Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Michal Davala, PhD.

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/337/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, zastúpený: BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Mostová
185/2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 485589/2021 zo dňa 18.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 485589/2021 zo dňa

18.10.2021 a rozhodnutie mesta Svätý Jur č. 11224/1161/2021/Maj zo dňa 02.07.2021 a vec vracia
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Mesto Svätý Jur, so sídlom Prostredná ul. č. 29, 900 21 Svätý Jur (ďalej len „správca dane“) vydalo
rozhodnutie č. 11224/1161/2021/Maj zo dňa 02.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
žalobcovi vyrubilo podľa § 34a ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
miestnych daniach“) a v zmysle § 6 ods. 8 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Svätý Jur č. 1/2020
omiestnejdanizaužívanieverejnéhopriestranstva(ďalejlen„VZNč.1/2020“)daňzaužívanieverejného
priestranstva, za obdobie 14.04.2020-09.06.2020 v sume vo výške 4.368,00 eur.

2. Správca dane poukázal na to, že žalobca žiadosťou o povolenie výkopových prác zo dňa 20.04.2020
požiadal mesto Svätý Jur o povolenie výkopových prác na verejnom priestranstve, na uliciach A.,
B. A. a C., v termíne od 14.04.2020 – 15.05.2020, s konečnou úpravou do 31.07.2020. Na základe
danej žiadosti bolo žalobcovi vydané rozhodnutie zo dňa 23.04.2020, v ktorom boli určené podmienky
uvedenia rozkopanej časti do pôvodného stavu. Správca dane súčasne poukázal na to, že realizácia
stavby „Rekonštrukcia plynovodov UO00024 – Svätý Jur, Dukelská 2SC“ bola povolená stavebným

povolením zo dňa 30.04.2018, ktoré pozostávalo z rekonštrukcie plynovodov na ul. A., D., B. A., E., C.,
F., E., G. B. H., a preto mal správca dane za to, že žalobca nevykonával neodkladné opatrenia, a teda
neodstraňoval poruchy v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“), ale vykonával plánovanú rekonštrukciuspôsobom uloženia nových plynovodov, prípojok a dopojov, pričom na pôvodnom plynovode sa
uskutočnil len odpoj.

3. Správca dane súčasne uviedol, že stavebné povolenie bolo žalobcovi vydané 30.04.2018, no
termín začatia vykonávania rozprávkových prác bol až 14.04.2020, z čoho vyplynulo, že rekonštrukcia
plynovodov bola plánovaná, a teda nemohlo ísť o neodkladné vykonanie opatrení potrebných na
zamedzenie škôd. Žalobca zároveň podal žiadosť o povolenie výkopových prác z dôvodu rekonštrukcie
a nie žiadosť o určenie podmienok uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, ktoré sa vypĺňa

v prípade odstránenia poruchy. Žiadosť žalobcu zo dňa 20.04.2020 neobsahovala žiaden dokument,
predpokladaný § 7 ods. 6 všeobecným záväzným nariadením mesta Svätý Jur č. 5/2018 o vykonávaní
vykopávkových prác na území mesta Svätý Jur (ďalej len „VZN č. 5/2018“) a neuviedol ani to, že sa
malo jednať o poruchu vedenia / haváriu.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.07.2021, pričom vyjadril

nesúhlas s týmto rozhodnutím v celom jeho rozsahu a mal za to, že je v rozpore s § 63 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a s § 30 ods. 3 Zákona o miestnych daniach.

5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 485589/2021 zo dňa 18.10.2021

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že
sa stotožnil s výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky a bol toho názoru, že rekonštrukciu
plynárenských zariadení nie je možné vysvetľovať podľa žalobcu ako skutočnosť, že na rozdiel od
havárie, oprava porúch nemusí vyvolať potrebu okamžitého odstránenia nevyhovujúceho stavu a ak
sa odstraňovala porucha na vedení dlhšie obdobie, nemá to vplyv na skutočnosť, že by táto činnosť

mala patriť pod osobitné užívanie verejného priestranstva, za ktoré je možné vyrubiť daň za užívanie
verejného priestranstva, ale že porucha znamená úplnú alebo čiastočnú stratu schopnosti prevádzky
prvku či zariadenia, čím môže tiež dôjsť k ohrozeniu napr. obyvateľov, majetku a ide najmä o náhodnú
a nepredvídateľnú poruchu.

6. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami VZN č. 1/2020,
keď užívanie verejného priestranstva – pozemkov vo vlastníctve obce definovaných ako verejné
priestranstvo bolo stavbou – rozkopávkou umiestnenou na týchto pozemkoch všeobecne znemožnené,
verejnosť bola obmedzená vo využívaní celého dotknutého priestranstva. K rozhodnutiam správnych
súdov, na ktoré žalobca odkázal žalovaný uviedol, že tieto rozhodnutia nemožno považovať automaticky

za identické s prejednávanou vecou.

7. Žalovaný konštatoval, že správca dane mal preukázané, že žalobca plánoval rekonštrukciu plynovodu
a nejednalo sa v danom prípade o lokálnu haváriu, resp. neodkladné odstránenie poruchy alebo havárie

rozvodov na distribučnom zariadení tak, ako je definovaná v § 30 ods. 3 Zákona o miestnych daniach.
Rekonštrukcia plynárenských zariadení a výmena starého vedenia za nové vyplýva z technických
podmienok, čím sa má zabrániť únikovosti plynu, čo spadá pod prevenciu a je pochopiteľné, že sa tým
zabraňuje vzniku havárie alebo poruchy na vedení. Správca dane preukázal, že žalobca neodstraňoval
poruchu alebo haváriu rozvodov a verejných sietí, ale osobitne užíval verejné priestranstvo za účelom

rekonštrukcie plynovodov, a tým mu vznikla daňová povinnosť za užívanie verejného priestranstva,
pretože túto rekonštrukciu plánoval, čo vyplýva zo stavebného povolenia a žiadosti o povolenie
výkopových prác. Vzhľadom k uvedenému nemožno subsumovať do skutkového stavu ani haváriu,
ani poruchu, pretože sa nejednalo o neodkladné a nevyhnutné práce, ale o práce plánované, resp.
rekonštrukčné. Správca dane zároveň vylúčil existenciu havarijného stavu, pretože v danom prípade by

bol príslušný subjekt povinný urýchlene konať a odstrániť takúto závadu, ako aj jej následky.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 20.12.2021 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového
rozhodnutia a ich zrušenia.9. Žalobca poukázal na skutkový stav, pričom zdôraznil, že v žiadosti o stavebné povolenie uviedol, že
rekonštrukcia plynárenských zariadení je realizovaná kvôli vysokej únikovosti plynu na plynárenských
zariadeniach, a teda nevyhnutnej oprave porúch na plynárenských zariadeniach. Žalobca poukázal

na to, že obdobné rozhodnutia žalovaného (v ktorých sa menila iba lokalita rozprávkových prác)
boli predmetnom niekoľkých súdnych prieskumov, a to či už na Krajskom súde v Bratislave alebo
na kasačnom súde. Žalobca podotkol, že ani skutočnosť, že v každom zo spomenutých súdnych
konaní došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj k zamietnutiu kasačnej sťažnosti
žalovaného, neodradila žalovaného od razenia nesprávneho právneho posúdenia príslušnej právnej

otázky.

10. Žalobca sa ďalej zameral na to, že základný rozpor v prejednávanej veci spočíval v tom, či užívanie
verejného priestranstva zo strany žalobcu bolo predmetom dane podľa § 30 Zákona o miestnych
daniach. Žalobca uviedol, že závery finančných orgánov sú v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

11. Žalobca ďalej poukázal na termín „porucha“ v technických podmienkach žalobcu, pričom ustálil,
že porucha distribučnej siete znamená odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Nebolo tak
nevyhnutné, aby každá porucha ohrozila bezpečnosť a spoľahlivosť distribúcie zemného plynu v takom
rozsahu, ktorý vedie k prerušeniu distribúcie a dodávky plynu koncovým odberateľom, kedy je
potrebné vykonať jej odstránenie čo najskôr s cieľom rýchleho obnovenia distribúcie plynu. V danom

prípade bola rekonštrukcia plynárenských zariadení potrebná z dôvodu vysokej únikovosti plynu na
plynárenských zariadeniach, a teda z dôvodu potreby opravy porúch na plynárenských zriadeniach
(vedení), ktoré predstavovali odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. K danému žalobca
poukázal na rozhodnutia správnych súdov, ktoré ustálili, že porucha nemusí nevyhnutne priamo ohroziť
distribúciu plynu, a tým pánom ani obyvateľov, majetok a životné prostredie. Ďalej poukázal na to, že

správne súdy konštatovali, že nie je možné len na základe informácie o časovom priebehu pokládky
plynovodu vylúčiť, že sa jednalo o opravu poruchy na príslušnom plynárenskom zariadení. Žalobca
podčiarkol, že vykonanie rekonštrukcie a opravy plynárenských zariadení nepredstavovalo rozšírenie
objektu jej podnikateľských aktivít, ale boli vykonávané nevyhnutné práce a opravy potrebné na
odstránenie porúch na plynárenských zariadeniach, ktoré boli zo 60-80 rokov.

12. Žalobca ďalej uviedol, že udržiavanie distribučnej siete v riadnom prevádzkyschopnom stave
je zákonnou povinnosťou žalobcu, ktorú vykonáva vo verejnom záujme. Žalobca s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/53/2008 zo dňa 04.09.2009 uviedol,
že rekonštrukčné práce na plynovode nespadajú pod pojem osobitné užívanie verejného priestranstva,

ktoré je predmetom dane, ale majú verejnoprávny charakter. Ďalej uviedol, že z dôvodu, že žalobca
vykonával rekonštrukčné práce na plynovode a nejednalo sa o umiestňovanie hnuteľných vecí na
verejnom priestranstve, nemohli byť ním vykonávané činnosti z tohto dôvodu predmetom dane podľa
§ 30 Zákona o miestnych daniach.

13. Žalobca namietol aj výklad Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré je v rozpore s ustálenou
súdnou praxou. Ďalej žalobca uviedol, že mal povinnosť požiadať o vydanie stavebného, resp.
rozkopávkového povolenia, ktorými odstraňoval poruchu, pričom toto automaticky nezakladá povinnosť
platenia miestnych daní v zmysle Zákona o miestnych daniach.

14. Žalobca namietol nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný
nerešpektoval ustálenú súdnu prax a opakovane v rozpore s ňou prihliadal na skutočnosti, ktoré neboli
právne významné.

III.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.03.2022, pričom poukázal na to, že v predmetnom
prípade sa jednalo o plánovanú rekonštrukciu a nie odstránenie neočakávanej udalosti – havárie. Bolo

tak potvrdené osobitné užívanie verejného priestranstva žalobcom za účelom rekonštrukcie plynovodov
a nie neodkladné odstránenie havárie alebo poruchy na distribučnom zariadení.16. Žalovaný uviedol, že správca dane mal za preukázané, že žalobca plánoval rekonštrukciu
plynovodov a nejednalo sa o lokálnu haváriu, resp. neodkladné odstránenie poruchy alebo havárie
rozvodovnadistribučnomzariadenítak,akojudefinuje§30ods.3Zákonaomiestnychdaniach.Žalobca

neuskutočnil žiadnu urýchlenú obnovu dodávky plynu z dôvodu poruchy – havárie na plynárenskom
zariadení, na základe ktorej by došlo k prerušeniu dodávky plynu, ale iba zvážil možnosť rekonštrukcie,
ku ktorej pristúpil.

17. Žalovaný uviedol, že keďže je na zvážení žalobcu, či je potrebné vykonať rekonštrukciu

plynárenských zariadení, spravidla v prípade vysokej poruchovosti, tak v danom prípade sa jednalo
o rekonštrukciu plynárenských zariadení tak, ako to bolo uvedené v stavebnom povolení, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2018 a začiatok výkopových prác bol až 14.04.2020, čo
nepreukazuje tvrdenie žalobcu o stave havárie alebo poruchy, ktorá si vyžaduje okamžité – urýchlené
odstránenie tejto havárie alebo poruchy ako odchýlky od normálneho prevádzkového stavu, ktorý
spôsobil prerušenie distribúcie plynu.

18. Žalovaný mal s odkazom na žalobcom prezentované rozhodnutia správnych súdov za to, že
tieto nemožno aplikovať automaticky a uviedol, že v prípade žalobcu bolo dostatočne preukázané,
že neodstraňoval poruchu alebo haváriu rozvodov a verejných sietí, ale osobitne užíval verejné

priestranstvo za účelom rekonštrukcie plynovodov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

19. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 05.04.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej
argumentácii.

20. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/337/2021.

22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 30.04.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26.Podľa§30ods.1Zákonaomiestnychdaniach,predmetomdanezaužívanieverejnéhopriestranstva
je osobitné užívanie verejného priestranstva.27. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o miestnych daniach, osobitným užívaním verejného priestranstva
sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného

zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií,
umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným
užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením
poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí.

28. Podľa § 2 ods. 1 VZN č. 1/2020, predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné
užívanie verejného priestranstva.

29. Podľa § 2 ods. 2 VZN č. 1/2020, osobitných užívaním verejného priestranstva sa rozumie
umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia,
rozprávkových prác, predajného zariadenia, vonkajšieho sedenia, zariadenia cirkusu, zariadenia

lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky a podobne.

30. Podľa § 4 ods. 5 VZN č. 1/2020, dňa za užívanie verejného priestranstva sa platí za osobitné užívanie
verejného priestranstva, ktorým sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb,
umiestnenie skládky stavebného materiálu, stavebného zariadenia, pričom skládky stavebného odpadu

a zeminy max. 7 dní, skládky hnoja, paliva a pod. max. 3 dni, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu,
lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie veľkokapacitného kontajnera. Osobitným užívaním verejného
priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie
rozvodov a verejných sietí.

31. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi miestnu daň za užívanie verejného priestranstva na adrese: A., B. A. a C.
vo H. I., a to vo výške 4.368,00 eur. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov
preskúmať, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so Zákonom o miestnych daniach a či

príslušné ustanovenia spomenutého zákona správne aplikovali.

32. Správny súd ustálil, že na posúdenie v predmetnej veci je potrebné vyložiť, čo sa rozumie pod
tým, že osobitným užívaním na účely nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením
poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí (s týmto operuje ako Zákon o miestnych daniach,

tak aj VZN č. 1/2020). V danej súvislosti správny súd odkazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného
súdu, ktorý opakovane judikoval, že pojem „porucha“ je potrebné vykladať širším spôsobom a nie ho
zúžiť len na pojem „havárie“, ktorú je možné považovať za časovo ťažko predvídateľnú mimoriadnu
udalosť. „Poruchou“ možno chápať prerušenie funkcie alebo plynulej prevádzky. Ide o typ rizika. Ide o
tzv. odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchám je možné predchádzať prostredníctvom

preventívnych opatrení (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/30/2019 zo dňa 08.07.2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sfk/44/2021 zo dňa 30.11.2022). Kasačný súd zároveň judikoval, že „správne orgány musia v
súvislosti s odstraňovaním porúch či havárie rozvodov a verejných sietí vždy zvážiť či nie je možné
aplikovať § 30 ods. 3 veta druhá zákona o miestnych daniach, a to bez zreteľa na skutočnosť, či žalobca

zaplatil alebo nezaplatil príslušný správny poplatok. Táto skutočnosť sama o sebe je právne irelevantná
a nemôže znamenať, že žalobca automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych
daní“ (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo
dňa 08.07.2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/44/2021
zo dňa 30.11.2022).

33. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak možno uzavrieť, že ak je určitá oprava, resp.
rekonštrukcia rozvodov a verejných sietí dlhodobejšie plánová, samo osebe to neznamená, že sa
nejedná o odstránenie poruchy, resp. havárie a zároveň je irelevantné, či vo vzťahu k oprave, resp.
rekonštrukcii rozvodov a verejných sietí bol alebo nebol zaplatený príslušný správny poplatok.

34. Nemožno sa tak stotožniť s argumentáciou o tom, že ak žalobca uhradí správny poplatok a požiada
o stavebné povolenie (k čomu viedli aj myšlienkové pochody správcu dane a žalovaného), išlo z jeho
strany o plánovanú rekonštrukciu. V danom prípade žalobcovi stavebný zákon uložil povinnosť požiadaťo príslušné stavebné povolenie (v predmetnom prípade stavebné povolenie na rekonštrukciu plynovodu
zo dňa 30.04.2018, právoplatné dňa 13.06.2018). Tieto skutočnosti ale nezakladajú automaticky
povinnosť platenia miestnych daní z zmysle Zákona o miestnych daniach a túto povinnosť nemožno

z toho dôvodu ani odvodzovať. Zároveň ani skutočnosť, že žalobca požiadal o povolenie výkopových
prác zo dňa 14.04.2020 nezakladá automaticky povinnosť platenia miestnych daní (obdobne aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/13/2018 zo dňa 22.11.2018).

35. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí kasačného súdu, činnosť spočívajúca v oprave verejných sietí

nemusí byť nevyhnutne bezprostredná a okamžitá (ako v prípade havárie), ale môže byť aj pripravovaná
a plánovaná a stále pritom môže spĺňať definíciu „odstraňovania poruchy“ na účely § 30 ods. 3 Zákona
o miestnych daniach. Ak by sme zúžili pojem „odstraňovanie poruchy“ len na bezprostrednú a okamžitú
činnosť, ktorá je typická práve pre odstraňovanie havárie, potom by rozlišovanie pojmov „porucha“
a „havária“ v danom ustanovení zákona stratilo svoje opodstatnenie. Správny súd konštatuje, že aj
havarijný stav rozvodov a verejných sietí tak, ako to vychádza aj z administratívneho spisu (pričom tento

havarijný stav nebol v rámci administratívneho konania nikdy spochybnený), možno za určitých okolností
považovať v intenciách citovaných rozhodnutí za odchýlku od normálneho prevádzkového stavu, a teda
zaporuchurozvodovaverejnýchsietí,pričomnemusídôjsťkbezprostrednémuohrozeniuľudíamajetku
ako v prípade havárie, ktorá by si vyžadovala potrebu okamžitého odstránenia.

36. Správny súd mal v preskúmavanej veci za to, že v danom prípade mal žalobca zo svojej činnosti za
preukázané, že bola potrebná rekonštrukcia plynárenských zariadení z dôvodu vyskytujúcej sa poruchy,
ktorá spočívala v únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach, a teda z dôvodu potreby opravy
porúch na týchto zariadeniach požiadal žalobca o stavebné povolenie. V danom prípade bolo vydané
stavebné povolenie zo dňa 30.04.2018, a to na líniovú stavbu: „Rekonštrukcia plynovodov UO00024-

Svätý I., A., XXX“ na ulici: A., D., B. A., E., F., H., Cibická a Krajinská cesta. V bode 12 stavebného
povolenia (v časti stanovených podmienok) je priamo konštatované: „stavba rieši rekonštrukciu
plynovodov a pripojovacích plynovodov vo Svätom Jure. Rekonštrukcia plynárenských zariadení je
vyvolaná častým výskytom porúch z dôvodu korózie potrebného materiálu v dôsledku veku potrubia.
Po posúdení technického stavu a vzhľadom na bezpečnosť premávky je plynárenské zariadenia

nutné rekonštruovať.“ V danom prípade tak bolo stavebné povolenie vydané na nevyhnutné práce,
resp. opravy, ktoré boli potrebné na odstránenie porúch na existujúcich plynárenských zariadeniach
a nepredstavovali rozšírenie objemu podnikateľských aktivít žalobcu.

37. Mesto Svätý Jur v odôvodnení stavebného povolenia konštatovalo, že stavebník realizuje

rekonštrukciu existujúcej plynovodnej siete, ktorej je prevádzkovateľom. Obnova sa navrhuje na
časti plynárenských zariadení, ktoré tvoria s pôvodnými časťami plynovodu jeden stavebno-technický
a prevádzkový celok. Obnovou časti plynárenských zariadení nedôjde k zmene pôvodnej plynofikácie
z hľadiska účelu jej užívania a nedôjde k zväčšeniu už existujúcich obmedzení vlastníkov pozemkov.
Nastane len zmena v zlepšení technických parametrov plynofikácie.

38. V stavebnom povolení v bode 14 bola zároveň uložená podmienka k tomu, že stavebník je pred
zahájením stavby povinný požiadať mesto Svätý Jur o povolenie na zvláštne užívanie komunikácií,
čoho následkom bola žiadosť o povolenie výkopových prác zo dňa 14.04.2020 na účely: „Rekonštrukcia
plynovodov Svätý Jur, Dukelská, 2. SC“ na podklade stavebného povolenia. Mesto Svätý Jur následne

vydalo rozhodnutie zo dňa 23.04.2020, ktorým bolo povolené zvláštne užívanie pozemnej komunikácie
– rozkopávka.

39. Na podklade vyššie uvedených okolností tak správny súd dospel k záveru, že žalobca vykonal
rekonštrukciu plynovodov z dôvodu porúch, a teda sa jednalo o odchýlku od normálneho prevádzkového

stavu, čo možno s odkazom na ustálenú súdnu prax subsumovať pod poruchu na účely § 30 ods. 3
Zákona o miestnych daniach.

40. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,
a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil

a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Orgány verejnej správy nesprávne
podriadili skutkový stav pod právnu normu, pričom v ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej
správy postupovať v súlade s právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, dostatočne vyhodnotiť
zistený skutkový stav a tento podriadiť pod správnu právnu normu a túto správne aplikovať. Správny súdzároveň apeluje na orgány finančnej správy k rešpektovaniu záverov kasačného súdu, ktorý opakovane
judikoval výklad § 30 ods. 3 Zákona o miestnych daniach, ktoré orgány finančnej správy nerešpektovali.

41. Žalobca podaním zo dňa 07.08.2024 navrhol spojenie vecí vedených na tunajšom súde – veci
vedené pod sp. zn. BA-1S/337/2021, BA-5S/344/2021, BA-2S/355/2021 a BA-1S/338/2021. Správny
súd po oboznámení sa so spomenutými súdnymi konaniami dospel k záveru, že nie je potrebné
tieto súdne konania spájať – každé súdne konanie sa vo svojom merite zaoberá inými zdaňovacími
obdobiami, ako aj odlišnými adresami rozkopávok, a preto správny súd nepovažoval za vhodné a ani

hospodárne spojenie týchto vecí. Ako vyplýva zo SSP (presnejšie z § 65 SSP), správny súd predsedom
senátu vydáva uznesenie iba v prípade spojenia vecí, pričom v prípade nespojenia veci sa rozhodnutie
nevydáva.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.