Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4323202490.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. A. XX, C., zastúpenej Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie v Bratislave, Lermontovova 14, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený
názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Remedium

Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o zaplatenie
1 203,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 1.
decembra 2023 č. k. 16Csp/71/2023-128 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, §
52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), písm. g), písm. h), § 7
ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

1.1. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 1 203,64 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1 203,64 eura od 10. 05. 2023 do zaplatenia, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 73,93 eura, ako aj náhrady trov konania, a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že úver poskytnutý právnym
predchodcom žalovaného žalobkyni, je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým,
že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 11. 02. 2015 Zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 2

000 eur a žalobkyňa sa zaviazala predmetný úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 33,16 eura s
poistením, úroková sadzba úveru 14,90%, RPMN 14,90%, priemerná hodnota RPMN 17,33%, celkové
náklady spotrebiteľa 1 722,40 eura, termín konečnej splatnosti 12/2024, celková čiastka úveru 3 722,40
eura. Poukázala na to, že na účet žalovaného uhradila sumu vo výške 3 203,64 eura. Namietala, že zo
strany žalovaného ako dodávateľa finančnej služby, došlo k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti
pri skúmaní bonity žalobkyne, pretože žalovaný ako veriteľ absolútne neskúmal a náležite nevyhodnotil

príjem žalobkyne, jej rodinný stav a výdavky. Argumentovala, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere je formulárového charakteru, ktorú vopred pripravil žalovaný ako dodávateľ finančnej služby, bez
akejkoľvek možnosti žalobkyne ako spotrebiteľa meniť vopred pripravené formulárové znenie zmluvy.
V čl. VII. zmluvy o úvere Prihláška k poisteniu schopnosti splácať pôžičku, sú vopred predformulované
a vyznačené možnosti vybrať si jeden zo súborov poistenia a to A, B, C alebo D. Zmluva o úvere
neobsahuje žiadnu možnosť spotrebiteľa, ktorou by mohol poistenie aj odmietnuť, z čoho jednoznačne

vyplýva, že uzatvorenie jedného z vyznačených súborov poistenia bolo podmienkou pre uzatvorenie
zmluvy o úvere, resp. žalobkyňa ako spotrebiteľ si musela zvoliť jeden zo súborov poistenia, tedanejedná sa o dobrovoľnú doplnkovú službu k úveru, a teda mesačný poplatok za poistenie vo výške
2,14 eura (6,9% z mesačnej splátky úveru), mal byť započítaný do celkových nákladov spotrebiteľa,
ako aj do výpočtu RPMN pre daný úver. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 451 ods. 1 a 2 a § 456

Občianskeho zákonníka, argumentujúc, že z dôvodu, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne vo výške 1
203,64 eura. Uviedla ďalej, že si voči žalovanému uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 1 203,64 eura od 10. 05. 2023 do zaplatenia a tiež náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške
73,93 eura.

1.2. Vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobkyne, ktorý sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Preskúmaním zmluvy dospel k záveru, že
zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ako
aj všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

1.3. Poukázal na to, že v čase posudzovania schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver, nebolo
účinné Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo dňa 07. 10. 2014, ktoré sa v relevantných
častiach malo implementovať až od 01. 03. 2015, preto žalovaný pri posudzovaní schopnosti žalobkyne
splácať úver, mohol, a teda aj mal, postupovať v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom v čase posudzovania jej žiadosti, kedy za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Ako však vyplýva z predložených
listinných dôkazov, právny predchodca žalovaného posúdil schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský
úver tak s prihliadnutím na jej príjmy, výdavky a rodinný stav, ako aj nahliadnutím do príslušnej databázy

údajov o spotrebiteľoch, hoci v zmysle platnej právnej úpravy, postačovalo splnenie jednej z týchto
podmienok. Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky vyplývalo, že žalobkyňa je rozvedená, stredoškolsky
vzdelaná s maturitou, zamestnaná v maloobchode od 02/2001 na dobu neurčitú, s priemerným čistým
mesačnýmpríjmomvovýške530,-eur,ktorýjejjevyplácanýnaúčet.Žalobkyňaďalejvžiadostideklaruje
počet vyživovacích povinností 0, spôsob bývania: vlastný byt, typ telefónnej služby: paušál, a to napriek

tomu, že medzi inými mesačnými výdavkami (SIPO, telefón, náklady na bývanie), uvádza výdavky vo
výške0,-eur.Zožiadostiďalejvyplývaexistenciaúverovejkarty,avšakmedzimesačnéfinančnénáklady
(splátky úverov, hypoték, lízingov) žalobkyňa neuviedla nič. Rovnako v žiadosti deklaruje, že nemá
zrážky zo mzdy, avšak z predložených výplatných pások vyplývajú tieto vo výške 67,- eur. Zo žiadosti
žalobkyne ďalej vyplýva, že k nej žalobkyňa pripojila aj ďalšie listiny, ako je kópia občianskeho preukazu,

kópia aktuálneho výpisu z bankového účtu, kde je uvedená výška príjmu a odosielateľ príjmu, výplatné
pásky za posledné 2 mesiace a potvrdenie o príjme. Z výplatných pások žalobkyne vyplýva, že v mesiaci
august 2014 dosiahla žalobkyňa čistý mesačný príjem vo výške 516,83 eura, v mesiaci september 2014
čistý príjem vo výške 548,46 eura a v mesiaci október 2014 čistý príjem vo výške 526,08 eura, pričom
sa jej vykonávali zrážky zo mzdy vo výške 67,- eur, a to titulom pôžičky. Z potvrdenia zamestnávateľa o

príjme zo dňa 25. 11. 2014 ďalej vyplýva, že žalobkyňa dosiahla za posledných 6 mesiacov priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 529,37 eura. Zamestnávateľ zároveň potvrdil, že sa jej vykonávajú
mesačné zrážky vo výške 67,- eur. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalovaný nezískal, teda
následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o jej bonite, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny
obraz o jej finančnej situácii, že žalovaný nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil jej výdavky, aj

keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť, uviedol, že s touto argumentáciou
žalobkyne nemožno súhlasiť. Žalovaný mal k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave
žalobkyne, ktoré sama deklarovala v žiadosti o poskytnutie úveru, nahliadol aj do databázy údajov o
spotrebiteľoch, pričom len pre doplnenie poukázal, že takúto povinnosť mu obligatórne ukladá napr.
súčasné znenie § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré v čase posudzovania schopnosti žalobkyne

splácať úver, v zákone zakotvené nebolo, a doplnené bolo až zákonom č. 35/2015 Z. z. s účinnosťou od
30. 09. 2015. Ako vyplýva zo skutkových tvrdení žalovaného, ktoré žalobkyňou popreté neboli, dopytom
do úverového registra dňa 02. 12. 2014 právny predchodca žalovaného zistil jeden splátkový úver s
mesačnou splátkou 72,- eur a z potvrdenia zamestnávateľa zistil zrážky zo mzdy na splátky pôžičky
voči Poštovej banke vo výške 67,- eur. Oba úvery zanikli konsolidáciou, tzn. boli refinancované spolu

s ďalšími dvomi úvermi, a to spotrebiteľským úverom zo dňa 10. 12. 2014 s mesačnou splátkou vo
výške 165,79 eura. V zmysle uvedeného mal za to, že postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý
v rámci výdavkov znižujúcich príjem spotrebiteľa zohľadnil splátku tohto úveru vo výške 165,79 eura,
keď žalobkyňa žiadne ďalšie výdavky neuvádzala, je správny. Rovnako správne postupoval právnypredchodca žalovaného aj v tej súvislosti, pokiaľ pri nákladoch na zabezpečenie životných potrieb
zohľadnilsumuživotnéhominimanajednuosobu(keďžalobkyňažiadnevýdavkyneuvádzala),keďtento
údaj je relevantným východiskom aj pri súčasnej, oveľa prísnejšej právnej úprave, pričom žalobkyňa

súčasne žiadnu vyživovaciu povinnosť neuvádzala. Správne postupoval právny predchodca žalovaného
aj pokiaľ ide o zisťovanie príjmu žalobkyne, keď vychádzal z potvrdenia o príjme žalobkyne a jej
výplatných pások, keďže vtedy platná právna úprava ho neoprávňovala na elektronické preverenie
informácie súvisiacej s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni tak, ako je tomu v súčasnosti, pričom
len pre doplnenie udáva, že v súčasnom znení Zákona o spotrebiteľských úveroch ide dokonca o

povinnosť veriteľa. Na základe uvedeného konštatoval, že právny predchodca žalovaného v súlade s
vtedy platnou právnou úpravou, s odbornou starostlivosťou a so starostlivosťou riadneho hospodára,
posúdil schopnosť žalobkyne splácať požadovaný úver, keď na tieto účely zohľadnil príjem žalobkyne vo
výške 529,37 eura, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb v sume životného minima vo
výške 198,09 eura, náklady znižujúce príjem žalobkyne s poukazom na výšku existujúcej splátky úveru
vo výške 165,79 eura a dospel na základe uvedeného k záveru, že pri disponibilnom zostatku vo výške

165,49 eura, je žalobkyňa schopná splácať ňou požadovaný úver v pravidelných mesačných splátkach
po 33,16 eura vrátane poistného.

1.4. Ako ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uvádzala žalobkyňa skutočnosť, že zmluva
o úvere neobsahuje žiadnu možnosť spotrebiteľa odmietnuť poistenie, v dôsledku čoho tak bolo

uzatvorenie poistenia podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o úvere, v zmysle čoho sa tak nejedná o
dobrovoľnú doplnkovú službu, a teda mesačný poplatok za poistenie mal byť započítaný do celkových
nákladov spotrebiteľa, ako aj do výpočtu RPMN, namietajúc tak správnosť celkovej výšky nákladov,
celkovej čiastky a tiež správnosť RPMN úveru, uvádzaných v zmluve. Po preskúmaní samotnej zmluvy,
ako aj ďalšej zmluvnej dokumentácie však dospel súd k záveru, že s týmto názorom žalobkyne nemožno

súhlasiť. Citoval článok VII. Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. Poukázal na samotnú zmluvu, v
ktorej je formulovaná prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky aj v žiadosti o poskytnutie
pôžičky. Ako ďalej vyplýva zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý je
opatrený opäť podpisom žalobkyne, v časti 3. označeného ako „Náklady spojené so spotrebiteľským
úverom“ sa uvádza, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru

za ponúkaných podmienok, sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru ani
ďalšia zmluva o doplnkovej službe. Aj zo samotnej Informácie o RPMN a priemernej RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver, ktorý žalobkyňa opäť podpísala, vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri
výpočte RPMN vychádzal z výšky splátky, do ktorej poistenie nebolo započítané. Dospel k záveru, že
poistenie nebolo podmienkou získania sporného úveru. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že

bola zmluva predtlačená a formulárová, ako ani žalobkyňou tvrdená námietka, že žiadosť o úver vypĺňal
sprostredkovateľ úverového produktu, keď tento tak mohol učiniť len v intenciách jej požiadaviek, pričom
rozhodnutie, či a za akých podmienok vstúpi žiadateľ do záväzkového vzťahu, je napokon výlučne a len
vecou toho-ktorého žiadateľa.

1.5. Uviedol, že pokiaľ ide o požiadavku právneho zástupcu žalobkyne spočívajúcu v ex offo preskúmaní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere za účelom zistenia nesprávnych, nepresných, nejasných a neurčitých
údajov ohľadne podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona, právny
zástupca žalobkyne opomína, že žalobkyňa sa v postavení spotrebiteľa nechala v predmetnom konaní
zastupovať odborne spôsobilou osobou, advokátom, v dôsledku čoho tak pojmovo stratila postavenie

slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. Súd tak za daného stavu
nemôže nahrádzať procesnú aktivitu advokáta, najmä jeho povinnosť riadne a včas predkladať a označiť
všetky skutočnosti na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a teda ho odbremeniť od povinnosti
riadne zastupovať záujmy žalobkyne, pretože by sa tým narušila zásada rovnosti strán sporu a samotné
zastupovanie spotrebiteľov advokátmi by tak v spotrebiteľských sporoch stratilo svoje opodstatnenie. Ak

teda mal právny zástupca žalobkyne za to, že existujú ďalšie dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spornej zmluvy, bolo jeho povinnosťou uvádzať relevantné skutkové tvrdenia, voči ktorým by potom
žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, musel
mať možnosť uvádzať vlastné skutkové tvrdenia a dôkazy. Napriek tomu, súd preskúmal aj hodnotu
priemernej RPMN uvádzanej v zmluve a dospel k záveru, že táto je vo výške 17,33% uvádzaná správne.

1.6. Keďže nevzhliadol žiaden dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti sporného spotrebiteľského úveru,
keď žalobkyňa podľa svojho skutkového tvrdenia plnila titulom sporného úveru doposiaľ len čiastku vo
výške 3 203,64 eura, pričom v zmysle zmluvy predstavuje celková čiastka sumu 3 722,40 eura, potomje nutné konštatovať, že si žalobkyňa doposiaľ svoje zmluvne dojednané povinnosti voči žalovanému
nesplnila, a teda nemohlo na strane žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor. V zmysle
uvedených skutočností tak žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

1.7. Súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania prehľadom úhrad žalobkyne titulom
poskytnutého úveru za obdobie od 20. 03. 2015 do 20. 12. 2015, keď vykonanie takéhoto dokazovania
považoval súd za neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, a to vzhľadom k tomu, že aj
pre prípad, že by žalobkyňa preukázala, že titulom sporného úveru skutočne uhradila sumu ňou tvrdenú

vo 3 203,64 eura, výsledok takéhoto dokazovania by nebol spôsobilý zvrátiť súdom prijaté právne závery
o tom, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne v prejednávanej veci nedošlo.

1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane
v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.1. Uviedla, že počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdila, že by súd mal pri posudzovaní
skúmania odbornej starostlivosti žalovaného postupovať v súlade s Opatrením Národnej banky

Slovenska č. 1/2014 zo dňa 07. 10. 2014, ale tvrdila, že žalovaný bol povinný ako veriteľ súdu
hodnoverným spôsobom preukázať, že pred poskytnutým úveru postupoval s odbornou starostlivosťou
a skúmal bonitu v súlade s ustanovením § 7 ods. 1, ako aj ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase posudzovania jej žiadosti o poskytnutie úveru, čo zo strany
žalovaného ako veriteľa jednoznačne nebolo preukázané hodnoverným spôsobom, zo strany právneho

predchodcu žalovaného došlo k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti. Nesúhlasila s názorom súdu
prvej inštancie a tvrdila, že právny predchodca mal posudzovať schopnosť splácať spotrebiteľský úver
tak s prihliadnutím na jej príjmy, výdavky, rodinný stav, ako aj nahliadnutím do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch a nepostačovalo splnenie len jednej z týchto podmienok ako uvádza súd
prvej inštancie. Mala za to, že zo strany žalovaného nebola hodnoverným spôsobom preukázaná ani

jedna zo zákonných podmienok, a to, že právny predchodca úver poskytol bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

2.2. Mala za to, že zo strany žalovaného mali byť doložené dôkazy o tom, že právny predchodca v

skutočnosti aj preveril a náležite vyhodnotil na základe zabezpečených dôkazov aj výdavky, a len v tom
prípade by si splnil zákonnú povinnosť odbornej starostlivosti. Nakoľko tak neurobil, jednoznačne zo
strany právneho predchodcu žalovaného došlo k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti, na čo súd
prvej inštancie neprihliadol a na rozhodnutie mu stačili len dôkazmi nepodložené, dostatočne neoverené
informácie zo žiadosti o úver. Tvrdila, že zo strany súdu jej nebol doručený dôkaz, o ktorom súd tvrdí,

že bol zo strany žalovaného doložený, a to dopyt právneho predchodcu žalovaného zo dňa 02. 12.
2014 do úverového registra. Uvedený výpis z úverového registra teda nebol žalobkyni doručený a ani
sa nenachádza v elektronickom súdnom spise, takže ani nemala čo popierať. Ak takýto dôkaz bol
žalovanou predložený, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie jej takýto dôkaz zaslať a umožniť, aby sa
takémuto dôkazu mala možnosť aj vyjadriť. Ak tak súd prvej inštancie neurobil, porušil právo spotrebiteľa

na rovnosť v konaní pred súdom, právo na dokazovanie vykonané zákonným spôsobom a právo na
dostatočné odôvodnenie vydaného rozhodnutia, čo takisto vedie k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

2.3. Poukázala na to, že v čase poskytnutia úveru uhrádzala platbu do fondu opráv vo výške 80 eur,

elektriku 20 eur, telekomunikačné služby 22,25 eura (paušál mobilný telefón a televízia). Zároveň mala
ešte štyri splátky úverov, ktoré neboli refinancované, a to vo výške 26,55 eura a vo výške 80 eur úver
poskytnutý spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. (právny predchodca žalovaného), splátku vo
výške 45,47 eura úver poskytnutý PSS a. s. Bratislava a splátku vo výške 20,92 eura na základe úveruvo forme povoleného prečerpania od Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava a splátka úveru vo výške
165,79 eura, ako vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedené údaje však právny predchodca
žalovanej neskúmal, nezisťoval a pri spisovaní žiadosti o úver sprostredkovateľom úveru neboli od

žalobkyne vôbec takéto údaje požadované; čo sa týka splátky úverov, mali vyplývať z dôkazu údajne
predloženým žalovanou, a to výpisom z úverového registra. Poukázala na to, že žalovaný (resp. právny
predchodca žalovaného) pri skúmaní bonity nezohľadnil ani len dva vlastné, skôr poskytnuté úvery,
ktoré neboli refinancované a celková mesačná výška týchto dvoch splátok predstavovala sumu 106,55
eura. Žalovaný teda jednoznačne a preukázateľne vedel, že úverové zaťaženie je podstatne vyššie,

ako je uvedené v žiadosti o úver, ktorú predložila. Tvrdila, že si je vedomá, že uvedený dôkaz súdu
prvej inštancie nepredložila, ale to len z toho dôvodu, že bolo zákonnou povinnosťou žalovaného súdu
preukázať splnenie odbornej starostlivosti pred poskytnutím úveru. Už počas konania pred súdom prvej
inštancietvrdilapodstatnéskutočnosti,ato,žemalavýdavkydofonduoprávainé,alesúdprvejinštancie
sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal a len konštatoval, že je v poriadku a postačujúce, ak právny
predchodca žalovaného prihliadol na výšku životného minima a z tej vychádzal v časti výdavkov.

2.4. Tvrdila, že nejasným a neurčitým spôsobom vyznieva formulácia prihlášky do poistenia v žiadosti
o poskytnutie úveru zo dňa 28. 11. 2014 v tom, že absolútne nie je zrejmé, pre ktorý druh úveru,
resp. pôžičky sa údajné zvolené poistenie má vzťahovať, nakoľko ako v bode VIII. žiadosti sa jedná o
požadovanú účelovú pôžičku vo výške 10 000 eur a v bode IX. o bezúčelovú pôžičku vo výške 2 000 eur.

Poukázala na rozhodnutia krajských súdov. V zmluve o úvere, na ktorú poukazuje súd prvej inštancie,
je už však zvolený súbor poistenia vyhotovený technickými prostriedkami a nie jej fyzickým úkonom ako
spotrebiteľky a nie je ani pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že obdobne ako v samotnej zmluve,
je formulovaná prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky aj v žiadosti o poskytnutie
pôžičky. V zmluve o úvere je text prihlášky do poistenia formulovaný tak, ako uvádza súd prvej inštancie

(„Zvolením si jedného zo súborov poistenia uvedeného nižšie v tejto Zmluve o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky), ale v žiadosti o úver zo dňa 28. 11. 2014 je formulácia iná, a to Zvolením si jedného zo súborov
poistenia uvedeného nižšie v tejto Žiadosti o poskytnutí pôžičky. Teda v žiadosti o úver nie je výslovne
uvedené, že mala záujem o poistenie konkrétne bezúčelovej pôžičky práve so zvoleným súborom
poistenia. Zdôraznila, že nemala záujem o poistenie ani jednej z pôžičiek, ktoré jej boli poskytnuté

na základe žiadosti zo dňa 28. 11. 2014, z jej strany sa nejednalo o dobrovoľnú doplnkovú službu,
ale vzhľadom na formuláciu prihlášky do poistenia a vyjadrenie obchodnej zástupkyne, musela byť
zaškrtnutá jedna z možností poistenia, aby jej úvery boli poskytnuté.

2.5. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a má v predmetnom

konaní postavenie spotrebiteľa, súd je podľa jej názoru povinný ex offo vykonať prieskum všetkých
zmluvných ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či tieto sú v zmluve o úvere uvedené a či sú
uvedenévsprávnejvýške.Súdjepovinnýexoffovykonaťsúdnyprieskumkaždejspotrebiteľskejzmluvy,
a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ v pozícii žalobcu alebo žalovaného je zastúpený advokátom alebo
nie.

2.6. Namietala, že RPMN v zmluve o úvere nie je v správnej výške a v prospech spotrebiteľa mal súd
prvej inštancie posúdiť správnosť údaju o výške úrokovej sadzby úveru vo výške 14,90% ročne, pretože
je pojmovo vylúčené, aby výška RPMN bola nižšia ako výška úrokovej sadzby. Opakovane poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9Cdo 287/2021 publikovaný v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022.

2.7. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn.
16Csp/71/2023-128 zo dňa 01. 12. 2023 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
rozhodnutie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne. Poukázal na to, že vo vyjadrení zo dňa 09. 08. 2023
uviedol, že príjem žalobkyni bol overený u jej zamestnávateľa. V prílohe podania zo dňa 09. 08. 2023
predložil zohľadnené výplatné pásky žalobkyne, ako aj potvrdenie zamestnávateľa potvrdzujúce jej
príjem. Poukázal aj na vykonaný dopyt do úverového registra, ktorým boli overené splátky existujúcich

úverov, a ktoré boli zistené vo výške 72 eur. Zároveň tam poukázal aj na ostatné úvery a záväzky,
ktoré boli zohľadnené a posúdené. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že súd sa uspokojil s obyčajnými
dokladmi, nepodloženými vyhláseniami v žiadosti o úver sa nezakladá na pravde, pretože súdu bol
predložený podrobný opis jeho postupu pri overení bonity žalobkyne. V súvislosti s posúdením bonityžalobkyne, v odvolaní namietala, že dopyt do úverového registra zo dňa 02. 12. 2014 nebol v konaní
predložený. Žalobkyňa žiadne jeho tvrdenie v súvislosti s vykonaným dopytom do úverového registra
a ani jeho výsledkami nepoprela a ani nerozporovala, preto nepovažoval tieto otázky za sporné, preto

predloženie dopytu do úverového registra nepovažoval za potrebné. Napokon, záväzky zistené dopytom
do úverového registra pred poskytnutím úveru zanikli. Uviedol, že žalobkyňa bola v konaní pred súdom
prvej inštancie kvalifikovane právne zastúpená a prostredníctvom svojho právneho zástupcu aktívna,
preto akékoľvek odvolacie dôvody v súvislosti s dopytom do úverového registra je nutné považovať
za neprípustné novoty v odvolacom konaní. Rovnako tak tvrdenia žalobcu v bode 28. odvolania o

údajných ďalších splátkach a výdavkoch, ktoré nezohľadnil, je nutné považovať za neprípustné novoty
v odvolacom konaní. Tvrdil, že k postupu overenia bonity sa v konaní pred súdom prvej inštancie riadne
vyjadril. Žalobkyni nič nebránilo jeho tvrdenia rozporovať a predložiť vlastné tvrdenia. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/30/2020 z 12. 11. 2020, ktorého časť citoval. Uviedol,
že žalobkyňa v ďalšej časti podaného odvolania opakuje svoje námietky vo vzťahu k bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Tvrdená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je založená na skutočnosti,

že poistenie k úveru bolo v prejednávanom prípade podľa žalobkyni povinné. Žalobkyňa mohla zvoliť
jeden z ponúknutých druhov poistenia, resp. nemusela zvoliť ani jeden. Skutočnosť, že vôľa žalobkyne
vyjadrená technickým prostriedkom (políčko je zaškrtnuté vytlačeným krížikom) neznamená, že sa
nejedná o voľbu žalobkyni. V prílohe podania zo dňa 09. 08. 2023 predložil žiadosť žalobkyni o
úver, kde nie je táto voľba vyjadrená technickým prostriedkom. Túto žiadosť a správnosť údajov v

nej žalobkyňa potvrdila vlastnoručným podpisom. V prílohe podania zo dňa 09. 08. 2023 zároveň
predložil zákonodarcom vypracovaný formulár "Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere", t.j. oficiálny informačný formulár pre spotrebiteľa. V závere prvej strany tohto formulára bola
žalobkyňa predpísaným spôsobom informovaná, že na získanie spotrebiteľského úveru, alebo získanie
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok poistenie úveru nie je potrebné. Žalobkyňa v závere

odvolania poukazuje na nesprávne uvedenú hodnotu RPMN. Žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý v súlade s kogentným ustanovením § 11 ods. písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
nemôže rozhodnúť o bezúročnosti poskytnutého úveru, ak je v zmluve uvedená RPMN správne alebo v
prospech spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie posúdil ako správne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 1 203,64 eura, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1 203,64 eura od 10. 05. 2023 do zaplatenia,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 73,93 eura, ako aj náhrady trov konania, a to

titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že úver poskytnutý právnym
predchodcom žalovaného žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje zákonné
náležitosti § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako i dodávateľ pri poskytnutí úveru nepostupoval
s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

8. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou9. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

10. Ustanovenie odseku 3 predkladateľ v dôvodovej správe odôvodnil tým, že ak sa spotrebiteľ

nechá zastúpiť advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje
kvalifikovanou právnou pomocou. V týchto prípadoch teda predkladateľ upustil od právno-ochranného
ustanovenia § 296. Aj v prípade zastúpenia spotrebiteľa advokátom sa ostatné ochranné ustanovenia
v prospech spotrebiteľa naďalej použijú.

11. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

12. Podľa § 2 písmeno g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase rozhodnom, sa

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa
tohto zákona, ktorým uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie

za ponúknutých podmienok.

12.1. Podľa § 2 písmeno i/ citovaného zákona, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru

14. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

15. Podľa § 9 odsek 2 písmeno h/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ďalšie náležitosti
vymenované v uvedenom ustanovení, pričom podľa písmena h/ aj ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úverov.

17. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

18. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v inýchzmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako i podané odvolanie. Predmetom
odvolania bolo namietanie nedostatočného skúmania bonity žalobkyne pred poskytnutým úverom,
povinnosť uzavretia poistenia, ktorá bola podmienkou poskytnutia úveru a s tým súvisiace nesprávne
uvedenie výšky RPMN, ako aj tá skutočnosť, že súd je povinný prihliadať na všetky neprijateľné zmluvné

podmienky z úradnej povinnosti.

20. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,
je obmedzené. V danej veci bola žalobkyňa súdom vyzvaná na predloženie všetkých dôkazov

a uvedenie skutočností a bola súdom poučená o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy
a skutočnosti označené neskôr súd neprihliadne. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

21. Otázku koncentrácie konania riešil Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 26.
januára 2021 sp. zn. I. ÚS 33/2021 okrem iného uviedol, že „účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom
sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu
procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na
strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana

sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne
v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie.“

22. V danom smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 296 CSP, z ktorého vyplýva, že v
spotrebiteľských sporoch je koncentrácia konania upravená odlišne ako v ostatných konaniach, kde

majú sporové strany rovné postavenie, rovnakú možnosť prístupu k informáciám a rovnakú vyjednávaciu
silu pri uzatváraní zmluvy. Spotrebiteľ môže predložiť, alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutím vo veci
samej v prípade, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je podané odvolanie zo strany spotrebiteľa,
je potrebné chápať až rozhodnutie odvolacieho súdu, ako konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho

doručením toto nadobudne právoplatnosť. Tým, že spotrebiteľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, toto nenadobudlo právoplatnosť. V takom prípade strana - spotrebiteľ môže aj v odvolaní
uplatniť aj iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky (§ 149 CSP). Predmetné zákonné ustanovenie sa však nepoužije v prípade, ak spotrebiteľ je

zastúpenýadvokátom.ObdobnerozhodolajKSvŽilinevrozhodnutísp.zn.7Co69/2018z25.04.2018.

23. V prípade námietky žalobkyne týkajúcej sa skúmania bonity, ktoré ako uviedla v odvolaní, zámerne
nepoužila v konaní pred súdom prvej inštancie, má odvolací súd za to, že ich mohla použiť v konaní
pred odvolacím súdom iba za predpokladu, že by nebola zastúpená právnym zástupcom. Keďže v danej

veci bola žalobkyňa ako spotrebiteľ zastúpená advokátom, ktorý ju zastupoval v konaní pred súdom
prvej inštancie (napriek tomu, že sa nezúčastnil osobne pojednávania), mohla dané námietky použiť iba
za predpokladu preukázania, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť už pred súdom prvej inštancie.
Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobkyne nemožno subsumovať pod novoty podľa § 366 písm. a), b), c)
CSP, ktorými sa odvolací súd musí zaoberať vždy, na námietky týkajúce sa poskytnutia skorších úverov

a dôkazov predložených v súvislosti s tým neprihliadal. Skúmanie bonity preto odvolací súd posúdil
s ohľadom na túto skutočnosť a zaoberal sa ňou v rozsahu namietanom pred súdom prvej inštancie.

24. V danej veci ohľadom skúmania bonity súdom, odvolací súd dáva do pozornosti Smernicu 2008/48/
ES v článku 8 ods. 1, ktorá stanovuje, že členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o

úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné,
od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty,
ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe
nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.25. Podľa článku 23 smernice 2008/48/ES členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie
vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby

zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

26. Posúdením bonity spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o úvere sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ v
rozsudku zo dňa 5. marca 2020, v ktorom uviedol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

27. Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa v našej právnej úprave
odrazili v ustanoveniach § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. V zmysle dôvodovej správy k citovaným ustanoveniam § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských
úveroch je touto novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona povinnosť posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych
informácií, získaných jednak od spotrebiteľa, a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového
registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť
spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru, a jednak z
pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes

len bankové subjekty.

29. Odvolací súd, zaoberajúc sa otázkou splnenia si povinnosti skúmať bonitu klienta pred poskytnutím
úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že veriteľ pri posudzovaní
schopností žalobkyne splácať spotrebiteľský úver postupoval s odbornou starostlivosťou. Súd prvej

inštancie v danom smere postupoval správne, keď považoval za preukázané z listinných dôkazov, že
žalovaný posudzoval schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím na jej príjmy
a výdavky, na rodinný stav, ako aj nahliadnutím do príslušnej databázy. Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky
vyplývalo,žežalobkyňajerozvedená,stredoškolskyvzdelanásmaturitou,zamestnanánadobuneurčitú
sčistýmmesačnýmpríjmomvovýške530eur,ktorýjejjevyplácanýnaúčet.Napriektomu,žeuviedla,že

nemážiadnevyživovaciepovinnostiažiadnemesačnévýdavky,zvýplatnýchpásokbolopreukázané,že
má zrážky zo mzdy vo výške 67 eur. K žiadosti žalobkyňa predložila ďalšie listiny, ako kópiu občianskeho
preukazu, kópiu výpisu bankového účtu, kde je uvedená výška príjmu a odosielateľ príjmu, ako aj
výplatné pásky za posledné dva mesiace a potvrdenie o príjme. Okrem toho, žalovaný nahliadol do
príslušného úverového registra. Rovnako, napriek tomu, že žalobkyňa v žiadosti neuviedla žiadne

mesačné výdavky, zohľadnil sumu životného minima na jednu osobu. V súvislosti s vyššie uvedeným
preto súd prvej inštancie správne skonštatoval, že právny predchodca žalovaného v súlade s vtedy
platnou právnou úpravou posúdil schopnosť žalobkyne splácať požadovaný úver. Námietky žalobkyne
týkajúce sa skúmania bonity preto neboli dôvodné.

30.Odvolacísúdvšakpovažujezadôvodnúnámietkužalobkynitýkajúcusapovinnostiuzavrieťpoistenie
a s tým súvisiaci výpočet RPMN, ktorý podľa jej názoru nie je správny a do jeho výpočtu malo
byť premietnuté aj povinne uzatvorené poistné. Dôvodom je, že zmluva obsahuje mesačnú splátku
poistenia, ktorú žalobkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá mala byť zahrnutá do
výpočtu RPMN a do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Na

zdôraznenie správnosti dáva odvolací súd do pozornosti, že požiadavku celkovej čiastky úveru, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, síce upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak v čase uzatvorenia
spotrebiteľského úveru ho nevymedzoval § 9 ods. 2 písm. g), ale písm. k) a správne znie: Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet atermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

31. Z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že jej súčasťou je článok II., v ktorom je vymedzený
spôsob poskytnutia úveru. V tomto článku ani jeden bod nepodmieňuje poskytnutie úveru uzatvorením
zmluvy o poistení. Avšak súčasťou zmluvy je bod VII. Prihláška k poisteniu schopnosti splácať
splátky pôžičky, kde sú vymedzené podmienky pre prípady dojednania poistného označené typom

A), B), C), D) a spoločné prehlásenie k zvolenému súboru poistenia. Z textu prihlášky nie je ani
možné vyvodiť, že by žalobkyni bola poskytnutá možnosť poistenie odmietnuť. Z takto formulovaného
obsahu zmluvy skôr vyplýva, že poistenie bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru.
Už len samotné zakotvenie ustanovení o náhrade poistného v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyvoláva pochybnosti o tom, že nejde o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Ani skutočnosť, že
v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12. 01. 2015 je uvedené, že

nie je potrebné uzavrieť poistenie na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského
úveruzaponúkanýchpodmienok.Vtomtosmerejepotrebnédodať,žeaksúvzmluvepoužitéformulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, zdá sa byť spravodlivé ich vykladať v neprospech toho, kto ich
do zmluvy uložil. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.júna2008sp.zn.I.ÚS243/07,vktoromjeokreminéhouvedené,žetvorcazmluvy,ktorýargumentuje

neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacero možných výkladov, musí sám preukázať, že nekoná v zlej
viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak.

32. Žalovaný v danom smere nepreukázal spôsob dojednania poistného, ani skutočnosť, že spotrebiteľ
mal možnosť poistenie odmietnuť. Pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva

musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre poistenie, a to na základe všetkých
potrebných informácií. Žalovaný nepreukázal, že zmluvnú podmienku, ktorou je poskytnutie úveru,
si žalobkyňa vymienila. Hoci zo zmluvy o úvere výslovne nevyplýva, že uzatvorenie poistenia
bolo podmienkou poskytnutia úveru, je potrebné myslieť na spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorej

je nevyhnutné poskytovať zvýšenú ochranu, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť
odmietnuť uzatvorenie poistenia, je potrebné poistenie zahrnúť do celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom, teda aj do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým
úverom zaplatiť, ako aj do výpočtu RPMN.

33. Ak potom žalovaný poistné nezahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím úveru
zaplatiť a aj do výpočtu RPMN, je potrebné vyvodiť záver, že zmluva o úvere neobsahuje predpísané
náležitosti, a to podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiaci záver, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože uvedená RPMN v zmluve je nesprávna.

34. V neposlednom rade odvolací súd dáva do pozornosti, že v konaní je preukázaný spotrebiteľský
vzťah, z čoho vyplýva, že sa jedná o spor s ochranou slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských
zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa, tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov. Postavenie slabšej strany vyplýva zo skutočnosti,

že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Súd je povinný
vyvážiť stranu, ktorá disponuje v procese nevýhodou. Ide o akési dorovnanie procesného postavenia
tak, aby bola zabezpečená rovnosť v procesnoprávnych vzťahoch.

35. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. novembra

2022 sp. zn. 9Cdo/277/2020, v ktorom je okrem iného uvedené, že „ Podľa § 298 v spojení s §
295 CSP je súd povinný i bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch, súvisiac so spotrebiteľskou zmluvou. A to nielen
tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy
alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na tento účel aj bez

návrhu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz a vykonať ho, výslovne uviesť vo výroku znenie zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ak dospel k záveru o jej neprijateľnosti. Tieto ustanovenia
predstavujú v Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípune ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej zmluvy, ale aj
všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania,
ak mieni ex officio určiť v začatom spotrebiteľskom spore zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Musí

však umožniť stranám vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby bolo
jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám rovnaké právo
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež k skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre
výsledok konania, čo zdôrazňuje aj SD EÚ vo svojej rozhodovacej činnosti. Takúto možnosť by mal mať
jednak dodávateľ, v ktorého záujme, pochopiteľne, bude predložiť dôkazy a tvrdenia o tom, že zmluvná

podmienka nie je neprijateľná, no súd musí prihliadnuť aj na vyjadrenie spotrebiteľa, či si aj napriek
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepraje byť ňou viazaný.“

36. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 39. napadnutého
rozsudku, v ktorom uviedol, že ak by ex offo skúmal podmienky úveru aj napriek zastúpeniu spotrebiteľa
advokátom,nahradzovalbysúdprocesnúaktivituadvokáta.Vtomtosmerejepotrebnédodať,ženapriek

tomu, že koncentrácia konania v prípade zastúpenia advokátom je daná, nemá to vplyv na ustanovenie
§ 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého je povinnosťou súdu sa zaoberať všetkými neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.

37. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v zmysle uvedených záverov nepostupoval a napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu, v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s vyššie
uvedenými skutočnosťami a bude postupovať v súlade s nimi. Opätovne preskúma žiadosť o poskytnutie
úveru a s tým súvisiacu prihlášku k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky, ktorú uvedená

žiadosť obsahuje. Zároveň bude potrebné opätovne preskúmať výšku RPMN a v prípade záveru
o bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru sa bude zaoberať bezdôvodným obohatením.
Zároveň neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že na pojednávaní konanom dňa 01. 12. 2023 bola
vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného, ku ktorej súd prvej inštancie nezaujal stanovisko.
V ďalšom konaní bude potrebné sa vysporiadať aj s touto skutočnosťou.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).