Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 21Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100223
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M

v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa- ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 696 005 7258
0 zo dňa 20. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany dňa 9. októbra 2023 (ďalej len

„Žiadosť“) žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok žiadala priznať od 27. 02.
2023. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 696 005 7258 0 zo dňa 27. novembra 2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola Žiadosť žalobkyne zamietnutá podľa § 70 ods. 1 a § 71
Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č.
461/2003 Z. z.“ alebo aj „Zákon o sociálnom poistení“), pretože žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho
poisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkyTopoľčany(ďalejlen„posudkovýlekár“aleboaj„posudkovýlekár
sociálnehopoistenia“)určenána25%.Posúdeniezdravotnéhostavužalobkynejeobsahompripojeného
Odborného posudku o invalidite zo dňa 9. októbra 2023 (ďalej len „Odborný lekársky posudok“ alebo aj
„posudok“), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia predmetného prvostupňového rozhodnutia.

2. Z dôvodu nesúhlasu s vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobkyňa podala v zákonnej lehote

v súlade s ust. § 214 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení odvolanie. V odvolaní namietala, že posúdenie
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 9. októbra
2023 nízke, pričom je od 11. 02. 2022 doposiaľ práceneschopná a od 03. 11. 2022 je na naplatenej
PN a má problém zaradiť sa do pracovného procesu. K odvolaniu pripojila o. i. nasledujúce lekárske
správy: lekárska správa z angiologického vyšetrenia zo dňa 18. decembra 2023, vyšetrenia u klinického
psychológa E. F. E. zo dňa 20. decembra 2023, psychiatrických vyšetrení u G. H. I. zo dňa 25. augusta
2023, 29. septembra 2023, 13. októbra 2023, 27. októbra 2023, 10. novembra 2023, 8. decembra

2023, z hematologického vyšetrenia u G. H. J. zo dňa 6. decembra 2023 spolu s výsledkovým listom
z oddelenia klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 2.
novembra 2023. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný (Sociálna poisťovňa, ústredie - generálny
riaditeľ) ako odvolací orgán Rozhodnutím č. 696 005 7258 0 zo dňa 20. februára 2024 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania
žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 5. januára 2024, ktorý nezmenil svoj posudkový záver a
vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne. Posudkový lekár sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti na základe dostupnej
dokumentácie dňa 13. februára 2024, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. V odbornom
lekárskomposudku zodňa13.februára2024posudkovýlekársociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,
ústredie uviedol nasledovné: „Medicínsky sa jedná o zmnoženie krvi v červenej zložke, ide o polyglobúliu
spotrebouvenepunkcií(znižovaniemnožstvakrvi).Súčasnemádokázanúgenetickúchybuvofaktoroch
zrážania krvi, ktoré spôsobujú opuch dolných končatín, funkčne sa nejedná o lézie kože, ide o tretí

stupeň ochorenia zo šiestich, v anamnéze prekonala dva krát zápaly žíl. Závažné komplikácie v zmysle
cievnych mozgových príhod, resp. embolizácie pľúcnice nikdy neprekonala. Takémuto stavu zodpovedá
posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia v kapitole II, položke 6a) s mierou
poklesu na 20%. Má aj ďalšie ochorenia, má rednutie kostí – osteoporózu v hodnotách 0,8 – 2,6
dokumentovaných v denzitometrii. Nie sú manifestné zlomeninami stavcov, zodpovedajúce posúdenie

je v kapitole XV, B, položke 1a) s mierou poklesu na 10% - 15%. Bolestivý syndróm chrbta si nevyžiadal
ortopedické ani neurologické vyšetrenie, zodpovedajúce posúdenie je v kapitole XV, E, položke 3b)
s mierou poklesu na 20%. Artróza bedrových kĺbov je overená RTG ako druhého stupňa zo štyroch,
zodpovedajúce posúdenie je v kapitole XV, G, položke 41.1.b) na 20%. Trpí tiež psychickým reaktívnym
ochorením na adaptačné poruchy, s ktorými sa nedokáže vyrovnať, má schizofrenického syna, ktorý

je invalidizovaný a poberá invalidný dôchodok, tiež je prítomné zvýšené subjektívne prežívanie svojich
somatických ochorení v zmysle úzkostne-depresívnej choroby zodpovedajúcej posúdeniu v kapitole V,
položke 4a) s mierou poklesu na 20% pri stredne ťažkej forme, absolvuje psychoterapeutické sedenia
s psychológom. Ochorenie ako neurózu potvrdzuje aj menovaná v odvolaní. Ochorenie nemožno použiť
pri posúdení invalidity, nakoľko sa nejedná o trvale nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mal trvať

minimálne jeden rok. Zdravotný diskomfort zhoršuje nikým neriešená stredne ťažká obezita s BMI
38. Sčitovať miery poklesu jednotlivých ochorení zákon neumožňuje. Ani jedno z týchto ochorení
nedosahuje miery poklesu okolo 40%, preto je zvýšenie miery poklesu o čiastočných 5% veľmi
priaznivé. Neboli splnené podmienky pre uznanie invalidity. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie
sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a naším posúdením, subjektívne ťažkosti uvedené

v odvolaní sa nelíšia od ťažkostí uvedených pri odborných vyšetreniach a sú dokázanými diagnózami
vysvetlené. Jej odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Namieta, že je uznaná dočasne PN,
na ktorú nepoberá nemocenské dávky, preto stav nemusí byť kontrolovaný posudkovým lekárom SP.
Údaj o probléme zaradiť sa do pracovného procesu nie je možné pri posúdení zohľadniť, nakoľko
posudzovanie invalidity podľa pracovného zaradenia sa od roku 2004 nevykonáva rozhodujúce sú

diagnostické závery. Celkove nemáme dôvod na zmenu posudku zo dňa 9.10.2023 a 05.01.2024.“
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil závery posudkového lekára a konštatoval,
že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 25 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, a teda invalidita žalobkyni nevznikla. Rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie podľa prílohy

č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení do kapitoly II - choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka
6 – Myeloprolifelačné ochorenia, písm. a) - ľahká forma s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom
stave, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% z percentuálneho rozpätia
10 % - 20%. Za iné zdravotné postihnutia bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšená o 5 % podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení v znení Zákona

č. 310/2006 Z. z., a teda celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť
je 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe predložených lekárskych
správ a diagnostických záverov odborných lekárov, keď posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je podrobne popísaná v Odbornom

lekárskom posudku zo dňa 13. februára 2024, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
uzavrel, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktorým je podľa § 153 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení zverené dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia, sú úplné a dostatočnepodložené nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, pričom sú bez nejasností a vnútorných rozporov
vo svojich záveroch. Žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nepredložila také dôkazy, ktorými by
spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Žalovaný vyhodnotil odvolanie žalobkyne ako

nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni
doručené dňa 26. 02. 2024.

Správna žaloba

4. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne
určenej na základe Rozhodnutia Centra právnej pomoci - kancelária Trenčín číslo spisu:
KaTN-27865/7907/2024 - 32308/2024 zo dňa 22. 03. 2024 elektronicky dňa 10. apríla 2024 správnu
žalobu, ktorou žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané prostredníctvom
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal jej náhradu trov konania. Pre prípad, ak by správny súd mal
za to, že sú dané okolnosti aj na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa navrhla správnemu
súdu, aby tento zrušil nielen napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale i prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a súčasne, aby žalobkyni
priznal náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa mala za to, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bola ukrátená na
svojich právach, pretože napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu žalovaným a orgánom verejnej správy prvého stupňa je nedostačujúce na riadne

posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia a orgán verejnej
správy prvého stupňa za základ prvostupňového rozhodnutia je v rozpore so skutočným skutkovým
stavom veci a nemá v ňom oporu, pričom v konaní žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa
sú vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy.

6. V správnej žalobe žalobkyňa opísala priebeh administratívneho konania vo veci nevyhovenia jej
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, poukázala na vydanie prvostupňového rozhodnutia a podané
odvolanie, vrátane napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o jej odvolaní.
Žalobkyňa poukázala na rozpor lekárskych nálezov jej ošetrujúcich lekárov, ktorí jej dlhodobo poskytujú
zdravotnú starostlivosť so závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia vypracovanými bez

znalosti jej zdravotného stavu a vyšetrenia žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že jej zdravotné postihnutia
majúdlhodobýcharakterstrvalouprogresiouodroku2013skaždodennýmialgiami,pričomjejzdravotný
stav nie je doposiaľ stabilizovaný. Jej zdravotný hendicap má značný dopad na kvalitu života, na
dlhodobú psychiku, schopnosť sociálneho a pracovného začlenenia, čo má celkový dopad na pracovnú
schopnosť a spôsobuje jej invaliditu a finančno – ekonomický deficit. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí

nezohľadnil odvolacie námietky, konkrétne, že posudkový lekár nehodnotil podstatné skutočnosti
zlého zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že posudkový lekár je povinný postupovať
v súlade so zákonom a v prípade nejasností môže zákonne využiť prizvanie odborného lekára s danou
špecializáciou alebo si písomne vyžiadať vysvetlenie nálezu o zdravotnom stave u ošetrujúceho lekára,
resp. môže využiť hospitalizačné vyšetrenie pacienta za účelom komplexného zhodnotenia zdravotného

stavu a napokon môže využiť právny a odborný posudok, ktorý by bol vypracovaný znalcom. Posudkový
lekár podľa žalobkyne ani jednu z uvedených možností nevyužil a obmedzil sa len na lekárskymi
nálezmi nepodložené závery. Žalobkyňa ďalej namietala, že posudkový lekár poukázal na absenciu
vyšetrení, ktoré však nie sú v kompetencii žalobkyne ako pacienta žiadať o odborných lekárov, pričom
v prípade absencie týchto vyšetrení je povinnosťou posudkového lekára vyšetrenia zabezpečiť a nie

danú skutočnosť skonštatovať.

7. Žalobkyňavpodstatnomnamietala,žejejniejezrejmé,prečojejzdravotnépostihnutieboloposúdené
podľa kapitoly II - CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV, položky 6, písm. a), teda ako
ľahká forma s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom stave (10% - 20%). Poukázala na kapitolu II

- CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV, položku 6 - Myeloproliferačné ochorenia (napr.
polycytémia, trombocytémia, myelofibróza), písm. b) - v remisii, s dvojročnou stabilizáciou, so zníženou
imunitou, s miernymi klinickými prejavmi a zníženou výkonnosťou organizmu prílohy č. 4 k Zákonu č.
461/2003 Z. z. v percentuálnom rozpätí 35% - 45%. Žalovaný podľa žalobkyne žiadnym relevantnýmspôsobomnezdôvodnil,prečopovažujezdravotnépostihnutiežalobkynezapostihnutiesľahkouformou.
Kategorizáciu zaradenia zdravotného postihnutia žalobkyne pod kapitolu II, položku 6, písm. b) prílohy
č. 4 k Zákonu č. 461/2003 Z. z. potvrdila podľa žalobkyne hematologička G. H. J. na základe e-mailovej

žiadosti žalobkyne zo dňa 28. 03. 2024 o posúdenie jej zdravotného postihnutia - znižovania množstva
krvi a genetickej chyby vo faktoroch zrážania krvi.

8. Žalobkyňa namietala i kategorizáciu jej zdravotného postihnutia spočívajúceho v rednutí kostí
– osteoporóze, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV - CHOROBY

PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, oddiel B - OSTEOPATIA A CHONDROPATIA, položka 1
(Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice
a kĺbov), písm. a) – ľahká forma. Žalobkyňa uviedla i s odkazom na všeobecné posudkové hľadisko ku
kapitole XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, že podľa všeobecnej lekárky
žalobkyne G. G. G. malo byť správne v zmysle prílohy č. 4 k Zákonu č. 461/2003 Z. z. postihnutie
žalobkyne, a to rednutie kostí – osteoporóza zaradené do kapitoly K. - L. E. M. E. M., oddiel B -

OSTEOPATIA A CHONDROPATIA, položka 1 - Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia,
osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a kĺbov, písm. b) - stredne ťažká forma osteoporózy a
iné metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným
obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového
dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením

pohyblivosti, T-skóre nad -2,5, v percentuálnom rozpätí 35% – 45%.

9. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že zatiaľ čo v základnej chorobe je osem riadkov rozpísaných
diagnóz, ktoré sú uvedené ako hlavné, položka „Iné zdravotné postihnutia“ obsahujú iba popis:
„Ostatné“. Pri uvedenom popise nie sú rozpísané žiadne diagnózy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od 11.

02. 2022 do 01. 04. 2024 bola práceneschopná a od 03. 11. 2022 do 01. 04. 2024 bola na neplatenej
PN-ke a nedostávala žiadnu sociálnu dávku, pokúša sa zamestnať, avšak jej zdravotný stav jej to
neumožňuje a žiaden zamestnávateľ ju s jej zdravotnými obmedzeniami nezamestná. Od roku 2013
do roku 2020 bola každý rok v nemocnici na viacerých operáciách a z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu nedokáže odpracovať ani jeden celý rok. Ďalej žalobkyňa opisovala svoje zdravotné

ťažkosti. Nesúhlasila s tým, že jej invalidný dôchodok nebol priznaný preto, že „nemala predložiť žiadne
dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia
o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok.“ Žalobkyňa mala za to, že jej žiadosť o invalidný dôchodok
je oprávnená a že spochybnila dôkazmi správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými jej nebol priznaný invalidný dôchodok.

10. Žalobkyňa ďalej namietala, že konaním žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy došlo
k porušeniu jej základných práv garantovaných nielen zákonmi v sociálnej oblasti, ale aj Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 19 ods. 1, čl. 39) a tiež medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

11. Žalobkyňa záverom navrhla, aby správny súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením listín,
ktoré označila v správnej žalobe ako dôkazy, a to i) lekárska správa zo dňa 09. 10. 2023 spolu
s Odborným posudkom o invalidite zo dňa 09. 10. 2023, ii) prvostupňové rozhodnutie s prílohou –
Odborný posudok o invalidite zo dňa 09. 10. 2023, iii) odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, iv)

predvolanie žalobkyne na ústne pojednávanie o posúdení invalidity zo dňa 22. 01. 2024, v) oznámenie
žalovaného o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne zo dňa 06. 02. 2024, vi) napadnuté
rozhodnutie žalovaného s prílohou Odborný lekársky posudok zo dňa 13. 02. 2024, vii) vyžiadať spis
orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného vo veci žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok,
viii) rozhodnutie Centra právnej pomoci - kancelária Trenčín o priznaní nároku na poskytnutie právnej

pomoci žalobkyni zo dňa 22. 03. 2024, ix) časť prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení týkajúca sa
kapitolyII,položka6sprosbouoposúdenieprávnymzástupcomžalobkyne,x)emailžalobkynepreG.H.
J. zo dňa 28. 03. 2024 spolu s odpoveďou G. H. J., xi) výňatok prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom
poistení, kapitola XV, oddiel B, položka 1 potvrdená podpisom a pečiatkou G. G. G.. Žalobkyňa
v správnej žalobe tiež navrhla, aby správny súd vykonal dokazovanie oboznámením administratívneho

spisu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu,
ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia a kompletnú spisovú dokumentáciu vedenú
ohľadnežalobkyne.Súčasnenavrhlavykonaniedokazovaniapodľa§204SSPznaleckýmposúdenímjejzdravotného stavu, a to znalcom príslušného medicínskeho odboru za účelom posúdenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dožiadaním lekárskych správ G. G. G. M. G. H. J..

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20. 05. 2024 uviedol, že žalobné námietky
žalobkyne, ktorými nesúhlasila s posúdením svojho zdravotného stavu posudkovými lekármi nie sú
dôvodné, keďže posudkový lekár sociálneho poistenia sa v odvolacom konaní oboznámil s celou

doručenou posudkovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi
nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj
posudkový záver podrobne uviedol v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. februára 2024. Námietka
žalobkyne, že správne má byť rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly II, položky 6,
písmena b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení nie je dôvodná, keďže závery posudkového
lekára sociálneho poistenia nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce

zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii.
Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity v rámci
druhostupňového konania hodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe objektívnych odborných
nálezov, ktoré predložila sama žalobkyňa a ustálil, že sa medicínsky jedná o zmnoženie krvi v červenej
zložke, ide o polyglobúliu s potrebou venepunkcii. Súčasne má žalobkyňa dokázanú genetickú chybu

vo faktoroch zrážania krvi, ktoré spôsobujú opuch dolných končatín, funkčne sa nejedná o lézie kože,
ide o tretí stupeň ochorenia zo šiestich, v anamnéze prekonala dvakrát zápaly žíl. Závažné komplikácie
v zmysle cievnych mozgových príhod nikdy neprekonala. Vyššie uvedenému stavu zodpovedalo
posúdenie v kapitole II – choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 6 - Myeloproliferačné ochorenia,
písm. a) – ľahká forma s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom stave podľa prílohy č. 4 k Zákonu

o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, na hornej
hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia 10% - 20%. Skutkový stav vo veci posúdenia
invalidityžalobkynebolzistenýobjektívne,pričomnebolizistenédiskrepanciemedzizávermidoložených
odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný uviedol, že
ani ďalšia námietka žalobkyne – nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť,

resp. pre nedostatok dôkazov nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, obsahuje
všetky zákonom predpísané formálne náležitosti a obsahuje všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre
vydanie napadnutého rozhodnutia, vrátane úvah, ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný považoval za nedôvodnú
aj ďalšiu námietku žalobkyne, ktorou poukázala na nepriaznivú finančnú situáciu. Predmetnú námietku

nemohol zohľadniť, keďže nezakladá nároky v oblasti dôchodkového poistenia a neodôvodňuje postup,
ktorý by bol v rozpore s platným Zákonom o sociálnom poistení. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej
zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym
presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých
v administratívnom konaní. Žalovaný zdôraznil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem

poškodiť žalobkyňu, sú však povinný posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných
súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Žalovaný nežiadal, aby správny
súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný správnemu súdu napokon navrhol, aby správny súd správnu
žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobkyne

13. Žalobkyňa v replike doručenej správnemu súdu dňa 21. 06. 2024 opätovne trvala na svojich
vyjadreniach uvedených v správnej žalobe. Poukázala na zhoršenie svojho zdravotného stavu

vyplývajúce z reumatologického vyšetrenia zo dňa 21. mája 2024. Rovnako dala správnemu súdu do
pozornosti pretrvávajúce ochorenie kostnej drene trvajúce od februára 2022, pričom musí každý mesiac
podstupovať venepunkciu. Žalobkyňa uviedla, že lekári, ktorí jej poskytujú lekársku starostlivosť posúdili
jej ochorenia ako stredne ťažkú formu. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že sa posudkový
lekár sociálneho poistenia oboznámil s jej celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou,

keďže nálezy jej ošetrujúcich lekárov sú v rozpore so závermi posudkových lekárov vypracovaných bez
znalostijejzdravotnéhostavuavyšetrenia.Žalobkyňauviedla,žeposudkovýlekárnehodnotil„podstatné
skutočnostizléhostavužalobkyne“avprípadenejasnostímalpostupovaťvsúladesozákonomaprizvať
odborného lekára s danou špecializáciou, alebo si vyžiadať vystavenie nálezu o zdravotnom stavežalobkyne u jej ošetrujúceho lekára, resp. požiadať o vypracovanie odborného posudku znalcom.
Posudkový lekár nevyužil ani jednu z vyššie uvedených možností a jeho posúdenie sa obmedzilo
len na nepodložené lekárske nálezy. Poukázala na skutočnosť, že posudkový lekár konal arbitrárne,

keďže vypracoval odborný posudok bez osobného vyšetrenia žalobkyne. Žalobkyňa k replike predložila
lekársku správu - nález z hematologického vyšetrenia zo dňa 7. februára 2024 spolu s výsledkovým
listom z oddelenia klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa
6. februára 2024 a lekársku správu - nález z hematologického vyšetrenia zo dňa 17. apríla 2024 spolu
s výsledkovým listom z oddelenia klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice

Trenčín zo dňa 10. apríla 2024, lekársku správu z reumatológie zo dňa 26. januára 2024 a zo dňa 21.
mája 2024. Žalobkyňa v replike uviedla, že nežiada, aby správny súd nariadil na prejednanie veci samej
pojednávanie.
14. Žalovaný nepodal ďalšie vyjadrenie (dupliku) po doručení repliky žalobkyne.

15. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 14. mája 2025 splnomocnená právna zástupkyňa

žalobkyne správnemu súdu oznámila, že dňa 13. mája 2025 bola so žalobkyňou uzatvorená dohoda
o skončení právneho zastupovania žalobkyne v právnej veci vedenej pred Správnym súdom v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 21Sas/1/2024 na základe udelenej plnej moci zo dňa 27. marca 2024, a to v dôsledku
rozhodnutia Centra právnej pomoci - kancelária Trenčín, číslo spisu: KaTN/7816/2025 - 45234/2025
zo dňa 30. 04. 2025, ktorým bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci žalobkyni ako oprávnenej osobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

16. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie,

vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203
ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správna žaloba žalobkyne je
osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti
Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy
pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2
písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

17. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil

žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie
nariadiť, žalobkyňa nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe
tiež nežiadal nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od dňa 23. júna 2025.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. júla 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

18. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a
obsah tohto nároku vymedzuje § 71 Zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa
poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (ods.
2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností

zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných
vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť,
zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo

rekvalifikácie (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
číslo 4 k Zákonu o sociálnom poistení (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne mierypoklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).

19. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený

(okrem iného) invaliditou poistenca, pričom lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
i posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z. z.). Podľa § 153 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z.
z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, ak § 155 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. neustanovuje
inak, za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka

osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

20. Správny súd uvádza, že podkladom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného napadnutým
rozhodnutím žalovaného, bol Odborný lekársky posudok zo dňa 9. októbra 2023. Žalovaný v odvolacom
konaní zopakoval posudkovú činnosť za účelom preverenia správnosti záverov prvostupňového

rozhodnutia a podkladom jeho rozhodnutia bol Odborný lekársky posudok (ústredia) zo dňa 13. februára
2024. Podľa lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, miera poklesu schopnosti
žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je len 25%, teda nedosahuje mieru viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, ktorá je podmienkou invalidity v zmysle § 71 ods. 1 Zákona č. 461/2003
Z. z..

21. Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 195 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

24. Podľa § 195 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia) podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Podľa § 196 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia) dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä
výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

26. Podľa § 196 ods. 6 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej
poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktorú účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie
a objasnenie skutočného stavu veci.

27. Podľa § 209 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoréskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

28. Podľa § 153 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

29. Podľa § 153 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
"posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;
podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

30. Podľa § 172 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

31. Podľa § 184 ods. 1 a 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia) (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie
dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak.
Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a
nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Správny
súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich
vydaniu predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodov v správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§ 203

ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

33. V preskúmavanej veci sa správny súd prvotne zaoberal preskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí
orgánov verejnej správy. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od
nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d)

SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (napr. Rozsudok NS SR sp. zn.
1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako
jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia, alebo opatrenia
orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa orgán verejnej správy riadne nevysporiada so všetkými
námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia
musí byť zrejmé, že sa orgán verejnej správy posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul
žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery orgánu
verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí

rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v
dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné,
alebo protirečivé. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, tieto
požiadavky spĺňajú a nie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, či nezrozumiteľnosť.

34. Žalobkyňa namietala, že posudkový lekár ústredia nezohľadnil jej námietky v odvolaní, najmä
to, že neprizval na posúdenie skutočného stavu žalobkyne odborného lekára so špecializáciou v

príslušnom špecializačnom odbore. Správny súd uvádza, že vzhľadom na širokú škálu možných
zdravotných postihnutí, v prípade potreby, najmä neúplnosti lekárskych správ, môže (no nemusí)
posudkový lekár postupovať v zmysle § 153 ods. 8 Zákona č. 461/2003 Z. z. v súčinnosti s lekárom
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Podľa § 153 ods. 8, druhá veta Zákonao sociálnom poistení platí, že „posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.“ Za podstatné je potrebné však považovať to, či závery posudkového lekára

zodpovedajú lekárskym správam z odborných vyšetrení, z ktorých vychádzal posudkový lekár, teda, či
zdravotný stav posudzovanej osoby (žalobkyne) bol dostatočne objektivizovaný, čo v danom prípade
bolo naplnené. Z obsahu administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že žalovaný prizval žalobkyňu
na ústne pojednávanie o posúdení invalidity, a to predvolaním č. 659-2/2024-TN zo dňa 22. januára
2024 za účelom objektivizácie diagnostických záverov týkajúcich sa jej zdravotného stavu. Z obsahu

spomenutého predvolania vyplynulo, že žalobkyňa bola upovedomená o tom, že má možnosť predložiť
nové dôkazné prostriedky o zdravotnom stave, ak ich má k dispozícii a domnieva sa, že neboli súčasťou
výpisu z jej zdravotnej dokumentácie ako i o tom, že má možnosť vyjadriť sa k posudzovaniu invalidity
a uplatniť k nemu pripomienky. Podľa § 188 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení „organizačná zložka
Sociálnej poisťovne na ústne pojednávanie prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby
pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.“ Predmetné predvolanie žalovaného na ústne

pojednávanie o posúdení invalidity predložila ako prílohu k správnej žalobe i samotná žalobkyňa
(č.l. 31 súdneho spisu). Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že z ústneho
pojednávania o posúdení invalidity bola dňa 13. februára 2024 spísaná zápisnica. Z obsahu Zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 13. februára 2024 vyplýva, že tohto ústneho pojednávania sa zúčastnila
i žalobkyňa, ktorej totožnosť bola preukázaná a overená na základe jej občianskeho preukazu s tým,

že žalobkyňa bola posudkovým lekárom informovaná o jej povinnosti podľa § 196 ods. 6 Zákona
o sociálnom poistení predložiť dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení. Obsahom Zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 13. februára 2024 je i vyjadrenie žalobkyne k posúdeniu jej zdravotného
stavu v tom smere, že bola informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia jej
zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je určená

25% a zároveň, že na posúdenie zdravotného stavu predložila všetky odborné lekárske nálezy a iné
lekárske nálezy ako dôkazy o jej zdravotnom stave nemá. Žalobkyňa na znak súhlasu s obsahom
tejto Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13. februára 2024 túto vlastnoručne podpísala. Z obsahu
Zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že žalobkyňa nenamietala, že jej zdravotný stav nebol
posúdený v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore,

pričom bola poučená, že k posudzovaniu invalidity môže vyjadriť pripomienky. Správny súd má navyše
za to, že vzhľadom na to, že posudkový lekár ústredia disponoval lekárskymi nálezmi týkajúcimi sa
zdravotného stavu žalobkyne ako i vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola za účelom objektivizácie
diagnostických záverov predvolaná osobne na ústne pojednávanie o posúdení invalidity (ktorého sa aj
osobne zúčastnila) nebolo dôvodné aplikovať postup podľa § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení.

Samotné namietanie skutočnosti, že posudkový lekár nevyužil fakultatívnu možnosť posúdiť zdravotný
stav žalobkyne v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
nepostačuje samo o sebe bez ďalšieho na záver o neobjektívnosti lekárskeho posudku, ktorý je
jedným z dôkazov a rozhodujúcim podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného pri rozhodovaní
o invalidnom dôchodku.

35. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil i to, že posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie vo svojom Odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. februára 2024 zhrnul
lekárske správy z hematologických vyšetrení u G. H. J., z hospitalizácii žalobkyne na ortopedickom
a chirurgickom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne a v nemocnici Bánovce nad Bebravou,

lekárske správy z angiologických vyšetrení, rehabilitačného vyšetrenia u G. N., algeziologických
vyšetrení u G. B., reumatologických vyšetrení u G. O., kardiologického vyšetrenia u G. N., genetického
vyšetreniauG.D.,zhospitalizáciežalobkynenagynekologickomoddeleníFakultnejnemocniceTrenčín,
psychiatrických vyšetrení u G. I., psychologických vyšetrení u E. E. a lekársku správu z preventívnej
prehliadky u G. G.. Správny súd konštatuje, že Odborný lekársky posudok zo dňa 13. februára 2024

posudkového lekára ústredia, na základe ktorého bolo vydané preskúmavané napadnuté rozhodnutie
žalovaného, zohľadňuje okrem iného aj lekárske nálezy, ktoré boli predložené žalobkyňou na účely
posúdenia invalidity v odvolacom konaní. Posudkový lekár ústredia mal predmetné lekárske správy
k dispozícií a v rámci objektívneho nálezu ich v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. februára 2024
uviedol. Posudkový lekár ústredia v popisnej časti Odborného lekárskeho posudku jasne zosumarizoval

celý priebeh liečby žalobkyne, a to až do dátumu vypracovania Odborného lekárskeho posudku.

36. Pokiaľ ide o záver Odborného lekárskeho posudku zo dňa 13. februára 2024 v ňom posudkový lekár
ústredia skonštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je zaradené podľa prílohy č.4 k Zákonu o sociálnom poistení do kapitoly II (CHOROBY KRVI a KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV),
položka 6 (Myeloproliferačné ochorenia (napr. polycytémia, trombocytémia, myelofibróza)), písm.
a) – ľahká forma s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom stave, choroba: Kód MKCH-10:

D 45. Príloha č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení pre choroby krvi a krvotvorných orgánov
za všeobecné posudkové hľadisko stanovuje, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa
určí podľa závažnosti hematologických zmien, podľa porúch orgánových funkcií, pôsobenia na iné
orgány a podľa vplyvu na celkový stav organizmu. Posudkový lekár ústredia v Odbornom lekárskom
posudku zo dňa 13. februára 2024 uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zmnoženie krvi

v červenej zložke, ide o polyglobúliu s potrebou venepunkcii (znižovania množstva krvi). Posudkový
lekár ústredia tiež uviedol, že žalobkyňa má dokázanú genetickú chybu vo faktoroch zrážania krvi,
ktoré jej spôsobujú opuch dolných končatín, funkčne sa nejedná o lézie kože, pričom ide o tretí
stupeň ochorenia zo šiestich, v anamnéze prekonala dvakrát zápaly žíl. Závažné komplikácie v zmysle
cievnych mozgových príhod, resp. embolizáciu pľúcnice žalobkyňa nikdy neprekonala. Tomuto stavu
podľa posudkového lekára ústredia zodpovedalo posúdenie v kapitole II – choroby krvi a krvotvorných

orgánov, položke 6 Myeloproliferačné ochorenia, písmeno a) – ľahká forma s miernymi prejavmi,
v dobrom celkovom stave podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na hornej
hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia 10% - 20%. Podľa správneho súdu posudkový
lekár ústredia mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne určil v súlade so všeobecným

posudkovým hľadiskom, keďže neboli zistené poruchy orgánových funkcií, či pôsobenie na iné orgány
(žalobkyňa nemala s výnimkou zápalu žíl stavy, ktoré by v dôsledku jej rozhodujúceho ochorenia
vyústili do chorôb spojených so vznikom krvných zrazenín ako cievna mozgová príhoda, embolizácia
pľúcnice a iné), ako i v súlade s lekárskymi nálezmi. Z lekárskej správy z hematologického vyšetrenia
zo dňa 7. februára 2024 sa v rámci vyšetrenia krvného obrazu žalobkyne uvádza, že v hemografe

sú polyglobulické hodnoty červenej zložky (čo zodpovedá diagnostickému záveru myeloproliferatívna
neoplázia – polycytemia vera), leukocyty a trombocyty sú v norme, siderémia a ser. feritín sú v norme,
ako i hladina vitamínu B12, folátov, vrátane biochemických výsledkov (N-látky, KM, CB, hepatálne
testy, ALP, LD, CRP a mineralogram), erytropoetín je v norme, JAK2-mutácia perif. krvi je negat.
HematologičkaatransfuziologičkaG.H.J.vrámciodporúčaníuviedla,žežalobkyňavyžadujepravidelné

kontroly na hematológii v 1 - 2 mesačných intervaloch a hematologickú liečbu, ktorou sú pravidelné
flebotomie (znižovanie množstva krvi) pri základnej diagnostike, ktoré žalobkyňa v rámci hematologickej
liečby aj podstupuje, v dôsledku čoho sú výsledky hemografu u žalobkyne uspokojivé.

37. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej namietala nesprávny záver lekárskeho posudku posudkového

lekára, keďže jej chýba podrobné vysvetlenie a objasnenie, prečo posudkový lekár ústredia jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie posúdil podľa kapitoly II - CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH
ORGÁNOV, položky 6, písm. a), teda ako ľahkú formu s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom
stave (10% - 20%), keď z predložených lekárskych správ podľa názoru žalobkyne jednoznačne
a nespochybniteľne vyplýva posúdenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly II -

CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV, položky 6, písm. b) ako v remisii, s dvojročnou
stabilizáciou, so zníženou imunitou, s miernymi klinickými prejavmi a zníženou výkonnosťou organizmu
(35% - 45%). Žalobkyňa uviedla, že ak by posudkový lekár zohľadnil informácie uvedené v lekárskych
správach, najmä od jej ošetrujúcich lekárov, možno dôvodne predpokladať, že by dospel k určeniu vyššej
miery poklesu jej schopnosti pracovať oproti zdravej fyzickej osobe. Lekárske nálezy jej ošetrujúcich

lekárov, ktorí jej dlhodobo poskytujú zdravotnú starostlivosť sú podľa názoru žalobkyne vo výraznom
rozpore so závermi posudkových lekárov, vypracovanými bez znalosti jej zdravotného stavu.

38. Správny súd uvádza, že o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prináleží
rozhodovať výlučne posudkovým lekárom (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona č.

461/2003 Z. z.). Ide len o subjektívne presvedčenie žalobkyne, že by mohla obstáť aj vyššia miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd uvádza, že je to práve posudkový lekár,
ktorý disponuje potrebnými odbornými medicínskymi poznatkami a ktorý určí vzhľadom na objektívne
preukázaný zdravotný stav posudzovanej osoby mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, čo závisí od intenzity poškodenia jej zdravia, teda určí, či sa jedná o ľahkú formu, resp. stredne

ťažkú formu až ťažkú formu, keďže posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pričom
správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali
odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutiao nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú
v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo
dňa 28. októbra 2015). Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na

ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto správny
súd kladie dôraz na jeho úplnosť, určitosť a presvedčivosť. V zmysle ustálenej judikatúry správny
súd nemôže podľa vlastnej úvahy odborné závery posudkových lekárov nahradiť vlastnými závermi,
pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo svojou celkovou
skladbou je nepreskúmateľný. Takéto vady v lekárskych posudkoch posudkových lekárov správny

súd nezistil. Žalobná námietka nesprávnej kategorizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia
žalobkyne je nedôvodná. Posudkový lekár ústredia v Odbornom lekárskom posudku nekonštatoval
poruchy orgánových funkcií, ani pôsobenie na iné orgány keďže uviedol, že žalobkyňa v anamnéze
prekonala síce dvakrát zápal žíl, avšak závažné komplikácie v zmysle cievnych mozgových príhod,
resp. embolizácie pľúcnice (t.j. komplikácie spojené so vznikom krvných zrazenín) nikdy neprekonala
a hematologická liečba žalobkyne spočíva v pravidelných návštevách hematologickej ambulancie

a venepunkcii (znižovania množstva krvi). Hematologické zmeny sa týkajú polyglobulickej hodnoty
červenej zložky, pričom ostatné výsledky vyšetrenia krvného obrazu žalobkyne sú v norme. Súčasne
posudkový lekár ústredia tiež uviedol, že hoci mala žalobkyňa dokázanú genetickú chybu vo faktoroch
zrážania krvi (vrodený trombofilný stav – mutácia FV Leiden heterozygotná forma) spôsobujúcu jej
opuch dolných končatín, funkčne sa nejedná o lézie kože a ide o tretí stupeň ochorenia zo spektra

šiestich stupňov, t.j. nejedná sa o najzávažnejší šiesty stupeň ochorenia. Vzhľadom na uvedené
má správny súd za to, že posudkový lekár ústredia v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 13.
februára 2024, ktorý sa stal podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného dostatočne
a zrozumiteľne ozrejmil kategorizáciu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a jeho formy,
a to v podobe ľahkej formy s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom stave, čo korešponduje i so závermi

lekárskej správy z hematologického vyšetrenia zo dňa 7. februára 2024, ako i so závermi lekárskej
správy z hematologického vyšetrenia zo dňa 6. decembra 2023, v zmysle, ktorej „...po venepunkcii sú
výsledky hemografu uspokojivé a výsledky u pacientky sú stabilizované po opakovaných, flebotomiách.“
Súčasťou administratívneho spisu je i výsledok DNA diagnostiky trombofilných mutácií/polymorfizmov,
z ktorého tiež vyplýva, že u žalobkyne bola síce detekovaná mutácia G1691A v heterozygotnom

stave, čo potvrdzuje hereditárnu trombofíliu FV Leiden – heterozygot, avšak uvedený stav len mierne
zvyšuje relatívne riziko venózneho tromboembolizmu s tým, že žalobkyni sa odporúčala dispenzarizácia
hematológom, pričom pravidelné sledovanie žalobkyne v hematologickej ambulancii nie je v konaní
sporné. Aj z lekárskej správy z angiologického vyšetrenia zo dňa 18. decembra 2023, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu a z ktorej posudkový lekár ústredia vychádzal vyplynulo, že u žalobkyne

sa nevyskytujú známky trombózy v hlbokom a povrchovom venóznom systéme a USG vyšetrenie
arteriálneho systému dolných končatín neodhalilo „..známky HD význ. stenóz v arter. syst. DK bilat.“,
čo rovnako korešponduje so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne pod ľahkú
formu s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom stave.

39. Žalobkyňa v správnej žalobe vo vzťahu k nesprávnej kategorizácii jej rozhodujúceho zdravotného
postihnutia v zmysle prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení poukazovala na pripojené listiny
k správnej žalobe, a to výňatok z prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s prosbou jej splnomocnenej
právnej zástupkyne o posúdenie kategorizácie a na e-mail žalobkyne adresovaný hematologičke G. H.
J. s jej odpoveďou zo dňa 28. marca 2024. Pre správny súd je v súlade s ust. § 135 ods. 1 SSP

na jeho rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, t.j. v danom prípade stav v čase
vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (dňa 20. februára 2024). Z uvedeného
dôvodu preto správny súd nemôže prihliadať na emailovú odpoveď hematologičky zo dňa 28. marca
2024. Správny súd tiež navyše pre úplnosť uvádza, že e-mailová odpoveď od G. J., z ktorej má

vyplývať odlišná kategorizácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, a to zaradenie
rozhodujúcehozdravotnéhopostihnutiažalobkynedokapitolyII,položka6,písm.b)prílohyč.4kZákonu
o sociálnom poistení, nemá charakter objektívneho lekárskeho hematologického nálezu a obsahuje
len vetu „Dobrý deň, p. B., preposielam – 6.b“ bez akéhokoľvek zdôvodnenia a podpory objektívnym
hematologickým nálezom s tým, že je nutné zdôrazniť, že ošetrujúci odborní lekári nie sú oprávnení

záväzne vysloviť záver o kategorizácií zdravotného postihnutia posudzovanej osoby na účely posúdenia
jej invalidity, keďže Zákon o sociálnom poistení zveruje posúdenie zdravotného stavu posudkovým
lekárom sociálneho poistenia.40. Žalobkyňa tiež namietala správnosť kategorizácie jej ďalšieho ochorenia, a to rednutia kostí –
osteoporózu,ktorúposudkovýlekárústrediakategorizovalpodkapitoluXV(CHOROBYPODPORNÉHO
A POHYBOVÉHO APARÁTU), oddiel B (OSTEOPATIA A CHONDROPATIA), položka 1a – ľahká

forma – metabolické ochorenie kostí zvyšujúce riziko zlomenín a ovplyvňujúce výkonnosť organizmu,
osteoporóza stanovená denzitometrickým vyšetrením, T-skóre do -2,5. Žalobkyňa sa domáhala
kategorizácie podľa kapitoly XV, oddiel B, položka 1b - stredne ťažká forma osteoporózy a iné
metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným
obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového

dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením
pohyblivosti, T-skóre nad -2,5. Posudkový lekár ústredia v Odbornom lekárskom posudku zo dňa
13. februára 2024 uviedol, že žalobkyňa má aj iné ochorenia, má rednutie kostí – osteoporózu
v hodnotách 0,8 – 2,6 dokumentovaných v denzitometrii, pričom nie sú manifestné zlomeninami stavcov
a zodpovedajúce posúdenie je v kapitole XV, oddiel B, položka 1a) s mierou poklesu v percentuálnom
rozpätí 10% - 15%. Správny súd uvádza, že príloha č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení pre choroby

podporného a pohybového aparátu za všeobecné posudkové hľadisko, v zmysle ktorého sa určí miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovuje funkčné postihnutia (postihnutia pohybu v
kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány, pričom pri zistení
pohybovýchadegeneratívnychzmientrebaporovnať,čiichrozsahavýskytpresahujúzmenytypicképre
porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na
končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť
popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii
(napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek)
je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť závislá od rozsahu a stupňa patologických

zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa trpí
osteoporózou, avšak posudkový lekár ústredia skonštatoval, že nie sú manifestné zlomeniny stavcov,
t.j. zaoberal sa rozsahom a stupňom patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcich porúch funkcie
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, pričom poukázal i na rozpätie hodnôt osteoporózy
dokumentovanej v denzitometrickom vyšetrení, pričom i z reumatologického vyšetrenia žalobkyne

zo dňa 26. januára 2024, z ktorého vychádzal i posudkový lekár ústredia vyplýva, že žalobkyňa trpí
postmenopauzálnou osteoporózou v oblasti L chrbtice s totálnym T-skóre -2,0, pričom jej bola vydaná
liečba osteoporózy.

41. V tejto súvislosti žalobkyňa vo vzťahu k nesprávnej kategorizácii jej ďalšieho ochorenia

spočívajúceho v rednutí kostí (osteoporóze) poukazovala na výňatok z prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom
poistení týkajúci sa kapitoly XV, oddiel B, položka 1, potvrdený podpisom a pečiatkou všeobecnej lekárky
žalobkyne, a to G. G. G.. Správny súd i na tomto mieste uvádza, že je v súlade s ust. § 135 ods. 1
SSP na jeho rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, a preto z uvedeného dôvodu správny súd

nemôže prihliadať na žalobkyňou k správnej žalobe predloženú listinu. Z obsahu predmetného výňatku
z prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení správny súd zistil, že ide o stav prílohy č. 4 k Zákonu
o sociálnom poistení vytlačený zo systému ASPI k 26. marcu 2024, t.j. všeobecná lekárka G. G. mohla
opatriť predmetný výňatok prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení svojou pečiatkou a podpisom až
po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (20. februára 2024). Súčasne správny súd uvádza,

že všeobecný lekár akým je i G. G. G. nie je oprávnený záväzne vysloviť záver o kategorizácií ďalšieho
zdravotného postihnutia posudzovanej osoby (žalobkyne) na účely posúdenia jej invalidity, keďže
Zákon o sociálnom poistení zveruje posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho
poistenia. Súčasne výňatok z prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení opatrený pečiatkou a podpisom
všeobecnej lekárky G. G. G. nemá charakter zdôvodneného objektívneho lekárskeho nálezu, a preto na

uvedenú listinu správny súd neprihliadol.

42. Žalobkyňa tiež namietala, že zatiaľ čo v základnej chorobe je osem riadkov rozpísaných diagnóz,
ktoré sú uvedené ako hlavné, položka „Iné zdravotné postihnutia“ obsahuje iba popis: „Ostatné“ bez
rozpísania diagnóz. Predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobkyňa

nevyjadrila jasné stanovisko k súvisu tejto žalobnej námietky so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Z obsahu Odborného lekárskeho posudku posudkového lekára ústredie zo dňa 13.
februára 2024 vyplývajú v časti „Choroba“ okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne
i ďalšie zdravotné postihnutia, ktorých závažnosťou vo väzbe na vplyv na pokles schopnosti žalobkynevykonávať zárobkovú činnosť sa posudkový lekár ústredia preukázateľne zaoberal a túto v Odbornom
lekárskom posudku zo dňa 13. februára 2024 rozviedol tak, ako je uvedené v bode 3. tohto rozsudku
a zároveň pristúpil k zvýšeniu percentuálnej miery zdravotného postihnutia žalobkyne v súlade s §

71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení o 5%. Správny súd pre úplnosť dodáva, že k dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobkyňa s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedla konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp.
so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie
založené, nie sú v súlade s názormi žalobkyne, nepreukazuje jeho nezákonnosť.

43. Žalobkyňa tiež namietala, že posudkový lekár konal arbitrárne a neobjektívne, keď vypracoval
Odborný lekársky posudok bez jej osobného vyšetrenia, pričom takýmto postupom jej bolo znemožnené
predložiť aj ďalšie lekárske správy o svojom zdravotnom stave. Správny súd ani túto námietku žalobkyne
nepovažoval za dôvodnú. Z predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný
zaslal žalobkyni listinu označenú ako „Predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení invalidity“ zo

dňa 22. januára 2024 ktorého sa žalobkyňa preukázateľne osobne zúčastnila, o čom bola spísaná
„Lekárska správa – Zápisnica o ústnom pojednávaní“ zo dňa 13. februára 2024, ktorú žalobkyňa osobne
podpísala. Zároveň z obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že sa žalobkyňa
na predmetnom ústnom pojednávaní vyjadrila, že na posúdenie svojho zdravotného stavu predložila
všetky odborné lekárske nálezy a inými lekárskymi nálezmi o svojom zdravotnom stave nedisponuje.

Správny súd tiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa sa osobne zúčastnila i ústneho
pojednávania v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa za účelom posúdenia jej invalidity
na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok, a to dňa 9. októbra 2023, pričom i v tomto prípade Zápisnicu
z ústneho pojednávania zo dňa 9. októbra opatrila svojím podpisom.

44. Správny súd rovnako za nedôvodnú považoval aj ďalšiu žalobnú námietku žalobkyne, a to, že
konaním žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa došlo k porušeniu jej základných práv
„garantovaných nielen zákonmi ale aj Ústavou SR (čl. 19 ods. 1, čl. 39) a medzinárodnými dohovormi,
ktorými je SR viazaná.“ Takáto všeobecná argumentácia žalobkyne nie je vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu spôsobilá ukotviť dôvody pre prieskum jeho zákonnosti. Podľa názoru správneho súdu

nestačí len odkaz žalobkyne na články Ústavy SR, resp. bližšie nešpecifikované zákony, prípadne
medzinárodné dohovory a konštatovanie, že žalovaný svojim konaní porušil jej základné práva bez
toho, aby žalobkyňa konkretizovala, akým spôsobom žalovaný v prejednávanej veci porušil jej základné
práva vyplývajúce zo zákonov, článkov Ústavy SR, resp. medzinárodných dohovorov, ktorými je SR
viazaná, vrátane ozrejmenia ich spojitosti s prejednávanou vecou a uvedenia konkrétnych dôsledkov

ich porušenia zo strany žalovaného na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

45. Žalobkyňa v správnej žalobe navrhovala doplniť dokazovanie tak, ako je uvedené v bode 11.
tohto rozsudku. Správny súd v tomto smere poukazuje na to, že správny súd sa v rámci každého
správneho súdneho konania oboznamuje s priebehom administratívneho konania prostredníctvom

administratívneho spisu, ktorý si v súlade s § 105 ods. 2 písm. c) SSP vyžiada od žalovaného orgánu
verejnej správy, preto sa nejedná o vykonávanie dokazovania, ale o oboznámenie sa s administratívnym
spisom. Správny súd nepristúpil k oboznamovaniu listinných dôkazov priložených žalobkyňou k správnej
žalobe (návrh na dokazovanie pod označením: i) až vi) a pod označením: viii) až xi) v zmysle bodu
11. tohto rozsudku). Jedná sa jednak o totožné listiny, ktoré už boli súčasťou administratívneho spisu

a dokazovanie prostredníctvom týchto listín bolo už vykonané v administratívnom konaní pred orgánmi
verejnej správy, pričom dôvod na opakovanie dokazovania týmito listinami v správnom súdnom konaní
nie je daný, resp. sa jedná o listiny, ktoré boli pripojené k správnej žalobe, s ktorými sa tak správny
súd ako i účastníci konania oboznámili (odpis listín tvoriacich prílohy správnej žaloby žalobkyne bol
žalovanému v priebehu správneho súdneho konania doručený správnym súdom dňa 18. apríla 2024 –

č.l. 51 súdneho spisu). Súčasne žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania podľa § 204 SSP znaleckým
posúdením jej zdravotného stavu, a to znalcom príslušného medicínskeho odboru za účelom posúdenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dožiadaním lekárskych správ G. G. G.
M. G. H. J.. Správny súd nepristúpil k navrhovanému vykonaniu dokazovania znaleckým dokazovaním
a dožiadaním bližšie neidentifikovaných lekárskych správ menovaných lekárok. Správny súd upriamuje

pozornosť žalobkyne na to, že nie je súdom skutkovým. Správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy (§ 120 SSP). Pokiaľ žalobkyňa žiadala správny súd o vykonanie
dokazovania znaleckým posúdením zdravotného stavu žalobkyne, správny súd v tejto súvislosti uvádza,
že nepreberá na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä, ak aj vdávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvoj-inštančné administratívne konanie, čím
sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej
správy. Navyše v predmetnej veci, aj s ohľadom na presvedčivosť, úplnosť a vzájomnú vnútornú

konzistentnosť lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch
stupňoch, správny súd nepovažoval vykonanie znaleckého dokazovania za potrebné. Správny súd
nepristúpil ani k vyžiadaniu bližšie dátumom nekonkretizovaných lekárskych správ G. J. a G. G., keď
žalobkyňa správnemu súdu neozrejmila o aké lekárske správy a z akého dátumu sa jedná (t.j. či
ide o lekárske nálezy pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného dňom 20. februára 2024)

a z akého dôvodu sú potrebné, čo má byť nimi preukázané a z akého dôvodu ich nemá žalobkyňa
k dispozícií.

46. Pokiaľ žalobkyňa k replike predložila lekársku správu - nález z hematologického vyšetrenia zo dňa 7.
februára 2024 spolu s výsledkovým listom ako i lekársku správu z reumatológie zo dňa 26. januára 2024,
správny súd uvádza, že z obsahu Odborného lekárskeho posudku zo dňa 13. februára 2024 vyplynulo,

že uvedené lekárske správy mal posudkový lekár ústredia k dispozícií a tieto vyhodnocoval. Na k replike
predložený lekársky nález z hematologického vyšetrenia zo dňa 17. apríla 2024 spolu s výsledkovým
listom a na lekársku správu z reumatologického vyšetrenia zo dňa 21. mája 2024 nemohol správny súd
s poukazom na § 135 ods. 1 SSP prihliadať, nakoľko tieto boli vydané po dátume vydania napadnutého
rozhodnutia žalovaného (20. februára 2024).

47. Podľa správneho súdu orgány verejnej správy postupovali správne, keď na podklade Odborných
lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch
dospeli po posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a závažnosti ostatných
zdravotných postihnutí žalobkyne k zhodnému posudkovému záveru, podľa ktorého pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. nie je invalidná, a preto nespĺňa zákonné podmienky
pre priznanie invalidného dôchodku (ust. § 70 ods. 1 v spojení s ust. § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení). Pre úplnosť správny súd dodáva, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobkyne alebo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovalo priznanie

invalidného dôchodku, môže opätovne požiadať o jeho priznanie.

48. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP
v spojení s § 199 ods. 3 SSP.

49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal,
a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v
zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak správny súd aplikujúc
ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobkyne, aby žalovanému uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.