Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2114218318.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobkyne: P. R., X.

XX.X.XXXX, F. XXX/XX, M., zastúpená: JUDr. Eva Klemová, advokátka, M. R. Štefánika 6, Pezinok,
a žalovaného: RELAX - TEAM s.r.o., IČO: 31 414 893, Rybníkova 16, Trnava, zastúpený: Palkovič
advokátskakancelárias.r.o.,Kapitulská20,Trnava,ozaplateniezvyšnejnáhradymzdyspríslušenstvom
a o náhrade trov konania v celej časti o zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy 12.164,46 eur brutto, úrok z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 8.109,64 eur od 15.12.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.054,82 eur od 15.12.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celej časti o zaplatenie náhrady
mzdy v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.7.2014 v znení jej doplnení domáhala
voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2014
(doručenou žalobkyni 7.5.2014) a priznania náhrady mzdy aj s príslušenstvom i trov konania.
Medzitýmnym rozsudkom č. k. 18Cpr/3/2014-790 zo dňa 9.8.2021 tunajší súd rozhodol (právoplatne dňa
9.11.2021) o neplatnosti výpovede a trvaní pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného založeného

medzi nimi pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2010. Predmetom konania potom ostalo rozhodovanie o
nárokoch žalobkyne na náhradu mzdy a trov celého konania. Žalobkyňa požadovala od žalovaného
náhradu mzdy za obdobie od 1.12.2014 do 31.7.2017 v sume po 579,26 eur mesačne (výšku určila
ako násobok priemerného hodinového zárobku zo mzdy v mesiacoch 4-6/2014 vo výške 3,3306 eur,
vychádzajúc zo mzdového listu a priemerného počtu hodín v mesiaci 172,3 hod.), spolu 18.536,32 eur
(579,26 eur x 32 mesiacov) s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.109,64
eur od 15.12.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.426,68 eur od

15.12.2018 do zaplatenia).

2. Ďalším rozsudkom č. k. 18Cpr/3/2014-939 zo dňa 21.7.2022 (v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10CoPr/1/2023 z 28.8.2023) právoplatne dňom 2.11.2023 tunajší súd žalobe
o náhradu mzdy čiastočne vyhovel za obdobie od 9/2016 do 7/2017 vo výške 6.356,98 eur brutto s
príslušenstvom (I. výrok). Žalobkyni bol týmto rozsudkom tunajšieho súdu tiež priznaný voči žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v časti o určenie neplatnosti výpovede

a trvaní pracovného pomeru v plnom rozsahu (III. výrok). V zamietajúcej a odvolaním napadnutej časti
o zaplatenie náhrady mzdy 12.164,46 eur brutto (21 mesiacov po 579,26 eur) s príslušenstvom (úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.109,64 eur od 15.12.2018 do zaplatenia a úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.054,82 eur od 15.12.2018 do zaplatenia) a v napadnutej častináhrady trov konania o zaplatenie celej náhrady mzdy (II. výrok a IV. výrok) bol tento rozsudok zrušený
odvolacím súdom z dôvodu nesprávne posúdenej námietky premlčania a vrátený na ďalšie konanie,
ktoré pokračovalo prejednaním veci už iba v stanovenom rozsahu. Odvolací súd v označenom rozsudku

sp. zn. 10CoPr/1/2023 z 28.8.2023 tiež zrušil právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo 14.12.2016
o nepripustení zmeny žaloby.

3. Námietka premlčania časti nároku na náhradu mzdy vznesená žalovaným nebola dôvodná, lebo
podľa záväzného právneho názoru vysloveného vo veci nadriadeným súdom v čiastočne zrušujúcom

rozsudku, podaním tejto špecifickej pracovnoprávnej určovacej žaloby začala premlčacia doba spočívať
aj vo vzťahu k súvisiacim nárokom o náhradu mzdy s trvaním až do skončenia tohto konania. Ďalej
žalovaný namietal nesprávne vyčíslený nárok na náhradu mzdy žalobkyňou, lebo pri výpočte sa malo
vychádzať z pravdepodobného zárobku podľa § 134 ZP vo výške 580,90 eur/mes., pretože žalobkyňa
v rozhodnom období neodpracovala 21 dní alebo 168 hodín. Keďže nárok uplatnený žalobkyňou
ani za obdobie spomínaných 21 mesiacov od 1.12.2014 do 31.8.2016 premlčaný nebol pre záväzne

vyslovené spočívanie premlčacej doby podaním žaloby o neplatnosť výpovede dňa 4.7.2014 a v jej
rámci uplatnením nároku na náhradu mzdy (III. ÚS 271/2011), súd sa zaoberal jeho výškou, či patrí
žalobkynivsume12.164,46eurajsozvyšnýmzamietnutýmpríslušenstvomzohľadňujúcdruhúnámietku
žalovaného súvisiacu s jej výpočtom. V právoplatnom rozhodnutí súd dospel tiež k záveru, že náhrada
mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni prináleží, lebo je to spravodlivé, primerané a v súlade

s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 ZP.
4. V konaní bolo už nesporne preukázané, že žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorila so žalovaným
ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, pôvodne s dohodnutým druhom práce kuchárka, pracovný
pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, s tým, že mzda bola určená dohodou vo výške 580,90 eur
mesačne, splatná vždy posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola práca vykonaná.

Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou s tým, že 2-mesačná výpovedná doba jej
uplynula dňa 31.7.2014. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa písomne oznámila žalovanému, že s
výpoveďou nesúhlasí, naďalej trvá na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával. Táto výpoveď bola
právoplatne tunajším súdom v zmysle vyššie citovaného medzitýmneho rozsudku určená za neplatnú.
V roku 2014 (január až júl) odpracovala žalobkyňa u žalovaného celkovo 4 dni (v mesiaci január 2

dni a v mesiaci máj 2 dni), pričom zo mzdového listu vyplýva, že jej tarifná mzda bola 580,90 eur
mesačne. V roku 2013 žalobkyňa odpracovala u žalovaného celkovo 32 dní (v januári 8 dní, vo februári
20 dní a v marci 4 dni) pričom zo mzdového listu vyplýva, že jej tarifná mzda bola 580,90 eur mesačne.
Žalobkyňa počas obdobia, za ktoré žiada náhradu mzdy nepoberala nemocenské dávky; bola v období
od 1.8.2014 do 8.11.2021 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom sa zúčastňovala

všetkých sprostredkovaných pracovných pohovorov, ponúk a aktivít a predkladala potvrdenia o hľadaní
práce; v období od 1.3.2015 do 30.11.2016 poberala pomoc v hmotnej núdzi vo výške 97,50 eur
mesačne; v období od 6.9.2015 do 31.10.2015 bola v pracovnom pomere so spoločnosťou Kaufland
Slovensko v.o.s. a za mesiac 9/2015 jej bola vyplatená mzda 27,75 eur brutto a 19,49 eur netto.
Žalobkyni bola 21.3.2014 priznaná choroba z povolania, pričom trvale nebola schopná vykonávať

dovtedajšiu prácu a trvale mala byť preradená na iné pracovisko. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol
žalobkyni od 1.6.2016 priznaný invalidný dôchodok vo výške 138,80 eur. Predpokladom vzniku nároku
zamestnanca na náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru je právoplatné rozhodnutie súdu o jeho
neplatnosti, pričom nároky zamestnanca na náhradu mzdy sú upravené v § 79 ods. 1 ZP pre prípad,
že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní u zamestnávateľa a oznámi túto skutočnosť svojmu

zamestnávateľovi. V tom prípade platí, že pracovný pomer zamestnanca sa nekončí (s výnimkou, ak
tak rozhodne súd z dôvodu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával) a zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za obdobie
ododňa,keďzamestnanecoznámilzamestnávateľovi,žetrvánaďalšomzamestnávaní,aždočasu,keď
mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. V

konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako zamestnanec oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi, že
trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, a to oznámením z 23.5.2014, doručeným mu 26.5.2014. Ak má
mať oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní význam z hľadiska § 79 ods. 1 ZP, musí byť urobené
najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá
podmienka bola splnená. Vzhľadom k uvedenému, zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v zmysle

§ 79 ods. 1 ZP, a to v zásade odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
až do času, keď by zamestnávateľ umožnil zamestnancovi pokračovať v práci. Žalobkyňa ale oznámila
žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 23.5.2014, teda v čase bezprostredne po doručení
výpovede, ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. V takom prípade je logické a dôvodné, žeúčinky oznámenia nastávajú dňom skončenia pracovného pomeru. Je vylúčené, aby nárok na náhradu
mzdy vznikol počas trvania pracovného pomeru, nakoľko počas trvania pracovného pomeru vzniká
zamestnancovi nárok na mzdu alebo iné formy náhrady mzdy, pričom náhrada mzdy pri neplatnom

skončení pracovného pomeru je náhradou sui generis, ktorej nárok vzniká len za obdobie počas ktorého
zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi výkon práce po skončení pracovného pomeru, ak súd určil,
že skončenie je neplatné. V konaní bolo nesporné, že žalovaný neumožnil žalobkyni pokračovať v práci
za dohodnutých pracovných podmienok po skončení pracovného pomeru, žalobkyni tak vzniká nárok
na náhradu mzdy od neplatného skončenia pracovného pomeru, najdlhšie po zákonom stanovenú dobu

v zmysle § 79 ods. 2 ZP za čas maximálne 36 mesiacov. Najskôr žiadala žalobkyňa od žalovaného
náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2014 do 31.7.2017, neskôr od 1.12.2014, pričom za dobu od 1.9.2016
do 31.7.2017 jej už bola právoplatne priznaná.

5. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nárokov na náhradu mzdy s poukazom na to, že žalobkyňa
po tom, čo súd nepripustil jej návrh na zmenu žaloby dňa 14.12.2016, v konaní riadne nepokračovala,

a preto ak si opätovne nárok na náhradu mzdy uplatnila až dňa 25.10.2019 návrhom na zmenu žaloby,
sú jej peňažné nároky premlčané. Žalobkyňa s týmto tvrdením žalovaného nesúhlasila. Odvolací súd
v čiastočne zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že súd prvej inštancie mal predpokladať, že žalobkyňa si
v rámci svojej žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatní aj nárok na náhradu mzdy,
čím skompletizuje svoju žalobu. V takom prípade jej ďalšie podania sa nemali posudzovať ako zmeny

žaloby, o ktorých by mal súd rozhodovať. Išlo o nároky na náhradu mzdy, ktoré boli uplatnené (hoci
neskôr) spoločne so žalobou. Nasledujúcimi zmenami (po podaní žaloby) sa iba ustálil predmet konania.
Žalobkyňa si teda nárok na náhradu mzdy uplatnila včas a v tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť
otázku premlčania zostávajúceho nároku žalobkyne na náhradu mzdy a jej príslušenstva, voči ktorému
ani nebola vznesená námietka premlčania.

6. Na ostatnom pojednávaní dňa 30.5.2024 ešte strany sporu ohľadom zvyšného nároku na náhradu
mzdy záverom pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, bez ďalších návrhov na dokazovanie zhrnuli svoje vyjadrenia. Žalovaný zastáva právny názor, že
žalobkyňa po vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby zo dňa 14.12.2016 ohľadom nároku na

náhradu mzdy v konaní riadne nepokračovala vo vzťahu k predmetu konania o náhradu mzdy. I keď
v rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 10CoPr/1/2023 z 28.8.2023 bolo zrušené predmetné uznesenie,
nemožno podľa žalovaného ignorovať, že toto uznesenie existovalo a právoplatne upravovalo vzťahy
strán sporu po dobu viac ako sedem rokov. Bez následnej procesnej aktivity žalobkyne nemalo byť toto
uznesenie vôbec zrušené. Žalovaný konštatoval, že po vydaní uznesenia zo dňa 14.12.2016 zostala

žalobkyňa pasívnou vo vzťahu k právu na zaplatenie náhrady mzdy, a to až do 25.10.2019, kedy navrhla
rozšírenie žaloby o toto právo za obdobie od 1.8.2014 do 31.7.2017. Procesná pasivita žalobkyne
trvajúca takmer tri roky nemôže byť považovaná za riadne pokračovanie v konaní a následkom tejto
procesnej pasivity je to, že k spočívaniu premlčacej doby nikdy nedošlo a táto plynula aj počas konania.
Právo žalobkyne na náhradu mzdy v sume 12.164,46 eur je podľa žalovaného premlčané, pričom

žalovaný počas konania opakovane vzniesol i námietku premlčania. Pokiaľ ide o úrok z omeškania
z premlčaného práva na náhradu mzdy, tento nepovažoval žalovaný za neskoro uplatnený, no jeho
priznaniu bránilo premlčanie istiny, lebo v opačnom prípade by došlo k faktickej nepremlčateľnosti práva
na peňažné plnenie, pretože cez stále nabiehajúce úroky omeškania, na ktoré vzniká právo priamo zo
zákona, by veriteľ mohol nútiť dlžníka splniť i premlčaný dlh. V tejto časti žiadal žalovaný vzhľadom

na uvedenú argumentáciu žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa
namietala, že žalovaný sa snaží pripísať právne účinky uzneseniu zo dňa 14.12.2016, na ktoré je však
potrebné hľadieť akoby nebolo nikdy vydané, pretože bolo odvolacím súdom zrušené. Z uvedeného
dôvodu argumentácia žalovaného o nepokračovaní v konaní vo vzťahu k náhrade mzdy v období od
14.12.2016 (vydanie uznesenia o nepripustení zmeny žaloby neskôr zrušeného pre jeho nadbytočnosť

a nesprávnosť) do 25.10.2019 (doplnenie žaloby o ďalší nárok na náhradu mzdy) je nesprávna, pretože
vzhľadom na zrušenie uvedeného uznesenia, bola náhrada mzdy žalobkyňou od začiatku uplatnenia
tohto nároku neustále žiadaná. Preto trvala na celom žalobnom nároku, aj na nároku na náhradu trov
konania.

7. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení k rozhodnému obdobiu skončenia
pracovného pomeru (ZP), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním
neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, svýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak celkový čas,
za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na
žiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimeraneznížiť,
prípadnenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovzamestnancovivôbecnepriznať.Náhradamzdy

môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

8. Podľa čl. 2 poslednej vety ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná
pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v

kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v
prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ). Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 112 OZ,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní

riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia.

9. Právnym dôvodom spočívania premlčania v prípade upravenom v citovanom §112 OZ je podanie

žaloby na súd. Zákon konštruuje tento právny dôvod ako zloženú právnu skutočnosť, pri ktorej musia
byť kumulatívne splnené dva predpoklady: jednak uplatnenie práva na súde alebo inom príslušnom
orgáne, a tiež riadne pokračovanie v začatom konaní. Iba splnením oboch predpokladov dochádza k
právnemu následku vo forme spočívania premlčacej doby. Doplnením žaloby o neplatnosť výpovede
v danom prípade o súvisiaci nárok na náhradu mzdy zostal zachovaný tzv. procesný nárok uplatnený

pôvodnou žalobou. Dátumom jej podania na súd dňa 4.7.2014 došlo k spočívaniu premlčania a
dopĺňania pôvodnej žaloby žalobkyňou o nároky na náhradu mzdy nemali na neplynutie premlčacej doby
vplyv.Požiadavkazákonanatzv.riadnompokračovanívzačatomkonanípredstavujekvalitatívnenároky
na žalobcu, aby svojím aktívnym prístupom k súdnemu konaniu zabránil takým situáciám, v ktorých súd
nebude disponovať dostatočným skutkovým materiálom na subsumciu konkrétnej skutkovej podstaty

pod všeobecnú skutkovú podstatu zákona. V konaní tak riadne pokračuje ten procesný subjekt, ktorý
svojím konaním neobštruuje priebeh a výsledok konania, napríklad svojou neodôvodnenou procesnou
pasivitou a pod. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že posúdenie konkrétneho procesného správania
žalobcu ako riadne nepokračovanie v začatom konaní bude vždy záležať na individuálnych okolnostiach
konkrétneho právneho prípadu, predovšetkým so zreteľom na intenzitu prípadného nezáujmu žalobcu

na dosiahnutí meritórneho rozhodnutia. Za konkrétne príklady procesných situácií, keď nebude možné
konštatovať riadne pokračovanie v konaní, možno označiť prípady späťvzatia žaloby, odmietnutie
žalobcovho podania v dôsledku neodstránenia vád podania, či nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní tam, kde to zákon vyžaduje. Z hľadiska hypotézy § 112 OZ tak v týchto situáciách nikdy
k spočívaniu premlčacej lehoty nedošlo, a táto plynie ďalej i počas súdneho konania (Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár,
C.H.Beck, 2015, s. 715). V danej veci k žiadnej z označených situácii nedošlo. Od podania žaloby teda
premlčacia doba spočíva až do skončenia konania.

10. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Pri vyčíslení výšky priemerného zárobku pre nároky na náhradu mzdy za mesiace 12/2014 až 8/2016
súd opätovne postupoval v súlade s metodikou podľa § 134 ZP. Rozhodujúcim obdobím v zmysle § 134ZP je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný
zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období
a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Ak zamestnanec v

rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného
zárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanecdosiahol
od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol (ods. 3).

12. Ako súd už uvádzal v predchádzajúcom rozhodnutí priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej

zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období
(do hrubej mzdy sa nezapočítava plnenie zamestnávateľa, ktoré v zmysle § 118 Zákonníka práce
nemajú charakter mzdy napr. náhrada mzdy, teda ani náhrada mzdy za dovolenku) a zisťuje sa ako
hodinový zárobok. Znamená to, že ide o mzdu za dni, kedy zamestnanec skutočne pracoval, zúčtovanú
zamestnancovi podľa Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumie mzda brutto. Vypočíta sa
tak, že hrubá mzda zúčtovaná v rozhodujúcom období sa delí počtom skutočne odpracovaných hodín

v rozhodujúcom období. Zúčtovanou mzdou je mzda pred zrazením odvodov do zdravotnej a sociálnej
poisťovne, dane z príjmu atď. Zamestnávateľovi potom na základe právoplatného súdneho rozhodnutia
vzniká povinnosť sumu náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnancovi
vyplatiť a z tejto sumy zabezpečiť odvodové povinnosti vo vzťahu k sociálnemu poisteniu, zdravotnému
poisteniu a dani z príjmov, teda tieto odvody pred faktickou výplatou odpočítať.

13. Súd zisťoval priemerný mesačný zárobok žalobkyne ako pravdepodobný zárobok podľa § 134
ods. 3 ZP, keďže v rozhodujúcom období pre výpočet priemernej mzdy neodpracovala 21 dní resp.
168 hodín. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku
rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Ak sa pravdepodobný zárobok

zamestnanca zisťuje zo skutočne dosiahnutej mzdy, postup je obdobný ako pri zisťovaní priemerného
zárobku. Zamestnávateľ vychádza z hrubej mzdy zamestnanca, ktorú zamestnanec skutočne dosiahol
v rozhodujúcom období, ak v ňom už časť obdobia odpracoval, a z počtu odpracovaných hodín. Druhý
spôsob sa musí použiť v prípade, ak zamestnanec v rozhodujúcom období vôbec nepracoval, ale môže
sa použiť aj v prípade, ak zamestnanec časť rozhodujúceho obdobia už odpracoval. Obidva spôsoby

zisťovania pravdepodobného zárobku zamestnanca sú legislatívne rovnocenné. Aj v prípade, že
zamestnanec časť rozhodujúceho obdobia odpracoval, by zamestnávateľ mal uprednostniť taký spôsob
zisťovania pravdepodobného zárobku, pri ktorom zistený pravdepodobný zárobok bude v najvyššej
možnej miere zodpovedať predpokladanému priemernému zárobku s cieľom nepoškodiť zamestnanca,
ale ani ho nezvýhodniť nevhodne zvoleným postupom (Barancová a kol., Zákonník práce. Komentár,

C.H.Beck, 2019, s. 1034). Súd ustálil, že pravdepodobný zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období
by zodpovedal mzde vo výške 580,90 eur brutto, nakoľko žalobkyňa bola pravidelne odmeňovaná
mesačnou mzdou v uvedenej výške. Žalobkyňa mala dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas.

14. Výpočet náhrady mzdy za mesiac 12/2014: rozhodné obdobie: 7-9/2014, pravdepodobná mzda,

ktorú by zrejme žalobkyňa v tomto rozhodnom období dosiahla: 1.742,70 eur (580,90 x 3 mesiace),
celkový počet pracovných hodín vrátane sviatkov v rozhodnom období spolu: 528 hodín, pravdepodobný
hodinový zárobok: 3,3006 eur, priemerný počet pracovných hodín vrátane sviatkov v roku na mesiac:
174 hod./mes., pravdepodobný mesačný zárobok za 12/2014: 574,30 eur; výpočet náhrady mzdy za
mesiace 1-3/2015: rozhodné obdobie: 10-12/2014, pravdepodobná mzda, ktorú by zrejme dosiahla:

1.742,70 eur, celkový počet pracovných hodín vrátane sviatkov v rozhodnom období spolu: 528 hodín,
pravdepodobný hodinový zárobok: 3,3006 eur, priemerný počet pracovných hodín vrátane sviatkov v
roku na mesiac: 174 hod./mes., pravdepodobný mesačný zárobok za 1-3/2015: 574,30 eur; výpočet
náhrady mzdy za mesiace 4-6/2015: rozhodné obdobie: 1-3/2015, pravdepodobná mzda, ktorú by
zrejme dosiahla: 1.742,70 eur, celkový počet pracovných hodín vrátane sviatkov v rozhodnom období

spolu: 512 hodín, pravdepodobný hodinový zárobok: 3,4037 eur, priemerný počet pracovných hodín
vrátane sviatkov v roku na mesiac: 174 hod./mes., pravdepodobný mesačný zárobok za 4-6/2015:
592,24 eur; výpočet náhrady mzdy za mesiace 7-9/2015: rozhodné obdobie: 4-6/2015, pravdepodobná
mzda, ktorú by zrejme dosiahla: 1.742,70 eur, celkový počet pracovných hodín vrátane sviatkov
v rozhodnom období spolu: 520 hodín, pravdepodobný hodinový zárobok: 3,3513 eur, priemerný

počet pracovných hodín vrátane sviatkov v roku na mesiac: 174 hod./mes., pravdepodobný mesačný
zárobok za 7-9/2015: 583,13 eur; výpočet náhrady mzdy za mesiace 10-12/2015: rozhodné obdobie:
7-9/2015,pravdepodobnámzda,ktorúbyzrejmedosiahla:1.742,70eur,celkovýpočetpracovnýchhodín
vrátane sviatkov v rozhodnom období spolu: 528 hodín, pravdepodobný hodinový zárobok: 3,3006 eur,priemerný počet pracovných hodín vrátane sviatkov v roku na mesiac: 174 hod./mes., pravdepodobný
mesačný zárobok za 10-12/2015: 574,30 eur; výpočet náhrady mzdy za mesiace 1-3/2016: rozhodné
obdobie: 10-12/2015, pravdepodobná mzda, ktorú by zrejme dosiahla: 1.742,70 eur, celkový počet

pracovných hodín vrátane sviatkov v rozhodnom období spolu: 528 hodín, pravdepodobný hodinový
zárobok: 3,3006 eur, priemerný počet pracovných hodín vrátane sviatkov v roku na mesiac: 174 hod./
mes., pravdepodobný mesačný zárobok za 1-3/2016: 574,30 eur; výpočet náhrady mzdy za mesiace
4-6/2016: rozhodné obdobie: 1-3/2016, pravdepodobná mzda, ktorú by zrejme dosiahla: 1.742,70 eur,
celkový počet pracovných hodín vrátane sviatkov v rozhodnom období spolu: 520 hodín, pravdepodobný

hodinový zárobok: 3,3513 eur, priemerný počet pracovných hodín vrátane sviatkov v roku na mesiac:
174 hod./mes., pravdepodobný mesačný zárobok za 4-6/2016: 583,13 eur; výpočet náhrady mzdy
za mesiace 7-8/2016: rozhodné obdobie: 4-6/2016, pravdepodobná mzda, ktorú by zrejme dosiahla:
1.742,70 eur, celkový počet pracovných hodín vrátane sviatkov v rozhodnom období spolu: 520 hodín,
pravdepodobný hodinový zárobok: 3,3513 eur, priemerný počet pracovných hodín vrátane sviatkov v
roku na mesiac: 174 hod./mes., pravdepodobný mesačný zárobok za 7-8/2016: 583,13 eur.

15. Žalobkyňa mala teda v zmysle uvedeného nárok na náhradu mzdy brutto vo výške 574,30 eur za 10
mesiacov (12/2014 + 1,2,3/2015 + 10,11,12/2015 + 1,2,3/2016), spolu: 5.743 eur; vo výške 592,24 eur za
3mesiace(4,5,6/2015),spolu:1.776,72eur;vovýške583,13eurza8mesiacov(7,8,9/2015+4,5,6/2016
+ 7,8/2016), spolu: 4.665,04 eur, dohromady 12.184,76 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 5,05%

ročne zo sumy 8.120,51 eur za prvých 14 mesiacov, keď v čase vzniku omeškania 12/2014 bola úroková
sadzba ECB 0,05% ročne a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 4.064,25 eur za ďalších 7 mesiacov,
kedy v čase vzniku omeškania 2/2016 bola úroková sadzba ECB 0% ročne).

16. Keďže žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu mzdy v nižšej sume, ktorá ostala predmetom

konania: 12.164,46 eur brutto s príslušenstvom: úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
8.109,64 eur (14 mes. x 579,26 eur) a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.054,82 eur (7
mes. x 579,26 eur), pri oboch sumách od 15.12.2018 do zaplatenia, bol jej v takejto výške aj priznaný.
Súd priznal žalobkyni právo na vyplatenie uvedenej náhrady mzdy brutto, pričom po právoplatnosti
rozsudku bude povinnosťou žalovaného, aby žalobkyni vyplatil náhradu mzdy netto, teda po zrážke

dane zo mzdy a príslušných odvodov. Priznanie náhrady mzdy vyčíslenej v hrubom pritom vyplýva zo
skutočnosti, že priemerný zárobok sa zisťuje z hrubej mzdy (platu) zamestnanca (rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9Co/420/2012).

17. Žalovaný si nesplnil svoje peňažné povinnosti z neplatného skončenia pracovného pomeru voči

žalobkyni riadne a včas, čím sa podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dostal do omeškania a jej tak vzniklo
právo i na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške. Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na
plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Podľa prvej vety tohto ustanovenia zaviazal súd žalovaného na splnenie povinnosti žalobkyni
v lehote 3 dní počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, lebo žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty

nezistil.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (2).

19. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na
náhradu trov tohto i odvolacieho konania v celej časti o zaplatenie náhrady mzdy. Vzhľadom na úplný

úspech žalobkyne i v tejto časti sporu popri už právoplatne priznanej sume náhrady mzdy, jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia

odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto horobí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti:
g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh

(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.