Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123370733
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123370733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: O. J., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO:
47 234 466, Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO:
47 233 516, Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.151,16 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.151,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 2.151,16 eura od 04.08.2023 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšku úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.08.2023, doručenou upomínaciemu súdu dňa 03.08.2023,
postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2023, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 2.151,16 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.151,16 eura od 03.08.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je
poskytovanie úverov a pôžičiek, uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 16.09.2016 Zmluvu o
úvere č. XXXXXX-XXXXX a dňa 18.10.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX. Na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXX-XXXXX došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni k poskytnutiu finančných

prostriedkov vo výške 3.000,- eur. Žalobkyňa mala vrátiť veriteľovi poskytnutý úver v 48-mich mesačných
splátkach vo výške 189,39 eura. Odplata za úver, ktorú žalovaný označil v predmetnej zmluve ako
„zmluvnú odmenu“ za poskytnutie úveru, predstavovala 126,89 eura, ktorá mala byť uhradená spolu
s mesačnými splátkami. Súhrnná výška tejto odplaty predstavuje sumu 6.090,72 eura. Žalobkyňa
poskytnuté finančné prostriedky využila výlučne na osobné potreby. Zo strany žalobkyne došlo na
základe predmetnej zmluvy k poukázaniu plnenia žalovanému vo výške 4.298,12 eura. V rozsahu sumy
1.298,12 eura došlo zo strany žalobkyne k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Na základe

Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX došlo zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni k poskytnutiu
finančných prostriedkov vo výške 1.000,- eur. Žalobkyňa mala vrátiť veriteľovi poskytnutý úver v 48-
mich mesačných splátkach vo výške 63,13 eura. Odplata za úver, ktorá bola označená ako „zmluvná
odmena“ za poskytnutý úver, bola určená na sumu 42,30 eura a mala byť uhradená spolu s mesačnýmisplátkami. Súhrnná výška odplaty predstavuje sumu 2.030,40 eura. Žalobkyňa poskytnuté finančné
prostriedky využila výlučne na osobné potreby. Zo strany žalobkyne došlo na základe predmetnej
zmluvy k poukázaniu plnenia žalovanému vo výške 1.853,04 eura. V rozsahu sumy 853,04 eura došlo

zo strany žalobkyne k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Zo strany žalobkyne bolo na
účet žalovaného na základe predmetných zmlúv poukázané plnenie dohromady vo výške 6.151,16
eura (4.298,12 eura + 1.853,04 eura). V rozsahu sumy 2.151,16 eura tak došlo na základe oboch
predmetných zmlúv zo strany žalobkyne k plneniu nad rámec istín poskytnutých úverov (3.000,- eur
+ 1.000,- eur). Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu poskytnutého

plnenia žalovanému vo výške 2.151,16 eura. Žalobkyňa poukazuje na to, že na základe predmetných
úverových zmlúv žalovaný nemal nárok na žiadne plnenie nad rámec istín poskytnutých úverov, a to z
nasledujúcich dôvodov. Vzťahy založené predmetnými zmluvami o úvere sú vzťahmi spotrebiteľskými,
ktoré podliehajú právnej úprave na ochranu spotrebiteľa, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom v čase podpisu zmlúv
o úvere. Žalobkyňa ako dlžník má postavenie spotrebiteľa a žalovaný ako veriteľ postavenie dodávateľa.

Spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX bol potvrdený Okresným súdom Trnava,
a to právoplatným rozhodnutím vydaným pod sp.zn. 60Cb/10/2021-108 zo dňa 15.06.2023. Súd v
bode 27 predmetného rozhodnutia uvádza konkrétne okolnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že
Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX je zmluvou spotrebiteľskou. Taktiež súd v predmetnom rozhodnutí
v bode 32 konštatoval aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. V rámci konania sp.zn.

60Cb/10/2021 sa veriteľ snažil vymôcť od spotrebiteľa ďalšie plnenie, ktoré mu vzhľadom na závery
súdu v rozhodnutí nepatrilo, a preto súd žalobu veriteľa zamietol. Žalobkyňa si v nadväznosti na vyššie
uvedené dovoľuje poukázať na skutočnosti týkajúce sa povahy zmluvného vzťahu úverovej zmluvy č.
XXXXXX-XXXXX. zo dňa 16.09.2016. V záhlaví predmetnej úverovej zmluvy sa síce uvádza, že mala
byť uzatvorená podľa príslušných ustanovení obchodnoprávnych noriem, nakoľko žalobkyňa mala túto

zmluvu uzatvárať ako fyzická osoba - podnikateľ. V skutočnosti však žalobkyňa mienila a aj reálne
použila poskytnuté finančné prostriedky na osobné účely, a teda pri podpise zmluvy vystupovala ako
fyzická osoba. Žalobkyňa disponuje živnostenským oprávnením, ktoré je uvedené aj v predmetnej
zmluve, ale tieto informácie poskytla žalobkyňa len za účelom preukázania svojho príjmu a na žiadosť
žalovaného. Žalobkyňa nemala vedomosť a ani zámer uzatvoriť zmluvu ako podnikateľ, a to z dôvodu,

že finančné prostriedky potrebovala pre osobnú potrebu a nie pre potreby svojho podnikania. Tieto
skutočnosti žalobkyňa uviedla aj v rámci výsluchu v konaní týkajúcom sa zmluvy o úvere č. XXXXXX-
XXXXX. Z výsluchu vyplýva, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy pracovala ako obchodný zástupca
pre Prvú stavebnú sporiteľňu a všetko vybavenie (na ktoré mala údajne využiť poskytnuté finančné
prostriedky) mala k dispozícií a údaje o podnikaní žalobkyňa poskytla len za účelom preskúmania jej

bonity. Žalobkyňa bola teda žalovaným uvedená do omylu, o čom svedčí aj žiadosť o úver. Zo žiadosti
vyplývajú nasledujúce skutočnosti: - žiadosť v hlavičke neobsahuje žiadnu zreteľnú a jasnú informáciu
o tom, že sa ňou žiada o poskytnutie podnikateľského úveru; - žiadosť je hneď v úvode koncipovaná
tak, že sa poskytuje fyzickej osobe, čo indikujú údaje, ktoré sa od žiadateľa hneď v bode I žiadosti
vyžadujú: ako meno a priezvisko žiadateľa, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, pohlavie, trvalá

adresa, rodinný stav - uvedené je absolútne v rozpore s logikou poskytovania podnikateľského úveru,
nakoľko takéto informácie jasne indikujú poskytnutie úveru pre fyzickú osobu a teda pre spotrebiteľa;
- ak by na podklade tejto žiadosti mal byť úver poskytnutý podnikateľovi, na prvom mieste by veriteľ
vyžadoval údaje identifikujúce podnikateľa, za ktoré rozhodne nemožno považovať údaje ako rodinný
stav, miesto narodenia, rodné číslo, pohlavie a pod.; - v žiadosti sa neuvádzajú štandardné údaje

označujúce podnikateľa ako žiadateľa - v rozsahu najmä obchodného mena, miesta podnikania, IČO
- tieto údaje sú v žiadosti uvádzané len ako ekonomické údaje žiadateľa, čo navodzuje dojem, že
slúžia len ako údaje na overenie jeho bonity, ako sa to domnievala žalobkyňa; - žiadosť evidentne a
celkom preukázateľne navodzuje dojem, že úver žiada fyzická osoba a nie fyzická osoba - podnikateľ,
čo vyplýva hneď z bodu I. predmetnej žiadosti; - žiadosť nevypisovala žalobkyňa ale žalovaný, a

preto nemala možnosť drobným písmom nenápadne zakomponované vyhlásenia o podnikateľskom
úvere zistiť a riadne sa s ním oboznámiť. Zo strany žalovaného išlo o obchádzanie občianskoprávnych
predpisov, či predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zastretý právny úkon, ktorým žalovaný fingoval
uzatvorenie zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, aj keď v skutočnosti vzhľadom na postavenie
žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, má byť táto zmluva posudzovaná podľa Občianskeho zákonníka a podľa
prepisov na ochranu spotrebiteľa, najmä zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že žalobkyňa poskytnutý úver využila na osobné účely a nie
na nákup zariadenia kancelárie. Je viac ako zrejmé, že žalobkyňa k výkonu svojho povolania tietonepotrebovala a finančné prostriedky preto za týmto účelom od žalovaného nikdy nežiadala. Žalobkyňa
bola uvedená do omylu žalovaným, keď sa žalovaný svojím postupom pri uzatváraní zmluvy snažil
obchádzať príslušné občianskoprávne predpisy ako aj osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo

má za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na totožný obsah a
spôsob uzatvorenia oboch zmlúv o úvere, ktoré sú predmetom tejto žaloby, je nutné vyvodiť záver, že
aj zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXXX . zo dňa 16.09.2016 je zmluvou spotrebiteľskou a podlieha
právnej úprave na ochranu spotrebiteľa podľa citovaných právnych predpisov rovnako ako zmluva o
úvere č. XXXXXXX-XXXXX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pre absenciu uvedenia druhu spotrebiteľského

úveru, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovej výšky spotrebiteľského úveru, úrokovej
sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov a predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmluve je nutné poskytnutý úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný tak nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov,
a to ani v rozsahu tzv. zmluvnej odmeny, ktorá v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnuté úvery.

K obligatórnym náležitostiam zmluvy o úvere č. XXXXXXX-XXXXX konštatoval Okresný súd Trnava vo
vyššie uvedenom rozhodnutí v bode 29.,30. a 31.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný nedodržal
zákonom vyžadované obligatórne náležitosti zmlúv, a teda žalovaný nemá nárok na akékoľvek úroky
a poplatky z dôvodu bezúročných a bezpoplatkových charakterov poskytnutých úverov. Vzhľadom
na totožný charakter zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXXX a zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX je

nutné konštatovať rovnaký záver týkajúci sa zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXXX o absentujúcich
obligatórnych náležitostiach. Ďalším z rozporuplných ustanovení zmlúv o úvere je ustanovenie o tzv.
zmluvnej odmene. Zmluva totiž neobsahuje ustanovenie o odplate, ale zmluvnej odmene, ktorá však
v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutý úver. Pričom v samotných zmluvách je v bode 3. a
3.1 uvedené: „3. Zmluvná odmena: 3.1. Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi

zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru.“ Vzhľadom na to, že predmetné zmluvy
neobsahujú obligatórny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak na základe interaktívnej
kalkulačky po zadaní údajov zo zmluvy výška RPMN dosahuje hodnotu 70,95 % pri oboch zmluvách
o úvere. Pri zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXXX je táto odplata určená na sumu 6.090,72 eura, z
čoho vyplýva, že pri istine úveru 3.000,- eur bol spotrebiteľ zaviazaný k celkovej úhrade až 9.090,72

eura. Pri zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX je odplata určená na sumu 2.030,40 eura, z čoho
vyplýva, že pri istine úveru 1.000,- eura bola žalobkyňa zaviazaná k celkovej úhrade až 3.030,24 eura.
Pričom v oboch prípadoch ide až o 3-násobné výšky odplát. V zmysle prehľadu priemerných odplát za
poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (september
2016, október 2016) priemerná výška RPMN na finančnom trhu ako indikátor posúdenia výšky odplaty

za obdobné úverové produkty dosahovala mieru v septembri 10,91 % a v októbri 10,63 % ročne a
ročná úroková sadzba dosahovala v septembri hodnotu 11,88 % a v októbri hodnotu 11,39 %. V zmysle
ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, platí, že celková výška odplaty (RPMN) za poskytnutie spotrebiteľského
úveru nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN na finančnom trhu za obdobné

úverové produkty. Je teda zrejmé, že odplatu za poskytnutie predmetných úverov v miere 70,95 %
ročne je potrebné považovať za dohody výrazne odporujúce zákonu (najmä ustanoveniu § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka), ale zároveň výrazne odporujúce dobrým mravom, na základe čoho tak
dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru sú neplatné. V dôsledku uvedeného potom žalovaný
nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úverov. Z povahy predmetných

úverovýchzmlúvnespornevyplýva,žesúzmluvamiodplatnými.Dohodyovýškachodplátzaposkytnutie
úverov je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmlúv, odčlenením ktorých by samotné zmluvy
stratili jednu zo svojich charakteristických čŕt. Dohody o výškach odplát za poskytnutie úverov tak nie
je možné v prejednávanom prípade odčleniť od ostatného obsahu samotných úverových zmlúv. V
zmysle uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že ak sú dohody o výške odplát za poskytnutie

úveru neplatné pre ich priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej
vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvy o
spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia § 9 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé,
že ak je neplatnou dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru, má to za následok neplatnosť
úverovej zmluvy ako celku. Aj keď citované ustanovenie nebolo v čase uzavretia úverových zmlúv v

právnom poriadku zakotvené, jeho neskoršie zakotvenie do právneho poriadku len potvrdzuje tvrdenia
žalobkyne, podľa ktorých neplatnosť dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru má za následok
aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy ako celku. Na základe vyššie uvedených skutočností je tak
potrebné dospieť k záveru, že dohody o výške odplát za poskytnutie predmetných úverov sú pre ichpriamy rozpor so zákonom ako aj s dobrými mravmi neplatné, čo zakladá aj neplatnosť samotných
úverových zmlúv. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že predmetné úverové zmluvy je potrebné
považovať za neplatné tiež s poukazom na to, že žalovaný ich uzatváral prostredníctvom F. G. (zmluva

o úvere č. XXXXXX-XXXXX) a F.. K. S. (zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX) na základe plnej moci.
Ak tieto zmluvy uzatvárali za žalovaného splnomocnené osoby a nie jeho vlastný štatutárny orgán, tieto
údajne splnomocnené osoby mali k takejto zmluve na preukázanie ich oprávnení uzatvárať tieto zmluvy
pripojiť i dohody o plnomocenstve, na podklade ktorých mali byť tieto osoby oprávnené na takéto právne
úkony. Tieto dohody však neboli súčasťou zmluvných dokumentácií od uzavretí zmlúv, na základe čoho

predmetnéúverovézmluvyniejemožnépovažovaťzaplatneuzavreté,resp.zapodpísanéoprávnenými
- konajúcimi osobami (ustanovenie § 23 Občianskeho zákonníka). Zároveň poukazovala žalobkyňa na
to, že obe žiadosti o poskytnutie úveru mali byť uzatvárané prostredníctvom viazaného finančného
agenta - K... Pri jeho identifikácií však absentujú všetky potrebné údaje, ktoré sa uvádzajú pri samotnom
veriteľovi - miesto podnikania, IČO a registračné číslo, ale podľa registra NBS v čase podpisov žiadostí
o úver nebol zapísaný ako finančný agent a nemal oprávnenie takúto žiadosť v mene žalovaného

vybavovať. Je teda otázne, na základe akého oprávnenia postupoval, pretože takáto listina sa pri
zmluvnej dokumentácií nenachádza. Z dôvodu absencie oprávnení na podpis predmetných úverových
zmlúv na strane veriteľa je nutné vyhodnotiť, že predmetné zmluvy neboli uzatvorené platne, resp. že
zmluvy neboli uzatvorené písomne. Vzhľadom na bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutých
úverov,neplatnosťodplátzaposkytnutieúverov,absolútnuneplatnosťpredmetnýchúverovýchzmlúv,zo

strany žalobkyne bolo na účet žalovaného v zmysle predložených výpisov poukázané plnenie celkovo v
sume 6.151,16 eura (4.298,12 eura + 1.853,04 eura), aj keď jej povinnosť plniť bola len vo výške 4.000,-
eur (3.000,- eur a 1.000,- eur). Záväzok žalobkyne vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
zanikol splnením, a to s poukazom na to, že uhradila žalovanému v prípade oboch úverových zmlúv
celkovo o 2.151,16 eura viac, než na čo bola povinná. V rozsahu sumy 2.151,16 eura došlo na strane

žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Žalovaný do dnešného dňa ani napriek
výzve žalobkyne dlžnú sumu nevrátil, a preto si uplatňuje žalobkyňa aj zákonný úrok z omeškania od
03.08.2023 (nasledujúci deň po zaslaní výzvy na dobrovoľné vrátenie).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že popiera tvrdenia žalobkyne o povahe zmluvných

vzťahov. Ako vyplýva z obsahu jednotlivých žiadostí o úver a z jednotlivých zmlúv o úvere, vo všetkých
prípadoch žalobkyňa konala ako podnikateľ a žiadala o úver na podnikateľské účely. Žalobkyňa
už predtým, ako vôbec došlo k uzavretiu prvej úverovej zmluvy, podnikala aj v oblasti finančného
sprostredkovania. Teda mala vlastné, dlhoročné profesijné skúsenosti z podnikania, na základe ktorých
vedela, aký je rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a podnikateľským úverom. Podľa Výpisu z registra

finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v
sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti
poskytovania úverov na bývanie vedeného Národnou bankou Slovenska : a) v období od 04.12.2014
do 03.01.2017 vykonávala činnosť v oblasti poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských
úverov a pre túto činnosť bola zapísaná aj v príslušnom podregistri; b) v období od 10.04.2015 do

03.01.2017 vykonávala činnosť v oblasti poistenia a zaistenia, prijímania vkladov a pre túto činnosť
bola zapísaná aj v príslušnom podregistri. Na registráciu bolo potrebné splniť požiadavky odbornej
spôsobilosti a jej prehlbovania (§ 21 a nasl. zákona č. 186/2009 Z.z.), čo potvrdzuje znalosti žalobkyne
v problematike, ktorá je predmetom tohto sporu. Súčasne táto skutočnosť dostatočne aj ozrejmuje
konkrétne fakty spojené s konaním žalobkyne pri uzatváraní zmluvných vzťahov, predovšetkým s

nevierohodnosťou jej tvrdení o tom, o aký úver žiadala, čoho si bola a nebola vedomá a je dôležitá
práve pri vymedzovaní pojmu „priemerný spotrebiteľ“ v konkrétnych okolnostiach prípadu vo vzťahu k
tvrdeniam žalobkyne. Z konania žalobkyne, ktoré bolo opakované a aj s odstupom času 3 roky, ako
aj z právneho postavenia žalobkyne ako podnikajúcej fyzickej osoby, ktorá musela preukázať odbornú
spôsobilosť, možno sumarizovať, že je vylúčené, aby voči žalovanému vystupovala ako spotrebiteľ.

Jednoznačne konala a vystupovala ako podnikateľský subjekt. Vyplýva to aj z jej následného správania
- svoje postavenie a povahu zmluvných vzťahov začala účelovo spochybňovať až 2 resp. 5 rokov po
uzavretí úverových zmlúv. Tvrdenie o následnom inom použití peňažných prostriedkov, ako tvrdila pri
podaní žiadostí o úver, nie je právnym dôvodom na zmenu právnej povahy zmluvných vzťahov, nanajvýš
tak na posúdenie právnej zodpovednosti žalobkyne, či nedošlo k vylákaniu úveru uvádzaním veriteľa do

omylu a či z toho nevyplývajú právne následky prejednateľné v inom type konania. K Zmluve o úvere
č. XXXXXX-XXXXX . žalovaný uviedol, že zo žiadosti o úver zo dňa 14.9.2016 vyplýva, že žalobkyňa
požiadala o úver ako podnikajúca fyzická osoba a na podnikanie - zariadenie kancelárie; zo zmluvy
o úvere vyplýva, že žalobkyňa je označená ako podnikateľský subjekt, s uvedením údajov o miestepodnikania/sídle a IČO a označením registra, do ktorého je zapísaný. K Zmluve o úvere č. XX.XX.XXXX
žalovaný uviedol, že zo žiadosti o úver zo dňa 13.10.2016 vyplýva, že žalobkyňa B.-XXXXXpožiadala
o úver ako podnikajúca fyzická osoba; zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyňa je označená ako

podnikateľský subjekt, s uvedením údajov o mieste podnikania/sídle a IČO a označením registra, do
ktorého je zapísaný. Oba zmluvné vzťahy boli uzavreté nielen vedome, dobrovoľne a slobodne. Ale
žalobkyňa účelovo zmenila svoj postoj a začala tvrdiť niečo iné až v súdnom konaní na Okresnom súde
Trnava s cieľom dosiahnuť z takejto zmeny vo svojich tvrdeniach výhodu. Nedáva žiadne relevantné
zdôvodnenie to, aby žalobkyňa ani počas 7 rokov nezačala tvrdiť niečo iné a spravila tak len a až v

súvislosti so súdnym konaním voči nej. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o odmene za poskytnuté
úvery a jej primeranosť. Pre účely popretia tvrdenia žalobkyne ohľadne výšky úrokov a pri použití
štandardného vzorca pre výpočet úrokovej sadzby, úroková sadzba pri oboch zmluvách o úvere je
31,93 %, pričom ide podľa žalovaného o primeranú hodnotu. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o
spotrebiteľskej povahe vzájomných vzťahoch, a teda aj tvrdenia o chýbajúcich náležitostiach zmlúv o
úveroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pretože pre použitie uvedeného zákona neboli splnené zákonné

podmienkyjehovecnejpôsobnostinauvedenéúverovézmluvy.Žalovanýpopieraexistenciuadoručenie
„predžalobnej výzvy“ a súčasne aj to, že podľa jej textu ide o „výzvu“ neoprávnenej osobe, ktorá sa ani
nelegitimovala na akékoľvek úkony. Tvrdenia o uzavretí zmlúv neoprávnenou osobou žalovaný popiera,
pretože zmluvu podpísala osoba k úkonu poverená a splnomocnenie nie je náležitosťou ani povinnou
prílohou zmluvy. Záverom žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a aby mu priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že v danej veci súd právoplatne rozhodol a konštatoval spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX. Toto rozhodnutie je právoplatným rozhodnutím, v ktorom
súd prejudiciálne posúdil otázku, ktorá má výrazný vplyv aj na toto konanie, s dôrazom na princíp

právnej istoty, ktorá vyjadruje, že účastník konania môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Napriek tomu, že žalobkyňa disponuje živnostenským
oprávnením, údaje o svojom oprávnení poskytla žalovanému len za účelom preukázania svojho príjmu
na žiadosť žalovaného. Žalobkyňa pri podpise predmetných žiadostí absolútne nemala vedomosť o
tom, že predmetné úvery jej majú byť poskytnuté na podnikateľské účely, nakoľko za týmto účelom

ich nikdy nežiadala a taktiež nemala vedomosť o tom, čo takéto rozlíšenie pre ňu znamená a že
môže mať vplyv na ochranu jej práv. Ako bola informovaná aj zo strany žalovaného, informácie o
jej živnostenskom oprávnení mali žalovanému slúžiť len na preukázanie príjmu, a teda za účelom
skúmania bonity žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že osoba požíva ochranu, ktorú jej poskytujú
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa bez ohľadu na to, či ide o finančného agenta alebo sudcu

Ústavného súdu. Spotrebiteľom je každá osoba, ktorá úver využila na osobné účely, a nie v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Žalobkyňa poskytnuté finančné
prostriedky využila na osobné účely, čo potvrdil aj v konaní na Okresnom súde Trnava vedeným
pod sp.zn. 60Cb/10/2021. Z predmetných zmlúv o úvere má vyplývať, že poskytnuté úvery mali
žalobkyni slúžiť ako investícia na „nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky atď., ako aj na

zariadenie kancelárie“. Je viac ako zrejmé, že žalobkyňa žiadne z uvedeného k výkonu svojho povolania
nepotrebuje a finančné prostriedky preto za týmto účelom nikdy zo strany žalovaného nežiadala. V
kontexte vyššie uvedeného je žalobkyňa názoru, že predmetnými zmluvami o úvere žalovaný zastieral
poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru podľa predpisov občianskeho práva a práva na ochranu
spotrebiteľa, čím zasiahol do právnej istoty žalobkyne, a využitím jej omylu aj do jej zmluvnej voľnosti

a osobitnej ochrany, ktorú požíva ako spotrebiteľ. Uvedená praktika, ktorá vykazuje znaky nekalosti a
neprijateľnosti, preto nemohla platne založiť predmetné zmluvné vzťahy, a tieto právne úkony je nutné
vyhodnotiť ako absolútne neplatné. Zmluvy o úvere boli navyše uzavreté v približne rovnakom čase s
mesačným rozostupom, čo len posilňuje tvrdenie o ich totožnom charaktere. Tento fakt zdôrazňuje aj
to, že žalobkyňa bola v tiesni, ktorá ju primäla až k žiadaniu viacerých úverov. Žalobkyňa poukazuje

na neprijateľné, v rozpore so zákonom a poctivým obchodným stykom žalovaným určené úroky. Táto
skutočnosť nemá sama o sebe vplyv len pri posúdení predmetných zmlúv o úvere podľa predpisov
občianskeho práva, ale aj v prípade ich posúdenia podľa noriem obchodného práva. Žalovaným určené
úroky predstavujú viac ako 2-násobok požičanej sumy (teda viac ako 200 %) a celková suma v oboch
prípadoch predstavuje viac ako 3-násobok požičanej sumy (teda viac ako 300 %). Takýto postup je

nutné vyhodnotiť ako v rozpore so zákonom a tiež s dobrými mravmi. Za rozporný žalobkyňa považuje
aj postup žalovaného, ktorým v ustanoveniach čl. 2.1 a 3.1 zavádza, keď zmluvnú odmenu stotožňuje
s úrokmi, aby sa vyhol kontrole ich prijateľnosti. Tento postup považuje žalobkyňa za nekalý, a preto
neplatný. Žalovaný svojim postupom smerujúcim k neprimeranému stanoveniu výšky úrokov v hodnote70,95 % (pri výške úrokov podľa štatistiky NBS 3,05% až 6,61% v septembri 2016 a 2,88 % až 4,78
% v októbri 2016) porušil zásady poctivého obchodného styku a takéto konanie preto v zmysle § 265
v korelácii s ustanovením § 369d Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Dohody o

výške úrokov je tak nutné považovať za absolútne neplatné právne úkony vzťahujúc svoju neplatnosť
na celé zmluvy o úvere. Ak by súd neposúdil zmluvy o úvere ako spotrebiteľské, je výška odplát za
poskytnuté úvery ešte vo vyššom nepomere k priemerným výškam úrokových sadzieb v prípade iných
úverových produktoch (ne-spotrebiteľských). Takýto postup je nutné vyhodnotiť v rozpore so zákonom a
taktiež v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobkyňa tiež poukazovala na to, že zmluvy obsahuje

ajviaceréneurčitéanejasnéustanovenia,ktorémajúzanásledokichabsolútnuneplatnosť,atovzmysle
§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., a síce ustanovenie čl. 2.1 a čl. 3.1, z ktorých nie je zrejmá celková
výška úrokov a celková výška zmluvnej odmeny, ktorá je v tomto prípade stotožnená, nakoľko odmenou
žalovaný nazýva aj úroky a naopak; ustanovenie čl. 10.3, z ktorého nie je zrejmé, z akej sumy sa má
uhrádzať úrok z omeškania podľa nariadenia vlády a či sa tento uhrádza popri zmluvnej pokute, alebo
namiesto nej; ustanovenie čl. 11.1 o zverejnení osobných údajov považuje za neprijateľné; ustanovenie

čl. 10.6 považuje za neprijateľné vzhľadom na možnosť neriadeného zasielania upomienok aj na dennej
báze, pričom za každú si žalovaný účtuje osobitne 15,- eur.

5. V duplike žalovaný uviedol, že popiera tvrdenie žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že úvery
čerpá na podnikateľské účely. Nedôvodnosť tohto tvrdenia žalobkyne vyplýva najmä z toho, že všetky

úkony týkajúce sa úveru, t.j. podanie žiadosti o úver, zmluva o úvere majú písomnú formu a žalobkyňa
nikdy nespochybnila, že žiadosti o úver podala vedome, slobodne a dobrovoľne, a rovnako tak
postupovala pri uzavretí jednotlivých zmlúv o úvere. Zo žiadostí o úver vyplýva, že žalobkyňa nielen
že konala ako podnikateľský subjekt, ale súčasne aj špecifikovala účel čerpania jednotlivých úverov.
Podstata významu a spojitosti podnikania a pracovných skúseností žalobkyne v oblasti finančného

trhu a uzatvárania jednotlivých zmlúv o úvere je daná práve tým, že na základe vlastných skúseností
(minimálne daných dĺžkou praxou, plnením zákonných požiadaviek pre riadny výkon podnikateľskej
činnostiaplneniepredpokladovnafinančnéhosprostredkovateľavzmysle§21zákonač.186/2009Z.z.)
mala taký rozsah znalostí, že veľmi dobre vedela, o aký úver a za akým účelom žiada, a aký je obsah
uzavretej zmluvy o úvere. Je objektívne nevierohodné a po právnej stránke neprípustné, aby osoba

finančného sprostredkovateľa, ktorá nespochybňuje, že splnila zákonné podmienky pre výkon činnosti
podriadeného finančného sprostredkovateľa a vedome, slobodne a dobrovoľne podpísala žiadosť o
úver a zmluvu o úvere, spochybňovala vlastné úkony až po viac ako 7 rokoch od čerpania úveru.
Rozlíšenie spotrebiteľského úveru, úveru na bývanie a podnikateľského úveru nie je zložitou právnou
konštrukciou, ale jednoduchým laickým posúdením, pre ktoré objektívne ani žiadne odborné školenie

nie je potrebné. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, ktorej tvrdenia vychádzajú z presvedčenia o
tom, že jej podnikateľské postavenie bolo vyvodzované z „dokladov o príjme.“ Nikdy tomu tak nebolo,
určujúce bolo, že žalobkyňa tvrdila čerpanie úveru pre svoje podnikateľské aktivity. A deklarovaný
účel - zariadenie kancelárie je predsa logicky aj vecne spojiteľný s predmetom podnikateľskej činnosti
žalobkyne. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne uzavretia zmluvy neoprávnenou osobou, lebo z jednotlivých

zmlúv nevyplýva splnomocnenie konajúcich osôb, žalovaný uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva predpoklad, požiadavka alebo povinnosť k tomu, aby splnomocnenie bolo k akejkoľvek
zmluve pripojené a pod.. Žalovaný pre účely preukázania absolútnej vecnej nedôvodnosti tvrdenia
žalobkyne pripája s týmto podaním na preukázanie oprávnenia F. a F. uzavrieť zmluvu za žalobcu,
ako dôkaz príslušné splnomocnenie. Zo zmlúv o úvere pritom vyplýva údaj o konaní osoby na základe

splnomocnenia (hneď na úvodnej strane v označení zmluvných strán). Žalovaný ďalej uviedol, že z
tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, v čom by mal byť daný atribút neurčitosti či nezrozumiteľnosti v zmysle
objektívneho použitia či už výkladových pravidiel pre právny úkon podľa § 266 a nasl. resp. príslušnej
súdnej praxe.

6. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 16.09.2016, Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 18.10.2016, Predžalobná výzva
zo dňa 02.08.2023, e-mail zo dňa 02.08.2023, Úrokové miery úverov, výpis platieb k zmluve o úvere
č. XXXXXX-XXXXX, výpis platieb k zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX., výpočet RPMN k zmluve č.
XXXXXX-XXXXX, výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXX-XXXXX, potvrdenie o platbe 20,- eur, rozsudok

OS Trnava sp.zn. 60Cb/10/2021-108 zo dňa 15.06.2023, Žiadosť o úver zo dňa 14.09.2016, Výpis z
registra finančných agentov, Zápisnica o pojednávaní vo veci sp.zn. 60Cb/10/2021 zo dňa 09.02.2023,
notifikácia o doručení zo dňa 02.08.2023, notifikácia o prečítaní správy zo dňa 02.08.2023, kontakt na
žalovaného.7. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť o úver zo dňa
14.09.2016, Žiadosť o úver zo dňa 13.10.2016, Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 18.10.2016, Výpis z registra finančných
agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov, Plná moc zo dňa 21.12.2012, Plná moc
zo dňa 09.05.2016.

8. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, ako aj
výsluchom žalobkyne (v súlade s § 295 CSP), keď na pojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu
rozsudku pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l.
151), pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa
16.09.2016, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala splácať v 48-ich mesačných splátkach vo výške 189,39 eura, spolu so zmluvnou odmenou,
ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, vo výške 126,89 eura mesačne. V zmluve nie je uvedená

úroková sadzba, výška RPMN, ani priemerná výška RPMN. Na uvedenú zmluvu žalobkyňa uhradila
celkom sumu 4.298,12 eura. Ďalej žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere
č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 18.10.2016, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000,-
eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 48-ich mesačných splátkach vo výške 63,13 eura, spolu so
zmluvnou odmenou, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, vo výške 42,30 eura mesačne. V

zmluve nie je uvedená úroková sadzba, výška RPMN, ani priemerná výška RPMN. Na uvedenú zmluvu
žalobkyňa uhradila celkom sumu 1.853,04 eura.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. (1) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. (2)

17. Podľa 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4)

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

19. Podľa 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľov(ďalejlen„ZoSÚ)(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmlúv),spotrebiteľskýmúveromna
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným

prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským

úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce
sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernejhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), g) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

24. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,
počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v

rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,

ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4)

25. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), na účely
tohto zákona sa rozumie
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné

obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

26. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), predávajúci nesmie
konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

29. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

34. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o
úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 16.09.2016, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
3.000,- eur, na ktorý uhradila celkom sumu 4.298,12 eura, a Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo
dňa 18.10.2016, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, na ktorý uhradila
celkom sumu 1.853,04 eura. Sporným zostalo najmä, či žalobkyňa uzatvárala zmluvy v postavení

podnikateľa alebo spotrebiteľa, a následne, či majú zmluvy všetky zákonom požadované náležitosti, či
bola odplata za úvery primeraná, a teda, či má žalovaný nárok na úroky a poplatky zo zmlúv. V konaní sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.151,16 eura od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia s poukazom na to, že žalovaný sa o sumu zaplatenú nad rámec istiny bezdôvodne obohatil.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníkom boli uzavreté úverové zmluvy, ktorými žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni
ako dlžníkovi dva úvery, ktoré je potrebné považovať za spotrebiteľské.

36. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že žalobkyňa požiadala o úver ako podnikajúca fyzická osoba

a na podnikanie - zariadenie kancelárie, pričom v zmluvách je označená miestom podnikania a IČO-m.

37. Súd však poukazuje na skutočnosť, že v oboch žiadostiach o úver sa v časti „Identifikačné údaje
osobyžiadateľaoúver“uvádzajútakéúdajeožalobkyni,ktorésúidentifikačnýmiúdajmifyzickejosoby,a
pri podnikateľovi ich uvádzať je nedôvodné, ako je napr. rodné číslo, miesto narodenia, pohlavie, rodinný

stav. Údaje o podnikaní žalobkyne sa v úvodnej časti žiadosti vôbec neuvádzajú, ale uvádzajú sa iba v
časti žiadosti označenej ako „Kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o úver“, čo plne
zodpovedá tvrdeniu žalobkyne, že tieto údaje uvádzala iba v rámci preukazovania svojej bonity.

38. Zo spôsobu vypĺňania zmlúv o úvere je zrejmé, že tieto vypĺňal veriteľ. Žalobkyňa pri výsluchu

uviedla, že úvery si zobrala, aby vyplatila úvery za svoju matku, pričom IČO je tam uvedené preto, lebo
keď sa bola opýtať, aké podmienky sú pre poskytnutie úveru, iba sa jej opýtali, či je zamestnaná alebo
živnostník, pričom ona povedala, že je živnostník; nebolo jej vysvetlené zo strany obchodného zástupcu
žalovaného, čo je predmetom zmluvy, ani jej neboli vysvetlené jednotlivé ustanovenia; o podnikateľské
úvery záujem nemala a obchodnému zástupcovi povedala, že potrebuje úvery pre osobnú potrebu. Súd

pritom poukazuje na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil výpoveď žalobkyne ako dôkazný
prostriedok. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa neprejavila vôľu uzavrieť úverové
zmluvy v postavení podnikateľa, ale IČO do zmlúv uviedla z dôvodu preukázania príjmu. Žalovaný pritom
nepreukázal, že by žalobkyňu ako spotrebiteľa poučil o rozdielnych právnych následkoch v prípade
uzavretia zmluvy ako fyzická osoba a v prípade uzavretia zmluvy ako podnikateľ.

39. Zároveň súd dodáva, že skutočnosť, že vo formulárovej úverovej zmluve boli vyplnené údaje o
tom, že dlžník je aj živnostníkom, nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli použité za
účelom výkonu podnikania, a že pri podpise zmluvy konal dlžník v rámci svojho podnikania. Uvedené
bez ďalšieho nepreukazuje ani prehlásenie žalobkyne ako dlžníka v zmluvách, že finančné prostriedky

sú jej poskytnuté na výkon podnikania. Žalobkyňa poprela, že by finančné prostriedky použila na výkon
podnikania. Z celkového koncipovania textu zmlúv v spojení s výpoveďou žalobkyne (ktorú žalovaný
nespochybnil), že obchodnému zástupcovi povedala, že potrebuje úvery pre osobnú potrebu, pričom
IČO je v zmluvách uvedené preto, že sa jej pri zisťovaní podmienok pre poskytnutie úveru pýtali, či je
zamestnaná alebo živnostník a ona bola živnostník, je možné dospieť k záveru, že účelom prehlásenia

dlžníka o požiadaní o úver pre účel spojený s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti bolo, aby bol
právny vzťah strán sporu formálne vyňatý spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. Zároveň súd
poukazuje na to, že zo zmlúv vôbec nevyplýva, v akej oblasti žalobkyňa podniká a ako súvisí poskytnutie
úveru s podnikateľskou činnosťou žalobkyne. Zmluvy prejednávané v tomto konaní boli dodávateľomvopred pripravené, ide o formulárové zmluvy, pričom žalobkyňa ako dlžník nemala možnosť ovplyvniť
ich obsah, čo je pre uzatváranie zmluvného vzťahu medzi podnikateľmi netypické a nasvedčuje vzťahu
nadriadenosti (dodávateľa) a podriadenosti (spotrebiteľa).

40. Súddodáva,žežalovanémuakododávateľovi,ktorýkoncipovaltextzmlúvapredkladalichnapodpis
žalobkyni, nič nebránilo, aby v záujme určitosti vypracoval dva typy zmluvy, a to jednu pre spotrebiteľa
a jednu pre podnikateľa. Ak tak neurobil, pričom zo žiadostí a zmlúv z hľadiska označenia dlžníka nie
je jednoznačne zrejmé, či ide o dlžníka-podnikateľa alebo dlžníka-spotrebiteľa, platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ), t.j. označenie spotrebiteľa.

41. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje súd napr. na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 15Co/497/2014 zo dňa 10.06.2014, v ktorom odvolací súd uviedol, že „ak by finančné prostriedky
mali byť poskytnuté nepodnikateľovi, neexistuje ani miesto na dohodu ohľadom poskytovaných
finančných prostriedkov a podmienok ich poskytnutia. Je správna námietka navrhovateľky, že dlžník

v takomto prípade nemá inú možnosť, ako prijať formulárovú zmluvu, kde je uvedené, že prostriedky
sa poskytujú pre účely podnikania. Pokiaľ dané údaje vypisuje mandatár, o to viac v danom prípade
vzniká pochybnosť o čestných praktikách poskytovateľa a správnosti vypísaných údajov vo vzťahu k vôli
dlžníka. Nič totiž nebráni ani fyzickej osobe, podnikateľovi, aby uzatvárala podobnú zmluvu ako fyzická
osoba nepodnikateľ.“

42. Obdobne sa vyjadril aj Krajský súd v Trnave, ktorý v rozsudku sp.zn. 24CoSr/1/2016 zo
dňa 25.01.2017 uviedol, že „jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere
spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter, nemožno vyvodiť ani z toho, že žalobca ako dlžník v
zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, keďže s poukazom

na absenciu akýchkoľvek iných dôkazov, toto prehlásenie zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny
pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva.
Preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nie je v žiadnom prípade len všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie dlžníka
a aký konkrétny súvis podnikateľská činnosť dlžníka vôbec s uzavretím príslušnej zmluvy o úvere má.

Obsah zmluvy o úvere rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania
typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.“

43. Rovnako súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/61/2016 zo dňa
22.02.2017, v ktorom odvolací súd uzavrel, že „základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú

pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným žalobcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere
boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, a to pre väčší počet spotrebiteľov. Naviac žalovaný má v
predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným

preukázané,abyúverposkytovalžalobcovizaúčelomvýkonuzamestnania,povolaniaalebopodnikania.
Samotná okolnosť, že žalobca v čase uzavretia úverovej zmluvy bol držiteľom živnostenského
oprávnenia nepreukazuje, že zmluvu o úvere uzavrel ako podnikateľ na účel podnikania.“

44. Súd má za to, že pri uzatváraní zmlúv o úvere došlo k nekalej obchodnej praktike (§ 7 ods. 2 zák.č.

250/2007 Z.z.), ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne
narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala.
Žalovaný nekonal pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že
žalobkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti vysvetlené
následky uzavretia zmlúv s uvedením údajov týkajúcich sa podnikania žalobkyne. Žalovaný takýmto

konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a
ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi.

45. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa vykonávala činnosť v oblasti poskytovania

úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov a činnosť v oblasti poistenia a zaistenia, prijímania
vkladov, uvedené nepotvrdzuje znalosti žalobkyne v problematike spotrebiteľského práva, ani uvedené
automaticky neznamená, že žalobkyňa mala dostatok skúseností na posúdenie kontraktačného procesu
so žalovaným, a že žalovaný nemal dodržať prístup k žalobkyni ako k inému spotrebiteľovi s potrebnouodbornou starostlivosťou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že to bola žalobkyňa, kto inicioval uzavretie
zmlúv v danej podobe, keď žalobkyňa uvedené poprela, a vysvetlila, za akým účelom údaje týkajúce
sa jej podnikateľskej činnosti uviedla. Súd poukazuje tiež na to, že žalovaný v konaní nepreukázal,

že preukázateľne žalobkyni vysvetlil prostredníctvom mandatára právne následky v prípade uzavretia
zmluvy ako fyzická osoba a v prípade uzavretia zmluvy ako podnikateľ.

46. V konaní bolo sporným, či predmetné zmluvy o úvere sú zmluvami spotrebiteľskými. Súd poukazuje
na to, že v prípade pochybností nesie dôkazné bremeno, že zmluva má nespotrebiteľský charakter,

dodávateľ.Zovšetkéhovyššieuvedenéhodospelsúdkzáveru,žežalovanýneuniesoldôkaznébremeno
tvrdenia, že žalobkyňa uzatvorila úverové zmluvy v postavení podnikateľa, a že finančné prostriedky
použila na výkon podnikania, preto bolo potrebné posudzovať zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľské.

47. V súvislosti s vyššie uvedeným súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 24Co/280/2018-136 zo dňa 10.04.2019, v ktorom sa odvolací súd v obdobnej veci vyjadril,

že „žalovaná má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
žalovanou preukázané, že by úvery poskytla žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti žalobkyne. Obsah predmetných zmlúv o úvere rozhodne nenasvedčuje tomu, že
by ich uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Odvolací
súd naviac poukazuje na to, že žalobkyňa bola v predmetných zmluvách o úvere označená aj ako

fyzická osoba - spotrebiteľ (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu). Jednoznačnú odpoveď na otázku, či majú predmetné zmluvy o úvere spotrebiteľský alebo
nespotrebiteľský charakter, nemožno vyvodiť ani z toho, že žalobkyňa ako dlžník v zmluvách o úvere
prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania, keďže s poukazom na
absenciu akýchkoľvek iných dôkazov, toto prehlásenie zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny

pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva.
Preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nie je v žiadnom prípade len všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie dlžníka
a aký konkrétny súvis podnikateľská činnosť dlžníka vôbec s uzavretím príslušnej zmluvy o úvere má.
26. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii žalovanej, neboli z jej strany doložené
žiadne ďalšie relevantné dôkazy podporujúce záver o uzavretí predmetných zmlúv o úvere s cieľom

uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobkyne.
Preto možno zhrnúť, že žalovaná si dôkazné bremeno o nespotrebiteľskom charaktere zmlúv o úvere
nesplnila, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami rovnaký vplyv, ako
keby v predmetnej zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. 27. I podľa názoru odvolacieho súdu je
nepochybné, že predmetné zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami, pričom aj zmluvu uzavretú

podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
správnenaposúdenieprávnehovzťahuaplikovalustanovenianaochranuspotrebiteľa.Jepritomzrejmé,
že obsah predmetných zmlúv o úvere si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. 28. Vzhľadom na to, že žalovaná ako dodávateľ
nepreukázala, že by v predmetnom prípade nešlo o spotrebiteľské zmluvy, že žalovaná konala v rámci

predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, je preto potrebné postupovať podľa súdom
prvej inštancie citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda v pochybnostiach
uplatňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd prvej inštancie preto prijal správny záver, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.“

48. Súd tiež poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 60Cb/10/2021-108 zo dňa 15.06.2023,
právoplatný dňom 12.07.2023, ktorým tunajší súd zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný v postavení
žalobcu domáhal od žalobkyne v postavení žalovanej zaplatenia sumy 1.177,20 eura s príslušenstvom,
a to titulom plnenia zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX. zo dňa 18.10.2016. Súd ohľadom predmetnej
zmluvy (ktorá má totožný charakter ako Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 16.09.2016)

uzavrel, že „dôkazné bremeno na preukázanie účelu za ktorým bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto
skutočnosť tvrdí, v tomto prípade teda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol, súd
vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely, čo aj žalovaná sama uviedla na
pojednávaní v rámci jej výsluchu, keď uviedla, že požičané finančné prostriedky použila v ťažkej životnejsituácii na úhradu dlhov jej rodinného príslušníka.“ Okrem toho, že súd vyvodil spotrebiteľský charakter
oboch zmlúv v tomto konaní z vlastného dokazovania, bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak
by dospel k inému záveru ako v právoplatne skončenom konaní sp.zn. 60Cb/10/2021.

49. Keďže súd vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnými zmluvami
ako právny vzťah založený spotrebiteľskými zmluvami, je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalovaný

pri uzatváraní zmlúv o úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej boli poskytnuté úvery za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má
potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie§52anasl.OZ,prednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou,ktoroujeObchodnýzákonník,
a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmlúv posudzovať podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

50. Pretože zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musia obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových

náležitostí zmlúv, súd zistil, že zmluvy neobsahujú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm.
a), d), f), i), k), z), aa) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv) nasledovné náležitosti:
druh spotrebiteľského úveru; dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa;
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť; priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov; názov zmluvy,
ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Žiadna z vymenovaných
obligatórnych náležitostí sa v ani jednej zo zmlúv neuvádza. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že
žalovaný skutkové tvrdenie žalobkyne o nedostatku náležitostí zmlúv podľa ZoSÚ ani nepoprel, a preto
toto skutkové tvrdenie bolo nesporným.

51.Súdďalejpoukazujenaskutočnosť,žežalovanýakoveriteľmávzmyslezmlúvnamiestoúrokunárok
na zmluvnú odmenu. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 OBZ je však dojednanie
úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Dojednanie o
zmluvnej odmene, resp. odplate, za poskytnutie úveru je preto potrebné považovať za obchádzanie

zákona za účelom, aby žalovaný ako veriteľ nebol povinná uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška
by mohla odradiť žalobkyňu ako spotrebiteľa od uzavretia zmlúv. Dojednanie o zmluvnej odmene za
poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 OBZ a § 9 ods. 2
písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.

52. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa výpočtu súdu v zmysle Príl.2 ZoSÚ ide pri odplate pri zmluve
č. XXXXXX-XXXXX (v sume 6.090,72 eura) o RPMN vo výške 96,65 % a pri odplate pri zmluve č.
XXXXXX-XXXXX(vsume2.030,40eura)oRPMNvovýške98,61%.Vkonanínebolospornýmskutkové
tvrdenie žalobkyne, že v čase uzavretia zmlúv o úvere priemerná výška RPMN na finančnom trhu pri
obdobných úverových produktoch dosahovala mieru 10,91 % (september 2016) a 10,63 % (október

2016)aročnáúrokovásadzbadosahovalahodnotu11,88%(september2016)a11,39%(október2016).

53. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že odplata dojednaná v oboch zmluvách o úvere
je v rozpore s ustanovením § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pretože prevyšuje dvojnásobok
priemernej PRMN pri obdobných úveroch, z ktorého dôvodu je dojednanie o odplate v oboch zmluvách

v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, a preto je v zmysle § 39 OZ neplatné.

54. Okrem toho, súd mal za to, že aj v prípade, že by nešlo o spotrebiteľský vzťah, ale o vzťah
podnikateľský, uvedenú odplatu by bolo potrebné vyhodnotiť ako neprimerane vysokú, a preto
odporujúcu dobrým mravom, pretože podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti
dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk, tak ako je tomu
v tu prejednávanej veci. Súd pritom poukazuje na to, že podľa nepopretého, a preto nesporného,skutkového tvrdenia žalobkyne bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nespotrebiteľských úveroch
v rozmedzí 3,05% - 6,61% v septembri 2016 a 2,88% - 4,78% v októbri 2016. Pod pojem „odplata
obvyklá na finančnom trhu“ je potrebné pritom zahrnúť aj odplatu obvykle požadovanú komerčnými

bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/703/2014 zo dňa 24.11.2015). Dohodnutá odplata teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
a preto je dojednanie o odplate vo forme úroku pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ neplatné
(porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/55/2016 zo dňa 28.09.2016).

55. V súvislosti s rozporom dojednania o odplate s dobrými mravmi súd poukazuje napr. na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/764/2014 zo dňa 28.04.2015, v ktorom odvolací súd uviedol,
že „sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutá výška úrokov z
úveru vo výške 70 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú v praxi peňažných ústavov v
čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v septembri 2010 (11,04 % ročne - poznámka odvolacieho súdu), z
ktorého dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a je neplatná podľa § 39 OZ. Vzhľadom na

skutočnosť, že dojednaná odplata za úver pozostávala výlučne z úrokov z úveru, ako táto skutočnosť
vyplýva z uzavretej zmluvy, správny je záver súdu prvého stupňa, že dohodnutá odplata za úver je
dohodou, t.j. právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a podľa § 39 OZ je táto dohoda
neplatná.“

56. S poukazom na všetko vyššie uvedené sa spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovaným žalobkyni
považujú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a g) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv)
za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie žiadnej
zmluvnej odmeny/úrokov z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutých súm úverov.

57. Súd dodáva, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že zmluvy neboli za veriteľa podpísané
oprávnenými osobami, z dôvodu, že dohody o plnomocenstve neboli súčasťou zmluvných dokumentov.
Žalovaný v konaní preukázal oprávnenie podpísaných osôb konať v jeho mene, keď zároveň otázka
konaniavprípadesplnomocneniajeotázkouvzťahumedzisplnomocniteľomasplnomocnencom.Keďže
žalovaný nespochybňoval oprávnenie podpísaných osôb konať v jeho mene, pochybnosti žalobkyne nie

súrelevantné.Vzhľadomnauvedenénebolomožnédospieťkzáveru,žebyzmluvyoúverebolineplatné
alebo že by neboli uzatvorené písomne. Zároveň nebolo možné považovať zmluvy o úvere za neplatné
ani z toho žalobkyňou tvrdeného dôvodu, že je neplatné dojednanie o odplate, keďže toto dojednanie
je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, ktorý ostáva platným. Súd dospel v konaní k záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch úverov, nie však k záveru o absolútnej neplatnosti zmlúv o úvere.

58. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré
žalovaný nespochybnil (výpis platieb k zmluve č. XXXXXX-XXXXX., výpis platieb k zmluve č. XXXXXX-
XXXXX a potvrdenie o platbe v sume 20,- eur), vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému na zmluvu
č. 237898-12235 (na ktorú čerpala úver v sume 1.000,- eur) celkom sumu 1.853,04 eura a na zmluvu č.

XXXXXX-XXXXX (na ktorú čerpala úver v sume 3.000,- eur) celkom sumu 4.298,12 eura. Celkom tak
žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 6.151,16 eura, z čoho vyplýva suma bezdôvodného obohatenia
žalovanéhovovýške2.151,16eura(6.51,16eura-4.000,-eur).Uvedenásumapredstavujebezdôvodné
obohatenie žalovaného z dôvodu, že o túto sumu mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže
pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná plniť žalovanému viac ako sumy čerpaných

úverov. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.151,16 eura.

59. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobkyňa nárok
aj na úrok z omeškania. Pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v
právnom predpise ustanovený čas plnenia, preto treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je

povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu Predžalobnou výzvou zo dňa 02.08.2023 vyzvala žalovaného na bezodkladné
zaplatenie sumy 2.151,16 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o preukázanie
oprávnenia advokátskej kancelárie zastupovať v danej veci žalobkyňu, z e-mailu zo dňa 02.08.2023
(na č.l. 28) vyplýva, že jeho prílohou bolo okrem výzvy aj splnomocnenie od žalobkyne. Zároveň aj z

Plnomocenstva z tohto konania (na č.l. 25) vyplýva, že bolo žalobkyňou udelené advokátskej kancelárii
dňa25.07.2023,t.j.predzaslanímvýzvy.Zuvedenéhomalsúdzapreukázané,žeadvokátskakancelária
bola oprávnená kontaktovať žalovaného za účelom zaslania výzvy na splnenie dlhu. Uvedená výzva
bola žalovanému zaslaná e-mailom dňa 02.08.2023, pričom podľa predložených notifikácií (na č.l. 145a 146), ktoré žalovaný nespochybnil, bola žalovanému doručená a ním prečítaná dňa 02.08.2023. S
poukazom na uvedené súd uzavrel, že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný doručením
mu Predžalobnej výzvy zo dňa 02.08.2023. Žalovaný bol potom povinný plniť v zmysle § 563 OZ

nasledujúci deň po doručení, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný sa pri sume bezdôvodného obohatenia 2.151,16 eura dostal do omeškania dňa
04.08.2023 (02.08.2023 doručená výzva na plnenie, 03.08.2023 deň splatnosti, 04.08.2023 prvý deň
omeškania), a preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania z priznanej sumy od uvedeného dátumu
vzniku omeškania (04.08.2023), a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, keď žalobkyňa

žiadala úrok z omeškania už odo dňa 03.08.2023. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 04.08.2023,
keď výška základnej úrokovej sadzby bola 4,25 %. Žalobkyňa tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % (5 + 4,25
%) ročne zo sumy 2.151,16 eura od 04.08.2023 do zaplatenia.

60.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpovažovalsúdžalobuzadôvodnúvčastiuvedenejvovýroku

I. rozsudku, t.j. zaplatenia istiny 2.151,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy2.151,16euraod04.08.2023dozaplatenia,ktorúsumusúdzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkyni
v primeranej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Vo
zvyšnej časti úroku z omeškania (za deň 03.08.2023) súd žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú
zamietol.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu istiny úspešná, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(§257CSP),prektorébyžalobkyninároknanáhradutrovkonaniavoči
žalovanému nemal priznať. Pri zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania súd na uvedené neprihliadal
ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobkyne, pretože príslušenstvo nebolo samostatným
predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
10CoPr/2/2016-361zodňa27.06.2016,vktoromodvolacísúduviedol,že„súdprvejinštancie...pochybil

tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania
ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania
tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu
v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“ Zároveň súd poukazuje na to, že žaloba bola v
časti úroku z omeškania zamietnutá iba v rozsahu jedeného dňa omeškania, čo by i tak bolo potrebné

považovať za nepatrný neúspech.

66. O výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).