Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205853
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124205853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Csp/103/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D.,
obaja práv. zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO:
31 320 155, zast.: Remedium Legal, s.r.o so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739,
o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

29Csp/103/2024

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcom 1. a 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

29Csp/103/2024

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2024 sa voči žalovanému domáhajú zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 934,50 EUR za porušenie ich spotrebiteľských práv
konštatovaných v konaní 16Csp/124/2023.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/124/2023
boli žalobcovia v postavení spotrebiteľov o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok úspešní.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 16Csp/124/2023 zo dňa 14.03.2024 súd rozhodol,
že žalovaný je povinýá vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 869 EUR s príslušenstvom a
určil 5 neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX

zo dňa 29.05.2014.
4. Ako spotrebitelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských
práv, ktoré boli nútení brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorápredstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti
dodávateľovizato,žespotrebiteľpodstúpilsúdnekonanie,vktorombolakospotrebiteľnasúdeúspešný.

5. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je spravodlivý. Výška primeraného finančného
zadosťučinenia, preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko primerané finančné zadosťučinenie
len v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným, ani spravodlivým.

6. V tejto súvislosti dávajú do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia,

existujúcich v právnom poriadku SR, v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie
a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte primeraného finančného
zadosťučinenia je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej
strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za úspech na súde
v spotrebiteľskom právnom vzťahu.

7. V predmetnom konaní sa domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 934,50
EUR a to za vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 434,50 EUR, čo je 1/2 zo sumy bezdôvodného
obohatenia a za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku požadujú 300 EUR.

8. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že odmieta nepodloženú výšku požadovaného primeraného

finančného zadosťučinenia. Základom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť
a súd ho určuje na základe vlastnej úvahy. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi
a určenia jeho výšky nie je podľa názoru žalovaného podstatná jeho sankčná a represívna funkcia,
ktorá koniec koncov vyplýva zo samotnej jeho povahy, keď dodávateľ, ktorý sa dopustil nezákonného
a neprijateľného konania v jeho majetkovej sfére každopádne postihuje. Je potrebné si uvedomiť, že

uplatňovanie sankcií proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu je prioritne
zverené odvetviam verejného práva, predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad voľným
trhom. Žalovaný zastáva názor, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť
rovnakéakohodnotaporušenéhopráva.Malobyujmuprimeranekompenzovať,nenahrádzať.Napokon
ujma bola kompenzovaná vydaním bezdôvodného obohatenia. S ohľadom na výšku údajnej ujmy,

preto považuje za primerané finančné zadosťučinenie maximálne v sume 50 EUR za každú judikovanú
zmluvnú podmienku.

9. Žalobcovia v replike uviedli, že princípom a zmyslom konania o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia je ako sankcionovať dodávateľa, tak aj zadosťučiniť spotrebiteľovi. Celé posudzovanie

primeranosti výšky finančného zadosťučinenia vychádza z okolností týkajúcich sa základného konania.
Je nepochybne zrejmé, že spotrebiteľ v základných konaniach pociťuje výrazne stresové vypätie, nielen
z dôvodu neskúsenosti so súdnou mocou, ale aj zo skutočnosti, že čelí sporu s ekonomicky, právne a
spoločensky silnejším protivníkom. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných
spotrebiteľskými právnymi normami považujú uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia

za adekvátnu. Nimi uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné
zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné
podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne
prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov od
porušenia práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom

kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Vzhľadom na permanentne odmietavý postoj
žalovaného voči svojim pochybeniam je uplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Aj keď
je výška primeraného finančného zadosťučinenia vecou voľnej úvahy, jediným objektívnym kritériom pre
určenie jeho výšky je výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil alebo spôsobiť
mienil porušením spotrebiteľského práva.

10. Žalovaný v duplike uviedol, že toto je už tretia žaloba podaná žalobcami na základe tej istej zmluvy,
pričom v konaní 9Csp/69/2023 bolo priznané žalobcom finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 EUR.

11. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretím skutkových tvrdení žalovaného,

oboznámením rozhodnutia 16Csp/124/2023, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový
stav:12. Žalobcovia si v konaní pod sp. zn. 16Csp/124/2023 uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 869 EUR s príslušenstvom a na určenie 5 neprijateľných zmluvných podmienok,
uvedenýchvZmluveoposkytnutípôžičkynabývanieč.XXXXXXXXXXzodňa29.05.2014atokonkrétne

v bodu 13.3 zmluvných podmienok, v časti XIII. bod 5 zmluvy, v časti XV. bod 5 písm. b) zmluvy, v časti
XIII. bod 2 a XVI. bod 16 zmluvy.

13. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 14.03.2024 žalobe v plnom rozsahu vyhovel s dátumom
právoplatnosti 14.05.2024.

14. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza

tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma

spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

16. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania

v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

17. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

18. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR R 48/2022 nesporne vyplýva, že pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle
§ 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého

prípadu.

19. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalobcovia v konaní 16Csp/124/2023 si ako
spotrebitelia voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne uplatnili porušenie svojich spotrebiteľských
práv upravených v zákone č. 129/2010 Z.z. a v ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a to priznaním

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj určením 5 neprijateľných zmluvných podmienok.

20. Akákoľvek námietka žalovaného, že žalobcom už z predmetnej zmluvy bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie, konkrétne v konaní 9Csp/69/2023 je nedôvodná, keďže uvedený rozsudokna zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bol vyhlásený 28.09.2023, pričom predmetom
konania bolo konštatované porušenie spotrebiteľských práv žalobcov v konaní 24Csp/83/2022, v ktorom
mali postavenie žalovaných.

21. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
za porušenie ich spotrebiteľských práv konštatovaných v základnom konaní 16Csp/124/2023, kde však
rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené až 14.03.2024.

22. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcov ako spotrebiteľov, súd považoval nárok
žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak žalobe vyhovel iba čiastočne.

23. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušeniapráv,povinností,zokolnostínastranežalobcuakoajžalovaného,okolnosti,zaktorýchdošlok
porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné

obohatenie sa žalobcov, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať
na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

24. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna

výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať
požiadavku primeranosti.

25. Za daného stavu, vzhľadom na porušenie práv žalobcov zo strany žalovaného, ktorých sa úspešne
domohli na súde je nárok žalobcov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodný.

Žalobcovia v základnom konaní boli nútení podniknúť kroky na ochranu svojich spotrebiteľských
práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného
zadosťučinenia. Žalobcovia však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnili len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňujú satisfakciu za porušenie ich práv ako

spotrebiteľov, ktoré boli nútení brániť. Neuviedli, či konanie žalovaného a následne domáhanie sa
vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok viedlo k vzniku
aj iných negatívnych dôsledkov v ich súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi
dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým
konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase,

odkázanosť na iných alebo psychická záťaž (rozsudok Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/32/
a 123/2020).

26. Keďže žalobcovia nepreukázali, že konanie žalovaného a následne domáhanie sa vydania
bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok malo negatívne následky

na vznik ich nepriaznivej majetkovej alebo sociálnej situácie, súd I. inštancie s poukazom na okolnosti
prípadu považoval za primeranú výšku zadosťučinenia sumu 300 EUR, teda sumu vo výške 50 EUR
za každé konštatované porušenie ich spotrebiteľských práv. Vychádzal zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia a v porovnaní s inými prípadmi u žalobcov
nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na ich psychiku

či rodinný život.

27. Na základe uvedených skutočností, potom priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcom, ako spotrebiteľom satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia

nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok,
ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného odradzujúco
prostriedku ochrany (v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/136/2016, 17Co/17/2018
a 9Co/50/2018).

28. Na podporu správnosti svojej argumentácie súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, ktorými bola akceptovaná podľa žalobcov vyššie uvedená, symbolická výška primeraného
finančného zadosťučinenia 3CoCsp/56/2020 (za neprijateľnosť jednej zmluvnej podmienky,
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), 7CoCsp/41/2021o nároku žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie v sume 100 EUR (bezdôvodné
obohatenie a dve neprijateľné zmluvné podmienky), 8CoCsp/37/2021 vo výške 100 EUR (neprijateľná
zmluvná podmienka a bezdôvodné obohatenie), 17CoCsp/24/2021 vo výške 100 EUR (neprijateľná

zmluvná podmienka a bezdôvodné obohatenie) 13CoCsp/1/2023 a 9CoCsp/9/2024.

29. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

31. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

32. Civilný sporový poriadok nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane

neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. BECK).

33. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá
i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide

o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

34. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcov na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobcom priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu, čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto im patrí nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

35. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

29Csp/103/2024

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.