Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 16Sas/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106359
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. E. G., právne zast. A. H. I., so
sídlom Malinovského 43, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 200 834 proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 775 318 7255 0 zo dňa 11.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.02.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný
dôchodok, keďže žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil s určením vzniku
invalidity od dátumu 19.05.2022, pričom žiadal, aby invalidita bola určená ku dňu 30.08.2018, nakoľko od
uvedeného dátumu sa lieči na reumatické ochorenie a zároveň sa lieči na psychické ochorenie odo dňa
15.05.2019 a prvotnú žiadosť o prejednanie invalidného dôchodku žalobca podával ešte v roku 2019.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím
č. 775 318 7255 0 zo dňa 11.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218

ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom žalovaného dňa 28.02.2023, ktorý zmenil svoj
posudkový záver a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 27.11.2019 na
45% predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi so sídlom v Trenčíne. Posudkový
lekár so sídlom v Trenčíne, opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 08.08.2023 a uviedol:
„účastníčka konania je od roku 2018 liečená reumatológom, neurológom pre cervikokraniálny algický

syndróm. Magnetická rezonancia krčnej chrbtice bez patológie (bez spinálnej stenózy, bez kontaktu na
miechu, bez ložísk mielopatie), v klinickom obraze s miernou funkčnou poruchou (rotácie krčnej chrbtici
obmedzené o jednu tretinu, tuhšie trapézy, mobilná samostatne). Počas hospitalizácie na neurologickom
oddelení jej bol potvrdený EMG vyšetrením tetanický syndróm. Pri vyšetrení reumatológom dňa 30.augusta 2018 bol potvrdený vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice, bez prejavov zápalového
reumatického ochorenia spojiva. Taktiež pri vyšetreniach zo dňa 21. februára 2019 a dňa 11. marca
2019 reumatológ skonštatoval, že ochorenie nespĺňa klasifikačné kritériá pre zápalové reumatické

ochorenie. Až vyšetrením zo dňa 19. mája 2022 reumatológ klasifikoval stav ako séronegatívnu
artritídu, pravdepodobne reumatoidnú, v I. štádiu klinicky b) – c) s vysokou klinickou aktivitou
ochorenia (počet bolestivých kĺbov 11, počet opuchnutý kĺbov 4). Uvedené ochorenie podmieňuje
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvyšujú o 10% ostatné pridružené ochorenia (iná depresívna epizóda, tetánia

a cervikokraniálny algický syndróm) dátum vzniku invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne určil od 19. mája 2022 - dňom reumatologického
vyšetrenia, kedy bolo jednoznačne dokumentované zhoršenie zdravotného stavu účastníčky konania.
Od 12. júna 2019 je účastníčka konania v liečbe psychiatra pre inú depresívnu epizódu reaktívne
navodenú pri somatických ochoreniach. Ochorenie pri malej dávke antidepresív kompenzované,
má kolísavý charakter a mení sa podľa somatických ťažkostí. Uvedené ochorenie posudkový lekár

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne nepovažuje za rozhodujúce
zdravotné postihnutie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko
sa jedná len o depresívnu epizódu, a nie o recidivujúcu depresívnu poruchu. Stav si doposiaľ
nevyžadoval intenzívnejšiu psychiatrickú liečbu, ani hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení.“
Súčasťou napadnutého rozhodnutia je odborný posudok o invalidite zo dňa 08.08.2023, o ktorý sa

žalovaný vo svojom rozhodnutí oprel.
Do 31.07.2023 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil séronegatívnu
reumatoidnúartritídu,I.štádium,klinickyb)–c)svysokouaktivitouochorenia,ktorémuzodpovedámiera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, z percentuálneho rozpätia od 25% do 35%.
Za iné zdravotné postihnutia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o

10%, teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 45% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Od 01. augusta 2023 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu
posudkový lekár sociálneho poistenia určil séronegatívnu reumatoidnú artritídu, I. štádium, klinicky b) –
c) s vysokou aktivitou ochorenia, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35%, z percentuálneho rozpätia od 30% do 45%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca splnil
medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, pričom podmienky nároku na invalidný dôchodok
je potrebné splniť kumulatívne. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku 45 rokov je najmenej 15 rokov, pričom sa zisťuje z obdobia
pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred 19.05.2022 získal 4204 dní obdobia

dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 189 dní, čím žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto bola jeho žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom
poistení.Nadôchodkovéúčelyneboložalobcovihodnotenéobdobiezaradeniadoevidencieuchádzačov
o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko nejde o obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o

sociálnom poistení.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie

a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca úvodom správnej žaloby zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca zároveň uviedol,
že od 30.08.2018 sa lieči na reumatologické ochorenie a od 15.05.2019 na psychické ochorenie. Je
práceneschopný nepretržite od 30.04.2018 pre bolesti chrbta - cervikalgia. podľa žalobcu je zo záverov

posudkových lekárov zrejmé, že posudkoví lekári nie sú pri stanovení rozhodujúceho zdravotného
poistenia pre vznik invalidity jednotní, rozhodné zdravotné postihnutie stanovujú u žalobcu rôzne a
rovnako rôzne stanovujú aj deň vzniku invalidity. Všetci posudkoví lekári sa však zhodli, že žalobca
je invalidný a spĺňa medicínsku podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa žalobcu
odvolací, ale aj prvostupňový orgán vychádzali z nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu a

odvolacíorgánnesprávneakceptovaldeňvznikuinvalidity.Podľažalobcusaodvolacíorgánvrozhodnutí
možnoajúčelovopriklonilkvznikuinvaliditykneskoršiemutermínu,priktoromužvzhľadomkveku,ktorý
v neskoršom termíne dosahoval, je doba potrebného trvania dôchodkového poistenia stanovená na viac
ako 15 rokov, čo nespĺňa. Správne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a správne určeniedňa vzniku invalidity má preto zásadný vplyv pre stanovenie doby dôchodkového poistenia potrebného
pre priznanie invalidného dôchodku. Žalobca má za to, že invalidita mu vznikla skorším dňom, než je
uvedenévprvostupňovomrozhodnutíavnapadnutomrozhodnutí,atedakudňu27.11.2019.Nazáklade

uvedeného preto žiada, aby rozhodujúce orgány žalovaného posúdili zdravotný stav žalobcu a stanovili
dátum vzniku invalidity žalobcu dňom 17.11.2019 a žiada o priznanie invalidného dôchodku. Žalobca
záverom uviedol, že zdravotné problémy žalobcu naďalej pretrvávajú a je stále práceneschopný.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Úvodom vyjadrenia
žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. K správnej žalobe žalovaný uviedol, že podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia žalovaného so sídlom v Trenčíne zo dňa 08.08.2023 podľa ktorého je žalobca invalidný,

nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou od 19.05.2022. Žalovaný považuje námietku nedostatočného zohľadnenia
lekárskych správ z reumatologickej a psychiatrickej ambulancie a nesprávne akceptovaného dňa

vzniku invalidity za nedôvodnú. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a dátumu vzniku invalidity, neboli posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a objektívne posúdené, nie
sú relevantné. Sú vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobcu, čo nie je dôvodné spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť vyžadujú lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a
nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe objektívneho vyšetrenia zdravotného
stavu poistenca, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a závermi

odborných lekárov. Námietka týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu bez jeho osobnej
prítomnostiniejedôvodná,pretožepodľa§153ods.5zákonaosociálnompoisteníakustanovenie§155
ods. 1 neustanovuje inak lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak

o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení sa ustanovenia
§ 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 neuplatňujú. K zdravotnej dokumentácii označenej
a priloženej žalobcom k správnej žalobe žalovaný uvádza, že lekárske správy, ktoré žalobca pripojil k
správnej žalobe a dokumentujú zdravotný stav pred vydaním rozhodnutia, boli zohľadnené pri posúdení
jeho zdravotného stavu, pričom pri posúdení zdravotného stavu, na účely invalidity, posudkový lekár

uvedie v odbornom posudku o invalidite len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium
ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení. K zdravotnej dokumentácii
označenej a priloženej žalobcom k správnej žalobe, ktoré dokumentujú zdravotný stav po vydaní
rozhodnutia, žalovaný uvádza, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o
invalidnom dôchodku je potrebné doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V konaní nie je

možné na ne prihliadať s poukazom na § 135 SSP. Žalovaný má za to, že odborný posudok o invalidite,
ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery
v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach.

Replika žalobcu

7. Žalobca v replike uviedol, že správnou žalobou poukazuje na to, že všetky posudky, ktoré uvádza,
boli vypracované posudkovými lekármi žalovaného a posudkoví lekári žalovaného vo svojich posudkoch
dospelikrôznymodbornýmzáverovohľadomrozhodujúcehozdravotnéhopostihnutiaprevznikinvalidity
a rôzne stanovili aj deň vzniku invalidity žalobcu. Žalobca rovnako poukázal na to, že žalovaný nijako

nezdôvodnil, prečo žalovaný žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok neriešil takmer 3 roky, ale začal sa
ňou zaoberať až koncom roku 2022.

8. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.9. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2025 označeným ako „Vec: Pojednávanie zvolané na deň
16.06.2025, Ospravedlnenie žalobkyne pre neúčasť na pojednávaní, Oprava podania žalobkyne zo

dňa 16.02.2024, Vyjadrenie žalobkyne, sa žalobca ospravedlnil z účasti na pojednávaní nariadenom
na deň 16.06.2025 o 13.00 hod z dôvodu kolízie iných pojednávaní právneho zástupcu žalobcu.
Zároveň žalobca uviedol, že súhlasí, aby správny súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Ďalej
žalobca uviedol, že opravuje dátum, od ktorého je práceneschopná, ktorý bol nesprávne uvedený ako
03.04.2019, pričom správny dátum je 03.04.2018, pričom je aj naďalej práceneschopná. K podaniu

priložila lekársku správu zo dňa 03.04.2025, zo dňa 11.06.2025 a listinné vyjadrenie žalobcu k veci,
v ktorom žalobca uviedol svoju životnú situáciu.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a prvostupňového rozhodnutia, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu.
Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im
predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.06.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnil,
pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručením správnemu súdu dňa 13.06.2025. Správny súd
tak pojednával bez prítomnosti žalobcu, s čím žalobca súhlasil. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril

k predmetu súdneho prieskumu, pričom zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe.
Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle
§ 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 16.06.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na
pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.19.Podľa§70ods.1Zákonaosociálnompoistení:poistenecmánároknainvalidnýdôchodok,aksastal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom
sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy
na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola XV – Choroby podporného a pohybového

aparátu, oddiel A – artropatie a iné choroby kĺbov, položka 1 písm. b) - Infekčná artropatia, zápalová
polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie, degeneratívne polyartropatie, psoriatické
artropatie dlhotrvajúce pomaly progredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie (obmedzenie
funkcie kĺbu o 1/3), so subjektívnymi ťažkosťami, miernou progresiou röntgenologického nálezu, ev.
dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých

kĺbov a výrazným obmedzením výkonnosti organizmu so stanovenou mierou poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti v % 30-45.

24. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) – b) Zákona o sociálnom poistení: počet rokov dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

- do 20 rokov je menej ako jeden rok,
- nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
- nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
- nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
- nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

- nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
- nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

25. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

26. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

27. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť

dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

28. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

29. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.30. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

31. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe

z činnosti Sociálnej poisťovne.

32. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická
osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

33. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

34. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

35. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v

celom rozsahu.

37. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

38. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

39. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane

ustanovenia § 172 až 213.

40. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom
invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťzdôvodudlhodobéhonepriaznivéhozdravotnéhostavu,aksplnilzákonnépodmienky

pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.

41. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie, ktorými žalovaný žalobcovi nepriznal nárok na invalidný dôchodok
zdôvodu,ženastranežalobcunebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkypodmieňujúcevzniknárokuna

dávku invalidného dôchodku. Konkrétne, podľa žalovaného síce žalobca splnil medicínsku podmienku
na vznik nároku na invalidný dôchodok, ale žalobca nesplnil podmienku získania dostatočných rokov
dôchodkového poistenia podľa § 72 Zákona o sociálnom poistení.

42.Podľažalobcukuvedenémuzáverudospelžalovanýnazákladenesprávneurčenéhorozhodujúceho

zdravotného postihnutia, v dôsledku ktorého bol nesprávne určený vznik invalidity, pričom žalobca
nepopieral, že v takto určenom okamihu vzniku invalidity žalobca nespĺňal podmienku získania zákonom
stanoveného rozsahu rokov dôchodkového poistenia. Za sporné a za podstatné v rámci súdneho
prieskumu tak bude posúdenie, či žalobca správne postupoval pri posúdení vzniku nároku žalobcuna invalidný dôchodok pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a s ním spojeného vzniku
invalidity.

43. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné
odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v
zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne

túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového

lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho
odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe
ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd
odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy
v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver

ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 08.08.2023
je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný
a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec

relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej
osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

44. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu

podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasil s určením dátumu vzniku invalidity, nakoľko
na reumatické ochorenie sa lieči od 30.08.2018 a na psychické ochorenie sa lieči od 15.05.2019
a prvotnú žiadosť o invalidný dôchodok podal ešte v roku 2019. Posudkový lekár po podaní odvolania
opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu, pričom v odbornom posudku zo dňa 28.02.2023 určil ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie inú depresívnu epizódu podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom

poistení, kapitola V. duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – Poruchy nálad (manické,
depresívne, periodické), písm. a) stredne ťažké formy (pozn. súdu – stredne ťažké formy patria
pod písm. b), s určením miery poklesu 35%, pričom za ostatné zdravotné postihnutia určil zvýšenie
percentuálnej miery o 10 %. Následne predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu –
generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím.

Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok zo dňa 08.08.2023.

45. V odbornom posudku zo dňa 08.08.2023 sa posudkový lekár na základe podaného odvolania
posúdil zdravotný stav žalobcu, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil seronegatívnu
artritídu, pravdepodobne reumatoidnú, v I. štádiu klinicky b)-c) s vysokou klinickou aktivitou ochorenia

podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, podľa kapitoly XV, oddiel A položka 1 písm. b)
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z možného rozsahu 30% - 45 %.
Takto rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené od 01.08.2023. Do 31.07.2023 posudkový lekár
určil totožné zdravotné postihnutie s totožnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
avšak v odbornom posudku zohľadnil zmenu v percentuálnom rozpätí z dôvodu zmeny prílohy č. 4

k Zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár zdôvodnil, že na základe lekárskych vyšetrení bolo
možné konštatovať zhoršenie zdravotného stavu podmieňujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť až na základe lekárskeho vyšetrenia zo dňa 19.05.2022, preto od uvedeného
dátumu vznikla u žalobcu invalidita. Za ostatné pridružené ochorenia posudkový lekár určil zvýšenie
percentuálnej miery o 10 %.

46. Posudkový lekár zároveň konštatoval, že hoci je od roku 2019 žalobca v liečbe psychiatra, ide o stav
depresívnej epizódy a nejde o recidivujúcu depresívnu poruchu, pričom ide o stav, ktorý si nevyžaduje
intenzívnejšiu psychiatrickú liečbu a teda uvedené ochorenie nemožno považovať za rozhodujúcezdravotné postihnutie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca
v žalobe správne poukázal, že v napadnutom rozhodnutí, a teda aj v lekárskom odbornom posudku
zo dňa 08.08.2023, bolo nesprávne konštatované, že žalobca je v liečbe psychiatra od 12.06.2019,

pričom aj podľa predložených lekárskych správ je v liečbe od psychiatra od 15.05.2019. Uvedená
skutočnosť však žiadnym spôsobom nepredstavuje relevantný dôvod na konštatovanie nesprávnosti
ako lekárskeho odborného posudku, či napadnutého rozhodnutia, keďže podstatné sú lekárske závery,
ktoré ani v zmienenom období neboli z lekárskeho hľadiska významné. Ide teda o formálnu chybu bez
vplyvu na uplatnený nárok žalobcu.

47. Takto formulované závery posudkového lekára uvedené v odbornom lekárskom posudku zo dňa
08.08.2023, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, považuje súd sa dostatočne odôvodnené,
pričom správny súd neskúmal správnosť medicínskych otázok. Správny súd skúmal, či závery
prezentované v predmetnom odbornom lekárskom posudku sú dostatočne odôvodnené, pričom súd
dospel k záveru, že táto podmienka bola splnená. Posudkový lekár žalovaného v odbornom lekársku

posudku zo dňa 08.08.2023 vyvrátil aj pochybnosti, ktoré vzišli z odborného lekárskeho posudku zo
dňa 28.02.2023, keď zdôvodnil, prečo psychiatrickú diagnózu nepovažuje sa rozhodujúce zdravotné
postihnutie. Na základe uvedeného bol žalovaným, resp. posudkovým lekárom aj správne určený
vznik invalidity ku dňu 19.05.2022, teda ku dňu, keď bola žalobcovi určená diagnóza, ktorá bola
stanovená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Správny súd dodáva, že posudkový lekár nevybočil

zo zákonného rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď túto určil v rozsahu
35 % z možného rámca 30% - 45% od 01.08.2023 (resp. 25% - 35% do 31.07.2023).

48. Určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
ako aj dátum vzniku invalidity neodporujú skutkovému stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu,

preto správny súd nevzhliadol zákonný nedostatok napadnutého rozhodnutia v zmysle uvedených
námietok.

49. Správny súd tak námietku žalobcu, ohľadom nesprávne určeného rozhodujúceho postihnutia ako
aj okamihu vzniku invalidity, považoval za nedôvodnú.

50. Správny súd ďalej skúmal, hoci to žalobca nespochybnil, či žalovaný správne posúdil obdobie
dôchodkového poistenia na účely priznania nároku na invalidný dôchodok. Podľa osobného listu
dôchodkového poistenia, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia, získal žalobca pred dňom
vzniku invalidity (19.05.2022) 4204 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje obdobie 11

rokov a 189 dní. Keďže ku dňu 19.05.2022 žalobca presiahol vek 45 rokov, počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok je najmenej 15 rokov. Správny súd tak na základe
uvedeného konštatuje, že žalobca nesplnil zákonnú podmienky minimálneho počtu rokov dôchodkového
poistenia, hoci bol za invalidného uznaný.

51. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že prvotnú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
podal už v roku 2019, pričom žalovaný sa jeho žiadosťou, resp. nárokom zaoberal až koncom roku
2022, t.j. 3 roky od podania prvotnej žiadosti. Správny súd sa zaoberal vznesenou námietkou, pričom
preskúmanímadministratívnehospisudospelkzáveru,žetátoniejedôvodná.Zadministratívnehospisu
vyplýva, že žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok na predpísanom tlačive (§ 184 ods. 5 Zákona

o sociálnom poistení) dňa 14.12.2022. Podľa § 184 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa dávkové
konanie začína a základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
na výplatu dávky. Tento úkon žalobcu možno považovať za kvalifikované podanie žiadosti o invalidný
dôchodok.

52. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádza podanie označené ako
„Prehliadka ZISŤOVACIA“. Uvedené podanie slúži ako podklad potrebný na spísanie žiadosti o invalidný
dôchodok, pričom samé o sebe, ani z hľadiska obsahu, nemôže byť považované za žiadosť o invalidný
dôchodok. Práve uvedené podanie bolo datované k 27.11.2019, a teda súd dospel k záveru, že toto
žalobca považoval na prvotnú žiadosť o invalidný dôchodok. Keďže predmetné podanie nemožno

považovať za žiadosť o invalidný dôchodok, vyhodnotil súd danú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

53. K lekárskym správam, ktoré žalobca správnemu súdu predložil spolu s podaním zo dňa 13.06.2025
správny súd uvádza, že tieto nemôže zohľadniť vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, nakoľko tietolekárske správy pochádzajú z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia. Podľa § 135 SSP je pre
správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Keďže predloženého lekárske správy nemohli byť žalovaným v napadnutom rozhodnutí posúdené,

správny súd ich nemôže zohľadniť.

54. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj nad rámec rozsahu žalobných bodov,
pričom v napadnutom rozhodnutí ani v postupe žalovaného nenašiel také nedostatky, ktoré
by odôvodňovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutie. Správny súd konštatuje, že posúdením

napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že žalovaný správne
postupoval a rozhodol vo veci žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Žalovaný správne a dostatočne
zdôvodnil určenie rozhodujúce zdravotného postihnutia ako aj zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň žalovaný správne vyhodnotil, že žalobca nesplnil všetky
Zákonom o sociálnom poistení stanovené podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, keď
žalobca nezískal dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa posudzovali z obdobia pred

vznikom invalidity.

55. Záverom správny súd uvádza, že situáciu žalobcu, z hľadiska zdravotného stavu ako aj životnej
situácie vníma citlivo, ale zároveň je potrebné konštatovať, že správny súd je pri súdnom prieskume
limitovaný zákonom, ktorý musí rešpektovať. Samotný správny súd nie je oprávnený rozhodovať

o priznaní nároku na invalidný dôchodok, správny súd len posudzuje, či napadnuté rozhodnutie, resp.
prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom.

56. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je
dôvodná, preto ju podľa 190 SSP zamietol.

57. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný
úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci
bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd

nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168
SSP a contrario)

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastníkkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.