Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010399
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7922010399.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

19.12.2024 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaných A. B. C. D. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F., G.
XXX/X a H. I. , nar. XX.XX.XXXX v J. C. D., trvale bytom K., L. XXXX/XX, o s l o b o d z u j
e spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona účinného do 5.8.2024, ktorý mali obžalovaní spáchať tak, že

1/ obžalovaný B. C. D. ako riaditeľ neziskovej organizácie Agentúra podporovaného zamestnávania

Somotor, n. o., so sídlom Agátová 2, Somotor, IČO: 35 581 166 napriek nedostatku finančných
prostriedkov Agentúry

- dňa 29.06.2016 uzavrel sám so sebou za zamestnávateľa Agentúra podporovaného zamestnávania
Somotor n. o. pracovnú zmluvu na pozíciu Poradenstvo/tútoring – Sociálno-finančný poradca č. 2, ktorou
bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania od 01.07.2016, ktorou
si účelovo priznal hrubú hodinovú mzdu vo výške 20,45 Eur,

- dňa 30.06.2016 uzavrel so zamestnávateľom Agentúra podporovaného zamestnávania Somotor n. o.
pracovnúzmluvunapozíciuprojektovýmanažér,ktorouboldohodnutýpracovnýpomernadobuneurčitú
s dňom nástupu do zamestnávania od 01.07.2016, ktorou mu bola účelovo priznaná hrubá hodinová
mzda vo výške 25,- Eur,

- potom, čo bol uznesením Správnej rady Agentúry podporovaného zamestnávania Somotor, n. o. zo
dňa 21.11.2016 určený za likvidátora agentúry, uzavrel za Agentúru podporovaného zamestnávania

Somotor n. o. v likvidácii pracovnú zmluvu, na základe ktorej od 01.12.2016 vykonával činnosť likvidátora
organizácie, ktorou si účelovo priznal hrubú hodinovú mzdu vo výške 25,- Eur,

pričom obžalovaný A. B. C. D. na základe takto uzatvorených pracovných zmlúv nevykonával pre
zamestnávateľa Agentúra podporovaného zamestnávania Somotor n. o. žiadnu závislú činnosť, ako
likvidátor neziskovej organizácie nevykonával úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a po zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku likvidáciu neziskovej organizácie umelo predlžoval za

účelom udržiavania formálnej platnosti pracovnoprávneho vzťahu v neziskovej organizácii, na základe
čoho vylákal od Sociálnej poisťovne sociálne dávky, a to ošetrovné, ktoré si uplatnil v mesiacoch 5/2017
a 4/2018 až 6/2018, za čo mu bola vyplatená dávka v celkovej výške 784,40 Eur a materské, ktoré si
uplatnil v mesiacoch 7/2018 – 2/2019, za čo mu bola vyplatená dávka v celkovej výške 8.815,60 Eur,
čím svojím konaním obžalovaný A. B. C. D. spôsobil pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Trebišov, M. R.
Štefánika č. 178, IČO: 30 807 484, škodu v celkovej výške 9.600,- Eur,2/ obžalovaná H. I., ktorá zodpovedala za účtovníctvo neziskovej organizácie Agentúra podporovaného
zamestnávania Somotor n. o., so sídlom Agátová 2, Somotor, IČO: 35 581 166, napriek vedomosti
o finančnej situácii agentúry

- dňa 30.11.2016 uzavrela so zamestnávateľom Agentúra podporovaného zamestnávania Somotor
n. o. v likvidácii pracovnú zmluvu na pozíciu ekonómka, ktorou bol dohodnutý pracovný pomer na
dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania od 01.12.2016, ktorou jej bola účelovo priznaná hrubá
hodinová mzda vo výške 20,- Eur,

pričom obžalovaná H. I. na základe takto uzatvorenej pracovnej zmluvy vykonávala pre zamestnávateľa
nevyhnutné úkony mzdovej agendy vrátane spracovania mesačných výkazov poistného za celkovo
dvoch zamestnancov agentúry (vrátane seba), čo v jednotlivých mesiacoch vzhľadom k rozsahu
vykonanej práce deklarovala neúmerným počtom odpracovaných hodín a na základe čoho vylákala
od Sociálnej poisťovne sociálne dávky, a to nemocenské, ktoré si uplatnila v období od 01.01.2017

do 26.03.2019, za čo jej bola vyplatená dávka v celkovej výške 9.477,50 Eur, čím svojím konaním
obžalovaná H. I. spôsobila pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Trebišov, M. R. Štefánika č. 178, IČO:
30 807 484 škodu v celkovej výške 9.477,50 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných M. C. D. a H. I. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (účinného do 5.8.2024).

Po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku zo dňa 7.11.2023, ktorým boli obaja obžalovaní

uznaní za vinných zo spáchania uvedeného prečinu, doplnil prvostupňový súd dokazovanie podľa
pokynu odvolacieho súdu o opätovný výsluch obžalovaného M. C. D. a po prehodnotení vykonaných
dôkazov, zohľadniac pri tom aj právny názor odvolacieho súdu, vyplývajúci z jeho uznesenia zo dňa
5.6.2024 sp.zn. 7To/32/2024, dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že žalované
skutky sa stali, avšak tieto nie sú trestným činom.

Obžalovaný A. C. B. D. sa v rámci opätovného výsluchu v zmysle pokynu odvolacieho súdu podrobnejšie
vyjadril najmä k projektu na sumu 300.000 Eur, ktorý spomínal už vo svojej predchádzajúcej výpovedi
na hlavnom pojednávaní a tiež k ním podpísaným pracovným zmluvám, ktoré sa uvádzajú v podanej
obžalobe, vrátane zmluvy, ktorú podpísal sám so sebou, ako aj k oprávneniam resp. splnomocneniam

na takéto uzatváranie zmlúv, a dôvodom na uzatváranie viacerých zmlúv ohľadne jeho osoby.

K tomuto obžalovaný uviedol, že v inkriminovanom období bol nejaký čas zamestnaný najskôr ako
zamestnanec APZ Somotor a následne sa stal jej štatutárom. Od roku 2010 organizácia realizovala
projekt, ktorého názov bol „Cesta z bludného kruhu“, jeho cieľom bolo prepojenie sociálnej služby

a služby zamestnanosti. On ako štatutár zabezpečoval aj finančné prostriedky od rôznych nadácií,
napríklad F.N.,akoajzambasádmimoSlovenskejrepubliky,kdenazákladetaktozískanýchfinančných
prostriedkov sa podarilo natočiť dokumentárny film, ktorý získal rôzne ocenenia. S APZ Somotor mal
uzavreté viaceré pracovné zmluvy v súlade s § 50 Zákonníka práce, kde každá pracovná zmluva sa
vzťahovala na určitú špecifickú činnosť, ktorú vykonával pre APZ Somotor. Ak mal uzavretú zmluvu

na dobu určitú, tá sa automaticky po uplynutí dohodnutej doby zmenila na zmluvu na dobu neurčitú.
Pokiaľ ide o projekt, z ktorého mal APZ Somotor zinkasovať 300.000 Eur, zámerom tohto projektu
malo byť zlepšenie sociálnej situácie ľudí, ktorí boli ohrození sociálnym vylúčením, prostredníctvom
zabezpečenia terénnej práce s pomocou sociálnych pracovníkov, ktorí by pomáhali týmto ľuďom. Projekt
sa zrealizoval a ešte aj dnes sa stretáva s ľuďmi, ktorým sa týmto projektom pomohlo. Vychádzal z

toho, že za tento projekt bude mať APZ Somotor zaplatené, ale nakoniec sa stalo to, že peniaze z tohto
projektu dostali iba na natočenie filmu, tieto peniaze však dostali v podstate partneri, ktorí sa podieľali na
jeho natáčaní. Ďalšie peniaze, ktoré očakávali, mali slúžiť najmä na zaplatenie miezd, ale tieto peniaze
nakoniec nedostali. Naďalej sú však podnikané kroky, aby sa APZ Somotor k týmto peniazom dostala.Obžalovaný ďalej uviedol, že on ako likvidátor neziskovú organizáciu zrušiť nemohol, mohol to urobiť
iba súd. Aj Sociálna poisťovňa Trebišov však mala ako veriteľ oprávnenie túto organizáciu zrušiť, avšak
pokiaľ vie, Sociálna poisťovňa to dodnes neurobila a nikdy k tomu nedošlo. Zo zákona môže Sociálna

poisťovňa aj kontrolovať zamestnávateľa a zamestnancov na pracovisku, kde môže aj vstupovať, avšak
ani to Sociálna poisťovňa nikdy neurobila. Obžalovaný nesúhlasí s tvrdením obžaloby, že v predmetnom
období v APZ Somotor nič nerobil, nakoľko v nej každý deň vykonával nejakú činnosť a nechápe, na
základe čoho prišla prokuratúra k záveru, že v APZ Somotor nevykonával žiadnu činnosť, teda nič
nerobil. Ako likvidátor APZ Somotor vždy konal v súlade so zákonom, pritom Sociálna poisťovňa mohla

navrhnúť jeho odvolanie z funkcie, avšak k ničomu takému nikdy nedošlo.

Čo sa týka ním podpísaných pracovných zmlúv, tie boli robené v krátkodobom horizonte, prvá zmluva
sa týkala finančného poradenstva, kde bolo potrebné uzavrieť zmluvu aj s projektovým manažérom,
nakoľko tento vykonáva iné činnosti, a preto bolo potrebné uzavrieť niekoľko pracovných zmlúv. Kľúčový
je pri tom druh práce, čo rešpektoval, preto na každý druh práce, resp. na každú samostatnú pracovnú

činnosť uzatváral samostatné pracovné zmluvy a nedával to do jednej zmluvy. K takému uzatváraniu
zmlúv nedošlo prvýkrát, bola to bežná prax, čo môže potvrdiť každý zamestnávateľ. V neziskovom
sektore majú aj jeho kolegovia v iných takýchto podobných agentúrach takého zmluvy, je to aj v súlade
so Zákonníkom práce. On ako štatutár bol oprávnený na uzatváranie takýchto zmlúv, pričom ako už
uvádzal vo svojej predchádzajúcej výpovedi, jeho mzdu určovala správna rada. Pokiaľ si niekto myslí

ohľadom toho, že jeho manželka bola členka správnej rady, tak jej sa nikdy nepýtal ako ona hlasovala,
nakoľko v Benine majú takú zásadu, že sa nepýtajú druhých ako hlasujú. Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré
podpisoval sám so sebou, tak ako štatutár APZ Somotor bol oprávnený takéto zmluvy sám so sebou
podpisovať. Konal pri tom podľa štatútu, čiže všetky zmluvy, ktoré ako štatutár podpisoval, a ktoré sa
uvádzajú v podanej obžalobe, boli podpísané v súlade so štatútom a v rámci jeho kompetencií, ktoré mal

ako štatutár APZ Somotor, k čomu obžalovaný predložil aj fotokópiu časti štatútu neziskovej organizácie.

Z dokazovania vykonaného na predchádzajúcich pojednávaniach vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný A. C. B. D. vo svojej prvotnej výpovedi uviedol, že sa nedopustil konania, ktoré sa mu

kladie v obžalobe za vinu. Pokiaľ ide o jeho konanie, kde podľa obžaloby mal 29.6.2016 uzavrieť sám
so sebou za zamestnávateľa APZ Somotor, n. o. pracovnú zmluvu a kde si mal účelovo priznať hrubú
hodinovú mzdu vo výške 20,45 Eur, tak on už v roku 2012, keď bol projektovým manažérom v agentúre,
kde spolupracovali s partnermi z Francúzska a Talianska, mal mzdu 60 Eur na hodinu, pričom jeho
úlohou bola implementácia finančnej gramotnosti na Slovensku. Preto v hodinovej mzde vo výške 20,45

Eur za hodinu nevidí žiadnu účelovosť. Táto hodinová mzda bola stanovená v súlade s existujúcim
rozpočtom, ktorý sa však nakoniec finančne nenaplnil. On ako likvidátor APZ Somotor, n. o. nemohol
mať uzavretú zmluvu, ale musel mať menovací dekrét, pričom v menovacom dekréte orgán, ktorý ho
určil za likvidátora, zároveň určil aj jeho honorár. V dekréte nebola určená hodinová mzda, ale mesačné
mzda, ktorá po rozrátaní na hodiny a pri zohľadnení mesačného pracovného času predstavovala 25

Eur na hodinu.

Ďalej obžalovaný vypovedal, že v roku 2016 mala agentúra APZ Somotor veľmi veľa práce, riešili najmä
sociálne slabších občanov, ktorí si nabrali rôzne úvery a pôžičky a nevedeli ich splácať, a aj on sám mal
s týmito vecami veľmi veľa práce, kvôli čomu pracoval aj cez víkendy. Ako aktivista tretieho sektora mal

na starosti aj lobovanie za zlepšenie právnej úpravy týkajúcej sa oddĺženia dlžníkov, ktorá sa potom aj
skutočne zmenila v roku 2017 v prospech týchto dlžníkov, teda jeho klientov. Ako likvidátor mohol byť
kedykoľvek odvolaný, pričom na túto skutočnosť nemal vôbec žiaden vplyv. Sociálna poisťovňa mohla
podať kedykoľvek návrh na jeho odvolanie z pozície likvidátora, avšak takýto návrh Sociálna poisťovňa
Trebišov nepodala. Obžalovaný odmieta účelovosť určených honorárov, resp. hodinovej mzdy, ktorú si

nikdy sám neurčoval, ale určovala ju vždy Správna rada, čo bol vyšší orgán ako bol on. Na rozhodnutie
Správnej rady v tomto smere nemal žiaden vplyv. Preto si nemyslí, že by bolo trestné, že akceptoval
mzdu, ktorú mu určila Správna rada. Za nezmysel považuje aj to, že sa malo jednať o neúmerné
výkazy a hodiny, pretože pokiaľ by mal naozaj vykazovať koľko práce v skutočnosti venoval tomu,
čo robil, či už ako projektový manažér alebo likvidátor, tak určite by to nebolo 8 hodín denne, ale

oveľa viac. Kvôli realizácii projektov potreboval zamestnať aj nejakých ľudí, pričom ľudí, ktorých na
realizáciu projektu nepotreboval, prepustil, jedným z ľudí, ktorých si ponechal, bola spoluobžalovaná
H. I.. Keďže nerozumie ekonomickej agende ako je napríklad účtovníctvo a poradenstvo a nakoľko
mal s obžalovanou I. skúsenosť, že v týchto záležitostiach je dobrá, tak si ju ponechal. Jej mzdu určilna základe predpokladanej dotácie - príjmu, ktorý mala mať APZ Somotor. Mzda obžalovanej I. bola
určená podľa existujúcej tabuľky, kde je určená mzda na každú pozíciu vrátane odvodov. Aj v iných
organizáciách to funguje takto, že sa funguje na základe očakávaných príjmov a podľa toho sa určuje

aj mzda zamestnancov. Pritom sa môže stať, že organizácia nedostane dotáciu alebo sa po kontrole
zistí, že nejakú sumu je potrebné vrátiť, čo môže potom spôsobiť, že nezisková organizácia bude mať
deficit, nakoľko rátala s nejakými peniazmi, ktoré musí vrátiť. Keď prvýkrát nadviazal spoluprácu so
spoluobžalovanou I., tak v APZ Somotor nemali finančné prostriedky, napriek tomu, že spoluobžalovaná
I. vedela, že v organizácii nie sú peniaze, tak aj za takých okolností pracovala pre APZ Somotor. Obaja

poskytovali rôzne služby a činnosti a nemali za to v podstate nijako zaplatené.

Čo sa týka materskej, ktorej vylákanie sa mu kladie za vinu, obžalovaný vo svojej výpovedi poukázal
na to, že v čase, keď sa stal likvidátorom, nevedel a neplánoval, že sa mu narodí ďalšie dieťa, a že
pôjde na materskú dovolenku. Na materskej bol s dcérou 5 alebo 6 mesiacov, potom bol riadne 3 roky
na rodičovskej dovolenke. V tejto súvislosti si riadne podal do Sociálnej poisťovne žiadosť o priznanie

materskej a Sociálna poisťovňa mu ju priznala. Pri tom Sociálna poisťovňa mala možnosť mu túto
dávku aj nepriznať. Zároveň nijako neovplyvnil to, z akého vymeriavacieho základu vychádzala Sociálna
poisťovňa pri výpočte výšky materskej dávky. Podľa obžalovaného v tomto smere existujú viaceré súdne
rozhodnutia, v zmysle ktorých si Sociálna poisťovňa môže vybrať, z akého vymeriavacieho základu bude
vychádzať. On nemal úmysel nikoho poškodiť, pričom Sociálna poisťovňa mala vedomosť o tom, v akej

finančnej situácii sa nachádza APZ Somotor, v ktorej často ľudia pracovali aj za takej situácie, že sa
očakával nejaký príjem z dotácie, ktorý sa však omeškal aj o niekoľko mesiacov, a títo ľudia v podstate
v takomto období museli pracovať zadarmo. Teda nekonal tak ako konal, z dôvodu, že by chcel od
Sociálnej poisťovne získať viac peňazí, ani z dôvodu, že by chcel mať vyšší dôchodok. V rámci ďalšieho
priebehu výsluchu sa obžalovaný vyjadril, že využíva svoje zákonné právo a vypovedať viac nebude a

nebude odpovedať ani na prípadné ďalšie otázky zo strany prokurátora.

Aj obžalovaná H. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná. Z jej výpovede vyplýva, že v
organizácii APZ Somotor, n. o. pracovala aj pred vstupom organizácie do likvidácie, a že predmetnú
pracovnú zmluvu podpísala bez špekulatívnych úmyslov. Je účtovník, nie finančný analytik a počas

svojej 29-ročnej praxe sa nikdy nestretla s tým, že by od nej klienti chceli, aby posudzovala ich likviditu.
V jej pracovnej pozícii to ani nie je možné, nemá na takéto úkony oprávnenie a porušovala by zákon.
Jej úlohou je spracovať predložené doklady po účtovnej stránke. Pri tom aj organizácie, ktoré vstúpia
do likvidácie, musia viesť účtovníctvo a plniť si zákonom predpísané povinnosti. Všetky povinnosti
si podľa pokynov zamestnávateľa plnila v riadnych zákonom určených termínoch. Znalecký posudok

vypracovaný znalcom v tejto trestnej veci považuje za zavádzajúci, nakoľko mnoho informácií je pre
ňu ako účtovníka nepoužiteľných a zastaralých. Hodnotiť výšku odmeny, ktorú by za svoju prácu mala
požadovať, je podľa nej zo strany znalca irelevantné, keďže nepracovala v štátnom ani rozpočtovom
sektore, ktorý sa riadi určitými tabuľkami. Odmena za jej prácu je vec dohody subjektov. Obžalovaná
dostala predloženú pracovnú zmluvu a tú podpísala bez vedľajších úmyslov. V žiadnom prípade sa

nechcela obohatiť na nemocenských dávkach. Liečebný režim dodržiavala a Sociálna poisťovňa si
to mohla kedykoľvek preveriť. Stále verila, že sa organizácia dostane z problémov, preto svoju mzdu
nevymáhala ani súdne. Ďalej sa obžalovaná odmietla vyjadrovať s tým, že viac vypovedať nebude.

Z výpovede svedkyne H. O. P., zástupkyne Sociálnej poisťovne, vyplynulo, že Sociálna poisťovňa má

zákonnú povinnosť vyplatiť dávku, pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky, aby dávka bola vyplatená.
U obžalovanej I. boli zákonné podmienky pre vyplatenie nemocenskej dávky naplnené, preto Sociálna
poisťovňa nemocenskú dávku vyplatila, avšak v tom čase už Sociálna poisťovňa mala podozrenie, že
došlo k navýšeniu vymeriavacích základov s úmyslom, aby Sociálna poisťovňa vyplatila nemocenskú
dávku v maximálnych vymeriavacích základoch. Preto Sociálna poisťovňa dala podnet na začatie

trestného stíhania v predmetnej veci. Sociálna poisťovňa pri tom neskúma to, či vystavená PN-ka bola
vystavená neoprávnene alebo oprávnene, je to na lekárovi, ktorý PN-ku vypíše. Sociálna poisťovňa
evidovala nedoplatky voči subjektu APZ, n. o. Somotor od februára 2015, kedy boli na zamestnávateľa
podané viaceré trestné oznámenia, kde trestné stíhania boli zastavené z dôvodu, že zamestnávateľ
nemalfinancienato,abymoholplatiťSociálnejpoisťovnidlžnépoistné.Sociálnapoisťovňachcelapodať

aj podnet na vyhlásenie konkurzu, ale v tom čase už bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný.

Pokiaľ ide o obžalovaného D., k jeho osobe svedkyňa uviedla, že pred začatím likvidácie organizácie
APZ Somotor, n. o. mal mzdu okolo 600 – 700 Eur mesačne, po tom, ako organizácia vstúpilado likvidácie, došlo k neúmernému navýšeniu vymeriavacích základov, a to troj až štvornásobne,
čím vzniklo podozrenie, keďže likvidátor má mať takú mzdu, ktorá zodpovedá majetku spoločnosti,
pričom v trestných konaniach bolo dokázané, že organizácia majetok nemá, že nemá z čoho vyplácať

mzdy ani povinné odvody pre Sociálnu poisťovňu. Na základe toho dospela Sociálna poisťovňa ku
podozreniu zo spáchania trestného činu podvodu, keďže došlo k neúmernému navýšeniu vymeriavacích
základov vzhľadom na majetok organizácie a následne k čerpaniu dávok, a to nemocenských,
materských a ošetrovných. Predchádzajúce vymeriavacie základy boli pri tom omnoho nižšie, než
vymeriavacie základy, ktoré boli stanovené po vstupe organizácie do likvidácie. Ak sa vychádza z toho,

že vymeriavacie základy boli pred vstupom do likvidácie okolo 600 až 700 Eur a potom, čo organizácia
vstúpi do likvidácie a nemá žiaden majetok, stúpne vymeriavací základ na 3000 Eur, pričom predtým
mala organizácia projekty, mala zamestnancov, a teda vyvíjala činnosť a napriek tomu nemala také
vysoké vymeriavacie základy, z tohto dôvodu tam vzniklo takéto podozrenie. Preto podala Sociálna
poisťovňatrestnéoznámenienapolícii.TakétozvýšenievymeriavaciehozákladuzostranyAPZSomotor
síce nebolo zakázané, avšak podľa svedkyne navodzuje dojem úmyselného podvodného konania.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru ekonómia a manažment M. O. A., ktorý zotrval
na záveroch svojho znaleckého posudku. Z tohto je zrejmé, že v období rokov 2015, 2016 a 2017 sa
účtovná jednotka APZ Somotor, n.o. dostala do platobnej neschopnosti, resp. bola insolventná, teda
nevedelauhrádzaťsvojezáväzkyzvlastnýchzdrojov.APZSomotor,n.o.dlhovalasvojimzamestnancom

za čisté mzdy a nemala vlastný majetok na podnikanie. Zo znaleckého posudku vyplývajú aj bližšie
detaily ohľadom vedenia účtovníctva ako aj rozsah a časová náročnosť úkonov obžalovaného D. v
postavení likvidátora v tejto neziskovej organizácii. Znalec sa v posudku vyjadril aj k obvyklej mzde
obžalovaných ako zamestnancov neziskovej organizácie podľa stupňa náročnosti práce, na ktorú mali
obžalovaní nárok. Obžalovaná I. ako účtovníčka neziskovej organizácie mala mať v zmysle znaleckého

posudku v pracovných zmluvách uvedenú obvyklú mzdu podľa § 120 Zákonníka práce v 4. stupnici
náročnosti práce a obžalovaný D. v 6. stupnici náročnosti práce. V posudku ďalej znalec uviedol, že
pracovné zmluvy obžalovaného D. a obžalovanej I. neboli spracované v zmysle schváleného rozpočtu,
a že neuhradená čistá mzda zamestnancov (aj oboch obžalovaných) nezodpovedá odpracovaným
hodinám, a ani obvyklej mzde zamestnancov v roku 2016. Znalec v nadväznosti na uvedené v posudku

konštatuje, že účtovná jednotka musí mať dostatok disponibilných zdrojov na úhradu čistej mzdy
a odvodov ako aj dane z príjmov zo závislej činnosti (dostatok obežného majetku v pokladnici, na
bankových účtoch a bonitné pohľadávky).

Z odpovedí znalca na položené otázky na hlavnom pojednávaní ďalej vyplynulo, že znalec mal

dostatočné podklady, na základe ktorých mohol vypracovať znalecký posudok, a aj bez viacerých
dokumentov, ktoré mu neboli predložené, mal dostatok informácií z účtovných podkladov - z účtovných
kníh a účtovných závierok. Teda skutočnosti, ktoré mal v znaleckom posudku posúdiť, dokázal posúdiť aj
bez niektorých chýbajúcich podkladov. Znalec uviedol, že podľa neho APZ Somotor, n. o. vôbec nemala
ísť do likvidácie, ale mala ísť do konkurzu, nakoľko nemala žiaden majetok, ktorý by sa mal zlikvidovať.

Likvidovať je možné len ten majetok, ktorý účtovná jednotka má, ale keď má mínusové vlastné imanie
a je insolventná, má sa prihlásiť do konkurzu sama alebo ju majú prihlásiť veritelia, ktorými sú
zamestnanci, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad. V prípade APZ Somotor sa v konkurze nepokračovalo
z dôvodu, že finančné prostriedky nepostačovali ani na úhradu konkurznej podstaty. Ku konštatovaniu
v znaleckom posudku, že obžalovaná I. ako účtovníčka APZ Somotor n. o. mala mať v pracovných

zmluvách uvedenú obvyklú mzdu podľa § 120 Zákonníka práce v 4. stupnici náročnosti práce, znalec
vysvetlil, že túto skutočnosť vyvodil z predloženej účtovnej závierky a predložených účtovných kníh. Čo
sa týka mzdy obžalovanej I., na vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu v jej prípade účtovná jednotka podľa
predložených účtovných dokladov nemala. Pokiaľ obžalovaná I. mala byť zaradená do 4. stupnice a
jej zamestnávateľ nemal dostatok finančných prostriedkov, tak musela mať mzdu zodpovedajúcu mzde

v 4. stupnici a nemohla mať vyššiu. V nadväznosti na uvedené potom aj Sociálna poisťovňa jej mala
vyplácať dávky zodpovedajúce 4. stupnici. Dohodnúť sa podľa znalca môže aj vyššia mzda než aká
vyplýva z ustanovenia § 120 Zákonníka práce, ale účtovná jednotka na to musí mať finančné krytie, teda
rozpočtované príjmy a rozpočtované výdavky schválené dozornou radou. Ak na to účtovná jednotka
nemá, tak nemôže dohodnúť vyššiu mzdu. K obžalovanému D. znalec dodal, že ani orgán, ktorý ho

menoval do funkcie, nevyhodnocoval jeho prácu, pričom likvidátor podľa znalca nemá pracovať na
projektoch, likvidátor má likvidovať.Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka H. I. Q. (zástupcu Sociálnej poisťovne) z prípravného konania
vyplynulo, že Sociálna poisťovňa utrpela konaním obžalovaných škodu tým, že ňou boli vyplatené dávky
z neprimerane vysokej mzdy obžalovaného D. ako likvidátora a obžalovanej I. ako ekonómky. Výška

ich mzdy bola pri tom navýšená v situácii, keď APZ Somotor, n. o. nemala žiadne príjmy, nemala z
čoho platiť mzdy, a tým pádom ani odvody Sociálnej poisťovni, čím Sociálnej poisťovni vznikla ďalšia
škoda z nezaplatených odvodov. Mesačne to predstavovalo cca 2.500 Eur len na odvodoch, ktoré
neboli uhrádzané. Vyčíslenie dávok, ktoré na základe takto určenej výšky mzdy boli vyplatené naviac,
prestavuje u obžalovanej I. sumu 9.477,50 Eur a u obžalovaného D. sumu 9.600 Eur s tým, že ak by

nebola mzda obžalovaných takto navýšená, tak by tieto účelovo vyplatené dávky neboli určené v takejto
výške. Sociálna poisťovňa v rámci trestného konania poukazovala na to, že obžalovaný ako likvidátor sa
mal snažiť spoločnosť likvidovať a uhradiť všetky pohľadávky veriteľov, pričom spoločnosť nelikvidoval
a robil ešte väčšie dlžoby, než mala spoločnosť pred likvidáciou. Konanie likvidátora a ekonómky, ktorí
mali takto určenú mzdu, bolo podľa názoru svedka účelové. Agentúra, ktorá bola v likvidácii a nemala
žiadne príjmy, mala čím skôr zlikvidovať a uhradiť pohľadávky veriteľov. Obžalovaný mal postupovať ako

likvidátor čo najefektívnejšie a nie navyšovať ďalšie dlžoby. Sociálna poisťovňa v tejto situácii nemala
možnosť nepriznať jednotlivé dávky vo výške vypočítanej podľa ich vymeriavacích základov, pretože
aj keď nie sú zamestnávateľom uhrádzané odvody, zamestnanec nemôže na túto okolnosť doplácať.
Sociálna poisťovňa je povinná v prípade preukázania sa dokladom o dočasnej pracovnej neschopnosti
alebo dokladom preukazujúcim nárok na materské tieto dávky vyplatiť. V tomto prípade obžalovaný D.

aobžalovaná I.vystupovaliakozamestnanci,apretoimbolitietodávkySociálnoupoisťovňouvyplatené.
Obžalovaná I. bola v predmetnom období riadnou zamestnankyňou, čiže podmienku na priznanie dávky
splnila, zároveň bola aj SZČO a v niektorých prípadoch jej dávka bola vyplácaná aj z tohto titulu. Čo sa
týka výplaty jej dávky, tým, že bola zamestnankyňou, automaticky jej vznikol nárok na priznanie dávky,
pričom dávka jej bola vyplácaná v maximálne možnej výške, ktorá sa odvíjala z neprimeranej mzdy.

VtomtosmereSociálnapoisťovňavychádzalaztoho,žekeďAPZSomotormalaprojekty,zamestnancov
a príjem, obžalovaný D. mal mzdu okolo 600 až 800 Eur. Následne sa ukončila činnosť projektov,
organizácia z nich nemala príjem, a v takejto situácii sa obžalovanému náhle zvýšila mzda troj až štvor-
násobne, navyše organizácia vstúpila do likvidácie. Zákon o konkurze pri tom jednoznačne stanovuje
určitú primeranú odmenu likvidátora, kde základom odmeny likvidátora je majetkový zostatok ako taký,

a v danom prípade bol majetok APZ Somotor, n. o. nulový, čiže aj odmena likvidátora mala byť v súlade
s týmto predpisom. Takisto účelom likvidácie je čo najefektívnejšie vysporiadať dlžoby a nie aby sa
dlžoby neúmerne navyšovali, čo sa v tomto prípade stalo, pretože dlžoba, ktorá bola relatívne nízka,
sa mesačne navyšovala minimálne o 2.500 Eur. Keďže podľa znaleckých posudkov v predchádzajúcich
konaniach bolo zistené, že APZ Somotor nemá žiadny majetok, je podľa svedka otázne, či táto mzda v

takom rozsahu bola obžalovaným aj skutočne vyplácaná. Podľa názoru svedka nebola a bola účelovo
zvýšená práve preto, aby z nej mohli byť obžalovanými uplatnené dávky. Čo sa týka dávok, výška dávky
sa odvíja od výšky príjmu, teda dávky boli obžalovanými čerpané vo výške, ktorá vyplývala z priznanej
mzdy. Keďže boli zákonom požadované podmienky u obžalovaných splnené (vznik materskej resp.
práceneschopnosti, doba poistenia, výška mzdy), Sociálna poisťovňa nemala možnosť dávky nevyplatiť

a nemohla postupovať iným spôsobom.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne H. I. A. z prípravného konania súd zistil, že uvedená
svedkyňa bola ustanovená ako správca konkurznej podstaty na majetok úpadcu – APZ Somotor n.o.,
ktorý bol v likvidácii, a za ktorého vystupoval obžalovaný D.. Ako správca u úpadcu nezistila žiaden

hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani prostriedky na účtoch. Zo strany úpadcu s ňou nikto nekomunikoval,
pričom štatutár nereagoval na žiadnu jej výzvu, preto jej z jeho strany neboli odovzdané žiadne doklady,
týkajúce sa majetku, ktorý podlieha konkurzu.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanými listinnými dôkazmi, najmä podkladmi Sociálnej

poisťovne o nemocenských dávkach, pracovnými zmluvami, dodatkami a dohodami o ukončení
pracovného pomeru, návrhom na vyhlásenie konkurzu na APZ Somotor n.o. (návrh bol podaný na
Okresný súd Košice I 29.11.2016), daňovými priznaniami, účtovnými závierkami za roky 2014 až
2017, návrhom na zápis vstupu neziskovej organizácie do likvidácie so súvisiacim rozhodnutím,
správou o stave zisťovania majetku úpadcu, rozhodnutiami Ústredia práce, sociálnych vecí a

rodiny Bratislava, uzneseniami Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp.zn. 30K/2/2017,
zápisnicami zo zasadnutia správnej rady APZ Somotor n.o., rozhodnutiami Sociálnej poisťovne,
sumárom nemocenského k obžalovanej I., správami Daňového úradu a Sociálnej poisťovne ako aj
daňovými priznaniami obžalovanej I..Z vyššie uvedených listinných dôkazov okrem iného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 27.4.2017 sp.zn. 30K/2/2017 bolo zastavené konkurzné konanie voči dlžníkovi Agentúra

podporovaného zamestnávania Somotor, n.o., pre nedostatok majetku. V odôvodnení tohto rozhodnutia
súd poukazuje najmä na záverečnú správu predbežného správcu zo dňa 19.4.2017, z ktorej vyplýva, že
APZ Somotor, n.o. nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje žiadnou finančnou
hotovosťou, nevlastní žiadne cenné papiere ani bankové účty, na základe čoho predbežný správca
dospel k záveru, že majetok APZ Somotor, n.o. nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu.

Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady APZ Somotor, n.o. zo dňa 21.11.2016 je zrejmé, že
rozhodnutím správnej rady APZ Somotor, n.o. bolo schválené zrušenie tejto neziskovej organizácie
s likvidáciou, pričom správna rada, ktorej predsedníčkou bola manželka obžalovaného R. A. G. D., určila
za likvidátora obžalovaného D..

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k týmto skutkovým a právnym záverom:

Po doplnení dokazovania, berúc do úvahy aj právny názor odvolacieho súdu (vyplývajúci z jeho
uznesenia zo dňa 5.6.2024 sp.zn. 7To/32/2024), ktorým je súd prvého stupňa po zrušení rozsudku
viazaný, prehodnotil súd závery svojho predchádzajúceho rozsudku a dospel k zisteniu, že konanie

oboch obžalovaných nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.
zákona, ani prípadného iného trestného činu.

Je potrebné uviesť, že trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zákona je úmyselným trestným činom,
pri ktorom je pri rozhodnutí o vine obžalovaných nevyhnutné preukázať úmysel obžalovaných, teda

v prejednávanej veci dokázať, že už v čase podpisovania pracovných zmlúv mali obžalovaní úmysel
uviesť poškodenú stranu do omylu, a to tým spôsobom, že na základe účelovo navýšenej mzdy budú
v určitom čase v budúcnosti poberať „ošetrovné“ a „materské“, resp. nemocenské dávky v podstate
v maximálne možnej výške, ktoré by im inak prislúchali vo výške niekoľkonásobne nižšej (ak by
nedošlo k účelovému navýšeniu ich mzdy). Táto skutočnosť však vykonanými dôkazmi bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná nebola.

V tejto súvislosti aj odvolací súd poukázal vo svojom uznesení na to, že z vykonaného dokazovania pred
prvostupňovým súdom nezistil žiadne priame dôkazy, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaných z
naplnenia nielen subjektívnej, ale ani objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

pričom aj po doplnení dokazovania a opätovnom výsluchu obžalovaného má prvostupňový súd za to,
že dôkazný stav sa oproti stavu danému v čase rozhodovania odvolacieho súdu nijako nezmenil.

Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vyjadril aj ku znaleckému posudku znalca z odboru ekonómia a
manažment M. O. A., ktorý odvolací súd vyhodnotil ako nezákonný s tým, že nie je oprávnením znalca

určovať rozsah a časovú náročnosť pracovných úkonov obžalovaných, naviac k tomu ešte aj na základe
neúplných dokladov, pričom už vôbec nie je úlohou znalca určovať oprávnenú výšku mzdy osobám,
ktoré uzatvárajú pracovnú zmluvu, keďže pracovná zmluva vzniká na základe dvojstranného právneho
úkonu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a je vecou týchto dvoch strán, na akých pracovných
podmienkach, vrátane výšky mzdy, sa dohodnú.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukázal na to, že obžalovaná H. I. uzatvorila predmetnú
pracovnú zmluvu ako zamestnanec a nebolo jej zákonnou povinnosťou skúmať finančné podmienky na
strane zamestnávateľa, keďže žiadna právna norma neukladá uchádzačovi o zamestnanie zisťovať pred
podpísaním pracovnej zmluvy s potenciálnym zamestnávateľom jeho ekonomickú situáciu. Podpísanie

pracovnej zmluvy je založené na dobrovoľnosti a v prípade neplnenia podmienok pracovnej zmluvy má
každá zo strán právo domáhať sa jej plnenia pred súdom v civilnom konaní. Z hľadiska trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovanej je pri tom podľa názoru odvolacieho súdu úplne irelevantná aj v skutku
obžaloby opísaná jej predchádzajúca zodpovednosť za účtovníctvo firmy. Odvolací súd taktiež uviedol,
žeakobžalovanápodpisovalapracovnúzmluvuspríslušnouagentúrou,ktorábolajejzamestnávateľom,

a ak sa mala dopustiť trestného činu obžalovaná, tak potom z toho by logicky vyplývalo podozrenie
z tohto trestného činu aj u subjektu, ktorý podpisoval pracovnú zmluvu za zamestnávateľa, avšak
zo spisu nevyplýva, aby bola trestne stíhaná aj táto právnická osoba a aby na ňu bola podaná
obžaloba. Odvolaciemu súdu pri tom nie je zrejmé, ako by sa mohla dopustiť tohto trestného činupri podpisovaní zmluvy s údajne podľa obžaloby účelovo navýšenou mzdou samotná obžalovaná bez
dohody so zamestnávateľom, keďže bez súhlasu zamestnávateľa by takáto pracovná zmluva nebola
ani podpísaná.

Odvolacísúdvosvojomrozhodnutítaktiežpoukázalnato,žeakzvýpovedízástupcovpoškodenejstrany
H. O. P. a H. I. Q. vyplýva, že u obidvoch obžalovaných boli splnené zákonné podmienky pre vyplatenie
dávok (ničím nespochybnené onemocnenie, materská), tak potom samotné uplatnenie si týchto dávok
nemôže byť posudzované ako protizákonné.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývajú taktiež pochybnosti ohľadom výšky škody, ktorá mala
byť poškodenej Sociálnej poisťovni spôsobená konaním obžalovaných. V tomto smere odvolací súd
považuje za otázne z hľadiska naplnenia časti objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, kto a akým spôsobom určil a preukázal, aká vlastne bola, resp. mala byť primeraná
mzda obidvoch obžalovaných, pričom ak aj podľa poškodenej strany mali obidvaja obžalovaní zákonný

nárok na vyplatenie nejakých dávok, ale v inej výške, tak potom akú škodu vlastne mali spôsobiť, resp.
spôsobili poškodenej strane.

Súd po opätovnom výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde sa obžalovaný detailnejšie
vyjadril najmä k očakávanému projektu v hodnote 300.000 Eur, ktorý spomínal už vo svojej

predchádzajúcej výpovedi na hlavnom pojednávaní a tiež k ním podpísaným pracovným zmluvám
uvedenými v podanej obžalobe, dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi sa nepodarilo vyvrátiť obranu
obžalovaného v tom smere, že realizované zvýšenie miezd mohlo byť napriek nepriaznivej finančnej
situácii APZ Somotor n.o. odôvodnené predpokladanými budúcimi príjmami z očakávanej dotácie, ktorá
sa nakoniec nerealizovala, pričom ako už bolo uvedené, dôkazný stav sa oproti stavu danému v čase

rozhodovania odvolacieho súdu nijako nezmenil.

Za účelom odstránenia nejasností alebo objektivizovania skutkových zistení nepovažoval súd za
potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní ešte ďalšie dôkazy, preto aj návrh prokurátora na
doplneniedokazovaniaopätovnýmvýsluchomzástupcupoškodenejSociálnejpoisťovnekurčeniuvýšky

spôsobenejškodypodľa§272ods.3Tr.poriadkuodmietol,atovzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti
vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho súdu.

Preúplnosťsúduvádza,žekonanieobochobžalovanýchvzhľadomnavšetkyokolnosti,zaktorýchdošlo
knavýšeniuichmiezd,sícemôženavodzovaťdojemúčelovéhokonaniascieľomdosiahnutiavyplácania

„ošetrovného“, „materskej“, resp. nemocenských dávok v maximálne možnej výške. Súd však vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti ako aj právne úvahy odvolacieho súdu vyplývajúce z jeho uznesenia zo
dňa 5.6.2024 sp.zn. 7To/32/2024, ktoré si po prehodnotení vykonaných dôkazov osvojil, dospel k záveru,
že obžalovaní svojim konaním nenaplnili pojmové znaky žalovaného trestného činu podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 5.8.2024, ani iného trestného činu.

Keďže žalované skutky nie sú podľa názoru súdu trestným činom, o podanej obžalobe bolo rozhodnuté
oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pričom z dôvodu, že súd oboch
obžalovaných spod obžaloby oslobodil, poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka Trebišov, odkázal s jej
nárokom na náhradu škody voči obžalovaným obligatórne na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopieraspáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.