Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: BAVEX K2.sk, s.r.o., so sídlom
Rázusova 25, 040 01 Košice, IČO: 36 205 575, právne zastúpeného: POPOVIČ & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Timonova 4B, 040 01 Košice, IČO:53 669 177, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
102583504/2021 zo dňa 15.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102583504/2021 zo dňa
15.12.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 383199/2021 zo dňa 12.08.2021 a vec vracia na

ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie december 2012/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia 11/2012, 12/2012, 1/2013, 2/2013, 1/2014, 2/2014 a
3/2014. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101236545/2017 zo dňa 06.06.2017. Daňová kontrola u
žalobcusazačaladňa01.06.2016askončilasadňa09.06.2017,doručenímprotokoluzdaňovejkontroly
žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 383199/2021 zo dňa 12.08.2021 vyrubil

žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 17.945,24 Eur, ktoré bolo
rozhodnutím žalovaného č. 102583504/2021 zo dňa 15.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na
odvolanie žalobcu potvrdené.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie december 2012 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
neuznania práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie zdaniteľných plnení
osobou uvedenou na faktúre, a preto nesplnil podmienky odpočtu DPH v zmysle § 49 zákona o DPH,

pričom preukázanosť samotného materiálneho plnenia nebola spochybňovaná. Išlo o nižšie označené
zdaniteľné obchody:a) Žalovaný dôvodí svoje pochybnosti o dodaní prác – výroba dielov nerezovej oblicovky šachty A2016/1
podľa dodanej projektovej dokumentácie, podľa faktúry č. 2012/077, dátum dodania 31.12.2012, základ
dane 12.783,00 Eur, DPH 2.556,60 Eur, deklarovaným dodávateľom Keramon Košice spol. s r. o., v

decembri 2012 tým, že: (1) Dodávateľská spoločnosť zanikla zlúčením v roku 2014 a nástupnícka
spoločnosť je nekontaktná, resp. z toho dôvodu nemožnosťou získať účtovné doklady dodávateľa.
(2) Potvrdenie dodania prác bývalým jediným konateľom dodávateľa A. B. nehodnotil ako vierohodné,
pretože ustálil rozpory v jeho vyjadreniach v zápisnici z podania vysvetlenia KÚFS (23.12.214) a vo
svedeckej výpovedi v daňovom konaní (27.02.2017), keď svedok uviedol, že dodávateľ v rozhodnom

období nemal žiadnych zamestnancov, spoločnosť robila s plechmi, ktoré nakupovala, predávala aj
spracovávala a práce vykonávala partia živnostníkov z Prešova, pričom nevedel uviesť kontakty na tieto
osoby, nevedel uviesť meno účtovníčky spoločnosti, nevedel uviesť dodávateľa spoločnosti, nevedel
špecifikovať kto, kedy, kde, komu konkrétne a na akých vozidlách dodal tovar uvedený na faktúre,
nevedel predložiť kúpnopredajnú zmluvu a potvrdenie o odovzdaní účtovnej agendy nástupníckej
spoločnosti, nepredložil účtovné a daňové doklady deklarujúce zaúčtovanie a zaevidovanie faktúr v

príslušnom zdaňovacom období. Všetko bez toho, že by spochybňoval, že reálne došlo k dodaniu týchto
prác žalobcovi, resp. jeho odberateľom a za stavu, keď okrem žalobcom predložených dokladov dodanie
prác potvrdil bývalý konateľ dodávateľa.

b) Žalovaný dôvodí svoje pochybnosti o dodaní prác – výroby a dodávky OK /oceľových konštrukcií/ pre

FNLP v rozsahu podľa dodanej dokumentácie, podľa faktúry č. 2012-054, dátum dodania 19.12.2012,
základ dane 39.041,80 Eur, DPH 7.808,36 Eur, deklarovaným dodávateľom Steel-Ex s.r.o., v decembri
2012 tým, že: (1) Najväčšou mierou sa mal na dodaní plnenia zúčastniť subdodávateľ Keramon
Košice spol. s r. o. a podľa záverov kontroly u spoločnosti Steel – Ex s.r.o. bolo spochybnené dodanie
prác týmto jeho deklarovaným (sub)dodávateľom aj v spojení s hodnotením vyjadrení A. B. (bývalého

konateľa Keramon Košice spol. s r. o.) a ostatnými zisteniami o spoločnosti Keramon Košice spol. s r.o.
zhrnutými vyššie. (2) Potvrdenie dodania konateľom dodávateľa C. D. E. nehodnotil ako vierohodné,
pretože dodávateľ na zabezpečenie predmetnej dodávky nemal personálne a ani materiálno-technické
vybavenie a z toho dôvodu tieto dodávky nemohol vykonať bez subdodávateľov a dodávky fakturované
subdodávateľom Keramon Košice spol. s r.o. pre Steel – Ex s.r.o. neboli uskutočnené osobou uvedenou

na faktúre. (3) V nadväznosti na označenie všetkých subdodávateľov dodávateľa Steel-Ex s.r.o.
jeho konateľom Ing. Ľubošom Strakom, bolo podľa správcu zrejmé, že Steel – Ex s.r.o. fakturoval
žalobcovi všetky práce, dodávky a nákupy materiálu v súhrne t. j. ako práce vykonané všetkými
jeho subdodávateľmi, vrátane spoločnosti Keramon Košice spol. s r.o. a nie je možné relevantne
vyčleniť akým finančným podielom sa jednotlivý subdodávatelia podieľali na plnení, ani alikvótnu časť

fakturovanejDPHprislúchajúcejkprácamvykonanýmspoločnosťouKeramonKošicespol.sr.o..Všetko
bez toho, že by spochybňoval, že reálne došlo k dodaniu týchto prác žalobcovi resp. jeho odberateľom
a za stavu, keď okrem žalobcom predložených dokladov dodanie prác potvrdil konateľ dodávateľa.

c) Žalovaný dôvodí svoje pochybnosti o dodaní tovaru – panelu IZOBIT (...), podľa faktúry č.

FO20120385, dátum dodania 06.12.2012, základ dane 843,30 Eur, DPH 168,66 Eur, a o dodaní
sendvičových panelov, akcia Kosit – strešný, stenový (…), doplatok podľa faktúry č. FO20120420,
dátum dodania 19.12.2012, základ dane 27.139,77 Eur, DPH 5.427,95 Eur, deklarovaným dodávateľom
SAN TRADE s.r.o., v decembri 2012 tým, že: (1) Dodávateľská spoločnosť zanikla zlúčením a
následne nástupnícka spoločnosť výmazom z obchodného registra v roku 2017, resp. z toho dôvodu

nemožnosťou získať účtovné doklady dodávateľa. (2) Na dodávateľskej faktúre je ručne prepísaný
základ dane a bývalý konateľ dodávateľa C. B. E. k tomu nevedel zaujať stanovisko. (3) Bývalý konateľ
dodávateľa potvrdil dodanie tovaru len ústne, resp. tým, že sa žalobca nedostavil na výsluch svedka,
bývalého konateľa dodávateľa. (4) Správca nezistil v systéme VIES za 4. štvrťrok 2012 zahraničných
subdodávateľov dodávateľskej spoločnosti, ktorých označil bývalý konateľ. Všetko bez toho, že by

spochybňoval, že reálne došlo k dodaniu týchto panelov žalobcovi resp. jeho odberateľom a za stavu,
keď okrem žalobcom predložených dokladov dodanie tovaru potvrdil bývalý konateľ dodávateľa.

d) Žalovaný dôvodí svoje pochybnosti o dodaní čistiacich prác na rotačnej peci č. 1,2,3,4 spoločnosti
Carmeuse Slovakia s.r.o., v závode v areáli U. S. Steel, podľa faktúry č. 102012, dátum dodania

30.10.2012, základ dane 4.128,90 Eur, DPH 825,78 Eur a faktúry č. 142012, dátum dodania 02.01.2012,
základ dane 5.789,43 Eur, DPH 1.157,89 Eur, deklarovaným dodávateľom B. E. v decembri 2012 tým,
že: (1) Dodávateľ nedisponuje dokladmi preukazujúcimi zaúčtovanie označených faktúr, vykázal nižšiu
daň ako je uvedená na označených faktúrach. (2) Dodávateľ ukončil podnikateľskú činnosť v roku 2020.(3) Práce mal dodávateľ vykonávať ôsmimi zamestnancami pričom zamestnával len štyroch a následne
žiadneho. (4) Nebola uzatvorená písomná zmluva so žalobcom a práce mali byť vykonané na základe
objednávky. (5) Doklady o absolvovaní testov BOZP pracovníkmi neprislúchajú ku kontrolovanému

obdobiu. (6) Súpis prác s vyčíslením odpracovaných hodín neidentifikovanými zamestnancami a s
potvrdením ich vykonania odberateľom žalobcu ako denné záznamy o vykonaní prác nie sú preukazným
dôkazom vzhľadom na zistenie o počtoch zamestnancov dodávateľa a ich identite. Všetko bez toho, že
by spochybňoval, že reálne došlo k dodaniu týchto prác žalobcovi resp. jeho odberateľovi spoločnosti
Carmeuse Slovakia s.r.o. a za stavu, keď okrem žalobcom predložených dokladov dodanie prác potvrdil

samotný dodávateľ.

II.
Súdne konanie

4. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 10.03.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej

aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102583504/2021 zo
dňa 15.12.2021 a rozhodnutia správcu dane č. 383199/2021 zo dňa 12.08.2021 a vrátenia
veci na ďalšie konanie. [Žalobca sa podanou žalobou domáhal prieskumu siedmych rozhodnutí
žalovaného potvrdzujúcich rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu DPH samostatne za jednotlivé
kontrolované zdaňovacie obdobia 11/2012, 12/2012, 1/2013, 2/2013, 1/2014, 2/2014 a 3/2014 a

uznesením krajského súdu zo dňa 23.06.2022 bol prieskum jednotlivých rozhodnutí žalovaného
vylúčený na samostatné konania. V tomto konaní je predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 12/2012.] V žalobe sú
vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- V časti „procesné porušenia práv žalobcu“

- namieta rozhodovanie samostatnými rozhodnutiami správcu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia
napriek tomu, že bolo vedené jedno spoločné vyrubovacie konanie v nadväznosti na jednu spoločnú
daňovú kontrolu za tieto zdaňovacie obdobia, [Zdôraznil s poukazom na § 68 daňového poriadku, že

jedno daňové konanie (vyrubovacie konanie) má skočiť jedným rozhodnutím a opačný záver by viedol
k tomu, že zákonnosť jedného vyrubovacieho konania by mala byť posudzovaná paralelne v niekoľkých
odvolacích konaniach.]

- namieta kvalifikované prieťahy vo vyrubovacom konaní, [Zdôraznil, že právny následok vo vzťahu

k plynutiu doby zániku práva na vyrubenie dane zakladá doručenie protokolu z daňovej kontroly v
zmysle § 69 ods. 3 daňového priadku len v takom prípade, ak po doručení protokolu správca dane
riadne pokračuje v úkonoch smerujúcich k vyrubeniu dane prostredníctvom vyrubovacieho konania bez
kvalifikovaných prieťahov vo výraznom rozsahu. Pričom v danom prípade také prieťahy nastali a tým
doručením protokolu nenastalo prerušenie plynutia doby zániku práva vyrubiť daň a tým najneskôr

31.12.2019 došlo k zániku práva vyrubiť daň v súlade s § 69 ods. 1 daňového poriadku. Čím boli
napadnuté rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom (§ 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku) a preto
sú nulitné bez právneho účinku.]

- namieta neúplnosť daňového spisu, [Z dôvodu, že súčasť administratívneho spisu netvoria kópie

žalobcom správcovi dane zapožičaných dokladov, ktoré boli žalobcovi vrátené. Ďalej z dôvodu, že
administratívny spis bol žalobcovi pri dvoch nazretiach predložený správcom v rôznom rozsahu. Z
dôvodu, že s poukazom na zoznam prevzatých dokladov a zápisnicu o vrátení dokladov žalobcovi nie je
zrejmé aký rozsah dokladov mal správca k dispozícii a aký rozsah dokladov vrátil žalobcovi. Nakoniec
z dôvodu, že v administratívnom spise sa najskôr nenachádzala zápisnica zo dňa 23.12.2014 o podaní

vysvetlenia A. B., následne bola doložená len kópia tejto zápisnice a keďže v spise nie je originál, nie je
zrejmé či kópia je verným odrazom originálu. V ďalšom žalobca uvádza, prečo považuje túto zápisnicu
za nezákonný dôkaz.]

-namietanesprávneuplatneniekoncentrácie,[Spoukazomnato,žesasprávcadanenespornezaoberal

námietkami žalobcu uplatnenými vo vyrubovacom konaní, preto mal povinnosť sa s týmito námietkami
aj riadne vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia, k čomu však nedošlo. Zdôraznil, že k rozšíreniu
argumentácie žalobcu oproti vyjadreniu k protokolu došlo z nevyhnutných dôvodov na strane správcu,
keďnarozdielodprotokolu,vktoromsprávcauvádzapochybnostioreálnostideklarovanýchobchodov,vzápisnici o ústnom pojednávaní z 31.03.2021 už uviedol pochybnosti o dodaní deklarovaných obchodov
osobou uvedenou na faktúre, teda správca vo vyrubovacom konaní zásadne zmenil svoje skutkové
závery a to bez toho aby došlo k zásadnej zmene rozsahu zistených skutkových okolností alebo bez

toho, aby uvedený postup hodnoverným a relevantným spôsobom zdôvodnil.]

- namieta porušenie procesných povinností vyrozumenia o výsluch konkrétneho svedka, [Namieta
porušenieprocesnýchpovinnostísprávcu,keďžalobcanebolriadnevyrozumenýovýsluchochviacerých
svedkov. Zdôraznil, že z gramatického výkladu § 25 ods. 4 daňového poriadku, ktorý hovorí „výsluchu

svedka“ je zrejmé, že pri vyrozumení o výsluchu svedka má byť uvedená totožnosť osoby, ktorá má byť
vypočúvaná a nestačí len vyrozumenie o konaní úkonu.]

- V časti „nesprávne právne hodnotenie veci správcom dane a žalovaným“

- namieta právne posúdenie veci v súvislosti s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EU, [Namieta

nevysporiadanie sa s ním označenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa uplatňovanie doktríny
deklarovaného dodávateľa t. j. možnosti odopretia odpočtu dane pre nepreukázanie uskutočnenia
dodávky deklarovaným dodávateľom.]

- namieta právne posúdenie veci v súvislosti s doktrínou deklarovaného dodávateľa, [S poukazom na

rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 a C-430/19, ako aj rozsudok veľkého senátu NS SR sp.
zn.1Vs/1/2020zodňa18.05.2021mázato,žedošlokzásadnémuzúženiumožnostiuplatneniadoktríny
deklarovaného dodávateľa v neprospech daňových subjektov pri reálne uskutočnených zdaniteľných
obchodoch. Zdôrazňujúc, že v danom prípade nie je možné na vec uplatniť doktrínu deklarovaného
dodávateľa ako to činí žalovaný.]

- namieta právne posúdenie veci v súvislosti s prerozdelením dôkazného bremena v rozpore so
zákonom, [Namieta nesprávne závery žalovaného, podľa ktorých znáša dôkazné bremeno žalobca
pretože správca svoje závery nezaložil na zisteniach o účasti na daňovom podvode resp. zneužití práva.]

- V časti „arbitrárne hodnotenie skutkových otázok správcom dane a žalovaným“

- uvádza námietky v súvislosti s výsluchom svedka A. B., [Uvádza, že v čase realizovaného výsluchu
tohto svedka správcom dane dňa 27.02.2017 listinný dôkaz – zápisnica o podaní vysvetlenia týmto
svedkom dňa 23.12.2014 nebol založený do daňového spisu, pričom výsluch svedka dňa 27.02.2017

vyvracia jeho tvrdenia zo dňa 23.12.2014 a nie naopak, pričom svedok ozrejmil a potvrdil realizovanie
plnení pre žalobcu. Žalobca zápisnicu zo dňa 23.12.2014 považuje za nezákonný dôkaz.]

- namieta prenášanie zodpovednosti za porušenie povinností tretích osôb na žalobcu, [Vo vzťahu k
dodávateľovi Keramon Košice spol. s r. o. zdôraznil, že spoločnosti ani A. B. ako bývalému konateľovi

nebola správcom uložená edičná povinnosť a aj keby bola a oni ju nesplnili uvedené by nebolo možné
hodnotiť na neprospech žalobcu. Vo vzťahu k dodávateľovi SAN TRADE s.r.o. zdôraznil, že k zlúčeniu /
zániku spoločnosti došlo po uskutočnení zdaniteľných obchodov a tieto skutočnosti nijak nesúvisia s
daňovou vecou žalobcu, ktorý je riadne etablovanou a dlhodobo fungujúcou spoločnosťou, pričom ak
správca dane nemohol zistiť informácie už od zaniknutého dodávateľa mal možnosť opätovne vypočuť

jejbývaléhokonateľaakotonavrhovalžalobca.VovzťahukdodávateľoviB.E.–HORSZALzdôraznil,že
za nespornosti vystavenia faktúry týmto dodávateľom skutočnosť, že dodávateľ porušil svoje povinnosti
podať riadne daňové priznania nepreukazuje, že k plneniu týmto dodávateľom nedošlo.]

- namieta nedostatočné objasnenie skutkového stavu, [Pokiaľ žalovaný vytýka, že žalobca nepreukázal

svoje tvrdenia konkrétnejšími a overiteľnými informáciami, takýto záver považuje žalobca za hrubé
zovšeobecnenie.Najmäakkjednotlivýmzdaniteľnýmobchodompredložilcelúdokumentáciu,preukázal
uskutočnenie zdaniteľných plnení pre svojho odberateľa, svedkovia potvrdili realizáciu plnení. Namieta,
že mu je vytýkané nepredloženie dôkazov tretími osobami resp. sú mu vytýkané skutočnosti týkajúce sa
vzťahov dodávateľov žalobcu a ich subdodávateľov, pričom žalobca nemal reálnu možnosť preukázať

tieto skutočnosti. Žalobca v nadväznosti na obsah pochybností správcu a žalovaného poukázal na to,
že ním navrhnuté dôkazy neboli vykonané, a to vo vzťahu k dodávateľovi Keramon Košice spol. s
r. o., opätovný výsluch svedka A. B., vo vzťahu k dodávateľovi Steel-Ex s.r.o., výsluch živnostníkov,
subdodávateľov, vo vzťahu k dodávateľovi SAN TRADE s.r.o., výsluch konateľa a vykonanie dôkazupredloženou mailovou komunikáciou a vo vzťahu k dodávateľovi B. E., výsluch p. F. vedúceho
zamestnanca odberateľa.]

- namieta nesprávne závery týkajúce sa skutkového stavu [Namieta opomenutie najvýznamnejšej
otázky pri hodnotení skutkového stavu, ak použil žalovaný doktrínu deklarovaného dodávateľa, a to,
či bolo objektívne vylúčené, že deklarovaný dodávatelia sami alebo prostredníctvom iných osôb mohli
zabezpečiť plnenia pre žalobcu, ktorých reálne uskutočnenie nebolo sporné. Túto otázku považuje
žalovaný iba za spornú. Pričom poukázal na skutočnosti svedčiace o tom, že u každého z dodávateľov

mohlo dôjsť k uskutočneniu dodania žalobcovi a zdôrazňuje, že aj reálne došlo.]

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a jeho dôvodoch. V nadväznosti na jemu zaslanú repliku žalobcu, nepodal dupliku ani nereagoval na
ďalšie jemu súdom na vedomie zaslané vyjadrenia žalobcu.

6. Žalobca v replike zo dňa 03.11.2022, v spojení s doplnením repliky zo dňa 22.02.2023 a písomným
podaním zo dňa 07.04.2024 zotrval na svojej žalobnej argumentácii, a zároveň na jej podporu
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 z 24.02.2022, sp. zn.
3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022 a v nich o. i. uvádzané závery k aplikácii záverov rozhodnutia Súdneho
dvora vo veci C-610/2019 Vikingo.

7. Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2025 účastníci zotrvali na doterajších stanoviskách.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

8. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

9. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

10. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na toje odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

11. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

12. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré

zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka

priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

13.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má

dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,

potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

15. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 29.04.2025 dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná.

K námietkam nesprávneho právneho hodnotenia veci a arbitrárneho hodnotenia skutkových otázok

16. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane

o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi v sume 17.945,24 Eur za zdaňovacie obdobie december 2012 z
dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa Keramon Košice spol. s r. o., od
dodávateľa Steel-Ex s.r.o., od dodávateľa SAN TRADE s.r.o. a od dodávateľa B. E. – HORSZAL, a to prenepreukázanie dodania plnení deklarovanými dodávateľmi, bez spochybnenia samotného materiálneho
plnenia.

17. Vzhľadom k tomu, že predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného
a v ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym
spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať, správny súd posúdil (v rozsahu žalobných
námietok) zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z
označených zdaniteľných obchodov v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho

rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia.

18. Je potrebné pripomenúť, že dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre nepredstavuje
hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, hmotnoprávnou podmienkou
odpočtu je status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou (resp. platiteľom dane). Pričom
samotné označenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou odpočtu. Avšak za stavu, ak

podľa tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu k dodaniu plnenia, z ktorého si uplatňuje odpočet
malo dôjsť dodávateľom označeným na faktúre, potom splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu -
dodania plnenia platiteľom je posudzované vo vzťahu k takto deklarovanému dodávateľovi.

19. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov vo veciach

neuznania práva na odpočet dane pre nesplnenie zákonných (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu
je posúdenie hodnotenia súhrnu (corpusu) dôkazov, ktorými finančné orgány pri svojom rozhodovaní
disponovali. Teda dôkazov produkovaných daňovým subjektom na preukázanie jeho tvrdení a dôkazov
produkovaných finančnými orgánmi, o ktoré opierajú spochybnenie tvrdení daňového subjektu.
Neopomenuteľným predpokladom takého posúdenia je aj relevantné ustálenie vo vzťahu, ku ktorej

konkrétnej zákonnej (hmotnoprávnej) podmienke odpočtu bol corpus dôkazov vyhodnocovaný. Nakoľko
dôsledné rozlišovanie medzi jednotlivými zákonnými (hmotnoprávnymi) podmienkami odpočtu dane
môže byť v okolnostiach konkrétnej veci určujúcim pre posúdenie a hodnotenie samotnej dôkaznej
situácie a tým správnosti skutkových záverov a na ne nadväzujúcich právnych záverov finančných
orgánov o splnení podmienok odpočtu.

20. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR)
kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť
jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet

tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo
dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, -

ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci G. H. I., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na
podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci J. A., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

21. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi pochybností finančných orgánov o preukázanosti dodania

plnení deklarovanými dodávateľmi (ako sú tieto zhrnuté v časti I. tohto rozsudku), aj s poukazom na
vyššie formulované judikatórne kritéria a s dôrazom na neutralitu DPH, dospel k záveru o dôvodnosti
žalobnejnámietkyonesplnenípodmienokpreaplikáciuodopretiaodpočtupodľadoktrínydeklarovaného
dodávateľa.

22. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ správca dane zhodne so žalovaným pochybnosti o
dodaní plnení deklarovanými dodávateľmi dôvodili zisteniami o zlúčení / zániku dodávateľov resp.
ich nástupcov, či ukončením činnosti u fyzickej osoby so značným časovým odstupom po datovaní
kontrolovaných zdaniteľných plnení resp. o nekontaktnosti nástupcov a nemožnosťou preverenia plnení
u dodávateľov, resp. nedostatočným personálnym či materiálnym vybavením dodávateľa či jeho

subdodávateľov,podľanázorusprávnehosúdutakétozistenianebolispôsobiléspochybniťvierohodnosť
a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre odpočítanie DPH.23. Pokiaľ správca dane zhodne so žalovaným pochybnosti o dodaní plnení deklarovanými dodávateľmi
dôvodili nevierohodnosťou výpovede svedkov, ktorí boli konateľmi dodávateľov – právnických osôb resp.
fyzickej osoby, ktorá bola dodávateľom a ktorí dodanie plnení žalobcovi potvrdili, podľa správneho súdu

ani tieto pochybnosti sa nejavia ako dôvodné.

24.KžalobcomnamietanémuhodnoteniuvýpovedesvedkaA.B.vpriebehudaňovéhokonaniavspojení
s listinným dôkazom – zápisnicou o podaní vysvetlenia, správny súd uvádza, že pokiaľ tento bývalý
konateľ bol v priebehu daňového konania vypočutý ako svedok a potvrdil tak vykonávanie činností, ktoré

mali byť predmetom dodania žalobcovi, a to prostredníctvom subdodávateľov živnostníkov, samotná
skutočnosť, že nevedel upresniť / označiť kontakty týchto živnostníkov, resp. nevedel uviesť meno
účtovníčky spoločnosti, nevedel uviesť dodávateľa spoločnosti, nevedel špecifikovať kto, kedy, kde,
komu konkrétne a na akých vozidlách dodal tovar uvedený na faktúre, nevedel predložiť kúpnopredajnú
zmluvu a potvrdenie o odovzdaní účtovnej agendy nástupníckej spoločnosti, nepredložil účtovné a
daňové doklady deklarujúce zaúčtovanie a zaevidovanie faktúr v príslušnom zdaňovacom období, nie

sú takými okolnosťami, ktoré by za stavu nespornosti materiálnej existencie plnenia spochybňovali
vierohodnosť ním potvrdeného dodania. Rovnako je potrené prisvedčiť argumentácii žalobcu, že práve
vykonanie výsluchu tejto osoby ako svedka v priebehu daňového konania prispelo k upresneniu jeho
tvrdení a odstráneniu nejasností vo vyjadrení pri skoršom podaní vysvetlenia KÚFS mimo predmetného
daňového konania. Preto žalovaných vytýkaná rozpornosť vyjadrení u tohto svedka s poukazom na

obsah jeho vyjadrení pri podaní vysvetlenia nemôže obstáť.

25. Pokiaľ finančné orgány kládli dôraz na to, že samotné ústne potvrdenie dodania služieb svedkami,
ktorý v rozhodnom čase konali za deklarovaných dodávateľov bez predloženia iných dôkazov nie je
dostatočne preukazné vzhľadom na ostatné zistenia správcu dane, správny súd sa už vyjadril vyššie

vo vzťahu k dodávateľom Keramon Košice spol. s r. o. a čiastočne k dodávateľom Steel-Ex s.r.o.,
SAN TRADE s.r.o. a B. E., k nespôsobilosti týchto ostatných zistení založiť pochybnosť o dodaní plnení
deklarovanými dodávateľmi, ako ani pochybnosť o dôveryhodnosti potvrdenia dodania svedkami.

26. Vo vzťahu k dodávateľovi Steel-Ex s.r.o. je potrebné uviesť, že ak zistenia súvisiace s jeho

subdodávateľom Keramon Košice spol. s r. o. z dôvodov vyššie uvedených nemohli založiť dôvodnú
pochybnosť o dodaní plnení týmto deklarovaným dodávateľom žalobcovi a vo vzťahu k ďalším
subdodávateľom neboli uvádzané žiadne pochybnosti, potom sa javia ako s vlastným dôvodom
neuznania odpočtu nesúvisiace závery správcu a žalovaného o tom, že dodávateľom boli žalobcovi
fakturované všetky práce, dodávky a nákupy materiálu v súhrne t. j. ako práce vykonané všetkými

jeho subdodávateľmi, vrátane spoločnosti Keramon Košice spol. s r.o. a nie je možné relevantne
vyčleniť akým finančným podielom sa jednotlivý subdodávatelia podieľali na plnení ani alikvótnu časť
fakturovanej DPH prislúchajúcej k prácam vykonaným spoločnosťou Keramon Košice spol. s r. o..

27. Vo vzťahu k dodávateľovi SAN TRADE s.r.o. je potrebné uviesť, že ani ostatné zistenia správcu a

žalovaného o tom, že sa žalobca nedostavil na výsluch svedka, bývalého konateľa dodávateľa resp.,
že správca nezistil v systéme VIES za 4. štvrťrok 2012 zahraničných subdodávateľov dodávateľskej
spoločnosti, ktorých označil bývalý konateľ, sa nejavia ako spôsobilé spochybniť tak dodanie plnení
deklarovaným dodávateľom, ako ani dôveryhodnosť potvrdenia dodania samotným dodávateľom.
Osobitne nie za stavu, ak reálne dodanie prác priamo odberateľovi žalobcu bolo preukázané.

28. A nakoniec vo vzťahu k dodávateľovi B. E., je potrebné uviesť, že ani ostatné zistenia správcu a
žalovaného o tom, že nebola uzatvorená písomná zmluva so žalobcom, či zistenia o nepreukázanosti
identity osôb, prostredníctvom ktorých boli práce vykonané, sa nejavia ako spôsobilé spochybniť,
tak dodanie plnení deklarovaným dodávateľom ako ani dôveryhodnosť potvrdenia dodania samotným

dodávateľom. Osobitne nie za stavu ak reálne dodanie prác priamo odberateľovi žalobcu bolo
preukázané.

29. Uvedené závery boli v predmetnej veci rozhodujúce pre posúdenie žaloby ako dôvodnej a pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

30. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne posúdenie veci v súvislosti s prerozdelením dôkazného bremena
v rozpore so zákonom, pričom vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že nositeľom dôkazného
bremenavovzťahuksplneniuhmotnoprávnychpodmienokjedaňovýsubjekt,správnysúdtútoparciálnunámietku nehodnotil ako dôvodnú. V tomto smere súd odkazuje na ním vyššie prezentované všeobecné
východiská, v zmysle ktorých je primárne nositeľom dôkazného bremena k preukázaniu splnenia
hmotnoprávnych podmienok odpočtu daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH, pričom v procese

dokazovania dochádza k presunu dôkazného bremena na správcu dane, ktorý preveruje tvrdenia a
dôkazy daňového subjektu a v prípade zistení zakladajúcich dôvodné pochybností o týchto tvrdeniach
a dôkazoch a ich oboznámenia s daňovým subjektom, dochádza k presunu dôkazného bremena späť
na daňový subjekt, a to aj opakovane.

31. Námietku zákonnosti dôkazu - zápisnice o podaní vysvetlenia A. B. dňa 23.12.2014, správny súd
nehodnotil ako dôvodnú. Predpokladom použiteľnosti takého listinného dôkazu je, aby z neho bol
poznateľný celý obsah podaného vysvetlenia, aby bol vyhotovený nezávisle na príslušnom daňovom
konaní (teda nesmie byť v inom konaní vyhotovený účelovo len preto, aby sa správca dane vyhol
povinnosti umožniť žalobcovi byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky), aby bol v inom
konaní vyhotovený v súlade so zákonom, aby sa aj do sféry správcu dane dostal zákonným spôsobom

a nakoniec, aby bol takýto listinný dôkaz žalobcovi sprístupnený (teda, aby sa mohol zoznámiť s jej
obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z dotyčných listín upresnili,
korigoval či vyvrátili). V danom prípade nesplnenie ktorejkoľvek z týchto podmienok nie je žalobcom
namietané, označená osoba pritom bola vypočutá ako svedok v daňovom konaní aj s možnosťou
odstránenia prípadných rozporov, preto nezákonnosť tohto listinného dôkazu nie je spôsobilá zakladať

skutočnosť, že žalobca pri tomto úkone podania vysvetlenia nebol prítomný a nemohol klásť osobe
podávajúcej vysvetlenie otázky. V tejto súvislosti je tiež potrebné podotknúť rozdiel medzi úkonom
výsluchu svedka v trestnom konaní a úkonom podania vysvetlenia bez postavenia svedka, keď pri
podávaní vysvetlenia prítomnosť iných osôb a ich možnosť klásť takejto osobe otázky je obmedzená.
Pokiaľ ide o samotné hodnotenie výpovede svedka A. B. v priebehu daňového konania v spojení s

listinným dôkazom – zápisnicou o podaní vysvetlenia, k tomu sa správny súd už vyjadril vyššie.

32. K námietke prenášania zodpovednosti za porušenie povinností tretích osôb na žalobcu, správny súd
uvádza, že vo všeobecnosti zistenia správcu dane o porušení povinnosti tretích osôb, či už dodávateľov
alebo subdodávateľov, ako aj o prípadnom zániku, zlúčení či iných zmenách u týchto subjektov, či

nemožnosťprevereniazdaniteľnýchobchodovutýchtosubjektov,niejemožnépovažovaťzaprenášanie
zodpovednosti za porušenie povinností tretích osôb na žalobcu. Ide len o zistenia, ktoré môžu vzhľadom
k celkovej dôkaznej situácii podporiť pochybnosti správcu o unesení dôkazného bremena daňovým
subjektom vo vzťahu k jeho tvrdeniam o splnení zákonných podmienok odpočtu. Ako však vyplýva z
vyššie uvedených záverov správneho súdu v posudzovanej veci vzhľadom k celkovej dôkaznej situácii,

takéto zistenia nemohli mať ani podporný charakter. Preto túto námietku hodnotil správny súd ako
bezpredmetnú bez možného dosahu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

33. Pokiaľ žalobca namietal aj nedostatočné objasnenie skutkového stavu s poukazom na nevykonanie
ním navrhovaných dôkazov na odstránenie správcom resp. žalovaným tvrdených pochybností vo

vzťahu k dodaniu zdaniteľných plnení jednotlivými deklarovanými dodávateľmi, správny súd vzhľadom
na ostatné svoje vyššie formulované závery o nespôsobilosti zistení správcu dane vyvolať dôvodnú
pochybnosť o dodaní plnení žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, túto námietku hodnotil ako
bezpredmetnú bez možného dosahu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

K námietkam porušenia procesných práv žalobcu

34. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že správca dane rozhodoval samostatnými
rozhodnutiami o vyrubení dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia napriek tomu, že bolo vedené
jedno spoločné vyrubovacie konanie v nadväznosti na jednu spoločnú daňovú kontrolu za tieto

zdaňovacie obdobia, správny súd nehodnotil ako dôvodnú. Skutočnosť, že takýto spôsob rozhodovania
v nadväznosti na jednu daňovú kontrolu a jedno vyrubovacie konanie vedené vo vzťahu k niekoľkým
zdaňovacím obdobiam, nepochybne vytvára situáciu, keď zákonnosť priebehu tej istej daňovej kontroly
aj vyrubovacieho konania sa môže stať predmetom posudzovania v rôznych odvolacích konaniach, ešte
nezakladá nezákonnosť takého postupu. Vzhľadom na totožnosť odvolacieho orgánu, tento disponuje

procesnými možnosťami, aby sa vo svojej rozhodovacej činnosti s takouto situáciou vysporiadal v rámci
rešpektovania všeobecnej požiadavky vyjadrenej v § 3 ods. 9 daňového poriadku, podľa ktorej správca
dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.35. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že vo vyrubovacom konaní došlo ku
kvalifikovaným prieťahom s dosahom na to, že v dôsledku týchto prieťahov doručením protokolu nedošlo
kprerušeniuplynutiadobyprevyrubeniedaneatátouplynulapredvyrubenímrozdieludanerozhodnutím

správcu(vzmysle§69ods.1,3a§§64ods.2písm.b)daňovéhoporiadku), správnysúdnehodnotilako
dôvodnú. Na rozdiel od názoru žalobcu, podľa správneho súdu v danej veci nebolo možné identifikovať
kvalifikované prieťahy výrazného rozsahu, ktoré by vôbec mohli byť základom pre žalobcom mienený
právny dôsledok takýchto prieťahov na plynutie lehoty na vyrubenie rozdielu dane. Preto posudzovanie
hypotetickejmožnostitakýchtoprieťahovvyvolaťžalobcommienenýdôsledokjebezprávnehovýznamu.

36. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že bol podľa žalobcu neúplný daňový spis,
správny súd hodnotil ako čiastočne dôvodnú. A to najmä s ohľadom na to, že vo všeobecnosti
je neprípustné, aby obsah administratívneho spisu bol spätne menený a predkladaný účastníkovi
konania k nahliadnutiu v odlišnom obsahu. Taktiež je možné prisvedčiť žalobcovi, že z obsahu
administratívneho spisu musí byť zrejmý obsah všetkých dôkazov predložených tak účastníkom

konania, ako aj vykonaných správnych orgánom. Pričom z tejto požiadavky vyplýva, aby súčasť
administratívneho spisu tvorili ak nie originály, tak potom kópie dokladov predložených účastníkom v
konaní, ak originály boli účastníkovi vrátené. V okolnostiach posudzovanej veci však táto žalobná
námietka nenasvedčuje takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

37. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že došlo
k nesprávnemu uplatneniu koncentrácie, keď sa podľa žalobcu v nadväznosti na zmenu skutkových
záverov správcu dane vo vyrubovacom konaní bez zásadnej zmeny rozsahu zistených skutkových
okolností (pozn. skutkové zistenia boli v protokole hodnotené ako nepreukázanie reálneho dodania

plnení, kým vo vyrubovacom konaní bol použitý koncept nepreukázania dodania plnení deklarovaným
dodávateľom bez spochybnenia reálneho dodania t.j. materiálnej existencie plnenia) správca dane síce
zaoberal námietkami žalobcu uplatnenými vo vyrubovacom konaní, ale nevysporiadal sa s nimi. Správny
súd neustálil vadu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a nadväzujúc rozhodnutia
žalovaného, ktorá by spočívala v nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu uplatnenými vo vyrubovacom

konaní, čo potvrdzuje aj obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého sú zrejmé
a náležite vymedzené dôvody, pre ktoré nebolo uznané právo na odpočet dane. Zároveň je potrebné
dodať, že samotná správnosť či nesprávnosť záverov formulovaných v napadnutom rozhodnutí nie je
určujúca pre posúdenie dostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

38. Námietku porušenia procesných práv žalobcu tým, že nebol riadne vyrozumený o výsluchoch
viacerých svedkov hodnotil správny súd ako nedôvodnú už s ohľadom na jej všeobecné vymedzenie bez
toho, že by žalobca konkretizoval, v prípade ktorých svedkov došlo k porušeniu jeho procesných práv.
Napriek tomu je potrebné vo všeobecnej rovine prisvedčiť názoru žalobcu, že pri vyrozumení o výsluchu
svedka nestačí len vyrozumenie o konaní úkonu ale má byť uvedená totožnosť osoby, ktorá má byť

vypočúvaná, čo je primárnym predpokladom vytvorenia možnosti efektívneho realizovania procesných
práv účastníka konania pri výsluchu svedka.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

39. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k
záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
charakterizujú nesprávne právne závery [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], a preto ich správny súd zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)

40. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného náležite vec právne posúdiť a svoje
závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými
v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi

priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

42. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení

účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)