Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010508
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6419010508.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 2.4.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v Nitre, trvale bytom C. XXX/XX, D.,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1 Pv 347/18/6613-40 zo dňa
18.9.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že
dňa 20.7.2018, v čase okolo 22.00 h., dobrovoľne odišla E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D., G.
H. C. XXX/X so svojim druhom obv. A. B. z miesta ich aktuálneho pobytu v D. D. G. H. C. XXX/X, na

osobnom motorovom vozidle zn. Renault Megane ev. č. D., ktorého ,vlastníkom a držiteľom je E. F., a
ktoré viedol obv. A. B. s tým, že ,sa idú porozprávať, pričom šli smerom na Šaľu, kde na poľnej ceste za
obcou D. I. A. B. zastavil, začali sa medzi sebou rozprávať, kde po chvíli rozhovor prerástol do vzájomnej
hádky, počas ktorej E. F. z auta vystúpila, obv. A. B. išiel za ňou, kde medzi nimi došlo k fyzickému
incidentu, počas ktorého jej obv. A. B. dal zaucho, chytil ju za vlasy a búchal jej hlavu o auto, škrtil ju a
udieral do sánky, kričal na ňu, kde E. F. sa mu vytrhla, začala utekať smerom k ceste, pričom obv. A. B. ju
dobehol a za vlasy ju dotiahol naspäť k autu, hodil ju o kapotu a povedal jej aby nerobila sprostosti a aby
mu dala sex, kde s týmto nesúhlasila, začala plakať a hovoriť, aby na všetko zabudli a šli domov, avšak

obv. A. B. reagoval slovami, že na to nezabudne ani ona a ani on, spýtal sa jej, že či sa s ním naposledy
vyspí, s čím nesúhlasila a prosila ho, aby šli domov, obv. A. B. vozidlom prešiel na rýchlostnú cestu R1,
kde sa jej opakovane pýtal, že či sa s ním vyspí, s čím nesúhlasila, na čo jej povedal, že „teda dobre,
tak pokračujeme ďalej a domov nepôjdeme“, pokračovali po rýchlostnej ceste R1 smerom na Banskú
Bystricu, kde sa jej opakovane pýtal, že či mu dá, s čím nesúhlasila, hovorila mu, že mu nedá, zastavili na
nejakom neznámom mieste mimo rýchlostnej cesty, na nejakej poľnej ceste, kde obv. A. B. zastavil auto,
obaja vystúpili von, opäť sa jej opýtal, či je ochotná sa s ním vyspať, s čím opäť nesúhlasila, hovorila

mu, aby išli domov a na všetko zabudli, obv. A. B. jej však opätovne hovoril, že na to nezabudnú, pričom
E. F. mu povedala, že mu to spraví doma, s čím obv. A. B. nesúhlasil, nakoľko sú doma deti, obaja opäť
nasadli do auta, kde mu E. F. hovorila, aby šli domov, vyšli opäť na rýchlostnú cestu R1 a pokračovali v
smere na Banskú Bystricu, obv. A. B. jej opakovane hovoril, že pokiaľ nedostane to čo chce, tak domov
nepôjdu, E. F. ho niekoľkokrát prosila, aby sa otočili a vrátili sa domov, obv. A. B. reagoval s tým, že
buď mu ho vytiahne a spraví mu to ústami, alebo sa s ním normálne vyspí, pričom E. F. ho prosila, že
je unavená a ubolená, aby išli domov, že nikomu nič nepovie a všetko bude v poriadku, s čím obv. A. B.

nesúhlasil a pokračoval vjazde po rýchlostnej ceste R1, pričom keď E. F. videla, že nemá inú možnosť,
tak súhlasila, že to spraví, pričom obv. A. B. reagoval, že zastaviť nemôžu, nakoľko sú v nejakej dedine abojí sa toho, že by kričala, na čo E. F. odpovedala, že dostala rozum a spraví to, len nech už zastaví, tak
obv. A. B. za zjazdom z R1 do mesta Žarnovica zastavil vozidlo za nestotožnenou obcou, kde mu E. F.,
nakoľko už nevidela iné východisko, povedala, že dobre, nech to spraví, obv. A. B. sa jej opýtal, že ako

to chce, ona mu odpovedala, že jej je to jedno, len nech to je rýchlo za nimi, obv. A. B. ju dal na kapotu
auta, opýtal sa jej, či si stiahne sama nohavice, alebo jej ich má stiahnuť on, kde ona odpovedala, že si
ich sama nestiahne, tak jej ich stiahol obv. A. B. a zneužijúc jej beznádejnú situáciu došlo k súloži, kde
po skončení sa obaja poutierali, nasadli do auta, ktoré opäť viedol obv. A. B. a išli domov, pričom týmto
konaním obv. A. B. spôsobil E. F., podľa lekárskych správ, hematómy na predlaktí vpravo, stopy úrazu

ľavého oka, miernu palpačnú citlivosť pariet. a frontálnej časti hlavy, bez práceneschopnosti,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala dňa 18.9.2019 na tunajšom súde obžalobu
sp. zn. 1 Pv 347/18/6613-40 zo dňa 18.9.2019 na obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v Nitre, pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie
výsluchom obžalovaného A. B. a prečítaním zápisnice o jeho výsluchu v prípravnom konaní podľa §

258 ods. 4 Tr. poriadku; výsluchom svedkyne poškodenej E. F. a svedkov J. B., K. F., J. F., L. F. a J. F.,
mladšieho; prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne L. M. prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu v Chebe; prečítaním znaleckých posudkov o vyšetrení duševného stavu obvineného a poškodenej
znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie K. J. N. pod č. 83/2019, 82/2019
a ZP znalca z odboru psychológie Mgr. Emila Bullu č. 46/2019 a 44/2019, znaleckého posudku znalca

z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Miroslava Saska pod č.
22/2019 a znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia MUDr.
Stefana A. Ianecska pod č. 4/2023, so súhlasom obžalovaného a prokurátora podľa § 268 ods. 2 Tr.
poriadku; oboznámením fotografií zo spisu podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku; ako aj prečítaním listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojených spisov OS Nitra sp. zn. 13P/263/2018,

24P/250/2018, podľa § 269 Tr. poriadku.

ObžalovanýA.B.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušných
ustanovení Trestného poriadku uviedol, že využíva svoje právo nevypovedať, nakoľko v tejto veci
vypovedal už trikrát. Súd preto podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal na návrh prokurátora zápisnicu

ovýsluchuobvinenéhozprípravnéhokonaniadňa1.3.2019(č.l.15-22spisu).Obžalovanývprípravnom
konaní vypovedal, že mu to celé nedávalo zmysel prečo na neho poškodená podala trestné oznámenie.
Až s odstupom času prišiel na to, že je to kvôli deťom, lebo žiada striedavú starostlivosť. Toho
dňa 20.7.2018 to nebolo prvýkrát čo išli mimo domu. Keď odchádzali, oznámil jej mame, že sa idú
porozprávať. Odchádzali okolo 22. hodiny. Zastavili sa vo Večierke, kde kúpili alkohol a fľašu minerálky.

Potom nasadli do auta a išli smerom na Šaľu. On šoféroval a poškodená sedela vedľa neho vpredu.
Za nejakých 30 minút došli za obec Nový Cabaj na nejakú poľnú cestu, kde odstavil auto. Začali sa
rozprávať, že ona chcela ísť bývať niekde do Krškán k nejakej rómskej osade, čo jej ponúkol nejaký
kolega z práce. On s týmto nesúhlasil a z toho všetkého vznikol konflikt. Konverzácia prešla do hádky
a vzájomnej strkanice v aute. Po tomto všetkom vystúpili z auta, kde jej dal facku ľavou rukou, ktorú

mu ona opätovala. Poškodenú nechytil za vlasy ani jej nebúchal hlavu o auto, neškrtil ju, neudieral ju
do sánky. Vlasy jej vypadávali, kupovala si na to aj nejaké tabletky a vodičky. Vtedy sa vôbec o sexe
nebavili, riešili len to bývanie. Potom sa to nejako ukľudnilo, tak jej navrhol, či sa idú previezť, s čím
súhlasila, nakoľko sa rada vozí. Na tej poľnej ceste boli asi 1,5 hodiny. Keď odtiaľ odchádzali, muselo
byť po pol noci. Išli na R1 smerom na Banskú Bystricu. Zišli na zjazde Žarnovica, kde sa chcel otočiť

a vrátiť sa do Nitry. Keď zišli tým zjazdom, tak ona povedala, že potrebuje ísť na malú potrebu. Vošli
do Žarnovice, kde prešli po pravej strane čerpaciu stanicu a na prvej odbočke odbočil doprava. Prešli
mostom, pod ktorým bola R1 a rieka a po nejakých dvoch minútach ostal stáť na kraji cesty. Ostali
sedieť v aute, kde sa jej ospravedlnil za tú facku. Ona ho objala a dala mu bozk. Potom vyšli obaja
z auta a ona vykonala malú potrebu. Potom sa oprela o prednú kapotu auta a došlo k pohlavnému styku.

Ten trval zhruba 15 minút. Vyvrcholil do nej a ona tiež dosiahla orgazmus. Tento pohlavný styk bol zostrany poškodenej dobrovoľný. Ona sa vtedy vyčúrala, ani si nenatiahla naspäť nohavice ani nohavičky,
rukami sa oprela o kapotu, otočila sa na neho tvárou, usmiala sa a nastavila sa mu odzadu. On si dal
dole nohavice a prebehol pohlavný styk. Aj v minulosti, keď sa pohádali a udobrili, spravidla nasledoval

sex, a to na rôznych miestach, aj v aute. Po tomto sexe sa poutierali do vlhčených utierok a vyrazili
smerom domov. Celé to mohlo trvať cca 20 minút. Za O. sa napojil na R1 a pokračovali smerom na Nitru.
Zastavil ešte na pumpe Slovnaft, nakoľko si spomenul, že nemajú diaľničnú. Kúpil diaľničnú známku
a poškodená sedela v aute. Keby došlo k nejakému znásilneniu, tak mala prvú možnosť ujsť z auta
a oznámiť to na pumpe. Keď kúpil diaľničnú, pokračovali smerom domov. Domov prišli okolo 02.00 hod.

a čakala ich jej mama. Opýtala sa, kde boli, tak jej povedal, že sa boli porozprávať. Eva nepovedal nič.
Išli do kúpeľne, kde ich pri svetle videla jej mama. Ráno, keď sa zobudili, tak sa naraňajkovali v kuchyni,
kde ich videli jej rodičia. Aj vtedy mohla rodičom oznámiť, že jej niečo spravil, ale nepovedala nič. Eva sa
potom rozplakala v izbe, že jej končí STK, že nemá peniaze a tak okolo 9.30 išli na STK do Janíkoviec,
kde išiel s ňou a všetky tri deti. Po STK sa vrátili domov, kde si zobrali psa a veci a šli na F. K.. To bola
sobota 21.7.2018. Keďže si E. nezobrala plavky, tak sa opaľovala v spodnom prádle, kde ju videli deti,

aj ľudia. Ani nie po dvoch hodinách išli naspäť, lebo ako sa bláznili, tak pes zahryzol K. do prsta. Cestou
naspäť sa zastavili na Donovaloch v mestečku Donovalko pre deti. Bolo tam zatvorené, tak deťom sľúbil,
že na druhý deň sa vrátia. Doma bola poškodená s ním v jednej izbe a znovu prebehol aj pohlavný styk.
Na druhý deň v nedeľu poobede išli na tie Donovaly, nakoľko to deťom sľúbil. Deti boli v tom mestečku
DonovalkovoaonsE.sedelivkaviarni.Potomišlidomov.VpondelokodchádzaldoMadridu,taksapýtal

E. či nepôjde s ním, lebo mala dovolenku a už v minulosti takto s ním bola. Na to povedala, že nejde,
že sa bude venovať deťom a pýtala sa dcéry J., či nechce ísť. Išla ho potom zaviezť a ešte mu kúpila
fľašu Becherovky, nakoľko mal v utorok meniny. Odviezla ho do firmy a tam sa rozlúčili. Celú cestu čo
bol preč normálne komunikovali SMS-kami. Nepamätá si presný dátum, 25-26. mu cez SMS oznámila,
že sa s ním rozchádza, keď príde domov, že si má prísť po veci. On jej odpísal, že či mu predstaví toho

fešáka, kvôli ktorému to robí. Vie, že ona mala v práci sexuálny útok zo strany kolegu, ktorý sa volá P..
Eva doma vyplakávala, že ju stále otravuje, dokonca si brávala dcéru do roboty. Keď sa 1.8.2018 vrátil
z Madridu, tak ho pred firmou zadržala kriminálka. Tak sa dozvedel, že Eva na neho podala oznámenie.
Potom ho sudca prepustil, pričom mu uložil okrem iného zákaz sa s ňou kontaktovať a stýkať. Dňa
23.8.2018 prokurátor voči nemu zrušil obvinenie a tým pádom boli zrušené aj udelené zákazy. Niekedy

v septembri bol s policajnou hliadkou na Sitnianskej ulici si po veci, kde Eva s dcérou mu doniesli veci
pred dom vo vreciach. Potom sa dožadoval len umožnenia styku s deťmi, čo riešil aj s právničkou
cestou súdu. Súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým mu umožnil stretávať sa s deťmi. Hoci sa chcel
vyhnúť akémukoľvek kontaktu s Evou, ona to nerešpektovala a chcela byť prítomná dokonca aj počas
samotného stretávania s deťmi. Takto boli všetci spolu v McDonalde v novembri 2018, čo trvalo asi

1,5 hodiny. Dňa 26.12.2018 boli všetci piati spolu v kine, o čom predložil vstupenky. Poškodená podala
doposiaľ 4 oznámenia, za neplnenie povinnej výživy, poškodenie auta, vyhrážanie sa deťom, sexuálne
obťažovanie dcéry J., nebezpečné prenasledovanie, avšak nebolo mu vznesené obvinenie.

Svedkyňa poškodená E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vtedy večer obháňala deti spať

a obž. jej navrhol, že sa môžu ísť porozprávať. Tak ona s tým súhlasila, že sa chce ísť porozprávať.
Na to zobral bankomatovú kartičku, ktorú dal robiť na syna a išli do večierky, že ide kúpiť fľašu, vodu
a žuvačky. Keď sa ho na to spýtala, na čo mu to je, tak povedal, že budeme to potrebovať obidvaja. Na
to sadla s ním do auta a myslela si, že sa len porozprávajú a potom, že doma si vypije, lenže tak nebolo.
Išli na Cabajskú cestu, na nejaké pole. Tam odstavil auto a povedal jej, že má sa vlastne vyjadriť, čo

vlastne chce. Na to mu povedala, že chce vlastne len ísť bývať a aby trávil viacej času s nimi. Vtedy on
sa rozčúlil a začal trieskať po vrchu strechy auta, tak sa ho zľakla, že čo mu je, vystúpila z auta a odišla
od auta preč. Vtedy si uvedomila, že sa má vrátiť, lebo je tam alkohol, ktorý si zobral a má tam to auto.
Tak sa vrátila späť a na to ho videla, ako si nalieval alkohol. Začal najprv ju fackať, potom to trhanie
vlasov. Tak zase odišla od neho a opäť ju dobehol. Rozbehla sa na cestu a vtedy ju schmatol a jednou

nohou si priložil na brucho a začal jej tam nadávať, že je kurva a potom prišli ku autu a zase ju tam
začal biť pri tom aute. Povedal jej, že ju zoberie domov a na všetko zabudneme. Na to mu povedala, že
nikomu nič nepovie. Ale išli opačnou stranou, kde ho stále prosila, aby išli domov, že to nikomu nepovie.
Potom stále museli niekde stáť na nejakom mieste, nejaké pole alebo nevie, nevnímala cestu, stále ho
proste prosila, aby odstavil, že chce ísť domov. Potom obž. povedal, že tie kolesá nie sú stavané na

takú rýchlu jazdu a že sa môže pozerať na deti zvrchu, tak mu povedala, že spraví to, čo chce, ale keď
odstavili, zase na nejakom poli. Nevie, kde to bolo, nevnímala cestu. Opäť sadli do auta, opäť niekam
išli. Povedal, že jemu to je jedno, keď ju zoberie aj do Maďarska predať. Na otázku, aby popísala ako
došlo k tomu pohlavnému styku, odpovedala, že ona ho stále prosila, že nemôže, že to celé nedá, žepoďme domov, že tam. On povedal, že vie, že doma mu to nedá, že bude kričať. Povedal, že domov
nepôjde a tak vystúpila z auta a on povedal, že či si stiahne sama gate, lebo jej ich stiahne on. Stiahol
jej ich on a došlo ku pohlavnému styku. Potom jej povedal, že no vidíš, užila si si to aj ty. Potom išli

domov. Smerom domov zastali na Zlatomoraveckej ceste a povedal jej, že nesmie kričať ani vrieskať,
tak mu sľúbila, že nebude. Stálo tam nejaké auto a dvaja chlapi a chcela im povedať, ale nemohla,
lebo stále pozeral na ňu. Keď prišli domov, mama ich čakala, že prečo nedvíhajú ani jeden, že už bola
vystrašená, že ani jej neodpovedajú. Tak jej hovorí, že ona má telefón doma a ty Vlado, prečo nedvíhaš
ani neodpovedáš. On hovorí, babka my sme sa rozprávali, nepočuli sme vás. Po tom išla do kúpeľni, kde

si rozčesávala vlasy a on ostal pred kúpeľkou. Na otázku, či v tú noc, keď sa vrátili nepovedala mame
čo sa stalo, odpovedala, že nie, lebo sa ho bála, že až keď odíde do roboty. Bála sa ho, lebo vtedy bol
nepríjemný. Keď išli tým autom ona nemala so sebou mobilný telefón, tento mala doma. Na otázku či
bola aj na lekárskom ošetrení a gynekologickom ošetrení, uviedla, že na gynekologickom nebola, lebo
jej doktor mal vtedy vypísanú dovolenku a hanbila sa ísť niekde inde. Bola tam s ňou dcéra. To bolo
23. alebo 24.7.. Vie, že vtedy išla na chirurgiu v pondelok a povedali jej, že teraz tu pán doktor nie je,

tak ju nemôžu zobrať, že na druhý deň. Vtedy mal dovolenku aj jej doktor Šot a mal dovolenku aj jej
gynekológ. Na ošetrení bola, kde aj sčasti niečo udala a vtedy jej doktorka povedala, že chce zavolať
políciu, tak ona povedala, že netreba, že nechce ho nejak udávať. Potom sa sama rozhodla, že ide
podať trestné oznámenie. Na otázku či niekomu hovorila, o tomto všetkom, čo sa stalo, odpovedala,
že iba bratovi volala, čo bol v Rumunsku. Ten jej hovoril, že už to mala dávno spraviť, ísť na políciu

aj k doktorovi. Volala mu nie hneď potom ako sa to stalo, ale neskôr. Matke to povedala, až keď obž.
odišiel. Dcéra o tom vedela už v sobotu alebo nedeľu. Na otázku ako sa to dcéra dozvedela, uviedla,
že ona prišla za ňou do izby, že sa musí s ňou porozprávať, že čo jej je, čo sa stále drží za brucho.
Ešte keď išli na tú STK, tak dala deťom raňajky a išla upratať a dcéra prišla za ňou, že mamina čo ti
je. Ona, že nič J.. A ešte o tom povedala jednej kamarátke, s ktorou chodila asi tak týždeň predtým

cvičiť. Volá sa L., ale jej priezvisko nevie. Na otázku, aby podrobne popísala fyzické útoky, ktoré sa mali
stať na Cabajskej ceste, odpovedala, že facky a potom trhanie vlasov. Na ruke takisto mala modriny.
Facky boli pravou rukou na pravé líce, asi to bolo otvorenou dlaňou. Obž. ju tam pritlačil k autu a tam
ju začal mlátiť. Koľko faciek to bolo už nevie. Či boli aj nejaké údery päsťou do tváre si už nepamätá,
je to tri roky dozadu. Trhanie vlasov bolo, keď tam stála pri aute, tak ako mala gumičku, tak ju drapil

vlasy a začal ju tam trhať. Na otázku, že predtým vypovedala vo svojej výpovedi, že ju po zemi ťahal
za vlasy, sa vyjadrila, že to bolo pri tej ceste, keď začala utekať, tak vtedy ju tam dotiahol. K vytrhaniu
vlasov teda došlo pri tom státí aj pri tom ako ju ťahal od tej cesty. Na otázku prečo tieto vytrhané vlasy
neukazovala lekárovi, uviedla, že to spomínala, ale hovorila, nech tam všetko nepíše proste, že nechce
volať políciu, nechce mu robiť zle. Na otázku, či tam došlo aj ku škrteniu, uviedla, že nevie, už si to

nepamätá a nechce na to myslieť. Zranenia na krku nemala, len pri tej čeľusti, to ako ju držal. Mala ešte
na bruchu takú menšiu modrinu. Toto lekárom neukazovala. Na otázku či sa bránila pri tomto fyzickom
útoku odpovedala, že sa bránila, tak že mu tiež dala facku, tiež mu asi roztrhla retiazku. Na otázku, keď
spomínala vo svojej predchádzajúcej výpovedi búchanie hlavy o kapotu, aké zranenia jej tým vznikli,
odpovedala, že len bolesti hlavy. Hematóm na predlaktí vznikol asi vtedy ako ju držal. To bolo na tej

Cabajskej ceste. Keď utekala od toho auta k ceste on ju dobehol, prišiel za ňou, vtedy si ohol nohou na
brucho a začal na ňu strašne ziapať a priložil jej ruku na tvár. Na otázku, kto videl tieto zranenia, komu
ich ukazovala, odpovedala, že keď bola u doktorky a svojej dcére. Dcéra videla vytrhané vlasy a modrinu
na predlaktí. Vlasy ukazovala aj mamine, keď on potom odišiel. Na otázku, keď bola u chirurga, prečo
nenahlásila to znásilnenie aspoň u neho, odpovedala, že ju odmietli a povedali, že má prísť na druhý

deň. Povedala sestrička, že tu nemá doktora. Na otázku, keď tam išla na druhý deň, prečo to teda
nepovedala, uviedla, lebo sa jej zdá, že stačí keď to povedala jednému doktorovi. Nevie ako sa volá
tá doktorka, ale spomínala to aj na tej chirurgii. Spomínala, že došlo k napadnutiu. Na otázku prečo
teda neuviedla, že došlo k znásilneniu, odpovedala, že ona už nevie čo hovorila chirurgovi, nepamätá
si už teraz, čo robila vtedy pred tromi rokmi. Na otázku či to teda lekárovi povedala alebo nepovedala,

odpovedala, že nepovedala. Povedala, že to bolo napadnutie, ale nechcela riešiť pred ďalším doktorom
niečo iné. Na otázku či mala nejakú psychickú traumu zo znásilnenia, uviedla, že áno, budila sa každú
noc, ale neriešila to s psychológom či psychiatrom. Na otázku prečo to oznámila až po 11-tich dňoch,
odpovedala, že sa rozprávala s tou L. a ona jej povedala, že na čo stále čaká, že pokým ublíži aj deťom.
Ona mu nechcela uškodiť. Na otázku a teda prečo po tých 8-ich dňoch, odpovedala, lebo chcela mať

len lekársku správu, aby sa jej viackrát už nedotkol. Myslela si, že to bude všetko stačiť a viackrát to
riešiť nebude, že keby sa jej dotkne, tak mu povie, že bola už u lekára. Nechcela to proste riešiť cez
políciu. On potom začal vypisovať aj ohľadom detí, že ju o ne oberie, že ju zničí. Na otázku či toto bol
ten konečný motív, aby neprišla o deti alebo čo ju nakoniec primälo k tomu trestnému oznámeniu, savyjadrila, že áno, to ako jej L. rozprávala, že mala by to riešiť a jednoducho nemôže to nechať tak, že
on si bude behať kde chce, že ona to takto nechala. Na otázku či vyjadrila vtedy nejaký nesúhlas s tým
pohlavným stykom, odpovedala, že áno, stále opakovala, že to nechce. Od tej cesty čo boli, tak on stále

na ňu naliehal. Na otázku ako sa dostala z miesta spolujazdca na to miesto na kapote, či išla dobrovoľne
alebo ju tam donútil ísť, uviedla, že jej povedal, že pokiaľ jej to nedá, tak domov nepríde. Ona už potom
vystúpila. Vtedy jej povedal, či si stiahne gate ona alebo jej ich stiahne on. Ona mu stále opakovala,
že to proste nechce. Vtedy podišiel ku nej. Na otázku či použil nejaké násilie na to, aby došlo k súloži,
odpovedala, že nie, len ju vtedy otočil. Ona to už nevnímala celé, revala a povedala, nech je to čím skôr

za mnou. Na otázku či sa fyzicky alebo slovne bránila voči tej súloži, odpovedala, že ona nevládala,
stále hovorí, že už nevládala s ním súperiť, keď jej stále hovoril, že pokiaľ mu to nedá a nedostane to
čo chce, tak domov nepôjde. Na otázku či tomu verila, odpovedala, že keď už začal do nej tam mlátiť
a začal rozprávať, že jemu to je jedno, že ju predá do Maďarska, tak už verila všetkému. Na otázku, či
došlo bezprostredne pred súložou k nejakému fyzickému útoku zo strany obžalovaného, odpovedala,
že už nie, lebo už to vzdala. Nebol to súhlas, to bolo, že to už vzdávala. Na otázku pokiaľ ide o následné

správanie po skutku, keď vypovedala, že nasledujúci deň mali ísť spolu na STK s autom a pod., ako to
prebiehalo, odpovedala, že on vtedy prišiel za ňou, že či chce tú STK-čku dokončiť, že berie deti a ide
dokončiť tú STK-čku, tak išla s nimi. Nechcela, aby boli deti samé s ním. Deti išli, lebo ich volal. Potom
išli na Liptovskú Maru na výlet a potom boli aj na Donovalkove. Ona nemohla ostať doma, lebo on stále
naliehal na deti, že či ideme tam alebo tam. Inokedy sa ich nikdy na nič také nepýtal a zrazu stále niekam

chcel ísť. A ona nechcela zostať sama doma bez detí. Vie, že bola s ním, že išla aj na tú STK, aj tú
sobotu a nedeľu, ale ona mu hovorila, že proste mu dala slovo, že to nikomu nepovie, tak si myslela, že
tým to skončí a že to nebolo takto po prvý krát. Na otázku, keď sa potom vrátili, popisovala ešte následne
v tú noc, že mali ďalší sex, či bol tento dobrovoľný, odpovedala, že nie. Ona nechcela kričať, keď tam
spal malý. Potom povedal, že on nechce sex, ale že sa jej bude len dotýkať a hladkať. Ona povedala,

že nie, že ho už proste nemôže cítiť a on stále začal ukľudňovať, že všetko bude v poriadku a tak ako
bolo aj predtým. Ona ho odhadzovala najprv zo seba a potom si už ľahol na ňu a ona nechcela kričať,
keď tam spal malý. Na otázku, že si následne písali SMS-ky, čo bolo dosť bezprostredne po tom, čo sa
malo stať, prečo teda udržiavali takýto dobrý vzťah aj po tom, čo sa malo stať, odpovedala, že myslí,
že si písali SMS-ky. Niektoré SMS-ky riešila aj s L.. Je pravda, že sa následne spolu stretli aj s deťmi,

boli v McDonalde a išli spolu do kina. Dôvodom boli deti. Deti ho odmietali, povedali, že oni s ním nejdú
a on navrhol, keď teda pôjde aj mamina tak, či pôjdu aj oni. A oni povedali, že áno, keď pôjde mamina,
tak vtedy ju aj chlapci prehovárali, aby išla, tak išla, ale bolo to aj s iným úmyslom. S úmyslom všetko
nahrať, čo aj nahrávala a potom predložila na políciu. Na otázku, aby sa vyjadrila k tomu, že jej matka pri
výsluchu tvrdila, že keď podala trestné oznámenie a ona išla prvýkrát vypovedať, že preto nepovedala

o znásilnení, pretože vy ste to nechceli, odpovedala, že áno. Vtedy hovorili policajti, že on môže ísť až
na 7 rokov a ona sa vtedy zosypala, tak mamine hovorila, nech nehovorí radšej nič. Na otázku aký to
malo zmysel, keby mu nechcela privodiť trestné stíhanie, že matke povedala, aby nevypovedala, ale ona
sama vypovedala, sa vyjadrila, že už potom, keď im volal jeho brat, tak isto by tam mala byť nahrávka,
L. to nahrávala, lebo vtedy bola akurát v Gym klube, sa jej začal jeho brat vyhrážať, že ak pôjde brat

sedieť, tak on príde osobne jej vytrhať vlasy. U lekára bola po troch dňoch ako obž. odišiel. Čakala, kedy
odíde, lebo nemala tú odvahu a nedokázala to spraviť A na polícii bola až kvôli tomu, keď sa rozprávala
s L., čo všetko má spraviť. Na otázku obžalovaného, keď boli na tej pumpe, prečo teda nešla von, že
tam boli ďalší ľudia a on bol vnútri na pumpe, odpovedala, že nemohla, pretože mu hovorila, že nikomu
nič nepovie, keď pôjdu normálne už domov. A vtedy, keď vrieskala, tak jej zakaždým povedal, že ak

neprestane vrieskať, že to nekúpi a jej nechcel na prvej benzínke zostať stáť lebo vrieskala. Stál tam, kde
bolo iba jedno auto a povedal, že nemá vychádzať z auta. Na otázku, keď prišli domov, či ju videla mama
v kúpeľni, odpovedala, že nevidela, lebo obž. tam stál pred ňou. Matka sa rozorávala s obžalovaným
a on sa tam postavil cez ňu a nepustil tam jej mamu. Ona si rozčesávala vlasy, na to obž. prišiel za ňou
a tie vlasy vyhadzoval z okna. Na otázku či potom ako podala trestné oznámenie ju kontaktoval niekto

z rodiny obžalovaného, odpovedala, že áno, ešte predtým v tom čase ako to udávala na políciu, jeho
brat. Myslí, že mal vypité a vtedy jej to aj L. nahrávala na telefón. On jej vtedy zatelefonoval a povedal,
že ak sa obž. dostane do basy, že on príde osobne vytrhať jej tie vlasy. Potom ju kontaktoval jeho otec,
kde v pozadí počula jeho mamu, že aby okamžite išla dole, že tam ide jeho brat, že ide rovno za ňou.
Ona povedala, že nejde, že nemá ísť prečo dole. Potom na ňu znova naliehali. Vtedy utekala za tou L.

a hovorila, že proste sa ich nevie zbaviť. Od tej doby ako ho udala na políciu, proste sa vkuse niečo
deje. Takisto s autom, povolené šrouby na kolese, potom v nafte mala cukor, prišla o auto, ako jej začalo
dymiť. Oznamovala to na políciu.Svedkyňa mal. J. B. vypovedala, že si pamätá, že ráno ju prišla zobudiť babka, že sa muselo niečo stať,
lebo že prišli domov až o druhej ráno a ona babke na to povedala, že určite nie, lebo však oni sa stále
chodili rozprávať. Ako išla do kuchyne, už jej hneď nebolo niečo jasné, pretože vždycky s maminou spolu

ráno raňajkovali a ona bola v kuchyni, mali nachystané raňajky na stole. No a ako došla za ňou, tak ju
videla v kúpeľke a proste videla, že na nej niečo je, tak sa jej spýtala, čo sa stalo. Ona na to povedala, že
nič, že sa má ísť najesť. Tak sa išli najesť a potom išli na STK. Tam bola s ňou, bola pri aute aj s bratmi
a všimla si na jej pravej ruke modrinu. Pýtala sa, že čo sa stalo, že či ju zbil a ona na to povedala, že nie,
že nič sa nestalo a že nemá nič riešiť. Potom išli, už si nepamätá presne, či v ten deň alebo na druhý

deň do Tatier alebo Liptovského Mikuláša. Tam najprv sa išli s otcom kúpať, no a mamina bola stále
oblečená, nechcela sa vyzliecť. Tak jej hovorila, že však sa vyzleč, ale ona, že nie, no potom sa začala
vyzliekať a v tom jej zbadala na bruchu modrinu. Pýtala sa jej, že čo sa stalo a ona na to vraví, že áno,
zbil ma. Potom sa vrátili domov a na ďalší deň išli znova preč, ale nevie, či ešte v ten večer alebo druhý
večer išla za mamou do obývačky, nech povie presne čo sa stalo, lebo, že ak jej to nepovie, tak pôjde za
dedom a vie akú má dedo povahu, takže by to nedopadlo dobre. Nakoniec ju presvedčila, aby jej všetko

povedala. Ukázala jej aj vytrhané vlasy. To si aj odfotila, lenže teraz tu ten telefón nemá, lebo sa jej
pokazil, ale ukázala tie fotky aj pánovi policajtovi. Tiež jej mama ukázala tú modrinu na ruke a na sánke
mala modrinu. Tak jej hovorí, že teraz to radšej nebudeme riešiť, aby sa nič nestalo a počkali až pokým
obž. nepôjde preč do roboty. Obž. ju ešte predtým strašne presviedčal, aby s ním išla na cestu alebo
mama, že jedna z nich pôjde. Ale ona už vedela, čo sa stalo, tak sa rozplakala a povedala, že nejde. A

maminatakistopovedala,ženejdeaišlahozaniesťdoroboty.Toboloužponejakýchtrochaleboštyroch
dňoch a potom maminu presvedčila, aby išli k doktorovi, no pán doktor mal dovolenku. Hovorila jej, nech
skúsi k druhému doktorovi, tak išla k druhému doktorovi, ktorý ho zastupoval a prosila ju, aby išla aj ku
gynekológovi, lenže aj ten mal dovolenku a k druhému sa hanbila ísť. Mamina nechcela ísť na políciu,
lenže ona ju prehovorila a chodili aj cvičiť a proste jej trénerka si na nej všimla, že vždycky, keď niečo

buchlo, tak sa zľakla a začali sa rozprávať a mamina jej všetko povedala, no a ona ju tiež presvedčila,
aby s tým išla na políciu, lebo on sa jej už potom začal po telefóne vyhrážať, že ak to niekomu povie, tak
jej zoberie deti. A potom, keď už jeho zobrala polícia, tak jeho brat volal mamine a tá trénerka to mala
nahraté na telefóne, že či teraz je spokojná, že ho dostala do basy a keď chce mať tie vytrhané vlasy,
tak že on príde a jej ich vytrhá. Potom stále vyvolávali jeho rodičia a proste im nedali pokoj. Na otázku,

pokiaľ uviedla vo svojej výpovedi, že mamina jej na druhý deň povedala všetko, čo sa stalo, nech popíše
čo sa teda malo stať, čo jej mamina povedala, uviedla, že najprv sa jej pýtala, že či ju teda zbil, na tej
STK-čke a ona, že nie, že to má nechať tak. Ale potom ju presvedčila, aby povedala, no a povedala
jej, že sa najprv išli porozprávať, že zobral kľúče od auta, že sa pôjdu previezť. Potom išli na Cabajskú
cestu, že tam sa začali rozprávať a potom on dostal nervy a začal búchať do volantu, tak mamina chcela

vystúpiť a chcela odísť, no a potom ju začal biť. Začal ju najprv škrtiť a potom, že jej držal ústa a koleno
jej pritláčal k bruchu a potom, že jak sa mu snažila vytrhnúť, tak ju chytil za vlasy a ťahal ju po zemi.
Potom ju znova niekam zobral, to už nevedela, kde to ide a povedal jej, že ak mu nedá to čo chce, tak
ju predá na maďarských hraniciach. Potom prišli pred nejaký les a že tam ju tiež bil, tam ju už aj ťahal
za vlasy a mamina sa snažila znova utiecť, ale nepodarilo sa jej to. Potom jej povedal, že ak mu nedá

to čo chce, tak že sa bude na deti pozerať zhora. Potom, že zastavili niekde a spravil to čo potreboval,
to čo od nej stále požadoval. Na otázku, aby popísala zranenia, ktoré videla u matky, odpovedala, že
jedna modrina bola na sánke na pravej strane, takej žltej farby, môže byť veľkosť 5 cm. Ďalšia modrina
bola na pravej ruke, takisto nejakej žltej farby, na predlaktí z hornej strany ruky. Veľkosť mohla byť 6 –
7 cm. Na bruchu bola tiež modrina, ale už si nepamätá na ktorej strane, to bola menšia modrina, tak

nižšie pod pupkom. Vytrhané vlasy mala zospodu na obidvoch stranách. Na otázku s akým odstupom
išla matka na políciu, uviedla, že asi 10 dní potom ako sa to stalo. Bolo to preto, že obž. bol vtedy doma
tie 3 alebo 4 dni a potom matka nechcela ho ísť udať na políciu, lebo že nevie ako sa to bude riešiť,
že proste nechcela tam ísť, ale nakoniec ju prehovorila, že bolo by to dobré, aby sa to nezopakovalo
a tak potom išla, ale ešte aj preto, že sa jej začal vyhrážať, že ak to niekomu povie, tak jej zoberie deti.

Na otázku, či tie vyhrážky počula po telefóne, uviedla, že áno, lebo jej hovorila, nech si to dá nahlas, že
bude mať aspoň ju ako svedka. Hovoril jej, že ak niekomu povie čo sa stalo, tak že jej zoberie deti, no
a potom ju už presvedčila, že sa to bude už len zhoršovať a že má ísť určite na tú políciu. Na otázku
či predkladala nejaké fotky vyšetrovateľovi, čo sa týkalo vytrhaných vlasov a prečo nefotila aj ostatné
zranenia, sa vyjadrila, že najviac jej padli do oka tie vlasy vytrhané, pretože aj keď išla na druhý deň

alebo kedy to bolo, už si nepamätá, okolo baráku, tak niektoré chumáče vlasov boli povyhadzované
pod oknami. To bolo tak, že keď sa vrátili domov, tak babka sa ich prišla opýtať, či je všetko v poriadku
a mamina bola v sprche a obž. povedal, že je všetko v poriadku, no a mamina ako bola v tej kúpeľni,
tak si vyťahovala vlasy, že čo jej spravil, lebo mala všade chumáče a proste on povedal, že keď to dádo smeťáka, tak to zistia, tak to vyhodil cez okno. Na otázku či bola niekedy svedkom nejakého násilia
medzi obžalovaným a jej matkou, odpovedala, že bola, ale už nevie povedať pred koľkými rokmi, asi tri
roky. Vtedy vie, že babka bola v kúpeľoch a dedko si bol zapáliť, čiže ten pri tom tiež nebol, začali sa

strašne hádať a on ju sotil na stôl a začal ju škrtiť. Videla to ona i jej bratia a oni začali strašne plakať,
nech to nerobí, no a potom mamina ho vyhodila z domu, ale potom sa k nemu naspäť vrátila. Tiež sa
stalo, keď bola oslava, tak on ju stále urážal a proste, že aká je to ku...a tak, mamina sa nahnevala, že
ona toto počúvať nemôže, pretože vtedy bola zima, tak by nemohla ostať vonku, tak si chcela ísť sadnúť
do auta a on ju v tom zdrapil a roztrhol jej náušničku.

Svedkyňa K. F., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona v Žarnovici s nimi
nebola, ale im vtedy volala. Najprv volala dcére, no dcéra hovorila, že ona telefón zo sebou nemala.
Obžalovanému tiež volala, ale on potom povedal, že babka vy ste mi nič nevolali, nemám od vás žiadnu
správu. Tak mu hovorí, pozri si do telefónu, trikrát som ti volala. On sa pozrel a potom sa jej omluvil, že
má pravdu, že mu volala. Oni už mali ísť spať, bolo pol jedenástej a on došiel do obývačky a hovoril, že by

sa rád išiel s poškodenou porozprávať. Už vtedy, keď došiel z roboty, zbadala, že je voľajaký nahnevaný,
nervózny, chodil z izby do izby. Ona nevedela kam idú. Až keď boli tri hodiny alebo koľko, došli domov.
Pošk. bola v kúpeľke otočená chrbtom k nemu, on za ňou stál a vtedy zbadala, že sa niečo odohralo, ale
nechcela to riešiť, lebo manžel mal slabší infarkt, tak nechcela, aby sa zobudil. Spravila chybu, že keď
došli domov nezavolala policajtov. Lebo na ňom zbadala, už keď ju bral do Žarnovice ( ale nevedela, že

tam išli ), tak išiel do večierky, kúpil fľašu a po ceste ju pil. Fľašu potom zahodil, keď ju vypil, zobral ju na
Cabajskú cestu a potom išli do Žarnovice. Došli okolo tretej alebo pol štvrtej. Videla, že dcéra je úplne
zničená, vlasy mala rozcuchané a mala modriny. Rozcuchané vlasy videla, tak vrch a boky a na rukách
zbadala modriny, aj na tvári mala modrinku. Oblečenie špinavé, také dokrkvané a nič, len sa pratali do
postele, že idú spať, že je už dosť hodín a on ide do roboty. Ráno sa dcéra rozplakala, povedala, že

on ju zbil a ešte ho musela zaviezť do roboty. Pošk. jej hovorila, že ju zobral na Cabajskú cestu, že
ona utekala k ceste, zastavovala autá, ale bola tma, nikto ju nevidel, aj keď ju videl, tak ju nechal tak.
Naspäť došla k autu a tam jej vraj začal trieskať hlavu o auto a hovorí poddaj sa mi a chcem to dostať,
čo chcem ja, to mi dáš. Nakoniec nasilu do nej vliezol, potom sa zobrali a išli domov. Ráno nechcela
nič povedať len plakala a plakala, sa pred ňou skrývala. Ráno, keď ho zaviezla, potom povedala všetko,

čo on spravil a čo robil. Poškodená verila tak viacej svojej dcére, oni si jedna druhej povedali. Ona vie,
že obž. je násilník, že je schopný znásilniť. Na otázku či bola svedkom nejakého násilného konania,
odpovedala, že áno, priamo v ich byte v posteli, tam ju znásilnil. Ona to počula, že sa bránila, pusti ma,
nechaj ma, že naši spia, zobudia sa, čo bude. Nie neboj sa, ústa jej zakrýval a potom ona našla tielko
a podľa toho tielka zistila, že ju znásilnil, ešte sama sa jej priznala, áno mama, máš pravdu znásilnil

ma, je taký násilník. Na otázku či dcéra išla k doktorovi, či to oznámila na polícii, odpovedala, že doktor
mal dovolenku celý týždeň. Ona ju posielala, ale sa hanbila ísť. Potom išla o tri dni, len doktor vraví,
že vidím, že máte vytrhané vlasy, vidím, že máte modriny, ale či ste bola znásilnená, to ja už do vás
nevidím. To už necháme tak ako to je, len to napísali do papierov, čo on uznal za vhodné. Na políciu
kedy išla to nevie. Obž., keď býval s nimi, stále sa poškodenej vyhrážal, bil ju, nadával jej, ešte keď mali

chlapca prvého, lebo hovorila jej, že on jej povedal, že nemôže mať deti, že je neplodný. Už predtým
sa stalo, že jej robila posteľ a našla pod vankúšom roztrhané tielko, lebo ona spávala v tielku. Pošk.
sa vtedy rozplakala, tak jej hovorí, že E., čo sa stalo? Že on ju znásilnil. To bolo vtedy, keď počula,
že dcéra kričala, no ona nechcela do izby vraziť, nemala tú odvahu kvôli tomu, že manžel bol ťažko
chorý. Bála sa o jeho zdravie, tak nešla. Ani vtedy manželovi nechceli nič hovoriť kedy ráno prišli ani

nič, lebo sa bála o jeho zdravie. On mal porážku slabšiu a má problémy so srdcom, ťažko sa mu dýcha.
Obžalovaný, aj keď s nimi sedávala, tak poškodenú obťažoval aj pred deckami, nedal jej pokoj, jemu to
bolo jedno, či sú tam deti či tam je ona. On jej strkal ruky do nohavičiek a sa jej hrabal tam, už mala sto
chutí mu povedať, čo sa nehanbíš, si taký perverzný. Ale to prehrýzla, nechala to tak. Na otázku, keď
teda vedela o dvoch znásilneniach voči jej dcére, prečo ani jedno nenahlásila, odpovedala, že dcéra to

nechcela, vravela mama nemiešaj sa mi do života, ja ho ľúbim, tak nechcela dovoliť, že ona ho natoľko
ľúbila, že ona cez tie všetky prekážky išla a nechcela dovoliť ani nechcela, aby niečo manželovi hovorila.
Na otázku aké konkrétne fyzické násilie mal v ten večer obž. voči poškodenej použiť, odpovedala, že
oni sa vtedy len zobrali a odišli. Obž. jej len toľko povedal, že či im postráži deti a tak mu hovorí, že
nebuďte dlho, lebo ja idem tiež spať a budem ráno vstávať. Na to vravel, nebojte sa babka, budem sa

snažiť tak, aby som došiel domov. Dcéra jej potom povedala v ten večer, keď prišli domov, že čo sa
stalo, že ju tam bil, znásilnil a ešte vo večierke kúpil fľašu a pil ju po ceste. Ešte jej hovorila, že fľaša
bola pod nohami, keď on do nej kopal. Po prečítaní časti zápisnice z výsluchu svedkyne v prípravnom
konaní zo dňa 19.3.2019 ( č.l. 50 spisu ), kde odpovedala na otázku vyšetrovateľa : „Kedy vám presnehovorila E. F., že by ju mal A. B. znásilniť, čo presne vám hovorila a ako ste na to reagovali vy, bola
odpoveď: Až pondelok mi porozprávala, čo s ňou spravil, dovtedy sa mi vyhýbala a stále chodila do
kúpeľne sa obzerať. On v pondelok šiel do roboty, Do toho pondelka som ja o ničom nevedela“. Na

otázku, že dnes vypovedala, že sa to dozvedela už v ten večer, teda z piatka na sobotu, sa vyjadrila,
že tam tvrdila, že až pondelok kvôli tomu, že nechcela narobiť ani jemu zle, ale chcela to utlmiť, lebo si
myslela, že sa dajú znova dokopy, ale ona už ho nechcela. Takže kedy jej to dcéra povedala si už teraz
nepamätá, to sú už dva roky. Na otázku, že ju vtedy policajti vypočúvali v auguste dvakrát 2.8. aj 3.8. a
ani raz vtedy nepovedala o nejakom znásilnení, sa svedkyňa vyjadrila, že ona ju prosila, mamička nič

im nehovor. Povedala, že sa nemá jej do života starať, nemá nič o ňom vyprávať. Ona si myslela, že sa
dajú dokopy, ona povedala, že dcérka nemá otca a nechcela, aby chlapci nemali otca. Tak jej hovorí,
mamička nehovor nič, nechaj si to všetko pre seba. Na otázku či napriek tomu, že poškodená už vtedy
vypovedala proti obž. B., bola podať trestné oznámenie, ju doma prosila, aby naňho nič nepovedala,
uviedla, že takto jej dcéra povedala, keď sa toto stalo v ten deň, tak jej hovorila, mama, nevyprávaj nič.
Bola tak rozrušená, že už ani nevedela čo rozpráva. Na otázku, aby presnejšie popísala, keď prišla dcéra

toho 21.7.2018 domov, čo všetko povedala, že obž. spravil, odpovedala, že ju zobral na Cabajskú cestu
a tam ju chcel znásilniť. Ona utekala na cestu, zastavovala autá, nikto jej nezastavil, potom sa vrátila a
chcela ísť domov. On povedal dobre, pôjdeme domov, ale toto mi spravíš, čo ja od teba žiadam. Išli do
Žarnovice a tam sa ten skutok aj stal. Že ju dal na auto, na tú kapotu a stiahol jej nohavice, to mi len
toľko povedala a vsunul to do nej. Potom mala dcéra na rukách modriny, aj na jednej, aj na druhej, na

lícach oboch, vlasy vytrhané - na ľavej strane mala viacej, na pravej strane menej a zvrchu. Ešte sám
pán doktor hovorí, že ako vás mlátil, čo vám vlasy ťahal ? Na otázku či boli medzi obžalovaným a jej
dcérou aj nejaké iné spory, ktoré riešili iné orgány, napríklad správne orgány, eventuálne iné konanie
pred súdom, uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie.

Svedok L. F., brat poškodenej vypovedal, že ohľadne skutku, ktorý sa mal stať v roku 2018 sa vyjadriť
vôbec nevie. Na otázku, či má vedomosť aké bolo spolužitie obžalovaného s poškodenou, uviedol, že
došli ku rodičom maximálne na návštevu, keď bola nejaká oslava, akcia, takže to je celé, keď sedeli pri
stole, tam sa nič nedeje. Takže vie len z počutia, čo mu obž. a poškodená povedali. Na otázku, pokiaľ mu
poškodená povedala o týchto udalostiach, kedy to bolo, akým spôsobom a čo sa dozvedel, odpovedal,

že nevie presne kedy to bolo, možno mesiac, dva potom. Od sestry sa dozvedel vlastne len to, že sadla
si do auta, bol agresívny, že proste bolo tam nejaké násilie, aj dcéra to dosvedčila, že ona ju videla, že
ona spravila chybu, že nešla k doktorke. Fotky nevie či má z toho incidentu, že či mala nejaký mobil
alebo čo. To už bolo dva mesiace potom, takže sa k tomu nemôže ani vyjadriť či to je pravda, či nie je,
len to čo mu bolo povedané. Obž. zas povedal, že to je výmysel, že si to vymyslela naňho. Na otázku

či sa poškodená aj predtým niekedy sťažovala na správanie obžalovaného, uviedol, že len také bežné
veci. Ohľadom financií, že boli problémy nejaké, že neprispieval tak ako mal. Potom raz bola hádka,
čo si pamätá, že mu volala sestra, aby došiel lebo, že s otcom mal nejaký konflikt a chceli, aby odišiel,
že sa to tam už nejako hrotí. Tak tam došiel aj s bratom a čakal na chodbe, čo sa bude diať, lebo sa
bála, že vraj je agresívny, tak mu nechali tašky pred dverami. Ale nebol žiadny problém, odišiel a potom

už čo sa dialo ďalej nevie. Na otázku či bol v kontakte s poškodenou aj s obžalovaným po tom, čo sa
to malo stať, uviedol, že bol u nich na návšteve a tam sa to len tak medzi rečou spomenulo. Tam sa
spomenulo, že v poslednej dobe je agresívny, že je násilný atď.. Ale on s nimi nebýval, takže jemu je
ťažko to posúdiť, či je to pravda alebo nie, len vie to, že keď tam obž. býval, boli furt hádky aj od susedov,
čo počul, aj svokra, hovorila, že tam na dennej báze boli hádky, výkriky a že jak tam už nebýval, tak už

to bolo také miernejšie aj, že decká sa začali lepšie učiť. Je pravda, že si s obžalovaným písali niečo
na Facebooku, ale už nevie čo tam bolo. Po predložení komunikácie, ktorá je pripojená v spise na č.l.
427 – 428 sa vyjadril, že niečo si písali, je to jeho profil. To čo písal bolo aj preto, lebo boli tlaky aj z jej
strany aj z jeho strany. Obž. chcel, aby vypovedal proti nej. So sestrou mal predtým nejaké konflikty
a povedal niečo, čo povedal v emóciách a v hneve, takže toto čo je napísané na FB bolo vlastne kvôli

tomu, že bol na ňu naštvaný. Aj za to napríklad, že mala pokazené auto, tak zavolala, Peťko prosím ťa
pomôž mi. Tak on letel, keď bol nejaký problém, vždycky a potom sa dozvedel za nejakú dobu, že ho
ohovárala. Už nevie ani presne ako to celé bolo, proste dostal nervy za to ako sa správala, že človek
jej pomáhal a nakoniec sa to otočilo proti nemu. Na otázku, čo mala byť tá pravda, keď tam uviedol, že
nebude obhajovať Evu, povie pravdu a nebude to moc pre Evu povzbudzujúce, sa vyjadril, že vlastne

sa hneval kvôli tomu, že býva u rodičov, že proste otec je už dosť starší, takisto zdravotne nie je moc
v poriadku a nezvláda to psychicky, že vlastne rodičia sa starajú o všetko, lebo tu bola väčšinou debata
len oni dvaja. Na otázku, v čase, keď sa mal stať tento skutok, či bol v kontakte s bratom J. a či mu brat
hovoril o tom, že sestra mala byť znásilnená, odpovedal, že niečo mu spomínal. Ohľadom znásilneniasestry nie, len mu povedal, že on obžalovanému neverí, že hovorí pravdu, že ho pozná aký je. Na otázku
poškodenej, či si pamätá na nejaký taký konflikt, keď bol u nich, že by sa niečo stalo, že by ju obžalovaný
napadol, keď bola u nich aj J., odpovedal, že si pamätá na to, že J. plakala, prišla za ním do obývačky,

tak utekal do izby a akurát videl, že poškodenú sotil na posteľ, ležala, tam a decká tam revali, vrieskali.
Nevie kvôli čomu to vzniklo. Ešte predtým tiež, čo boli takto na návšteve, tiež bolo niečo také, že sa
povadili, bol krik, decká revali. On povedal, že sa do toho montovať nebude, to je ich záležitosť, ale vie,
že tam na bežnej báze toto bolo. Aj poškodenej vtedy hovoril, že prečo sa s ním nerozíde, lebo vlastne
aj deti chodili hotové z toho, že čo sa deje medzi nimi, zle to vplývalo aj na prospech. Na otázku či v jeho

prítomnosti došlo k nejakému fyzickému násiliu zo strany obžalovaného voči poškodenej alebo zo strany
poškodenej voči obžalovanému, odpovedal, že čo počul, keď telefonoval s ňou, keď bol ten konflikt, že
došiel kvôli tomu, že mu zbalili veci, aby odišiel, tak v telefóne počul výkriky, on ako nadával, je tu ku...a,
do kráv a nevie do čoho. Potom sa zase obž. vrátil, a to nechápal prečo ho pustila naspäť bývať, lebo
tam to bolo bežné, proste tie hádky a konflikty. A to čo spomínal, že vtedy keď došiel do izby a ju sotil.
Otec mu povedal, že bol agresívny, nadával, neprispieval nejako finančne aj to vyčítal otcovi, že doniesol

mäso od kohosi, ale to bolo také, že nestačí raz niečo dať nejaké mäso alebo niečo, ale treba prispievať
tej rodine, starať sa. Obž. bol väčšinou na kamióne, nebol doma a keď došiel, tak boli furt len hádky.

Svedok J. F. pred súdom vypovedal, že je bratom poškodenej. V čase skutku, keď robil v predošlej firme,
bol vycestovaný do Rumunska. Väčšinou bol 3 týždne tam a piatok, sobota, nedeľa bol doma a zase

cestoval naspäť. Takže vie sa len k tomu vyjadriť, že so sestrou telefonoval. Akože deň predtým než
sa táto udalosť stala mu ona volala. Chcela sa ako osamostatniť a chcela ísť bývať do podnájmu do
Krškán a jeho sa pýtala, že čo má robiť, či súhlasí, že takýto podnájom má v Krškanoch. Tak hovoril jej,
že dobre, keď chceš voľačo robiť, nerob všetko sama, však poraď sa so svojím partnerom, keď chcete
bývať, ako to je finančne, možno nebudete stíhať, že čo ti ja na to poviem. Potom o ďalší deň ako sa

stala táto udalosť mu ona volala, že čo sa jej stalo, plakala do telefónu, že bola znásilnená, že bola
zmlátená, že vyšklbal jej vlasy, voľakde ju zaviedol v nočných hodinách, že nevedela čo má robiť, chcela
pomôcť. Hovoril jej, že keď sa voľačo takéto stalo, prosím ťa choď k lekárovi, choď na vyšetrenie a choď
sa nahlásiť na políciu. Prosil ju, aby to išla urobiť. A vidí, že asi to neuposlúchla, lebo sa potom dopočul,
že to urobila až o niekoľko dní. Na otázku či povedala, kde sa to malo udiať, odpovedal, že to nevedela

ani ona sama povedať, lebo to bolo v nočných hodinách, nevie kde cestovali. Boli spolu v aute. Ale či sa
to stalo, že bol žiarlivý alebo čo, či žiarlil na toho chalana, čo jej to vybavoval v tých Krškanoch to nevie,
prečo bol ten dôvod, že vycestovali tak ďaleko a čo sa udialo. Ale plakala mu v telefóne. Na otázku či on
niekoho kontaktoval, uviedol, že ju presvedčil nech to povie otcovi, lenže otec mal problémy s tlakom,
tak ona sa bála mu to povedať. Tak ju prosíkal, aby išla k lekárovi. Ale sestra sa bála ísť k lekárovi alebo

bola zahanbená, čo sa jej stalo a nešla potom k tomu lekárovi. Si spomína to, že ju hodil na kapotu a tam
ju znásilnil, ťahal ju za vlasy, že auto nejaké išlo popri ceste, bála sa, že čo má urobiť, či má vybehnúť na
cestu, jednoducho mala strach. Na otázku či vie uviesť prečo potom ostala následne ešte s ním, prečo
to nešla hneď ohlásiť na políciu, odpovedal, že sa asi bála, že jej voľačo spraví, lebo sa jej vyhrážal.
Čo sa týka toho telefonovania, tak v tej dobe mal kartu Telekom. On nevolal, väčšinou mu sestra volala.

Má aj O2 kartu číslo XXXXXXXXXX a druhé číslo XXXXXXXXXX. Nevie už na ktoré číslo mu volala.
Koľko trvali tie telefonáty si nepamätá. Na otázku, prečo to sám neohlásil na políciu alebo to neoznámil
nejakej inej osobe, uviedol, že bol v Rumunsku a nemal komu zavolať. Na otázku prečo sa neprihlásil na
výpoveď, keď trestné stíhanie beží tri a pol roka, sa vyjadril, že preto, lebo pracoval v Rumunsku a domov
chodil tak, že v piatok odcestoval z Rumunska v nočných hodinách, v sobotu bol doma a v nedeľu išiel

naspäť. Tak fungoval rok. A potom sa neprihlásil, lebo chcel, aby si to vysvetlili oni dvaja medzi sebou
a nechcel, aby do toho zaťahovali celú rodinu. Sestra potom povedala, že už podala trestné oznámenie,
tak už potom to nechal na ňu. Teraz prišiel ako svedok, lebo si to sestra vyžadovala. Na otázku či bola
nejaká iná osoba, komu povedal o tomto znásilnení, odpovedal, že nie. On sa vtedy obžalovaného pýtal
telefonicky, volal mu, či to spravil, lenže on všetko poprel, povedal, že jej dal facku a že ona mu to vrátila,

to bolo celé. Na otázku, či sa mu pred týmto niekedy sestra sťažovala na obžalovaného, uviedol, že
áno. Rozprávala, že ju mlátil, že keď tam boli stavbári, že zatepľovali barák, že vtedy jej normálne vrazil.
Na otázku asi po akej dobe, keď mu sestra telefonovala do Rumunska, prišiel domov, odpovedal, že
si nepamätá, boli to skôr mesiace. Keď prišiel domov, už trestné oznámenie bolo podané. Na otázku
či má vedomosť, či sestra túto udalosť oznámila aj niekomu inému z rodiny, uviedol, že to nevie či to

oznámila, ale jemu sa vždy vyspovedala, lebo bol taký zo súrodencov, že vedel ju vypočuť, mal s ňou
zo súrodencov najlepší vzťah. Nepamätá si, že by mu niekedy klamala. Na otázku, či v nadväznosti na
to, čo bolo konštatované o ďalších oznámeniach, ktoré sa mali udiať, či má o tom nejakú vedomosť,odpovedal, že to nemá. Chce, aby si to oni vyriešili medzi sebou ako normálny ľudia a nezasahovali
celú rodinu do tohto prípadu.
Svedok J. F., starší, poškodenej otec pred súdom uviedol, že už bol vypovedať vo veci znásilnenia dcéry.

U nich je to tak, že on má vysoký tlak a deti majú strach, že keď sa rozčúli, buď ho to položí alebo niečo
vyvedie. On sa vždycky všetko dozvie až po pol roku a možno aj neskoršie, že čo porobili. K tomuto nevie
povedať nič, lebo tam nebol. Akurát môže to povedať, že keď sa rýpali kvôli peniazom alebo niečomu,
tak počítal, že žiarliví sú jeden aj druhý, kvôli žiarlivosti to robia a on im ešte hovoril, že nechce vidieť
doma, aby sa rýpali a hádali. Nepotrebuje, aby susedia si robili veľké oné, nech sa zoberú a nech idú

do kaviarne alebo do reštaurácie a tam nech si to dajú dohromady a nie pred deťmi sa vadia. Viac nevie
nič, len to, čo po pol roku alebo po koľkých mesiacoch, keď bol v Nitre, až vtedy sa dozvedel, čo porobil.
Na otázku či videl na dcére nejaké zranenia, uviedol, že nevidel nič, lebo on je obyčajne v obývačke
a oni používajú spálňu, detskú izbu a kuchyňu. On je s nimi v styku len, keď ide do kuchyne alebo
keď varí, ináč si takéto, keď nepovedia, ani ďaleko nevšíma. Len to zistil, že obž. už nechodí ku nim,
lebo predtým už tiež boli takto porýpaní dva roky dozadu alebo koľko a chodil pred okná vyplakávať.

On keby bol vedel, nedovolil by, aby ho zobrala naspäť. Lenže on to nevedel a najhoršie je to, že obž.
každú svoju rodinu pošpinil, on je naučený len na to, aby ho každý ľutoval, aký je chudáčik, ale čo sa
za jeho maskou skrýva to nevie nikto. Na otázku čo sa týka spolužitia dcéry a obžalovaného, keď u nich
bývali, ako vychádzali, či bol svedkom nejakého konfliktu, uviedol, že obž. chodil na kamióne, chodil do
Španielska, Francúzska, Portugalska. On išiel dajme tomu na 10 dní, došiel na jeden, dva dni a zas išiel

preč. Čiže, keď bol doma, on sa tomu nejak nevenoval. Akurát, keď sa začali hádať kvôli peniazom, tak
ich zastavil, nech vypadnú von, nech idú do reštaurácie alebo kaviarne, nech si dajú kávu a nech si to
tam podebatujú. Ale toto, že najprv ju dovliekol na Cabaj, aj keby zbadal, že idú von, bol by počítal, že
idú do tej kaviarne, ako im povedal a nie že ju vyvlečie na Cabaj a potom ju zoberie do Žarnovice. To mu
tiež nejde do hlavy. Čo robil v Žarnovici, to značí, že on tam nebol prvýkrát, musel tam byť aj s niekým

druhým alebo to mal svoje miestočko, musel to poznať, lebo z Cabaja sa zobrali a išli do Žarnovice.
Aj fľašu, že mal pri sebe. Však to sa nediví, to takýto ľudia nerozmýšľajú, keď niečo takéto je. To sa
dozvedel až po súde, čo bolo, po tom pojednávaní, ináč nevie nič. Na otázku či mu dcéra nič nehovorila,
odpovedal, že nie. Oni mu nepovedia, lebo lekár sám im zakázal, pretože mal infarkt alebo nábeh na
infarkt. Na otázku po akom pojednávaní sa to dozvedel, odpovedal, že to bolo v Nitre, nie na súde, ale

na polícii. Ale ani tam sa všetko nedozvedel, až potom, keď sa pýtal, že čo vlastne je, až potom mu začali
vyprávať. Po prečítaní časti zápisnice z výsluchu svedka v prípravnom konaní zo dňa 19.3.2019 ( č.l. 55
spisu ), kde odpovedal na otázku policajta : „Popíšte mi, čoho ste boli osobne svedkom dňa 20.7.2018
a odpovedal: Ničoho, ja som sa to dozvedel 2 – 3 týždne potom“. Svedok sa vyjadril, že nevie, kedy sa
to stalo, ani nie, že ešte 2 – 3 týždne potom. Už má aj svoje roky, nemôže si to pamätať.

Svedkyňa L. M., bytom toho času v Českej republike, pri svojom výsluchu dňa 9.4.2022, ktorý sa
uskutočnil prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Chebe, vypovedala, že E. F. pozná z doby,
keď bývala v Nitre a pôsobila vo fitness centre, kde viedla dobrovoľný krúžok kickboxu. Poškodená
chodila do fitness centra a zapísala sa na tento krúžok, tiež ju oslovila, či by nemohli chodiť aj deti, s čím

ona súhlasila. Je to možno 3 až 5 rokov dozadu teda asi roky 2017 až 2019, presne to nevie povedať. Po
tréningu išla do šatni, keď ju Eva oslovila s tým, že jej chcela poďakovať, že sa ujala jej detí. Niečo sa jej
na nej nezdalo, videla, že je úplne iná a tak sa jej na rovinu spýtala, či je v poriadku a ona povedala niečo
v tom zmysle, že to nie je doma s priateľom dobré. Ona poškodenú videla vždycky len, keď sa náhodne
stretli vonku a asi raz bola u nej na návšteve, teda sa nedá povedať, že by boli nejak extra kamarátky.

Na otázky kedy jej E. F. povedala, čo jej urobil druh A. B. dňa 20.7.2018, ako sa potom pošk. správala,
či išla hneď podať trestné oznámenie, či išla na lekárske vyšetrenie a pod., sa vyjadrila, že nevie o aký
incident sa malo jednať, či by sa malo jednať o znásilnenie. Pamätá si, že bol nejaký incident, keď jej
volala uplakaná s tým, že jej ublížil nejakým spôsobom, ale vzhľadom na to, že neboli ani kamarátky, tak
to presne nevedela. Vždycky ju odkázala, aby sa bránila tým spôsobom, že to buď podá na políciu alebo

nejakú takú organizáciu žien, aby sa obrátila na pomoc. Nevie či bola podať trestné oznámenie, ale
pamätá si, že raz jej policajti zavolali, že ju poškodená uviedla ako nejakú psychickú podporu, takže kvôli
tomu sa musela dostaviť k jej výpovedi. O incidente jej poškodená povedala len telefonicky a potom,
keď sa videli náhodne, keď išla nakúpiť. Ten incident jej povedala sama od seba. Volala jej, že nevie čo
má robiť. Ona jej bývalého muža nepozná, nikdy sa s ním nebavila. Nemala ani záujem E. v tejto veci

byť nejak nápomocná, pretože nič nikdy nevidela na vlastné oči, nikdy nebola svedkom incidentu, vždy
to bolo iba tvrdenie, ktoré jej povedala E.. E. jej povedala, že to nie je medzi nimi dobré, že dochádza
k tomu, že si na nej napr. vybije zlosť, že sa neštíti na ňu vztiahnuť ruku a tak. Keď poškodená volala, tak
plakala do telefónu, že ju zbil, ale nie je si úplne istá, či sa zmienila o tom, či malo dôjsť ku znásilneniu.Pamätá si, že hovorila, že ju zbil, že jej mal vytrhať nejakú časť vlasov a že to malo byť údajne mimo
Nitru, niekde kúsok. Na otázku či boli na poškodenej vidieť nejaké známky údajného znásilnenia alebo
násilia, odpovedala, že znásilnenia by asi netvrdila, ani si nevšimla, že by k niečomu takému malo dôjsť.

Vie, že sa svojho bývalého muža dosť bála, bola taká zakríknutá, psychicky zničená, smutná. Ale že
by na nej zaznamenala známky znásilnenia to nie. Potom sa už s ňou náhodne stretla po nejakej dlhej
dobe, kedy už vyzerala omnoho lepšie a povedala jej, že je rozvedená, ale že jej stále robí problém.
Na otázky s akým časovým odstupom jej poškodená povedala o tom čo sa stalo, či jej povedala bližšie
okolnosti incidentu, sa vyjadrila, že to bolo večer, niekedy v lete. Nevie povedať, či jej volala hneď na

druhý deň po incidente alebo ešte v ten deň. Volala jej s tým, že ju mal zbiť a že po nej chcel sa s ním
nejakým spôsobom uzmieriť a formou uzmierovania asi malo dôjsť k nejakému pohlavnému aktu, ale to
si fakt nie je 100-percentne istá, že ona chcieť nemala a mal si to vziať nejakým spôsobom násilím, že
celý incident sa mal stať niekde mimo Nitru. Keď jej volala, tak vie akurát, že jej hovorila, že ju strašne zbil
a že jej vytrhal časť vlasov ako ju držal. Bližšie informácie to vôbec. Na otázku či poškodenej povedala,
aby incident nahlásila na políciu, uviedla, že určite, to bolo hneď ako prvé, než vôbec malo dôjsť k tomuto

incidentu závažnejšiemu, že jej povedala, že takýto život asi nie je úplne najlepší a že každý máme na
výber a nech to ohlási. Vie stopercentne, že jej povedala, že nad tým uvažuje a potom po nejakej dobe jej
volali policajti, aby prišla ako morálna podpora. Čo sa týka samotných incidentov, ako k nim dochádzalo
a kedy sa stali to nevie. Či to poškodená ohlásila hneď vtedy ako sa to stalo alebo kedy tiež nevie.

V prípravnom konaní boli vypracované i znalecké posudky o vyšetrení duševného stavu svedkyne
poškodenej E. F. a obvineného A. B.. Zo záverov ZP č. 82/2019 znalkyne z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Jany Bullovej ( č.l. 118 – 155 spisu ) vyplýva, že u poškodenej
nebola zistená aktuálne ani v minulosti žiadna duševná porucha ani choroba. Nebol u nej preukázaný
sklon k zneužívaniu návykových látok ani závislosť na nich. Táto je plne schopná účasti na trestnom

konaní a schopná chápať zmysel trestného konania. Vnímanie je kvantitatívne i kvalitatívne zachované.
U poškodenej nie sú splnené diagnostické kritériá pre stanovenie diagnózy posttraumatickej stresovej
poruchy. Z výsledkov psychologického vyšetrenia ( ZP č. 44/2019 znalca z odboru psychológie
Mgr. Emila Bullu ) súd zistil, že úroveň intelektových schopností poškodenej sa pohybuje v dolnom
pásme priemernej inteligencie. Osobnosť je introvertná s melancholickými rysmi. Štruktúra osobnosti je

dostatočne zrelá. Záťažové situácie prežíva neuroticky. Popisovaný sexuálny život bol podľa komparácie
výpovedí obidvoch partnerov pestrý s pravdepodobnými tendenciami aj k menej tradičným spôsobom
uspokojovania. Sexuálne kontakty prebiehali bežne mimo domova. Dôvodom bola aj nedostatočná
intimita v byte jej rodičov. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti dosahujú úroveň priemeru. Je
schopná zapamätať si obsah prežitých udalostí, hodnotiť ho aj následne reprodukovať. Niektoré zistené

povahové črty svedkyne úroveň jej všeobecnej vierohodnosti znižujú. Jedná sa o osobnostnú nezrelosť
aj tendencie pôsobiť navonok príliš priaznivým dojmom. Zvláštne pôsobí aj skutočnosť, že sa o bývalom
partnerovi, s ktorým žila desať rokov, má s ním dve deti a jedno jej dieťa si osvojil, vyjadruje iba
negatívnym spôsobom. Sklony ku nevedomému skresľovaniu obsahu zážitkov teda vylúčiť nemožno.
Neboli u nej zistené sklony ku konfabuláciám. V dôležitých situáciách môže podliehať sugestibilite aj

ovplyvniteľnosti. V aktuálnych výsledkoch vyšetrenia nie sú prítomné príznaky duševného ochorenia
v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Poškodená mala pohlavný styk ešte jeden alebo dva dni
po tom ako malo dôjsť k znásilneniu. Poškodená uviedla, že bývalému partnerovi neželá nič zlé, chce
iba, aby sa išiel liečiť z jeho sexuálneho správania.

Podľa záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obvineného, ktorý vypracovala
znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Jana Bullová pod č. 83/2019
( č.l. 78 – 115 spisu ) mal súd preukázané, že u obvineného nebola zistená prítomnosť žiadnej
forenzne významnej duševnej poruchy či choroby ani v minulosti ani v súčasnej dobe. U obvineného
nie je prítomná porucha pohlavnej identity ani porucha sexuálnej preferencie ( sexuálna deviácia ).

Sexuálne správanie u menovaného je primerané. Je u neho prítomná normálna sexuálna motivácia,
ktorá je charakterizovaná pevnou sexuálnou identifikáciou spojenou s dobre osvojenou sexuálnou
rolou, preferuje objekt opačného pohlavia, sexuálne zrelého, neakceptuje ani nevyžaduje agresivitu
v kooperácii s partnerkou. Techniky sexuálnej interakcie sú vzájomne s partnerkou akceptované. V čase
vyšetrovaného skutku boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obv. zachované. Konanie obvineného

nebolo chorobne ovplyvnené a bolo plne v súlade s črtami jeho osobnosti. Vnímanie je kvantitatívne
i kvalitatívne zachované. Nebola u neho preukázaná závislosť od návykových látok. Z adiktologického
hľadiska ide o rekreačný konzum alkoholu, teda príležitostné popíjanie, bez závislosti. Jeho pobyt na
slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť a nenavrhuje u neho žiadneochranné liečenie. Zo záverov znalca z odboru psychológie Mgr. Emila Bullu ( ZP č. 46/2019 )
súd zistil, že osobnosť obvineného je extravertná s flegmatickým temperamentom. V partnerských
vzťahoch je schopný prežívať city k osobám opačného pohlavia. Žiarlivecké sklony vylúčiť nemožno.

Popisovaný sexuálny život, ktorý hodnotí ako pestrý, považuje za normálny. Aj keď sexuálne praktiky
boli rôznorodé, podľa jeho udania sa vždy realizovali v zhode obidvoch partnerov. Agresivita je v jeho
osobnostnej štruktúre zastúpená iba v bežnej miere a jej kontrola je dostatočne funkčná prostredníctvom
aj zvnútornených etických noriem. Explozívne konanie vo významne záťažových situáciách vylúčiť
nemožno. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti sú menej vyvážené, celkovo priemerné. Je

schopný si zapamätať prežité udalosti a tieto následne reprodukovať. Významné sklony ku skresľovaniu
výpovedí ani tendencie ku konfabuláciám zistené neboli. Sú prítomné mierne tendencie pôsobiť navonok
priaznivým dojmom. V sociálnej oblasti nie sú známe problematické formy medziľudských interakcií.
V prípade, že sa skutok stal, tak ako je uvedené v obvinení, mohlo sa jednať o emocionálne pudovú
motiváciu konania.

V štádiu prípravného konania bol vypracovaný tiež znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia MUDr. Miroslava Saska pod č. 22/2019 ( č.l. 213
– 284 spisu ). Znalec uviedol, že poškodená po udalosti dňa 20.7. až 21.7.2018 podľa správ od
lekárov, ktorých navštívila, teda popísané chirurgom, neurológom a rádiológom, utrpela zranenia –
pomliaždenie hlavy ( trauma capitis contusio reg F-P ), pomliaždenie predlaktia – hematóm na pravom

predlaktí a napriamená krčná lordóza. Znalec konštatoval, že popisované zranenia mohli vzniknúť sčasti
ako popisuje poškodená a priznáva aj obvinený. Zranenia sú ľahké a mohli vniknúť pri popisovanej
pasovačke, ktorú vo výpovedi priznáva aj obvinený. Nie však búchanie hlavy o kapotu automobilu.
Rovnako neboli popísané žiadne známky po strangulácii ako aj vytrhaných vlasoch. Podobne nie sú
spomínané krvné podliatiny v oblasti prednej brušnej dutiny. Poškodená bola vyšetrená neurológom

23.7.2018,kedytentopopisujekrvnúpodliatinunapravompredlaktíapodľaRTGvyšetrenianapriamená
krčná lordóza. Chirurg dňa 24.7.2018 popisuje citlivosť a bolestivosť v spánkovo temennej oblasti hlavy.
Nevyjadruje sa k žiadnym krvným podliatinám ako aj príznakoch po škrtení. Pri prehliadnutí fotografií
( príloha k zápisnici o prehliadke tela poškodenej dňa 2.8.2018 na č.l. 74 – 77 spisu ) znalec konštatuje,
že je možné hovoriť o časti vytrhnutia vlasov v oblasti úplného záhlavia a za uchom. Náznak krvných

podliatin v oblasti prednej steny brušnej vpravo a vľavo pod rebrovom oblúku, ktoré mohli vzniknúť
aj pri náruživom sexuálnom akte na prednej kapote automobilu. Krvné podliatiny v oblasti predlaktí
podľa fotografií nie je možné identifikovať. Rovnako aj poranenia v oblasti hlavy, tváre a krku. Ak
bola popisovaná krvná podliatina neurológom dňa 23.7.2018 a 2.8.2018 už nie je viditeľná, musela
byť ľahká a nie výrazne veľká. Vytrhnutie vlasov v oblasti nad ľavou ušnicou a v oblasti záhlavia

je ťažké hodnotiť, vzhľadom k tomu, že odstránenie vlasov si mohla mechanicky spôsobiť aj sama
poškodená úmyselne, keďže neboli popisované ani jedným z lekárov, ktorí poškodenú vyšetrili. Podľa
neurologického a chirurgického vyšetrenia mohla poškodená pociťovať bolesti hlavy a krčnej chrbtice
maximálne do 5 dní a obmedzovali ju najviac na 6 dní. O náznaku krvných podliatin v oblasti prednej
steny brušnej je ťažké rozhodovať vzhľadom ku skutočnosti, že takmer po 14 dňoch by podliatiny mali

mať farbu do žlta a nemali by byť presne ohraničené. O týchto zraneniach podľa fotografie je ťažko
rozhodovať, nakoľko chýbajú presné blízke zobrazenia a navyše nie sú popisované neurológom ani
chirurgom. Na základe zistených zranení nie je možné hovoriť o znásilnení, nie je však možné vylúčiť
strkanie, zauchá, eventuálne ťahanie za vlasy.

Nakoľko súdny znalec MUDr. Miroslav Sasko dňa XX.X.XXXX zomrel a nebolo ho možné vypočuť
v konaní pred súdom, bol tiež vypracovaný znalecký posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia chirurgia MUDr. Stefana A. Ianecska pod č. 4/2023 ( č.l. 487 – 509 spisu ). Na podklade tohto
posudku mal súd preukázané, že znalec na základe lekárskych správ u poškodenej zistil nasledovné
zranenia – podliatiny na pravom predlaktí, citlivosť šijového svalstva vpravo s obmedzeným pohybom

doprava v koncovej polohe – cervikobrachiálny syndróm vpravo, napriamenie zakrivenia krčnej chrbtice
a pomliaždenie čelovo-temennej oblasti hlavy. Na základe predloženej fotodokumentácie z prehliadky
tela dňa 2.8.2018 tiež uvádzal chýbanie časti vlasovej pokrývky od koreňov v oblasti nad ľavou ušnicou
a v oblasti záhlavia mierne vľavo. Možná podliatina brušnej steny v strednej časti nad lonovou sponou,
ale toto zranenie nemôže hodnotiť ako jednoznačné. Pripúšťa, že zranenia poškodenej boli spôsobené

inou osobou, ktorá na ňu fyzicky útočila tak, že ťahaním za vlasy jej mohla vytrhnúť trs vlasov od
korienkov na ľavej strane nad ušnicou ako aj na záhlaví. Vonkajšie násilie páchané inou osobu na jej
tele mohlo spôsobiť pomliaždenie hlavy, pomliaždenie šijovej oblasti vpravo a pomliaždenie pravého
predlaktia, ako mohla byť udieraná rukami alebo päsťami do oblasti vlasatej časti hlavy, pravej stranyšije a krku ako aj do oblasti pravého predlaktia. Je ťažké určiť presne obdobie vzniku jednotlivých
zranení, nakoľko k prvotnému ošetreniu malo dôjsť po troch dňoch od páchania násilia a zákonná
fotodokumentácia bola vyhotovená po 12-tich dňoch. Drobné zranenia, ak k nim prišlo, už nemuseli

byť viditeľné pri prvotnom vyšetrení, kedy napr. násilné stlačenie ramien alebo predlaktí pri násilnom
držaní sa mohli prejaviť po ich vzniku miernym začervenaním alebo opuchom a po troch dňoch už
mohli byť vstrebané. Takisto to platí aj po prípadnom údere rukou, fackách, kedy mohli byť viditeľné
po dobu niekoľkých hodín a po troch dňoch už viditeľné byť nemohli. To platí aj pri prípadnom škrtení
spredu, stopy po strangulácii mohli byť viditeľné po dobu 2 - 3 dní. Všetky tieto zranenia v žiadnom

prípade nemohli byť viditeľné po 12 dňoch od páchania násilia pri prehliadke tela. Strata vlasov bola
viditeľná aj po cca mesiaci. Čo sa týka zranení páchaných veľkou intenzitou ako napr. udieranie hlavy
alebo tela o kapotu auta alebo kopanie nohou do rôznych častí tela, do brucha s pod., tieto stopy po
násilí by mali byť viditeľné aj po cca 12-tich dňoch vo forme zbytkových mapovitých podliatin žltozelenej
farby. Zranenia, ktoré utrpela poškodená sú ľahké, ktoré ju v bežnom spôsobe života neobmedzovali.
Dostatočná bola lokálna liečba liekmi podporujúcimi vstrebávanie opuchov a podliatin, prípadne liečba

liekmi tlmiacimi bolesť. Pomliaždenia v čelovo-temennej oblasti, v oblasti šije a krku, na pravom predlaktí
a bruchu sa mohli prejavovať opuchom a subjektívnou bolestivosťou po dobu 2-3 dní a potom dotykovou
bolesťou po dobu 5-6 dní. Nevyhnutá doba liečenia, prípadne PN bola v trvaní cca 5-6 dní. Čo sa týka
ostatných zranení, ktoré uvádzala poškodená, že jej mali vzniknúť, ako zranenia tváre, sánky, krku,
brucha, tieto sa zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť nedajú, nakoľko k nim nie je žiaden relevantný

dôkaz či už vo forme fotodokumentácie, alebo na základe klinického vyšetrenia. Čo sa týka prípadného
znásilnenia,ktomusaabsolútnenedávyjadriť,nakoľkotoniejespomenutévrámcilekárskychvyšetrení.
Z medicínskeho alebo súdnolekárskeho hľadiska to nie je možné dokázať alebo vyvrátiť, nakoľko chýba
odborné gynekologické vyšetrenie, vykonané v bezprostrednej nadväznosti na obdobie v ktorom malo
vzniknúť. Na základe fotodokumentácie zo dňa 2.8. je možné jednoznačne identifikovať iba stratu

vlasov od korienkov v oblasti nad ľavou ušnicou a v oblasti záhlavia vľavo. Či k tejto strate došlo
násilným vytrhnutím ako udáva poškodená alebo prípadným vypadaním vlasov pri možnom ochorení
– alopecia areata, k tomu sa na základe fotodokumentácie vyjadriť nedá. Následky znásilnenia by mali
byť zadokumentované odborným lekárskym gynekologickým vyšetrením bezprostredne po ich vzniku
alebo čo najskôr ako je to možné, za tým účelom, aby sa zistila jednak prítomnosť viditeľných stôp po

páchanom násilí, najmä na vonkajších a vnútorných rodidlách, prípadne aj na vnútornej strane stehien,
na zadku, chrbte a pod.. Takisto je nevyhnutné zaistenie biologických stôp napr. bo forme spermií, príp.
kože za nechtami obete násilia, ktorá mohla útočníka poškriabať.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Objektom
tohto trestného činu je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Predmetom útoku
môže byť len osoba ženského pohlavia. Za súlož sa pokladá spojenie pohlavných orgánov muža a ženy,
pričom postačuje, ak došlo len k čiastočnému vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy. Spojením

pohlavných orgánov je zločin znásilnenia dokonaný, a to bez ohľadu na to, či došlo k pohlavnému
uspokojeniu.Zanásiliesapovažujepoužitiefyzickejsilyzostranypáchateľazaúčelomprekonaniaalebo
zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože proti jej vôli. Hrozbou bezprostredného
násilia sa rozumie taká hrozba, z ktorej je zrejmé, že násilie bude použité okamžite, ak sa napadnutá
žena nepodrobí vôli útočníka. Donútením k súloži sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy

alebo podľahnutie ženy pri zistení beznádejnosti odporu, vzhľadom na to, že páchateľ svojím konaním
nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Nepôjde o donútenie, ak bol odpor ženy len predstieraný resp. po
počiatočnom odpore žena dobrovoľne so súložou súhlasila. Jedná sa o úmyselný trestný čin ( § 15 Tr.
zák. ), ktorý má charakter zločinu ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ).

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov súd rozhodol o oslobodení obžalovaného A. B. spod obžaloby, a to
podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby
súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musíbyť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností. Obžalovaného zo spáchania žalovaného
činu priamo usvedčuje jediný dôkaz, ktorým je výpoveď svedkyne poškodenej E. F., pričom v prípade
ostatných svedkov ide o nepriame dôkazy, kedy svedkovia z väčšej časti ku tomuto skutku vypovedali

najmä o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli od poškodenej, keďže pri spáchaní skutku žiadna ďalšia
osoba nebola prítomná. Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal, pričom na hlavnom pojednávaní
síce využil právo odoprieť vypovedať, avšak v prípravnom konaní bol vypočutý a tiež sa pred súdom
vyjadroval k výpovediam svedkov i ďalším vykonávaným dôkazom. Obvinenia zo strany poškodenej
považuje za nepravdivé a vymyslené. Vypovedal, že najprv mu to nedávalo zmysel prečo na neho

poškodená podala trestné oznámenie, ale s odstupom času si uvedomil, že je to kvôli deťom, lebo žiadal
striedavúosobnústarostlivosťapoškodenástýmnesúhlasila.Nechcela,abysasdeťmistretával,začala
mu robiť problémy a následne na neho podávala niekoľko oznámení na políciu za rôzne skutky a nič
z toho sa nepreukázalo, lebo to nebola pravda. Pravdou je, že toho dňa 20.7.2018 to nebolo prvýkrát čo
išli takto mimo domu. Keď odchádzali, oznámil jej matke, že sa idú porozprávať. Odchádzali okolo 22.
hodiny. Zastavili sa vo večierke, kde kúpili alkohol a fľašu minerálky. Potom nasadli do auta a išli smerom

na Šaľu. Za nejakých 30 minút došli za obec Nový Cabaj na nejakú poľnú cestu, kde odstavil auto. Začali
sa rozprávať, kedy poškodená povedala, že ona chce ísť bývať niekde do Krškán k nejakej rómskej
osade, čo jej ponúkol nejaký kolega z práce. On s týmto nesúhlasil a z toho všetkého vznikol konflikt,
ktorý prešiel do hádky a vzájomnej strkanice v aute. Po tomto všetkom vystúpili z auta, kde jej dal facku
ľavou rukou, ktorú mu ona opätovala. Poškodenú nechytil za vlasy ani jej nebúchal hlavu o auto, neškrtil

ju, neudieral ju. Potom sa to nejako ukľudnilo, tak jej navrhol, či sa idú previezť, s čím súhlasila, nakoľko
sa rada vozí. Jazdili potom po R1 smerom na Banskú Bystricu. Zišli na zjazde v Žarnovici, kde sa chcel
otočiť a vrátiť sa do Nitry. Keď zišli tým zjazdom, tak ona povedala, že potrebuje ísť na malú potrebu.
V Žarnovici prešli po pravej strane čerpaciu stanicu a na prvej odbočke odbočil doprava, kde prešli cez
most a po nejakých dvoch minútach ostal stáť na kraji cesty. Poškodenej sa ospravedlnil za tú facku. Ona

ho objala a dala mu bozk. Potom vyšli obaja z auta a vykonala malú potrebu. Potom sa oprela o prednú
kapotu auta a došlo k pohlavnému styku. Tento pohlavný styk bol zo strany poškodenej dobrovoľný. Aj
v minulosti, keď sa pohádali a udobrili, spravidla nasledoval sex, a to na rôznych miestach, aj v aute.
Cestou naspäť ešte zastavili na pumpe Slovnaft, kde bol kúpiť diaľničnú známku a potom išli domov. Na
druhý deň boli spoločne s poškodenou a deťmi na STK a poobede boli na výlete na Liptovskej Mare.

Doma bola poškodená s ním v jednej izbe a znovu prebehol aj pohlavný styk. Na ďalší deň išli zase
spoločne s deťmi na Donovaly. To bolo v nedeľu. Potom v pondelok odchádzal na kamióne do Madridu,
tak ho poškodená išla zaviezť do práce a kúpila mu fľašu Becherovky, nakoľko mal v utorok meniny. Aj
počas pracovnej cesty spolu komunikovali telefonicky, posielali si SMS správy. Keď sa 1.8.2018 vrátil
z Madridu, tak ho pred firmou zadržala kriminálka. Poukázal, že poškodená začala na neho podávať

ďalšie trestné oznámenia napr. za neplnenie vyživovacej povinnosti, kde mal byť dlh 14,5 tisíc eur, za
nebezpečné vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie a iné, avšak nič z toho sa nepotvrdilo. Podľa
neho chcela týmto konaním dosiahnuť, aby mu zamedzila kontakt s mal. deťmi, nakoľko sa domáhal
úpravy styku ako i zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti. On nie je žiaden násilník, o čom
svedčia aj znalecké posudky, pričom okrem trestného konania boli vypracované posudky a správy aj

vo veci starostlivosti o mal. deti, čo sa viedlo konanie pred Okresným súdom Nitra. Tiež poukázal,
že je profesionálny vodič, vie, že na R1 je plno kamier, ide sa cez mýtnu bránu, kde vás automaticky
nasnímajú, tak by tadiaľ nejazdil, pokiaľ by mal úmysel poškodenú znásilniť. A ešte sa cestou domov
zastavili kúpiť diaľničnú známku, kedy poškodená mala príležitosť ujsť z auta a vyhľadať pomoc, keby
sa cítila byť ohrozená.

Obžalovaného priamo usvedčuje svedkyňa poškodená E. F., ktorá pred súdom popísala ako malo dôjsť
k spáchaniu žalovaného činu. Poškodená v podstate vypovedala, že je pravda, že vtedy večer išla
s obžalovaným na aute dobrovoľne s tým, že sa pôjdu porozprávať. Išli na Cabajskú cestu, kde zastavil
s autom na nejakom poli. Tam došlo medzi nimi ku konfliktu s tým, že obžalovaný sa rozčúlil a začal

trieskať po streche auta, tak sa ho zľakla, vystúpila z auta a odišla od auta preč. Vrátila sa však späť a na
to videla, ako si nalieval alkohol. Začal ju fackať, potom bolo trhanie vlasov. Rozbehla sa na cestu, ale ju
dobehol, schmatol ju a jednou nohou si priložil na brucho a začal jej nadávať, že je kurva. Následne prišli
ku autu a zase ju tam začal biť pri aute. Povedal jej, že ju zoberie domov a na všetko zabudneme. Domov
však nešli a obž. pokračoval v jazde opačným smerom. Ešte povedal, že tie kolesá nie sú stavané na

takú rýchlu jazdu a že sa môže pozerať na deti zvrchu, tak mu nakoniec povedala, že spraví to, čo
chce. Odstavili zase na nejakom poli, no nevie kde to bolo, nevnímala cestu. Opäť sadli do auta, opäť
niekam išli. Povedal, že jemu to je jedno, keď ju zoberie aj do Maďarska predať. Ona ho stále prosila,
že nemôže, aby išli domov, no obžalovaný povedal, že on vie, že doma mu to nedá, že bude kričať, žedomov nepôjde a tak vystúpila z auta a on povedal, či si stiahne sama gate alebo jej ich stiahne on.
Stiahol jej ich on a potom došlo k pohlavnému styku. Na otázku ako sa dostala z miesta spolujazdca
na to miesto na kapote, či išla dobrovoľne alebo ju tam donútil ísť, uviedla, že jej povedal, že pokiaľ mu

to nedá, tak domov nepríde. Potom už vystúpila. Stále opakovala, že to proste nechce. Na otázku či
obž. použil nejaké násilie na to, aby došlo k súloži, odpovedala, že nie, len ju vtedy otočil. Ona to už
nevnímala celé, revala a povedala, nech je to čím skôr za mnou. Na otázku či sa fyzicky alebo slovne
bránila voči tej súloži, odpovedala, že ona už nevládala, stále hovorí, že už nevládala s ním súperiť,
keď jej stále hovoril, že pokiaľ mu to nedá a nedostane to čo chce, tak domov nepôjde. Bezprostredne

pred súložou k nejakému fyzickému útoku zo strany obžalovaného nedošlo, lebo už to vzdala. Následne
po pohlavnom styku išli domov. Cestou domov zastavili na Zlatomoraveckej ceste a obž. jej povedal,
že nesmie kričať ani vrieskať, tak mu sľúbila, že nebude. Obž. bol kúpiť diaľničnú známku. Keď prišli
domov, mama ich čakala, že prečo nedvíhajú, už bola vystrašená, že jej neodpovedajú. V tú noc, keď sa
vrátili, nepovedala mame čo sa stalo, lebo sa ho bála, že až keď odíde do roboty. Dcéra J. o tom vedela
už v sobotu alebo nedeľu, tej to povedala, keď prišla za ňou do izby, že čo jej je. Tiež potom telefonovala

bratovi, ktorý bol v Rumunsku, no nie hneď ako sa to stalo, ale až neskôr. A povedala to i kamarátke L.,
s ktorou chodili cvičiť do Gym klubu v Nitre. Je pravda, že nebola na gynekologickom vyšetrení, pretože
jej gynekológ mal dovolenku a ona sa hanbila ísť inde. Na lekárske ošetrenie ku chirurgovi išla, bola na
vyšetreniach 23. a 24. júla. Potom sa rozhodla, že pôjde podať trestné oznámenie. Na otázku prečo to
na polícii oznámila až po 11-tich dňoch, odpovedala, že sa rozprávala s tou L. a ona jej povedala, že na

čo stále čaká, že pokým ublíži aj deťom ? Ona mu nechcela uškodiť a nechcela to riešiť cez políciu. Obž.
potom začal vypisovať aj ohľadom detí, že ju o ne oberie, že ju zničí. Na otázku či toto bol ten konečný
motív, aby neprišla o deti alebo čo ju nakoniec primälo k tomu trestnému oznámeniu, sa vyjadrila, že
áno, to ako jej L. rozprávala, že mala by to riešiť a jednoducho nemôže to nechať tak.

Výpoveď poškodenej však vo vzájomných súvislostiach s ďalšími vykonanými dôkazmi nemožno
hodnotiť ako jednoznačný dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval vinu obžalovaného
zo zločinu znásilnenia. Poškodená na jednej strane vypovedala, že mala z konania obžalovaného veľký
strach, nakoľko tento ju najskôr zbil na Cabajskej ceste a potom, keď jazdili autom, jej začal rozprávať,
že kolesá nie sú stavané na takú rýchlu jazdu, že sa bude na deti pozerať zhora, že nepôjdu domov, kým

mu nedá to čo chce a pod.. Pri samotnom sexuálnom styku resp. bezprostredne pred ním obžalovaný
voči nej nepoužil fyzické násilie, avšak ona stále opakovala, že to nechce, urobil to proti jej vôli, lebo už
nevládala mu vzdorovať. Na druhej strane sama potvrdila, že hneď po tomto skutku v dopoludňajších
hodinách išla dobrovoľne spoločne s obžalovaným a dokonca i s mal. deťmi na STK a potom išli zase
všetci spolu na výlet na F. K.. S obžalovaným mali večer doma pohlavný styk a na ďalší deň boli

znovu spoločne i s deťmi na Donovaloch. Ešte v tú noc, kedy došlo ku skutku mala príležitosť ujsť
od obžalovaného resp. niekomu oznámiť, že ju obž. znásilnil alebo ju obmedzuje na osobnej slobode,
keďže tento zastavil na pumpe pri Zlatých Moravciach a išiel kúpiť diaľničnú známku, no napriek tomu
tak neurobila. V pondelok dňa 23.7.2018 išla na lekárske ošetrenie, avšak nešla ku gynekológovi.
Na polícii podávala trestné oznámenie až dňa 1.8.2018. Podľa lekárskych správ, ktoré sa nachádzajú

v spise bola poškodená na prvom vyšetrení dňa 23.7.2018 v neurologickej ambulancii v Nitre u K. Q.
K., L., kde uvádzala, že bola napadnutá druhom z 20. na 21.7., búchal ju o auto do záhlavia. Udávala
bolesti hlavy v záhlaví, nezvracala. V ten istý deň absolvovala RTG vyšetrenie chrbtice. Následne dňa
24.7.2018 o 11.45 hod. bola vyšetrená v chirurgickej ambulancii K. J. K. v Nitre. Pri vyšetrení rovnako
uvádzala, že bola napadnutá druhom 21.7.2018, opakovane jej udieral hlavu o auto, škrtil ju, ťahal za

vlasy po zemi. V bezvedomí nebola, mala nauzeu, nezvracala, pobolieva ju hlava. Čo sa týka výsledkov
vyšetreníastanovenýchdiagnóz,tietosúbližšiepopísanévovyššieuvádzanýchznaleckýchposudkoch.
Podstatnouskutočnosťouje,žepoškodenávobochprípadochuvádzalalekáromibanapadnutieavôbec
sa nezmienila o znásilnení. Lekárske správy neobsahujú popis poranení v oblasti krku – stopy po škrtení,
vytrhanie vlasov ani hematómy na tvári, či v oblasti prednej brušnej dutiny, pričom takéto poranenia

mali podľa poškodenej vzniknúť, keďže pri fyzickom napadnutí pri Cabajskej ceste ju mal obž. udierať
fackami do tváre, škrtiť ju, búchať jej hlavu o kapotu auta, ťahať za vlasy po zemi, kedy jej tiež vlasy
vytrhal a pod.. Znalci sa zaoberali tiež posúdením fotografií z prehliadky tela poškodenej, ktorá však bola
vykonaná až 2.8.2018, kde bolo možné jednoznačne identifikovať iba stratu vlasov od korienkov v oblasti
nad ľavou ušnicou a v oblasti záhlavia vľavo. Či k tejto strate došlo násilným vytrhnutím, ako uvádzala

poškodená, vypadaním vlasov pri možnom ochorení alebo úmyselným vytrhaním z jej strany, sa na
základe fotodokumentácie vyjadriť nemožno. Poškodená pritom vo svojej výpovedi na otázku prečo tieto
vytrhané vlasy neukazovala lekárovi, uviedla, že to spomínala, ale hovorila, nech tam všetko nepíše, že
nechce volať políciu, nechce mu robiť zle. Jedná sa o značne nelogické vyjadrenie, keďže poškodenása dobrovoľne dostavila na ošetrenie zranení, ktoré jej mal spôsobiť obžalovaný a tiež vypovedala, že
chcela mať práve takýto dôkaz – správu od lekára, aby sa jej viackrát už nedotkol, preto, že keby sa jej
dotkne, tak mu povie, že bola už u lekára. A naproti tomuto vyjadreniu poškodená tvrdí, že nechcela,

aby tam lekár uvádzal vytrhanie vlasov, hoci sa jedná o poranenie veľmi dobre viditeľné, s určitosťou
i bolestivé a rozhodne nie bezvýznamné. A následne napriek svojmu vyjadreniu, že nechcela urobiť
obžalovanému zle, tak po ďalších niekoľkých dňoch išla na políciu a vypovedala aj o vytrhaní vlasov, hoci
o tom v prvotných správach lekárov nie je žiadna zmienka. Z lekárskych správ a znaleckých posudkov
vyplýva, že popísané zranenia poškodenej mohli byť spôsobené inou osobou, ktorá na ňu fyzicky útočila.

Vonkajšienásiliepáchanéinouosobunajejtelemohlospôsobiťpomliaždeniehlavy,pomliaždeniešijovej
oblasti vpravo a pomliaždenie pravého predlaktia, tým ako mohla byť udieraná rukami alebo päsťami do
oblasti vlasatej časti hlavy, pravej strany šije a krku a do oblasti pravého predlaktia. Objektívne zistené
poranenia však boli ľahkého charakteru, tieto nenapĺňajú znaky ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods.
2 Tr. zákona a tieto zjavne nezodpovedajú všetkým formám a intenzite brachiálneho násilia, ktorého sa
mal obžalovaný podľa výpovedí poškodenej voči nej dopúšťať. Z hľadiska súdno-lekárskeho sa vôbec

nie je možné vyjadriť k tomu, či došlo ku znásilneniu, nakoľko chýba odborné gynekologické vyšetrenie.
Spáchaniu tak závažného činu akým je znásilnenie nenasvedčujú ani závery znaleckých vyšetrení
znalcami z odvetvia psychiatrie a odboru psychológie. Vyšetreniami neboli u poškodenej zistené žiadne
následky na jej duševnom zdraví, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom, hoci sama
uvádzala, že mala určité následky, že sa v noci budila. Sama poškodená odbornú pomoc psychológa či

psychiatra nevyhľadala. Znalec K. E. N. o. i. uviedol, že povahové črty svedkyne úroveň jej všeobecnej
vierohodnosti znižujú s tým, že nemožno u nej vylúčiť sklony ku nevedomému skresľovaniu obsahu
zážitkov. Poškodená potvrdila, že mala pohlavný styk ešte jeden alebo dva dni po tom ako malo dôjsť
ku znásilneniu. Obžalovaný i poškodená sa vyjadrovali, že sexuálne kontakty prebiehali bežne mimo
domova ( aj v aute ), s pravdepodobnými tendenciami aj k menej tradičným spôsobom uspokojovania.

U obžalovaného nebola pri vyšetrení zistená žiadna sexuálna deviácia, zvýšená miera agresivity či
prípadné poruchy osobnosti.

Ohľadnevýpovedíjednotlivýchsvedkovpoškodenáuvádzala,žeoznásilnenísadozvedelaprvájedcéra
J., ešte v tú sobotu alebo nedeľu, lebo táto videla, že sa drží za brucho a pýtala sa čo jej je. Potom to

povedala aj svojej matke, ale až keď obž. odišiel do práce. Okrem nich to povedala telefonicky bratovi
J., ktorý bol v tom čase v Rumunsku, taktiež sa zdôverila kamarátke L., s ktorou chodila cvičiť a práve
ona ju presvedčila k tomu, aby to išla oznámiť na políciu. Svedkyňa L. M. však tieto skutočnosti vo svojej
výpovedi nepotvrdila. Svedkyňa mal. J. B. k tomu vypovedala, že v ten deň ráno videla matku v kúpeľni a
videla na nej, že jej niečo je, tak sa jej spýtala, čo sa stalo. Ona na to povedala, že nič. Neskôr v ten deň si

všimlanajejpravejrukemodrinu,kedysajejzasespýtalačosastalo,čijuobž.zbilaonapovedala,ženič
sanestaloanemáničriešiť.Potomkeďbolispoločnenavýlete,takzbadalanajejbruchumodrinuavtedy
jej už matka povedala, že ju zbil. Potom večer alebo na ďalší deň išla za mamou do obývačky, nech
povie presne čo sa stalo a presvedčila ju, aby jej všetko povedala, tak jej to celé porozprávala. Ukázala
jej aj vytrhané vlasy, mala modrinu na ruke a tiež na sánke. Potom, keď obž. odišiel matku presvedčila,

aby išli k doktorovi. Svedkyňa K. F. vypovedala, že keď poškodená a obžalovaný došli domov vtedy nad
ránom tak videla, že dcéra bola úplne zničená. Ráno nechcela nič povedať, len plakala. Obžalovaného
ešte musela zaviezť do roboty, čo jej obžalovaný prikázal. Ráno, potom keď ho zaviezla sa rozplakala
a povedala všetko, čo jej spravil. V ďalšej časti výpovede zasa uviedla, že dcéra jej ešte v ten večer, keď
prišli domov 21.7. povedala, čo sa stalo, že ju bil a znásilnil a ešte po ceste vo večierke kúpil fľašu a pil

ju po ceste. Taktiež vypovedala, že dcéra mala na rukách modriny, aj na jednej, aj na druhej a na lícach
oboch. Vlasy mala vytrhané na ľavej strane viacej, na pravej strane menej a zvrchu. Vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní dňa 19.3.2019 pritom vypovedala, že dcéra jej o tom čo jej obžalovaný spravil
porozprávala až v pondelok a dovtedy o ničom nevedela. Na otázku, že ju predtým policajti vypočúvali
2.8. a 3.8.2018 a vtedy vôbec nepovedala o nejakom znásilnení a o tomto vypovedala až dňa 19.3.2019,

sa svedkyňa vyjadrila, že poškodená ju vtedy prosila, aby nič nehovorila, že sa im nemá do života starať.
Jedná sa o veľmi nelogické vysvetlenie, keďže samotná poškodená podávala trestné oznámenie dňa
1.8.2018, následne bola vyšetrovateľom vypočutá a obvinenému A. B. bolo vznesené obvinenie, okrem
iného aj za zločin znásilnenia. A v danej veci bola potom svedkyňa K. F. vypočúvaná v štádiu pred i po
vznesení obvinenia, kedy však vôbec neuvádzala, že malo dôjsť ku znásilneniu jej dcéry. Vyjadrila sa

k tomu i sama poškodená, ktorá uviedla, že ona vtedy hovorila matke nech nehovorí radšej nič, lebo
jej hovorili policajti, že obž. môže ísť až na 7 rokov do väzenia. Výpovede svedkýň pôsobia značne
nevierohodným dojmom, pričom sú rozporné i navzájom. Navyše ani uvádzané poranenia, ktorá mala
matka poškodenej na nej vidieť bezprostredne po danom skutku ( modriny na oboch rukách a obochlícach ) nezodpovedajú objektívne zisteným poraneniam uvedeným v lekárskych správach. Svedok J.
F., brat poškodenej vypovedal, že v čase skutku bol pracovne v Rumunsku. Chodil tam väčšinou na 3-
týždňové turnusy. Vie sa vyjadriť len k tomu, že s poškodenou telefonoval. Táto mu na ďalší deň ako

sa stala tá udalosť volala čo sa jej stalo, plakala do telefónu, že bola znásilnená a zmlátená, že jej
vyšklbal vlasy, voľakde ju zaviedol v nočných hodinách a pod.. Hovoril jej, že keď sa voľačo takéto stalo,
prosím ťa choď k lekárovi, choď na vyšetrenie a choď sa nahlásiť na políciu. Prosil ju, aby to išla urobiť.
Potom sa dopočul, že to urobila až o niekoľko dní. Presvedčil ju nech to povie otcovi, lenže otec mal
problémy s tlakom, tak sa bála mu to povedať. Ale sestra sa bála ísť k lekárovi alebo bola zahanbená,

čo sa jej stalo a nešla potom k tomu lekárovi. Poškodená k tomu vypovedala, že volala bratovi, ktorý
bol v Rumunsku a ten jej hovoril, že už to mala dávno spraviť, ísť na políciu aj k doktorovi, pričom na
otázku či mu volala hneď po tom ako sa to stalo alebo nejak neskôr, odpovedala, že neskôr. Opäť sa
teda jedná o podstatný rozpor vo výpovediach, kedy poškodená neuvádzala, že by telefonovala bratovi
hneď krátko potom ako sa mal stať skutok, ale o tomto najprv hovorila svojej dcére a matke. Svedok
taktiež na otázku prečo sa neprihlásil na výpoveď, keď trestné stíhanie prebiehalo cca tri a pol roka, sa

vyjadril, že preto, lebo chodil v tom čase asi rok do Rumunska a doma bol málo. Sestra povedala, že
už podala trestné oznámenie, tak potom to nechal na ňu a nechcel, aby do toho zaťahovali celú rodinu.
Opäť ide o dosť zvláštne zdôvodnenie i vzhľadom na závažnosť činu akým je znásilnenie vlastnej sestry,
pričom svedok sám vypovedal, že vtedy ju doslova prosil, aby to išla oznámiť na políciu a keď to neskôr
urobila, tak to už nechal na ňu a nešiel v prospech nej svedčiť.

Svedkyňa L. M. vo svojej výpovedi taktiež nepotvrdila, že by jej poškodená výslovne povedala, že ju
mal jej druh, teda obžalovaný znásilniť. Spomína si, že poškodená jej opakovane hovorila, že majú
s partnerom problémy, pričom i sama na nej videla, že bola smutná, psychicky zničená. Ona však
nebola svedkom žiadneho incidentu. Obžalovaného nepoznala vôbec a nedá sa povedať, že by boli

s poškodenou nejaké kamarátky. Poznali sa z fitness centra. Pamätá si, že bol nejaký incident, keď jej
poškodená volala uplakaná s tým, že jej partner ublížil nejakým spôsobom, plakala do telefónu, že ju
zbil a mal jej vytrhať nejakú časť vlasov ako ju držal, ale nie je si úplne istá, či sa zmienila o tom, či malo
dôjsť ku znásilneniu. Hovorila, že to malo byť údajne mimo Nitru, niekde kúsok a že po nej chcel sa s ním
nejakým spôsobom uzmieriť a formou uzmierovania asi malo dôjsť k nejakému pohlavnému aktu, ale

to si nie je 100-percentne istá, že ona chcieť nemala a mal si to vziať nejakým spôsobom násilím. Na
otázku či boli na poškodenej vidieť nejaké známky údajného znásilnenia alebo násilia, odpovedala, že
znásilnenia by asi netvrdila, ani si nevšimla, že by k niečomu takému malo dôjsť. Poškodenej už predtým
povedala, aby vyhľadala nejakú pomoc, nech to oznámi buď na políciu alebo nejakú organizáciu žien,
aby sa obrátila na pomoc. Či to poškodená ohlásila hneď vtedy ako sa to stalo alebo kedy to nevie

povedať.

Obžalovaný v priebehu konania poukazoval, že motivácia poškodenej podať na neho trestné oznámenie
pre zločin znásilnenia súvisela so snahou zamedziť mu stretávanie s mal. deťmi, keďže aj v čase po
skutku, keď bol v zahraničí na pracovnej ceste na kamióne, s poškodenou komunikovali cez SMS

správy ohľadne toho, že keď sa vráti domov, tak si príde pre deti a chce si ich zobrať na celý víkend
a pod. ( správy predložené obvineným na č.l. 29 -31 spisu; správy zo vzájomnej komunikácie na č.l.
289 -320 spisu ). Poškodená v týchto správach o.i. tiež napísala, že sa rozhodla ukončiť ich vzťah
a chce, keď príde v utorok, aby si zobral svoje veci a odišiel. V tejto súvislosti súd zistil, že obžalovaný
a poškodená majú spolu dve mal. deti – K. B., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX a obžalovaný

si tiež osvojil poškodenej dcéru J. B., nar. XX.X.XXXX. Podľa pripojených spisov Okresného súdu
Nitra súd zistil, že sa viedli konania o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti pod sp. zn.
13P/263/2018 a tiež o návrhu otca na úpravu styku, a to od septembra 2018. Styk otca bol dočasne
upravený neodkladným opatrením - uznesením OS Nitra č.k. 24P/250/2018-74 zo dňa 12.10.2018,
právoplatným dňa 30.1.2019 v spojení s uznesením KS v Nitre sp. zn. 5CoP/55/2018 zo dňa 19.12.2018,

podľa ktorého bol oprávnený sa stretávať s mal. deťmi K. a H. každý týždeň v stredu od 16.00 hod.
do 18.00 hod. a v nepárnom týždni v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod.. V priebehu konania sp. zn.
13P/263/2018podávalobžalovanýnávrhnazvereniemal.detíK.sH.dostriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov, pričom v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania
znalcom z odboru psychológie Mgr. Martinom Balkom, ktorý v danej veci vypracoval znalecký posudok

pod č. 27/2020, týkajúci sa psychologického vyšetrenia rodičov i mal. detí. Vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom č.k. 13P/263/2018-767 zo dňa 19.11.2020, právoplatným 2.12.2020, pričom týmto boli všetky
tri mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na mal. J. vo výške
100,-Eur mesačne a na mal. deti K. a H. po 80,-Eur mesačne na každé dieťa, vždy do 25-teho dňav mesiaci vopred k rukám matky. Tiež bol upravený styk otca s mal. deťmi K. a H. v nepárnych týždňoch
od piatku 17.00 hod. do utorka do 8.00 hod., ako i počas vymedzených dní vianočných školských
prázdnin. V danom konaní neboli zistené nejaké negatívne osobnostné charakteristiky či iné zásadné

skutočnosti na strane obžalovaného – otca mal. detí, ktoré by mali viesť napr. k zákazu lebo obmedzeniu
jeho styku s mal. deťmi. Zo zápisnice z pojednávania na OS Nitra zo dňa 19.11.2020 vyplýva, že na
úprave styku sa rodičia pred súdom dohodli.

V týchto súvislostiach obž. taktiež poukazoval, že zo strany poškodenej bolo na neho podávaných

viacero ďalších trestných oznámení, kde sa nič nepreukázalo, ktoré poškodená podávala na neho
účelovo. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyžiadané vyšetrovacie spisy, na podklade ktorých
zistil, že pošk. E. F. podávala trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy, kde bolo
uznesením OR PZ OKP Nitra ČVS : ORP-1505/2-VYS-NR-2018 Lé zo dňa 25.9.2018 začaté trestné
stíhanie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,
na skutkovom základe, že si ako otec mal. detí neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k mal. H., K.

a J. B. v období od 1.2.2013 do 25.9.2018, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 14.960,-Eur
( výživné stanovené podľa rozsudku OS Nitra sp. zn. 13P/377/2012 zo dňa 24.1.2013, právoplatného
12.2.2013 ). Uznesením OR PZ OKP Nitra ČVS : ORP-1505/2-VYS-NR-2018 Lé zo dňa 22.11.2018 bolo
trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 4 Tr. poriadku právoplatne zastavené, lebo skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Dňa 21.2.2019 podala pošk. E. F. na OO

PZ Nitra trestné oznámenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona v podstate na tom skutkovom základe, že obžalovaný sa mal dňa 16.2.2019 na plavárni
v obci Vyhne vyhrážať mal. deťom K. a H., že ich utopí a vykope im hrob a E. F. ich donesie v truhle.
Uznesením OO PZ Žiar nad Hronom ČVS : ORP-99/ZH-ZH-2019 zo dňa 30.4.2019, právoplatným dňa
28.5.2019 bola vec podľa § 214 ods. 1, 2 Tr poriadku postúpená na prejednanie priestupku Okresnému

úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Žiar nad Hronom. Uznesením Okresného úradu Šaľa č. OU-
SA-OVVS-2019/005518-8 zo dňa 1.10.2019 bolo konanie o priestupku právoplatne zastavené ( č.l.
411-413 spisu ). Pošk. E. F. tiež dňa 30.1.2019 na OO PZ Nitra podala trestné oznámenie za prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za to, že A.
B. ju mal od 31.7.2018 do 6.2.2019 opakovane telefonicky kontaktovať, písať SMS správy, sledovať ju,

osobne vyhľadávať ju a jej rodinných príslušníkov a pod.. Uznesením OO PZ Nitra ČVS : ORP-217/CH-
NR-2019 zo dňa 26.2.2019 bola vec podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Tr poriadku postúpená na prejednanie
priestupku Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Nitra. A tiež poškodená dňa 21.8.2019
na Okresnú prokuratúru Nitra podala trestné oznámenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na skutkovom základe, že obžalovaný najmenej od roku 2017 do

doby ako podala Tr. oznámenie za znásilnenie až doposiaľ mal psychicky týrať ju a mal. deti – J., K. a H..
Uznesením OR PZ OKP Nitra ČVS : ORP-1208/VYS-NR-2019 zo dňa 20.9.2019 bolo trestné oznámenie
podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
Je teda pravdou, ako tvrdil obžalovaný, že skutočnosti, ktoré poškodená uvádzala v rôznych trestných
oznámeniach sa pred príslušnými orgánmi nepotvrdili a obdobne aj v danom prípade nie je možné

vylúčiť účelovosť podania trestného oznámenia z jej strany.

Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že zo strany obžalovaného došlo k fyzickému napadnutiu
poškodenej, ktoré sa malo udiať na presne nezistenom mieste niekde na poľnej ceste za obcou Nový
Cabaj ( pri ceste v smere Nitra – Šaľa ), pričom obž. A. B. poškodenej spôsobil vyššie popísané

poranenia, ktoré však neboli tak závažné, aby naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia
na zdraví. Čo sa týka skutku znásilnenia, tento sa mal udiať až neskôr a na bližšie nestotožnenom
mieste – po zjazde z rýchlostnej cesty R1 niekde zo Žarnovicou. K samotnej tejto udalosti možno uviesť,
že i svedkovia, t.j. rodinní príslušníci poškodenej vypovedali, že obžalovaný a poškodená chodievali
často mimo domova sa medzi sebou porozprávať, aby sa prípadne nehádali doma, teda nebolo nejako

zvlášť nezvyčajné, že išli spolu na aute preč. Podľa ich výpovedí tiež dochádzalo v minulosti priamo aj
v domácnosti k fyzickému násiliu zo strany obžalovaného voči poškodenej, čo však nebolo oznamované
na polícii ani samotnou poškodenou, ani týmto rodinnými príslušníkmi. Matka poškodenej dokonca
vypovedala, že už raz predtým mal obžalovaný poškodenú znásilniť doma v izbe, ale tiež to nikto
neoznamoval. Poškodená k samotnému sexuálnemu styku s obžalovaným uviedla, že ona s týmto

nesúhlasila, stále opakovala, že to nechce, revala a nakoniec povedala, nech je to čím skôr za mnou.
Vtedy sa nebránila, lebo už nevládala s obžalovaným súperiť, keď jej stále hovoril, že pokiaľ mu to nedá,
tak domov nepôjde. Na otázku či došlo bezprostredne pred súložou k nejakému fyzickému útoku zo
strany obžalovaného odpovedala, že nie, lebo už to vzdala.Trestnýčinjespáchanýnásilím,akpáchateľ,takakojeuvedenév§122ods.7Tr.zákona,použijenásilie
proti žene za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu a dosiahnutie súlože proti

jej vôli. Hrozba bezprostredného násilia je hrozba, z ktorej je zrejmé, že ak sa napadnutá žena nepodrobí
vôli páchateľa, okamžite bude použité násilie. Z hľadiska objektívnej stránky Trestný zákon uvádza dva
varianty spáchania tohto trestného činu. V druhom variante je násilie, resp. hrozba bezprostredného
násilia nahradená zneužitím bezbrannosti ženy. Podľa judikatúry o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak
sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je

schopnáprejaviťsvojuvôľu,prípadnevktoromniejeschopnáklásťodporvočikonaniupáchateľa–napr.
stav bezvedomia, hlboký spánok, stav vyvolaný nadmernou konzumáciou alkoholu alebo omamných
látok. O zneužitie bezbrannosti pôjde, ak sa poškodená pre svoju fyzickú neschopnosť nemôže brániť,
ak je spútaná alebo ide o ženu trpiacu duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho
konania. Ak páchateľ uviedol poškodenú do stavu bezbrannosti ľsťou ( napr. jej nasypal uspávací
prostriedok do nápoja ), má sa v zmysle § 122 ods. 7 Tr. zákona za to, že trestný čin bol spáchaný

násilím. Z popísaného správania poškodenej a obžalovaného pred, počas i po skutku nevyplýva, že by v
prípade súlože medzi ňou a obžalovaným jej odpor dosahoval intenzitu vážne mieneného odporu, resp.
že by sa v čase skutku mala nachádzať v stave bezbrannosti ( nebola pod značným vplyvom alkoholu či
omamných a psychotropných látok, nebola spútaná, nemala tak vážne poranenia, že by nebola schopná
sa brániť ). Taktiež poškodená nepotvrdila, že bezprostredne pred súložou by obžalovaný použil voči nej

fyzické násilie či hrozbu bezprostredného násilia. K fyzickému násiliu zo strany obžalovaného síce došlo,
ale toto sa udialo na úplne inom mieste v čase niekoľkých desiatok minút prípadne až hodín predtým.
K násiliu pritom malo dôjsť po hádke kvôli tomu, že poškodená sa chcela presťahovať do obce Krškany
a obžalovaný s tým nesúhlasil, preto vznikol medzi nimi konflikt.

V danom prípade existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa stal skutok tak ako je uvedený v obžalobe.
Pokiaľ má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších
podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, presvedčivý, vierohodný a zároveň
nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Po zhodnotení vykonaných dôkazov
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností

preukázané, že sa stal skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu podľa obžaloby. Žiadne ďalšie
dôkazy procesné strany súdu nepredložili ani nenavrhovali vykonať. Na základe vykonaných dôkazov
podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť nepochybný záver o tom, že stíhaný skutok znásilnenia sa
stal. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, obžalovaného
A. B. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.