Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100200
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4S/25/2024

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobkyne:
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.X/XXX,C.,D.E.,štátnapríslušnosťRuskáfederácia,zastúpenej
spoločnosťou Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s.r.o., IČO: 36 851 710, so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková
31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-3-001/2024-Sk zo dňa

08.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

4S/25/2024

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa podala dňa 26. mája 2023 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava
žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Účel pobytu
podľa § 32 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) žalobkyňa dokladovala
osvedčením o živnostenskom oprávnení, OU-BA-OZP1-2023/273515-3, č. živnostenského registra

110-328342, zo dňa 22. mája 2023 na vykonávanie živnosti: 1. činnosť podnikateľských, organizačných
a ekonomických poradcov, 2. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 3. poskytovanie sociálnych služieb, 4. reklamné,
marketingové, fotografické a informačné služby, prieskum trhu a verejnej mienky, 5. služby súvisiace
so skrášľovaním tela, 6. sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby, 7. vedenie
účtovníctva.

2. Žiadosť žalobkyne bola dňa 29.05.2023 na základe príkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia Policajného zboru zaslaná na vybavenie Oddeleniu cudzineckej polície PZ Prešov (ďalej
len „prvostupňový orgán“), o čom bola žalobkyňa upovedomená.3. Prvostupňový orgán dňa 10. augusta 2023 požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
o zaujatie stanoviska v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a)
zákona o pobyte cudzincov, a to či podnikateľská činnosť žalobkyne bude prínosom pre hospodárske

záujmy Slovenskej republiky, v dôsledku čoho prerušil konanie.

4. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zaujalo k uvedenej žiadosti stanovisko prípisom zo
dňa 31.08.2023, kde prvostupňovému orgánu oznámilo, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude
prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky s kódovým odôvodnením: C.06, D.

5.Následnežalobkyňapodanímz11.09.2023zaslalaprvostupňovémuorgánupodkladyprerozhodnutie
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V dôsledku tejto skutočnosti prvostupňový orgán
opätovne požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska v zmysle §
32 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 písm.a) zákona o pobyte cudzincov, a
to či podnikateľská činnosť žalobkyne bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a

prerušil konanie.

6. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zaujalo k uvedenej žiadosti stanovisko prípisom zo
dňa 28.09.2023, kde prvostupňovému orgánu oznámilo, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude
prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky s kódovým odôvodnením: C.06, D.

7. Prvostupňový orgán, po tom, ako sa umožnil žalobkyni vyjadriť k podkladom na rozhodnutie,
rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO8-4350-020/2023-PC zo dňa 06.11.2023 podľa § 33 ods. 6 písm. g)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“), žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu

na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietol.

8. Na základe odvolania žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-3-001/2024-Sk zo dňa 08.01.2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.

9.DôvodyzamietnutiažiadostižalobkyneoudelenieprechodnéhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky
na účel podnikania sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
v podstatnej časti vymedzené takto:
- národné vízum bolo žalobkyni udelené na konkrétne deklarovaný účel, no po príchode na územie
Slovenskej republiky žalobkyňa o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania nepožiadala, ale

požiadala o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania,
- z odôvodnenia predmetného stanoviska je zrejmé, že Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky
chýbali údaje - podporná dokumentácia, a teda neboli splnené minimálne kritériá pri celkovom hodnotení
prínosu podnikateľskej činnosti žalobkyne,
- správny orgán v konaní prihliadol na verejný záujem, najmä na prínos podnikateľskej činnosti pre

hospodárstvo Slovenskej republiky a práve na tento účel spolupracoval s Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky, ktoré v prípade žalobkyne zaujalo stanovisko, že jej podnikateľská činnosť
nebude prínosom pre hospodárske záujmy na území Slovenskej republiky. Z kódového odôvodnenia
predmetného stanoviska je zrejmé, že Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky chýbali údaje
ako podporná dokumentácia, a teda neboli splnené minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu

podnikateľskej činnosti žalobkyne,
- samotné predloženie osvedčenia o živnostenskom oprávnení nedeklaruje skutočnosť, či bude
podnikateľská činnosť prínosom pre hospodárstvo záujmy Slovenskej republiky, a preto bolo v
kompetencii správneho orgánu vykonať komplexné dokazovanie, ktorého záverečným vyhodnotením
je, či bude udelenie prechodného pobytu na účel podnikania vo verejnom záujme,

- žalobkyňa v žiadosti o udelenie prechodného pobytu zo dňa 26. mája 2023 uviedla nepravdivé a
neúplné údaje. V tejto žiadosti uviedla, že má jedno dieťa a to F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník
Ruskej federácie, pričom informácie o svojej dcére s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky
v podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu neuviedla. Ďalej vo svojom vyjadrení pred vydaním
prvostupňovéhorozhodnutiauviedla,žepaniF.B.jejejnevestou.Následnevpodanomodvolaníuviedla,

že ona je dcérou osoby menom F. B., a nakoniec ju na viacerých miestach označuje naopak za svoju
dcéru,
- žalobkyňa opakovane uvádzala, že jej budúca podnikateľská činnosť je priamo spojená s ekonomickou
činnosťou jej dcéry pani F. B.. Z dokladov, ktoré v priebehu konania predložila správnemu orgánu,však takáto skutočnosť nevyplýva. Naopak z predložených zmlúv o poskytovaní služieb vyplýva, že
žalobkyňa plánovala spolupracovať nie so svojou dcérou, ale so svojim splnomocneným zástupcom,
ktorý je konateľom v spoločnostiach, s ktorými žalobkyňa uzatvorila zmluvy o poskytovaní služieb

a ktoré predložila správnemu orgánu. Taktiež v predloženom podnikateľskom zámere nie je žiadna
zmienka o tom, že jej podnikateľská činnosť bude priamo spojená s ekonomickou činnosťou pani
F. B.. Tvrdenia v podanom odvolaní a vo vyjadrení pred vydaním prvostupňového rozhodnutia tak
nekorešpondujú s obsahom dokladov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti žalobkyne, ktoré predložila
správnemu orgánu. Uvedené skutočnosti posilňujú potvrdenie úvahy, že cieľom žalobkyne bolo získanie

prechodného pobytu na území Slovenskej republiky formálnym predložením potrebných dokladov, ako
aj to, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme,
- žalovaný sa zaoberal aj primeranosťou dôsledkov zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného
pobytu a konštatoval, že vydanie rozhodnutia, ktorým prvostupňový orgán zamietol žiadosť o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania, nie je neprimeraným zásahom do práv a slobôd žalobkyne.
Poukázal pritom na to, že žalobkyňa nebola rozhodnutím správneho orgánu vyhostená, nemá uložený

zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, nebola nijako obmedzená na slobode pobytu, pohybu,
mať súkromný a rodinný život a naďalej si vytvárať a udržiavať spoločenské väzby v súkromnom živote.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

10. Žalobkyňa sa žalobou z 18. marca 2024 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného,
vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a priznania nároku na náhradu trov

konania.

11. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobkyne:
- o jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu malo rozhodovať Oddelenie cudzineckej polície
PolicajnéhozboruBratislava,naktoromajsvojužiadosťpodalaatonazákladetoho,ževžiadostiuviedla

a priloženým dokladom od vlastníka nehnuteľnosti preukázala ako svoje plánované miesto pobytu na
území Slovenskej republiky adresu G. XX/X, H.. Nemá vedomosť o tom, že zmysle § 125 ods. 1 zákona
o pobyte cudzincov nastal odôvodnený prípad na určenie iného policajného útvaru na konanie o udelení
pobytu,
- účel pobytu preukázala osvedčením o živnostenskom oprávnení č. 110-328342, t.j. dokladom

potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie. V zmysle § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov účel
pobytu podľa ods. 2 písmena a) (podnikanie) štátny príslušník tretej krajiny preukáže: a) predložením
podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu
inovatívneho projektu alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho
príslušníka tretej krajiny podľa § 22. Aj napriek skutočnosti, že toto ustanovenie fakultatívne uvádza

akými spôsobmi môže žalobkyňa preukázať účel pobytu a ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov, určuje postup správneho orgánu v prípade, že príslušník tretej krajiny si z týchto spôsobov
vybral predloženie podnikateľského zámeru, k čomu pri podaní žiadosti žalobkyňou nedošlo, postupoval
správny orgán v zmysle § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a vyžiadal si stanovisko Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky,

- pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa na území Slovenskej republiky zdržiavala na
základe udeleného národného víza podľa § 15 zákona o pobyte cudzincov, pričom tento zákon nikde
neukladá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povinnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu,
- žalovaný sa nevysporiadal s jej tvrdeniami uvedenými v odvolaní a doplnil svoje odôvodnenie o
skutočnosť, že pôvodne pri žiadosti o udelenie národného víza mala záujem o podanie žiadosti o

udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania, pričom po udelení národného víza vzhľadom na
okolnosti sa rozhodla podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania,
- žalovaný sa nevysporiadal s jej rodinnými pomermi. Skutočnosť, že pri podaní odvolania došlo k omylu
na strane splnomocneného zástupcu žalobkyne a tento nesprávne uviedol, že dcéra žalobkyne F. B.
už na území Slovenskej republiky má pobyt, pričom ide o jej nevestu, nie je podľa jej názoru takou

skutočnosťou, ktorá by mala mať negatívny vplyv na rozhodnutie v jej veci,
- namieta tvrdenie žalovaného a prvostupňového orgánu, že udelenie pobytu v jej prípade nie je v súlade
s verejným záujmom. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, avšak ako vyplýva
aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/39/2010, zákon o pobyte cudzincovnedefinuje pojem verejný záujem, ale ani pojmy ako je dôvodné podozrenie, ohrozenie bezpečnosti štátu
apodobne.Tedaideopojmy,ktoréplatnáprávnaúpravavýslovneobsahovonevymedzuje,napriektomu
sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používajú. V každom prípade však obsah týchto

pojmov nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, s ústavou, s medzinárodnými zmluvami
a dohodami,
- v danom prípade bolo potrebné prihliadať na skutočnosti aj podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov, teda na osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny,
jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, pričom jej argumentácia

súvisiaca s jej rodinou situáciou, ktorú popísala v odvolaní, správne orgány v odôvodnení rozhodnutí
nereflektovali,
- v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že samotná existencia nesúhlasného
stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky nie je dôvodom, pre ktorý správny orgán
rozhodol o zamietnutí jej žiadosti, avšak žalovaný postavil svoju argumentáciu práve na tomto
stanovisku,

-žalovanýsanevysporiadalanisargumentácioužalobkynetýkajúcejsaprincípuprávnejistotyadoktríny
legitímnych očakávaní ani zákazu diskriminácie. Postup orgánu verejnej moci musí byť predvídateľný
a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne. Podstata zásady legitímneho
očakávania spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne
odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom ide nielen o extrémne odklony, ale aj

o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 20.09.2024 žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a
zhrnutím dôvodov svojich rozhodnutí, ktoré považoval za správne. V reakcii na námietky žalobkyne
uviedol, že o žiadosti o udelenie prechodného pobytu rozhodoval prvostupňový správny orgán ako

určený správny orgán v zmysle § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov poslednej vety. Je to
kompetencia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, do ktorej prvostupňový správny orgán a žalovaný
nezasahuje, a ako podriadený útvar je povinný ju rešpektovať. Uvedená kompetencia bola zavedená
do zákona o pobyte cudzincov zákonom č. 108/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte
cudzincov s cieľom flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na konkrétnych

policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie pobytu. Žalobkyňa
podľa písomnosti, ktorá je v administratívnom spise evidovaná pri dokladoch, ktoré priložila k žiadosti,
bolapreukázateľnezostranyOddeleniacudzineckejpolíciePolicajnéhozboruBratislava,upovedomená
o zmene určeného útvaru na konanie o jej žiadosti. Prevzatie tohto upovedomenia zo dňa 26. mája 2023
potvrdila svojim podpisom žalobkyňa.

13. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že prvostupňový orgán aplikoval postup podľa § 33 ods. 2 zákona
o pobyte cudzincov. Z obidvoch žiadostí o stanovisko, ktoré boli zaslané Ministerstvu hospodárstva
Slovenskej republiky, je zrejmé, že o stanoviská boli žiadané v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku
s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, a nie podľa § 33 ods. 2 zákona

o pobyte cudzincov, ako to mylne predostiera žalobkyňa. Žalovaný má s poukazom na § 32 ods. 2
Správneho poriadku za to, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Absencia dôvodov na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov je
zákonnou podmienkou pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorá musí byť splnená
kumulatívne, popri ostatných, zákonom požadovaných predpokladov. Správny orgán je povinný viesť

dokazovanie takým spôsobom, aby existenciu dôvodov uvedených v tomto ustanovení najprv vylúčil
a ak nie sú dôvody na zamietnutie, tak sa pobyt udelí. Taktiež nesúhlasil s tým, že v prípade
žalobkyne došlo k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do jej právnej situácie. Podľa jeho názoru
za porušenie princípu právnej istoty a doktríny legitímnych očakávaní nemožno považovať zamietnutie
žiadosti o udelení prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín. Podmienky pre udelenie

prechodného pobytu nemajú byť splnené iba formálne pre účely rozhodovania o žiadosti v zmysle §
33 zákona o pobyte cudzincov. Je práve v kompetencii prvostupňového orgánu vykonať komplexné
dokazovanie, ktorého záverečným vyhodnotením je určenie, či sú kumulatívne splnené podmienky
udelenia prechodného pobytu (zákonom požadované predpoklady + absencia dôvodov zamietnutia).
Nenaplnenie subjektívnej predstavy spôsobené zákonným zamietnutím žiadosti nemožno stotožňovať

s porušením princípu právnej istoty a doktríny legitímneho očakávania.

14. Žalovaný poukázal na to, že dve negatívne stanoviská Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky sú síce významnou skutočnosťou, nie však jedinou a výlučnou popri existencii ostatnýchprávnych skutočností (nesplnenie deklarovaného účelu cesty na územie Slovenskej republiky,
poskytnutie neúplných údajov v žiadosti o udelenie prechodného pobytu, obsah všetkých predložených
dokladov v konaní, osobné a rodinné pomery, dĺžka doterajšieho pobytu ), ktoré sú hodnotené

jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, a ktoré podľa názoru žalovaného spolu vytvárajú súhrn
skutočností, ktorých komplexným zhodnotením je výsledné určenie, že udelenie prechodného pobytu
žalobkyne nie je vo verejnom záujme. Zdôraznil, že tvrdenia v podanom odvolaní a vo vyjadrení pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia o tom, že podnikateľská činnosť žalobkyne mala byť prepojená s
ekonomickou činnosťou pani F. B. nekorešpondujú s obsahom dokladov, ktoré žalobkyňa predložila do

konania, a z ktorých vyplývalo, že jej ekonomická činnosť má byť prepojená s činnosťou spoločností,
ktorých konateľom je splnomocnený zástupca žalobkyne p. B.. K namietanej absencii zákonných
náležitostí napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa ku všetkým relevantným námietkam
žalobkyne vyjadril, a to ku každej relevantnej námietke a presvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie.
Zisťovanierodinnýchpomerovvprípaderozhodovaniaožiadostioudelenieprechodnéhopobytunaúčel
podnikania sa vykonalo v rozsahu potrebnom pre posúdenie primeranosti dôsledkov prvostupňového

rozhodnutia a posúdenia stretu súkromného a verejného záujmu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
správny súd žalobu zamietol.

15. Na pojednávaní konanom 27. mája 2025 žalovaný zotrval na svojej argumentácii a navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní

neospravedlnil.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

16. Podľa § 31 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny
príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu
vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak

tentozákonneustanovujeinak;akniejetakýtozastupiteľskýúradalebovprípadochhodnýchosobitného
zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na
ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad,
ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

17. Podľa § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so
žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti.
Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore
vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor

nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a
opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si
na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle
policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného
pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením

konkrétnych dôvodov.

18. Podľa § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva
štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu
je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti

o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný
útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar
žiadosťoudelenieprechodnéhopobytuneprijme,štátnemupríslušníkovitretejkrajinyposkytnepísomnú
informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho
žiadosť prijala. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 však zastupiteľský úrad alebo

policajný útvar neprijme len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad.
Zastupiteľský úrad neprijme žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5, ak pri podaní
tejto žiadosti zistí, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude počas vnútropodnikového presunu zdržiavať
dlhšie obdobie na území členského štátu ako na území Slovenskej republiky.19. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o
udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu

a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka
tretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v inom
obdobnom registri alebo zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej
spoločnosti alebo družstva, bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, finančné zabezpečenie
pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, finančné zabezpečenie

podnikateľskejčinnosti,akideoštátnehopríslušníkatretejkrajinypodľa§22;toneplatí,akideoštátneho
príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora,
zabezpečenie ubytovania.

20. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, účel pobytu podľa odseku 2 písm. a)
štátnypríslušníktretejkrajinypreukážepredloženímpodnikateľskéhozámeruvoformepodľaosobitného

predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu alebo dokladu potvrdzujúceho
oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.

21. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske

záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, záujmy maloletého dieťaťa
štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho
finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, stanovisko zastupiteľského
úradu k udeleniu prechodného pobytu.

22. Podľa § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského
zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko
od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej
krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo prínosom pre hospodárske

záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude slúžiť na realizáciu inovatívneho
projektu.

23. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom
predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom

konaní.

24. Podľa § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná
policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza

do zamestnania cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu
zamestnania, a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu hranicu
zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy. V odôvodnených prípadoch môže
ministerstvo vnútra určiť príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu alebo na konanie o udelení
pobytu iný policajný útvar ako podľa prvej vety.

25. Podľa § 10 ods. 1 živnostenského zákona, oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské
oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám,
ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení
uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má

ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46, ak § 45, 45a a 46 neustanovujú inak. Fyzickým
osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o
Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu
a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie
najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa

náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské
oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

27. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení
(ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v
zákonom stanovanej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.

31. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení v
prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu
na účel podnikania.

32. V reakcii na námietku žalobkyne, že v jej veci rozhodoval nepríslušný správny orgán, keď nemá

vedomosť o tom, že v zmysle § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nastal odôvodnený prípad na
určenie iného policajného útvaru na konanie o udelení pobytu, správny súd uvádza, že žalobkyňa bola
hneď v úvode administratívneho konania, po podaní žiadosti, upovedomená Oddelením cudzineckej
polície PZ Bratislava, o tom, že v jej veci bude v zmysle § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov konať
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, o čom svedčí upovedomenie zo dňa 26.05.2023,

ktoré si osobne prevzala žalobkyňa. Vzhľadom na to, že žalobkyňa počas administratívneho konania
a ani v podanom odvolaní túto skutočnosť nenamietala, nemožno postup správnych orgánov, ktoré
sa touto skutočnosťou explicitne nezaoberali v napadnutých rozhodnutiach, považovať za nezákonný.
Tak, ako poukázal žalovaný, novelizácia zákona o pobyte cudzincov vykonaná zákonom č. 108/2018
Z.z. mala okrem iného za cieľ flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na

konkrétnych policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie
pobytu. Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že nielen žiadosť žalobkyne, ale celkovo 144 žiadostí
bolo 29.05.2023 postúpených z Oddelenia hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, na vybavenie
Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil správny súd
námietku žalobkyne, že v jej veci konal nepríslušný správny orgán, za nedôvodnú.

33. Správny súd následne posúdil postup prvostupňového orgánu v administratívnom konaní v súvislosti
so zabezpečením stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a vychádzajúc zo žiadostí
o stanovisko zo dňa 10.08.2023 a 18.09.2023, odôvodenia prvostupňového rozhodnutia ako aj
napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že prvostupňový orgán podaním žiadostí o stanovisko zo

dňa 10.08.2023 a 18.09.2023 neplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 33 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov, ale za účelom úplného zistenia skutočného stavu mal záujem na získaní ďalšieho dôkazu
(bez ohľadu na jeho záver), ktorý by tvoril podklad jeho rozhodnutia. Nakoľko jednou zo skutočností,
na ktoré je orgán verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti o prechodný pobyt povinný prihliadať vzmysle § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, sú hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
po vyhodnotení, že orgánom príslušným na kvalifikované posúdenie tejto otázky je Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky (keďže toto oprávnenie mu vyplýva z § 33 ods. 2 zákona o pobyte

cudzincov), prvostupňový orgán poukazujúc na § 32 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 32
ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov (teda ani zo znenia žiadostí o stanovisko nevyplýva, že
by boli žiadané v súvislosti s posúdením podnikateľského zámeru žalobkyne) zaslal na Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky predmetné žiadosti o stanovisko. Uvedený postup síce výslovne
nevyplývazustanovenízákonaopobytecudzincov,avšakniejeanivrozporesním,resp.ustanoveniami

správneho poriadku, nakoľko orgán verejnej správy je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci,
za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom rozsah a spôsob zisťovania
podkladov určuje samotný orgán verejnej správy a nie je pri tom viazaný len návrhmi účastníkov
konania (§ 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku). Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že verejný
záujem je pojem širšieho významu, ktorý nevylučuje súbežné posudzovanie hospodárskych záujmov
Slovenskej republiky, naopak, vyhodnotenie podnikateľskej činnosti účastníka konania ako prínosnej,

resp. neprínosnej pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky je jedným z faktorov, ktoré orgán
verejnej správy následne vyhodnotí vo vzťahu k záveru, či udelenie prechodného pobytu je vo verejnom
záujme. Uvedený postup preto správny súd posúdil ako súladný so zákonom.

34. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že práve na nesúhlasných stanoviskách

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky žalovaný postavil svoju argumentáciu. Žiadosť
žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania nebola zamietnutá výlučne pre vydanie
nesúhlasných stanovísk, ale žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo popísal, z akých
ďalších hľadísk sa vecou žalobkyne zaoberal a pre ktoré ďalšie skutočnosti nakoniec dospel k takémuto
záveru.

35. V súvislosti s posudzovaním skutočností uvedených v § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že neudelenie prechodného pobytu
žalobkyninaúčelpodnikanianiejeneprimeranýmzásahomdoprávaslobôdžalobkyne.Poukázalpritom
na to, že žalobkyňa nebola rozhodnutím správneho orgánu vyhostená, nemá uložený zákaz vstupu na

územie Slovenskej republiky, nebola nijako obmedzená na slobode pobytu, pohybu, mať súkromný a
rodinný život a naďalej si vytvárať a udržiavať spoločenské väzby v súkromnom živote. Z uvedeného je
zrejmé, na ktoré skutočnosti orgán prvého stupňa pred rozhodnutím prihliadal a ako ich posúdil a hoc aj
sa výslovne nevyjadril ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcim z § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,
nemožno v tom vidieť nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nedostatok dôvodov,

ale vzhľadom na dôvod zamietnutia žiadosti žalobkyne v tomto konkrétnom prípade (§ 33 ods. 6 písm.
g) zákona o pobyte cudzincov) skutočnosti prvostupňovým orgánom neuvedené v odôvodnení nemali
vplyv na vydané rozhodnutie.

36. V tejto súvislosti však považuje za potrebné správny súd poukázať na to, že v žalobe absentuje

akákoľvek argumentácia súvisiaca so špecifikáciou, na aké konkrétne rodinné pomery, resp. rodinnú
situáciu správne orgány nereflektovali. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní (nie v správnej žalobe, pozn.)
namietala, že správny orgán žiadnym spôsobom nekonkretizoval k akým konkrétnym zisteniam dospel,
je nevyhnutné uviesť, že ani žalobkyňa nekonkretizovala bližšie svoje osobné pomery na území
Slovenskej republiky, keď v odvolaní poukázala len na to, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava

na základe platného povolenia na pobyt jej dcéra s ďalšou časťou rodiny, čo sa ukázalo ako nesprávne
tvrdenie (zrejme teda ide o nevestu žalobkyne, pozn.). Ani z obsahu administratívneho spisu nevyplynuli
také skutočnosti, na ktoré by bolo žiadúce zo strany správnych orgánov pri posudzovaní žiadosti
reflektovať, čo nakoniec ani žalobkyňa v žalobe konkrétne nenamietala. Správny súd z uvedených
dôvodov nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nevzhliadol.

37. V reakcii na námietku o porušení princípu právnej istoty, zásady legitímnych očakávaní a zákazu
diskriminácie správny súd uvádza, že uvedená námietka bola vznesená len vo všeobecnej rovine, bez
špecifikácie konkrétnych nedostatkov v jej obsahu. Úlohou žalobcu v konaní o všeobecnej správnej
žalobe je pritom dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovať svoje námietky smerujúce proti orgánom

verejnej správy a na druhej strane nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať pochybenia v činnosti
orgánov verejnej správy len na základe všeobecne koncipovaných námietok, preto správny súd na
uvedenú námietku neprihliadal.38.Správnysúdpreskúmanímžalobounapadnutéhorozhodnutianezistilžiadenzdôvodovnamietaných
žalobkyňou v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti
rozhodnutia požadované v zmysle § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného vychádza

z dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie,akýmiúvahamibolvedenýžalovanýprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnychpredpisov,
na ktorých základe rozhodoval. Žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal aj so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia a námietkami žalobkyne, ktoré vzniesla vo svojom odvolaní. Vzhľadom na

vyššie uvedené správny súd žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani
len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobkyni nepriznal.

40. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

4S/25/2024

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.