Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224201430
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4224201430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. C. XX, t. č. E. XXX, E., zastúpený: KATONA LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 53 098 684, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, zastúpený: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, so sídlom Podzámska 8330/32, Nové Zámky, IČO:
50 364 511, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 6C/29/2024-104 zo dňa 3. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa06.05.2024bolaOkresnémusúduKomárnodoručenážalobažalobcu,ktorousavočižalovanému
domáhal nahradenia prejavu vôle, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol povinný so
žalobcom ako kupujúcim uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobcovi
predať svoje spoluvlastnícke podiely v pomere k ich spoluvlastníckym podielom aktuálne evidovaným
na jednotlivých LV, a to k nehnuteľnostiam v kat. území Komárno, obec: E., okres: E., a to :
- na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 112/256 k:

- pozemku p. č. 960/36, vo výmere: 2356 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 960/37, vo výmere: 3370 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 960/38, vo výmere: 5323 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 968/63, vo výmere: 1841 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 972/17, vo výmere: 1460 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 1834/33, vo výmere: 787 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1834/70, vo výmere: 1667 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemku p. č. 1834/81, vo výmere: 8664 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k:
- pozemku p. č. 1084, vo výmere: 1352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1087, vo výmere: 1352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1098/1, vo výmere: 2155 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1099/1, vo výmere: 827 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1100, vo výmere: 1640 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemku p. č. 1101, vo výmere: 4352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- na LV č. XXXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 48/256 k:
- pozemku p. č. 968/64, vo výmere: 3856 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 972/18, vo výmere: 392 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,- pozemku p. č. 1834/32, vo výmere: 166 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1835/10, vo výmere: 414 m2, druh pozemku: Vodná plocha,
(ďalejlenPredmetnénehnuteľnosti),pričomkúpnacenamalabyťstanovanánasumu561,89eura,ktorú

kúpnu cenu mal žalobca žalovanému uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia príslušného
okresného úradu, katastrálny odbor o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Predmetom kúpnej
zmluvy mal byť záväzok predávajúceho (žalovaného) odplatne previesť na kupujúceho (žalobcu) svoje
spoluvlastnícke podiely k Predmetným nehnuteľnostiam v pomere k ich spoluvlastníckym podielom
aktuálne evidovaným na jednotlivých LV, ako aj záväzok Kupujúceho prevádzané spoluvlastnícke

podiely k Nehnuteľnostiam prevziať a zaplatiť kúpnu cenu Predávajúcemu. Žalobca v žalobe uviedol,
že žalovaný spoluvlastnícke podiely k Predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe darovacej
zmluvy, ktorá bola predmetom vkladového konania na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pod
č.: V-1767/2021. Žalovaný teda nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel od pôvodného spoluvlastníka,
ktorý však žalobcu neoslovil s ponukou na uplatnenie predkupného práva, ani nijako inak ho
neinformoval, že sa podiely prevádzajú. Žalobca sa o prevode dozvedel náhodným nahliadnutím do

katastra nehnuteľností, pričom nepozná ani samotné znenie tejto darovacej zmluvy. Pri stanovení
primeranej náhrady považoval za účelné poukázať na dostupné zdroje, na základe ktorých možno
stanoviť primeranú kúpnu cenu za predmet tohto sporu a to na prílohu č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.
z. v znení zákona č. 465/2008 Z. z., ktorý stanovuje objektívnu hodnotu trvalých trávnych porastov
v katastrálnom území E. v hodnote: 0,1530 Eur/m2. Vzhľadom k veľkosti podielu spoluvlastníckeho

podielu žalovaného činí výmera pozemkov, ktoré by nadobudol žalobca o výmere 3672,46 m2. Kúpna
cena za všetky podiely by v takom prípade bola v sume 561,89 eura.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že je nesprávne formulovaná, pričom však žalovaný nemá v konaní
procesnú povinnosť uvádzať, v ktorých konkrétnych náležitostiach je žaloba nesprávna - formulácia

obsahu žaloby je plne v kompetencii žalobcu, ktorý aj v celom rozsahu zodpovedá za jeho správnosť.
Ďalej uviedol, že dňa 28.04.2021 skutočne došlo k uzatvoreniu Darovacej zmluvy medzi žalovaným a
prevodcom (darcom), ktorým bol pán G. B. (v súčasnosti už nebohý). Katastrálne konanie o povolení
vkladu zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na podklade predmetnej Darovacej
zmluvy bolo vedené pod č. V-1767/2021. Žalovaný namietal, že na podanie žaloby neboli splnené

procesnépodmienky,nakoľkoneevidujedoručenievýzvyzostranyžalobcunaprevodspoluvlastníckeho
podielu, vo vzťahu ku ktorému malo byť porušené predkupné právo, pričom ani samotný žalobca
adresovanie takejto výzvy žalovanému v žalobe nespomína a výzvu ani nepredkladá ako prílohu svojho
podania. V prejednávanej veci pri uzatvorení Darovacej zmluvy zo dňa 28.04.2021, V-1767/2021 (ďalej
len „Darovacia zmluva“) nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Ako to vyplýva z čestného

prehlásenia pani F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola manželkou nebohého G. B., teda darcu v zmysle
Darovacej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 28.04.2021, žalovaný a pán B. sú považovaní za
navzájom blízke osoby. Žalovaný a pán B. mali dlhé roky veľmi blízke, ba dokonca až rodinné vzťahy.
Po smrti otca žalovaného v období, kedy bol žalovaný ešte v útlom veku, žalovaný si vytvoril k pánovi
B. vzťah, ako ku svojmu otcovi, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj tým, že žalovaný pána B. oslovoval

familiárne ako „apu“ (pozn.: preklad slova z maďarčiny je „otec“) a pán B. mal žalovaného ako svojho
syna a aj ho familiárne označoval slovom „fiam“ (pozn.: preklad slova z maďarčiny je „syn“). Žalovaný
pánovi B. a celej jeho rodine poskytoval pomoc v rozličných oblastiach, a to najmä v období posledných
rokov pred smrťou pána B., kedy mu vypomáhal ako sa dalo, až do poslednej chvíle jeho života. Ako
to vyplýva z predloženého čestného prehlásenia pani B., žalovaný dokonca bezplatne počas obdobia

posledných asi 5 rokov pred smrťou pána B. zabezpečoval pre neho a jeho manželku palivové drevo
na kúrenie. Žalovaný a pán B. sú vzdialenými príbuznými, ktorá skutočnosť bola základom pre ďalší
vývoj ich vzťahov. Uzatvorenie Darovacej zmluvy medzi žalovaným a pánom B. bolo motivované ich
blízkym vzťahom, majúcim povahu vzťahu rodinného, z ktorého dôvodu sa na prevod spoluvlastníckeho
podielu pána B. v zmysle Darovacej zmluvy použije výnimka v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho

zákonníka. Navrhol preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. V replike žalobca uviedol, že pokiaľ bolo žalobcovo predkupné právo porušené, tak sa môže domáhať
jemu patriacich nárokov, a to bez potreby mimosúdneho vyzývania na prevod spoluvlastníckych

podielov. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle voči nadobúdateľovi podielu
je, že nadobúdateľ podiel nadobudol na základe platnej zmluvy, a teda sa platne stal vlastníkom
tohto podielu. Vzhľadom na uvedené je námietka žalovaného ohľadom nedoručenia výzvy žalobcom
právne irelevantná. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že žalovaný a G. B., boli priatelia, avšak preúčel Občianskeho zákonníka, konkrétne § 116, a to takým spôsobom aby sa dala aplikovať výnimka z
porušenia predkupného práva, sú tvrdenia žalovaného nedostačujúce. Z tvrdení a čestného vyhlásenia
vyplýva akurát tak, že žalovaný a G. B. boli maximálne priateľmi, pričom tvrdené skutočnosti ohľadom

pomoci žalovaného B. je potrebné považovať za subjektívne a pre účely ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníka za irelevantné.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že aj naďalej zotrváva na svojom postoji k žalobe, ktorú považuje
za nesprávne formulovanú, pričom poukazuje na skutočnosť, že žalobca ani v rámci svojej repliky

nesprávne formulované časti žaloby neopravil, z ktorého dôvodu je naďalej daný dôvod na zamietnutie
žaloby pre jej vady. Vo vzťahu k povinnosti žalobcu doručiť žalovanému pred podaním žaloby výzvu
podielového spoluvlastníka, ktorá má bezprostredne predchádzať podaniu žaloby, uvedená povinnosť
je všeobecne akceptovanou tak v rámci právnej teórie, ako aj v rámci judikatúry všeobecných súdov
Slovenskej republiky. Čo sa týka výkladu pojmu „blízka osoba“ na účely Občianskeho zákonníka, je
nutné žalobcu upovedomiť o tom, že za osoby navzájom blízke sa považujú aj osoby v obdobnom

pomere, tzn. nie v rodinnom pomere, pokiaľ dôjde k naplneniu premisy, že ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, by druhá oprávnene pociťovala ako ujmu vlastnú. Neobstojí preto výklad, ktorý na tento účel
prezentuje žalobca, v zmysle ktorého je fakticita „obdobného pomeru“, ktorú je potrebné skúmať pri
posudzovaní otázky, či sa jedná o osoby navzájom blízke, najčastejšie založená na spoločnom súžití
osôb - judikatúra k dnešnému dňu už totiž vyvodila, že na účely posudzovania okolností spojených s

porušením predkupného práva, za navzájom blízke osoby v obdobnom pomere sa môžu považovať
dokoncaajfyzickéosobyvočiprávnickýmosobám.Podstatnoupreposúdenieotázkyvzájomnejblízkosti
osôb je vyhodnotenie skutočnosti, či by ujmu, ktorú utrpela jedna z osôb, ktoré sú si navzájom blízke
v obdobnom pomere, druhá oprávnene pociťovala ako ujmu vlastnú, čo v tomto prípade žalovaný
jednoznačne preukázal už na základe predloženého čestného prehlásenia manželky neb. G. B., pani F.

B.. V prípade potreby je možné zabezpečiť v konaní aj výsluch dcéry neb. G. B. - pani H. I. G., ktorá
ako svedok dosvedčí skutočnosti tvrdené žalovaným, a síce, že pán B. a žalovaný sú považovaní za
osoby navzájom blízke na účely uplatnenia ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa právneho
názoru žalovaného, žalobu je nutné zamietnuť, a to nie len s poukazom na skutkový stav, ale aj z
dôvodu procesných vád samotnej žaloby, ktorej obsah nezodpovedá zákonu a tieto nedostatky žalobca

neodstránil ani v podanej replike.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu v neprítomnosti svojho klienta
zotrval na podanej žalobe, zástupkyňa žalovaného za účasti svojho klienta na ďalej trvala na tom, že
žaloba je vadná, k porušeniu predkupného práva zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko sa jednalo o

prevod medzi blízkymi osobami. Po prednesení predbežného právneho posúdenia zástupca žalobcu
uviedol, že žalobca zmení v tom petit, čo sa týka výpočtu spoluvlastníckeho podielu k sporným
pozemkom a to aj vzhľadom k tomu, že toho času je žalovaný spoluvlastníkom žalovaných pozemkov
tak, ako boli uvedené aj v samotnej žalobe. Čo sa týka rodného čísla, navrhol ho doplniť na pojednávaní.
Odstránenie týchto nedostatkov podľa jeho názoru nebránia nevyhoveniu žalobe. Navrhol, že zmení

petit iba do rozsahu spoluvlastníckych podielov bezodkladne po pojednávaní. Čo sa týka odstrániteľnosti
týchto podmienok v žalobnom petite, analogicky poukázal aj na postup okresných úradov katastrálnych
odborov, ktoré v prípade, že zistia akýkoľvek nedostatok v právnom úkone, tieto konanie prerušia a
vyzvú účastníkov správnych konaní, resp. vkladových konaní na odstránenie nedostatkov. Uviedol, že
v prípade konaní o nahradení prejavu vôle súd nie je v konečnom dôsledku viazaný petitom, čo sa týka

toho, že by petit mal byť skutkovou okolnosťou a ide o právnu stránku veci, ktorú je možné zhojiť.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno
ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a súčasne o trovách strán sporu voči sebe
navzájom rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

(výrok II.).

7. Skutkový stav veci (sporu) s poukazom na oboznámenie sa s označenými listinnými dôkazmi ustálil
nasledovne:

7.1. Žalovaný nadobudol do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v kat. území E., obec: E., okres:
E., a to :
- na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 k:
- pozemku p. č. 960/36, vo výmere: 2356 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,- pozemku p. č. 960/37, vo výmere: 3370 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 960/38, vo výmere: 5323 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 968/63, vo výmere: 1841 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemku p. č. 972/17, vo výmere: 1460 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 1834/33, vo výmere: 787 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1834/70, vo výmere: 1667 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1834/81, vo výmere: 8664 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k:

- pozemku p. č. 1084, vo výmere: 1352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1087, vo výmere: 1352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1098/1, vo výmere: 2155 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1099/1, vo výmere: 827 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1100, vo výmere: 1640 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1101, vo výmere: 4352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- na LV č. XXXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 k:
- pozemku p. č. 968/64, vo výmere: 3856 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 972/18, vo výmere: 392 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1834/32, vo výmere: 166 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1835/10, vo výmere: 414 m2, druh pozemku: Vodná plocha.

7.2. Pozemky, ktoré žalovaný nadobudol do podielového spoluvlastníctva, boli v rozhodnom období
vedené v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, nasledovne:
- na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/16 k:
- pozemku p. č. 960/36, vo výmere: 2356 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemku p. č. 960/37, vo výmere: 3370 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 960/38, vo výmere: 5323 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 968/63, vo výmere: 1841 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 972/17, vo výmere: 1460 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 1834/33, vo výmere: 787 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemku p. č. 1834/70, vo výmere: 1667 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1834/81, vo výmere: 8664 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 k:
- pozemku p. č. 1084, vo výmere: 1352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1087, vo výmere: 1352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,

- pozemku p. č. 1098/1, vo výmere: 2155 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1099/1, vo výmere: 827 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1100, vo výmere: 1640 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1101, vo výmere: 4352 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- na LV č. XXXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/16 k:

- pozemku p. č. 968/64, vo výmere: 3856 m2, druh pozemku: Orná pôda,
- pozemku p. č. 972/18, vo výmere: 392 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1834/32, vo výmere: 166 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast,
- pozemku p. č. 1835/10, vo výmere: 414 m2, druh pozemku: Vodná plocha.

7.3. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 06.05.2024 domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného,
ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol povinný so žalobcom ako kupujúcim uzatvoriť kúpnu
zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobcovi predať:
- podiel o veľkosti 112/256 k celku pre parcely vedené na LV č. XXXX,
- podiel o veľkosti 1/4 k celku pre parcely vedené na LV č. XXXX,

- podiel o veľkosti 48/256 k celku pre parcely vedené na LV č. XXXXX
Žalobca Kúpnu cenu predmetných nehnuteľností určil na sumu 561,89 eura.

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav sporu, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 140, § 602 ods.

1, a 2, § 603 ods. 1 až 3, § 604 až § 606), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP –
zákon č. 160/2015 Z. z. - § 229, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2) a všeobecné úvahy k ustanoveniu § 140
OZ a ku charakteru žaloby na nahradenie prejavu vôle ako žaloby na plnenie, odôvodnil nasledovne:8.1. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou voči žalovanému domáhal nahradenia prejavu
vôle, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci bol so žalobcom ako kupujúcim povinný uzatvoriť
kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný povinný žalobcovi predať jemu prináležiaci podiel

na Predmetných nehnuteľnostiach. Znenie kúpnej zmluvy, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia
prejavu vôle žalovaného, nebol perfektný, pretože v kúpnej zmluve absentovali náležitosti zmluvy (rodné
číslo žalovaného). Naviac, žalobca sa podanou žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle k podielom
žalovaného v takom rozsahu, v ktorom žalovaný ani nie je vlastníkom týchto nehnuteľností. Výška
podielov žalovaného, ktorých je podľa verejných listín, teda výpisov z listov vlastníctva č. XXXX J.

XXXX vlastníkom, sú o veľkosti 1/16 k celku. Zo znenia petitu žaloby ale vyplýva, že žalobca sa vo
vzťahu k žalovaným vlastneným podielom domáha nahradenia prejavu vôle v rozsahu, ktorými žalovaný
nedisponuje, keďže žalovaný na LV č. XXXX nedisponuje podielom o veľkosti 112/256, teda 7/16 k
celku, ale podielom o veľkosti 16/256, teda 1/16 k celku, a na LV č. XXXXX nedisponuje podielom
o veľkosti 48/256, teda 3/16 k celku, ale podielom o veľkosti 16/256, teda 1/16 k celku. Žalobca sa
môže domáhať nahradenia prejavu vôle len vo vzťahu k podielom, ktorých je vlastníkom žalovaný a

naviac len vo vzťahu k pomernej časti prevádzaných podielov podľa veľkosti svojich vlastných podielov.
Neobstojítuanitvrdeniežalobcu,žeideoodstrániteľnúchybupísania,keďžežalobcaprivýpočtepodielu
žalovanéhovychádzalzvýškypodielov,ktorýmidisponujesámžalobcaaniežalovanýauvedenépodiely
vo svojom vlastníctve vynásobil deliteľom (číslom 16). Z uvedeného vyplýva, že žalobca, zastúpený
právnym zástupcom, sa domáhal nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k podielom žalovaného v takom

rozsahu, na aký nemá zákonný nárok. Čo sa týka tvrdenia zástupcu žalobcu, že žalobca v krátkej dobe
po pojednávaní zmení petit vo výpočte spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom, v tomto smere
súd poukazuje na to, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že žaloba je nesprávne
formulovaná, pričom formulácia obsahu žaloby je plne v kompetencii žalobcu, ktorý aj v celom rozsahu
zodpovedá za jej správnosť. Súd mal za to, že pripustením návrhu žalobcu na odročenie pojednávania

za účelom predloženia zmeny žaloby by došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti strán sporu.

8.2. Čo sa týka samotného textu kúpnej zmluvy, je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle
bol v žalobe presne predformulovaný a bol vykonateľný. V danom prípade sa žalobca domáhal
nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým prejavom by žalovaný ako predávajúci odplatne previedol

na kupujúceho (žalobcu) svoje spoluvlastnícke podiely k Predmetným nehnuteľnostiam v pomere k ich
spoluvlastníckym podielom aktuálne evidovaným na jednotlivých LV (bod 2.2 zmluvy). Zo žalobcom
predloženej kúpnej zmluvy však nie je zrejmé, v akom pomere majú byť podiely žalovaného na
žalobcu prevedené a podľa názoru súdu je takéto znenie podmienky nevykonateľné, keďže vo vzťahu
k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX je žalobca spoluvlastníkom podielu o veľkosti 7/16, vo

vzťahu k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX je žalobca spoluvlastníkom podielu o veľkosti
3/4 a vo vzťahu k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXXX je žalobca spoluvlastníkom podielu o
veľkosti 3/16. V žalobcom predloženom znení nahradzovaného prejavu absentuje údaj o tom, v akom
rozsahu má byť prejav vôle žalovaného vo vzťahu k jednotlivým nehnuteľnostiam nahradený, keďže
vo vzťahu k listu vlastníctva č. XXXX ide o podiel o veľkosti 7/16 z 1/16, vo vzťahu k listu vlastníctva

č. XXXXX ide o podiel o veľkosti 3/16 z 1/16, ale vo vzťahu k listu vlastníctva č. XXXX sa žalobca v
skutočnosti domáhal celého podielu žalovaného o veľkosti 1/4 a nie iba podielu o veľkosti 3/4 z 1/4. Zo
žalobcom predloženej kúpnej zmluvy v znení bodu 2.2 však vyplýva, že žalobca sa vo vzťahu k listu
vlastníctva č. XXXX domáha nahradenia prejavu vôle k podielu o veľkosti 7/16 zo 112/256, teda 7/16
(ktorých žalobca vlastníkom nie je), vo vzťahu k listu vlastníctva č. XXXXX k podielu o veľkosti 3/16 zo

48/256, teda 3/16 (ktorých žalobca vlastníkom nie je) a vo vzťahu k listu vlastníctva č. XXXX k podielu
o veľkosti 3/4 z 1/4, pričom v skutočnosti sa ale domáhal celého spoluvlastníckeho podielu v vlastníctve
žalovaného o veľkosti 1/4. Uvedené znenie navrhovanej kúpnej zmluvy teda nekorešponduje jednak s
prejavenou vôľou žalobcu a jednak so skutočným stavom vyplývajúcim z verejných registrov.

8.3. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu žalobcu zamietol.

8.4. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262
ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, a preto
mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním z odvolacích dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia §
365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia s vrátením veci/sporu
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď si zároveň uplatnil nárok na náhradutrov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ako odôvodnenie ( odvolacie dôvody ) podaného odvolania
uviedol nasledovné:

9.1. V prvom rade uvádzame, že sa všetkých písomných podaní doložených do konania vedenom
na súde prvej inštancie pridržiavame a máme za to, že žaloba je dôvodná a konajúci súd jej mal
vyhovieť.Žalovanýtohočasujestálevlastníkompredmetnýchspoluvlastníckychpodielovkpredmetným
nehnuteľnostiam, ktoré však žalovaný nadobudol takým spôsobom, že došlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu. Ako súd prvej inštancie sám konštatuje v bode 18. Rozsudku, žaloba o nahradenie

prejavu vôle je žalobou uplatňujúcou splnenie povinnosti, teda žalobou podľa § 137 písm. a) CSP.
Petit žaloby bol jasne formulovaný s vopred známymi podmienkami, teda že v petite žaloby bola jasne
formulovaná kúpna zmluva. V petite žaloby boli v zásade iba nesprávne formulované spoluvlastnícke
podiely, pri čom sa súd odvolával na to, že žalovaný v uvedenom rozsahu nie je spoluvlastníkom, ale
aj to iba vo vzťahu k niektorým spoluvlastníckym podielom. Ako sám súd konštatuje, súd nie je povinný
doslovne prebrať petit formulovaný v žalobe. Vzhľadom na znenie žaloby a ďalších podaní bolo zrejmé,

čoho sa žalobca podanou žalobou domáha, a to nahradenia prejavu vôle, nakoľko bolo porušené jemu
patriace zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka podľa ustanovenia § 140 OZ.

9.2. Súd v bode 19. Rozsudku konštatuje, že sa žalobca môže domáhať nahradenia prejavu vôle len vo
vzťahukpodielom,ktorýchjevlastníkomžalovanýanaviaclenvovzťahukpomernejčastiprevádzaných

podielov podľa veľkosti svojich vlastných podielov. Máme za to, že v tomto prípade sa žalobca môže
domáhať spoluvlastníckych podielov od žalovaného v celosti (teda nie pomerne), a to tak ako ich
žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, zo dňa 29. 2. 2012, sp. zn.: 22 Cdo 2358/2010. Podľa rozhodnutia uvedeného v predchádzajúcej
vete totiž platí, že: „V tomto případě jde o ústně nebo konkludentně uzavřenou dohodu o tom, že

předkupní právo nebude uplatněno. .... Nebylo-li takové dohody - jako v souzené věci, právo vykoupit
podíl svědčí těm z oprávněných spoluvlastníků, kteří o koupi mají zájem a předkupní právo skutečně
vykonali. Protože nabídka zavázaného spoluvlastníka se vztahuje na celý podíl, který zamýšlí zcizit, je
z titulu zákonného předkupního práva oprávněným spoluvlastníkům, kteří zájem relevantním způsobem
projevili, k dispozici opět celý podíl. Z toho vyplývá, že potenciální nárok těch spoluvlastníků, kteří podíl

(resp. tu jeho ideální část, která by na ně připadala, kdyby předkupní právo uplatnili) vykoupit nechtějí,
„přiroste“ těm spoluvlastníkům, kteří nabídku k výkupu (včas a řádně) přijali.“ Tým, že ostatní podieloví
spoluvlastníci (pozn. uvedené sa týka iba nehnuteľností na LV č. XXXX J. XXXXX) neuplatňujú svoje
predkupné právo, sa konkludentne vzdali svojho práva na uplatnenie si im patriacej pomernej časti,
a pre to si žalobca uplatňuje predkupné právo na spoluvlastnícky podiel na spoluvlastnícke podiely

v celosti, ktoré žalovaný nadobudol na základe darovacej zmluvy. Ostatní podieloví spoluvlastníci sa
nijak nedomáhali nárokov z porušenia ich predkupného práva na súde, a preto máme za to, že sa tým
konkludentne vzdali svojho predkupného práva, a preto by mal teda žalobca, ako jediný spoluvlastník,
ktorý o ne prejavil záujem, nadobudnúť spoluvlastnícke podiely, a to na základe vydaného rozhodnutia
v tomto konaní.

9.3. Súd prvej inštancie však znemožnil nadobudnutie týchto spoluvlastníckych podielov žalobcom,
nakoľko žalobu podľa nášho názoru neoprávnene zamietol. Tým, že žaloby o nahradenie prejavu vôle sú
žalobami na splnenie povinnosti, tak súd mal zvoliť odlišný postup, než ten ktorý uplatnil. Súd napríklad
mohol v časti týkajúcej sa vyššie uplatnených spoluvlastníckych podielov, žalobu zamietnuť a vo zvyšnej

časti vyhovieť, avšak to až po tom, čo by bolo žalobcovi umožnené upravenie petitu. Súd pre to mohol
žalobcovi poskytnúť aj primeranú lehotu na prípadnú úpravu petitu, v nejakej dodatočne určenej lehote
súdom (napríklad 10 dní odo dňa pojednávania, nakoľko by vo veci aj tak bolo zrejme vykonané ďalšie
dokazovanie a vec by na jednom pojednávaní s najväčšou pravdepodobnosťou nebola ukončená, a
to z dôvodu argumentácie žalovaného ohľadom výnimky z predkupného práva – blízkych osôb, ktorú

skutočnosť by bolo potrebné preukazovať).

9.4. Čo sa týka absencie rodného čísla žalovaného v petite, tak toto žalobca v čase podania žaloby
nemal odkiaľ poznať. V obdobných sporoch o nahradenie prejavu vôle je však bežnou praxou súdov,
že sa rodné číslo doplní na pojednávaní (poukazujeme napr. na konanie vedené na Okresnom súde

Nové Zámky, sp. zn.: 18C/1/2021). Časť odôvodnenia súdu pre zamietnutie žaloby, a to z dôvodu
absencie rodného čísla v petite je preto absurdná. Analogicky sa tento postup mohol aplikovať aj na
doplnenie, resp. úpravu spoluvlastníckych podielov (ak sa teda dopĺňa rodné číslo, tak nie je dôvod,
prečo nie aj ostatné formálne nedostatky, nehovoriac o tom, že v správnych konaniach vedenýchkatastrálnymi odbormi príslušných okresných úradov je bežnou praxou, že pre nesprávne uvedenie
spoluvlastníckych podielov alebo nesprávne uvedenie rodného čísla a. i. prerušujú katastrálne konania
a vyzývajú účastníkov na opravu).

9.5. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to
v takom rozsahu, že Rozsudok porušuje právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko
je nedostatočne odôvodnené, prípadne aj neumožnenie zmeny žalobného petitu v dodatočne určenej

lehote súdom prvej inštancie. Pre nemožnosť úpravy/doplnenia petitu máme za to, že konanie na súde
prvej inštancie má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon máme
za to, že Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd
neaplikoval na miestach kde sa to vyžaduje relevantnú právnu normu, a to v prípade, kedy mohol žalobe
(aspoň čiastočne) vyhovieť. Súd síce aplikoval správne právne normy ohľadom uplatnenia predkupného
práva (§ 140 OZ a pod.), avšak s poukazom na vyššie citované rozhodnutie, môže oprávnene požadovať

prevod celého spoluvlastníckeho podielu od žalovaného tak ako ho nadobudol žalovaný na základe
darovacej zmluvy.

9.6. Súd prvej inštancie pre zjavný formalizmus zamietol žalobu a tým pádom A neumožnil žalobcovi
vykona? jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona, a to zákonne sa domôc? svojho nároku ako

ukrátenéhopodielovéhospoluvlastníkapreporušeniezákonnéhopredkupnéhopráva.Žalobcapovažuje
tento odvolaním napadnutý Rozsudok za nezákonný, a preto navrhuje, aby odvolací súd vydal
nasledovné rozhodnutie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdi? ako vecne

správny, zákonný a založený na správnej aplikácii právnych predpisov vychádzajúcich tiež zo správneho
právneho posúdenia veci, kei rozhodnutie je aj riadne a presvedeivo zdôvodnené. Svoje vyjadrenie ialej
zdôvodnil nasledovne:

10.1.Akotožalovanýuvádzalodpočiatkukonaniapredsúdomprvéhostupňavrámcisvojichpísomných

podaní, žaloba trpela formálnymi a obsahovými vadami a žalobca tieto nedostatky neodstránil, a to
nielen v rámci svojich písomných podaní, ale dokonca ani na pojednávaní konanom dňa 03.02.2025,
hoci bol na tieto nedostatky súdom výslovne upozornený. Napriek tomu, že v civilnom sporovom konaní
súd nemá povinnosť strany sporu poučovať o tom, ako majú v konaní procesne postupovať (o to viac,
ak je strana zastúpená advokátom, ako odborne spôsobilou osobou) a zároveň, súd nemá povinnosť

poskytovať stranám sporu súčinnosť, na pojednávaní bol žalobca zo strany súdu riadne vyrozumený o
tom, že žalobný petit je formulovaný nesprávne a obsahuje závažné chyby. Žalobcovi dokonca bola nad
rámec povinnosti súdu poskytnutá možnosť na odstránenie nedostatkov úpravou znenia petitu priamo
na pojednávaní, pričom však žalobca týmto spôsobom nepostupoval a naďalej žiadal pojednávanie
odročiťaposkytnúťprimeranúlehotunaúpravužalobnéhopetitu–tátoskutočnosťvyplývaajzodvolania

žalobcu, kde opakovane uvádza, že súd mu mohol poskytnúť dodatočnú lehotu, napr. 10 dní, na zmenu
žalobného petitu. Požiadavky žalobcu v tomto smere, ako poukázal aj žalovaný, však neboli v súlade so
zásadou hospodárnosti konania a žalovaný rovnako namietal, že žalobca mal dostatok času, aby žalobu
upravil tak, aby zodpovedala zákonu a tiež možnostiam žalovaného, keďže žalobca žiadal žalobou
priznať viac, než ako má žalovaný vo vlastníctve.

10.2. Súd postupoval správne a zákonne, kei žalobu pre jej vady zamietol. Žalovaný sa plne stotožouje
s právnym názorom súdu, že nesprávne uvedené podiely v žalobnom petite nie sú obyeajnou chybou
v písaní a poeítaní, jedná sa o závažný nedostatok spoeívajúci v tom, že žalobca sa žalobou domáhal
priznania väešieho podielu na nehnute3nostiach, než na aký mal nárok a zároveo podielu, ktorý ani nie

je vo vlastníctve žalovaného.

10.3. Ako to žalovaný poukázal aj na pojednávaní doa 03.02.2025, žalobca mal a mohol ma? vedomos?
o svojej povinnosti riadne a správne formulova? žalobný petit, a to vrátane uvedenia podpisu žalobcu
v rámci navrhovaného znenia kúpnej zmluvy, nako3ko konajúci Okresný súd Komárno v rámci iného

svojho konania v rozsudku zo doa 08.11.2023, sp. zn. 6C/93/2022 (pozn.: v predmetom konaní
vystupoval žalobca v procesnom postavení žalovaného) judikoval, že považuje za potrebné, aby bola
kúpna zmluva obsiahnutá v petite žaloby zároveo podpísaná žalobcom. Aj napriek tomu, žalobca kúpnuzmluvu tvoriacu súeas? žalobného petitu v tunajšom konaní nepodpísal, hoci tento nedostatok mu súd
v Rozsudku nevytýka, a to aj napriek tomu, že je v rozpore s jeho vlastnou rozhodovacou einnos?ou.

10.4. Vo svojom odvolaní žalobca argumentuje, že žaloba je dôvodná, nako3ko žalovaný je toho
easu stále vlastníkom spoluvlastníckych podielov k nehnute3nostiam, ktoré sú predmetom konania,
a ktoré žalovaný nadobudol spôsobom porušujúcim predkupné právo žalobcu. Následne sa žalobca
snaží navodi?, že chyby v žalobnom petite sú len akýmisi drobnými nesprávnos?ami, prieom pod3a
názoru žalobcu, súd nemal povinnos? prevzia? celý petit formulovaný v žalobe. Žalobca tiež považuje

za absurdné, že súd sa v odôvodnení svojho Rozsudku odvolával aj na absentujúce rodné eíslo
žalovaného, ktoré však žalobca nemal skadia3 pozna?.

10.5. Ako to žalovaný uviedol na pojednávaní doa 03.02.2025, žalobca je jednak bratom žalovaného,
tedaexistujevysokýpredpoklad,žejehorodnéeíslopozná,aajvprípade,akbytomutaknebolo,súeas?
ou vyjadrenia k žalobe dorueovaného žalobcovi bolo plnomocenstvo žalovaného udelené advokátovi,

ktoré obsahuje aj rodné eíslo žalovaného. Opätovne tak platí, že žalobca mal dostatok easu na to, aby
odstránil nedostatky žalobného petitu spoeívajúce (aj) v absentujúcom rodnom eísle žalovaného.

10.6. Žalobca ialej v odvolaní uvádza že má za to, že na doplnenie, resp. úpravu výšky spoluvlastníckych
podielov uvádzanú v žalobnom petite sa mohol analogicky uplatni? postup, v rámci ktorého by bolo

žalobcovi umožnené takúto úpravu vykona? dodatoene (rovnako ako v prípade doplnenia rodného
eísla, eo je pod3a žalobcu bežnou praxou súdov v obdobných konaniach) a používa pritom príklad zo
správnych konaní vedených katastrálnymi odbormi príslušných Okresných úradov, u ktorých je bežné,
že prerušia konanie v prípade nedostatkov podania a vyzývajú úeastníkov na ich opravu. V tomto smere
akiste žalobca opomenul, že katastrálne odbory príslušných Okresných úradov, ako správne orgány

konajúce na základe predpisov správneho práva, osobitne najmä na základe zákona e. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok), sú povinné úeastníkom konania, zúeastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka, poskytova? pomoc a poueenia, aby pre neznalos? právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány v správnych konaniach teda postupujú v úzkej súeinnosti s
ich úeastníkmi a sú úeastníkom v potrebnom rozsahu nápomocné pri uplatoovaní ich práv. Ako bolo

uvedené v úvode tohto vyjadrenia, súdy v civilnom sporovom konaní takúto povinnos? nemajú, prieom
sporové konanie je ovládané zásadou ignorantia iuris non excusat, ktorá platí rovnako pre obe sporové
strany. Navyše, ako to žalovaný už uviedol, žalobca je v konaní riadne zastúpený advokátom, ktorý
ako odborne znalá osoba má ma? vedomos? o tom, aké náležitosti má obsahova? žalobný petit a
aké sú jeho procesné povinnosti. Žalovaný, ktorý žalobcu od poeiatku konania upozorooval na to, že

žaloba má nedostatky, nemôže by? procesne zodpovedný za zlyhanie žalobcu, ktorému by pod3a
názoru žalobcu prezentovaného v odvolaní mal súd poskytnú? dodatoenú primeranú lehotu na úpravu
chybnéhopetituazatýmúeelomodroei?pojednávanie–vprípade,akbybolastranežalobcuposkytnutá
takáto neoprávnená procesná výhoda, bol by to práve žalovaný, kto by musel znáša? trovy takéhoto
postupu v prípade svojho následného neúspechu v konaní, bez oh3adu na to, že ich nezavinil. Zároveo,

nesprávna formulácia petitu je plne na ?archu žalobcu, tobôž v prípade, kedy žalobca sám ani nezistil
svoje pochybenie, ale na toto musel by? výslovne upozornený zo strany žalovaného a súdu.

10.7. V tejto súvislosti sa žiada doplni?, že žalobca, ktorý si neuvedomil svoje pochybenie sám, ani
nežiadal súd o možnos? úpravy žalobného petitu z vlastnej iniciatívy, ale až na základe upozornenia,

ktoré mu bolo spoloene s uvedením konkrétnych vád žalobného petitu adresované priamo na
pojednávaní doa 03.02.2025, a to najskôr od žalovaného a následne aj zo strany súdu. V prípade, ak
by teda žalovaný a následne aj súd, hoci ani jeden z týchto subjektov nemal túto povinnos?, výslovne
žalobcovi neuviedli, v eom je žalobný petit chybný, žalobca by sa s najväešou pravdepodobnos?ou ani
nebol domáhal možnosti jeho zmeny, keiže o svojom pochybení až do pojednávania nevedel. Je tiež

prinajmenšom absurdné, aby žalobca stotožooval chybu žaloby spoeívajúcu v absentujúcom rodnom
eísležalovanéhovzneníkúpnejzmluvyobsiahnutejvžalobnompetite,schyboutýkajúcousanesprávne
uvedenej výšky podielov, ktoré žalobca žiada žalobou prizna?, a to obzvláš? v prípade, kedy žalobca
žiada prizna? vyššie podiely, než akými na príslušných nehnute3nostiach disponuje žalovaný.

10.8. Vo svojom odvolaní ialej žalobca argumentuje, že považuje za nesprávny názor konajúceho súdu,
v zmysle ktorého žalobca sa môže domáha? nahradenia prejavu vôle len vo vz?ahu k pomernej easti
podielov vo vlastníctve žalovaného, pod3a ve3kosti svojho vlastného podielu, prieom tento svoj právny
názoropieraojudikátNajvyššiehosúduERzodoa29.02.2012,sp.zn.22Cdo2358/2010.Kuvedenémuprávnemu názoru žalovaný uvádza, že ustálená judikatúra slovenských súdnych inštancií prijala právny
záver, že spoluvlastník, ktorému bolo upreté predkupné právo, môže uplatni? nárok na nahradenie
prejavu vôle len oh3adom pomernej easti pod3a ve3kosti jeho podielu. Za nesprávny sa považuje názor,

že ak spoluvlastník neuplatnil svoje predkupné právo, ialší spoluvlastník môže žiada? prevod celého
podielu (vii napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo doa 06.12.2022, sp. zn. 31Cob/34/2022,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo doa 29.06.2022, sp. zn. 4Cdo/20/2021, Rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo doa 30.03.2020, sp. zn. 3Cdo/224/2019).

10.9. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu súdu, ktorý zamietol žalobu ako celok a nie len
seasti, žalovaný uvádza, že ako to súd správne konštatoval v odôvodnení svojho Rozsudku, obsahom
žalobného petitu v konaní o nahradenie prejavu vôle je aj navrhované znenie kúpnej zmluvy, do ktorého
zo strany súdu nie je možné zasahova?. Ak žalobca v konaní o nahradenie prejavu vôle osvedeí svoj
nárok len v easti, súd môže žalobe vyhovie? len seasti a vo zvyšku ju zamietnu? výsostne len v prípade,
ak je predmet žaloby delite3ný. „Súd nie je oprávnený meni? obsah právneho úkonu navrhnutého

žalobcom, môže však vyhovie? žalobe len eiastoene, ak je petit delite3ný“ (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo doa 27.05.2021, sp. zn. 2Cdo/191/2020). V tunajšom konaní v zmysle žalobcom formulovaného
petitu je jasné, že žaloba je nedelite3ná a to primárne z dôvodu, že kúpna cena nie je ureená za každý
podiel žalovaného na príslušnej nehnute3nosti osobitne, ale je ureená ako celok, za všetky žalobcom
nárokované podiely žalovaného. Uvedené spôsobuje, že súd, ktorý nie je oprávnený zasahova? do

obsahu kúpnej zmluvy tvoriacej súeas? žalobného petitu, nemôže ani rozdeli? žalobu tak, že jej vyhovie
len seasti, keiže kúpna cena navrhovaná žalobcom je ureená spoloene, za všetky podiely žalovaného
na jednotlivých nehnute3nostiach a súd túto nie je oprávnený upravova?.

10.10.Žalovanýialejuvádza,ženiejemožnéporozumie?konštatáciižalobcuvodvolaní,vzmyslektorej,

citujem: „Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutoeooval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to
v takom rozsahu, že Rozsudok porušuje právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nako3ko
je nedostatoene odôvodnené, prípadne aj neumožnenie zmeny žalobného petitu v dodatoene ureenej
lehote súdom prvej inštancie.“ Súd prvého stupoa v odôvodnení Rozsudku celkom presne uvádza, na

akých skutoenostiach založil svoje rozhodnutie a ve3mi jednoznaene zdôvodouje svoje myšlienkové
pochody, žalovaný sa preto nestotožouje s námietkou žalobcu oh3adne nedostatoeného odôvodnenia
Rozsudku, údajne spôsobujúceho porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaný dodáva,
že žalobca túto svoju myšlienku nerozvádza a nespresouje, v eom konkrétne vidí nedostatoené
odôvodnenie rozhodnutia súdu, príp. v akých iných skutoenostiach badá porušenie svojho práva na

spravodlivý proces. Samotný fakt, že súd neumožnil žalobcovi zmeni? žalobný petit v dodatoenej lehote
nemožno považova? za porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nako3ko žalobca mal dostatok
easu a možností zisti? vady žalobného petitu a tieto odstráni? a to aj s poukazom na fakt, že žalovaný
ho na vady žaloby upozorooval už vo vyjadrení k žalobe, hoci tieto nekonkretizoval, eo však nie je jeho
povinnos?ou. Žalovaný pripomína, že žalobca je dominus litis a na oom spoeíva bremeno preukázania

nároku uplatneného vo formálne aj obsahovo správne formulovanej žalobe.

11. Žalobca sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného k ním podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdi? ako rozhodnutie vo výroku vecne správne a súeasne v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému pod3a ustanovenie § 396 a § 255 ods. 1 CSP prizna? nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, kei o výške tohto nároku bude následne kona? a rozhodova?

súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

13. Nako3ko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia tvoriaceho s rozhodnutím
prevod inštalaeného súdu jeden celok obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutéhorozhodnutia,keinazdôrazneniejehosprávnostiajsoh3adomnaodvolaciedôvodyuvádza
nasledovné.14. Ako to vyplýva z obsahu podaného odvolania, odvolacie námietky žalobcu primárne smerujú proti
procesnému postupu prvoinštaneného súdu v spore, ktorému žalobca ako odvolate3 vyeíta zjavný
formalizmus a vadu s dôsledkom porušenia jeho práva na spravodlivé konanie, a to predovšetkým

tým, že rozhodol skôr ako mu vôbec umožnil odstráni? vady jeho žaloby eo do oznaeenia výšky
spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnute3nostiam, respektíve rodného eísla žalovaného, kei
tiež mohol žalobe vyhovie? aspoo eiastoene. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že neuvedenie
rodného eísla žalobca odôvodooval tým, že toto on v ease podania žaloby nepoznal, kei oh3adom
nesprávnosti uvedených (požadovaných) spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnute3nostiam

zapísaným na listoch vlastníctva eíslo 7245 a 11 485 (pre katastrálne územie E.) uvádzal iba zrejmú
chybu v poeítaní, kei mal súeasne za to, že ani odstránenie týchto nedostatkov nevyhoveniu podanej
žaloby nebráni, s eím ale s oh3adom na sudcovskú koncentráciu konania nesúhlasila zástupkyoa
žalovaného. Zástupca žalobcu na pojednávaní jednak opravu respektíve doplnenie podanej žaloby
neueinil, kei tiež nepožiadal ani o odroeenie pojednávania, uvádzal len to, že žalobu navrhuje zmeni?
iba do rozsahu spoluvlastníckych podielov, eo by vykonal bezodkladne po tomto pojednávaní. Nako3ko

obe strany sporu po vyjadreniach a vykonaní dokazovania oboznámením obsahu pripojených listín
návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhli, konajúci súd vyhlásil dokazovanie za skoneené a rozhodol
bezprostredne vyhlásením napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného procesného postupu
konajúceho súdu mal odvolací súd za to a, že tento rešpektuje procesné ustanovenia Civilného
sporového poriadku a to predovšetkým ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania. Je

totiž nesporné a, že žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe ako aj v následnej duplike k vyjadreniu
sa žalobcu k jeho vyjadreniu poukazoval na nedostatky v podanej žalobe, o ktorých nedostatkoch
mal za to, že spôsobujú nedôvodnos? žaloby a tiež že ich už na pojednávaní, respektíve dodatoene
zhoji? už nemožno. Konkrétne vady žaloby v rámci predbežného právneho posúdenia sporu uviedol na
pojednávaní súd.

15. Úeelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní je najmä prispie? k naplneniu princípu
procesnej ekonómie vrátanie rýchlosti konania, zabráni? zdržiavaniu konania a motivaene pôsobi? na
strany sporu, aby procesné úkony vykonávali veas. Procesný úkon nie je vykonaný veas, ak ho strana
sporu mohla vykona? skôr (objektívne h3adisko ), ak by konala starostlivo (subjektívne h3adisko ).

Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu
lehotu na vykonanie ureitého procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je veastné, pretože
by to mohlo znamena? zmarenie úeelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie
ialšieho pojednávania. Veasnos? predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej

obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, ei prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo ei prijme procesnú sankciu, ktorá spoeíva v tom,
že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné úeinky. Sudcovská koncentrácia
konania pod3a § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania )je teda v diskreenej
právomoci súdu. O tom, ei súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie, nevydáva

procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany
neprihliadol a z akých dôvodov. Uprednostnenie procesnej zodpovednosti žalobcu za dôkaznú kvalitu
žaloby, nepredstavuje v aktuálnej právnej úprave civilného procesu kladúcej dôraz na zásadu formálnej
pravdy posilnenú koncentráciou a kontradiktórnym vedením procesu, koncept arbitrárny ei ústavne
neudržate3ný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 535/2023 zo doa 11. októbra 2023

-body 17 a 18).

16. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že pred podaním žaloby neexistovala výzva žalobcu žalovanému
na plnenie a rovnako tak nebola tvrdená existencia dohody spoluvlastníkov o výkupe podielov získaných
žalovaným,ževe3kos?spoluvlastníckychpodielovmávplyvnacelkovúvýmerupredmetnýchpozemkov

tvoriacich predmet sporu a teda potom aj na ich cenu a že pri formálnych nedostatkoch kúpnej zmluvy,
ku ktorej sa má nahradi? prejav vôle žalovaného nahradi?, nebolo už ialej nevyhnutné/potrebné rieši?
to, ei žalobcovo predkupné právo bolo – s oh3adom na vzájomný vz?ah žalovaného a darcu – vôbec
porušené. Oh3adom rozsahu predkupného práva – neexistencie práva jedného zo spoluvlastníkov na
celý prevádzaný podiel a tiež oh3adom nemožnosti súdu žalobe vyhovie? (aspoo) veasti odvolací súd

poukazuje na argumentáciu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/78/2024 zo doa 30.4.2025,
kde poukázal na (zhrnul) doterajšie rozhodnutia k týmto otázkam a skonštatoval tiež ustálenos?
a konzistentnos? judikatúry( v zmysle elánku 2 ods.2 CSP ), ktorú v tomto spore odvolací súd plneakceptuje a rešpektuje (uvedené rozhodnutie 6Cdo/83/2021 bolo prijaté aj na publikovanie v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk).

17. Vychádzajúc z uvedeného a majúc tiež za to, že konajúci prvoinštanený súd svoje rozhodnutie aj
procesný postup v spore náležite odôvodnil, mal odvolací súd za to, že odvolacie dôvody žalobcu nie
sú dôvodné a teda ani spôsobilé privodi? odvolate3ovi požadované zrušenie napadnutého rozsudku.

18. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej easti tohto rozhodnutia, kei svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).