Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213386
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : A.. L.. J. Ď., nar. XX.
X. XXXX, bytom P. XX, L., zastúpený : JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, AK Lachova 32, Bratislava,
proti žalovanému : Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, IČO : 35 790 253, zastúpený : Advokátska
kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO : 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš

Kamenec,s.r.o.,Špitálska43,Bratislava,IČO:36855995,oochranuosobnostianáhradunemajetkovej
ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku (bývalého) Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 4. 2023
č.k. B1 - 5C/69/2015 - 718, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie
z a s t a v u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal, aby súd rozsudkom konštatoval, že žalovaný uverejnením článku s názvom „Jánošovia v
politike“dňa 12.3.2015vdenníkuR.neoprávnenezasiaholdoosobnostnýchprávžalobcu(i),ďalej,aby
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv ( ii ), ďalej

aby uložil žalovanému povinnosť uverejniť v denníku R. v rubrike Názory na rovnakom mieste a rovnakej
ploche a/ text „Ospravedlnenie J. Ď.“, a to rovnakým typom a veľkosťou písma, ako bol uverejnený text
„Jánošovia v politike“ a b/ text : „Vydavateľ denníka R., Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08
Bratislava 1 sa ospravedlňuje A.. L.. J. Ď. za to, že uverejnením článku s názvom „Jánošovia v politike“
v denníku R. dňa 12. 3. 2015 neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv, a to rovnakým typom a
veľkosťou písma, ako bol uverejnený článok pod titulom „Jánošovia v politike“ v denníku R. zo dňa 12. 3.

2015 ( iii ); ďalej aby uložil žalovanému povinnosť uverejniť na hlavnej internetovej stránke denníka SME
W..R..sk počas nasledujúcich 30 dní text : „Ospravedlnenie J. Ď.. Vydavateľ denníka SME, Petit Press,
a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava 1 sa ospravedlňuje A.. L.. J. Ď. za to, že uverejnením
článku s názvom „Jánošovia v politike“ v denníku R. dňa 12. 3. 2015 neoprávnene zasiahla do jeho
osobnostných práv ( iv ); ďalej aby uložil žalovanému odstrániť článok s názvom „Jánošovia v politike“,
z internetovej adresy P.V.:/..R..R.-Y.-J..P. ( v ); ďalej aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 30.000 € ( vi ) a napokon, aby priznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia. Žalobca poukazoval na to, že uvedeným článkom žalovaný hrubo zasiahol do
jeho osobnostných práv; v článku bol označený plným menom, priezviskom aj príslušnosťou k strane,
sú v ňom uvedené informácie týkajúce sa jeho osobného života. Článok ho bezdôvodne zosmiešňoval
a ponižoval, hoci na politickej scéne už niekoľko rokov nepôsobí. Skutky pripisované žalobcovi nemajú
nič spoločné so skutkami spájanými s p. E., osobitne s témou domáceho násilia. Žalovaný medializuje

staré a odložené prípady žalobcu bez akýchkoľvek súvislostí s prípadom exposlanca E..2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal dôvod pochybovať o postoji žalobcu,
ktorý dával najavo, že sa cíti byť článkom „Jánošovia v politike“ dotknutý. Pre posúdenie veci však boli
podstatné zistenia, že sa článok nezaoberal súkromím žalobcu s výnimkou neurčitého poukazu na jeho

majetkové pomery v čase jeho politického pôsobenia. Aj majetkové pomery žalobcu boli predtým v r.
1999 medializované, na čo poukazoval aj svedok H. F. vo svojej výpovedi. Článok odkazoval vo vzťahu k
žalobcovi predovšetkým na jeho trestné stíhania, ktoré aj skončili právoplatnými odsúdeniami, čo bolo v
časeuverejneniačlánkuverejneznáme.Sohľadomnačasovúsúvislosťžalobcovhopôsobeniavpolitike
a času páchania týchto skutkov súd prvej inštancie nepovažoval za neprípustné, aby sa na túto trestnú

činnosť poukazovalo ako na negatívny jav aj s istým časovým odstupom, hoci s postupujúcim časom
by bolo možné očakávať oslabovanie útočného štýlu. Súd prvej inštancie považoval za nepodstatné
poukazyžalobcunadrobnénepresnostivčlánkupripopisejehoskutkov.Hocibolčlánok nepopierateľné
písaný ostrým štýlom a obsahoval aj hyperboly, neprekročil medze, ktoré musí bývalý politik zniesť.
Podľa súdu nedošlo v článku k obvineniam žalobcu zo skutkov, ktorých sa mal dopúšťať poslanec E.,
ani k pripisovaniu mu psychickej choroby, ako tvrdil žalobca. Podľa súdu tak nedošlo k neoprávnenému

zásahu do žalobcovej osobnosti a kritika smerujúca aj voči žalobcovi súd vyhodnotil ako prípustnú. Preto
po zistení, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do žalobcových osobnostných práv, bolo z povahy veci
vylúčené, aby súd uplatneným nárokom žalobcu vyhovel, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol. Po
právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 11 a nasl. Obč. zák. v spojení s čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j.

vychádzal z toho, že predmetný spor je výsledkom konfliktu medzi právom na slobodu prejavu a slobodu
informácií a medzi právom na ochranu osobnosti.
3/Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255CSPtak,ževkonaníúspešnémužalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.
4/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; tiež, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; ďalej, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal procesný postup vo veci zákonného sudcu
po jeho zmene ( jeho „aktualizáciu predbežného právneho posúdenia veci“ ), rozsudok podľa názoru
žalobcu nemá náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, z rozsudku nie je jasné, akými úvahami sa
súd prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov riadil, rozsudok je tak nepreskúmateľný. Trval

na tom, že uverejnením nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich informácií v namietanom
článku, vykonštruovanými falošnými premosteniami a spodobovaním žalobcu s exposlancom E., či
ich zjednocovaním v jeden prototyp politika, verejnosť vyburcovaná medializovaním kauzy exposlanca
E. nemohla vnímať žalobcu inak, ako negatívne a nemohla si utvoriť ani vlastný názor. Komentár
založený na vykonštruovaných obvineniach devastuje žalobcu v očiach verejnosti, žalobca bol tak

osočený aj zo skutkov prisudzovaných exposlancovi E.. Verejnosť si nemala možnosť overiť hodnotiace
úsudky komentátora, a preto ich bezpochyby všetky vnímala ako pravdivé a aktuálne. Zverejnením
difamujúcich informácií o žalobcovi došlo k neoprávnenému zásahu do viacerých aspektov práva na
ochranu osobnosti Uverejnené informácie, viažuce sa k osobe exposlanca E., zasiahli do mimoriadne
citlivej oblasti života žalobcu, nakoľko spoločnosť veľmi citlivo reaguje na informácie takého druhu a

morálne odsudzuje páchateľov trestných činov a tyranov obzvlášť a dištancuje sa od nich. Žalobca
osobitne namietal, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy - znalecké dokazovanie - na zistenie
rozhodujúcich skutočností.
5/ Na odvolanie sa písomne vyjadril žalovaný tak, že jednak namietal oneskorené podanie odvolania
žalobcom, t.j. po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, poukazujúc na to, že rozsudok bol právnej

zástupkyni žalobcu podľa údajov v elektronickom súdnom spise doručený dňa 31. 5. 2023, takže
15-dňová odvolacia lehota uplynula žalobcovi dňom 15. 6. 2023; žalobca však odvolanie podal až
dňa 19. 6. 2023, t.j. štyri dni po uplynutí zákonnej lehoty. Navrhoval preto z tohto dôvodu odvolanie
žalobcu odmietnuť ako oneskorene podané ( § 386 písm. a/ CSP ). V prípade, ak by sa odvolací
súd nestotožnil s dôvodmi na odmietnutie odvolania, žalovaný napadnutý rozsudok označil za vecne

správny, zákonný a presvedčivo odôvodnený. Napadnutý rozsudok nie je prekvapivým rozhodnutím,
keď podstatou rozhodnutia súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania a
argumentácie oboch strán sporu prezentovaných vo vyjadreniach pred súdom. Žalobca ( rovnako
aj žalovaný ), mal možnosť reagovať na všetky prednesené argumenty a navrhnúť dôkazy na podporusvojich tvrdení. K výhradám žalobcu smerujúcim k určitej korekcii pôvodného predbežného právneho
posúdenia novým zákonným sudcom žalovaný uviedol, že neskôr ustanovený zákonný sudca nie je
v rámci rozhodovania viazaný predbežným právnym názorom predchádzajúceho zákonného sudcu;

navyše žalobca zastúpený právnou zástupkyňou mal opakovane možnosť a priestor reagovať na
korekciupredbežnéhoprávnehoposúdeniazostranyzákonnéhosudcu,pričomtentoajreálnevyužili.Ak
súd nerozhodol podľa predstavy žalobcu, tento mohol byť v konečnom dôsledku z rozsudku prekvapený,
avšak nejde o prekvapivé rozhodnutie, ktoré by bolo popretím práva na spravodlivý proces.
6/ Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa autor článku kriticky zamýšľal nad celkovým výberom kandidátov

na funkciu poslancov NS SR, a to najmä s ohľadom na ich osobnostnú výbavu. Žalobca bol v
čase zverejnenia sporného článku opakovane právoplatne odsúdený za ekonomickú a násilnú trestnú
činnosť. Značnú časť trestnej činnosti žalobca spáchal verejne, mimoriadne pohoršujúcim spôsobom
a navyše sčasti v čase, kedy vykonával mandát poslanca NS SR, príp. mandát poslanca mestského
zastupiteľstva. Samotným výkonom verejných funkcií v spojení so spáchanou trestnou činnosťou sa zo
žalobcu stala osoba verejného záujmu a tohto statusu sa žalobca nezbavil a ani zbaviť nemôže Médiá

ako aj široká verejnosť poznajú minulosť žalobcu, nakoľko jeho trestné kauzy boli široko medializované.
V čase zverejnenia článku aj sám žalobca dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy opakovane poskytoval
mediálne vyjadrenia; žalobca tak dlhodobo aj vlastným konaním vytváral podnety na ďalšiu medializáciu
jeho osoby, následkom čoho jeho osoba zostávala témou verejnej diskusie. Ako žalobca tak aj Y. E. boli
trestne stíhaní za ekonomickú a násilnú trestnú činnosť, páchanú najmä v čase, kedy obaja zastávali

verejné funkcie. Trestné skutky v prípade žalobcu a poslanca E. síce neboli totožné, avšak ich jednotiacu
paralelu predstavovala skutočnosť, že politicky činné osoby sa namiesto úcty k zákonom a k rešpektu k
základným spoločenským normám, opakovane dopúšťali páchania závažnej trestnej činnosti. Žalovaný
naďalej odmietal tvrdenie žalobcu, že by sporný článok zasiahol do súkromia a dôstojnosti žalobcu;
zverejnenie celého mena a priezviska žalobcu ako bývalého politika je bežnou novinárskou praxou,

ktorá neodporuje objektívnemu právu. Žalovaný doplnil, že sa na neho ako vydavateľa periodickej
tlače v zmysle § 12 ods. 3 Obč. zák. vzťahuje aj tzv. spravodajská licencia, ktorá ho oprávňuje
informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu, vrátane jeho mena a priezviska. Žalovaný
síce v spornom článku informoval o žalobcovi kriticky, avšak predmetná kritika bola vecná, primeraná a
vychádzala z pravdivých a overených informácií a nepresiahla prípustnú mieru intenzity v takej miere,

ktorú by už v demokratickej spoločnosti nebolo možné akceptovať. Navrhoval napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
7/ Na vyjadrenie žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku (č.l. 750 a nasl. spisu). Žalobca trval na
tom, že odvolanie proti rozsudku podal riadne a včas v 15 dňovej lehote po prevzatí rozsudku dňa
8. 6. 2023, nesúhlasil preto s návrhom žalovaného, aby odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorene

podané odmietol. Problém, na ktorý žalovaný upozorňuje, spočíva v pochybení súdu pri doručovaní
rozsudku sporovým stranám pre nedoručenie notifikácie ako podmienky úspešného doručenia úradného
dokumentu. Tento nedostatok a údaje v doručenke založenej v elektronickom súdnom spise žalobca
namietal v osobitnom podaní zo dňa 30. 10. 2023. porovnaním dvoch doručeniek
od právnych zástupcov sporových strán nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise je zrejmé,

že údaje o doručení rozsudku sú identické, čo je z technického hľadiska vylúčené a matematická
pravdepodobnosť zhody údajov doručenia sa v tomto smere rovná nule. Je tak nevyhnutné, aby sa k
veci vyjadril aj správca servera príslušného súdu a vysvetlil, z akého dôvodu nebola doručená právnej
zástupkyni žalobcu notifikácia a až po tomto zistení zvoliť ďalší postup pri odstraňovaní závady v
doručení. Znamená to, že k platnému doručeniu rozsudku nedošlo a možno sa domnievať, že sa tak

stalo nielen z právneho zástupcu žalobcu ale aj u žalovaného. Zopakoval, že názor žalovaného, podľa
ktorého neskôr ustanovený zákonný sudca nie je viazaný v rámci rozhodovania predbežným právnym
názorom pôvodného zákonného sudcu, je samoúčelný, nemá oporu v žiadnom ustanovení CSP, naopak
odporujeust.§181ods.2CSP,§215CSP,§217ods.1CSP,čl.15CSP,čl.16ods.1aods.2CSPakoaj
zásade iura novit curia. Pokiaľ by sa pripustila teória žalovaného, že čo sudca, to iný právny názor na tú

istú právnu vec v tom istom štádiu konania, znamenalo by to prehlbovanie stavu právnej neistoty v štádiu
po vyslovení predbežného právneho posúdenia. Žalovaný neprimerane nafukuje a zovšeobecňuje staré
kauzy, keď trestné konania týkajúce sa žalobcu boli v čase publikovania komentára dávno skončené
a ohľadom skutkov týkajúcich sa exposlanca Jánoša sa v čase publikovania komentára viedlo len
vyšetrovanie,tedaplatilazásadaprezumpcieneviny,pričomneskôrbolexposlanecE.Á.vcelomrozsahu

spod obžaloby oslobodený. Žalovaný raz tvrdí, že bolo vylúčené, aby cieľom autora článku bolo hanenie
žalobcu a že nepredstavuje kritiku žalobcu, na druhej strane volí až expresívne prostriedky na to, aby
všetky dostupné informácie negatívneho charakteru použil voči žalobcovi za účelom kritiky jeho osoby
a naviac všetky prekrucuje a zveličuje. Žalovaný tvrdí, že označenie žalobcu za „negatívny príklad“ jelegitímne a že požíva ochranu ako sloboda prejavu. Avšak komentár s rovnakým nadpisom za rovnakých
okolností by pociťovala ako zásah do svojich osobnostných práv akákoľvek osoba a žalovaný je v plnom
rozsahu zodpovedný za jeho uverejnenie. Keďže nejde o spravodajstvo, ale len o komentár jednotlivca,

na zverejnenie mena a priezviska ako aj ďalších údajov o osobe žalobcu sa nevzťahuje spravodajská
licencia, a teda ich použitie v komentári nebolo legitímne. Súd prvej inštancie nevyhodnotil zásadnú
okolnosť, a to zistenie, že exposlanec E. bol oslobodený spod všetkých skutkov obžaloby. Stalo sa
tak až po podaní žaloby a tento medzník je pre prijatie záverov v tomto konaní veľmi dôležitý. Teda,
ak bol exposlanec E. následne spod obžaloby oslobodený, neexistoval žiadny legitímny dôvod pre

vyslanie negatívneho signálu do spoločnosti na nastolenie verejnej diskusie, kritika žalobcu v bulvárnom
formáte bola neopodstatnená, neaktuálna, nemiestna. Medzi dvomi exposlancami neexistovali žiadne
paralelyanikauzálnasúvislosť,apretokomentárpreukázateľnestratilakúkoľveksiluavýznam,ktorému
pripisuje žalovaný. To tiež znamená, že tieto informácie neboli relevantné ani v čase jeho uverejnenia,
pre ich šírenie do spoločnosti. Žalobca vníma komentár ako akt pomsty aj za to, že jeho pričinením
sa bývalý svokor autora článku A. M. nedostal do vrcholovej politiky. Komentár plný vykonštruovaných

informácií vyvolal vo vtedajšej atmosfére u žalobcu strach a obavy z možných nenávistných prejavov
voči jeho osobe a jeho rodinným príslušníkom. Žalobca trval na podanom odvolaní a navrhoval, aby
odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu.
8/ Na č.l. 763 spisu sa nachádza pokyn zákonného sudcu na opätovné doručenie rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 právnej zástupkyni žalobcu ako aj právnemu

zástupcovi žalovaného ( doručenky pripojené na č.l. 763 spisu ), a to z dôvodu závadného v poradí
prvého doručovania predmetného rozsudku súdu. Na č.l. 766 spisu je potom založené odvolanie žalobcu
proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 ( po jeho opätovnom doručení ), s identickým
obsahom ako odvolanie, doručené súdu dňa 19. 6. 2023 ( č.l. 725 a nasl. spisu ). S poukazom na
opätovné doručenie rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 ( spolu

s vyjadrením žalobcu - replikou ) podal žalovaný písomné vyjadrenie ( č.l. 773 spisu ) - dupliku, v ktorej
uviedol, že naďalej zotrváva na svojej námietke oneskorene podaného odvolania zo strany žalobcu,
poukazujúc na skutočnosť, že podľa údajov v elektronickom súdnom spise bol rozsudok zo dňa 12. 4.
2023 doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 31. 5. 2023, pričom žalobca podal odvolanie proti nemu
až dňa 19. 6. 2023, t.j. po uplynutí odvolacej lehoty. Obdobne je po uplynutí odvolacej lehoty podané aj

druhýkrát podané odvolanie žalobcu zo dňa 24. 11. 2023. Podľa žalovaného nemôže súd bez ďalšieho
pristúpiť k opätovnému doručovaniu rozsudku zo dňa 12. 4. 2023 a tým de facto bez zákonného dôvodu
prinavrátiť žalobcovi zmeškanú lehotu na odvolanie. K replike žalobcu žalovaný dodal, že zo trváva
na všetkých svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch. Žalobca v replike len zopakoval
tvrdenia zo svojho odvolania. Žalovaný v doplnenom písomnom vyjadrení ( doručenom súdu dňa 2. 2.

2024, č.l. 784 a nasl. spisu ) zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu v spore a doplnil, že hoci
žalobca požaduje v konaní aj priznať mu relutárnu satisfakciu, v priebehu konania nikdy nešpecifikoval,
aké konkrétne následky na jeho osobnostných právach mu mal spôsobiť sporný článok žalovaného a
v tomto smere ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, a to napriek tomu, že ho zaťažovalo bremeno
tvrdenia ako aj dôkazné bremeno.

9/ Odvolací súd v danej právnej veci skúmal včasnosť podania odvolania a v tejto súvislosti aj okolnosti
doručovania rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 stranám
sporu, a teda aj potrebu opakovaného doručovania predmetného rozsudku. Zistil pritom ( v spolupráci
s dozornou úradníčkou krajského súdu ), že v elektronickom registri v konaní sp. zn. 9Co/118/2023
sú v elektronickom súdnom spise uložené doručenky z hybridného doručovania rozsudku právnym

zástupcom strán sporu, ktorým predchádza informácia o prijatí správy na spracovanie zo dňa 30. 5.
2023. Na oboch doručenkách ( ako právnej zástupkyne žalobcu tak aj právneho zástupcu žalovaného )
je vyznačený dátum úspešného doručenia rozsudku dňa 31. 5. 2023 o 00.00 hod., čo sa javí ako vysoko
nepravdepodobné. Práve v tomto období došlo k migrácii elektronických dát ( spisov ) na novovzniknuté
súdy z dôvodu súdnej mapy ( 31. 5. 2023 ); v tomto období sa vyskytovala rôzna chybovosť záznamov,

strata záznamov, duplicita a iné chyby v elektronických záznamoch, z ktorého dôvodu nemožno údaj o
doručení rozsudku dňa 31. 5. 2023 brať ako hodnoverný. Dozorná úradníčka ďalej zistila, že pokiaľ ide
o spôsob samotného doručovania, ak by išlo o úradnú zásielku, táto by bola označená v doručenke ako
„úradný list - fikcia - úradná zásielka“. Keďže však spôsob doručovania bol označený ako „úradný list -
doporučene + doručenka“ a nebola vyznačená služba „do vlastných rúk“, nie je možné ju považovať za

zásielku doručovanú do vlastných rúk, ktorú službu úradná zásielka obsahuje automaticky.
10/ Z Predkladacej správy súdu prvej inštancie, ktorou bola odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave
predložená predmetná vec na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 12. 4. 2023 ( č.l.
777 ) plynie, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručoval stranám sporudvakrát; prvýkrát bol rozsudok doručovaný nesprávnym spôsobom, len doporučene ako „úradný list -
doporučene + doručenka“ ( obe doručenky pripojené na č.l. 724 s dátumom doručenia dňa 31. 5. 2024
o 00.00 hod. ). K opakovanému doručeniu rozsudku právnym zástupcom strán sporu došlo už správnym

spôsobom elektronicky do vlastných rúk, s potvrdením doručenia a úložnou lehotou ako „úradný list -
fikcia - úradná zásielka“ ( obe doručenky pripojené na č.l. 763 spisu ).
11/ Odvolací súd v tejto súvislosti zistil, že žalobca podal odvolanie ešte dňa 19. 6. 2023 ( č.l. 725 a
nasl. spisu ), t.j. po tom, ako sa dozvedel o tom, ako o jeho žalobe rozhodol súd na pojednávaní dňa
12. 4. 2023, na ktorom bol žalobca osobne prítomný ( č.l. 708, 709 spisu ), teda, že jeho žaloba bola

zamietnutá a žalovanému bol priznaný nárok na úplnú náhradu trov konania, pričom samotný rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 mu bol účinne cestou jeho právnej
zástupkyne doručený dňa 23. 11. 2023 ( doručenka na č.l. 763 spisu ). V danom prípade teda nastala
situácia, kedy bolo žalobcom podané odvolanie skôr, než mu bol rozsudok súdu prvej inštancie riadne
doručený, v súlade so zákonom.

12/ Žalovaný navrhoval odvolanie žalobcu odmietnuť ako oneskorene podané, keď poukazoval na to,
že podľa v spise založenej doručenky, bol predmetný rozsudok žalobcovi ( jeho právnej zástupkyni )
doručený dňa 31. 5. 2023, pričom odvolanie samotné bolo žalobcom podané na súde dňa 19. 6. 2023,
t.j. štyri dni po márnom uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Avšak, vzhľadom na zistenie, že predmetný
rozsudoknebolprvýkrátdoručovanýobomstranámsporu elektronickydovlastnýchrúk,bolpostupsúdu

prvej inštancie, ktorý po tomto zistení pristúpil k opakovanému doručovaniu predmetného rozsudku,
správny, a teda za deň účinného doručenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi je nutné považovať
dátum 23. 11. 2023. Odvolanie, podané žalobcom dňa 19. 6. 2023, tak bolo podané v čase, kedy už
síce žalobca poznal, ako súd prvej inštancie rozhodol o jeho žalobe, avšak rozsudok mu ešte nebol
riadne doručený, a teda odvolacia lehota ( § 362 ods. 1 prvá veta CSP ) mu ešte nezačala plynúť. V tejto

súvislosti súdna prax ustálila, že odvolanie, ktoré bolo podané po vyhlásení rozsudku, je účinné aj vtedy,
ak k nemu došlo ešte pred doručením rozsudku, a teda pred začiatkom behu odvolacej lehoty ( porovnaj
1 Cz 84/73, Zborník IV ). K uvedenému záveru dospela súdna prax ešte za účinnosti predchádzajúcej
procesnej normy ( Občianskeho súdneho poriadku ), odvolací súd však nevidí dôvod, pre ktorý by
predmetný záver nebolo možné akceptovať aj v podmienkach účinnosti aktuálnej procesnoprávnej

úpravy ( Civilného sporového poriadku ).

13/ Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané riadne a včas, a teda že tu nebol
daný dôvod na jeho odmietnutie ako oneskorene podané, v zmysle § 386 písm. a/ CSP, ako navrhoval
žalovaný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v predmetnej právnej veci stanovil termín verejného

vyhlásenia rozsudku na deň 27. 3. 2025 o 9.45 hod., na ktorom však zistil, že žalobca v daný deň 27.
3. 2025 ráno o 7.47 hod. doručil odvolaciemu súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu, bez uvedenia
akýchkoľvek dôvodov. Po tomto zistení odvolací súd upustil od verejného vyhlásenia rozsudku v danej
veci, keďže na postup v zmysle § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP neboli splnené podmienky.

14/ Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
15/ Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

16/ Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, spočívajúci v späťvzatí žaloby v celom rozsahu, odvolací
súd v zmysle citovaného ust. § 370 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu
žaloby, t.j. či so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a pokiaľ nie, nech uvedie, z akých
dôvodov. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 809, 810 spisu) so späťvzatím žaloby žalobcom
nesúhlasil, navrhoval, aby odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil a aby následne vo veci rozhodol

tak,žerozsudoksúduprvejinštanciepotvrdívcelomrozsahuažalovanémutiežpriznánároknanáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17/ Dôvod svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalovaný videl v tom, že jednak žalovaný vo veci
samej uspel v konaní na súde prvej inštancie, čo je legitímny vážny dôvod jeho nesúhlasu sám
osebe, ale tiež v tom, že žalobca ku späťvzatiu žaloby pristúpil až po tom, ako odvolací súd vo veci

stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku, t.j. že žalobca konal účelovo a špekulatívne. Postup
žalobcu považuje žalovaný za reakciu na skutočnosť, že odvolací súd mal zjavne v úmysle napadnutý
rozsudok potvrdiť v celom rozsahu; žalobca sa tak cestou späťvzatia žaloby pokúša jednak odvrátiť
neúspech v súdnom spore a zároveň dosiahnuť zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Osobitnežalovaný poukazoval na to, že v predmetnom spore sa rieši aj precedentná právna otázka, a síce
otázka tzv. práva na zabudnutie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že
je právom médií informovať o trestnej činnosti žalobcu spáchanej počas ( prípadne krátko po skončení )

výkonu verejnej funkcie, a to aj po uplynutí dlhšieho časového obdobia od takýchto skutkov. Nevidel
teda žiadny udržateľný dôvod na úplné obmedzenie práva médií pripomínať spätne trestnú činnosť
bývalých verejných funkcionárov; prípadné obmedzenie základných práv žalovaného považoval súd
prvej inštancie za neudržateľné a celkovo nelegitímne. Žalovaný dodal, že žalobca vedie väčší počet
súdnych sporov proti rôznym médiám, pričom v konaniach zhodne namieta, že médiá už údajne s

väčším časovým odstupom nemajú právo pripomínať jeho trestnú činnosť. Prípadné právoplatné súdne
rozhodnutie v tomto spore v neprospech žalobcu by tak v konečnom dôsledku mohlo byť ( z pohľadu
žalobcu negatívnym ) precedensom aj pre iné súdne spory vedené žalobcom voči iným médiám.
Žalovaný preto považuje tento súdny spor za dôležitý ajz hľadiska formovania ústavných limitov slobody
prejavu.
18/ V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom ( v celom rozsahu ) po tom, ako súd prvej

inštancie svojím rozsudkom zo dňa 12. 4. 2023 žalobu žalobcu zamietol, pričom žalobca zamietajúci
rozsudoksúduprvejinštancienapadolvčaspodanýmodvolaním.Zákonvyžadujevcitovanomust.§370
ods. 2 CSP súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, keďže zákon počíta so situáciou, kedy s ohľadom
na konkrétne okolnosti daného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu,
a teda so späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Pokiaľ by súd tieto dôvody posúdil ako vážne, konanie by

nezastavil. Dôkazné bremeno o existencie vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Samotný Civilný
sporový poriadok pojem „vážne dôvody“ nevymedzuje, túto otázku nerieši; posudzovanie vážnosti
dôvodov je tak výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie nemôžu byť svojvoľné,
pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie zreteľ na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu
a na povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z

hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, hlavne
žalovanej strany, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov ( porovnaj
napr. uznesenie NS SR zo dňa 22. 9. 2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010 ).
19/ Odvolací súd posudzujúc otázku, či sú na strane žalovaného dané vážne dôvody jeho nesúhlasu so
späťvzatím žaloby žalobcom, dospel k záveru, že tieto nie sú dané, a preto podľa ust. § 370 ods. 1, ods.

2 CSP späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Predmetom
konania bola žaloba žalobcu na ochranu osobnosti, t.j. súkromnoprávny spor, ktorý v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie skončil zamietnutím žaloby žalobcu v plnom rozsahu. Bez toho, aby odvolací
súd prejudikoval svoje prípadné meritórne rozhodnutie v odvolacom konaní v danej veci, tak aj v prípade
nepripustenia späťvzatia žaloby žalobcom a následného pre žalovaného priaznivého potvrdzujúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu, by taký výsledok konania nemal pre žalovaného pozitívnejšie právne či
iné dôsledky, než aké bude mať zastavenie konania. Žalovanému v konaní o ochranu osobnosti bol
ako úspešnej strane súdom prvej inštancie priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu;
vzhľadomnaokolnosť,žedôvodomzastaveniakonaniajespäťvzatiežalobyžalobcom,ktorýjeprocesne
zodpovedný za výsledok konania ( ako bude bližšie rozvedené v texte nižšie ), žalovaný nebude

ukrátený ani na tomto nároku. Zastavenie konania nebude mať na právny či faktický stav žalovaného
žiadne negatívne následky. Z uvedených dôvodov žalovaným prezentované dôvody jeho nesúhlasu so
späťvzatím žaloby odvolací súd nevyhodnotil ako vážne, bez ohľadu na to, že zastavenie konania bude
znamenať, že sa odvolací súd nebude zaoberať riešením otázky tzv. práva na zabudnutie.
20/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
21/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22/Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23/ Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá
zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z
procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať
oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania
zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie

alebo bránenie svojho práva.
24/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie
žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podanádôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil
žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie,
ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú

situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu ( petitu ), t.j. nastane situácia, kedy
bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa ( konaním ) žalovaného, bez toho, aby o veci
meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to
bol žalobca, kto zavinil ( z procesného hľadiska ), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak

žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
25/ O náhrade trov celého ( prvoinštančného aj odvolacieho ) konania rozhodol odvolací súd tak, že
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak
s ohľadom na skutočnosť, že žalobca tým, že vzal žalobcu späť, nesie procesnú zodpovednosť za
zastaveniekonaniavsúlades§256ods.1CSP,nakoľkodôvodspäťvzatiažalobyžalobcomnespočívalv
tom, že by sa žalovaný zachoval v zmysle požiadavky žalobcu ( nesplnil žiadny z nárokov uplatňovaných

žalobcomvžalobnompetite).Nemožnotakuzavrieť,žebyžalobažalobcubolapodanádôvodne.Potom
prináleží žalovanému náhrada trov konania ako úspešnej strane sporu podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).