Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201252
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2119201252.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v sporovej veci žalobcu: S. U., I.: XX.XX.XXXX,

G. Z. L. X. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Michal Antal, advokát, so sídlom Advokátska
kancelária Hlavná 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1: L. B.É., I. XX.XX.XXXX, G. Z. V. F. XX,
Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Peter Kupka, advokát, so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava,
žalovanému 2: R.. Z. B., I. XX.XX.XXXX, G. Z. Q. X, XXX XX Z., T. zaplatenie 7 333,33 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1 a žalovaný 2 sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 7 333,33 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7 333,33 eura od 11.11.2022 a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia aj

povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.02.2019 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 7 333,33 eura s

príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.02.2013 bola medzi matkou žalobcu, Ľ. Ž., L.. O.Q.,
I.. XX.XX.XXXX, I. Z. Z. - N. XXX, E. XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“ -pozn. súdu), a žalovanými
uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 22 000,00 eur, pričom Ľudmila Žigová v tomto vzťahu vystupovala
ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci. Dedičské konanie po nebohej bolo vedené na OS Trnava, sp. zn.
10D/19/2015. Predmetná pohľadávka bola v konaní sporná a v súčasnej dobe je na OS Trnava vedené

konanie, sp. zn. 38C/5/2017, o určenie, že táto pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľke. Toto
konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. V prípade úspechu v danom konaní o určenie, že
pohľadávka patrí do dedičstva, bude žalobca nútený podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva
ohľadne predmetnej pohľadávky. Ako dcéra poručiteľky je dedičkou vo výške dedičského podielu 1/3.
Voči dlžníkom by preto mala nadobudnúť minimálne tretinu z predmetnej pohľadávky, ktorej výška je
7 333,33 eura. Uvedená pohľadávka nadobudla splatnosť dňa 01.03.2016, pričom do dnešného dňa
nebola ani sčasti uhradená. Spolu so žalobou žalobca predložil aj Rozhodnutie CPP o priznaní nároku

na poskytovanie právnej pomoci, Zmluvu o pôžičke zo dňa 05.02.2013.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1, ktorý uviedol, že žalobu považuje za bezpredmetnú, nakoľko uvedená
pôžička bola ešte za života matky Ľ. Ž. pretransformovaná na dar, čo potvrdil aj V. Ž., ktorému bolo zpredmetnej pôžičky vyplatené 7 400,00 eur na základe rozhodnutia matky. Z tejto pôžičky bol matke
platený pobyt v sociálnom zariadení v M. posledný rok jej života. Žalovaný 1 posledný rok jej života
ochorel na onkologické ochorenie, nevládal sa už starať a Ž. , ani žalobca neboli ochotní prevziať

starostlivosť o matku. Matka si zlomila nohu, tak jej žalovaný 1 vybavil pobyt v sociálnom zariadení,
kde mala nohu rehabilitovať a naučiť sa chodiť a, samozrejme, tento pobyt žalovaný 1 a syn platili
z ich vlastných prostriedkov. Podľa spravodlivosti by mal žalobca uhradiť žalovanému 1 1/3 týchto
nákladov. Pôžička bola premenená na dar z dôvodu, že žalovaný 1 bol ochotný poskytnúť pomoc v
starobe a chorobe. A bola to náročná starostlivosť, nakoľko mala samovoľný únik moču a stolice a veľmi

ťažko chodila, nakoľko jej diagnostikovali coxartrózu a gonartrózu posledného stupňa. Sama uznala,
že tie peniaze si plne žalovaný 1 zaslúži. Žalobca odmietol matke pomáhať v starobe a chorobe a na
požiadanie matky o pomoc odkázala, že on sa o matku starať nebude, v ničom jej pomáhať nebude a
dedičstvo po matke nechce. (30 rokov s ňou neudržiaval žiadny styk, ani telefonický - aj to by sa dalo
prepáčiť, keby jej bol pomohol v starobe a chorobe). Po matkinej smrti žalobca len podáva aj duplicitné
žaloby, čím zbytočne zahlcuje súdy.

4. Dňa 08.06.2021 bola súdu doručená replika k vyjadreniu žalovaného 1. V replike žalobca uviedol,
že žalovaný 1 evidentne nechápe význam rozhodnutia vo veci vedenej na OS Trnava pod sp
zn. 38C/5/2017, stále spochybňuje existenciu svojho záväzku. Stále tvrdí, že pôžička bola údajne
pretransformovaná na dar. Táto otázka (existencia pôžičky ku dňu smrti poručiteľky) však už bola

právoplatne vyriešená rozsudkom súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38C/5/2017. V tomto konaní
žalovaný 1 v podstate tvrdil to isté, ako teraz. Tvrdenia boli na základe vykonaného dokazovania
vyvrátenéabolorozhodnuté,žepôžičkakudňusmrtiporučiteľkyexistovalaadlžníkmisúprávežalovaní.
Vyjadrenia žalovaného 1 sú preto v zmysle uvedeného nepravdivé a tieto žalobca popiera. Pôžička
nebola nikdy premenená na dar. Túto verziu si žalovaná vymyslela preto, aby ju nemusela vrátiť. Na

návrh žalobcu už prebehlo dodatočné dedičské konanie, predmetom ktorého bola pôžička vo výške 22
000,00 eur, pričom dedičským rozhodnutím žalobca nadobudol 1/3. Uvedené dedičské rozhodnutie ešte
nenadobudlo právoplatnosť. Spolu s vyjadrením žalobca doručil súdu Uznesenie č. k. 20D/80/2021-50
zo dňa 20.05.2021.
5. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 20C/27/2019-69 zo dňa 09.08.2021 prerušil konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou
27D/80/2021.
6. Dňa 19.07.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 2, v ktorom uviedol, že nikdy neprevzal
peňažné prostriedky z predmetnej v žalobe poukazovanej zmluvy o pôžičke zo dňa 05.02.2013
v hotovosti ani na svoj bankový účet, pričom zmluva ani nerieši spôsob odovzdania peňažných

prostriedkov. Žalovaný 2 zároveň vzniesol námietku premlčania a to s poukazom na ustálenú judikatúru
R 28/1984 v spojení s neplatnosťou zmluvy o pôžičke pre jej neurčitosť v časti, z ktorej odvodzuje
žalobca čas plnenia. Formulácia „Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov to je 01.03.2016“
je nejasná v tom zmysle, či sa týka času plnenia vo vzťahu k tej povinnosti odovzdania peňažných
prostriedkov z titulu pôžičky od veriteľa dlžníkovi, alebo času plnenia, kedy mala byť pôžička dlžníkom

vrátená veriteľovi. Nakoľko čas plnenia nebol v zmluve o pôžičke platne určený (neurčitosť formulácie),
tak premlčacia doba by musel uplynúť po uplynutí 3 rokov od uzatvorenia zmluvy o pôžičke, t. j. dňom
05.02.2016.
7. Dňa 26.07.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1. Žalovaný 1 vzniesol námietku
premlčania proti uplatnenému nároku zo dňa 05.02.2013, a to s poukazom na ustálenú judikatúru R

28/1984 v spojení s neplatnosťou zmluvy o pôžičke pre jej neurčitosť v časti, z ktorej odvodzuje žalobca
čas plnenia. Formulácia „uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov, to je do 01.03.2016.“ je
nejasnávtomzmysle,čisatýkačasuplneniakpovinnostiveriteľaprenechaťpeňažnéprostriedkyztitulu
pôžičky dlžníkovi alebo času plnenia, kedy mala byť pôžička dlžníkom vrátená veriteľovi. Premlčacia
doba by podľa názoru žalovaného 1 mala uplynúť po uplynutí 2 rokov od uzatvorenia zmluvy o pôžičke,

t. j. dňom 05.02.2016.
8. Dňa 18.08.2023 bola súdu doručená replika žalobcu. Žalobca všetky argumenty považuje za účelové
a nedôvodné. Žalovaný 2 len pokračuje v línii svojej matky, žalovaného 1, ktorý už niekoľko rokov
prostredníctvom svojho právneho zástupcu prichádza stále s novými „kreatívnymi“ argumentmi, prečo
by nemali požičané peniaze vrátiť, čím celú vec (všetky dotknuté súdne konania, t.j. vrátane konania

o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva - sp. zn. 38C/5/2017 ako i dodatočné dedičské konanie
- sp. zn. 27D/80/2021) neúmerne predlžujú. Je nesporné, že žalovaný 2 spolu so svojou matkou -
žalovaným 1 (obaja na strane dlžníkov) uzavreli a vlastnoručne podpísali predmetnú zmluvu o pôžičke.
Je úplne irelevantné, ak bola suma pôžičky vyplatená len jednému z nich (žalovanému 1). Zmluva opôžičke bola bez akejkoľvek pochybnosti uzatvorená medzi veriteľom - Ľ. Ž. a oboma žalovanými ako
dlžníkmi (spoludlžníkmi). Tieto skutočnosti potvrdil svojím podpisom i svedok V. Ž.. V danej veci ide
evidentne o tzv. spoločný záväzok a preto prevzatie sumy len žalovaným 1 nespôsobuje, že by žalovaný

2 stratil status dlžníka (spoludlžníka). Akýkoľvek iný výklad je absurdný a popieral by všetku teóriu i
prax týkajúcu sa spoločných záväzkov. Navyše, existenciu záväzku z pôžičky oboch žalovaných potvrdil
aj sám žalovaný 2 v dedičskom konaní, v ktorom zastupoval svoju matku (žalovaného 1) a to svojím
podpisom na notárskej zápisnici zo dňa 14.01.2016. To, že obaja žalovaní boli spoločne dlžníci z pôžičky
neboloaždoteraznikýmspochybňované.Ohľadomnámietkypremlčaniažalobcauvádza,že tátotaktiež

nie je dôvodná. Z písomnej zmluvy o pôžičke jasne vyplýva dohoda o splatnosti pôžičky. A keďže žaloba
o zaplatenie podala pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, námietka premlčania dôvodná nie je.
A pokiaľ ide o fabulácie žalovaného 1 formulácia: „Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov
to je 1.3.2016.“ je nejasná v tom zmysle, či sa týka času plnenia vo vzťahu k povinnosti odovzdania
peňažných prostriedkov z titulu pôžičky od veriteľa, tak táto je úplne nelogická a v súvislosti so všetkými
okolnosťami veci čisto účelová. Spolu s podaním žalobca doručil aj rozsudok Okresného súdu Trnava

č. k. 38C/5/2017-128 zo dňa 27.02.2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/62/2020-192
zo dňa 16.03.2021, Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoD/3/2022-106 zo dňa 27.09.2022,
Zápisnicu zo dňa 14.01.2016.
9. Dňa 19.10.2023 bola súdu doručená duplika žalovaného 1, v ktorom opakuje argument ohľadom
premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky. Rovnako aj žalovaný 2 v podanej duplike, doručenej súdu

dňa 20.10.2023, opakuje svoje vyjadrenia obsiahnutého vo vyjadrení k žalobe.
10. Žalobca v rámci koncentračnej lehoty doručil podanie, v ktorom uvádza, že právny vzťah z pôžičky
vznikol zo zmluvy o pôžičke písomne uzatvorenej medzi mojou nebohou matkou, Ľ. Ž., L.. O., I..
XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. - N. XXX, E. X. XX.XX.XXXX a žalovanými vo výške 22 000,00
eur, pričom Ľ. Ž. v tomto vzťahu vystupovala ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci. Existenciu tohto

zmluvného vzťahu preukazuje zmluvou o pôžičke zo dňa 05.02.2013, rozsudkom OS Trnava zo dňa
27. februára 2020, sp. zn. 38C/5/2017 v spojení s rozsudkom KS v Trnave zo dňa 16. marca 2021, sp.
zn. 11Co/62/2020, na základe ktorých bolo právoplatne súdne určené: „že poručiteľka Ľ. Ž., L.. O.Á.,
I.. XX.XX.XXXX, E.. X. XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti vlastníčkou pohľadávky z titulu pôžičky zo dňa
05.02.2013 voči dlžníkom L. B., I.. XX.XX.XXXX F. Z. B., I.. XX.XX.XXXX, vo výške 22 000,00 eur spolu s

úrokom vo výške 3% zo sumy 22.000 eur od 26.07.2015 do 01.03.2016.“ - notárskou zápisnicou zo dňa
14.1.2016, z ktorej vyplýva, že existenciu záväzku z pôžičky oboch žalovaných potvrdil aj sám žalovaný
2 v dedičskom konaní, v ktorom zastupoval svoju matku (žalovaného 1) a to svojím podpisom na
notárskej zápisnici zo dňa 14.1.2016. V tejto notárskej zápisnici všetci prítomní (a to vrátane žalovaného
2, ktorý tam vystupoval ako zástupca žalovaného 1) okrem iného potvrdili existenciu predmetnej pôžičky,

dlžníkmi z ktorej mali byť obaja žalovaní (t.j. aj žalovaný 2), uznesením OS Trnava z 20. mája 2021
č. k. 27D/80/2021 v spojení uznesením KS v Trnave zo dňa 27.9.2022 sp. zn. 10CoD/3/2022, pričom
z uvedených právoplatných rozhodnutí vyplýva, že žalobca je právny nástupca veriteľky z predmetnej
pôžičky (v príslušnej časti) a teda má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, výsluchom
mojej osoby ako žalobkyne na nariadenom súdnom pojednávaní, Zápisnicou o predbežnom vyšetrení

zo dňa 24.09.2015 v dedičskej veci 10D/19/2015, Dnot. 167/2015, v ktorej V. Ž. potvrdil, že v roku
2013 poručiteľka požičala svojej dcére, L. B.É. F. V. M., Z. B. čiastku 22 000,00 eur, so splatnosťou
február-marec2016.Zvyššieoznačenýchdôkazovaprávoplatnýchsúdnychrozhodnutíbezakejkoľvek
pochybnosti vyplýva danosť nároku žalobu a dôvodnosť žaloby. Procesnú obranu žalobcov považuje za
účelovú, nelogickú a klamlivú. Spolu s podaním predložil aj Zápisnicu zo dňa 24.09.2015.

11. Na pojednávaní dňa 24.01.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomnej žaloby. Existencia vymáhanej pohľadávky bola už právoplatne určená v inom konaní. Táto
pohľadávka bola prededená a do dnešného dňa nebola uhradená. Navrhol, aby súd vyhovel v celom
rozsahu žalobe a priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného 1 uviedol, že z dôvodu
hospodárnosti konania sa pridržiava všetkých podaní a žiada, aby bola žaloba zamietnutá. Žalovaný

2 sa rovnako pridržiaval svojich písomných podaní a žiadal o zamietnutie žaloby voči nemu.
12. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, vyjadrením strán sporu a prílohami, replikou a duplikou
strán sporu ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
13. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/5/2017-128 zo dňa 27.02.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/62/2020-192 zo dňa 16.03.2021 (č. l. 140-151) vyplýva, že

poručiteľka, Ľ. Ž., bola ku dňu smrti vlastníčkou pohľadávky z titulu pôžičky zo dňa 05.02.2013 voči
dlžníkom L. B. (žalovaný 1) a Z. B. (žalovaný 2) vo výške 22 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške vo výške 3% zo sumy 22 000,00 eur od 26.07.2015 do 01.03.2016. Krajský súd zároveň určiťsplatnosťpôžičkydňomuvedenýmvzmluve,t.j.01.03.2016(bod29rozhodnutiač.k.11Co/62/2020-192
zo dňa 16.03.2021). Konanie pod sp. zn. 38C/5/2017 začalo 14.08.2017 doručením žaloby.
14. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoD/3/2022-106 zo dňa 27.02.2022 (č. l. 152) vyplýva,

že súd potvrdil určenie všeobecnej hodnoty dedičstva vo výške 22 000,00 eur a nadobudnutie dedičstva
žalobcom, žalovaným 1 a žalovaným 2 - každému po 1/3 z dedičstva.
15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov

a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné

(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
23. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).
24. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26.Súdpovykonanomdokazovaní,kedyjednotlivédôkazyvyhodnocovaljednotlivo,avšakvovzájomnej

súvislosti konštatuje, že žalobca v konaní preukázal existenciu jeho pohľadávky voči dlžníkom, ktorá je
pohľadávkou vymáhateľnou. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 05.02.2013, splatnosť pôžičky bola
dohodnutá najneskôr dňa 01.03.2016.
27. Súd v tomto konaní za jedinú relevantnú námietku uvádzanú žalovanými považoval námietku
premlčania, preto sa v prvom rade vysporiadal s touto námietkou žalovaných. Predmetná zmluva o

pôžičke bola uzatvorená dňa 05.02.2013, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do troch
rokov, to je dňa 01.03.2016. Žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa 18.02.2019, teda v zákonom
stanovenej lehote. V prípade právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, kedy žalovaní tvrdia, že ustanovenie
o splatnosti pôžičky je dohodnuté nezrozumiteľne, súd uvádza, že dohoda o splatnosti pôžičky je
dohodnutá jasne, keď bola dohodnutá slovami „Uvedená suma bude splatná najneskôr do 3 rokov, to

je 01.03.2016.“. Ak aj žalovaní uvádzajú, že nie je zrejmé, či sa jedná o zaplatenie sumy veriteľom jeho
dlžníkom, alebo naopak, je nutné poznamenať, že by bolo použité prinajmenšom slovné spojenie suma
bude dlžníkom vyplatená. Splatná suma, resp. splatný podľa Krátkeho slovníka Slovenského jazyka
znamená, splatný (príd.) ktorý sa má zaplatiť, pričom slovo zaplatiť v Krátkom slovníku Slovenského
jazyka je vo význame dať peniaze za nejakú hodnotu. Naviac, odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k.

11Co/62/2020-192 zo dňa 16.03.2021 (bod 29.) uviedol splatnosť pôžičky 01.03.2016 (pričom dal za
pravdu odvolateľke, že splatnosť pôžičky bola najneskôr 01.03.2016 - bod 3 uvádzaného rozhodnutia).
Nakoniec súd uvádza, že začatím konania o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, premlčacia
doba spočívala. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že žalobcovi bola jeho pohľadávka právoplatne
priznaná až rozhodnutím č. k. 10CoD/3/2022-106 zo dňa 27.09.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.11.2022. Podľa názoru súdu trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu plynie od
11.11.2022.
28. Ostatné námietky žalovaných, a to pretransformovanie pôžičky na dar, platenie pobytu v sociálnom
zariadení, nepovažoval súd v tomto konaní za relevantné, nakoľko o týchto argumentoch pojednávaluž súd v konaní sp. zn. 38C/5/2017, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
pohľadávka poručiteľky zo zmluvy o pôžičke patrila poručiteľke ku dňu smrti a teda je možné ju prejednať
v dodatočnom dedičskom konaní. Súd v konaní 38C/5/2017 pojednával o samotnom právnom úkone.

Ani argument žalovaného 2, a to neodovzdanie predmetu pôžičky žalovanému 2, súd nevyhodnotil ako
relevantný a závažný, a to vzhľadom na konanie sp. zn. 38C/5/2017 a konanie sp. zn. 27D/80/2021. Ak
žalovaný mal takýto argument, mal ho uplatniť v konaní 38C/5/2017. Z dokazovania jasne vyplynulo, že
zmluva o pôžičke bola platná a účinná, peniaze veriteľ poskytol - vyplatil svojim dlžníkom, a tieto peniaze
dlžníci užívali a doposiaľ nevrátili. V tomto konaní súd pojednával už len o priznaní sumy, ktorá na

základe vyššie citovaných rozhodnutí patria žalobcovi (po právoplatnosti dedičského konania, v ktorom
zdedil po poručiteľke 1/3 jej pohľadávky voči žalovaným). Týmito rozhodnutiami je súd viazaný.
29. Súd na pojednávaní dňa 24.01.2024 opomenul rozhodnúť o rozšírení žaloby v zmysle návrhu
žalobcu zo dňa 08.06.2021 tak, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 333,33
eura spolu s 3% - ným úrokom zo sumy 7333,33 eura od 26.07.2015 do 01.03.2016 as ,05% - ným
ročným úrokom z omeškania odo dňa 02.03.2015 do zaplatenia. Súd však uvádza, že aj keby súd o

rozšírení žaloby uznesením na pojednávaní rozhodol, žalobcovi by priznal len sumu 7 333,33 eura, ako
ekvivalent 1/3 k čistej hodnote dedičstva, t. j. 22 000,00 eur. Súd má za to, že v dodatočnom dedičskom
konaní súd určil ako čistú hodnotu dedičstva sumu 22 000,00 eur, pričom túto sumu ako zistený majetok
prejednal, pričom túto pohľadávku zdedili žalobca a žalovaný 1 a žalovaný 2, každý 1/3 z dedičstva.
30. Súd tak konštatuje, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vo výške 22 000,00 eur bola vlastníctvom

poručiteľky ku dňu je smrti. Táto pohľadávka bola spôsobilým predmetom dedičstva a ako taká
sa prejednala v dodatočnom dedičskom konaní (sp. zn 27D/80/2021 v spojení s konaním sp. zn.
10CoD/3/2022). V dodatočnom dedičskom konaní súd určil čistú hodnotu dedičstva 22 000,00 eur,
pričom túto sumu rozdelil medzi dedičov, strany sporu, každému po 1/3 k celku. Súd preto priznal
žalobcovi sumu 7 333,33 eura, ako sumu rovnajúcu sa 1/3 z 22 000,00 eur (22 000,00 eur : 3). Žalovaní

nepreukázali, že by žalobcovi uhradili čo i len časť z tejto sumy, preto žalobcovi priznal sumu 7 333,33
eur. Súd vo výroku I. uložil žalovaným túto sumu zaplatiť spoločne a nerozdielne, nakoľko žalovaný 1
a žalovaný 2 si spoločne požičali peniaze od poručiteľky (v zmluve uvedené „požičiavajú“). Solidárne
záväzky sú záväzky, pri ktorých je dlžníkov niekoľko, ktorí sú viazaní na to isté plnenie, pričom veriteľ
môže žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich alebo viac veriteľov aj oprávnených požadovať to isté

plnenie od dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie tomu veriteľovi, ktorý požiadal o plnenie
ako prvý. Dôsledkom je oslobodenie dlžníka od povinnosti plnenia voči ostatným veriteľom. V časti úroku
3% zo sumy 7 333,33 eura od 26.07.2015 do 01.03.2016 súd musel žalobu vo výroku II. zamietnuť z
dôvodov uvádzaných vyššie v tomto odseku.
31. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo od 02.3.2016 do zaplatenia.

Súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 7 333,33 eura od 11.11.2022. Súd mal v konaní
preukázané, že žalobcovi bola pohľadávka priznaná až právoplatným dedičským konaním. Dedičské
konanie bolo právoplatne skončené dňa 10.11.2022, pričom 11.11.2022 boli žalovaní v omeškaní so
splatením pohľadávky. Preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.11.2022 do zaplatenia. V ostatnej
časti úrokov z omeškania, t. j. od 02.03.2016 do 10.11.2022, súd žalobu vo výroku II. rozhodnutia

zamietol.
32. K doručovaniu listín na pojednávaní dňa 24.01.2024 a následnej žiadosti právneho zástupcu
žalovaného 1 súd uvádza, že doručovať listiny na pojednávaní mu umožňuje priamo Civilný sporový
poriadok. Právny zástupca žalovaného 1 na základe doručovania listín krátkou cestou požiadal o
odročenie pojednávania. Súd však žiadosti právneho zástupcu žalovaného nevyhovel, nakoľko súd

nevidelnutnosťďalšejprípravynapojednávanie. Súdmázato,žežalobcavosvojomposlednompodaní
neuvádza žiadne nové a závažné tvrdenia a dôkazy (ak aj navrhol dôkazy - výsluch žalobcu a pripojenie
spisu 27D/80/2021 - tieto súd na pojednávaní nevykonal z dôvodu hospodárnosti), na základe ktorých by
bola príprava na pojednávanie pre žalobcu spojená s vykonaním ďalších osobitne náročných činností,
ako napríklad ďalšia porada zástupcu strany so stranou a pod.. Žiadne ďalšie nové dôkazy navrhnuté

neboli.
33. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň

súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, kedy priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.
Žalobca bol v konaní neúspešný len nepatrnom rozsahu v časti príslušenstva pohľadávky. V konaní
nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.