Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124209059
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124209059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 13, Piešťany, dieťa rodičov: matka C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XXXX, F., a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, H., o návrhu
matky na zmenu výchovného prostredia, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matka.

II. Matka je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný s účinnosťou od 08.11.2024 prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume
220 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 08.11.201 do 30.05.2025 v sume 1.484,23
eur sa otcovi povoľuje splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 61,80 eur, popri bežnom
výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/193/2018 – 39 zo dňa 07.02.2019
v dotknutých častiach.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sp. zn. 40P/18/2025

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.11.2024 sa matka ako navrhovateľka domáhala zmeny úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh matka odôvodnila tým, že Okresný
súdBratislavaVrozhodol07.02.2019orozvodemanželstvaamal.dieťazverildostriedavejstarostlivosti
oboch rodičov, bez nároku na výživné. Striedavá starostlivosť sa mala uskutočňovať v týždňových
intervaloch. Otec nedodržuje túto úpravu. Maloletý začal chodiť na strednú odbornú školu automobilovú

v A.. Otec nejaví žiaden záujem o výchovu maloletého. Maloletému sa zvýšili výdavky – strava, ošatenie,
osobná hygiena, stredná škola. Chcel by ísť na internát, budú mať lyžiarsky výcvik, voľnočasové aktivity,
cestovanie. Ona pracuje ako predavačka v trafike, jej mesačný príjem je cca 800 eur. V domácnosti
má ešte jedno dieťa s terajším manželom. Sociálne pomery bývalého manžela sú komplikovanéa diskutabilné, od istého času žije na ulici, stretáva sa s pofidérnymi ľuďmi, ktorým nie sú cudzie ani
návykové látky. Je to zdravý muž, nepracuje iba preto, že podľa neho „na tento štát pracovať nebude“.
Úmyselne sa vyhýba riadnemu zamestnaniu sa, má exekúcie. Vyhýba sa tiež starostlivosti o maloletého,

keďže mu vyhovuje aktuálna životná situácia, nemusí riešiť problémové správanie sa maloletého.
maloletýbolumiestnenýajvI.F.J..Otecdieťaťasaktomuvyjadriltak,žesitomámatkariešiťsama,jeho
takéto veci nezaujímajú. Otec dieťaťa ignoruje súdne výzvy, korešpondenciu od Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny. Preto navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť
prispievať na výživu syna 250 eur mesačne, vopred, do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, s účinnosťou

od právoplatnosti rozsudku. Matka navrhla oboch rodičov ustanoviť ako oprávnených na zastupovanie
dieťaťa a spravovanie jeho majetku. Styk otca s maloletým navrhla neupravovať.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Koordinátorka pracoviska súdu vykonala niekoľko pokusov
o nadviazanie telefonického spojenia s otcom na poslednom známom čísle, neúspešné. Otec zásielky
nepreberal na posledne známej adrese, z dostupných lustrácií na otca neboli zistené informácie, ktoré

by napomohli účinnému doručovaniu návrhu do vlastných rúk otca. Informatívne stretnutie rodičov preto
nebolo možné zrealizovať.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti otca
vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsledkami lustrácie otca v databáze Sociálnej poisťovne

a v ostatných súdu dostupných lustráciách, správou COMPASS TOGETHER, o. z. k zaradeniu rodiny
do projektu na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa, výsledkom lustrácie matky a manžela
matky v Sociálnej poisťovni, vyjadrením procesného opatrovníka k pomerom v rodine, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Matka na pojednávaní vypovedala, že aktuálne výdavky na odôvodnené potreby maloletého sú:
strava pre 4 člennú rodinu 400 - 500 eur, drogéria pre maloletého 50 eur, záleží mu na vzhľade, je v
puberte, kaderníčka 7 - 10 eur, ošatenie 50 - 60 eur, cestovné MHD 20 eur, záľuby a vreckové 20 - 30
eur. Rispen už neužíva. Výlety pre rodinu. Okrem syna má matka maloletú dcéru, 6-ročnú, od septembra
nastupuje do ZŠ. Ona pracuje v T-Press ako predavačka v novinovom stánku, má príjem cca 800 eur,

s daňovým bonusom na dve maloleté deti. Manžel A. D., nar. XX.XX.XXXX pracuje ako pomocník vo
výrobe.Máživotnéminimum.Mánízkypríjem,pomáhajejsostarostlivosťouodcéru.Otecasynsastretli
v decembri 2024 na železničnej stanici v A., tak to vravel syn, otec mal odpudivý vzhľad bezdomovca a
páchol, či to tak je naozaj, nevie. Otec ho v minulosti nahováral na krádeže peňazí, starým rodičom zo
strany matky, maloletý ukradol 170 eur. Otec sa jednoznačne nepodieľa na výžive svojho syna, žiadny

m plnením, či už peňažným alebo nepeňažným, žiadne dary pod stromček, k meninám, a pod.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v záujme maloletého dieťaťa je určovať výživné
u povinného otca od podania návrhu. Striedavá starostlivosť nikdy nefungovala, otec sa o syna
nezaujímal, maloletý je od roku 2019 v osobnej starostlivosti matky.

6. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od posledného rozhodnutia súdu (február 2019) do
rozhodovania súdu v tomto konaní mal súd preukázané, že otec bol zárobkovo činný, a to v období od
09.12.2019 do 17.01.2023 stabilne pre METRO Cash & Carry SR s. r. o., pričom naposledy za obdobie
druhej polovice roka 2022 (od júla 2022 do decembra 2022) otec dosahoval príjem zo závislej činnosti

v priemer 1.200 eur v hrubom, čomu zodpovedá 932 eur v čistom mesačne.

7. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/193/2018 – 39 zo dňa 07.02.2019 mal súd
preukázaný rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa a schválenie dohody rodičov o úprave ich
práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorej sa rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti

v týždňových intervaloch s neurčovaním výživného.

8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.9. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

10. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

17. Z vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu mal súd preukázané, že návrh matky na
zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dôvodný. Otec sa od súdneho
rozhodnutia z roku 2019 nepodieľa na starostlivosti o maloleté dieťa, matka sama vykonáva osobnú

starostlivosť o maloletého A.. Otec sa so synom nestretáva, nevolá mu, a to ani príležitostne. Bydlisko
alebo pobyt otca je súdu neznámy. Otec nie je od januára 2023 vedený ako osoba dosahujúca akýkoľvek
príjem, z ktorého by plnila odvodové povinnosti do Sociálnej poisťovne. Otec nie je ani poberateľom
invalidného dôchodku či inej dávky z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového
poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti.

18.Vkonanítakbolonesporným,žematkapodobumin.5rokovsamazabezpečujesústavnúadôslednú
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, otec sa na osobnej
starostlivosti o svoje maloleté dieťa aktívne nepodieľa. Keďže od posledného rozhodnutia súdu došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov, a striedavá osobná starostlivosť oboch

rodičov, schválená súdom, sa vôbec nerealizuje, nepochybne od roku 2024, a podľa tvrdenia matky už
od roku 2019, súd rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorú
ako jedinú pri zohľadnení aktuálneho stavu určil ako oprávnenú zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok v bežných veciach.

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Povinná osoba musí vždy,
aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnápovinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na

obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby,
majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich
prvoradá povinnosť.

20. Plynutím času od právoplatného rozhodnutia súdu sa v dôsledku rôznych okolností, tak na
strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, reálne podmienky odlišujú od skutkových
podmienok, z ktorých pôvodné rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k podstatnej zmene
osobných, majetkových alebo zárobkových pomerov u účastníkov, či už z dôvodov subjektívnych
alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny pôvodného súdneho rozhodnutia

upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Od posledného rozhodovania
súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A. uplynulo viac ako šesť rokov.

21. Výživné pre maloleté dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho výživy v užšom zmysle, ale aj na
uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava) a ďalších

potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa ako je vzdelávanie, príprava na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby (z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/556/2014). Ich
miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však tiež závislé od schopností

a možností rodičov.

22. 28. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú
pohľadávku, ktorú si povinný rodič, v tomto prípade otec, musí splniť skôr, než si bude plniť svoje
ďalšie záväzky. Súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné

zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože
takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu
zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym
platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci
príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp

potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu
a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu
prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne
nevyužitým schopnostiam

23. Matka na pojednávaní uviedla odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré v zásade zodpovedajú
obvyklým potrebám a výdavkom na uspokojovanie potrieb u iných rovesníkov. maloletý A. má v čase
rozhodovania súdu takmer 16 rokov, otec sa na jeho výžive nepodieľa v žiadnom rozsahu. Súd
dospel k právnemu záveru, že je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu.

S prihliadnutím na v minulosti dosahovaný príjem otca zo zamestnania (932 eur netto) a na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú súdu známe zo súdnej praxe, mal tak súd za to, že v možnostiach
a schopnostiach povinného otca je prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 220 eur
mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Otec v prípade aktívneho výkonu
zamestnania by mal byť schopný dosahovať príjem vo výške spred ukončenia zamestnania sa.

Pri zohľadnení životnej etapy maloletého dieťaťa, ktoré je žiakom prvého ročníka strednej školy,
a zohľadnení skutočnosti, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, súd určil výživné na maloleté
dieťa nepresahujúce 23 % čistého príjmu povinného rodiča, a to aj spätne, od podania návrhu matky
(08.11.2024) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

24. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
08.11.2024 do rozhodnutia súdu dňa 30.05.2025 v celkovej výške 1.484,23 eur (so zohľadnením
pomernej časti za mesiac november 2024, kde predstavoval nedoplatok sumu 163,23 eur, a nedoplatok
za mesiace december 2024 až máj 2025 - 6 mesiacov x 220 eur = 1.320 eur), ktorú sumu súd povolilotcovi splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach tak, aby k úhrade nedoplatku na zročnom
výživnom došlo do dvoch rokov od doručenia tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky, čo by viedlo k jednorazovej splatnosti celého dlhu

na zročnom výživnom. Povinnosťou otca tak bude od doručenia rozsudku prispievať k rukám matky po
dobu dvoch rokov sumou (220 + 61,80) 281,80 eur mesačne, a po splatení zročného výživného sumou
220 eur mesačne.

25. S ohľadom na individuálne okolnosti tejto veci súd mal za to, že styk otca s maloletým dieťaťom nie

je potrebné upravovať. Bolo nesporným, že otec v styku s dieťaťom nie je, zo strany matky nie je dieťaťu
ani otcovi bránené v stretávaní sa, ale toho času pre okolnosti na strane otca k stýkaniu sa nedochádza.

26. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu, keď súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od

generálnej klauzuly mimosporového konania a preto si každý z účastníkov znáša trovy konania sám;
účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Sp. zn. 40P/18/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné u tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali
práva na odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu (matka, procesný opatrovník).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.