Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100C/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210254
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124210254.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., E. XX, právne
zastúpená: AK Petrovič s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Trnave, Kollárova 566/32, IČO: 54 980
682, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa n e p r i b l i ž o v a l k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako

10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobkyne proti žalovanému na ochranu osobnosti.

II. Súd návrh v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť nad
10 metrov do 200 metrov z a m i e t a.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh o d m i e t a.

IV. Súd u k l a d á žalobkyni podať proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému

povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 200 metrov, s výnimkou účasti
na procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania a s výnimkou preberania a
odovzdávania maloletej F. B., nar. XX. X. XXXX na začiatku a konci realizácie styku žalovaného s
maloletou, kedy sa zakazuje žalovanému sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.
Ďalej sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému, aby vstupoval do areálu prislúchajúceho k bytovému
domu nachádzajúcemu sa na adrese E. XX, D. a tiež sa nepribližoval na vzdialenosť viac ako 2 metre

od vstupnej bránky od oplotenia areálu a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila najmä tým, že žalovaný dlhodobo
nerešpektuje hranice žalobkyne, porušuje ich, zasahuje do nich, zasahuje do osobnostných práv
žalobkyne, správa sa agresívne, ohrozuje pracovnú pozíciu žalobkyne, preto je žalobkyňa nútená sa
domáhať ochrany svojich práv. Má za to, že má právo na ochranu svojej osoby, a to ako aj života, tak aj

fyzického a psychického zdravia, taktiež súkromia a prítomnosť žalovaného vo svojej blízkosti a blízkosti
svojho obydlia považuje za zásah do vlastnej integrity. Žalovaný sústavne vyvíja na žalobkyňu nátlak,
zdržiavasaprijejbydlisku,útočínaňuaosobyjejblízke,takýchtosituáciíjeveľmiveľa.Uždvakrátprišiel
žalovaný na pracovisko žalobkyne, čo spôsobuje žalobkyni obzvlášť veľké problémy a súčasne ohrozuje
aj reputáciu zamestnávateľa žalobkyne, ktorá pracuje na recepcii zubnej ambulancie Blaško s.r.o. Dňa
14. 2. 2024 prišiel žalovaný rozzúrený na pracovisko žalobkyne, vstúpil do priestoru recepcie, kde v tom

čase bola žalobkyňa v pracovnom procese, obťažoval ju pri výkone práce pred kolegyňou a pacientami.
Žalobkyňu žalovaný vystavil hanbe a poníženiu na pracovisku. Vykrikoval, že vrátil maloletú dcéru zostyku s mokrými vlasmi a žiadal, aby žalobkyňa zavolala svojej matke, lebo jeho nechce poslúchať a
povedala jej, aby s maloletou šla domov.

3. Medzi žalobkyňou a žalovaným ako rodičmi maloletej F. je vedené pred Okresným súdom Trnava
konania ohľadom spoločnej maloletej dcéry F. pod č.k. 17P/22/2022, ktoré doposiaľ nie je skončené
(a teda ani právoplatne). Aktuálne strany ako rodičia by mali postupovať na základe neodkladného
opatrenia (uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 38P/21/2023-83 zo dňa 26. 4. 2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/81/2023-229 zo dňa 18. 7. 2023), maloletá je

ponechaná v osobnej starostlivosti žalobkyne, pričom žalovaný má upravený styk s maloletou, ktorý
dlhodobo a opakovane nedodržiava, konkrétne si svoje povinnosti mu vyplývajúce z uvedeného
rozhodnutia neplní, maloletú dcéru v určený deň a hodinu maloletú vrátiť oprávnenej pred bytovým
domom na adrese Okružná 24, Trnava. Z uvedeného dôvodu sa vedie na návrh žalobkyne ako
oprávnenej konanie o výkon rozhodnutia pod č.k. 109Em/1/2024. O neskorom odovzdaní maloletej
podala žalobkyňa oznámenia na polícii.

4. Dňa 10. 6. 2024 mimo úpravy styku žalovaného s maloletou sledoval matku žalobkyne, staršiu
maloletú dcéru žalobkyne a maloletú F., vykrikoval po nich, urážal staršiu dcéru žalobkyne I. pri čerpacej
stanici OMV na Veternej ulici v Trnave, keď sa šla matka žalobkyne s vnučkami skryť do OC Tesco,
pokračoval v sledovaní žalovaný až do supermarketu, vykrikoval, urážal a nerešpektoval, že s ním

nemajú záujem o kontakt. Obe maloleté deti boli traumatizované, maloletá I. bola ponižovaná a urážaná
žalovaným, incident natáčala na mobil.
5. Žalobkyňa sa aktuálne domnieva, že bolo manipulované s jej vozidlom, kedy je blatník „odchlípený“,
má podozrenie, že má namontované sledovacie zariadenie, ako sa jej to už stalo v minulosti na
predchádzajúcom vozidle.

6. V apríli 2022 (dňa 1. 4. 2022) dokonca žalovaný sledoval žalobkyňu, v tom čase vo vozidle s jej staršou
maloletou dcérou I. až do Bratislavy, celú cestu po diaľnici, a aj späť. Jednalo sa o tak traumatizujúci
zážitok, že žalobkyňa odvtedy sama s maloletou do Bratislavy necestuje zo strachu.

7. Hrubé, nátlakové, neželané a verbálne agresívne konanie žalovaného má za ostatné obdobie priam
stúpajúcu tendenciu, keďže dňa 13. 11. 2024 znovu prišiel na pracovisko žalobkyne, do čakárne zubnej
ambulancie, kde čakali pacienti, a to aj s maloletou F. v náručí, kričal, pred prítomnými osobami
(pacientmi a kolegyňou žalobkyne) obviňoval žalobkyňu z týrania maloletej, pre samotnou maloletou.
O rušivom pôsobení svedčí čestné vyhlásenie kolegyne žalobkyne A. J. I. zo dňa 3. 12. 2024,

videozáznamy.Zkamerovéhozáznamujevidieť,akouagresívnou,zúrivouchôdzoužalovanýprichádza.
Tiež aj nadriadený žalobkyne A. B. K. sa vyjadril k obom „návštevám“ žalovaného na pracovisku svojej
ambulancie, je zrejmé, ako mal potrebu žalovaný zasahovať do dôstojnosti a integrity žalobkyne aj
ohováraním a očierňovaním žalobkyne pred jej nadriadeným.

8. Po ostatnom útočnom a verbálne agresívnom príchode žalovaného na pracovisko žalobkyne aj s
maloletou F. v náručí, je aktuálne vystrašená aj samotná maloletá, ale predovšetkým aj žalobkyňa, jej
kolegyňa na pracovisku a žalobkyňa má dôvodnú obavu aj o stratu práce, pretože žiaden zamestnávateľ
nemá za potrebného zamestnanca, ktorého pre pacientmi v čakárni okrikuje bývalý priateľ a narúša
chod ambulancie a pokojnú prevádzku, kde v čakárni pacienti o.i. čakajú na zubné ošetrenie. Týmto

môže byť zhoršená aj reputácia zubnej ambulancie. Prirodzeným dôsledkom opakovaných osobných a
verbálnych útokov žalovaného je aktuálny dôvodný strach a obava žalobkyne z prípadného opakovania,
čomu sa dá aktuálne zabrániť jedine požadovaným neodkladným opatrením, ako súdnym rozhodnutím,
ktoréžalobkyňuochrániavprípade,akbyhožalovanýnerešpektoval,sústýmspojenéprávnedôsledky.
Žalovaný okrem uvedeného vo vysokej periodicite kontaktoval a urážal žalobkyňu, v dôsledku čoho pre

neúnosnosť a psychický tlak bola nútená si žalobkyňa žalovaného zablokovať v sms správach a tiež
aj na mailoch. Tiež žalovaný vyzváňa na zvonček od bytu žalobkyne mimo času styku, t.j. aj výrazne
skôr pred stykom, z ktorého dôvodu musí mať žalobkyňa vypnuté zvonenie, čo je obmedzujúce, aj pre
poštovú doručovateľku, v prípade núdze a pod.

9. Súd sa oboznámil s návrhom, rodným listom mal. F., čestným vyhlásením A. J. I. a B. K., potvrdenia
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 13.3.2024, 9 ks fotografií, videozáznamom
a ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:10. Žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi mal. F..

11. Z čestného vyhlásenia A. J. I. súd mal za osvedčené, že žalovaný prišiel na pracovisko žalobkyne

s mal. dcérou a chcel sa rozprávať len so žalobkyňou. Jeho prítomnosť bola neželaná a jeho správanie
pôsobilo rušivo na pacientov. Žalovaný sa vyjadril, že „toto je týranie mojej dcéry“. Zakročiť musel A. K.,
ktorý ho vyviedol z ambulancie. Žalovaný už vo februári 2024 prišiel nepozvane na pracovisko žalobkyňa
a vykrikoval na žalobkyňu cez čakáreň plnú pacientov.

12. Z čestného prehlásenia B. K. má súd za osvedčené, že dňa 14.2.2024 prišiel žalovaný na pracovisko
žalobkyne z dôvodu, že sa s ňou chce porozprávať. B. K. ho poprosil, aby odišiel, nakoľko žalobkyňa
sa musí venovať pracovnej činnosti a na záležitosti súkromného charakteru nemá čas. Dňa 13.11.2024
prišiel žalovaný na pracovisko žalobkyne s maloletou na rukách, B. K. ho poprosil, aby opustil priestory
čakárne. Pred vstupnými dverami mu žalovaný vysvetľoval, že chce odovzdať maloletú, avšak nie starej
matke z dôvodu, že má problémy s alkoholom.

13. Z 9 ks fotografií súd mal za osvedčené, že ide snímky priestoru pred bytovým domom, v ktorom
býva žalobkyňa, pričom na fotografických snímkach je zobrazený (zrejme) žalovaný vo vnútornej strane
oploteného priestoru a na jednej z fotografií sú zachytení 3 príslušníci polície mimo oploteného priestoru
bytového domu.

14.Zpotvrdeniaooznámenízodňa13.3.2024,OkresnéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruvTrnave,odbor
poriadkovej polície, Obvodné oddelenie policajného zboru v Trnave súd zistil, že žalobkyňa vykonala
oznámenie o priestupku, ktorého sa dopustil jej bývalý priateľ (žalovaný – pozn. súdu) schválnosťami
voči jej osobe.

15. Z predložených videozáznamov mal súd za osvedčené, že žalovaný navštívil dva krát recepciu na
pracovisku žalobkyne (14.2.2024 a 13.11.2024). Jeden krát s maloletou F. na rukách. Ďalej mal súd
za osvedčené, že žalovaný sa v nákupnom centre prihováral mal. F., pričom stará matka, ktorá bola
v centre s maloletou si jeho prítomnosť neželala a žiadala ho, aby odišiel. Mal. F. po celú dobu trvania

videozáznamu plakala.

16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

22. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené. Žalovaný má možnosť využitia aj tejto právnej ochrany.

23. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť

neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia

apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

predbežného opatrenia získa druhá strana.

24. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovaniu.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

25. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal naliehavosť a
nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom opatrenia súdu.

26. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný
atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba
upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Súd preto nemôže
danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery.

Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania súdu prvej inštancie
(pozri Števček, M. a kol,: Civilný sporový poriadok, C.H.BECK, 2016, s. 1093).

27. V danom prípade má súd nielen za osvedčené, ale aj dostatočne preukázané, že žalobkyňa ma
dôvodný strach zo žalovaného, ktorý nerešpektuje rozhodnutie súdu ohľadne úpravy styku s maloletou

a vyhľadáva dôvody pre kontaktovanie žalobkyne mimo súdom určeného času odovzdávania
a preberania maloletej, pričom opakovane žalobkyňu kontaktoval v mieste jej pracoviska s cieľom
bezodkladne riešiť súkromné záležitosti ohľadne maloletej, čoho svedkami boli kolegovia žalobkyne
a prítomní pacienti. Prítomnosť žalovaného na pracovisku pôsobila rušivo, keďže žalovaný mal na
recepcii kričať a obviňovať žalobkyňu z týrania maloletej. Žalobkyňa má dôvodnú obavu zo straty

zamestnania pre prípad, že by žalovaný takéto „návštevy“ na pracovisku opakoval. Už samotná
skutočnosť, že žalovaný opakovane bezdôvodne kontaktuje žalobkyňu na jej pracovisku, v spojení v
negatívnymi vzťahmi v minulosti, musí žalobkyňu dostatočne psychicky ťažiť, keďže nevie predpokladať
kedy, kde a ako sa k nej žalovaný opätovne zachová. Je neudržateľné, aby osobe, ktorá je vystavená
psychickému teroru, nebola poskytnutá ochrana len preto, že nedochádza k fyzickému stretu alebo

inak povedané, je neprípustné, aby žalobkyňa musela strpieť „zdokumentovaný“ fyzický útok zo strany
žalovaného len preto, aby dosiahla vydanie neodkladného opatrenia v časti zákazu približovania sa.

28. V záujme ochrany duševného zdravia žalobkyne súd preto vyhovel návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako

10 m, okrem stanovených výnimiek.

29. Súd tak rozhodol po vykonaní testu proporcionality, podľa ktorého jednoznačne prevažuje právo
na život a ochranu zdravia (tak fyzického ako aj psychického) žalobkyne pred právom na slobodu
pohybu žalovaného, ktoré je zásahom súdu obmedzené len vo vzťahu k žalobkyni, ktorú nemá dôvod

osobne kontaktovať okrem prípadov odovzdávania a preberania spoločnej dcéry. Aj pre tieto prípady súd
obmedzil možnosť priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov, pričom vychádzal
zo skutočností, že mal. F. vo veku viac ako 3 roky je schopná vzdialenosť od jedného rodiča k druhému
prekonať bez doprovodu rodiča.30. Jedinú výnimku zo zákazu približovania sa žalovaného k žalobkyni súd obmedzil na konania pred
orgánmi verejnej moci, kam patria konania súdne ako aj konania pred správnymi orgánmi (napr. konanie

o priestupku, konanie pred orgánom sociálnej kurately a pod.), počas ktorých o prítomnosti osôb na
procesných úkonoch a spôsobe ich realizácie rozhodne príslušný orgán.

31.Súdpovažovalzaneprimeranézakázaťžalovanémupribližovaťsakžalobkyninavzdialenosťnad10
metrov až do vzdialenosti 200m (čo je napr. dvojnásobok dĺžky futbalového ihriska), nakoľko predmetné

obmedzenie podľa názoru súdu neprimerane zasahuje do slobody pohybu žalovaného, pričom žalovaný
pri tak dlhej vzdialenosti ani nemá reálnu možnosť vyhodnotiť, či sa nenachádza v 200m perimetri
žalobkyne. Súd má za to, že obmedzenie žalovaného na priblíženie sa k žalobkyne do vzdialenosti nie
kratšej ako 10m nateraz poskytne dostatočnú ochranu pred možným zásahom žalovaného do integrity
žalobkyne.

32.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

33. Pokiaľ ide o žalobný návrh, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do areálu bytového domu,

tento žalobný návrh bol neurčitý, keďže nebolo v návrhu jednoznačne uvedené, kde konkrétne sa areál
nachádza (napr. uvedením čísla parcely, katastrálneho územia), príp. iného označenia tak, aby bolo
zrejmé ohraničenie areálu, do ktorého žalovaný nemá vstupovať. Preto súdu neodstávalo nič iné, len
s poukazom na ustanovenie § 327 CSP návrh v uvedenej časti odmietnuť.

34. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

35. Podľa § 336 ods. 1 CSP žalobkyni bola uložená povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej, keďže neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Žalobkyňa je preto povinná podať proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (podľa § 336 ods. 2 CSP vo výroku uznesenia odvolací súd uviedol
strany konania a predmet konania vo veci samej). Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa

ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) bola daná.

36. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania
nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci

samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje
iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne
rozhodnutie. Ak pri neodkladnom opatrení pred začatím konania nepodá navrhovateľ žalobu v súdom
určenej lehote podľa § 336 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne následne súd v
uznesení, ktorým neodkladné opatrenie zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP, pre márne uplynutie lehoty

na podanie žaloby. Týmto uznesením sa konanie končí. Po jeho právoplatnosti rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník súdu prvej inštancie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, s. 1115).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach alebo elektronicky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Súd poučuje povinného, že môže v právnom postavení žalobcu podať žalobu voči navrhovateľke v
právnom postavení žalovanej o náhradu škody, resp. inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.