rozhodol, že v ostatnom konaní bude realizovať práva mu prináležiace v uvedenom súdnom konaní
cestou iného právneho zástupcu. Na druhú stranu si musel byť žalobca vedomý toho, že tento výkon
práva cestou nového právneho zástupcu je odplatný a teda bolo na jeho zodpovednosti to, či do daného
záväzkového odplatného právneho vzťahu vstúpi alebo nie. Nemožno preto prenášať zodpovednosť za
svoje rozhodnutia na žalovaného a tomuto nemožno pričítať to, že sám žalobca sa rozhodol vstúpiť do

záväzného odplatného vzťahu. Zároveň voči predmetnému nároku vzniesol námietku premlčania.

7. Žalobca v replike uviedol, že je pravdou, že mal záujem o náhradu škody ako voči štátu, tak aj
voči fyzickým osobám. Vzhľadom na skutočnosť, že nemal právnické vzdelanie, týmto splnomocnil
žalovaného ako advokáta, aby ho zastupoval. Má za to, že žalovaný vyššie uvedené tvrdenia doposiaľ

nijakým spôsobom nepreukázal a preto nemôže sa takýmto spôsobom de facto zbaviť zodpovednosti
za vzniknuté škody na úkor žalobcu.

8. Čo sa týka prípadného zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za škodu tvrdením, že pri prvej porade
medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako advokátom bol prítomný svedok, koncipient G. D. C.,

tak toto tvrdenie a to aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o syna žalovaného považuje za účelové
a ničím nepreukázané.9.Počasjednaníoúhradespôsobenejškodyzačiatkomaugusta2022siodžalobcuvyžiadalpredloženie
vypracovanej a podanej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 32C/57/2018. Vyššie uvedený postup,
kedy chcel syn žalovaného vzniknutú situáciu vyriešiť, pričom nedisponoval žiadnymi informáciami k

veci, ktoré si od žalobcu vyžiadal, preukazuje, že na žiadnom stretnutí alebo porade ako tvrdí žalobca
nikdy nebol.

10. S poukazom na vyjadrenie žalovaného uvádza, že je nepochybné, že samotná žaloba bola podaná
nesprávne a to z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa uznesenia Najvyššieho

súdu SR 3MCdo/18/2009, zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom
advokácie je objektívna zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na
súčasnom, teda kumulatívnom splnení troch predpokladov: a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie
b) vznik škody c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie .
Samotným úkonom - späťvzatím žaloby žalobca prostredníctvom nového právneho zástupcu sa snažil
len zabrániť vzniku ďalších škôd, ktoré by vzhľadom na nesprávne podanú žalobu iba neúmerne

narastali. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto považuje za nedôvodnú, pričom má za to, že o výške
škody sa dozvedel až titulom právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa
27.01.2022 pod sp. zn. 32C/57/2018 o sťažnosti.

11. Žalovaný vo svojej ďalšej právnej argumentácii zdôraznil, že žiadna právna skutočnosť nebránila

žalobcovi, ktorý bol presvedčený o tom, že došlo k vzniku škody a aj k zásahu do jeho osobnostných
práv, sa domáhať náhrady škody a najmä nemajetkovej ujmy ako voči orgánom verejnej moci,
tak aj voči fyzickým osobám. Mohol tak urobiť v samostatných konaniach, ale mohol tak urobiť v
jednom súdnom konaní, pre ktoré sa nakoniec aj rozhodol. Bezprostrednou príčinou vzniku procesnej
povinnosti žalobcu zaplatiť spomínaným fyzickým osobám náhradu trov konania bol výlučne procesný

úkon čiastočného späťvzatia žaloby, ktorý už v mene žalobcu učinil jeho nový právny zástupca. Nie
právoplatné rozhodnutie súdu o neúspechu žalobcu o podanej žalobe voči fyzickým osobám, ale len
späťvzatie žaloby voči týmto fyzickým osobám malo za následok vznik relutárnej procesno-právnej
povinnosti zaplatiť náhradu trov konania. Je nesporné, že povinnosťou žalobcu je v žalobe opísať
skutkový stav, pričom jeho právne posúdenie je vecou súdu. K opísaniu skutkového stavu došlo v

podanej žalobe. Aj právne vymedzenie nároku bolo v žalobe riadne učinené a to ako voči Slovenskej
republike s poukazom na príslušné ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z., tak aj voči žalovaným fyzickým
osobám s poukazom na ust. § 442 a § 11 až 13 Občianskeho zákonníka.

12. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného,

výsluchom žalovaného, svedka G. D. C., oboznámením zmluvy o poskytovaní právnych služieb,
obsahom spisu 32C/57/2018 a 9C/7/2020, elektronickou komunikáciou, predžalobnou výzvou,
zápisnicou zo zmierovacieho konania, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

13. Strany sporu dňa 11.09.2017 uzatvorili zmluvu o poskytnutí právnych služieb v predmete

zastupovania v trestnom konaní vedenom na základe podnetu na trestné stíhanie klienta ako
poškodeného s poukazom na predchádzajúce trestné konanie vedené na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Prešov - juh pod č. C.:H./E. a v občianskom konaní o ochranu osobnosti a náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na zastavené trestné konanie.

14. V čl. II. sa strany dohodli, že ako odporcovia budú uvedení Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom vnútra SR, Generálna prokuratúra, E. D. a D. G..

15. Žalovaný ako právny zástupca žalobcu v konaní 32C/57/2018 vedenom na Okresnom súde Prešov
dňa 28.11.2018 podal obžalobu s označením ako žalovaného v 1. rade E. D., žalovaného v 2. rade

D. G., žalovaného v 3. rade Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR a žalovaného v 4.
rade Slovenská republika, - Ministerstvo vnútra. Predmetnou žalobou sa žalobca mal voči označeným
žalovaným domáhať zaplatenia peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 75 000 EUR, ako aj
náhrady škody vo výške 500 USD.

16. Z obsahu žaloby nesporne vyplýva, že pasívna legitimácia označených žalovaných v 3. a 4.
rade bola odvodená zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, čo nesporne vyplýva zo strany 6 a 7 žaloby. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že orgány
verejnej moci reprezentované Okresným riaditeľstvom PZ - odbor kriminálnej polície Prešov, ako ajOkresnouprokuratúrouPrešovviedliprotižalobcovitrestnéstíhanie,ktorévkonečnomdôsledkuvyústilo
k preukázaniu jeho neviny a tak k zastaveniu trestného stíhania (dôkaz spis Obvodného oddelenia
Policajného zboru Prešov - juh C.:H./E.).

17. Uznesením Okresnej prokuratúry zo dňa 28.07.2016 pod sp. zn. 2Pv/185/2016/7707 bolo trestné
stíhanie postúpené na prejednanie priestupku Okresnému úradu Prešov, ktorý rozhodnutím zo dňa
06.02.2017 pod č. H. konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zastavil z dôvodu,
že spáchanie priestupku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

18. Zo strany 9 podanej žaloby vyplýva, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol voči žalovaným
fyzickým osobám právne kvalifikovaný ako nárok podľa § 442 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Pasívna legitimácia fyzických osôb bola daná tým, že boli vypočutí
ako svedkovia v postavení poškodených, pričom vo vzťahu k osobe žalobcu uviedli nielen difamujúcu
informáciu, ale výslovne napriek poučeniu v súlade s dikciou ust. § 131 Trestného poriadku a berúc na
vedomie následky prípadnej krivej svedeckej výpovede uviedli výslovne nepravdivé údaje, ktoré orgány

činné v trestnom konaní nekriticky prevzali a následne postupovali vyššie špecifickým spôsobom.

19. Žalovaný podaním zo dňa 05.02.2019 oznámil žalovanému odkazom na ustanovenie § 22 zákona
č. 586/2003 Z.z. odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 11.09.2017 s poukazom
na pracovnú vyťaženosť a narušenie nevyhnutnej dôvery.

20. Žalobca podaním zo dňa 14.02.2019 písomne oznámil žalovanému nesúhlas s odstúpením od
zmluvy.

21. Podaním zo dňa 03.04.2019 právny zástupca žalobcu v konaní 32C/57/2018 o náhradu škody zobral

žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade späť bez uvedenia dôvodu a zároveň uvedeným podaním upravil
žalobu voči označeným žalovaným v 3. a 4. rade.

22. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 22.11.2019 v konaní 32C/57/2018 zastavil konanie voči
žalovaným v 1. a 2. rade a zároveň týmto priznal nárok na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 20.12.2019.

23. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 05.02.2020 pod sp. zn. 32C/57/2018-2011 uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 2 842 EUR.

24. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 27.01.2022 pod sp. zn. 32C/57/2018-330 s dátumom
právoplatnosti 09.03.2022 zmenil vyššie uvedené uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1 064,20 EUR.

25. Žalobca dňa 19.12.2022 adresoval žalovanému predžalobnú výzvu na náhradu škody s uvedením,
že žaloba v konaní 32C/57/2018 bola podaná z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za ktorú zodpovedá štát a spoločne a
nerozdielne boli na náhradu škody v žalobnom petite zaviazaní aj žalovaní v 1. a 2. rade, teda fyzické
osoby, ktoré nemali v spore pasívnu legitimáciu. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že žalovaní z

uvedenéhodôvoduvznieslinámietkunedostatkuichpasívnejlegitimácie,zobralžalobcažalobuvočinim
späť a bol zaviazaný na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené má preto za to, že žaloba bola
vypracovaná nesprávne a to z titulu nezlučiteľnosti žalovaných fyzických osôb súčasne so žalovanými
štátnymi inštitúciami.

26. Medzi stranami prebehlo aj zmierovacie konanie, ktoré sa uskutočnilo v súlade s ustanovením § 29
ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z., zo záverov ktorého vyplýva, že k uzatvoreniu zmieru medzi stranami
sporu nedošlo.

27. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu obhajoval na základe zmluvy o poskytnutí právnych

služieb niekedy v roku 2016 pre skutok, ktorý mu bol kladený za vinu na základe uznesenia o vznesení
obvinenia. Po znaleckom dokazovaní, výsluchom svedkov došlo k postúpeniu predmetnej veci na
prejednanie na priestupok. Od roku 2016 do roku 2019 boli medzi stranami sporu nadštandardné
vzťahy a žalobcovi boli poskytnuté korektné služby. Skutočnosť, že boli medzi nimi korektné vzťahysvedčia aj realizované konzultácie, skutočnosť, že si prečítal dôsledne uznesenie o vznesení obvinenia,
bol prítomný pri výsluchu svedkýň a o tom, aký bol vzťah žalobcu k ženám sa bližšie vzhľadom k
advokátskemu tajomstvu vyjadrovať nebude. Pri jednej takejto konzultácii si žalobca preštudoval žalobu

podanú podľa zákona č. 514/2003 Z.z., kde bol prítomný aj jeho syn. Vtedy žalobca začal zvyšovať
hlas, že slečne D. a pánovi G. to nemôže len tak prejsť. On osobne nevidel dôvod komplikovať si
dôkaznú situáciu za stavu, keď na strane štátu bola objektívna zodpovednosť povinnosťou uniesť
dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii nemajetkovej ujmy vo vzťahu k fyzickým osobám. Upozorňoval
žalobcu, že na ňom bude dôkazné bremeno takéhoto tvrdenia. Súdu predložil mail zo dňa 26.06.2018

zaslaný od žalobcu, v prílohe ktorého mu zaslal hlavné body žaloby s tým, že sa stretnú za účelom
upresnenia korektúr a podpísania žaloby, ktorá bola následne odoslaná žalobcovi. Nechápe prečo došlo
k späťvzatiu žaloby, keďže z hľadiska objektívneho práva nie je vylúčené podanie takejto žaloby titulom
nemajetkovej ujmy ako vo vzťahu k štátu, tak aj vo vzťahu ku konkrétnym fyzickým osobám, pričom
došlo k opätovnému podaniu takejto žaloby. Z mailovej komunikácie z 26.06.2018 nesporne vyplývajú
jednoznačné pokyny žalobcu na spracovanie žaloby aj voči fyzickým osobám. V konkrétnej veci tak

bol viazaný výlučne príkazom a pokynom žalobcu na to, aby doplnil žalobu aj vo vzťahu k týmto dvom
fyzickým osobám a za týmto účelom musel zabezpečovať doplnenie ďalších dôkazov. So žalobcom sa
dohodol, že tohto bude zastupovať od začiatku trestného stíhania až do ukončenia konania o náhradu
škody. Bol však nútený od zmluvy odstúpiť, keďže žalobca začal paralelne viesť trestné konanie voči
jeho dlhoročnému klientovi a priateľovi a preto z opatrnosti od zmluvy odstúpil.

28. Syn u neho vykonával prax ešte v čase svojho štúdia na vysokej škole, kedy mu pomohol v
advokátskej kancelárii, chodieval s ním na pojednávania a bol prítomný aj pri stretnutí so žalobcom
v hoteli I.. Nepamätal si dátum stretnutia v hoteli I. a k tvrdeniu žalobcu, že k tomu došlo 01.07.2019
uviedol, že to nemohlo byť v uvedený deň, keďže toto stretnutie sa uskutočnilo až po jeho odstúpení od

zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

29. Z predloženej mailovej komunikácie žalobcu adresovanej žalovanému zo 26.júna.2018 nesporne
vyplývajú hlavné body žaloby voči fyzickým osobám s tým, že požiadal o stretnutie ohľadom upresnení,
korektúr a termínu podania žaloby.

30. Svedok G. D. C. uviedol, že žalobcu pozná z dôvodu, že bol otcovým dlhoročným klientom . Vie,
že ho obhajoval v nejakej trestnej veci. Nepamätá sa, či došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
bol žalobca oslobodený, vie však, že to vyústilo do podania žaloby o náhradu škody. Koncipientsku
prax začal u otca vykonávať niekedy na prelome rokov 2017/2018. Hlavnou náplňou jeho práce bola

účasť na hlavnom pojednávaní. V prípade, ak klienti s tým súhlasili, zúčastňoval sa aj porád s nimi a
zabezpečoval elektronizáciu advokácie v súvislosti s elektronickými podaniami a zaručenou konverziou.
Vie, že pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody voči štátu, uskutočnilo sa niekoľko stretnutí, na ktorých bol
prítomný. Advokátska kancelária jeho otca nedáva okamžite podpisovať zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ale uskutočňuje sa niekedy viacero stretnutí, kým dôjde k podpisu takejto zmluvy. Na jednom

stretnutí v hoteli I. sa práve debatovalo o žalobe na náhradu škody. Išlo o podanie takej žaloby, kde mal
byť žalovaný iba štát. Od otca sa dozvedel, že žalobca sa cítil ukrivdený fyzickými osobami, ktoré vo
vzťahu k jeho trestnému stíhaniu v konaní vystupovali a práve pri vyššie uvedenom stretnutí žalobca
zotrvávalnatom,žebudúvžalobeuvedenéajfyzickéosoby.Žalobcabolvpredmetnomkonanízostrany
jeho otca riadne poučený, bol prítomný aj pri podpisovaní uvedenej zmluvy o poskytovaní právnych

služieb zo strany žalobcu v ich kancelárii, kde sa štandardne uvádza predmet zmluvy, odmena spolu
s osobami, ktoré majú byť označené ako žalovaný alebo odporca. Prvotnú žalobu o náhradu škody
podával elektronicky s plnou mocou a ďalšími dôkazmi. Žalobca sa už v konaní pred tunajším súdom
domáhal vrátenia finančných prostriedkov po odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb od
advokátskej kancelárie jeho otca, kedy on aktívne vstúpil do týchto rokovaní. Došlo aj k uzatvoreniu

dohody o urovnaní, na základe ktorej mali byť všetky sporné nároky v zmysle vyššie uvedenej zmluvy
medzi nimi vyriešené. Bol svedkom toho, že otec uvádzal žalobcovi, že nevidí dôvod, aby boli žalované
fyzické osoby, teda nech sa len žaluje štát v zastúpení Generálnej prokuratúry s uvedením na čo
bude takáto žaloba smerovať aj voči fyzickým osobám, ktoré nemali zodpovednosť za trestné stíhanie.
Žalobca to však vnímal inak, teda mal za to, že uvedené osoby jeho trestné stíhanie zavinili.

31. Žalobca na výpoveď žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 14.10.2024, v zmysle
ktorého vyjadrenia žalovaného, že zmluva o poskytovaní právnych služieb bola dojednaná osobne
za účasti syna žalovaného, sa nezakladajú na pravde. Za účelom preukázania uvedených tvrdenípredkladá chronologickú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že zmluva o poskytovaní právnych služieb bola
pripravovaná a odsúhlasovaná priebežne elektronickou formou, čo preukazuje aj mailová komunikácia
zo dňa 10.09. a 10.10.2017.

32. Taktiež vyjadrenia žalovaného, že okruh účastníkov konania špecifikoval sám žalobca sa
nezakladajú na pravde. Za účelom preukázania tvrdení predkladá chronologickú dokumentáciu a to
žalobu zaslanú žalovaným elektronicky prostredníctvom emailu 02.10. a 12.11.2018, pričom v jej oboch
prevedeniach boli odporcami súčasne 2 štátne subjekty, 1 súkromná spoločnosť a 2 fyzické osoby a nie

ako tvrdil žalovaný, že v prvotne ním vypracovanej žalobe bol odporcom len štát prostredníctvom jeho
inštitúcií. Vyjadrenie žalovaného, že mal príkaz od žalobcu uviesť v žalobe aj žalované fyzické osoby
a že to mala byť určitá forma pomsty sa nezakladá na pravde a uvedené skutočnosti neboli v konaní
nijako preukázané. Je pravdou, že žalobca mal záujem o náhradu škody aj voči štátu, ako aj voči vyššie
uvedeným fyzickým osobám. Vzhľadom na skutočnosť, že nemal právnické vzdelanie, za týmto účelom
splnomocnil práve žalovaného ako advokáta, aby ho v tejto právnej veci zastupoval a kvalifikovane a

procesne správne vypracoval a podal žalobu.

33. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/7/2020 nesporne vyplýva, že
žalobca voči žalovaným, pôvodne označeným v konaní 32C/57/2018 podal žalobu o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s vyššie uvedeným trestným stíhaním žalobcu vedeného

Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov - juh: C.:H./E.. Pasívnu legitimáciu odôvodnil tým, že
títo podali na osobu žalobcu trestné oznámenie a následne boli vo vyššie špecifikovaných trestných
konaniach vypočutí v procesnom postavení poškodených, pričom vo vzťahu k osobe žalobcu uviedli
nielen difamujúce informácie, ale napriek poučeniu v súlade s dikciou ust. § 131 Trestného poriadku a
berúc na vedomie následky prípadnej krivej svedeckej výpovede uviedli nepravdivé vyjadrenia, ktoré

orgány činné v trestnom konaní nekriticky prevzali a následne postupovali vyššie špecifikovaným
spôsobom.

34. Odôvodnenie uvedenej žaloby v bode III. vo svojej podstate kopíruje dôvody uvedené v žalobe v
konaní vedenom pod sp. zn. 32C/57/2018 uvedené na strane 9 až 11.

35. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 05.10.2002 pod sp. zn. 9C/7/2020 žalobu žalobcu zamietol.

36. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy konštatoval, že došlo k premlčaniu uplatneného
nároku s tým, že vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy formou ospravedlnenia uviedol, že žalobca

nepreukázal, že žalovaní sa dopustili excesu pri podaní trestného oznámenia alebo pri ich výpovediach
formou tvrdení vedome nepravdivých skutočností, teda nepreukázal, že výkonom ich práv a povinností
došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany jeho osobnostných práv z dôvodu excesu.

37. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 29.11.2021 pod sp. zn. 8Co/1/2021 s dátumom

právoplatnosti 01.01.2022 potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti, v
ktorej súd zamietol nárok žalobcu na ospravedlnenie.

38. Podľa § 18 ods. 1-4 zákona č. 586/2003 Z.z.,
(1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa

jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na

účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V
záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
(4) Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom
právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena

nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

39. Podľa § 22 ods. 1-5 zákona č. 586/2003 Z.z.,(1) Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov,
najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s
predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí dôvody uvedené v ustanovení § 21.

(2) Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ak klient napriek poučeniu
advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.
(3) Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb aj vtedy, ak klient
neposkytne primeraný preddavok, primerané doplnenie poskytnutého preddavku na odmenu alebo
odmenu, hoci bol o to písomne požiadaný; to neplatí vo veciach poskytovania bezplatnej právnej služby.

(4) Odstúpením od zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa odsekov 1 až 3 sa zmluva zrušuje
okamihom, keď prejav vôle odstúpiť dôjde klientovi.
(5) Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní
právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia.
To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.

40. Podľa § 26 ods. 1-4 zákona č. 586/2003 Z.z.,
(1) Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie;
zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho
zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona,
povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

(2) Koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri
poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá.
(3) Každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych
služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom
a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa žalobou
v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32C/57/2018 domáhal náhrady škody

titulomnemajetkovejujmyvovýške75000EURanáhradyinejškodyvovýške500USDvočioznačeným
žalovaným v 1. a 2. rade ako fyzickým osobám a žalovaným v 3. a 4. rade s označením štátu, za ktorého
koná príslušný štátny orgán. Uvedenú žalobu podal prostredníctvom právneho zástupcu označeného
žalovaného na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb dňa 11.09.2017. Predmetnou zmluvou
žalobca splnomocnil žalovaného k zastupovaniu v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení

Policajného zboru Prešov-juh pod C.:H./E., ako aj k zastupovaniu v občianskom právnom konaní o
ochranu osobnosti a náhradu škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na zastavené vyššie uvedené
trestné konanie s tým, že v zmysle čl. 2 zmluvy mali byť ako žalovaní označení Slovenská republika v
zastúpení Ministerstva vnútra, Generálna prokuratúra a fyzické osoby E. D. a D. G..

42. Žaloba mala byť vo veci podaná na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého za takúto škodu zodpovedá výlučne štát a nie
fyzické osoby označené v žalobe. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli
námietku nedostatku pasívnej legitimácie, žalobca zobral žalobu voči nim podaním zo dňa 03.04.2019
späť a súd I. inštancie v konaní 32C57/2018 uznesením zo dňa 22.11.2019 konanie voči nim zastavil.

43. Na základe uznesenia súdu I. inštancie zo dňa 27.01.2022 pod sp. zn. 32C/57/2018 mu v konaní
o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania bola uložená
povinnosť zaplatiť úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 1 064,20 EUR, ktorú zaplatil 07.04.2022.

44. Má za to, že škoda mu vznikla zaplatením vyššie uvedených trov konania z dôvodu, že žaloba zo
strany žalovaného bola vypracovaná nesprávne a to z titulu nezlučiteľnosti žalovaných fyzických osôb
so žalovanými štátnymi inštitúciami v prípade uplatnenia si nároku na náhradu škody na základe zákona
514/2003 Z.z. Ďalšia škoda mu vznikla z dôvodu, že žalovaný 05.02.2019 odstúpil od poskytovania

právnej služby v súdnom konaní 32C/57/2018 Z.z., prečo bol nútený splnomocniť iného advokáta, čím
mu vznikli ďalšie náklady vo výške 433,42 EUR a to za 2 úkony právnej služby, konkrétne prevzatie a
prípravu a späťvzatie žaloby vo v veci samej.45. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že uvedená žaloba bola podaná v súlade s pokynmi žalobcu, ktorý
trval na označení žalovaného v 1. a 2. rade, ako žalovaných napriek poučeniu, že uvedená žaloba by
mala byť podaná iba voči štátu. Následne svoju argumentáciu doplnil tým, že žiadna právna úprava

nebránila žalobcovi v prípade, ak došlo k zásahu do jeho osobnostných práv domáhať sa náhrady
nemajetkovej ujmy ako voči orgánom verejnej moci, tak aj fyzickým osobám. Mohol tak urobiť ako v
samostatných súdnych konaniach, tak aj v jednom súdnom konaní. Povinnosťou žalobcu je v žalobe
opísať skutkový stav, pričom jeho právne posúdenie je vecou súdu. Z obsahu žaloby nesporne vyplýva,
že k opísaniu skutkového stavu došlo a aj právne vymedzenie nároku bolo v žalobe riadne urobené

ako voči orgánom štátu s poukazom na príslušné ust. zákona č. 514/2003 Z.z., tak aj voči označeným
žalovaným fyzickým osobám s poukazom na ust. § 442 a § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.

46. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je
objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je
založená na súčasnom teda kumulatívnom splnení 3 predpokladov a to činnosť súvisiaca s výkonom

advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie
a vznikom škody (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010 pod sp. zn. 3 MCdo/18/2019).

47. Porušenie právnej povinnosti pri výkone advokácie spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v
rozpore s objektívnym právom. Jednou z povinností advokáta je aj jeho povinnosť svedomito chrániť

práva a oprávnené záujmy klienta. Svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky
ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta, o jeho vec resp., ktorý nezohľadňuje reálny stav veci
alebo tento stav nedoceňuje.

48. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom výkonu advokácie (t,j, pokiaľ by

nedošlo k pochybeniu advokáta, mohol klient právo úspešne uplatniť).

49. Príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním, či opomenutím advokáta
môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie, či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie
ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej

v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta
klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25.11.2010 pod sp. zn. 4Cdo/161/2009 a uznesenie Ústavného súdu SR z 22.10.2015 pod sp. zn.
II.ÚS 678/2015).

50. Z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, konkrétne rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod spisovou
značkou 5Cdo/196/2009, 4MCdo/15/2010 ako aj 7Cdo/25/2018 nesporne vyplýva, že účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, musia len uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu právnej normy tak, aby z dispozície

tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd
viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na
tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len
skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbeh) právnych nárokov

a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.

51. Podľa názoru súdu I. inštancie z obsahu žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 32C/57/2018 nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, žeby žaloba aj voči fyzickým osobám bola
podaná na základe zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci. Kým pri odôvodnení pasívnej legitimácie orgánov verejnej moci je v žalobe odkaz na zákon č.
514/2003 Z.z., pri fyzických osobách je odkaz na všeobecnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka o
náhradu škody podľa § 442 a ochranu osobnosti podľa ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.

52. Vo vzťahu ku všetkým štyrom žalovaným sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy,

ktorá vznikla neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv v konaní týkajúcom sa jeho
trestného stíhania vedeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Prešov-juh pod C.:H./E., ktoré
bolo následne zastavené. Vo vzťahu k označeným fyzickým osobám neoprávnený zásah do jeho
osobnostných práv odôvodňoval tým, že títo ako svedkovia v postavení poškodených v trestnom konanívoči osobe žalobcu uviedli difamujúcu informáciu a súčasne napriek poučeniu v súlade s dikciou ust.
§ 131 Trestného poriadku, berúc na vedomie následky prípadnej krivej svedeckej výpovede uviedli
výslovne nepravdivé údaje.

53. Samotný žalobca v predmetnej žalobe nepoprel, že mal záujem podať žalobu o náhradu škody nielen
voči štátu, ale aj voči fyzickým osobám, vrátane nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv ako konaním orgánov štátu, tak aj konaním vyššie
uvedených fyzických osôb.

54. Pokiaľ žiaden hmotnoprávny, ani procesno-právny predpis týkajúci sa civilného súdneho konania
nevylučuje možnosť podania žaloby o spojených nárokoch na ochranu osobnosti uplatňovanej voči
viacerým porušovateľom osobnostných práv na základe rôzneho hmotnoprávneho ustanovenia, potom
nie je možné konštatovať, žeby žalovaný podaním uvedenej žaloby postupoval v rozpore s objektívnym
právom a to aj v prípade nesprávnej právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku.

55. Okrem iného, podľa názoru súdu I. inštancie žalovaný pri spracovaní žaloby v konaní 32C/57/2018
konal v súlade s pokynmi žalobcu, čo nesporne preukazuje ich elektronická komunikácia, ktorou žalobca
uviedol jednotlivé body žaloby týkajúcej sa označených fyzických osôb. Aj predložená elektronická
komunikácia medzi stranami sporu, obsahom ktorej boli predkladané návrhy zmluvy o poskytovaní

právnych služieb, vrátane záverečného návrhu žaloby o náhradu škody následne podanej v konaní
32C/57/2018 nesporne preukazujú, že žalovaný viedol so žalobcom opakované rokovania, týkajúce
sa ako obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, tak aj obsahu žaloby o nároku na náhradu
škody vrátane nemajetkovej ujmy voči verejným inštitúciám, ako aj fyzickým osobám podľa pokynov
žalobcu. Uvedená elektronická komunikácia nevyvracia pravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobcu

opakovane pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb a podaním žaloby o nároku na
náhradu škody upozorňoval na vhodnosť podania takejto žaloby len voči štátu a to aj z dôvodu, že na
strane štátu peniaze sú, kým u fyzických osôb to tak nie je. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaného bolo
preukázané aj svedeckou výpoveďou G. D. C., syna žalovaného, ktorý v rozhodnom období pôsobil ako
jeho advokátsky koncipient a osobne sa zúčastnil niekoľkých rokovaní žalobcu so žalovaným, týkajúcich

sa predmetnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, vrátane návrhu žaloby pre konanie o náhradu
škody.

56. V zmysle vyššie uvedeného, potom nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu v zmysle ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorá mala žalobcovi vzniknúť zaplatením trov

konania označeným žalovaným v 1. a 2. rade v konaní 32C/57/2018 po realizácii jeho procesného
úkonu späťvzatia žaloby prostredníctvom súčasného právneho zástupcu. Vznik uvedených trov konania
si žalobca zavinil sám, pokiaľ procesný úkon späťvzatia realizoval pred tým, než súd I. inštancie ním
uplatnený nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade právne posúdil minimálne v rámci realizácie procesného
postupu predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP. Okrem iného, z predloženého

späťvzatia žaloby v konaní 32C/57/2018 nevyplýva skutkové tvrdenie žalobcu, že dôvodom späťvzatia
bola vznesená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaných fyzických osôb.

57. V súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pri posudzovaní zodpovednosti
advokáta je povinnosťou súdu vyriešiť ako predbežnú otázku, či pri riadnom postupe žalovaného

advokáta v súdnom konaní, v ktorom svojho klienta zastupoval, by klient v spore na súde uspel,
poprípade v akom rozsahu.

58. Je nesporné, že žalobca na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/7/2020 opätovne podal žalobu na
ochranu osobnosti voči pôvodne označeným žalovaným v 1. a 2. rade v konaní pod spisovou značkou

32C/57/2018, ktorej odôvodnenie bolo v podstate totožné s odôvodnením žaloby v konaní 32C/57/2018.

59. V uvedenom konaní sa domáhal voči označeným fyzickým osobám okrem zaplatenia nemajetkovej
ujmy aj ďalšieho nároku a to ospravedlnenia za ich neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a
to difamujúcimi výrokmi realizovanými v rámci trestného konania, v ktorom vypovedali ako svedkovia

v postavení poškodených.

60. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 05.10.2020 pod sp. zn. 9C/7/2020 žalobu žalobcu zamietol. Vo
vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy konštatoval, že došlo k premlčaniu uplatneného nároku.Pokiaľ však ide o druhý nárok ospravedlnenia, v tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že sa žalovaní dopustili excesu pri podaní trestného oznámenia a pri ich výpovediach v
trestnom konaní formou tvrdení vedome nepravdivých skutočností, teda nepreukázal, že výkonom ich

práv a povinností došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany jeho osobnostných práv z dôvodu excesu.

61. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 29.11.2021 pod sp. zn. 8Co/1/2021 s dátumom
právoplatnosti 01.01.2022 potvrdil rozsudok súdu I. inštancie o zamietnutí žaloby, ktorým súd zamietol
nárok žalobcu na ospravedlnenie.

62. Pokiaľ obe súdne rozhodnutia konštatovali, že trestnými oznámeniami a výpoveďami vyššie
uvedenýchfyzickýchosôbvtrestnomkonanívedenomprotižalobcovinedošlokneoprávnenémuzásahu
do jeho osobnostných práv, potom je možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca by nebol úspešný
ani v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy a to aj v prípade, keby si túto uplatnil v rámci premlčacej doby.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností je potom nárok žalobcu na náhradu škody vo výške trov
konania, ktoré zaplatil označeným žalovaným v 1. a 2. rade v konaní 32C/57/2018 voči žalovanému
nedôvodný.

64. Žalobca si ďalej uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením trov

právneho zastúpenia súčasnému právnemu zástupcovi v konaní 32C/57/2018 po tom, ako žalovaný
odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 11.09.2017
podaním zo dňa 05.02.2019.
65. Z obsahu odstúpenia od zmluvy vyplýva, že žalovaný od zmluvy odstúpil pre pracovnú vyťaženosť
a narušenie nevyhnutnej dôvery od zmluvy o poskytovaní právnej služby zo dňa 11.09.2017. Dôvodom

odstúpenia podľa vyjadrenia žalovaného bolo paralelné vedenie trestného stíhania na podnet žalobcu
voči jeho dlhoročnému klientovi a súčasne priateľovi.

66. Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. vyplýva právo advokáta odstúpiť od zmluvy najmä
ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom.

67. Pokiaľ v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít porušením právnej
povinnosti pri výkone advokácie je existencia takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
potom nie je možné konštatovať, že žalovaný odstúpením od zmluvy postupom podľa § 22 ods. 1
zákona 586/2003 Z.z., teda realizovaním svojho oprávnenia mu priznaného zákonom konal v rozpore

s objektívnym právom, preto nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť úhradou
trov právneho zastúpenia novozvolenému právnemu zástupcovi za úkon právnej služby prevzatie a
príprava právneho zastúpenia, vrátane úkonu čiastočného späťvzatia žaloby realizovaného v konaní
32C/57/2018 je nedôvodný.

68. Pokiaľ ide o rôzne závery právneho posúdenia veci rozhodnutím vo veci samej a predbežného
právneho posúdenia, súd I. inštancie poukazuje na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, konkrétne
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/296/2019, z ktorého vyplýva, že súd I.
inštancie nie je viazaný predbežným právnym posúdením veci, nakoľko sa nejedná o záväzný právny
názor, ale o právny názor, ktorý je súd oprávnený zmeniť v priebehu súdneho konania.

69. Zmena predbežného právneho posúdenia súdom I. inštancie od jeho konečného právneho
posúdenia nemá za následok zásah do práva na súdnu ochranu, keďže sporovú stranu nediskvalifikuje
z možnosti uplatňovať svoje procesné práva priznané Civilným sporovým poriadkom v ďalšom konaní
pred odvolacím súdom (uznesenie Ústavného súdu SR zo 06.07.2022 pod sp. zn. IV. ÚS SR 374/2022).

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.72. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

73. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

74. Vo vzťahu žalobcu a intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného, rozhodol o nároku na

náhradu trov konania postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnému intervenientovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

29C/19/2024
Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.