Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-43Sa/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200001
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., zastúpená: Procházka &
partners, spol. s r. o., so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854 948, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych
veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. októbra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalejaj „prvostupňový správny orgán“), rozhodnutím číslo: XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10. júla 2019 predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej
osobe (ďalej aj „SZČO“) za obdobie január 2019 až jún 2019 poistné na nemocenské poistenie v sume
156,90 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume
642,06 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 214,02 eur a poistné do rezervného fondu solidarity

v sume 169,38 eur (ďalej len poistné a povinné príspevky), spolu v sume 1182,36 eur. Rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené poukázaním na ustanovenia § 128 ods. 1 písm.
c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b) a § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 21a
zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. januára 2013 (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“), konštatujúc ďalej, že na
základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky

žalobkyňa neodviedla vôbec za mesiace január až jún 2019, čím porušila vyššie uvedené ustanovenia
v spojení s § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 písm. b), §
26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého
žalovaná ako odvolací správny orgán preskúmala napadnuté prvostupňové rozhodnutie a dospela k
záveru, že bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie žalobkyne zamietla

a prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. októbra 2019
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že prvostupňový
správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme sociálnej poisťovne porovnanie
správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov, pričom bolo zistené, že žalobkyňa dodňa vydania rozhodnutia poistné a povinné príspevky za obdobie január 2019 až jún 2019 neodviedla
vôbec, čím vznikla dlžná suma v celkovej výške 1182,36 eur. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že pre
posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (rovnako

aj pre zistenie vymeriavacieho základu na výpočet poistného a povinných príspevkov) sa prihliada
na všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,
definované v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 595/2003 Z. z.“), dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie
zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Príjmy z podnikania a z inej zárobkovej činnosti žalobkyňa

dosiahla za rok 2017 v sume 30 249,23 eur. Vymeriavacím základom na platenie poistného a povinných
príspevkov žalobkyňou v kontrolovanom období január 2019 až jún 2019 nie je len príjem znalcov
a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2017 v sume
5 965 eur, ale všetky príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu (uvedené v § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.), t.j. aj príjem zo živnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla
za rok 2017 v sume 24 284,23 eur, to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa v období od 15. januára

2019 mala prevádzkovanie živnosti pozastavené a od tejto doby je zamestnancom zamestnávateľa
Východoslovenská energetika, a.s., Košice. Zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh povinného
sociálneho poistenia zamestnanca s povinným nemocenským poistením a povinným dôchodkovým
poistením SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a
povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné a povinné príspevky za

ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a povinné príspevky ako samostatne zárobkovo
činná osoba je povinná odvádzať sama za seba. Zákon o sociálnom poistení však upravuje „úhrn
vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by úhrn vymeriavacích
základov za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší ako suma ustanovená zákonom o sociálnom
poistení, zo súm, ktoré by presiahli tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ, by sa poistné a povinné

príspevky neodvádzali. V súvislosti s pozastavením činnosti k 15. januáru 2019 žalovaná uviedla,
že toto pozastavenie činnosti nemalo za následok prerušenie povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože
žalobkyňa naďalej mala oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu, a to
na základe skutočností, že bola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti SR. Taktiež mala v kontrolovanom období postavenie SZČO na účely
povinného sociálneho poistenia, pretože bola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

II. Žaloba a jej dôvody

3. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Trnave dňa 7. januára 2020 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Namietala, že výška poistného a povinných príspevkov jej bola predpísaná v
nesprávnej výške a sú preto splnené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.

1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Ďalej opísala priebeh administratívneho konania, pričom poukázala, že žalovaná nezohľadnila
pri výpočte poistného a povinných príspevkov to, že od 15. januára 2019 má žalobkyňa pozastavenú
živnosť. Žalovaná nemala pri predpise poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkovej sumy
príjmov žalobkyne (30.249,23 eur), ale len z tej časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť, ktorú

vykonáva ďalej (5.965,- eur), t. j. nemala výpočet poistného a povinných príspevkov vykonávať aj zo
sumy príjmov zo živnosti, ktorú má pozastavenú a nemôže ju vykonávať. Ide totiž o dva samostatné
právne tituly, na základe ktorých predmetné príjmy žalobkyňa nadobudla (živnosť a znalecká činnosť),
pričom živnosť žalobkyňa od 15. januára 2019 nevykonáva. Poukázala, že znalecká činnosť pritom nie je
podnikaním. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s formalistickou aplikáciou právnej normy, ktorá spôsobila, že jej

bolo predpísané poistné a povinné príspevky tak, akoby vykonávala živnosť a znaleckú činnosť súčasne.
Svoju situáciu tak považovala za horšiu ako keby ukončila živnosť a znaleckú činnosť súčasne, kedy
by jej zaniklo povinné poistenie podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení. Považovala tiež svoje postavenie za nerovné a diskriminačné s inými osobami, ktoré ukončia
živnosť a stanú sa zamestnancami, pretože tieto osoby (na rozdiel od nej) z „bývalej živnosti“ nemusia

platiť už žiadne poistné a povinné príspevky, ale žalobkyňa ich musí platiť, hoci živnosť nevykonáva.
Podľajejnázoru,zdôvoduprílišnéhoformalizmupriinterpretáciirelevantnéhoprávnehopredpisu(najmä
§ 129 ods. 1 a § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) došlo k faktickej nerovnosti žalobkyne a k
uplatneniu takého výkladu, ktorý nie je v súlade so základnými právami žalobkyne a je v konečnomdôsledku nespravodlivý. Zdôraznila, že nenamieta, že musí platiť poistné a povinné príspevky z dôvodu,
že vykonáva znaleckú činnosť, ale že podľa napadnutého rozhodnutia má poistné a povinné príspevky,
hoci je zamestnaná, hradiť nespravodlivo aj z príjmov z pozastavenej živnosti, nielen z príjmov za

znaleckú činnosť, ktorú jedinú popri zamestnaní ešte vykonáva.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne

4. Vo vyjadrení zo dňa 13. februára 2020 žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Poukázala

na ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení účinnom od 1. júla 2014, ktorý definuje status
samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodujúcou skutočnosťou je dovŕšenie 18 rokov veku a
dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení
v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, čo žalobkyňa splnila, a teda
žalobkyňa mala v prejednávanom období postavenie SZČO. Ďalej uviedla, že ak SZČO dosiahne v

predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka, resp. od 1.
októbra kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie
daňového priznania) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až

do 30. júna, resp. do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému
posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Poukázala, že z údajov, ktoré Sociálnej
poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne za rok 2017
(v sume 30 249,23 eur; z toho príjmy zo živnosti vo výške 24 284,23 eur a príjmy znalcov a tlmočníkov

vo výške 5 965 eur) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 5 472 eur, a preto bola v období od 1.
októbra 2018 do 30. septembra 2019 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou. Z príjmu dosiahnutého žalobkyňou za rok 2017 sa nevychádzalo
pri posúdení vzniku, resp. trvania povinného poistenia žalobkyne za obdobie od 1. júla 2018 do 30.
júna 2019, ale v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov až

za obdobie od 1. októbra 2018 do 30. septembra 2019, pretože žalobkyni bola predĺžená lehota na
podanie daňového priznania za rok 2017 (daňové priznanie za rok 2017 bolo správcovi dane predložené
žalobkyňou dňa 25. júna 2018). Žalobkyňa disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti, na
základe ktorých bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.

5. Žalovaná ďalej poukázala, že žalobkyňa bola aj po 15. januári 2019, kedy došlo k pozastaveniu
prevádzkovania živnosti, naďalej oprávnená na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, pričom
z tejto činnosti bola oprávnená dosahovať príjem podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.
z. (príjem znalcov dosiahnutý z ich činnosti sa na účely zákona č. 595/2003 Z. z. považuje za príjem

z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda ide o príjem rozhodujúci na účely zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov). Znalec, odo dňa zapísania v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, dosahuje za výkon znaleckej činnosti príjem, pričom na účely zákona č. 595/2003 Z. z. sa
tento príjem dosiahnutý znalcom nepovažuje za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1, ale ide o príjem
z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. (na ktorý

tiež zákon o sociálnom poistení priamo odkazuje v súvislosti s posudzovaním príjmov relevantných pre
vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby). Zákon o sociálnom poistení upravuje
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb
ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. K tomu poukázala,
že pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na

vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je
rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe živnostenského
oprávnenia alebo na základe výkonu znaleckej činnosti, resp. na základe iného právneho vzťahu,
ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní vzniku, resp.
trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len

skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona
č. 595/2003 Z. z. Odkázala k tomu na rozsudky Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 23Sa/85/20018 zo 6.
mája 2019), Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 20Sa/6/2018 zo 4. septembra 2018), ako aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7 Sžsk/109/2018 z 27. novembra 2019). Ďalej žalovanáuviedla, že v prípade žalobkyne v spornom období neboli naplnené podmienky pre zánik povinného
poistenia v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ani podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení. Poukázala tiež, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138

ods. 11 zákona o sociálnom poistení upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ
poistného a povinných príspevkov podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Nadobudnutie právneho
postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

6. V replike na vyjadrenie žalovanej z 19. marca 2020 žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu, ako
aj na námietke, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia
veci v otázke určenia správnej výšky poistného a povinných príspevkov žalobkyne za január až jún 2019
(vec posúdila ústavne nekonformným spôsobom), t. j. výšku poistného a príspevkov určila žalovaná
v nesprávnej výške, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP. Prezentovala názor, že ak je možné rozlíšenie časti príjmov žalobkyne za rok 2017, ktorá

pripadá zvlášť na príjem dosiahnutý zo živnosti a zvlášť na príjem zo znaleckej činnosti, potom v
súlade s právnou úpravou každej tejto časti príjmu žalobkyne možno prisúdiť iný právny dôsledok z
hľadiska sociálneho poistenia. Žalovaná si z možných okruhov právnych výkladov ustanovení § 128
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b) a § 138 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení aplikovateľných na daný skutkový stav zvolila práve taký, ktorý môže obstáť len vo

formalisticky obmedzenom prístupe k výkladu práva a je v konečnom dôsledku ústavne nekonformný.
Svoje postavenie tak žalobkyňa považovala za nerovné a diskriminačné s inými osobami, ktoré ukončia
živnosť a stanú sa zamestnancami, pretože tieto osoby (na rozdiel od žalobkyne) z „bývalej živnosti“
nemusia platiť už žiadne poistné a povinné príspevky, ale žalobkyňa ich musí platiť, hoci živnosť
nevykonáva.

7. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.

8. Žalobkyňa v podaní zo 17. augusta 2020 poukázala na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019 v obdobnej právnej veci.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

13. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

19. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2014, samostatne zárobkovo

činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku
rozhodujúcomnavznikalebonatrvaniepovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá
má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným poistením.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 6)

21.Podľa§14ods.1písm.b)zákonaosociálnompoistení,povinnenemocenskypoistenájesamostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená je samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

23. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa
osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za
ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 činnosťou nebol vyšší

ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

24. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

25. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

26. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z.z., povinné príspevky na starobné dôchodkové
sporenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne

dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.

27. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie platí, ak
tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

28. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení, poistné do rezervného fondu solidarity
platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.29. Podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu
dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2

a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné
nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia,
poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu

1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka.

30. Podľa § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na
podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 43) je v období od 1. júla do 30. septembra
kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na
dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

31. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať ak tento zákon neustanovuje inak.

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

32. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 43Sa/1/2020-97 zo dňa 15. marca 2021 rozhodnutie žalovanej
číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. októbra 2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10. júla 2019
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že

zákon o sociálnom poistení trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby viaže na existenciu oprávnenia a dosahovanie príjmu. Sama formálna držba
oprávnenia ešte účasť na takomto poistení nezakladá. Správny súd ustanovenia § 21 ods. 1 a 2 písm. b)
zákona o sociálnom poistení vyložil tak, že ak má poistenec dve oprávnenia, treba účasť na povinnom
nemocenskom a dôchodkovom poistení posudzovať samostatne pre každé z nich. V tomto smere

vychádzal aj z názoru vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Vs 1/2019 z 30. apríla 2019. Pre žalobkyňu to znamenalo, že ak prestala dosahovať príjem zo
živnostenského oprávnenia, musí byť jej účasť na sociálnom poistení viazaná len na príjem zo znaleckej
činnosti. Správny súd vytkol správnym orgánom aj to, že ich rozhodnutia nezodpovedajú požiadavkám
podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, keďže nie sú jasné, zrozumiteľné a predvídateľné.

VI. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

33. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/1/2020-97 z 15. marca 2021 v konaní o kasačnej

sťažnosti žalovanej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“, príp.
„kasačný súd“) zrušil postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom sp. zn. 7Ssk/19/2021 z 25. októbra
2022 a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Zároveň tiež zamietol návrh žalobkyne
na prerušenie konania a požiadanie Európskeho súdu pre ľudské práva o poradné stanovisko.

34. Z odôvodnenia najvyššieho správneho súdu vo veci žalobkyne vyplýva, že sa zaoberal jej návrhom
na vyžiadanie poradného stanoviska Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom predostrel dôvody, pre
ktoré je potrebné považovať túto jej žiadosť za pokus o abstraktný prieskum zákonnej normy (§ 466 ods.
3 SSP), ktorý je podľa judikatúry neprípustný.

35. Vo vzťahu k meritu veci s poukazom na ustanovenie § 5, § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, § 21
ods. 1, § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení kasačný súd poukázal, že na rozdiel od právnej úpravy
účinnej do 31. decembra 2010 (porov. znenie § 5 zákona o sociálnom poistení do tohto dňa) sa už
postavenie osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby neodvíja od držby oprávnenia, ale výlučne odtoho, či v rozhodujúcom roku dosahuje alebo nedosahuje určité príjmy. Príjmami podľa § 3 ods. 1 písm.
b) zákona o sociálnom poistení sa pritom rozumejú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Už z tejto normy, ale najmä z jej zmeny od

1. januára 2011, resp. neskôr od 1. januára 2014 tak vyplýva, že status samostatne zárobkovo činnej
osoby sa posudzuje podľa uvedených príjmov v celku. To dosvedčuje aj znenie § 21 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, ktoré viaže vznik určitého povinného poistenia na dosiahnutie určitej hranice
príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti. Z citovaných ustanovení nevyplýva, že by
sa príjmy mali zisťovať samostatne vo vzťahu ku každému podnikaniu alebo inej samostatnej zárobkovej

činnosti, ktorá sa vykonáva na základe samostatného oprávnenia. Zákon totiž celkom zreteľne viaže
následokvznikupovinnéhopoistenianasamotnúokolnosť,žesatakýtopríjemdosiahol.Zustanovenia§
21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení potom možno dokonca vyvodiť, že status samostatne zárobkovo
činnej osoby patrí aj osobe, ktorá príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. dosahuje bez
oprávnenia. Ustanovenie § 21 ods. 4 prvá veta totiž celkom zreteľne obmedzuje svoju vecnú pôsobnosť
len na tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré svoju činnosť vykonávajú na základe oprávnenia,

a len v ich prípade viaže zánik tohto postavenia na zánik oprávnenia na výkon podnikania alebo inej
samostatnej zárobkovej činnosti. Z odkazu na § 3 ods. 1 písm. b) možno vyvodiť, že musí ísť o taký
zánik oprávnenia, že po ňom už osoba nebude oprávnená na vykonávanie žiadneho podnikania ani
žiadnej inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak teda osobe zostane akékoľvek oprávnenie, ktoré ju na
takéto prevádzkovanie oprávňuje, nie sú naplnené podmienky § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení

pre zánik.

36. K spôsobu určenia vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné, kasačný súd poukázal na §
138 ods. 2 a § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pričom pokiaľ ide o rozsah príjmov, ktoré sa podľa
prvejvety§138ods.2zahŕňajúdovymeriavaciehozákladu(aktorésúajrozhodnépreposúdeniezániku

povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), kasačný súd vyjadril súhlas s
názorom žalovanej, že podstata tejto právnej otázky bola vyriešená rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.
1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2020, ktorého závery sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné aj pre kasačný
senát vo veci žalobkyne. Zdôraznil, že nemožno príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby posudzovať
samostatne vo vzťahu k jednotlivým oprávneniam na túto činnosť, ale je potrebné brať do úvahy celkovú

výšku príjmov, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla zo samostatnej zárobkovej činnosti [§
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3]. Z druhej vety § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení však zároveň
vyplýva, že takto určený vymeriavací základ sa použije vždy až od 1. júla nasledujúceho kalendárneho
roka, teda nie počas toho roka, kedy sa tieto príjmy dosahujú. Preto príjmy (a základ dane) dosiahnuté za
zdaňovacie obdobie roka 2017 sa použijú až od 1. júla 2018, resp. až od 1. októbra 2018, ak poistenec

mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

37. Najvyšší správny súd sa tiež venoval podstate odvodového zaťažovania príjmov SZČO, ktorá
na rozdiel od zamestnancov, neplatí poistné priebežne, v čase, kedy príslušné príjmy dosahuje, ale
začína ich platiť až neskôr. Ak teda žalobkyňa počas kalendárneho roka 2018 mala živnostenské

oprávnenie a dosahovala z neho určité príjmy, z týchto príjmov ešte žiadne poistné neplatila. Jej
vymeriavací základ sa podľa § 138 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v období od 1. januára
2018 až do 30. septembra 2018 určoval podľa základu dane dosiahnutého z príjmov zo samostatnej
zárobkovej činnosti za rok 2016 a od 1. októbra 2018 sa posúdil podľa týchto príjmov dosiahnutých v
roku 2017. Príjmy (a základ dane), ktoré dosiahla za rok 2018 (kedy po celý čas mala oprávnenie tak

na znaleckú činnosť, ako aj živnostenské oprávnenie, a z oboch oprávnení mohla dosahovať príjem),
sa tak odvodovo zaťažili až od 1. júla, resp. 1. októbra 2019. Žalobkyňa podľa kasačného súdu vo
svojej argumentácii tento „posun“ odvodového zaťažovania príjmov z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení celkom opomína.
Pozastavenie živnostenského oprávnenia k 15. januáru 2019 tak nemá pre posúdenie vymeriavacieho

základu žiaden význam, pretože žalobkyňa neplatí poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie z
príjmov dosahovaných v prvom polroku 2019, ale z príjmov dosiahnutých v roku 2017, ktoré ešte ako
vymeriavací základ neboli použité. Tým je vyvrátená aj námietka žalobkyne o jej diskriminácii v rozpore s
čl. 12 ods. 1 ústavy. Porovnávanie sa žalobkyne s inými osobami, ktorým celkom zaniklo oprávnenie na
výkon samostatnej zárobkovej činnosti, je porovnávanie sa s nevhodne vyčlenenou skupinou. Zánikom

všetkých oprávnení zaniká takejto osobe podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení aj povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie. Takáto osoba tak nie je nemocensky ani dôchodkovo poistená
z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, čo okrem iného znamená, že nemá ani nárok na
dávky nemocenského poistenia [§ 31 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení] a nezískava obdobiadôchodkového poistenia (§ 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) alebo - ak je súčasne dôchodkovo
poistená z iného dôvodu (porov. § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení) — príslušný vymeriavací
základ (§ 61 zákona o sociálnom poistení).

38. Kasačný súd sa tiež nestotožnil s názorom správneho súdu, že rozhodnutia žalovanej sú
nedostatočne odôvodnené. Poukázal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je síce stručné, je
však z neho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. Odkázal tiež
na ustálenú judikatúru (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 116/96, 5 Sž 106/01, 6 Sžp 26/2011

alebo 7 Sžsk 58/2020 alebo rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5 Sžk 29/2019), podľa
ktorej tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden celok, v dôsledku
čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie
nedávalo odpovede na všetky otázky žalobkyne, podľa názoru kasačného súdu ho preskúmavané
rozhodnutie žalovanej jednoznačne dáva. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia
boli nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

39. Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,apretohozrušilavecvrátilsprávnemusúdunaďalšiekonanie.
Nariadil správnemu súdu o správnej žalobe rozhodnúť znova pri súčasnej viazanosti jeho právnym
názorom podľa § 469 SSP.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o

zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na
Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená

náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny
obsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra2023náhodnýmvýberompridelenádosamosudcovského
oddelenia 17Sa.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, oboznámil sa
s obsahom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/19/2021 z 25.
októbra 2022, s obsahom vyjadrenia žalobkyne z 2. marca 2023, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa

§ 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa ako aj jej právny zástupca
a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

42. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum

zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

43. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne prezentoval argumenty v zhode s písomným vyjadrením

z 2. marca 2023, bol toho názoru, že správny súd v danom prípade neporuší kasačnú záväznosť, ak
zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej. Žalobkyňa poukázala, že všetko dlžné poistné a príspevky už
bolo uhradené, avšak považovala za nespravodlivé a nesúhlasí s tým, aby bola povinná platiť predmetné
odvody z titulu živnosti, ktorú nemôže vykonávať, aj z titulu statusu zamestnanca v pracovnom pomere,
ako aj zo znaleckej činnosti.

44. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo žalobkyni predpísané za obdobie január 2019 –jún 2019 poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v celkovej výške
1182,36 eur.

45. Sporným zostalo vyriešiť právne otázky, a to ako posudzovať vznik, zánik, a výšku vymeriavacieho
základu povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má viacero oprávnení na výkon
zárobkovej činnosti. Tieto sporné právne otázky boli v prípade žalobkyne vyriešené práve v rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/19/2021 z 25. októbra 2022. Preto vo
vzťahu k právnemu posúdeniu predmetnej veci žalobkyne správny súd odkazuje na body 35 až 38 tohto

rozsudku správneho súdu, v ktorých je podrobne opísané právne posúdenie veci žalobkyne kasačným
súdom a s ktorým sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu.

46. Možno preto skonštatovať, že žalobkyňa spĺňala v predmetnom kontrolovanom období (v roku 2019)
definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení [t.j. dovŕšila vek
18 rokov ako aj dosahovala príjmy predpokladané zákonom o sociálnom poistení v § 3 ods. 1 písm. b)

v rozhodujúcom kalendárnom roku]. Povinné sociálne poistenie z titulu samostatnej zárobkovej činnosti
žalobkyni podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení jej zároveň nezaniklo, pretože jej celkový príjem
z tejto činnosti za relevantný predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (t.j. 5472 eur pre rok 2017), príjem
mala v roku 2017 vo výške 30 249,23 eur a zároveň nebola splnená ani podmienka na zánik povinného

sociálneho poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože žalobkyňa bola v roku
2019 oprávnená vykonávať znaleckú činnosť. Povinné sociálne poistenie na základe tejto skutočnosti
(dosiahnutého príjmu v roku 2017) tak trvalo od 1. októbra 2018 do 30. októbra 2019 (keďže žalobkyňa
podala daňové priznanie v predĺženej lehote na podanie dňa 25. júna 2018). Výška vymeriavacieho
základu a obdobie jeho použitia je upravená v § 138 ods. 2 a § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,

pričom je zrejmé, že sa vychádza zo základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby
uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení (teda z činnosti vyplývajúcej
z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z), a teda ide o súčet všetkých zdaniteľných príjmov
ako zo živnosti [§6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.], tak aj zo znaleckej činnosti [§ 6 ods. 2

písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z.]. Ak bol preto v prípade žalobkyne vymeriavací základ vypočítaný
z celkových príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 30 249,23 eur a tento
bol použitý v období od 1. októbra 2018 do 30. septembra 2019, žalovaná ako aj prvostupňový správny
orgán postupovali v súlade s § 138 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, t.j. vymeriavací základ
žalobkyne na platenie poistného a povinných príspevkov v predmetnom období bol správne vypočítaný

na sumu 594,50 eur [(čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v sume
8126,87 eur + zaplatené poistné a povinné príspevky v sume 2474,38 eur) : 12 : koeficient 1,486].

47. Žalobkyňa v podaní z 2. marca 2023 vyjadrila názor, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovanej a to s poukazom na zákaz retroaktivity v spojení s povinnosťou ústavne

konformného výkladu.

48. Správny súd k tejto námietke žalobkyne uvádza, že nemožno súhlasiť s názorom, že ide v danom
prípade o retroaktívne pôsobenie právnej normy, pretože uvedená právna norma sa nezmenila
výkladom najvyššieho súdu, jej znenie ako aj jej normatívny obsah zostali stále rovnaké, a nič na tom

nemôže zmeniť ani fakt, že mohla byť skoršími rozhodnutiami súdov nesprávne vykladaná. Práve na
zjednocovanie rozhodovacej praxe najvyššieho správneho súdu a správnych súdov, ako aj pre následný
vývoj judikatúry slúži rozhodovanie veľkého senátu. Pokiaľ by sa prijal názor žalobkyne, že by sa mal vo
vzťahu k nej použiť skorší výklad relevantnej právnej normy súdmi, ktorý považovala za obsah právnej
normy, malo by to ten efekt, že rozhodnutia veľkého senátu by sa nemohli použiť na prípady pred

kasačným súdom, o ktorých správne súdy do dňa vydania rozhodnutia veľkého senátu už rozhodli,
avšak s opačným záverom. Takáto situácia je však neprijateľná, práve by spôsobovala a prehlbovala
rozdielne rozhodovanie súdov v obdobných prípadoch, lebo v skutočnosti by k žiadnemu zjednocovaniu
rozhodovania v začatých ale neskončených prípadoch nedošlo, keďže by sa nová judikatúra (za prijatia
názoru žalobkyne) mohla aplikovať iba na budúce prípady (hoci v čase rozhodovania veľkého senátu

by už ani rozdielne vykladaná právna norma nemusela byť súčasťou právneho poriadku). A preto práve
naopak, momentom rozhodnutia veľkého senátu o určitej právnej otázke sa zjednocuje rozhodovacia
prax správnych súdov, ako aj kasačného súdu vo všetkých, aj v už začatých a neskončených veciach.49. Správny súd k tomu poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 1Svk/1/2024
z 29. októbra 2024 (bod 18), v ktorom najvyšší správny súd poukázal, že „...i keď zmena judikatúry
vyvoláva konflikt medzi požiadavkou právnej istoty a požiadavkou materiálnej správnosti súdneho

rozhodnutia, v aplikačnej praxi súdov je možná. Európsky súd pre ľudské práva formuloval všeobecný
princíp, podľa ktorého požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho očakávania) nezahŕňa právo
na ustálenú judikatúru (Unédic proti Francúzsku, č. 20153/04). Uviedol tiež, že názorová nejednotnosť
medzi súdmi je svojou povahou dôsledkom, ktorý je vlastný každému súdnemu systému (Zielinski a
Pradal & Gonzales a ďalší proti Francúzsku č. 24846/94). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je

vylúčené,aby(atoiprinezmenenejprávnejúprave)bolanielendoplňovanáonovéinterpretačnézávery,
ale aj menená (por. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 117/07 z 20.6.2007). Tento
jav je do značnej miery prirodzený, pretože odráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva
nie je statický, ale dynamický, a súdy, poctivo hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie
rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z
celého radu dôvodov optimálne (porovnaj stanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

Pl. ÚS-st. 39/14 z 25.11. 2014). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia proti zmene judikatúry
ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti dochádza k neustálemu
vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti sudcu zákonom, doterajší,
na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť, resp. prekonať (porovnaj napr.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30.11.2021 alebo nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3221/11 z 12.12.2013)“.

50.Knámietkežalobkyne,žedlžnépoistnéapríspevkybolivčaserozhodovaniaNajvyššiehosprávneho
súdu sčasti uhradené a v súčasnosti je už všetko dlžné poistné a príspevky uhradené, je potrebné
uviesť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) a následne
na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
správneho súdu (§ 454 SSP). Z uvedeného preto vyplýva, že následné uhradenie časti resp. celej dlžnej
sumy poistného a príspevkov nemá v danom prípade pre súdny prieskum rozhodnutia žalovanej žiadnu
relevanciu, lebo v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej nebola dlžná suma uhradená, a to ani

sčasti.

51. Správny súd, vychádzajúc z právnych záverov rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/19/2021 zo dňa 25. októbra 2022, dospel k záveru, že žalovaná za daných
okolností prípadu dostatočne zistila skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci samej a na tento

správne aplikovala relevantné hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nezistiac také
závažné porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní

úspešnej žalovanej trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože
žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia
a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnutérozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).